Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nadviažem na pána poslanca Číža, na to, že vyzval na vecnú diskusiu, no ale vecná diskusia vyžaduje asi aj naozaj vecný materiál, a preto áno, nevyhnem sa miery konkrétnosti, pán premiér, pretože aj o tom je toto programové vyhlásenie vlády. Aj preto, že tá miera konkrétnosti je taká nízka, tak hovorím, už som to niekoľkokrát povedala, že programovým vyhlásením si vláda nastavila latku príliš nízko. Nastavila si ju tak, aby ju mohla pohodlne prekročiť. Pretože tam, kde nie sú merateľné ciele, tak tam nie je možná reálna kontrola, reálny odpočet.
Preto to, o čom dnes rokujeme, ja nazývam bianko šekom pre ministrov, ktorí buď sa príliš nenarobia, aby tú latku prekročili, alebo budú môcť predložiť do parlamentu alebo urobiť prakticky čokoľvek. Ale to, na čo podľa mňa toto programové vyhlásenie odpovedať malo, a síce ako sa zlepší život ľudí na Slovensku, keď sa naplní toto programové vyhlásenie vlády, tak na toto odpoveď sme nedostali. Od momentu volieb, keď bolo jasné, že Slovensko bude mať vládu jednej strany, sledujem to, že táto vláda, pán premiér, znižuje latku očakávaní ľudí na čo najnižšiu úroveň, všetky vyjadrenia, vyhlásenia, a to isté robí aj toto programové vyhlásenie vlády. Sľubovali sa istoty, vzbudzovali sa veľké očakávania, ale myslím si, že táto nazvem to komunikačná stratégia, inak veľmi šikovná, smeruje k tomu, aby naozaj ľudia veľmi rýchlo znížili svoje očakávania, nastavili sa na realitu, aby neboli potom o štyri roky sklamaní a teda aj nespokojní. Aj včera sme si vypočuli, citujem: "Neplnia sa základné funkcie štátu". Vypočuli sme si veľmi zlé číslo, ktoré mimochodom už včera nebolo pravdivé, vypočuli sme si to, že vláda asi nedokáže hospodáriť tento rok tak, ako bolo pôvodne naplánované a keď si toto všetko dávam dokopy s vetou, ktorú ste, pán premiér, povedali pred pár dňami, že budete rád, ak do roku 2016 prestanú klesať reálne mzdy, tak potom naozaj mi z toho vychádza len to, že toľko opakované slová "pokoj a stabilita" sú pri takto nízko nastavenej ambícii naozaj len istotou stagnácie Slovenska, a musím povedať, že toto je pre mňa málo, pretože toto sú jednoducho Slovensko nemôže dovoliť.
Všetci určite oceňujeme a oceníme a kto by sa k tomu neprihlásil, že treba znižovať dlh Slovenska. Samozrejme, všetci sa prihlásime k tomu, že Slovensko potrebuje hospodársky rast. Všetci sa prihlásime k tomu, že chceme urobiť všetko preto, aby sa znížila na Slovensku nezamestnanosť. Veď áno, je to problém na Slovensku je vysoký počet ľudí bez práce, predovšetkým mladých ľudí bez práce, za chvíľu vyjdú mladí ľudia zo škôl stredných a vysokých a majú nárok na to, aby im štát vytvoril podmienky na zamestnanie. Akurát, že v tomto programovom vyhlásení vlády nachádzame ciele, ale nie konkrétne riešenia, ako vláda chce vytvoriť podmienky na zamestnanosť. Inými slovami, to, čo mi chýba, je, aby ste povedali, pán premiér, normálne, po slovensky, zrozumiteľne, ako to budete robiť? Pretože myslím si, že na to sme všetci zvedaví.
Nie čísla, nemyslím si, že chýbajúce čísla sú ten skutočný problém tohto Programového vyhlásenia vlády. Problém je to, že ste predložili zhruba 70-stranový elaborát, encyklopédiu úradníckych fráz a dozvedeli sme sa naozaj plány typu, že plánujete "vyvážené a trhovo konformné posilňovanie a zefektívňovanie úlohy štátu pri uplatňovaní alokačnej, distribučnej, stimulačnej a stabilizačnej funkcie verejných financií", alebo že vyslovujete "politickú podporu strategickému vládnutiu ako základnému predpokladu uplatnenia tohto inštitútu", čo sú nepochybne vznešené ciele, ale nemáme odpovede na otázky ako. A ja teraz neviem, že či to neviete povedať, alebo či to nechcete povedať, neviem, čo je pre mňa horšie, ale viem, že pri takej sile poslancov, o ktorú sa opierate, je to naozaj veľmi málo. Pán premiér, včera ste povedali, že situácia je taká zlá, že treba začať konať hneď. S tým sa dá súhlasiť, myslím si, že treba konať hneď, a ja k tomu zároveň dodávam, že toto nie je vaša prvá vláda, vy aj vaša strana ste v politike už dosť dlho na to, aby okrem zvyšovania daní ste mali nejaké to riešenie už dávno zvážené, prehodnotené alebo zanalyzované.
Pretože som presvedčená o tom, že ľudia očakávali viac, pretože ľudia, ktorí platia dane, musia chodiť do roboty, majú nárok , aby ste im v programovom vyhlásení vlády povedali, čo konkrétne bude vaša vláda robiť. Hovorím o normálnych problémoch, normálnych ľudí, ktorí očakávajú riešenia ich problémov a tuto odpovede nenájdu. Ale hovorím aj o tom, či tento štát bude normálne fungovať a či ľudia budú tomuto štátu a jeho inštitúciám dôverovať. Pretože ako keby sme zabudli a ja s k tomu vrátim, že pred tromi mesiacmi sme mali tisíce ľudí na námestiach, tisíce ľudí na námestiach, ktorí boli pobúrení, a boli na uliciach kvôli tomu, že sa dovolávali spravodlivosti, a preto som presvedčená, že nepokračovať v témach ako je dokončenie odpolitizovania súdov, prokuratúry a polície, tak aby mohli byť dokončené veľké kauzy, je absolútnou nevyhnutnosťou.
Prestaňme sa tváriť, že sme si nevšimli, čo sa dialo naozaj na Slovensku pred tromi mesiacmi. Namiesto toho, aby som čítala o plánoch o odpolitizovaní polície, tak čítam v novinách čudné okolnosti zrušenia trestného stíhania pána Jankoviča a navyše čítam, že možno to bude policajný prezident. Tak to sa naozaj nestavia dôvera v štát a v štátne inštitúcie. Ja som si dala záväzok naozaj na 100 dní, že pokiaľ ide o práve túto oblasť, oblasť justície a spravodlivosti, tak budem čo najviac zdržanlivá, lebo si myslím, že je to na tých 100 dní namieste, ale aj tu musím povedať, že aj v tejto časti je programové vyhlásenie bianko šekom, čiže ono vlastne na hodnotenie je aj priskoro. Ale napriek tomu nemôžem neupozorniť na riziká tohto bianko šeku práve v tejto časti, lebo poviem to takto: Pokoj a stabilita v polícii, na prokuratúre a v justícii, pokiaľ je vykúpená morálnymi kompromismi, kde prvé známky práve takýchto morálnych kompromisov vidím a sledujem, nepovedú k zvýšeniu dôveryhodnosti ani polície, ani prokuratúry, ani súdov. A výsledkom môže byť veľmi rýchlo aj sklamanie ľudí, aj ich strata vieru v spravodlivosť a v demokraciu ako takú a to vidím ako nebezpečné pre budúcnosť Slovenskej republiky.
Hlásite sa, pán premiér, k silnému štátu, k silnej vláde, preto sa pýtam, kde sa stratili témy ako profesionalizácia štátnej správy, politické nominácie, kde sú tieto témy? Ako bude vyzerať tento štát? Pýtam sa, pretože silná vláda potrebuje silnú kontrolu, preto sa pýtam, čo znamená napríklad veta: "Vláda navrhne zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, tak aby pri zachovaní súčasného štandardu práva na informácie sa odstránili nedostatky, ktoré bránia tak efektívnemu získavaniu požadovaných informácií, ako aj efektívnej práci orgánov verejnej správy." Aj to je akýsi bianko šek. Spomínali ste včera, že ste sa zhodli aj s mimovládnymi organizáciami, ja keď čítam tento text, nechce sa mi tomu veriť, že keď toto videli, tak s tým súhlasili. Otvorené vládnutie a jednoznačný ťah na to, aby návšteva ľudí na úrade, polícii, prokuratúre, na súdoch neznamenala pre nich traumu, ale mohli tam ísť naozaj s dôverou, bolo to, čo ľudia podporovali a podporujú a aj očakávali a očakávajú. Ja si myslím, že práve túto podporu ľudí treba využiť, a treba urobiť všetko preto, aby dôvera v štát a v štátne inštitúcie mohla rásť. Žiaľ, s podporou 83 poslancov vnímam v tejto časti programové vyhlásenie vlády ako nevyužitú šancu. Vážený pán premiér, vážené panie poslankyne, poslanci, za seba aj za SDKÚ-DS môžem povedať, že budeme opozíciou, ktorá, samozrejme, všetky rozumné a dobré riešenia v parlamente podporí. Ale zároveň sa bude dôsledne pýtať na to, kde sú riešenia, ktoré naozaj Slovensko a ľudia na Slovensku potrebujú, budeme prinášať vlastné návrhy, pokiaľ vláda takéto nedonesie. Zároveň za poslanecký klub musím povedať, že nemôžeme hlasovať za toto programové vyhlásenie vlády, pretože nemôžeme dať dôveru vláde, ktorá si nedá námahu ani len povedať, čo naozaj bude robiť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
