Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nemám pripravené vystúpenie v rozprave a pôvodne som myslel, že ani nebudem vystupovať k tomuto zákonu. Predsa je to taký citlivý zákon, žijeme v pohnutej dobe a vládnu emócie. Novinári sú citliví, od iste doby pochopiteľne, na vyjadrenia, či ich, na ich adresu alebo na to, napríklad na takéto pripravované zákony, ako ideme schváliť dnes.
Ja chcem hneď na úvod môjho vystúpenia povedať, že ja podporím tento návrh zákona a vítam tento návrh zákona. Hovorím to veľmi otvorene a poviem vám moju osobnú skúsenosť, na základe čoho som sa rozhodol tento zákon podporiť.
Ja sa chcem aj poďakovať za diskusiu, ktorá tu je. Ja aj chápem opozičných kolegov, ktorí vystupujú a prejavujú svoje názory. Absolútne to rešpektujem. Rešpektujem aj vás, pani poslankyňa Milanová, lebo vy máte taktiež osobnú skúsenosť, na základe ktorej tu vystupujete, lebo váš manžel bol neprávoplatne odsúdený za niečo ako novinár. Čiže absolútne vás chápem. A ale poprosím vás, aby ste počúvali aj vy mňa a možno pochopíte to, prečo som sa rozhodol, že tento zákon podporím, aj keď pripravujeme, strana MOST – HÍD nejaké možno vylepšenia alebo nejaké vypustenie niektorých vecí, ktoré považujeme za neprimerané, ktoré sú v tomto zákone, ale samozrejme na to je druhé čítanie.
Čiže ja sa snažím vždy správať slušne voči, voči každému kolegovi. Ja si myslím, že za tie tri roky, čo som tu, ani raz tu nezazneli nejaké urážky, nadávky. Správam sa slušne aj k novinárom. Vždy odpovedám na ich otázky, aj nepríjemné, a vždy aj v ťažkých chvíľach a nepríjemných pre koalíciu, nikdy som neutiekol a vždy som zdvihol telefón a reagoval, pretože si vážim novinársku prácu a vážim si to, čo novinári robia. A som presvedčený, že politici by mali znášať aj kritiku a odpovedať aj na nepríjemné otázky.
Prejdem však k mojej osobnej skúsenosti, pretože som presvedčený a budem veľmi otvorený, že niektorí novinári nerobia novinársku robotu, ale robia politiku. A normálne sa rozhodli, že v tomto štáte chcú zmeniť mocenské pomery. Rozhodli sa, že pod rúškom novinárskej etiky a práce robia normálne politiku. A mne pripadá, že niektoré novinárske, mediálne portály by sa, by mohli normálne založiť alebo sa premenovať na politickú stranu.
Vrátim sa do roku 2016, kedy som bol spoluzakladateľom politickej strany SIEŤ, bolo tesne pred voľbami a kampaň vrcholila. SIEŤ mala dvojciferné percentá, potom sa udiali nejaké veci, o ktorých tu nebudem teda rozprávať, nejaké mediálne výstupy a začal oprávnený regulárny pohon nielen na stranu, ale samozrejme na jej čelných predstaviteľov.
Na sociálnych sieťach bola založená jedna facebooková stránka, ktorú sme si mysleli teda, že založili nejakí naši politickí oponenti, ktorým berieme percentá alebo oslovujeme rovnakú časť voličského spektra. A boli tam uverejňované diskreditačné materiály na politických lídrov politickej strany SIEŤ, mňa nevynímajúc. Bolo to robené tak, že bola zverejnená nejaká informácia, dva, tri dni sa to na tom facebooku zasponzorovalo a potom novinári sa začali pýtať a na základe toho vznikali články. Ja potom úplne na záver poviem pointu.
Väčšinou to bolo o Radoslavovi Procházkovi, no ale, samozrejme, keď sa témy vyčerpali, prišiel som na rad ja, pochopiteľne. A bolo tam zverejnené bombastické odhalenie, že som spolumajiteľom súkromnej firmy, akciovej spoločnosti, kde vlastním 50 % akcií. Ja samozrejme som to mal uvedené aj v mojom majetkom priznaní, pretože v Martine teda o tom všetci vedeli, ja som sa k tomu verejne priznával, ale mal som to v majetkom priznaní, čiže ja som aj novinárom teda povedal, že mám to v majetkovom priznaní, všetko je v poriadku. Ale táto akciová spoločnosť od mesta Martin, kde ja som bol primátorom, mala prenajatý pozemok v centre mesta a potom ho aj neskôr odkúpila na základe normálne transparentného prejednania na mestskom zastupiteľstve, hlasovalo mestské zastupiteľstvo, všetko bolo to zverejnené tak, ako sa patrí.
A samozrejme, že na základe zverejnenia týchto informácií na sociálnych sieťach, na tej stránke my zavolala redaktorka Aktualít pani Veronika Šmiralová a teda že ide robiť článok, aby som jej dodal materiály, že moja firma si najprv prenajala lukratívny pozemok v centre mesta. Aj keď som jej vysvetlil, že nie každý pozemok v centre mesta, nemusí byť lukratívny, keď sa niektorý pozemok nachádza vo vnútropodnikovom areáli, nie sú naň prístupové cesty, nedá sa na ňom stavať. Nebudem to teda vysvetľovať, poviem pointu.
Ja samozrejme som vedel, že idú voľby, že je v mojom záujme, aby som komunikoval, aby som čo najviac informácií poskytol. Tak som jej dodal všetky zápisnice z mestských zastupiteľstiev, všeobecne záväzné nariadenia, kde som ešte vyznačil, že aby to celé nečítala, že kde čo si má pozrieť, aby som jej uľahčil prácu. Ja som komunikoval, vyvolával som jej, lebo som si myslel, že naozaj zachytila niečo na internete, chce urobiť, zdá sa to byť kauza, takže ideme robiť článok. Dodal som veľké množstvo materiálov. Vyšiel článok a ja som neveril vlastným očiam. Nebudem teraz vysvetľovať proste všetky veci, ja rešpektujem, že sa to mohlo niekomu zdať netransparentné. Ja som len chcel, aby boli zverejnené fakty a pravda. Okrem iných vecí bol titulok alebo, respektíve titulok jedného odseku "Osemkrát lacnejšie", kde bolo napísané, že som si ja sám sebe prenajal mestský pozemok osemkrát lacnejšie a to len za 6,50 eura na štvorcový meter, pričom v meste Martin sa pozemky prenajímajú osemkrát drahšie za 50 eur meter štvorcový. Podľa mňa to je taká, to je tak aj bombasticky napísané, lebo to je naozaj svinstvo, keby toto človek urobil, že si prenajme osemkrát lacnejšie niečo a mal by niesť za to nielen politickú, ale aj trestnoprávnu zodpovednosť. Lenže ja som tej pani redaktorke týždeň predtým poslal všeobecne záväzné zariadenie mesta, kde bolo jasne napísané, že pozemky sa prenajímajú za 6,50, maximálna cena, a to bolo prenajaté za maximálnu cenu, pričom som jej dodal ešte aj všeobecne záväzné nariadenia napríklad z Prievidze, z Banskej Bystrice, kde cena prenájmu pozemku bola nejakých 3,70 alebo tak v tom čase. Čiže my sme mali ešte vyššie tie ceny schválené ako iné mestá.
Volal som šéfredaktorovi Aktualít Michalovi Bárdymu zhrozený, že proste klamú, že evidentne klamú. Preposlal som mu všetky e-maily, aby mal dôkaz, že som poskytol tie všeobecne záväzné nariadenia a že tá redaktorka buď si to neprečítala, alebo účelovo klame. Ja som si myslel ešte vtedy, že to bolo len, že to proste neprečítala, že urobila chybu, veď každý sa môžme pomýliť. A žiadal som ich, aby to opravili. Pán šéfredaktor Bárdy dostal to všeobecne záväzné nariadenie. Viete, ako to opravili, pani redaktorka? Oprava, prečiarkli to, čo bolo napísané, nechali to tam a napísali – Oprava, Aktuality: "Ceny prenájmu pozemkov v centre Martina sa nedajú určiť, pretože obvykle sa neprenajímajú, ale odpredávajú."
Takže Bárdy napísal totálne klamstvo, pretože aj redaktorka Šmiralová klamala, ale klamal aj šéfredaktor Bárdy, lebo aj on dostal to všeobecné záväzné nariadenie. Čiže nechali zo mňa urobeného klamára a zlodeja, aj napriek tomu, že pán šéfredaktor Bárdy to všeobecné záväzné nariadenie mal. Písalo sa o špekulatívnych veciach a tak. Proste, ja som bol z toho zhrozený.
Viete, ako to býva? Zverejní sa nejaký článok na internete. A čo sa čaká? Že sa toho chytia, to je, veď žijeme v jednom priestore, tak vieme, že vtedy je průser, keď sa toho chytia telky. Samozrejme, článok vyšiel o šiestej ráno, o ôsmej ráno všetky televízie volali, Markíza, JOJ-ka, RTVS, všetky portály, denníky. Samozrejme sa spustilo, lebo to bolo zaujímavé, ja som to chápal. Ja som mal, našťastie, pripravené celé penzum informácií a všetko to, čo som tej redaktorke dal, a dal som to všetkým tým redaktorom, televíziám všetko.
Dôkaz o tom, že to bolo účelové klamstvo, je to, že nikto to neurobil. A dokonca nebudem, z Denníka N redaktor mi hovorí: "Preboha, veď, veď z tohto je to jasné, čo ste nám dodali." Hovorím: no veď áno, je to jasné a nechápem, prečo to tie Aktuality urobili a prečo urobili také svinstvo, že účelne klamali, keď som im to dal niekoľkokrát. A nebolo z toho nič. Bol z toho, samozrejme, že sa to šírilo po facebooku, na Aktualitách to malo veľkú čítanosť. Mňa osobne to poškodilo, pretože keď niekto aj politicky potom so mnou bojoval, tak za 12 rokov mi vyčítali túto jednu jedinú vec. Nič iné, iba túto jedinú vec a už sa to so mnou bude ťahať do konca života.
Ja som sa bránil, pani redaktorka. Čiže o tom, keby to fungovalo, tak ako hovoríte vy, ja som dal, predložil som nejaké materiály a slušný novinár a slušný šéfredaktor by mal zverejniť opravu tak, ako to je. Klamal, pán šéfredaktor Bárdy klamal. Ja vám potom ešte poviem tú pointu na záver.
Ja som sa obrátil na súd. Prebehol súd, právna zástupkyňa Aktualít rozprávala, áno, my vieme, všetko bolo transparentné, všetko bolo v súlade so zákonom, toto sú len hodnotiace úsudky. Veď novinár má právo povedať hodnotiaci úsudok. Čiže na súde povedali áno, všetko je to pravda, ale na tom súde nikto nebol. Tam som bol ja a bola tam právna zástupkyňa Aktualít. Samozrejme, súd som prehral, pretože ústava, slobodné právo, hodnotiace úsudky, bla-bla-bla, v poriadku.
Ja som po tom začal pátrať, lebo mi to nebolo jedno, lebo cítil som sa poškodený. Lebo ja si myslím, že v meste Martin sme urobili naozaj veľké veci, aj na základe ktorých aj pani Remišová, aj vy opoziční poslanci, aj novinári teraz môžu sledovať faktúry, všetko musí byť zverejnené. To je proste môj projekt, za ktorý som dostal cenu OSN. Samozrejme sa o tom nepísalo, lebo prečo by sa malo písať o pozitívnych veciach. A bolo mi to ľúto, že, že človek sa snaží žiť slušne, naozaj robiť všetko nad rámec zákona a potom účelovo zneužijú proti mne jednu vec, ktorá sa so mnou už bude ťahať.
Ale mne sa podarilo zistiť, lebo nedalo mi. Samozrejme, v Obchodnom registri, keď je eseročka, tak tam si človek pozrie, kto je majiteľ a tak, lenže ja som spolumajiteľom akciovej spoločnosti. Podarilo sa mi zistiť, že ten materiál, ktorý bol uverejnený na tej facebookovej stránke zameranej na diskreditáciu čelných politikov politickej strany SIEŤ, ktorý musel niekto platiť a sponzorovať, lebo to boli všetko sponzorované príspevky, že ten materiál, ktorý sa tam objavil, na základe ktorého Aktuality začali robiť ten investigatívny článok, viete, kto bol vytiahnuť z obchodného súdu v Žiline? Redaktorka Aktualít Veronika Šmiralová.
Ja som to volal najprv jej a potom šéfredaktorovi Bárdymu a pýtal som sa: "Pán Bárdy, pani Šmiralová predáva za peniaze nejaké informácie? Alebo to robí s vaším vedomím a Aktuality sa rozhodli robiť politickú kampaň a chcieť zničiť jednu politickú stranu, lebo, lebo Procházka sa vyjadroval tak, ako sa vyjadroval? Vy viete o tom, že vy ste sa zapojili do politiky a nerobíte novinárčinu a robíte špinavú politiku?"
On, pán Bárdy, ktorý teraz vystupuje, ako nebudem to komentovať, odvtedy mám s ním osobný problém, nezačal riešiť to, že ako je to možné, že jeho redaktorka bola na obchodnom súde. Je o tom záznam. Bolo to zverejnené na špinavej stránke a na základe toho Aktuality začali konať investigatívny článok. On sa nezaujímal o to, že ako to je možné, že toto tá redaktorka urobila, ale zaujímal sa o to, že ako som ja získal túto informáciu. Tak investigatívne, veď aj mám svoje zdroje a snažil som sa dopátrať pravdy.
Vtedy som usvedčil pána Bárdyho z klamstva. A ja som sa nikdy za tri roky nevyjadroval neslušne, nikdy som na nikoho osobne neútočil, ale skúste si pozrieť od toho obdobia komentáre pána Bárdyho, napríklad ako sa vyjadruje k mojej osobe. Že som nula, že prerážam dno slovenskej politiky. Osobne si so mnou pán Bárdy vybavuje účty. Je to pre mňa obyčajný klamár a pre mňa to neni žiadny novinár. Musím to povedať veľmi otvorene.
A tak ako portál Aktuality, ja viem, že to v tejto dobe neznie veľmi príjemne, čo tu hovorím, tak ako sa zapojil do politiky a chcel zničiť, aj sa mu to aj trochu podarilo, politickú stranu SIEŤ, teraz robí presne to isté. Idú voľby a teraz sa rozhodli, že potrebujú dostať stranu MOST – HÍD pod 5 percent. Tak vám odporúčam, dneska, neviem, či už vyšiel ten blog, čo napísal Béla Bugár, a je tam sumár článkov. Skúste si to pozrieť.
A mne, prepáčte, na základe mojej osobnej skúsenosti to vychádza presne takisto, ako sa to dialo v roku 2016. Novinári, niektorí, česť výnimkám, začali proste robiť politiku a nevenujú sa novinárskej práci.
A ja som veľmi rád, že som konečne dostal príležitosť vďaka tomuto zákonu, že to môžem niekde povedať. Pretože keď som to povedal a keď som sa o tom rozprával s inými novinármi, z iných denníkov, proste aj tam, okej, ja to rešpektujem, že tam funguje aj nejaká kolegialita, lebo mi povedali: no, viete, ale to sú kolegovia; ach, ja to chápem, ale. Čiže presne tak. Áno, aj v koalícii funguje kolegialita, lebo to je tak bežné. Tak ja by som potom poprosil aj tých novinárov, aby aj nás chápali, že sme kolegiálni, tak ja chápem, že sú kolegiálni oni, lebo naozaj nemal som nikde možnosť a príležitosť takto verejne konečne povedať pravdu.
A ja to vnímam veľmi osobne, pani poslankyňa Milanová. A preto na záver môjho príspevku chcem povedať, že na základe mojej osobnej skúsenosti budem hlasovať za tento zákon, pretože ja by som si nikdy, keby som túto osobnú skúsenosť nemal, nevedel predstaviť, že takýto zákon by som podporil, ale na základe mojej osobnej skúsenosti to podporím. A už nikdy sa neobrátim na súd, lebo je to zbytočné. Ale ak tento zákon prejde, tak využijem možnosti tohto zákona, aby som zverejnil nie nejaký osobný názor alebo komentár, ale pravdu.
Ďakujem.