Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

12.10.2017 o 18:19 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 1.12.2017 10:07 - 10:32 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, toto je naozaj jeden z takých zákonov, kde tých 20 minút by sa zišlo aj rozšíriť, ale rešpektujem, že ten limit je daný. Tým pádom len však nebudem môcť uvádzať pri niektorých veciach aj tie fakty podrobnejšie. Takže ak bude záujem, môžme si to vysvetliť mimo, mimo rozpravy, budem musieť byť hutnejší.
Tento zákon sa rozhodnutiami koalície a koaličných poslancov stal nie zákonom o technických otázkach poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale stal sa zákonom o zásadnej zmene organizácie a financovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku a pre stav slovenského zdravotníctva v budúcom roku je tento zákon dôležitejší, ako celý zákon o štátnom rozpočte, ktorý budeme schvaľovať budúci týždeň. Chcem upozorniť všetkých poslancov, že dnes, respektíve keďže budeme hlasovať v utorok, tak v utorok rozhodneme týmto hlasovaním o finančno-ekonomickej podobe slovenského zdravotníctva minimálne na najbližší rok a preto by som ich chcel poprosiť, aby aj s plnou vážnosťou k tomu pristúpili.
Dovoľte mi začať stavom slovenského zdravotníctva veľmi stručne, ale je to nevyhnutné povedať, keďže, ako uvidíme, tie návrhy na to priamo nadväzujú, v akom sa slovenské zdravotníctvo ocitlo a ocitá v tejto chvíli. Máme najväčšiu štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá je v podstate v bankrote a keby nemala osobitný režim, tak je v tejto chvíli v krachu. Je tak hlboko v mínuse, že by už nemala existovať ako podnik. Za to môže primárne zlý manažment a hospodárenie nominantov vlády Roberta Fica, pretože to je kľúčovou zodpovednosťou, že takto poisťovňa hospodárila. Koniec koncov najlepším dôkazom je fakt, že ostatné dve zdravotné poisťovne v takejto situácii nie sú, hoci všetky iné pravidlá sa ich týkajú rovnako.
Druhý fakt je, že štátne nemocnice sú rovnako v krachu v tejto chvíli a keby na ne platil štandardný bankrotový režim, tak už sú rozpredané. Chvalabohu, že ich máme ochránené, ale to, že sme včera museli schváliť 600 miliónov na to, aby boli zachránené, je najlepší dôkaz toho, že bez týchto 600 miliónov a v normálnom režime by už dávno tiež neexistovali. Inými slovami, výsledkom 5-ročného, môžme povedať aj 10-ročného a 5-ročného pôsobenia najmä strany SMER v zdravotníctve je kompletne skrachované štátne zdravotníctvo a to, čo v ňom nie je skrachované či už vlastnou zásluhou alebo lobizmami, je súkromné zdravotníctvo. Máme kompletne skrachované štátne zdravotníctvo vďaka SMER-u - sociálnej demokracii.
Ako už bolo poznamenané zo strany pána poslanca Krajčího, v tomto systéme však naopak existujú mnohí, ktorí v ňom vedia veľmi dobre existovať. Často pretože sú efektívnejší a lepšie zorganizovaní, často preto, že si vedia vybaviť veci, ktoré by sa vybaviť dať nemali. Keby sme mali na rozpravu hodinu až hodinu a pol, bola by veru možnosť analyzovať detailne mnohé prípady, pretože na verejnosť sa dostanú najmä také tie atraktívne, ja sa k nemu ešte vrátim, napríklad masér Kostka, ale existujú mnohé ešte väčšie prípady, ktoré spôsobujú nášmu zdravotníctvu oveľa väčšie škody, ktoré v novinách nie sú alebo sú len veľmi krátkym informatívnym článkom, pretože je to ťažké takto, takto jednoducho vysvetliť.
Tu by som si dovolil argumentovať na pána poslanca Zelníka, ktorý sa pýtal, keď pán kolega Krajčí hovoril, myslím, 1,5 miliardy, ktorá sa mrhá v slovenskom zdravotníctve, že jak je to možné, že či teda keď v podstate, že to sú prostriedky na mzdy v nemocniciach alebo v ambulanciách. No. Ja musím povedať, že číslo 1,5 milióna nechám na pána kolegu Krajčího, ale Inštitút finančnej politiky ministerstva financií tejto vlády opakovane povedal, že neefektívnosť slovenského zdravotníctva je minimálne v sume 800 miliónov eur, to je oficiálne číslo a dosiahli to tak, že porovnali vstupy a výstupy, lebo tak sa pán kolega porovnáva efektívnosť, že pozrete si, že čo sa do niečoho dáva a potom, čo z toho je a porovnáte to s inými. A oni zistili, že keď porovnáme Slovensko nie s Novým Zélandom, ale s okolitými krajinami, tak my za o 800 miliónov viac dosiahneme tie isté výsledky, respektíve máme ešte hrošie výsledky za tie isté peniaze. Takže 800 miliónov je tá diera.
A viete, pán poslanec Zelník, vy ste mi trochu pripomenuli ľudí, čo sa pýtali za socializmu, že prečo ten socializmus nefunguje? Však ľudia chodia ráno do fabriky, stroje fungujú, všetko ide, prečo nedokážeme vyrábať rovnako kvalitné autá za také isté peniaze ako na západe? No problém je práve v tom, že okrem konkrétnych ľudí, ktorí sa väčšinou snažia robiť svoju prácu najlepšie, ako vedia, máme niečo ako organizáciu práce, manažment, motivácie a mnohé ďalšie veci z ekonómie, ktoré práce spôsobujú to, že hoci už dneska, chvalabohu, slovenské automobilky sú rovnako efektívne, ak nie efektívnejšie ako tie na západ od nás, tak slovenské zdravotníctvo také, bohužiaľ, nie je a vo svojich veľkých častiach je zorganizované extrémne zle.
Samozrejme, že z neho aj vycuciavajú veľa peňazí konkrétne skupiny. To znamená, že ten problém tých 800 miliónov je v oboch týchto veciach. Aj v peniazoch, ktoré sa doslova vyparia do vzduchu, aj v peniazoch, ktoré sa vôbec nevyparia do vzduchu, ale vyparia sa do vreciek konkrétnych ľudí. Ako sa hovorí pri Robertovi Ficovi, sociálne balíčky majú vždy veľmi konkrétnu adresnosť, pretože najviac z nich profituje zhruba 10 až 15 ľudí a tí, a to platí aj v zdravotníctve.
No a teraz, čo s tým robí súčasný minister? No čo s tým robil doteraz? Zatiaľ sme boli svedkami veľmi jemných väčšinou racionálnych krokov. Pán minister začal sanovať všeobecnú zdravotnú, čo je nevyhnutnosť, ak ju naozaj nemal dať do krachu. Robil to krokmi, ktoré teda vzbudili nevôľu premiéra v niektorých prípadoch, v niektorých si ich nikto nevšimol, ale v zásade sa ich snažil technokraticky, tú všeobecku nepustiť úplne, by som povedal, ku krachu. Začal robiť centrálne obstarávanie na niektoré položky, na ktorých sa ušetria spolu asi milióny ročne, si to dovolím odhadnúť z toho, čo vieme, keď to bude fungovať lepšie, môže to byť aj pár desiatok. To znamená, robí jemné čiastkové skôr pozitívne kroky.
Problém je však v tom, že ako vyplýva aj zo správy NKÚ aj z analýz, najväčšie diery slovenského zdravotníctva sú v štátnej nemocničnej sfére a v tom, ako operuje a tieto sa nedajú nahradiť tým, že sa týmto nemocniciam vezme obstarávanie vybraných položiek a to sa bude robiť centrálne. Tým sa dá možno časť toho nezmyslu opraviť, o ktorú sa minister snaží, ale veľká časť z toho, čo z tých nemocníc zmizne alebo sa vyparí, sa nedá centrálne obstarávať, ako je zorganizovaná starostlivosť, ako sa odtiaľ kradne, s prepáčením, ako sa tam veci robia. To je niečo, čo môže urobiť len manažment. Ako všetci vieme, organizácia môže fungovať dobre, len keď funguje dobre jej manažment. Nedá sa to z vonku centrálnymi obstarávaniami zabezpečiť.
No a tu sa musím dostať k dosť podstatnej veci, že chýbajú aj zodpovednosť aj motivácie. Čo myslím pod zodpovednosťou, je to, že najzadlženejšia nemocnica na Slovensku Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorá sa neustále zadlžuje ešte aj v tejto chvíli, viete, čo sa stalo s jej dlhoročným manažérom, ktorý to dopustil? Bol príkladne potrestaný, stal sa generálnym riaditeľom sekcie na ministerstve zdravotníctva. Všetci ostatní manažéri slovenských štátnych nemocníc žijú nepochybne v hrôze z toho, že keď budú aj oni takto hospodáriť, rovnako hrozný osud sa im prihodí a určite sa oveľa viac snažia. Mohol by som takto pokračovať, lebo nie je jediný, ale toho času je málo.
Motivácie. Pán minister tam dosadil nového manažéra, teda on to robil ako kolektívny manažment, lebo vymeniť jedného riaditeľa by mu SMER nedovolil, tak zaviedol kolektívne vedenie a v rámci toho tam robí také rotácie, ale chápem to ako snahu, aby aj SMER bol nažratý, aj nemocnice zostali aspoň trochu celé. No a takého manažéra dosadil práve do Univerzitnej nemocnice Bratislava. Ja toho pána nepoznám, ale prišiel s takým životopisom z konzultačnej sféry, z biznisu taký typ, ako je aj pán minister a ktorý teda veríme, že by to tam upratal. No a keď sa ho v rozhovore spýtali, že o koľko zníži na budúci rok stratu - to je pre vás, páni poslanci, čo ste včera schválili tých 600 miliónov do oddlženia aj tejto nemocnice -, tak povedal, že na budúci rok znížim zo straty 15 %. To znamená, že tá strata aj na budúci rok sa prehĺbi o niekoľko desiatok miliónov, len o niečo bude menšia. To je ambícia krízového manažéra. Ja si predstavujem Eichlera v 2000, či kedy prišiel do U. S. Steel-u, či do VSŽ vtedy ešte, keby sa ho pýtali, čo urobí s tým VSŽ a on by povedal, že no budúci rok budeme krachovať o trochu menej. Myslím, že ani banky, ani vláda, ani U. S. Steel by takýto prístup neakceptovali, ale toto majú byť tí noví úžasní manažéri zavedení do slovenského štátneho zdravotníctva.
Na tej orálnej rovine, a to si nemôžem odpustiť, pán minister, vami riadená štátna Zdravotnícka univerzita nielenže dala atestáciu po 17. rokoch pochybnému lekárovi Kostkovi, ona mu zriadila ordináciu, proti ktorej dnes protestujú odborníci z fyzioterapie a balneológie a zriadila mu osobitné semináre pre neho. To je vami riadená zdravotnícka univerzita. Takže poučenie pre všetkých podvodných lekárov vybavujúcich si veci vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je, že môžte mať hanbu na celú republiku, môže minister zdravotníctva povedať, že spôsobila sa škoda vo výške 1,5 milióna eur a podriadené organizácie toho istého ministra vám dajú kšeft znovu, stačí len počkať rok. Ako sa potom má niečo zmeniť v slovenskom štátnom zdravotníctve, keď všetci vedia, že Paška, Raši a podobní ľudia vedia všetko ďalej vybaviť a vy, pán minister, to len kryjete? To je pre mňa aj morálne neprijateľné. A to nepomôžu k tomu žiadne poplatky.
No a teraz sa dostaňme k tým skutočným riešeniam, ktoré tu dneska máme schvaľovať. Tento zákon po pozmeňovacích návrhoch vo výbore obsahuje tri významné finančné zmeny. Prvá je, že štát ide ušetriť 120 miliónov eur z vlastných peňazí na zdravotníctve. Stodvadsať miliónov eur je rozdiel medzi tými štyrmi bežnými percentami a 3,71, ktoré sa tam schváli. To je 120 miliónov eur. Jedným pozmeňovacím návrhom do štátu sa dá menej. Na to treba pamätať pri všetkých ostatných diskusiách o tom, že čo musíme, lebo nie sú peniaze a chudáci pacienti. Vy koaličná väčšina jedným rozhodnutím ste si povedali, že čo by sme tam dávali štandardne, dáme tam o 120 miliónov menej.
A teraz otázka je, kto to zaplatí? Zaplatia to hlavne chudobní. Zaplatia to chudobní cez zrušenie tej odpočítateľnej odvodovej položky, ktorá má priniesť 100 miliónov. Skoro až vyrovnať do veľkej miery ten, tú stratu, nie úplne. Pán poslanec Tomáš tu použil jeden argument, že zaplatí, že tí ľudia to nezaplatia, aj keď sa tá položka zruší, lebo vlastne tá časť, čo je u zamestnanca, tie 4 %, tie sa nezrušia, zruší sa len tých 10 %, čo je u zamestnávateľa. Pán poslanec, priznám sa, nemám váš životopis, predpokladám, že ste vyštudovali žurnalistiku, ale možno sa mýlim, predpokladám, že ste neštudovali ekonómiu alebo možno v Sládkovičove, lebo ak by ste študovali ekonómiu alebo verejnú politiku na akejkoľvek normálnej škole, tak by ste nemohli takúto vetu povedať. Pretože všetci vedia, že jediná ekonomicky relevantná veličina je cena práce. Cena práce je tá suma, ktorú zamestnávateľa stojí človek a on potom z nej platí všetky možné dane, odvody a to, čo je čisté, zostane človeku. To je veľmi jednoduchá rovnica.
To znamená, že ak vy zrušíte časť úľavy, tak vy automaticky beriete tomu človeku tie peniaze, pretože o tie mu ich nie je možné zvýšiť. Ale však o tie mu je ich nutné zobrať, pokiaľ je nad minimálnou mzdou. To znamená, vy ste ich priamo a je jedna zo základných ekonomických poučiek, že tieto zmeny sa vždy nakoniec premietnu do čistej mzdy zamestnanca. To je jedna zo základných ekonomických poučiek, môžte si to naštudovať v ekonómii práce. Je na to, že stovka príprav. To znamená, vy idete zobrať tým chudobným, tým, čo zarábajú 480 do 570, tým idete zobrať a tým idete zafinancovať slovenské zdravotníctvo. A myslíte si, že vďaka vašej rétorickej schopnosti to nejakým spôsobom zakryjete.
Váš vlastný šéf váš predseda, keď to zavádzal, povedal, že je veľmi rád, že takéto významné opatrenie prešlo ústavnou väčšinou. Hovoril, že urobí všetko pre to, aby toto rozhodnutie bolo udržateľné. No urobil všetko pre to, dneska ho ruší. O tri roky. Stojí si za týmto opatrením, lebo zvyšuje reálne príjmy a nevytvára ďalšie podmienky pre zamestnávateľov. To povedal Robert Fico, všetko, dneska nič z toho neplatí.
Je mi to hrozne ľúto ešte aj kvôli tomu, dneska už tu bol spomínaný, že pre môjho nebohého priateľa Martina Filka a toto bol jeden z jeho najväčších úspechov vo verejnej politike. On bol hrdý asi na dve veci alebo tri veci veľmi za to, keď robil pre vašu vládu. Jedna z nich bolo referencovanie cien liekov, ktoré, chvalabohu, ešte žije a druhé bolo toto. No tak dneska jednu z nich rušíte, aby ste mohli ušetriť a dať to, ja neviem, na národný systém dopravných informácií, alebo čo sú tie veci, na ktoré to tak v rámci tých svojich opatrení dávate?
No ale posledná, posledný bod je, toto všetko sú čísla, ktoré vieme. Ale najmä je tu dneska návrh, o ktorom jeho dopady nevieme, pretože ich nikto nespočítal. Ak ste očakávali, že keď ministerstvo zdravotníctva spolu tuto s poslanci vládnej koalície navrhne zavedenie najväčšej privatizácie ambulantnej starostlivosti z hľadiska nákladov od revolúcie, tak by som očakával nejakú dopadovú štúdiu. No ale viete, naivní sme, lebo najväčšie poplatky zatiaľ naozaj zaviedol minister Zajac, ktorý zaviedol za tzv. prednostné objednávanie do jednej štvrtiny kapacity 10 euro. To bol ten limit, teda do 10 euro, niekde bolo aj menej. Dneska to vy prekonávate, lebo zavádzate do 30 % kapacity 30 euro. To znamená, že spolu je to asi štyrikrát viac, ako bola vôbec možnosť u Zajaca a nedoniesli ste k tomu jediné číslo, koľko to ľudí bude stáť. Preto mi dovoľte urobiť také veľmi jednoduché výpočty.
Minulý rok bolo v ambulantnej starostlivosti 67 miliónov návštev. Keby sme brali, že 30 % kapacity z nich teda je spoplatniteľných, tak to je 2 miliardy eur, dve miliardy eur. Keď berieme z toho, že 18 miliónov je všeobecná starostlivosť, ktorú vy tiež umožňujete spoplatniť, ale odhaduje sa tam oveľa nižší záujem a 6 miliónov je stomatológia, čo je osobitná kategória, tak zostáva 43 miliónov návštev, a to je 1,3 miliardy eur. Aby sme si rozumeli, ja nehovorím, že tie poplatky vyberú dve miliardy eur alebo 1,3 miliardy, ja hovorím, že to je limit, ktorý vytvára váš zákon. Ak by bol naplno využitý, toľko by to boli pacienti skešovaní a Slovensko by sa stalo v rámci Európskej únie krajinou s najväčším podielom súkromných platieb na zdravotníctve vôbec. To vám garantujem. Lebo toto je zhruba, len toto by bolo zhruba 30 až 40 % výdavkov na zdravotníctvo na Slovensku. Samozrejme, že to tak nebude, lebo ľudia na to nemajú. Ľudia nemajú na to, aby dali dve miliardy eur do slovenského zdravotníctva, takže ich ani platiť nebudú. Čo sa stane? Čiastočne to naznačil pán poslanec Tomáš, budú platiť najmä bohatší pri 30 eurách, vy, si to nemôže dovoliť normálny človek, alebo budú platiť tí hrozne ubolení aj najchorejší, pretože tí zase nemajú na výber, aj keby si mali požičať v nebankovke, tak nebudú čakať pol roka, keď sú v zúfalej situácii.
To znamená, vy vytvárate tento systém, kde hovoríte, v Bratislave si to možno bude môcť dovoliť 30 - 40 % ľudí, stane sa z toho asi nový štandard. Tu to naozaj bude fungovať inak. V okrese Svidník si na to budú ľudia požičiavať z nebankoviek, aby na to mali, tí, čo skutočne budú ubolení, pretože tam sú to úplne iné peniaze. Pre ľudí, ktorí naozaj robia za tých 480 eur. Bude to samozrejme spôsobovať aj to, že stav ambulantnej starostlivosti a špecialistov v tých najchudobnejších regiónoch sa ďalej zhorší relatívne k tým lepším, pretože ten nárast výkonov zďaleka nebude rovnaký, to je základná poučka opäť ekonómie, že peniaze sa nalejú najmä tam, kde už dneska sú, čo je Bratislava, Žilina, Košice a niektoré iné mestské regióny. V chudobných vidieckych regiónoch z toho naozaj bude doplnkový nástroj pre zúfalých. Či toto je v súlade s programovým vyhlásením vašej vlády a s hodnotami strán, ktoré tu zastupujete, je pre mňa dosť otázne.
A teraz sa priznám k jednej politickej chybe. Keby tu bol Robert Fico dneska a toto zavádzala pravicová vláda, tak presne robí to, čo je politicky najpriaznivejšie. Povedal by vám všetky tieto veci a potom by s buchnutím päste odišiel a povedal, že keď bude SMER - sociálna demokracia pri moci, všetko toto zruší. Tak mu to fungovalo, aj celkom mu to fungovalo, treba uznať politicky, minimálne.
Áno, máte pravdu, my sme v tomto naivní, my sme hlúpi niekedy, že my sa snažíme prinášať aj alternatívy. To, pán Tomáš, by sa vášmu šéfovi nikdy nestalo, takže pre mňa bolo obzvlášť smiešne, keď ste pani Cigánikovú vyzývali, že prečo SaS-ka nemá k tomu alternatívu, lebo keby to povedal niekto iný, tak to beriem, ale od vás je to, ako keď sa zlodej pýta niekoho, že prečo, prečo kradne.
Ja tú alternatívu sem dneska prinášam aj s kolegami poslancami a prinášame ju nie preto, že je to politicky výhodné, je to nevýhodné. Keby som v tejto chvíli skončil, je z toho nepochybne viac bodov politicky, ale ja si myslím, že je dôležité pre túto krajinu dávať aj alternatívu a nevznášať politiku na poli populisticko-demagogickú úroveň.
A teraz mi dovoľte k tej alternatíve v závere vysvetliť a potom ju prečítať. Zhodneme sa na tom, že je potrebné rozšíriť kapacity špecialistov. Lebo jednoducho pokiaľ sa nerozšíria, tak nebudú môcť ľudí, sa im venovať. Nemyslím rozširovať kapacity v zmysle, že stavať im nové budovy, ale naozaj natiahnuť ich pracovný čas, pomôcť im. Na tom sa zhodneme. Vy ste pôvodne navrhovali, aby to objednávanie mali len tí platiaci, keď ste priniesli tých 50 eur. My sme proti navrhli, aby keď už niekto ide do toho a ide objednávať platiacich, to znamená, že musí mať takýto systém, nech už objednáva aj tých neplatiacich na tie bežné hodiny. Som veľmi rád, že to ste prijali, že to v dnešnom tom vašom návrhu je, tak v rámci nejakej ľudsko-politickej slušnosti ste to mohli aj spomenúť, ale dobre, sme v politike, sme v parlamente. Každopádne to tiež vnímam pozitívne, že bude sa možné objednávať nielen na tie platené hodiny, ale aj na ten zvyšok času.
Veľký rozdiel je v dvoch veciach. Jedna je v tom, že vy keďže ste v politickej pasci, lebo ste ten poplatok predtým zrušili, tak naozaj sa teraz musíte tváriť, že to nie je poplatok a keď to nie je poplatok, tak vlastne to nejak vynímate zo zdravotného poistenia, hoci potom z neho platíte všetky následné vyšetrenia aj lieky a neviem čo všetko, vzniká maglajz, ktorý ja, priznám sa, že nikdy nepoznám. Existuje naozaj súkromné zdravotníctvo v niektorých krajinách, ktoré nie je platené z verejného zdravotného poistenia, môžte zaplatiť úplne mimo, ale tam potom vy ste mimo. Ale v prípade, ak tu niekto začal, že SVaLZ-y sa platia, ale vyšetrenie sa neplatí, to nech mi niekto vysvetlí, že čo je logika toho, lebo buď je tam pacient ako poistenec a potom má byť poistený, alebo ten pacient nie je ako poistenec a potom si to kešuje celé. To najlepšie dokazuje, že skutočný dôvod tohto opatrenia je len to, aby ste to nemuseli nazvať poplatkom, lebo predpokladám, že váš šéf, keď počuje poplatok v televízii, dostáva koprivku.
Ľudia však nie sú hlúpi, ani novinári nie sú hlúpi, keď je niečo, viete, keď začnete úplatky volať všimnými a províziami, neurobí to z nich o nič menšie úplatky a keď začnete volať poplatky doplnkovými ordinačnými hodinami za úhradu, tak to nerobí z nich o nič menšie poplatky a toto poplatky sú a budú, tak ako tá kačka, keď kváka a chodí, tak je to kačka, nech sa nazýva akokoľvek.
Rozdiel medzi tými našimi opatreniami, návrhmi tým pádom zostal na dvoch úrovniach. Jedna je výška, my navrhujeme 10 eur, tak ako to bolo do 2015 a zároveň hovoríme, že nech to zdravotná poisťovňa uhrádza, ten výkon, ako štandardne. Vy hovoríte 30 eur. Môžeme povedať, keby som bol suchý účtovník, že číslo ako číslo, len ja keď som sa v zahraničí bavil počas uplynulých týždňov s kolegami o týchto poplatkoch, tak ešte aj v krajinách s vyšším platom na mňa pozerali, že 30 euro? Fakt za toto? Že to nie, to nie je u vás problém trošku sociálny? Priemerná mzda 950 eur, že v takej krajine? A ja im hovorím, že je. Desať eur tiež nie je málo peňazí. Pacienti pokiaľ v prieskume povedali, že do 5 eur by boli najspokojnejší, keby bolo. Problém je v tom, že do 5 eur by to asi nezvládli. No a teraz mi dovoľte prečítať ten pozmeňujúci návrh na záver.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Bod 1. V Čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. § 2 sa dopĺňa odsekom 33, ktorý znie: (33) Doplnkové ordinačné hodiny sú nepretržitý časový úsek, ktorý si môže určiť nad rámec ordinačných hodín za podmienok podľa § 2a poskytovateľ, ktorý má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou 2b) a v ktorom poskytuje ambulantnú starostlivosť za podmienok podľa § 2a osobám, ktoré sú poistencami tejto zdravotnej poisťovne a sú objednané na vyšetrenie."
Poznámka pod čiarou k odkazu 2b) znie:
"2b) § 7 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
3. Za § 2 sa vkladá nový § 2a, ktorý znie:
"2a Doplnkové ordinačné hodiny
(1) Doplnkové ordinačné hodiny musia byt' určené tak, aby ich rozsah za kalendárny týždeň nepresiahol 20 % schválených ordinačných hodín v kalendárnom týždni. (Rečník si odkašľal.) Prepáčte.
(2) Zdravotná starostlivosť počas doplnkových ordinačných hodín sa poskytuje najneskôr do 15 dní po objednaní sa.
(3) Zdravotná starostlivosť poskytovaná počas doplnkových ordinačných hodín sa osobe uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia; tým nie je dotknutá možnosť úhrady podľa odseku 5.
(4) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý má určené doplnkové ordinačné hodiny, musí spolu s ordinačnými hodinami umiestniť na viditeľnom mieste aj nápis DOPLNKOVÉ ORDINAČNÉ HODINY pre doplnkové ordinačné hodiny.
(5) Úhrada osoby za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rámci doplnkových ordinačných hodín za jednu návštevu nemôže presiahnuť 10 eur."
Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie som predniesol, ak na tom netrváte, nebudem ho znovu čítať, ak trváte môžem. Pán spravodajca netrvá. Dobre.
Bod 2. V Čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 8 sa odsek 5 dopĺňa písmenom f), ktoré znie: f) na poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti v doplnkových ordinačných hodinách."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Opäť odôvodnenie som už uviedol.
Bod 3. V Čl. I sa za bod 23 vkladá nový bod 24, ktorý znie:
"24. V § 46 ods. 1 písm. m) sa za slovo «hodiny» vkladajú slová «a doplnkové ordinačné hodiny»."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 4. V Čl. II sa za bod 2 vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú:
"3. § 42 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: (7) Zdravotná poisťovňa poskytne osobitnú úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytol zdravotnú starostlivosť v doplnkových ordinačných hodinách podľa osobitného predpisu 34a) bez akejkoľvek úhrady, ak zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ďalšiu úhradu za zdravotnú starostlivosť neumožňuje."
Poznámka pod čiarou k odkazu 34a) znie:
"34a) § 2a zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona číslo, ešte nie je určené číslo z roku 2017 Z. z."
Bod 4. V § 44 ods. 1 sa na konci nahrádza bodka čiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak osobitný zákon neustanovuje inak."
Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Doterajší bod 3 sa označuje ako bod 5.
Bod 5. V Čl. III sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 79 ods. 1 písmeno za) znie: za) ak ide o zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, umiestniť na viditeľnom mieste a dodržiavať
1. ordinačné hodiny schválené a potvrdené samosprávnym krajom,
2. doplnkové ordinačné hodiny schválené a potvrdené samosprávnym krajom na základe čestného vyhlásenia o funkčnom systéme objednávania všetkých pacientov na dohodnutý čas, ak sú takéto doplnkové ordinačné hodiny určené a označiť doplnkové ordinačné hodiny nápisom DOPLNKOVÉ ORDINAČNÉ HODINY; povinnosť dodržiavať doplnkové ordinačné hodiny neplatí v čase, v ktorom poskytovateľ nemá objednaných pacientov."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi ešte zo spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie body 1, 4, 10, 12, 13, 14, 15, 19, 21, 26, 40, 42 a 50 a body 29, 31 a 33. To sú body súvisiace práve so zavedením doplnkových ordinačných hodín, ako aj so zrušením odvodovej odpočítateľnej položky.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 30.11.2017 14:32 - 14:33 hod.

Miroslav Beblavý
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2017 9:52 - 9:54 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo. No tento návrh je, myslím si, vecne nespochybniteľný, a ako vyplýva koniec koncov aj z absencie takýchto kritických reakcií. A dokonca aj si myslím, že ani nie je tu problém finančný, pretože tie dopady by tam síce boli, ale sú pomerne drobné z pohľadu verejného rozpočtu, keď ide skôr o dolaďovanie nejakých konkrétnych chýb zákona, než nejakú veľkú novú výhodu alebo veľké nové veci zavádzať.
No a z tohto pohľadu by som chcel povedať, že takéto zákony by podľa mňa mala vládna koalícia, vidím tu viacerých kolegov, zvážiť ich podporu, pretože tu nejde ani o finančný problém, nejde ani o ideový problém, nejde dokonca ani o odborný problém. Je to naozaj to, že Jozef ako odborník v tejto problematike si všimol viaceré nedostatky súčasného stavu a chce ich napraviť. Je to podľa mňa vlastným zákonom, ako už, Jozef, spomenul si, je okrem toho podaný pozmeňujúci návrh k vládnemu zákonu, ktorý obsahuje to isté, aby, ak je teda problém schváliť opozícii zákon, sa to mohlo schváliť vo vládnom zákone.
Ale ja by som chcel vyzvať kolegov z vládnej koalície, ak ešte aj toto je pre nich problém, aby sa zamysleli a povedali nám, aký teda je postup, ktorým sa dajú schvaľovať takého veci. Veci, ktoré objektívne na prospech všetkých, ktoré nie sú drahé, ktoré nie sú ideologicky problematické, ktoré keby sa, by som povedal, keby ich predložil poslanec, ktorý má za menom inú skratku, tak by prešli bez akýchkoľvek problémov.
Ako to spraviť, aby sme mohli pomôcť ľuďom? Lebo zjavne nás tu platia za to, aby sme to robili. Poslanec jeden si dá pomerne veľa času, teda nielen jeden, je tam viacej predkladateľov, viacej predkladateľov si dalo pomerne veľa námahy s tým, aby to aj urobili. A teraz moja otázka na vás je, že ako to schváliť. Nemusí to byť možno návrh Mihála, možno to môže byť úplne inak. Ale postavte tú cestu, lebo inak neškodíte nám, škodíte tým ľuďom, ktorým by tých sedem bodov pomohlo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.10.2017 12:58 - 13:03 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Hoci rozprava, si myslím, z hľadiska dĺžky nebola úplne adekvátna významu tých zmien, ktoré sú navrhované, myslím si, že aj z hľadiska obsahu a aj vzhľadom na diskusie iné v tomto parlamente ukazuje, že táto téma je veľmi dôležitá. Dovoľte mi zaujať stanovisko k dvom podstatným veciam, ktoré tu zazneli.
Prvá sa týka zmyslu vôbec takejto novely. Je zmysluplné takéto niečo podávať? Aj keby to bolo potom schválené, zmení to niečo, alebo, alebo to nezmení? Aj kolega Baránik v podstate hovoril o desiatkach rokov, ktoré by takáto zmena trvala, kým niečo prinesie. Naopak, zazneli tu argumenty proti. Dovoľte mi v tomto pléne jasne povedať, že keby tento zákon sa podarilo novelizovať spôsobom, akým teda predkladáme my, aj kolegovia z OĽANO, tak by došlo k zmenám pomerne zásadným a rýchlym. A to z toho dôvodu, že tento zákon nielen utesňuje diery v obsahu, ale on najmä zavádza konečne vymáhateľnosť tohto mechanizmu, a to je na ňom to najdôležitejšie. A preto od toho by sme ani nemali ustúpiť v prípadných politických rokovaniach, lebo naozaj tento zákon je len tak vplyvný, tak zmysluplný, ako aj je vynútiteľný. Kým nie je vynútiteľný, tak môže v ňom byť napísané čokoľvek. A preto ja za úplne kľúčové vôbec v ňom považujem to ustanovenie, že menšina sa môže obrátiť na Ústavný súd a ten rozhodne. Samozrejme, môžme spochybňovať aj Ústavný súd. Niektoré senáty rozhodujú tak, niektoré onak, ale určite tak, ako aj v iných častiach nášho súdneho systému by došlo aj k dobrým aj k zlým rozhodnutiam.
Ale tak, ako sme videli pri pánovi Kaliňákovi, vrátim sa k tomu pri kauze Bašternák, tam bolo niekoľko podnetov, z ktorých väčšina bola podľa môjho názoru kvalifikovaná a pri nestrannom rozhodnutí by bola uznaná. Som si istý, že keby tento zákon platil v dnešnej podobe, tak teda pardon, keby platil v tej navrhovanej podobe, tak dneska je niekoľko námietok na Ústavnom súde. Minimálne niektoré z toho by i uspeli a Ústavný súd by to parlamentu vrátil, aspoň v niektorých veciach alebo by priamo rozhodol. V každom prípade by vláda Roberta Fica dostala zásadný politický úder, pretože už by to nebola opozícia, už by to bol Ústavný súd, ktorý by hovoril, že porušuje väčšina ústavný zákon a odmieta svojho vlastného ministra dostatočne potrestať. To by bol zásadný pokrok napríklad už len v tejto jednej kauze, ktorú sme riešili.
Takže ja si myslím, že práve táto novela preto bola písaná pred štyrmi rokmi spolu všetkými a preto aj potom nakoniec SMER ju musel zablokovať, hoci SMER bol vtedy pod veľkým tlakom. On ju chcel schváliť, ale môžem povedať niečo, myslím, že je to aj verejná informácia. Pán Paška si ma zavolal vtedy, vtedajší predseda Národnej rady a dal mi najavo, že pokiaľ toto tam bude, tak SMER to nepodporí. A tak sa aj stalo, SMER to odvtedy nepodporil. A dokonca, keď som ja predkladal svoju verziu, ktorú tiež chcel, tak vždy tieto veci presne vyškrtol, pretože vedel, že v tej chvíli by stratil kontrolu. Ak tam takéto niečo nebude, SMER schváli akýkoľvek zákon, lebo vždy ho môže nedodržať. Ale ak ho raz bude musieť dodržiavať, vtedy nastane skutočná zmena v tomto parlamente.
A druhá vec, čo chcem povedať, je, naozaj pri zákonoch sa o tom málokedy hovorí, ale vymáhateľnosť je okrem vôle a procesov aj vecou kapacity. Keď som bol predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a, by som povedal, venovali sme sa pani Bubeníkovej a jej pôsobeniu v Grécku, musel som osobne po anglicky písať list do Grécka, lebo nebol nikto v Národnej rade, kto by ho vedel napísať v takom znení a v takom čase, aký sme potrebovali. Keď sme pokutovali, keď sme pokutovali manažérov Národnej diaľničnej spoločnosti za zneužívanie svojej funkcie, čo je dodnes najväčšia pokuta, aká tu bola udelená, spolu 70-tisíc euro, musel som osobne písať toto rozhodnutie a následne som musel osobne požiadať jedného špičkového právnika, aby po priateľskej linke mi ho skontroloval a upravil, aby bolo nenapadnuteľné. Tak sa aj stalo, toto rozhodnutie prežilo výzvu na Ústavnom súde a je dneska právoplatným rozhodnutím a zásadným precedensom. Všetci uznáte, že nie je normálne, aby sa toto dialo a takto to nemôže fungovať. Dnes naozaj ten výbor funguje poloamatérsky a nie preto, že tí ľudia, čo tam sú, sa nesnažia, ale preto, že nemajú kapacity. Takýto výbor by mal mať minimálne jedného človeka, ktorý by bol platovo a funkčne na úrovni špičkového sudcu alebo prokurátora, ktorý by písal rozhodnutia, pretože inak bude to aj vyzerať podľa toho.
Takže to chcem len povedať, že áno, s tou kritikou súhlasím, že pokiaľ zmeníme zákon a ten zákon by naozaj priniesol oveľa širšiu mieru reálneho postihovania zlej činnosti, tak by sme potrebovali aj kvalitných ľudí, ktorí by to potom vymáhali, lebo bez nich to potom často skončí napríklad tým, že nekvalitne napísané rozhodnutie by nám Ústavný súd zrušil. Dneska ten problém nenastáva, lebo dneska sme spoľahlivo zablokovali akékoľvek kontroverzné rozhodovanie, takže až na tie výnimky, ako bola tá Národná diaľničná spoločnosť, sa nikdy do toho bodu ani nedospeje. Ale ak by sme do toho bodu dospeli, musíme hneď konať aj v oblasti kapacity.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.10.2017 12:15 - 12:21 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol tento návrh novely ústavného zákona. Nebýva zvykom a ani som to neplánoval robiť, aby som ako jeden poslanec predkladal návrh významnej novely ústavného zákona, lebo myslím si, že za dané okolnosti by v tom mal byť širší politický zámer, väčšia zhoda alebo aspoň nejaký, časové obdobie, počas ktorého sa pokúšame dohodnúť. Ale ten dôvod, prečo predkladám tento návrh, je jednoduchý.
Tento návrh vznikol ešte v minulom volebnom období a vznikol ako výsledok pracovnej skupiny, v ktorej boli zastúpené dnešné aj parlamentné strany. Všetky teda vtedajšie a tým pádom aj dnešné, okrem tých, ktoré tu vtedy neboli, samozrejme, SME RODINA, SNS a ĽSNS. Ostatné strany SMER, SaS, OĽANO v ňom zastúpené boli, aj MOST a táto skupina pracovala niekoľko mesiacov na tom, aby pripravila naozaj ucelenú novelu ústavného zákona o konflikte záujmov na základe práve poverenia predsedu parlamentu a poslaneckého grémia. Táto skupina predložila ucelený návrh, ktorý obsahoval zmeny aj v technických záležitostiach tak, aby naozaj všetky tie diery, ktoré dnes existujú, keď pán Slota v nebohej pamäti lietal na lietadle a jazdil na autách, ktoré väčšina z nás ani v živote nevidela a napriek tomu ich mal všetky požičané od kamarátov a bolo to v poriadku, nemusel riešiť, odkiaľ na nich má, tak aj takéto diery sme tam riešili. Riešili sme diery toho, že majetkové priznania väčšiny politikov nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, pretože v nich stačí uviesť veľmi stručný opis predmetu, taký, bez ktorého nie sú ani identifikovateľné. Ale riešili sme v tej novele podľa môjho názoru najmä to, že už ten dnešný zákon, ako bolo vidieť napríklad na kauze Bašternák, by aj kúsal v určitých prípadoch, keby jeho uplatňovanie bolo skutočne nezávislé a podľa zákona.
A ten návrh, ktorý sme tam vtedy mali, smeroval k tomu, aby už koaličná väčšina, nech je akákoľvek, nemohla zabiť konanie vo výbore pre konflikty záujmov, ako to vidíme dneska, ale aby v takom prípade sa mohla menšina v tomto výbore obrátiť na Ústavný súd a ten bol konečným arbitrom v takejto spornej veci.
Tento návrh neprináša žiadnu byrokraciu novú, ale zároveň zabezpečoval nestrannosť konania. Ako však vieme, tento návrh práve pre tieto dve ustanovenia, podrobnejšie majetkové priznania a nemožnosť chrániť svojich ľudí vo verejných funkciách následne SMER opakovane odmietol a predpokladám, že ich odmieta aj dodnes.
Z tohto dôvodu som ja ani po voľbách tento zákon opätovne nepredkladal, hoci on je pripravený a leží teda na stole už štyri roky a trikrát sme ho predtým predkladali, lebo nevidel som v tom zmysel. Ale čo mi dodalo nádej, bola jedna koaličná kríza a jednak opakované vyhlásenia pána predsedu parlamentu Danka, ktorý zrazu počas koaličnej krízy v sebe našiel novú a nečakanú vášeň pre novelu tohto zákona tak, aby sa naozaj niektoré veci upratali, ale táto vášeň sa nejak v jeho prípade nepretavila do skutkov, tak sme sa rozhodli, že mu treba pomôcť a preto tento zákon opätovne predkladáme, pretože parlament nepotrebuje, tento parlament nové premýšľanie, nové obrovské diskusie, hoci my sa im vôbec nebránime. Potrebuje najmä politickú vôľu, aby sme s tým naozaj niečo urobili a taká politická vôľa sa najlepšie demonštruje napríklad tým, že sa takýto návrh posunie do druhého čítania.
My máme rozdiely v tej novele, ktorú sme predložili my, a jemné rozdiely s tou novou, ktorú predložili poslanci OĽANO, ale poviem za seba, že ja nebudem hlasovať v prvom čítaní ani za jednu z nich, lebo vychádzajú z rovnakých princípov, a to sú tie princípy, ktoré som spomenul a ktoré v stručnom úvodnom slove spomínal aj pán poslanec Grendel. To znamená, že podstatné diskusie by sa mali potom odohrať v druhom čítaní o tom, ktorý z tých návrhov je lepší alebo je bližší tomu, čo je tu schváliteľné a zároveň by to mala byť aj diskusia o tom, ako ďalej.
Čo mi dovoľte na záver tohto úvodného slova odmietnuť, je prístup, momentálny prístup pána predsedu Danka, ktorý zvolil potom, čo OĽANO a my sme tento návrh predložili, tak zrazu teda pán predseda Národnej rady opätovne objavil v sebe tú vášeň leta z koaličnej krízy a rozhodol sa ustanoviť skupinu, ktorá by mala pripraviť novú novelu, len ja som aj zvažoval, že tento náš návrh tým pádom stiahneme, aby sme to aj my dali ako ústretové gesto, len potom som si prečítal, akú, akú úlohu chce zadať pán predseda Danko tejto skupine a to ma dosť znepokojilo. Lebo pán predseda Danko povedal, že v prvom rade a v prvom kole on chce vyriešiť to, aby za dvojnásobné porušenie ústavného zákona nebolo možné zobrať mandát, čím chce ako keby vydierať a chce teda to dosiahnuť aj trošku tým, takže pod linkou bude vydierať opozíciu alebo jej časť, že ak toto neschválite, tak vlastne možno vám, možno Matovičovi vezmeme mandát.
Je však jasné, že takýto, takáto zmena nebude chrániť ani len Igora Matoviča, ktorý navyše aspoň podľa môjho právneho názoru tú ochranu nepotrebuje, keďže došlo v jeho prípade k dvojnásobnému porušeniu počas dvoch funkčných období a tým pádom sa na to ten ústavný zákon nevzťahuje, ale takúto ochranu môžu potrebovať o pár mesiacov poslanci, ako je pán poslanec Danko, pán poslanec Hrnčiar a ďalší poslanci, ktorí by boli uznaní z porušenia tohto zákona v tomto volebnom období a tým pádom podľa dnes platného právneho stavu, ak sa v ich majetkových priznaniach nájde čo i len chybná čiarka, mali by prísť o mandát, to je dnešný právny stav. Oni sú takpovediac v podmienke. A ja chápem, že ich chce pán Danko vrátane samého seba ochrániť. Ja si tiež dokonca myslím, že za drobné chyby by nemali byť odoberané mandáty poslancom Národnej rady. Myslím, že by mali byť odoberané za závažné porušenia tohto zákona. Ale chcem povedať pánovi Dankovi rovno, že nebude nás vydierať Igorom Matovičom a aby nás dotlačil k tomu, že dáme amnestiu všetkým a žiadne iné zmeny sa v tomto zákone neudejú.
Aj preto som predložil tento návrh. Preto vítam, že OĽANO predložilo tiež svoju, mierne inú svoju verziu, lebo tým chceme vytvoriť tlak na to, aby sme naozaj zmenili ústavný zákon o konflikte záujmov, aby majetkové priznania mali výpovednú hodnotu a keď najbližšie pán Kaliňák bude robiť kšefty s Bašternákom a potom, a nenapíše to v svojom majetkovom priznaní, alebo keď bude od neho poberať neférovú výhodu, tak ho za to naozaj potrestáme, nielen ho bude koaličná väčšina môcť ochrániť. To je naším cieľom a ja verím, že týmto tlakom sa nám to aj podarí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.10.2017 10:02 - 10:04 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja som pôvodne neplánoval vystupovať vôbec k tomuto zákonu z jednoduchého dôvodu, že som myslel, že to bude ako iné opozičné návrhy, ktoré sú síce vecne nenapadnuteľné, ale z dôvodu nezáujmu koalície a mocenského princípu aj tak neprejdú a budú zamietnuté v tichu. Vidíme však, že tento návrh je predmetom diskusie a hoci je tá diskusia veľmi nepríjemná, je podľa môjho názoru veľmi užitočná, aj veľmi užitočná preto, že nám konečne umožňuje odlíšiť to, čo ťažko odlíšiť v iných situáciách, ľudí, ktorí naozaj chcú zlepšiť život a postavenie Slovenska vrátane obyvateľov osád a detí najmä v nich žijúcich a ktorí sú preto ochotní niekedy možno prijať aj tvrdé a razantné opatrenia a ľudí, ktorí len nenávidia tých ľudí a chcú im čo najviac ublížiť a ponížiť ich. A tým v skutočnosti akékoľvek opatrenia, ktoré by týmto ľuďom pomohli k lepšiemu vzdelaniu, k práci a k lepšiemu životu, nemôžu podporiť, lebo tie opatrenia by vyvrátili ich nenávisť a ich ideológiu.
A preto považujem tento návrh, aj vystúpenie tvoje, Lucia, za veľmi užitočné, lebo nakoniec nám umožňuje práve tuto v praxi na návrhu, ktorý je vecne absolútne nenapadnuteľný, pretože vieme, a naozaj všade vo svete, že ak niekto, kto má úplne inú jazykovú podstatu, sa má naučiť dobre ten oficiálny jazyk tej krajiny, ak pochádza z komunity, kde sa tým jazykom nehovorí, tak jednoducho potrebuje sa to učiť týmto spôsobom, ktorý Zuzana Zimenová navrhuje. To znamená, neexistuje jediný odborný argument, prečo by tí, ktorí chcú, aby všetky tieto deti vedeli naozaj dobre po slovensky, nemali podporiť náš návrh. Je mi ľúto, že v tomto parlamente môžu zaznievať také nenávistné poznámky, aké tu zaznievajú, ale som naozaj rád, tak ako povedala aj pani Zimenová a ako si povedala aj ty, Lucia, že tu zaznievajú hlasy nielen rozumných ľudí, ale aj ľudí z praxe a ľudí, ktorí naozaj chcú tento problém riešiť, aby o 20 až 30 rokov nebol horší, ale naopak, bol čoraz lepší a menší.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.10.2017 18:19 - 18:28 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Dobre, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem, že mi budete venovať pozornosť aj v túto pokročilejšiu hodinu. Ďakujem pani predsedajúcej za udelenie slova. Dovoľte mi možnože ešte na úvod povedať tiež jednu organizačnú poznámku, že predo mnou mal byť kolega Galek s jeho legislatívou, ale má, má pomerne vážny zdravotný problém v rodine, takže sa ospravedlňuje.
Takže dovoľte mi prejsť k tomuto bodu programu. Predkladám ho v mene siedmich poslancov, mojich kolegov, ktorí pripravujeme spolu Občiansku demokraciu, a je to zákon, ktorý sme tu už raz predkladali, v marci, o odmeňovaní zamestnancov verejného sektora. Bohužiaľ, ten zákon, ten návrh, hoci vyvolal pomerne značný politický tlak na vládu Slovenskej republiky, napriek tomu sa dodnes tú situáciu nepodarilo uspokojivo vyriešiť, takže ho musíme predkladať znovu, a budeme ho asi predkladať, až kým sa ju vyriešiť nepodarí.
O čo ide? Dnes už, chvalabohu, aj vďaka tlaku odborov, dovolím si povedať, aj vďaka nášmu tlaku väčšia časť verejnosti aj poslancov si uvedomuje, o čo v tomto prípade ide, ale stále to stojí za vysvetlenie.
Na Slovensku dnes máme minimálnu mzdu, tá je 435 eur. Od 1. januára máme 480 eur a väčšina ľudí si myslí, že to je to, čo musíte každému zaplatiť. Nie je to však tak, pretože Zákonník práce pozná aj inštitút, ktorý sa nazýva minimálne mzdové nároky, a ten hovorí, že kvalifikovanejšia práca má nárok ešte na vyššiu minimálnu mzdu, je tam šesť kategórií od jednonásobku postupne až po dvojnásobok minimálnej mzdy. Čo to v praxi znamená, aby som vám to osvetlil, je, že predavačka, ktorá má podpísanú hmotnú zodpovednosť, čo má skoro každá, je v druhej kategórii, takže jej minimálna mzda je 120 % takejto minimálnej mzdy, to aj dnes je už to okolo 500 eur, po novom to bude dokonca okolo 600 eur. Ekonómka, mzdárka je podľa toho, čo robí buď v 3., alebo v 4. skupine. To znamená, že má nárok na minimálnu mzdu, ktorá je o 40 až 60 % vyššia, čo opäť dneska by znamenalo, a po novom niekde sa dostať zo 700 zhruba až k 800 eurám. To je dnešný platný zákon v tejto krajine, ten zákon je aj vymáhateľný. Ak ste napríklad kuchár v súkromnom sektore, máme k dispozícii aj rozsudky, rád sa o ne podelím, a zamestnávateľ vám platí len 435 eur, tak môžte ho zažalovať, najčastejšie, keď uňho skončíte, a tú, ten rozdiel si vyžiadať a súd vám vyhovie a nariadi doplatiť rozdiel v prípade napríklad kuchára do tej 2. skupiny, teda do minimálnej mzdy, ktorá je o 20 % vyššia.
Ako to súvisí so zákonom, ktorý predkladáme? Súvisí to v tom, že jediná skupina zamestnancov v tomto štáte, ktorá na to nárok nemá, ktorá túto ochranu nepožíva, ktorá nemusí byť platená na úrovni týchto minimálnych mzdových nárokov a ani minimálnej mzdy, často sú skupina tzv. pracovníkov vo verejnom záujme, to sú zamestnanci verejného sektora. Títo ľudia fungujú podľa tarifných miezd. Tie tarifné mzdy, je tam niekoľko tabuliek, ale tie základné a štandardné začínajú na sume, ktorá je významne nižšia ako minimálna mzda, začína na 290 eurách plus-mínus a ani sa to rokmi nehýbe. Naopak, sa to zhoršuje, keďže tieto mzdy sa buď nezvyšujú vôbec, alebo sa zvyšujú pomalšie ako minimálna mzda. Takže z problému, ktorý povedzme za vlád pravice ešte ani neexistoval, nemohol vzniknúť, ktorý vznikol povedzme za prvej vlády Roberta Fica, ale ešte relatívne v menšom rozsahu, postupne akceleroval a dnes už teda máme rozdiel, ako som spomenul, medzi minimálnou mzdou a začiatočnou tarifnou mzdou asi 140 eur. A teraz, ako sa minimálna mzda zvýši na 480, ale tarifné mzdy sa zase zvýšia len asi o 3-4 %, tak ten rozdiel dokonca narastie na takmer 200, o niečo menej, 170, 170 eur.
To znamená, máme obrovský rozdiel medzi pravidlami, ktoré sa uplatňujú pre verejných zamestnancov a pre všetkých ostatných zamestnancov. Verejní zamestnanci nemajú vlastne nárok na to, na čo ostatní. V praxi čo to znamená, je, že zákonodarca ustanovil, že tú najnižšiu, úplne minimálnu mzdu musí aj tak zamestnávateľ doplatiť ľuďom dokonca aj vo verejnom sektore. Zdanlivo sa teda nič nedeje, tí ľudia to aj tak dostanú. Nie je to celkom pravda, a to z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je ten, že on im tú síce minimálnu mzdu musí doplatiť, ale dopláca im ju z toho, čo sú tzv. nadtarifné zložky, teda z odmien, z osobných príplatkov a z iných osobitných zložiek, čo znamená, že týmto ľuďom vlastne to, čo by malo byť hodnotenie kvality ich práce, tak je vlastne doplatok do minimálnej mzdy a na to ohodnotenie ich práce už v skutočnosti nezostáva ani zákonný, ani finančný priestor. Ešte väčší problém však je v tom, že to doplácanie povinné zo zákona je len do výšky tej najnižšej minimálnej mzdy, ale nie do výšky tých minimálnych mzdových nárokov, inými slovami, ak kuchárka v súkromnej reštaurácii, v súkromnej jedálni má dneska zákonný nárok na minimálnu mzdu vo výške 500 eur, čo má, a po novom roku bude mať dokonca nárok na minimálnu mzdu vo výške okolo 580 eur, tak tej kuchárke v školskej jedálni stačí doplatiť do 435 a je zo zákona vybavená a na nič viac si nárokovať nemôže. Takže sú dvojnásobne znevýhodnení títo verejní zamestnanci.
My sme navrhli veľmi jednoduchú zmenu, aby vláda Slovenskej republiky musela vydávať tak tarifné platy, takú tabuľku platovú, aby tá bola v súlade so Zákonníkom práce. Za normálnych okolností to je asi veta, ktorú by ste považovali za absurdné, že ako vôbec môže vláda vydávať niečo iné, ako je v Zákonníku práce. No môže, lebo si v tom Zákonníku práce dala výnimku, a preto dnes môže vydávať čo chce. A my hovoríme v tomto návrhu veľmi jednoduchú vec, že aby tá výnimka pre vládu a verejný sektor prestala platiť, teda aby na vládu platil úplne rovnaký meter, ako platí na súkromný sektor.
Ak sa to stane, bude musieť vláda vydať platovú tabuľku, ktorá začne na minimálnej mzde, a nie na 280 eurách, a bude musieť tie jednotlivé skupiny zamestnancov kvalifikovanejších primerane navýšiť tak, aby vyhovela tomu, že tí kvalifikovanejší majú minimálnu mzdu vyššiu až o 100 %. Ak sa toto udeje, povedie to k zvýšeniu platov tarifných pre drvivú väčšinu verejných zamestnancov. My sme spočítali, že ten celkový dopad by bol asi 100 euro v priemere na zamestnanca mesačne, by sa zvyšovali mzdy vo verejnom sektore pre tých 144-tisíc ľudí, ktorí týmto tabuľkám podliehajú, lebo im napríklad nepodliehajú zdravotníci, nepodliehajú im učitelia, tí majú svoje osobitné tabuľky, toto sa týka opatrovateľov, knihovníčiek a mnoho, mnoho ďalších tzv. základných zamestnancov verejnej správy. A pri týchto 144-tisíc ľudí by išlo o 100 euro v priemere, u niekoho viac, u niekoho menej podľa veku a kvalifikácie. A my sme spočítali, že hoci by to stálo v hrubom viac ako 200 mil. eur, ten čistý náklad bol niekde o niečo viac ako 60 mil. eur. A to preto, že z toho, čo by štát zaplatil týmto ľuďom a na ich mzdové náklady, by sa okamžite vrátila drvivá väčšina v daniach a odvodoch, ktoré by sa okamžite zaplatili do štátneho rozpočtu späť, do Sociálnej poisťovne, do zdravotných poisťovní ako daňové príjmy do štátneho rozpočtu.
To znamená, že celkový náklad je len o niečo viac ako 60 mil. eur ročne. 60 mil. eur ročne, to je také magické číslo, lebo ako možno mnohí viete, to je to, čo sme mali vyplatiť pánovi Bžánovi za ten jeden súdny spor v MH Manažmente, tak to, aby sa Zákonník práce začal dodržiavať pre 144-tisíc zamestnancov verejného sektora, by stálo ročne toľko isto, čo nás mal stáť pán Bžán. Je to oveľa menej, ako sú nad príjmy verejného rozpočtu v tomto a budúcom roku, neočakávané príjmy z daní, je to oveľa menej ako všetky tie sociálne štvrťbalíčky a polbalíčky, ktorými sa teraz vláda snaží zalepovať oči ľuďom, inými slovami, je to plne v možnostiach štátneho rozpočtu, ak by sa tak vláda rozhodla.
Vláda Slovenskej republiky však vytrvalo odmieta toto dodržať, my sme dali dokopy dokonca chronológiu, kde už od roku 2015 sľubuje vláda zamestnancom, že to zmení, a vždy to odloží na ďalší rok. Naposledy to sľubovali na jar tohto roku, že to vyriešia už v máji, tak aby sa to dalo od Nového roku uplatniť, potom zrazu povedali, že nie, a najnovšie premiér Fico ohlásil, že to bude skúšať v roku 2019. Skutočným dôvodom pre to odkladanie je práve to, že verejní zamestnanci asi nie sú dostatočne vďační vláde, nie sú preň dostatočne vďačnou skupinou na to, aby im zabezpečila základnú rovnoprávnosť so súkromným sektorom, opakujem, žiadne extra nič špeciálne, základnú rovnoprávnosť so súkromným sektorom. A sú to peniaze, ktoré sa nedajú rozkradnúť, sú to peniaze na mzdy, nedajú sa do žiadnych provízií dať, nedá sa v podstate s nimi nič urobiť, len ich naozaj tým zamestnancom zaplatiť v ich základných tarifných platoch.
Napriek tomu, že toto by bolo opatrenie, ktoré by významne pomohlo napríklad aj niektorým z chudobnejších regiónov, keďže práve v nich je najviac takto nízko platených zamestnancov, a tie peniaze by tam zostali, tie peniaze by práve zvyšovali kúpnu silu, a tak pomáhali napríklad znižovať regionálne rozdiely, tak napriek tomu to prioritou nie je a to je to, čo nás hnevá. Preto my ako siedmi poslanci sme to predložili, a preto aj sa uchádzame o vašu podporu tohto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.10.2017 17:48 - 17:54 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Dobrý, pán minister, zdravím vás, dobrý večer.
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto návrhu zákona aj s pozmeňujúcim návrhom, ale ešte predtým vám možno vysvetliť jeho podstatu.
Hovorili sme o tom už v prvom čítaní, že s pánom ministrom vedieme už dlhšie takú diskusiu o tzv. záväzných stanoviskách finančnej správy v oblasti daňovej. Je to inštitút, ktorý sa zaviedol, ak sa nemýlim, asi pred štyrmi rokmi a je to inštitút, ktorý mal uľahčiť život podnikateľom tak, aby v citlivejších, dôležitejších, ťažších, vážnejších prípadoch si mohli dopredu vyžiadať stanovisko finančnej správy o tom, že teda ako by mali danú operáciu zaúčtovať, zdaniť, vyriešiť, aby sa tým vyhli vlastne situácii, ktorá môže nastať, že urobia najlepšie, ako vedia, ale o rok, o dva, o päť rokov príde finančná správa a označí to za rozpor so zákonom.
Bol to, pokiaľ sa nemýlim, myslím, že aj v rámci Slovenskej republiky to bol taký precedensný krok, že štátny úrad sa teda dal na to, že bude takéto stanoviská poskytovať a mohli by sme to vnímať aj ako veľkú inšpiráciu pre iné rezorty. Ja si dovolím citovať z rozhovoru, ktorý som mal s jedným z riaditeľov jednej z najväčších slovenských firiem, ktorý pôsobí v maloobchode a ktorý mi povedal, že pre nich najväčší problém so štátom je práve táto miera neistoty, pretože kedykoľvek riešia niečo s hygienou alebo, ja neviem, so stavebným úradom a s kýmkoľvek ďalším, tak vždy úrad im povie, že urobte to, ako chcete, my vás potom prídeme skontrolovať. A to je veta, ktorá ich veľmi znepokojuje, lebo oni sú ochotní to urobiť podľa zákona, podľa toho, ako im to úrad prikáže, ale potrebovali by to vedieť vopred, nie to riešiť až potom.
No a tento mechanizmus je mechanizmus, ktorý to práve umožňuje. Len, bohužiaľ, keď sme si vyžiadali údaje o tom, ako často je využívaný, tak sme zistili, že v roku 2014 nebolo vydané žiadne takéto stanovisko, v roku 2015 nebolo vydané žiadne takéto stanovisko, v roku 2016 bolo vydané jedno a v roku 2017 tiež nebolo vydané zatiaľ žiadne. To znamená, za štyri roky používania bol tento inštitút využitý spolu jedenkrát.
Rozmýšľali sme teda, prečo to tak je. Jedna z možností je, že, samozrejme, aj nie všetci podnikatelia o tom vedia, ale určite o tom vedia ich daňoví poradcovia a mnohí iní profesionáli. Druhé možné vysvetlenie je, že slovenský daňový poriadok je tak jednoduchý a čitateľný, že daňoví, že podnikatelia necítia potrebu si to žiadať, ale obávam sa, že toto vysvetlenie nie je pravdivé, a verím, že ani pán minister, ani moji ostatní kolegovia v neho neveria. No a potom je tu ten tretí možný dôvod, a to je veľmi vysoká cena, pretože ten poplatok začína na 4 000 eurách za takéto stanovisko a to je len za to najjednoduchšie a potom ide prudko hore. Zaplatiť si takúto sumu je pre väčšinu podnikateľských subjektov nemožné, tých menších a stredných a pre väčšie je to možné, ale je to teda, je to stále veľmi, veľmi drahé.
Preto sme s pánom ministrom otvorili komunikáciu o tom, či by nebolo možné tento poplatok znižovať a ja teda, ako som už ocenil v prvom čítaní, chcem oceniť aj v druhom čítaní, že ministerstvo v tomto zákone navrhuje následne na tú diskusiu ten poplatok znížiť. A dokonca aj na polovicu, čo znie na prvý pohľad celkom radikálne, ale keď si uvedomíme, že sumy sú dneska obrovské, tak aj po tom znížení budú stále veľmi vysoké. Najnižší teda bude o 2 000 eur a potom pôjdu vyššie až opäť k mnohonásobne vyšším sumám. To znamená, že myslíme si, že keď už je tu táto dobrá vôľa a snaha, tak by bolo účelné to zmeniť razantnejšie.
Rozmýšľali sme, ako to stanoviť, lebo stotožnil som sa zase s pripomienkou pána ministra, ktorý povedal, že nechce, aby sa z daňových úradov stali daňoví poradcovia, len teda neplatení, že treba nájsť taký poplatok, ktorý naozaj je pre tých poplatníkov, ktorí to naozaj potrebujú, znesiteľný, ale zároveň teda odrádza od nejakého frivolného zneužívania toho zákona. No a vždy je lepšie sa pozrieť, samozrejme, ako to robia inde, tak sme sa pozreli do Českej republiky a tam sme našli, že pri obdobnom inštitúte, ktoré sa volá "závazné posouzení", čo je asi to isté, je stanovená vo výške 10 000 korún, teda asi 380 eur.
Preto si dovoľujem navrhnúť, aby sme aj my na Slovensku znížili ten dolný, tú dolnú hranicu na 500 eur a ona postupne aj tak bude stúpať podľa zložitosti až k pár tisícom, ale takáto suma by už naozaj umožnila, aby tento inštitút začal byť širšie využívaný. Preto si vás dovolím poprosiť aj o jeho podporu.
Dovoľte mi teda prečítať ten pozmeňujúci návrh a požiadať vás o hlasovanie za jeho schválenie. Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
K čl. I. V čl. I novelizačné body 16 až 18 znejú:
Bod 16. V § 53c ods. 1 písm. a) sa suma "4 000 eur" nahrádza sumou "500 eur".
Bod 17. V § 53c ods. 1 písm. b) sa suma "5 000 eur" nahrádza sumou "1 000 eur".
Bod 18. V § 53c ods. 1 písm. c) sa suma "6 000 eur" nahrádza sumou "1 500 eur".
Odôvodnenie už som predniesol, tým pádom mi dovoľte ukončiť svoje vystúpenie a poďakovať vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

19.9.2017 10:12 - 10:23 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade dovoľte mi poďakovať pánovi predsedajúcemu za pochopenie, ale k samotnému návrhu zákona.
Predkladáme dnes s pánom kolegom Mihálom, ale aj v spolupráci s ostatnými poslancami, s ktorými dlhodobo spolupracujeme, s pani Macháčkovou, s pani Petrík, s pánom Žarnayom, s pani Dubačovou a s pani Zimenovou, tento návrh, ktorého cieľom je dosiahnuť dve veci. (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Prosím vás tam hore, nerušte! Počuť to až sem.
Nech sa páči, pán poslanec.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Cieľom tohto zákona sú dve veci. Jedna je zabezpečiť dôstojnú úroveň minimálnej mzdy pre slovenských pracujúcich, ktorá však zároveň nebude predmetom každoročného populistického politikárčenia. A druhý cieľ je zabezpečiť, aby ľudia pracujúci za nízke mzdy, ale aj všetci ostatní pracujúci z týchto hrubých miezd mali aj primeraný prospech v podobe čistej mzdy, ktorú si môžu zobrať domov. Lebo, samozrejme, načo je človeku aj vyššia hrubá mzda, ak z nej on sám má menej alebo len o málo viac?
Tieto dva ciele sa pokúšame docieliť nasledovne.
V prvom rade riešime spôsob ustanovenia minimálnej mzdy. Minimálna mzda dnes na Slovensku je veľmi depresívne populistické divadlo, ktoré spočíva v tom, že najprv sa predstiera niekoľko mesiacov rokovanie medzi sociálnymi partnermi, medzi zamestnávateľmi a odborármi. Prečo hovorím o divadle? A je to preto, že pokiaľ vládne vláda Roberta Fica a pokiaľ je v zákone ustanovené, ako je aj dnes ustanovené, že minimálnu mzdu nakoniec určí vláda, ak sa nedohodnú partneri, tak odborári nemajú v takom prípade žiadnu motiváciu pristúpiť na akékoľvek kompromisy, takže len tlačia na to svoje a potom to nechajú na vládu, s ktorou majú blízky politický vzťah a ktorá si na tom buduje svoj populistický imidž.
Tak to aj vždy skončí každý rok, vstúpi do toho osobne predseda vlády ako záchranca, on určí tú správnu úroveň a tá teda aj následne platí. Považujeme tento spôsob za nevhodný, pretože neodráža ani vývoj ekonomiky, ani jej možnosti, neni ani skutočným sociálnym dialógom, je to naozaj len populistickým divadlom.
Zároveň si však myslíme, že treba určiť minimálnu mzdu tak, aby prinášala slovenským pracujúcim prospech. Preto sme spolu s kolegom Mihálom rozhodli sa navrhnúť automatický mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy. Ten spočíva v tom, že minimálna mzda by bola určená vo výške 50 % priemernej hrubej mzdy za predchádzajúci rok. To znamená, existoval by automat, ktorý by zabezpečoval, že tak ako sa dvíhajú platy v ekonomike ako v celku, tak sa budú dvíhať aj ľuďom pracujúcim na minimálnej mzde.
Tento náš návrh by znamenal, že by sme mali v pomere k priemernej mzde jednu z tých vyšších minimálnych miezd v rámci Európy, to znamená, že je to návrh, ktorý je skôr sociálny v tomto zmysle, ale zároveň je to ešte úroveň, ktorú by ekonomika vedela zvládnuť bez väčších škôd a zároveň by priniesla, a preto ten návrh oceňujú dokonca aj viacerí zamestnávatelia, predvídateľnosť. Lebo toho, čo sa dneska zamestnávatelia najviac boja, je nepredvídateľnosť situácie, kde naozaj od toho, aké veľké sú vládne škandály, ako ich momentálne potrebuje prebiť predseda vlády, závisí výška minimálnej mzdy. Čím sú vládne škandály horšie, tým vyššiu minimálnu mzdu určí, aby prebil to, čo mu nevyhovuje.
Pokiaľ zamestnávatelia budú vedieť, že minimálna mzda sa bude vyvíjať rovnako ako priemerná mzda, vedia sa na to pripraviť, vedia to absorbovať s minimálnymi škodami.
Toto je však len prvá časť toho nášho návrhu a tá, ktorú považujem za vhodnú, ale považujeme zároveň aj za menej dôležitú ako tú druhú časť, ktorú by som vám chcel teraz predstaviť, pretože dnešný problém je zároveň v tom, že ľudia, najmä ľudia pracujúci za nízke mzdy, z toho zvyšovania minimálnej mzdy veľa nemajú. Kolega Mihál spočítal, že ak sa dneska zvýši cena práce na minimálnej mzde o 1 euro, ak teda zamestnávateľovi prikáže štát platiť človeku na minimálnej mzde o 1 euro viac, tak 58 centov z tohto 1 eura si štát vezme späť. Deje sa to cez daň z príjmu, odvody sociálne, odvody zdravotné, znižovanie tzv. odpočítateľnej položky zo zdravotných odvodov, cez všetky tieto mechanizmy nakoniec štát si vezme späť 58 centov a tomu chudobnému človeku, ktorý pracuje za minimálnu mzdu, z toho, čo slávnostne štát prikázal o 1 euro zvýšiť z peňazí zamestnávateľa, mu zostane len 42 centov. Inými slovami, keď Fico zvyšuje minimálnu mzdu, zvyšuje reálne Kažimírove daňové a odvodové príjmy, ale v menšej miere zvyšuje skutočný čistý príjem občanov pracujúcich za minimálnu mzdu.
Vo výsledku sme tak svedkami, a to sa netýka ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu, sú situácie, kde za posledných desať-pätnásť rokov, najmä od daňovej reformy v roku 2004, nám nominálne mzdy, teda mzdy platené ľuďom, rastú pomerne rýchlo, naopak, odkedy sme vstúpili do eurozóny, inflácia je veľmi nízka, takže aj reálne mzdy rastú skoro takým istým tempom ako nominálne mzdy, ale rôzne daňové položky sa zvyšujú buď vôbec, alebo veľmi málo. Nezdaniteľné minimum, na ktoré je naviazaná, nezdaniteľné minimum, ktoré je naviazané na životné minimum, sa napríklad tri roky nezvyšovalo vôbec a potom sa zvýšilo o úplne zanedbateľnú sumu, hoci mzdy nielen minimálne, ale mzdy všetkých ostatných ľudí v ekonomike rastú. Vo výsledku, čo sa deje, je, že ľudia platia čoraz vyššie dane z príjmu, pretože odpočítateľné položky nedržia žiadnym spôsobom tempo s vývojom nominálnych ani reálnych miezd. Za tých okolností sa potom stane to, čo opísali analytici napríklad rozpočtovej rady, že štát berie čoraz väčšie percento z príjmu. Nikto o tom nehovorí, je to aj chyba opozície, že nehovoríme o tom, že štát berie z príjmu občanov čoraz väčšie percento na dani z príjmov práve preto, že sa nezvyšuje alebo zvyšuje sa veľmi málo nezdaniteľné minimum. To sa netýka len ľudí chudobných, ľudí pracujúcich na minimálnej mzde, to sa týka aj ľudí pracujúcich na podpriemernej, priemernej aj nadpriemernej mzde, týka sa to skoro všetkých okrem malej skupiny veľmi bohatých, ktorí nezdaniteľné minimum nemajú.
Preto sme s kolegom Mihálom sa rozhodli navrhnúť mechanizmus, ktorý zabezpečí to, že chudobní ľudia nebudú platiť čoraz väčšie percento svojej minimálnej mzdy späť štátu a že všetci pracujúci okrem tých najbohatších budú mať zabezpečené, že ako sa im zvyšujú mzdy, tak sa im aj dane zvyšujú len primerane. Nie neprimerane, nie nadštandardne, ale len rovnakým tempom. Dosahujeme to pomerne jednoduchým krokom, ktorým sme naviazali nezdaniteľné minimum na minimálnu mzdu. Inými slovami, hovoríme princíp, že pokiaľ človek pracuje za minimálnu mzdu, za najnižšiu sociálnu mzdu ustanovenú štátom, nemal by štátu platiť daň z príjmu.
Teraz sa teším a očakávam všetky tie obľúbené otázky, ktoré vždy prichádzajú zo SMER-u už od roku 2011, a predpokladám, že budú chodiť ešte ďalšie dve generácie, že prečo sa to neudialo, keď bola pravica pri moci. No tak musím vám povedať, že sa to udialo, pretože keď bola pravica pri moci, tak nezdaniteľné minimum bolo práve na úrovni takej, že človek pracujúci za minimálnu mzdu tie dane neplatil. To znamená, že to je práve to, čoho sme odvtedy svedkom, že neustálym zvyšovaním sa príjmov, ale nezvyšovaním nezdaniteľného minima dnes už človek aj na minimálnej mzde platí čoraz väčšie dane štátu. A tak to v minulosti nebolo.
To, čo my navrhujeme, je práve vrátiť sa k tomu, vrátiť sa k situácii, kde človek z minimálnej mzdy neplatí daň z príjmu, ľudia s vyšším príjmom neplatia daň z toho objemu, ktorý je do minimálnej mzdy, z toho, čo je nad to, už, samozrejme, platia štandardné dane, a tým znížiť dane všetkým pracujúcim okrem tých príjmov najvyšších vrstiev.
Zdá sa nám to, že je to jednak veľmi umiernený návrh, lebo my v podstate vraciame len niečo, čo tu bolo. Zároveň je to návrh, ktorý v čase pomerne vysokého hospodárskeho rastu a rastu miezd, by mal byť aj daňovo zafinancovateľný. Samozrejme, čo on spôsobí, je, že nebude už možný ten dnešný model, kde vláda práve využíva zvyšovanie miezd na to, aby zvyšovala dane týmto ľuďom, z toho vezme viac a potom z toho rozdáva a tvári sa, ako dobre hospodári. My tie peniaze chceme nechať ľuďom, ale chceme im ich nechať len v miere, ktorá je nevyhnutná, sociálna a v podstate aj v minulosti tu existovala.
Nie, nenavrhujeme žiadnu radikálnu skokovú zmenu.
Napriek tomu by táto zmena mala veľmi príjemné a pozitívne dôsledky pre kúpnu silu. A tu mi dovoľte ešte na záver uviesť, že veľmi často sa debatuje o tom, čo urobiť s najnižšími príjmovými regiónmi, so zaostávajúcimi regiónmi. Keď vláda s veľkou pompou organizuje výjazdové zasadnutia vlády v týchto regiónoch, hoci keď sa pozrieme o päť-šesť rokov neskôr, ako sme tak urobili, na to, čo sa v tých regiónoch stalo, tak zistíme, že nedobehli zvyšok Slovenska ani o centimeter napriek všetkým tým výjazdovým zasadnutiam. Najnovšie dokonca vláda vykonáva tzv. plány pre tieto zaostávajúce regióny, hoci keď v tých regiónoch som, tak mi všetci starostovia vždy povedia, že z tých peňazí ešte nevideli takmer nič, aj myslím, že splnomocnenec vlády zverejnil, že menej ako 10 % tých peňazí bolo vôbec zatiaľ minutých a samotná tá suma je z makroekonomického hľadiska pomerne zanedbateľná.
Prečo to tu spomínam pri tomto zákone, je, že najviac ľudí žijúcich z nízkych a z nižších stredných miezd je, samozrejme, v regiónoch, ktoré sú ekonomicky najmenej rozvinuté. To je elementárna logika. A to, čo tieto regióny najviac potrebujú, je vyššia kúpna sila. Vyššia kúpna sila práve pochádza z peňazí, ktoré majú ľudia vo vrecku a ktoré môžu minúť. Či ich už minú na potraviny, či ich minú na zábavu, či ich minú na bývanie, to je už na nich, ale každé takéto euro pomáha niektorému zamestnávateľovi a zamestnancom v týchto regiónoch dostať väčší príjem a väčšiu výplatu.
Preto chcem zdôrazniť, že ten náš návrh by nadštandardne pomáhal práve nízkopríjmovým regiónom, pretože na nich by sa prejavil tento krok najvýraznejšie. To znamená, najmä na východe Slovenska, na juhovýchode, juhu Slovenska by väčšina tých peňazí, ktoré by štát ľuďom vrátil, by išla tam. Naopak, v Bratislave, kde je najmenej ľudí, ktorí, samozrejme, sú na nízkych príjmoch, by ten efekt bol, bol by aj tu, aj tu by pomohol ľuďom. Aj v Bratislave sú učitelia so 600-eurovými platmi, bohužiaľ, alebo 700-eurovými, pokladníčky s 500-eurovými platmi, ale ten efekt by bol, samozrejme, oveľa slabší ako povedzme na východnom Slovensku.
Preto si myslím, že by to bola dobrá nielen daňová, nielen sociálna, ale aj regionálna politika, a preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2017 11:21 - 11:26 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za toto školenie, aj za zneužívanie vášho mikrofónu, ale to už si vysporiadajte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcete, aby som vás odtiaľto vykázal?

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Skúste to, pán predsedajúci! (Ruch v sále.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No bez problémov.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Takže dovoľte mi odcitovať rokovací poriadok, ktorý naozaj hovorí, že tretie čítanie sa obmedzí len na tie ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb, iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu iných chýb vzťahujúcich sa na ustanovenie podľa ods. 1 a návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť najmenej 30 poslancov.
Priznám sa, že keby sme vedeli, ako sa zachová predsedajúci, predložili by sme v zmysle ods. 3 návrh na opakovanie druhého čítania s podpismi tridsiatich poslancov, ale keďže, samozrejme, nie je možné za tých asi 30 sekúnd vyzbierať 30 podpisov, tak budem musieť postupovať v zmysle ods. 2, v zmysle ods. 2 teda nemôže navrhnúť opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb. Dovoľte mi teda tak aj učiniť.
Pán predsedajúci, ten, súčasné znenie zákona hovorí o tom, že táto podpora, ktorá je v rámci toho zákona poskytovaná príslušníkom odboja, bude poskytovaná aj príslušníkom teda všetkého národného odboja, za čo podľa toho zákona je považovaný aj protifašistický odboj, aj protikomunistický odboj. Chybou interpretácie, teda legislatívno-technickými chybami, predpokladám, sa však dneska tento zákon aj zo strany ministerstva vnútra a ďalších orgánov vykladá tak, že účastníkom protikomunistického odboja nie je tento príspevok poskytovaný. My sme preto požiadali ministerstvo vnútra, aby to vyriešilo, a keď ministerstvo vnútra k tomu zaujalo polohu mŕtveho chrobáka, kolegyňa Dubačová navrhla riešenie tejto legislatívno-technickej chyby, ktorej sme dneska svedkami. Namiesto toho, aby ste o nej normálne hlasovali, ste ju, naopak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, toto nie je legislatívno-technická chyba. Dobre viete, že môžte sa vyjadriť k tomu, čo sme prijali.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Je. Dovoľte, aby som to teraz odcitoval. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Taký návrh sme neprijali.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Dovoľte, aby som teraz odcitoval stanovisko Ústavnoprávneho výboru Národnej rady zo 6. novembra 1998 k posúdeniu použitia § 94 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku. Tam sa hovorí, že naplnenie § 94 ods. 2 a 3 je potrebné posudzovať vždy z vecného hľadiska a nie z jeho legislatívno-technického vyjadrenia. Ak je návrh vecne podobný ako návrh predkladateľa, k rozšíreniu pôvodného návrhu nedochádza. To znamená, že ak spravodajca povedal to, čo povedal a nedal o tom hlasovať, urobil on legislatívno-technickú chybu v procese schvaľovania tohto návrhu zákona, pretože nesledoval vecný zámer, ale si prisvojil len to, že navrhovateľ jednoducho odmieta, tak má na to absolútne právo. Ale navrhovateľ to absolútne právo nemá. Navrhovateľ má jediné absolútne právo tej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, to je zneužívanie, lebo legislatívno-technickú chybu viete urobiť vtedy, ak v tom danom návrhu náhodou zmeníte paragraf, zmeníte tam nejaké spojenie, zmeníte slovo a tak ďalej. (Reakcie z pléna.) To, že, to, že (reakcie z pléna)... Prepáčte, ale to, že navrhovateľ nesúhlasí s rozšírením, to je právo podľa rokovacieho poriadku. Ak, ak pani poslankyňa vtedy, keby sa prihlásila, a dá procedurálny návrh, ktorý ste chceli počas rokovania, počas hlasovania, bolo by to v poriadku, ale počas spracovania, teda počas hlasovania nemôžte.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
To sme chceli, ale ste jej to nedovolili. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nemôžte, lebo počas hlasovania sa nedá.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
No teraz poviete, že mala dať a v druhej vete poviete... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nie. Mala dať počas rozpravy. Pán poslanec, ale vy ste tu nebol. (Reakcia rečníka: "Ale nemohla dať počas rozpravy.") Vy ste tu nebol, tak to je vaša chyba.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, ja som tu od rána, ja len nesedím v miestnosti, to je rozdiel, ale podstatnejšia vec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, prepáčte, ale toto nie je rozprava v rámci tretieho čítania, čo robíte vy.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Ale ja vám ukazujem, v čom ste sa dopustili legislatívnej chyby, a keď ma necháte dokončiť, budem môcť aj skončiť. Ja už mám len asi minútu.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No, nenechám zneužiť rokovací poriadok. Dokončite, ale len legislatívno-technické. Ináč vás preruším.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Áno, preto na odstránenie tejto legislatívno-technickej chyby, ku ktorej prišlo, navrhujem v treťom čítaní, aby zaujal stanovisko ústavnoprávny výbor k tomu, či ide o postup nad rámec zákona, alebo či teda pani poslankyňa mala právo aj napriek nesúhlasu predkladateľa tento návrh predložiť (nesúhlasné reakcie z pléna). A opakujem, keby ste sa s pánom poslancom Hrnkom nechovali ako arogantní ľudia, nemuselo k tejto situácii vôbec dôjsť. (Hluk v sále.)
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis