Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.5.2017 o 10:49 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2017 10:49 - 10:51 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Dostálovi za jeho vystúpenie nielen preto, že ho podporil, tento návrh zákona, ale myslím si, aj za jeho argumentáciu. Tiež sa chcem pripojiť k tomu, že je podľa mňa prekvapujúce, že toto v našom právnom poriadku dodnes nie je zakotvené, lebo naozaj som nepočul ani pri tomto zákone, ani predtým žiadnu praktickú alebo logickú, alebo systémovú argumentáciu proti.
Priznám sa, že zatiaľ asi jediný argument proti je, že to nevymyslela vládna koalícia. Čo ja chápem, že v tejto snemovni je nad všetko. Ale napriek tomu by podľa mňa stálo za zváženie, či takýto návrh, ktorý by jednoznačne pomohol, nikomu neuškodil a zároveň to nie je ani návrh nepodstatný, lebo každý, kto teda pracuje a má deti, vie, že je to pre tú rodinu veľké bremeno, keď vždy len jeden rodič môže pomôcť. Okrem teda ľudí, ktorí sú tak finančne zabezpečení, že im je toto všetko jedno, ale takých, bohužiaľ, v tejto krajine je málo.
Takže preto si myslím, že tie argumenty pána poslanca Dostála, aj keď možno z takej konzervatívnejšej perspektívy, ale úplne rovnako prispeli k tomu, aby tento návrh zákona bol priechodný.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2017 10:32 - 10:32 hod.

Miroslav Beblavý
Ďakujem pekne. Chcem len poďakovať za obidve faktické poznámky a verím, že sa naozaj spoločnými silami to vám podarí to dotiahnuť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.5.2017 10:23 - 10:28 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, ďakujem za slovo.
Dovoľte mi ešte na úvod sa ospravedlniť pánovi kolegovi Mihálovi, že som teda poskytol tú nesprávnu informáciu, a teda chcem ešte raz oceniť, že šíri tieto informácie medzi slovenskou populáciou charitatívne a zadarmo a bodaj by viac poslancov robilo takéto aktivity pre ľudí tejto krajiny. Potom by možno vedeli viac o svojich právach a možnostiach.
Ale poďme k samotnému návrhu zákona. Z obsahového hľadiska ja myslím, že kolegyňa Petrík ho vysvetlila viac než vyčerpávajúco, takže nebudem do toho nejak pridávať ďalšie a ďalšie argumenty. To, čo navrhuje, naozaj je očakávateľné, že v priebehu niekoľkých mesiacov až roka bude v podstate navrhované aj Európskou komisiou ako záväzok pre členské štáty, a to koniec koncov aj z toho dôvodu, že naozaj drvivá väčšina členských štátov to už má. To znamená, že náklady vzniknú maximálne tak štátom, ako je Slovensko, tým pádom zostávajúcim, ktorí to nerobia.
A namiesto tejto analytickej diskusie dovoľte mi možno prispieť osobnou skúsenosťou, prečo podporím tento návrh. Keď sa mi narodil prvý syn, tak som pracoval vtedy na ministerstve a nemohol som si naozaj zobrať dovolenku bez ohľadu na to, či by bola platená, alebo neplatená. Takže dokonca si pamätám, že už pár hodín po pôrode som znovu musel sedieť v kancelárii a riešiť nejaké veci. Ale keďže som mal to šťastie, že sa mi syn narodil v novembri a okolo Vianoc sa to predsa len robí ľahšie, tak si pamätám, že som si vtedy zobral normálnu dovolenku, keďže, samozrejme, táto otcovská neexistovala, neexistuje, a strávil som 3 týždne doma so svojím čerstvo narodeným synom. A musím povedať, že to bolo významným prínosom, myslím si, aj do nášho vzťahu, aj do jeho výchovy, aj pre mňa samotného, aby som sa teda netváril len ako filantrop. Bola to veľmi, veľmi hlboká a napĺňajúca skúsenosť otcovská. A nie každý má to šťastie, že sa mu narodí dieťa akurát vtedy, keď si mesiac potom môžu zobrať dovolenku v čase, keď je to jednoduchšie z hľadiska pracovného procesu. Nie každý vôbec tú dovolenku má. Ja sa priznám, že pri tej práci na ministerstve som si ju ani vybrať nestíhal, takže mi to nevadilo, že otcovská dovolenka nebola.
A preto by som to chcel veľmi podporiť, pretože vzťah obidvoch rodičov k dieťaťu je veľmi dôležitý, ten čas dva týždne je naozaj skromný, to nie je teraz nejaká, nič excesívne. Tak ako pri materskej a materskej dovolenke, to slovo dovolenka je, samozrejme, pomerne nesprávne, lebo osobitne, ak máte prvé dieťa, tak, by som povedal, o dovolenke sa veľmi hovoriť nedá, človek sa ledva učí, ako to celé funguje, ako to všetko zvládnuť. Ale je to podľa mňa z hľadiska spoločenského úžitku veľmi, veľmi dôležité.
A možno by som už len na záver dodal jednu vec pre tých, čo majú pocit, že pre rodiny sa tu robí nejak veľa alebo že priveľa takýchto sociálnych výhod navrhujeme osobitne na stredopravých politikov, tak dovoľte mi možno na záver uviesť to, že Slovensko je už dneska definitívne za bodom, v ktorom bolo ľudstvo státisíce rokov, kde sme mali veľmi veľa detí, ale z nich len malá časť prežila do dospelosti. Dnes máme, naopak, dnes máme deti veľmi málo, v prípade Slovenska až objektívne primálo vôbec na to, aby sme prežili ako národ a štát v tejto chvíli. A naopak, chvalabohu, ale sme schopní zabezpečiť, že drvivá, drvivá väčšina tých detí vyrastie na zdravých mladých ľudí, ktorí potom môžu, samozrejme, mať vlastné deti a ďalej niesť našu, našu identitu. A práve ale preto, aby sa to dialo, do tých detí čoraz viac investujeme. Súkromne môžem povedať, že keď si porovnám svojich rodičov, ktorí mali v tom čase, keď som bol dieťa, by som povedal, pomerne podobné spoločenské postavenie, možnosti, ale aj časový tlak ako ja dnes, tak napriek tomu o nás vtedy bolo oveľa menej postarané. Ale to nebolo výrazom nejakej menšej lásky alebo menšej starostlivosti, ale jednoducho toho, že jednak ten život bol v mnohom tvrdší vtedy, ak ste o štvrť na šesť večer neboli v potravinách, už rodina nemala čo, čo jesť potom a mnohé iné, iné záležitosti praktického života, ktorý si pamätáme, tí, čo máme viac možno ako 40 rokov, ale aj jednoducho spoločenský úzus bol taký. My sme nemali v autách vzadu žiadne bezpečnostné pásy, asi ste si to všetci, čo máte určitý vek, pamätáte, že ja som celé detstvo prejazdil v aute, kde som nebol pripútaný a nikomu to ani nenapadlo, že je to nejakým spôsobom zle. Dnes mám veľa priateľov, ktorí keď majú menšie dieťa, mám ho odviezť, pokiaľ by som nemal sedačku, nieže ho pripútať, sedačku, tak mi ho nezveria, pretože si to dieťa jednoducho cenia. Mnohí ľudia to kritizujú, a čiastočne asi aj oprávnene, ako nejakú prehnanú opatrnosť, že tie deti až príliš sa o ne staráme a všetko sa dá prehnať, samozrejme, vrátane spravodlivosti. Ale netreba zabúdať, že veľká časť tej starostlivosti vedie aj k tomu, že len oproti obdobiu pred 40 rokmi nám menej detí ešte stále umiera na smrteľné nehody, láme si nohy a väzy alebo je, alebo je inak ničených.
A niečo podobné podľa mňa potrebujeme vo verejnej politike. Čím je každé dieťa, čím ich máme menej, či je vzácnejšie, tým by sme mali viac myslieť na to, aby vyrastalo v harmonickej rodine, aby malo možnosť mať svojho blízkeho vzťahu s rodičmi a aby si navzájom naozaj dokázali jeden druhého užiť. A tento návrh je pomerne skromný, ale podľa mňa veľmi dobrý príspevok tejto filozofie, a preto verím, že ho podporíte, ak nie dnes, tak keď nám ho prinesie pán minister Richter, a keď nie pán minister Richter, tak keď nám ho prinesie Brusel, verím, že v najbližšom roku sa ho tu v každom prípade dočkáme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2017 10:19 - 10:21 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne aj ja kolegovi Mihálovi za prednášku, za ktorú sa, myslím, inak draho platí, že ju máme zadarmo a môžme sa z nej informačne poučiť.
Mám na neho takú otázku. Viacero západoeurópskych štátov ponúka formu materskej alebo rodičovskej dovolenky tak, že časť z nich musí vyčerpať ten druhý rodič, inak prepadáva. Niekde býva, že je 18 mesiacov, ale jeden rodič maximálne 15 mesiacov alebo 18 mesiacov, jeden rodič maximálne 12 mesiacov a cieľom teda je motivovať, nenútiť, ale motivovať rodičov, aby sa vystriedali pri dieťati z dôvodov, ktoré asi vo faktickej poznámke nestíham vysvetľovať, ale tí, čo sa o tú tému zaujímajú, vedia.
A teraz sa chcem spýtať kolegu Mihála, že ak to chápem správne, tak ten súčasný slovenský stav je vlastne asi najradikálnejšie rodovo rovný systém v Európskej únii v súčasnosti, pretože on v podstate hovorí, že mám rodičovskú dovolenku, teraz nemyslím tú, čo sa platí cez rodičovský príspevok, ktorý je mizerný vo výške tých 200 eur, ale tú, ktorá je skutočná aj platená teda takmer vo výške čistej mzdy, to znamená, že takú poriadnu rodičovskú dovolenku máme v podstate asi 14 mesiacov, plus-mínus. Vy to poviete určite presne. Teda tých 6 až 8 týždňov pred narodením dieťaťa a potom ďalší rok aj niečo po narodení dieťaťa. Jedinou podmienkou teda je, že sa tí rodičia musia vystriedať. Plus, samozrejme, ako ste vysvetlili, nemusí to byť za sebou, môže to byť aj neskôr pri tom otcovi. Takže či to chápem správne a či teda poznáte vlastne iné krajiny, ktoré takýto, by som povedal, že radikálne rodovo rovný systém majú, ako my máme dnes na Slovensku. Lebo priznám sa, že ja som ešte o takom ani nepočul.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2017 9:36 - 9:38 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som chcel zareagovať aj na pána poslanca Dostála v súvislosti s týmto návrhom a ja by som chcel ten návrh zákona oceniť v tom zmysle, že za normálnych okolností bývam proti niečomu, čo by som nazval že legislatívny detailizmus, aby sme reagovali na problémy praxe tým, že neustále budeme dopĺňať zákony. Ale myslím si, že tento zákon je dobrý z dvoch dôvodov.
Jeden je, že práve tie otázky, ktoré sa týkajú konštituovania nejakých orgánov a mocí a rozdelenia moci, sú práve tie, ktoré bývajú väčšinou najdetailnejšie, pretože to sú tak, kde sa tá moc rozdeľuje a potom z toho strašne veľa iných vecí vyplýva. To znamená, že ak tam ponecháme priestor pre manipuláciu, ak tam ponecháme priestor pre rôzne nezdravé javy, tak sa voči tomu nevieme brániť. Takže z tohto hľadiska práve v takomto systéme si myslím, že ten návrh pána poslanca Žarnaya je úplne vhodný.
A ten druhý dôvod je ten, že my máme niekedy tendenciu namiesto toho, aby sme vylepšovali to, čo máme, neustále vymýšľať niečo nové. To znamená, že nefungujú dobre rady školy, vezmime im právomoci alebo zrušme ich a podobne. A myslím si, že po tých 28 rokoch od revolúcie vidíme, že rovnako dôležité je tie inštitúcie zlepšovať a práve zapchávať tie diery a problémy, ktoré existujú, ak tie inštitúcie v zásade fungujú dobre. A to, čo podľa mňa ukázal aj ten úvodný prejav, aj ten ďalší pána poslanca Žarnaya, že celý tento systém je dobre premyslený vo svojej podstate, ale práve niektoré diery umožňujú bezohľadným ľuďom a, by som povedal, ľuďom bez škrupulí ho zneužívať alebo ho obchádzať. A práve preto je dôležité namiesto toho, aby sme likvidovali inštitúcie alebo ich zhadzovali ako celok zo stola, ich práve, takéto diery zalepiť.
Takže preto si myslím, že tento návrh hoci na pohľad veľmi konkrétny a detailný môže aj výrazne pomôcť tomu, aby tam veľký obraz, obraz fungovania škôl a rád škôl mohol byť úplne, a riaditeľov škôl, mohol byť úplne iný.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2017 15:21 - 15:23 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Baránik, vy hovoríte o možnom zneužití funkcie, moci informácií, to je, samozrejme, podozrenie, ktoré treba riešiť, ale to sa týka individuálne pána Bugára. Ja sa priznám, neviem k nemu vyjadriť. To, čo ja som chcel riešiť a čo, priznám sa, z môjho pohľadu nie je v poriadku, je to, čo je dneska v tejto krajine legálne. A to je práve to, že zarobíte 20-násobné zhodnotenie pozemku za 10 rokov, ak náhodou sa trafíte, že ste kúpili pozemok tam, kde potom štát ide stavať. Ja osobne som bol vždy v presvedčení, že štát má platiť primeranú náhradu a primeranosť náhrady má aj vzťah k výnosnosti. To znamená, pokiaľ pán Bugár nekúpil úplne náhodou nejak super lacno, ale kúpil za vtedy prevládajúce ceny toho typu pôdy, aký kupoval, že kúpil zhruba za trhovú cenu vtedajšiu, tak potom podľa mňa nie je v poriadku systémovo, a teraz ja ho používam ako príklad, lebo, ako som povedal, on je jediný, kto to dal von. Ostatní to taja, takže to nebolo na to, aby som jemu ubližoval. Tak on jednoducho zarobil 20-násobok, čo naznačuje podľa mňa zlyhávanie systému výkupu, ak dávame zarábať 20-násobok. 300 mil. eur za výkup pozemkov je neskutočná suma, však to je 9 mld. korún, desať, keď si to povieme, viete, v tých eurách to vždy znie tak nejak menej. To je neuveriteľná suma, to je suma, na ktorej funguje povedzme celá, jeden rok celé slovenské gymnáziá napríklad aj s polkou stredných škôl. Takže nesúhlasím v tomto úplne s vami.
A k tomu, čo hovoril pán Heger, len chcem doplniť, že ono to závisí na texte zákona, ale pokiaľ text zákona, ak dneska ministerstvo tvrdí a NDS, že je protizákonné a nemôže zverejniť v infožiadosti tie údaje na základe infožiadosti, tak potom len tým, že to reklasifikuje ako povinne zverejňovanú zmluvu, sa s tým nič nestane, len to bude na internete začiernené. Ak to naozaj ministerstvo chce zverejniť, bude musieť v zákone špecificky uviesť, že tieto údaje budú zverejňované. A to zatiaľ som nepočul, že by ministerstvo sľúbilo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2017 15:08 - 15:19 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona v druhom čítaní aj predložiť potom jeden návrh. Dovolím si však na úvod povedať, že pri počúvaní tejto rozpravy aj pri čítaní toho zákona, najmä pri počúvaní tejto rozpravy, sa priznám, že sa cítim ako v krajine tretieho sveta.
A cítim sa ako v krajine tretieho sveta nielen preto, že sa tu v priamom prenose odhaľuje neuveriteľný amaterizmus pri riadení a príprave tak zásadnej veci, ako je dopravná infraštruktúra tejto krajiny, ale ešte viac preto, že nejde o nič nové. Lebo to, čo podľa môjho názoru odlišuje krajiny tretieho sveta od krajín prvého sveta, nie je to, že v krajinách prvého sveta všetko funguje dokonale, aj tam sa dejú veľké prúsery a veľké problémy a ľudia zlyhajú a inštitúcie zlyhajú, ale tam pozorujeme oveľa viac aj vyvodzovanie zodpovednosti, ale aj učenie sa, tak, aby sa veci nestali. Ani jedno v prípade slovenskej dopravnej infraštruktúry a špeciálne toho, čo riešime v tomto zákone, pozorovať nemožno. Naopak, človek sa musí cítiť ako v nejakej začarovanej, zlej hre, kde tie isté veci sa vracajú rok po roku a v ničom sme sa nepoučili.
To, čo hovoril pán kolega Marosz napríklad pred chvíľkou v tej faktickej, aj to, čo hovoril aj kolega Ivan vo svojom vystúpení, ja si pamätám, že ešte v roku 2007 Svetová banka robila štúdiu plánovania prípravy dopravnej infraštruktúry vo viacerých európskych krajinách vrátane Slovenska a všetky tie veci, o ktorých ste tu dnes, kolegovia, hovorili a mnohé iné sú už v tej štúdii napísané ako problém Slovenska. Pred desiatimi rokmi sme to mali na papieri a možno aj predtým, ja neviem, možno aj v ´97. roku niekto robil takú štúdiu, ale tú v 2007. si pamätám, pretože som na nej spolupracoval. To znamená, že my ani po desiatich rokoch sme sa v ničom nezlepšili. Skôr naopak, pokiaľ napríklad ide o personálnu devastáciu Národnej diaľničnej spoločnosti, tá situácia je možno ešte horšia ako kedysi.
Takisto protiústavne riešime opäť raz a dokolečka získavanie pozemkov na výstavbu diaľnic, čo je predmetom teraz už konkrétne tohto zákona. Kolega Dostál to dokumentoval pomerne podrobne, nebudem ho opakovať, ako riešenia prvej Ficovej vlády, protiústavné riešenia prvej Ficovej vlády sa objavujú aj za tretej Ficovej vlády v podstate s veľmi kozmetickými, drobnými zmenami. Rovnako smutné je však aj to, že sa z ničoho z tohto nevyvodzuje zodpovednosť. Nemyslím si, že by sme mali byť posadnutí osobou Viktora Stromčeka, ale naozaj nie je prípustné, aby tak významná akcia ako bratislavský obchvat s tak obrovskými finančnými spoločensko-ekonomickými aj politickými dopadmi bola takto zvrzaná, ako evidentne zvrzaná je, a nekonalo sa voči nikomu.
Viete, my sa tu často rozčuľujeme, teda my v opozícii, nad pánom Kaliňákom, že už má na hlave toľko masla, že mu tečie do uší, do treniek a bohvie ešte kam všade, a že hádam nie je možné, aby ministrom zostával takýto človek. Ale podľa môjho názoru pán Stromček má minimálne toľko masla, možno to nie je také maslo pikantné ako u pána Kaliňáka, ale z hľadiska veľkosti prúseru, množstva peňazí, množstva škôd je to podľa mňa možno aj väčšie, jednoducho preto, že Robert Kaliňák také rozpočty ani nemá k dispozícii, aké má k dispozícii Viktor Stromček. A to, že strana SMER si voči strane MOST – HÍD dokáže ustáť to, že strana MOST – HÍD si netrúfne do toho žiadnym spôsobom ani len rypnúť, to je pre mňa nepochopiteľné.
Nesúhlasil som, ale rozumel som argumenty predsedu strany MOST – HÍD Bélu Bugára, keď povedal ohľadne ministra Kaliňáka a niektorých ďalších, že strana MOST – HÍD nebude otvárať veci, ktoré sa udiali za minulého funkčného obdobia, a tým pádom ak niekto vtedy pochybil zo SMER-u, tak strana MOST nebude žiadať dneska jeho odvolanie. Nesúhlasím s tým, lebo si myslím, že to devastuje našu verejnú diskusiu, ale chápal som to v tom, že keď už sa raz Béla Bugár rozhodol ísť do koalície so SMER-om, tak keby mal naozaj spätne vyvodzovať zodpovednosť, tak tú koalíciu nemôže nikdy podpísať. Ak by ju podpísal, tak ju musí na druhý deň zrušiť, pretože tých nominantov SMER-u, ktorí majú z minulého obdobia prúsery na krku, je naozaj toľko, že vláda, ktorá by začala vyvodzovať zodpovednosť, by nemohla so stranou SMER prežiť.
Čo ma však už fascinuje a čo neviem celkom pochopiť, je, keď strana MOST – HÍD a jej predseda kryjú aj aktuálne prúsery. Napríklad v piatok sme mali čierne na bielom, že Robert Kaliňák porušil zákon a konštatoval to Úrad pre verejné obstarávanie, a strana MOST – HÍD nepovedala, že viete čo, v záujme koaličnej pohody to nebudeme riešiť alebo povedzme veľká časť toho sa odohrala v minulom funkčnom období, tak nebudeme to riešiť. Strana MOST – HÍD povedala, že pán minister Kaliňák na to úspešne reagoval, presvedčil stranu MOST – HÍD. Takže konštatujem, že je tu manželka pána Kaliňáka a strana MOST – HÍD, lebo to sú asi jediné dve zostávajúce entity, ktoré pán Kaliňák dokáže v tejto krajine presvedčiť.
A tu sa dostávame k pánovi Stromčekovi späť a k tomuto obchvatu. Nie je možné, aby karavána išla ďalej a dnes dokonca za cenu porušovania ústavy a protiústavných postupov sa riešili prúsery, za ktoré je zodpovedný pán Stromček, a zároveň sa nevyvodila žiadna zodpovednosť voči ľuďom, ktorí sú za to zodpovední. To jednoducho nie je prijateľné a môžme mať ľubovoľný, aj dobrý alebo neutrálny vzťah s pánom ministrom, my ešte zo školského výboru, myslím, že máme vzťah dobrý, ale to jednoducho nie je možné prijať. A tak isto nie je možné prijať, a tu už sa blížim k záveru, aby sme schvaľovali takéto mimoriadne zákony, aby sa obrovské peniaze, teda konkrétne už spomínaných 300 a viac miliónov eur, vynaložil na výkup pozemkov a my sme nevedeli, komu a koľko sa zaplatilo, osobitne v situácii, keď politici a im blízki sú v tom zainteresovaní.
Vďaka otvorenosti pána Bélu Bugára napríklad dnes vieme, že on kúpil za 25-tisíc euro pozemky, ktoré potom predal o 10 rokov neskôr Národnej diaľničnej spoločnosti za 528-tisíc euro. Za 20-násobok. To je zhodnotenie, ktoré v priebehu 10 rokov 20-násobok ponúkal okrem Pavla Pašku v zdravotníctve už len drogová mafia a ani tá nie úplne. My máme predsedu parlamentnej koaličnej strany, ktorý takto zarobil, a to chcem oceniť, sám to uviedol, pretože keby to neuviedol, tak by sme k tomu nemali prístup. To znamená, tu chcem oceniť krok pána Bugára, že on to povedal, tie čísla sú od neho, to nie, že on by to tajil. Len ak je možné legálne takto zarobiť na výkupe pozemkov, tak potom si myslím, že je v eminentnom verejnom záujme, aby sa dozvedeli, kto iný ešte využil tieto neuveriteľné investičné príležitosti v slovenskom hospodárstve. A hoci to opakovane padlo v tejto snemovni taký návrh, tak ešte stále nebol prijatý.
Momentálne je výhovorka, že to vyrieši návrh pani ministerky Žitňanskej na aktívne zverejňovanie zmlúv, tak dovoľte, kolegovia, aby som vám povedal, že nevyrieši, pretože aktívne zverejňovanie zmlúv je len o tom, že to, čo si môžte vyžiadať cez infožiadosť, niekto musí dať na internet. Ale Národná diaľničná spoločnosť dneska tieto zmluvy o obchvate vydáva na infožiadosť začiernené. To znamená, to, že taká začiernená žiadosť sa ocitne na internete, nám nič nepovie. Preto ten krok pani ministerky Žitňanskej, pokiaľ bude obsahovať len to, čo ministerstvo spravodlivosti zatiaľ ohlásilo, musím povedať, označiť v podstate len za hru tieňov a niečo, čo nás má všetkých zaviesť.
Samozrejme, ak to navrhne širšie, ak navrhne, aby konkrétne v tomto prípade boli zverejnené aj meno, priezvisko, bydlisko a cena, tak to bude niečo iné. Ale my nemusíme čakať. Pretože – ako tu už bolo povedané, keďže tie údaje sú už dnes verejné, len sú v katastri a tým pádom ich nie je možné bez absolútne nemiestnej snahy dať dokopy, nie je ním možné argumentovať ochranou osobných údajov, pretože ide o údaje už raz zverejnené. A preto si myslím a myslia si to aj viacerí právnici, že ministerstvo a Národná diaľničná spoločnosť to môžu úplne pokojne robiť už dneska, tak ako to robí aj Slovenská správa ciest. A preto mi dovoľte predložiť pozmeňovací návrh, ktorý by ich k tomuto zaviazal.
Je to návrh nie zmeny zákona, je to návrh na zmenu uznesenia Národnej rady k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v súčinnosti s Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s., poskytla poslancom Národnej rady Slovenskej republiky úplné znenie všetkých zmlúv vo veci výkupu pozemkov pod D4 a R7 (vybudovanie južnej časti nultého obchvatu Bratislavy a časti južnej siete rýchlostných ciest spájajúcich západ a východ Slovenska), a to vrátane mena a priezviska, resp. obchodného mena a názvu predávajúcich, a kúpnej ceny.
Termín: 31. máj 2017.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2017 17:45 - 17:46 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán Krajniak, za vašu faktickú poznámku. V mnohom sa dá súhlasiť. Ja by som možno naozaj dodal to, že najväčším a najistejším honelníkom je vždy súťaž.
Samozrejme, problém energetiky, a nielen energetiky, je, že vo viacerých jej segmentoch tá súťaž buď nie je možná, alebo je obmedzená, takže tam potom naozaj prichádza do toho regulácia. Ale aj v rámci regulácie je dôležité – a o tom je tu malá debata, lebo je to nedostatočne sexi –, aby tie právomoci boli primerane rozdelené. Pretože v skutočnosti ÚRSO by mal fungovať tak, že cez regulačnú politiku a ďalšie dokumenty by mali byť určené pravidlá hry natoľko presne, aby každý uchádzač už vopred vedel, čo môže a čo nemôže. Tie jednotlivé konania cenové už o konkrétnej firme, o konkrétnom by už v podstate mali byť len aplikáciou veľmi jasných a predvídateľných pravidiel a mali by byť skôr technickým procesom než nejakým rozhodovacím procesom.
A tá regulačná politika samotná by mala byť nastavená naozaj tak, a v tom s vami súhlasím, aby občania Slovenska mali čo najnižšie ceny, samozrejme, rešpektujúc základnú energetickú bezpečnosť a aj dlhodobý a udržateľný charakter týchto, týchto cien. A v tom tiež, musím povedať, že doterajší ÚRSO zlyhal a, pravdupovediac, nebol nikdy ani vystavený verejnej kontrole v tom, ako sa takéto rozhodnutia príjímajú a ako sa potom následne aj vykonávajú. Takže si pán Holjenčík - aj s malým h, aj s veľkým H, teda aj jeho budúci - budú môcť dovoliť veci, ktoré si mnohí iní dovoliť nemôžu, a potom to naozaj vedie k tomu, čo vy hovoríte, že navrch majú monopoly, nie občania a nie záujem tejto ekonomiky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2017 17:36 - 17:43 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, vystúpiť k zákonu, ktorý, myslím, že na tejto schôdzi asi spolu so starodôchodcami je asi najdôležitejším zákonom, ktorý tu budeme preberať. Aj vzbudil primeraný ohlas v rozprave. Mám pocit, že zvonku ho až tak nevnímajú, a obávam sa, že sa tak opakuje situácia, ktorú sme tu už raz mali. Ako povedal Albert Einstein, šialenstvo je urobiť to isté dvakrát a očakávať odlišný výsledok. Keďže už som dneska jeden z mála pamätníkov, minimálne na strane opozície, ktorý si pamätá rok 2012 v parlamente, tak dovoľte mi vám povedať, čo sa stalo vtedy.
Vtedy po parlamentných voľbách nová vláda SMER-u na čele s pánom ministrom Malatinským, predchodcom pána ministra Žigu, prišla s týmto zákonom do parlamentu a v parlamente bolo k tomu predložených viacero pozmeňovacích návrhov. Predkladali ich, aby som bol k nim čestný, poslanci, ktorí tu už dneska nie sú, pán Hudacký, pán Přidal, pán Miškov a ja. A tie pozmeňovacie návrhy už vtedy upozorňovali na to, že máme dva kľúčové problémy z hľadiska ÚRSO, tak ako je nastavený v tomto zákone, a to je prílišná koncentrácia moci a nulová verejná kontrola. Tá prílišná koncentrácia moci bola práve v tom, ako boli zadefinované kompetencie a postavenie pána Holjenčíka, teda jeho funkcií. A prílišná... A žiadna verejná kontrola bola v tom, že sa v tom zákone definovalo, že všetky hlasovania aj zápisnice o rokovaní orgánu ÚRSO budú neverejné a utajené. To znamená, že pán Holjenčík mal, a teda jeho nástupca, kým sa to nezmení, bude mať pomerne veľkú koncentrovanú moc a nebudú títo ľudia na čele s pánom Holjenčíkom pod verejnou kontrolou.
Hovorili sme to vtedy, títo štyria poslanci a určite aj ďalší, to sú poslanci, ktorí priamo predkladali pozmeňovacie návrhy, asi boli aj ďalší. Hovorili sme, že to povedie k tomu, že bude ten proces určovania cien netransparentný a povedie to aj k vyšším cenám a k rôznym výhodám pre rôzne podnikateľské a iné záujmové skupiny na úkor občanov, na úkor spotrebiteľov. Nebolo nám vtedy vyhovené. Pán Malatinský, minister, vtedy minister, dnes opätovne predseda jedného z dvoch najväčších zamestnávateľských združení, sa dnes ako predseda a prezident tohto zamestnávateľského združenia zase až čuduje, prečo máme jedny z najvyšších cien energií v Európe pre, osobitne pre zamestnávateľov, pre podnikateľov, ale vtedy, keď sme mu tieto pozmeňovacie návrhy dávali, tak ich všetky odmietol v mene strany SMER, ktorá vtedy jediná tvorila vládu.
A tu trochu prichádza aj moja reakcia na vystúpenie pána kolegu Krajniaka o tom, že či podstatou veci je viac alebo menej zasahovať do rozhodovania ÚRSO zo strany politikov. Ja si myslím, že to nie je presná otázka. Ja si myslím, že my, keď raz má byť regulácia, tak musí byť naozaj nezávislá, nestranná a predvídateľná, pretože to je podmienka toho, aby podnikatelia investovali a súťažili, a súťaž je to, čo nakoniec prináša nižšie ceny vrátane aj energetiky. Problém je, keď súťaž nie je predvídateľná, nie je transparentná, tak vtedy vzniká priestor pre tých, čo si to vedia vybaviť, a tí všetci ostatní sa do tej súťaže nehrnú, pretože vedia, ako dopadne, čím vlastne práve sa posilňujú oligopoly a monopoly. Tie návrhy, ktoré vtedy predkladali poslanci, by to výrazne obmedzili a strana SMER to vtedy odmietla. Dnes strana SMER prichádza s novelou, ktorá viaceré tieto veci, ktoré sme vtedy navrhovali, obsahuje alebo obsahuje veľmi podobné návrhy. Obsahuje väčšie rozdelenie moci v rámci orgánov ÚRSO. To znamená, že oslabuje pozíciu jedného samovládcu, nazvime ho "holjenčík" s malým h, ktorý už takto nebude môcť úplne fungovať, aj keď tá, by som povedal, dekoncentrácia moci je stále nedostatočná. A obsahuje tento návrh zákona aj zvýšenie verejnej kontroly, hoci opäť nedostatočne, a dostanem sa o chvíľku k tomu prečo. To znamená, že to čo SMER presadzoval pred piatimi rokmi, čo spôsobilo problém, čo sme vtedy povedali SMER-u, že spôsobí problém, čo vtedy SMER odmietol a s čím po škandále dnes SMER čiastkovo prichádza, robí bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom ospravedlnil alebo aspoň priznal túto chybu.
A, pán minister, to vás chcem požiadať, aby ste sa k tomu aj vyjadrili vy v záverečnom slove, že či teda ste urobili nejakú sebareflexiu, že naozaj tieto veci viedli k problémom, ktoré sme všetci pocítili, a že možno keby vtedy ten zákon vyzeral inak, nemusela nastať ani táto januárová kríza, ktorá nastala, a hlavne by sme sa mohli vyvarovať vecí aj do budúcnosti. Bohužiaľ, musím konštatovať, že to poučenie je naozaj veľmi čiastkové. K tomu, prečo to nastavenie orgánov nie je dobré, už sa vyjadrovali kolegovia, či pán Galek, alebo pani kolegyňa Remišová, ktorá už tu medzitým nie je, ale zatiaľ sa málo vyjadrovali k tomu druhému aspektu verejnej kontroly.
Ja som aj pred piatimi rokmi, aj teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní žiadal, aby ÚRSO podliehal plnej verejnej kontrole. Čo to konkrétne znamená? Znamená to, že rokovania všetkých orgánov by boli verejné, a zároveň to znamená, že zápisnice potom o hlasovaní, o rozhodovaní by boli verejné. Inými slovami, vedeli by sme, kto čo hovorí a kto za koho kope v ÚRSO. Pred piatimi rokmi to SMER odmietol. Teraz SMER prijal zverejňovanie zápisníc, to tam je v tom vládnom návrhu, táto moja pripomienka ako jediná bola prijatá. Ale verejnosť v rokovaní bola odmietnutá bez nejakého vecného dôvodu, len s poukázaním na to, že je to nad rámec novely. No nie je to nad rámec novely, práve táto novela má riešiť to, čo sa stalo v súčasnosti, alebo teda v ostatných mesiacoch na ÚRSO, a to sa týka všetkých občanov Slovenska. Ja sa priznám, že nevidel som dôvod druhýkrát nosiť do parlamentu ten istý pozmeňovací návrh, ktorý sme tu už dávali v medzirezortnom, som dával v medzirezortnom pripomienkovom konaní len tri mesiace dozadu, takže na rozdiel od kolegov ho nepredložím.
A aj preto chcem povedať, že ani za tento návrh zákona hlasovať nebudem, pretože je to určite maličký krok správnym smerom, akceptuje viaceré veci, ktoré hovoríme už dlhé roky, ale väčšina toho, čo treba urobiť či už vo vzťahu k štruktúre orgánov, alebo vo vzťahu k verejnosti rokovaní, tam jednoducho nie je a dokonca, keď sme to aj navrhli, bolo to odmietnuté, tak ako nepochybujem, že budú odmietnuté aj pozmeňovacie návrhy mojich opozičných kolegov. Veľmi rád sa budem mýliť, ak ste sa dohodli, rád, rád vám zatlieskam. A preto za seba chcem povedať, že sa zdržím pri tomto zákone. Nechcem byť proti, lebo vždy chcem ponúkať aj vláde skôr pomocnú ruku, ale to v prípade tohto zákona, to pri súčasnom stave jednoducho nie je možné.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.4.2017 7:20 - 7:22 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Myslím, že každému, nielen poslancovi, ale aj občanovi je jasné, že minister Richter je dnes primárne odvolávaný kvôli tomu, čo sa stalo okolo kauzy Čistý deň, a aj keby na Slovensku mali všetci ľudia prácu a dôchodky boli na úrovni Švajčiarska, tak nemôže zostať ministrom niekto, kto týmto spôsobom nesie politickú a dnes aj osobnú už zodpovednosť za túto kauzu, a takže z toho hľadiska má kolegyňa Zimanová pravdu.
A dovoľte mi doplniť, pán Vážny, že je pomerne veľká hanba, keď človek, ktorý bol podpredsedom vlády pre štrukturálne fondy, je schopný v rozprave povedať veci o štrukturálnych fondoch, ktoré sú zjavné nezmysly. Neviem, kto vám to písal, ale tvrdiť, že len s obrovským osobným nasadením ministra je možné počas programovacieho obdobia meniť projekty, je totálny nezmysel a vy to musíte vedieť. Neviem, prečo ste to boli ochotný povedať. Národné projekty, špeciálne od ministerstva práce, ktoré sú uzatvárané medzi ministerstvom a ústredím, sa dajú meniť veľmi ľahko, dohodou medzi ministerstvom a ústredím a deje sa to od ich vzniku v roku 2004 niekoľkokrát ročne. Aj takisto nové projekty pribúdajú, staré sa uzatvárajú, takže... A povedať, že minister osobne vybavil nejakých 70 mil. eur, to by..., z garancie pre mladých, ktoré by tak neprišli, je úplne rovnaký nezmysel, pretože ide o program Európskej únie rozhodnutý na úrovni Európskej rady v roku 2013 pre každú členskú krajinu.
Takže musím povedať, je mi ľúto, že človek, ktorý bol podpredsedom vlády pre štrukturálne fondy, je schopný tu povedať takéto veci, aj keď naozaj pre zotrvanie pána ministra v jeho funkcii je to úplne, ale úplne irelevantné.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis