Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi začať tam, kde skončil pán minister financií v úvode, keď on povedal, že toto je štrukturálna reforma, ak niečo dá sa nazvať štrukturálnou reformou, tak je to tento zákon.
Tento zákon je v každom prípade veľmi rozsiahly. Je to možno najrozsiahlejší zákon, aký tu aj tento rok z hľadiska rozsahu budeme schvaľovať. Na to nevyvoláva až takú pozornosť. Je to aj zákon, ktorý sa týka naozaj 10-tisíc príslušníkov finančnej správy, čo je jedna z najväčších skupín zamestnancov štátu, od nich sú väčší len policajti a vojaci. A tá zmena je v niektorých bodoch naozaj významná, preto sa oplatí na ňu pozrieť.
Treba sa na ňu pozrieť z hľadiska toho, čo spomínal pán minister, či to prinesie zvýšenie a zlepšenie výberu daní a odvodov, ale treba sa na to pozrieť aj podľa mňa z hľadiska práv občanov aj princípov právnej istoty a právneho štátu, lebo koniec koncov výber daní bez toho, aby boli rešpektované individuálne práva, nie je úplne cestou demokratického štátu.
Po preštudovaní tohto zákona musím povedať, že mám významné pochybnosti o tom, či to povedie ku ktorémukoľvek z týchto cieľov, a pokúsim sa to aj zdôvodniť. Ten zákon je veľmi rozsiahly, naozaj. Tým pádom sa veľmi ľahko možno utopiť v detailoch a skúste, teda pardon, skúsim vás v nich neutopiť, ale, naopak, vytiahnuť z toho zopár najdôležitejších vecí.
Tá prvá je, že zákon berie to, čo sa doteraz používalo u colníkov, a to, čo pochádza z historickej praxe ozbrojených zborov a osobitne colníkov, a prenáša mnohé z toho do celej finančnej správy. Týka sa to oprávnení, ale týka sa to aj spôsobu riadenia tohto zboru. Čo to konkrétne znamená? Historicky colníci majú veľmi silné oprávnenia, niektoré dokonca silnejšie ako príslušníci Policajného zboru, ktoré vyplývajú z toho, že strážia hranicu a strážia teda dovoz a vývoz tovarov, služieb a osôb. To znamená, majú právo za určitých okolností na osobnú prehliadku, majú právo na prehliadku vášho auta, majú právo na to vstupovať do určitých typov nehnuteľností, a to všetko vyplýva historicky z toho, že ide naozaj o ozbrojený zbor, ktorý stráži vstup a výstup z nášho územia z toho ekonomického, ale aj napríklad aj z hľadiska nelegálnych substancií a podobne.
Mnohé tie opatrenia sú tým pádom veľmi široké a tento návrh zákona ich zachováva a vo vybraných prípadoch ich rozširuje aj na necolníkov, teda to, čo sa po novom nazýva neozbrojených príslušníkov finančnej správy. Inými slovami, budeme mať teda veľmi silný zbor, ktorého kompetencie budú buď také ako dnes, alebo dokonca ešte v niečom širšie, a to nielen voči podnikateľom, ale aj voči občanom, fyzickým osobám.
Pozrime sa ale, ako je to so spôsobom riadenia tohto zboru, pretože ten tiež prenáša určité praktiky, ktoré sa historicky vytvorili u colníkov a policajtov, ktoré ani tam nepovažujeme už dnes za správne, oprávnené, ale rozširujú ich na celú finančnú správu. Aby som to povedal veľmi konkrétne, civilná časť finančnej správy, teda daniari a civilní zamestnanci, ktorých je dnes asi dve tretiny zamestnancov finančnej správy, sa riadia dnes zákonom o štátnej službe. Tento zákon má určite mnoho problémov a nedokonalostí, ale snaží sa ustanoviť pravidlá pre to, aby štátna služba bola aspoň čiastočne izolovaná od politického a klientelistického zasahovania.
Zákon o štátnej službe obsahuje ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že do štátnej služby sa menuje jednak na základe výberového konania a jednak teda nie nejakým jedným len nadriadeným, ale celým, je tam celý proces v rámci jednotlivých služobných úradov. A to isté sa týka možno toho ešte dôležitejšieho ako výberu, čo sú možnosti odvolania a prepustenia. To znamená, zákon o štátnej službe sa významne snaží ochrániť jednotlivých, teda vyberať čo najlepších štátnych zamestnancov a potom ich chrániť pred zásahmi, neoprávnenými zásahmi zhora.
Naopak, historicky v Policajnom zbore aj v colnej správe je uplatnený princíp, že prijíma do služby nadriadený, teda prijíma ten, kto, komu ten konkrétny colník a policajt má podliehať, čo je už aj dnes možno považovať za prekonané a práve aj vo vzťahu k Policajnému zboru sa diskutuje o zmenách tohto princípu. Je to možné považovať za prekonané aj preto, že ten colník alebo policajt neslúži celú svoju dobu a dokonca asi ani väčšinu tej svojej doby služobnej pod tým konkrétnym nadriadeným, ktorý si ho vybral. Naopak, dochádza z pochopiteľných dôvodov k neustálym zmenám, ale keď raz je policajt alebo colník prijatý do svojho zboru, tak je v ňom, ľudovo povedané, navždy, pokiaľ nechce odísť alebo pokiaľ tak brutálne neporuší zákon, že ho prepustia. A ten počet prepustených je pomerne nízky z týchto dôvodov. To znamená, že je v záujme štátu, aby sme oveľa prísnejšie kontrolovali to, kto je do toho zboru vpúšťaný a aby to nebolo na ľubovôli jednotlivých rozhodnutí jednotlivých nadriadených. To je otázka prijímania.
Ale za závažnejšiu ešte považujem otázku prepúšťania, kde dnes naozaj je pomerne obmedzená právomoc politických nominantov zo zákona len tak niekoho prepustiť zo štátnej služby. Samozrejme, v nejakej miere sa to deje, aj môže sa to diať. Môžu sa diať tzv. organizačné zmeny, môžu sa diať rôzne iné opatrenia, ktorými sa niekto snaží zbaviť nepohodlného človeka, či už z dobrých, alebo zlých dôvodov, ale zákon o štátnej službe to aj pre dve tretiny zamestnancov finančnej správy obmedzuje.
Naopak, podľa tohto nového zákona bude môcť prezident finančnej správy odvolávať predstavených, to znamená ľudí, ktorí riadia ďalších ľudí z pozície prezidenta, čo inde v štátnej službe umožnené nie je. Nie je dneska možné napríklad, aby som povedal príklad z inej pomerne rozsiahlej úradnej oblasti, ktorá je rovnako veľká, to sú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, nie je jednoducho možné dneska, aby generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodol a odvolal z funkcie vedúcu oddelenia sociálnych dávok na Úrade práce v Michalovciach.
To jednoducho dneska zákon neumožňuje. Je ju možné odvolať len na základe zákonných podmienok a musí to vykonať jej teda predstavený, teda konkrétne riaditeľ toho úradu.
Podľa tohto návrhu bude môcť prezident finančnej správy odvolať kohokoľvek, kto je predstavený a kto je vo vertikále riadenia až na najnižšiu úroveň. Ja nemám tie dáta, koľko je to z tých 10-tisíc ľudí, ktorí sú zamestnaní vo finančnej správe, ale dá sa odhadnúť, že je to približne niekde medzi 500 a 1 500 ľudí podľa štatistík. Potom budete môcť, pán minister, reagovať.
Podľa pôvodného návrhu, podľa pôvodného návrhu, ktorý pán minister predložil na pripomienkovanie a ktorý sme, ktorý sme veľmi tvrdo kritizovali, to mohol urobiť aj bez uvedenia dôvodu. To znamená, že bolo tam povedané, že si bude môcť robiť úplne, čo chce. My sme tento návrh veľmi, veľmi tvrdo zas spolu kritizovali, pretože by naozaj zaviedol úplné politické ovládnutie finančnej správy, kedy by každý predstavený po posledného vedúceho oddelenia daňovej kontroly na poslednom daňovom úrade vedel, že ak sa prezidentovi znepáči, tak ho môže na druhý deň odvolať, nemusí to zdôvodniť. Podľa toho nového ustanovenia, ktoré tam je a ktoré teda tam bolo dané po našej vzájomnej diskusii, to môže stále urobiť, len vypadli slová "bez uvedenia dôvodu", čo ja považujem, samozrejme, za pokrok, lebo bez uvedenia dôvodu bolo úplne neakceptovateľné. Ale aj tento spôsob, kde prezident finančnej správy môže zasiahnuť svojou rukou až do najhlbšej doliny akéhokoľvek daňového úradu nepovažujem ja osobne za správny a myslím si, že ak by mal takúto právomoc mať, mala by byť teda oveľa zásadnejšie regulovaná, než je to v tomto návrhu.
Tretí bod, ktorý chcem povedať a budem už aj ním končiť, lebo naozaj som sa pokúsil vytiahnuť to, čo považujem za dôležité, je, tento návrh, naopak, nerieši to, čo sa v tejto istej snemovni v tomto istom čase rieši pri ozbrojenom zbore policajnom, a to je inšpekcia. Na rozdiel od Policajného zboru, ktorý už dnes má inšpekciu, ktorá je aj dnes zákonom – hoci veľmi stručne – regulovaná, tak v prípade finančnej správy dnes neexistuje nejaká zákonná regulácia. Samozrejme, každý orgán má svoje vnútorné kontrolné mechanizmy, ktoré si ustanovuje vnútornými predpismi, ale tieto plne podliehajú prezidentovi finančnej správy. On si ich tvorí a riadi, ako on uzná za vhodné. Všetci vieme, že posledné minimálne dva roky bola v tejto krajine rozsiahla diskusia o policajnej inšpekcii, do akej miery je správne, ak podlieha tomu istému ministrovi vnútra, ktorý je, ktorý riadi aj policajného prezidenta, inšpekcia.
V prípade ministerstva financií a finančnej správy to nie je dokonca ani v tom bode, pretože dnes tá inšpekcia je vnútri alebo teda tá kontrola je vnútri finančnej správy. To znamená, nie je ani pod ministrom financií, že by on mal svojich, že by tá jednotka podliehala jemu. To znamená, už ten dnešný stav, ktorý považujeme na ministerstve vnútra za neprijateľný a teraz ho meníme, tak ministerstvo financií nie je ani v tom bode. Mňa informoval pán prezident bývalý už dneska, pardon, finančnej správy, keď sme o tomto mali vtedy diskusiu a rozporové konanie, že on sa k tomuto modelu hlási a že ak sa bude robiť ešte nezávislejšia inšpekcia, tak finančná správa je pripravená sa jej kedykoľvek zúčastniť.
Ja však chcem poznamenať, pán minister, že keď sme analyzovali ten návrh zákona, ktorý tu v parlamente je, ktorý predložila pani ministerka vnútra včera tejto snemovni, tak to tam uvedené nie je. A tým pádom naďalej, hoci teraz tieto obidva zákony idú paralelne, tak nezávislosť inšpekcie finančnej správy sa v ňom neetabluje. Takže chcel som vás zároveň vyzvať, aby ste v druhom čítaní zosúladili tieto zákony a dodržali to slovo. Lebo ak sa pamätám správne, aj vy ste mi povedali, že vy ste za toto riešenie a že ho presadzujete, nielen pán Imrecze, ktorý už teda dnes nie je vo funkcii. A ak je to tak, tak by som vás chcel vyzvať, aby sme to dosiahli, aby po prijatí tohto zákona naozaj nezávislosť inšpekcie finančnej správy bola rovnako zaručená ako pri Policajnom zbore, respektíve aby bola rovnako funkčne zabezpečená.
Ďakujem veľmi pekne.
