Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ak máme obmedzený čas, ale mi dovoľte byť stručný. Ja myslím, že ono to niekedy aj prospieva veci, takže skúsim zhrnúť za mňa aj mojich kolegov zo SPOLU - občianska demokracia dôvody, prečo nemôžeme podporiť tento návrh štátneho rozpočtu, a nepatrí medzi ne to, že ho predkladá pán minister Kažimír. Keby predložil taký, aký máme..., aký by sme chceli akceptovať, tak osoba predkladateľa by nám v tom určite nebránila. Tie dôvody sú niekde inde.
Začnem tým, ktorý je aj dnes najväčším propagačným nástrojom tohto rozpočtu, a to je, že ide o prvý vyrovnaný rozpočet od, teda v histórii, a resp. vzhľadom na používanie moderných metód, ja by som povedal, že od nášho vstupu do Európskej únie, lebo predtým tie rozpočty počítali aj konštruovali úplne inak. Toto je z môjho pohľadu asi aj najpozitívnejšia časť rozpočtu, že teda prvýkrát nie je plánovaný deficit, napriek tomu je nutné povedať niekoľko vecí.
Prvé je, že tento rozpočet je konštruovaný na súčasné slnečné globálne počasie. To znamená, že bude naplnený len vtedy, ak nedôjde k žiadnemu významnejšiemu spomaleniu svetovej a európskej ekonomiky, čo je, samozrejme, právo predkladateľa, ale súčasné trendy vo svete sú v tejto chvíli skôr negatívne a od chvíle, keď došlo k schváleniu rozpočtu aj prognózam, na ktorých bol postavený, tak došlo k zhoršeniu globálneho ekonomického vývoja a dneska sa skôr predpokladá horší vývoj. Takže tento rozpočet stojí na predpokladoch, ktoré sú skôr optimistické až prehnané v tejto chvíli.
Druhý problém je, že aj v minulosti, keď, naopak, hospodárska situácia vo svete bola lepšia, ako rozpočet očakával, napriek tomu rozpočty skoro nikdy neskončili podľa plánu a toto je rozpočet na predvolebný rok. To znamená, jedna vec je deklarovaný deficit, nulový deficit zo strany predkladateľa, ktorý už tu ale sám neplánuje byť, keď tento nulový deficit má byť naplnený, a ktorý ho sám ani v minulosti, iné predkladané takéto záväzky väčšinou za svojej kariéry nenaplnil.
Tretí problém technický alebo to je skôr upozornenie, je, že v tomto nulovom deficite nie je 500 mil., ktoré máme zaplatiť ako prvú splátku za americké stíhačky v budúcom roku, nie je to - a to chcem zdôrazniť - niečo, o čom nevedia odborníci alebo čo nebolo komunikované, je to fakt, ktorý pán minister použil, európsku metodiku, ktorá hovorí, že tieto typy nákupov sa môžu zaúčtovať do štátneho rozpočtu až vo chvíli a môžu sa aj vo chvíli, keď bude všetko zaplatené a dodané, čo ale znamená, že reálne tých 500 mil., ktoré nás to budúci rok bude stáť, sa nijako do rozpočtu deficitu nezapočítavajú, keby sme postupovali viac sedliackou logikou, práve že keď to dávame, tak by sme to mali počítať, tak budúcoročný rozpočet má okamžite deficit zhruba vo výške 0,5 % HDP. To znamená, že to je skôr účtovný nulový deficit ako reálny nulový deficit. Z týchto všetkých dôvodov napriek tomu, že ten nulový deficit, čo i len na papieri, hodnotím ako najpozitívnejší, a u tohto rozpočtu musím aj poznamenať, že to nie je celkom tak.
Vážnejší problém toho rozpočtu je v tom, komu berie. Pán minister pokračuje v tom, čo robí od roku 2012, kde najradšej berie pracujúcim. Napriek, by som povedal, rétorike namierenej voči firmám a rôznym iným skupinám konzistentne od roku 2012 tie rozpočty najviac berú pracujúcim, kumulatívne už je to viac ako 6 mld. cez dane a odvody, ktoré platia pracujúci, aj v tomto rozpočte je to o 900 mil. viac ako v tomto roku, čo je najvyšší nárast absolútne, ale najmä percentuálne. My nemôžeme podporiť rozpočet, ktorý v čase, keď mzdy Slovákov rastú najpomalšie vo Višegrádskej štvorke, im ešte aj z tých miezd ide zobrať najviac v pomere s ostatnými skupinami obyvateľstva, či už hovoríme o firmách alebo spotrebiteľoch.
Tretí problém toho rozpočtu je, že na čo dáva, tento rozpočet neinvestuje do našej budúcnosti, neinvestuje významne do školstva, ak nepočítame eurofondy, neinvestuje do justície a do správneho štátu významne a takisto do infraštruktúry investuje primárne z fondov Európskej únie bez nejakej významnejšej investície z domácich zdrojov. Ak sa majú na niečo využívať vyššie výdavky, dobré časy, to, že sú peniaze, tak je to na zabezpečenie našej budúcnosti a to tento rozpočet nerobí.
Štvrtý dôvod, prečo nemôžeme podporiť tento rozpočet, spočíva v nízkej efektívnosti výdavkov a to je niečo, čo je zodpovednosťou ministra financií aj vlády ako celku. Projekt Hodnota za peniaze bol dlhodobo komunikovaný ako najväčší počin tejto vlády v oblasti nakladania s verejnými prostriedkami aj ako najväčší projekt pána ministra v tejto oblasti. Dneska musíme konštatovať, že projekt zlyháva, nezlyháva na technických nedostatkoch analytikov, zlyháva na nedostatočnej politickej vôle vlády týchto analytikov počúvať.
Ako čo tým mám na mysli? V prvom rade vidíme, že odporúčania analytikov sa len vo veľmi obmedzenej miere rešpektujú pri rozhodnutiach vlády, v najlepšom prípade jemne oškrtajú niektoré rozhodnutia, ako to bolo v prípade, či už infraštruktúry, alebo aj obranných výdavkov, v horšom prípade vôbec nie sú vypočutí. To, ako sa napríklad v tejto chvíli naozaj robí najväčšia obranná investícia od vzniku samostatného Slovenska, či už hovoríme o transportéroch, Vydrách alebo amerických stíhačkách, je príklad toho, ako sa nemá nakladať s verejnými peniazmi, a je to príklad toho, čo ministerstvo financií nemalo dopustiť, a napriek tomu to dopúšťa.
Podobné problémy však vidíme aj v iných rezortoch, pani kolegyňa Cigániková hovorila o tom, že ministerstvo zdravotníctva je ministerstvo, kde teda ešte najviac počúvajú na Hodnotu za peniaze, a je pravda, že úrovni analytikov tam aj najviac počúvajú na Hodnotu za peniaze, ale ten vývoj na úrovni vedenia ministerstva tiež nie je bohvieaký z hľadiska toho, čo sa skutočne sporí v prospech pacientov, a to súhlasím s vami, že je to pritom najlepší rezort. V tých ostatných rezortoch je toho ešte menej a v podstate jediný ďalší rezort, kde minister sa pokúsil alebo jeho analytici, významnejší vlastne bola doprava a tiež s veľmi miernym, miernym dopadom. V tých ostatných, najmä v rezortoch SNS mám pocit, že už to do veľkej miery vzdali.
Takže efektívnosť výdavkov, ktorá je dlhodobo nízka, ktorú ukazujú, nielen škandály ukazujú, aj medzinárodné porovnania, že napriek tomu, že máme nie veľa peňazí, ešte aj tie zle vynakladáme, to všetko ani tento rozpočet nemení. Namiesto toho sa veľká časť peňazí vynakladá buď na výdavky, ktoré si presadia mocní ľudia, opakovane počas rokov sa navyšuje dokonca mimo kontroly parlamentu rozpočet ministerstva vnútra a ministerstva financií na projekty, ktoré sú veľmi pochybné často alebo len predvolebného charakteru, takisto veľký nárast sociálnych výdavkov, ktorý tu naozaj je za ostatné roky v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, nepriniesol žiadne zníženie chudoby - ani všeobecnej populácie, ani detí, ani lepšiu pôrodnosť, ani žiadny iný ukazovateľ, ktorý by teda ste mali, pán minister, presadzovať, je to len čisto a čisto nástroj politickej komunikácie.
Z týchto všetkých dôvodov a ešte aj z jedného, ktorý chcem zopakovať na záver, my nemôžeme podporiť tento rozpočet. Ten, ktorý chcem zopakovať, je, že, alebo o tom si myslím, že sa tu hovorilo málo, je, že tento rozpočet rovnako ako viaceré pred ním nerešpektujú úlohu parlamentu pri schvaľovaní nakladania s verejnými financiami, parlament by mal mať rozhodujúcu úlohu v tom, ako štát vynakladá svoje peniaze, a zmeny v tom, ako vynakladá, by mali podliehať zásadnej parlamentnej kontrole a súhlasu. My sme tu, naopak, svedkami, že rozpočet je nastavený tak cez rôzne pseudorezervy a iné pravidlá, že v podstate počas roka si s ním minister financií a vláda môžu robiť, čo chcú, a nemusia sa sem vrátiť, to znamená, to, čo dnes schvaľujeme, by som síce neprirovnal k zdrapu papiera, ale aj takisto by som to nenazýval záväzným štátnym rozpočtom, je to niečo medzi a to je aj principiálne neprijateľné.
Z týchto všetkých dôvodov navrhujeme tento rozpočet neprijať a budeme proti nemu hlasovať, zároveň však chcem aj predložiť k tomu návrhu jednu zmenu v uznesení k štátnemu rozpočtu, a to z toho dôvodu, že je to jedna praktická vec, keď tento rozpočet navrhuje, alebo teda zákony, ktoré, prijaté pred ním, výrazné zvýšenie štátnych a verejných zamestnancov, čo, na čo sme tlačili a čo podporujeme, avšak z praxe už dostávame informácie, najmä z úrovne samosprávy, že nebude často táto, toto navýšenie dostatočne financované, a preto mnohé samosprávy uvažujú o tom, že budú navyšovať tarifné mzdy na úkor iných zložiek a že reálne zvýšenie mzdy pracujúcich najmä v samospráve bude oveľa nižšie alebo nulové. To my považujeme za nesprávne a neprijateľné aj zo sociálneho, aj z politického hľadiska, a preto si dovoľujem na záver navrhnúť túto zmenu uznesenia, ktorú teda prečítam, a tým aj moje vystúpenie skončím.
Je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu uznesenia k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 (parlamentná tlač 1090).
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky sa dopĺňa písmenom D, ktoré znie:
„D. vyzýva
služobné úrady, ktoré pri odmeňovaní štátnych zamestnancov postupujú podľa zákona č. 55/2017 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, aby v súvislosti so zvýšením platových taríf štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v nadväznosti na zákon č. 318/2018 Z. z. a poskytovaním zvýšeného doplatku v minimálnej mzde podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na nariadenie vlády č. 300/2018 Z. z. zabezpečuje riadne uplatnenie zákonných nárokov štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, bez zníženia iných zložiek platu, ktoré sú fakultatívne a boli priznané štátnym zamestnancom a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, pred nadobudnutím účinnosti príslušných ustanovení zákona č. 318/2018 Z. z.“
Ďakujem veľmi pekne.
