Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže svoju prvú časť vystúpenia som ukončil tým, že keď som počúval vystúpenia k tomuto návrhu zákona od predkladateľov, tak som mal naozaj pocit, ako keby na Slovensku bola absolútna katastrofa pri používaní štátneho jazyka a používaní jazyka národnostných menšín, tak ako je to zadeklarované v Ústave Slovenskej republiky, a definoval som to.
A zároveň som povedal, a znova to chcem...
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže svoju prvú časť vystúpenia som ukončil tým, že keď som počúval vystúpenia k tomuto návrhu zákona od predkladateľov, tak som mal naozaj pocit, ako keby na Slovensku bola absolútna katastrofa pri používaní štátneho jazyka a používaní jazyka národnostných menšín, tak ako je to zadeklarované v Ústave Slovenskej republiky, a definoval som to.
A zároveň som povedal, a znova to chcem zopakovať, Slovenská republika podľa môjho názoru, a určite budete so mnou súhlasiť, je jedna z krajín, ktorá môže byť príkladom pre ostatné krajiny, ktoré majú aj národnostné menšiny, z hľadiska komunikácie, používania ich jazyka materinského, ale aj mnoho iných štandardov a možno, by som aj povedal, nadštandardov, ktoré dnes, si myslím, že národnostné menšiny majú. A to si myslím, že je absolútne správne. A z toho dôvodu nie celkom rozumiem, prečo predkladatelia prichádzajú s takýmto návrhom, keď tu nie je žiadny problém, ale budem sa snažiť k tomu nejako prepracovať a budem aj reagovať na vystúpenie predovšetkým predkladateľov.
Takže povedal som k ústave, hlavne k tomu druhému článku o používaní iných jazykov, než jazyka v úradnom styku ustanoví iný zákon. Tam nie je napísané, že by sme mali teraz mať zákon, ktorý práve povie, že nemá tam byť slovenský jazyk nijakým spôsobom zadefinovaný, tak ako to dneska navrhujú predkladatelia, ktorí dokonca hovoria vypustiť. A teraz sa dostanem k tým jednotlivým bodom a budem sa snažiť pochopiť tú filozofiu predkladateľov.
Prvý bod. Navrhujú vypustiť ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Podľa ich názoru ide o čisto deklaratórne ustanovenie, ktoré nemá reálny význam. Toto je argumentácia.
Pôjdem k druhému bodu. Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého je akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami neprípustný. Ide čisto o deklaratívne ustanovenie, ktorá nemá reálny vplyv.
Nuž, potom si kladiem otázku, ak je to deklaratórne a nemá to na nič vplyv, prečo predkladatelia to chcú teraz vypúšťať? Zrazu. Ak by som prijal trošičku ich filozofiu, tak by som to chápal, že to v podstate nikomu ani neubližuje a nikomu to nepomáha, je to tam zadefinované, ale musíme to odtiaľ dostať preč. Pretože teraz to precizujeme.
Pod rúškom precizovania sa vyhadzujú akože deklaratórne veci, ktoré nikomu absolútne nevadia, ale pod týmto rúškom je potrebné zmeniť iné dôležité veci, ktoré sú v tom zákone. A toto je asi tá podstata, prečo je tu ten zákon.
V treťom bode sa navrhuje vypustiť ustanovenie, podľa ktorého sa v štátnom jazyku vedie agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť. Nie je nevyhnutné zákonom prikazovať cirkvám a náboženským spoločenstvám, v akom jazyku majú komunikovať s verejnosťou.
A sme doma. Teraz prichádzame ku koreňu veci. Toto boli len tie deklaratórne, ktoré v podstate nemajú tam význam, ale toto sú tie dôležité veci. Čiže doteraz bol nejaký problém? Cítili ste, že by cirkvi sa nejakým spôsobom stavali a nejakým spôsobom dožadovali, že chcú komunikovať nejakým iným spôsobom, ako doposiaľ je nadefinované v zákone? Ja teda som to nezachytil. Napriek tomu navrhovatelia cítia, že je to potrebné urobiť.
V štvrtom bode navrhujú vypustiť ustanovenie, podľa ktorého prípadne inojazyčné znenie kroník obcí musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku.
Prečo zrazu je to takéto, takýto návrh? To azda niekomu vadí, že aby tu bolo jasne zadefinované, dobre, tak v inom jazyku sa napíše kronika, ale je paralelne aj v slovenskom, v štátnom jazyku. Aby mali k tomu prístup nielen pár, možno tisíc ľudí, ale celý národ alebo vôbec celé Slovensko, to znamená, že bez toho, aby potrebovali nejaké tlmočenie, hocikedy mohli prísť a prečítať si to, veď to je len pre prospech aj samotných menšín. Aby sa mohli navzájom v tej diverzite jazykovej aj obohacovať. Ja nevidím v tom absolútne problém, ale kolegovia majú.
Navrhuje sa doplniť možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí a ich častí ulíc.
No tak teda to už teraz, toto sú tie meritórne veci, ktoré dneska potrebujeme meniť? Lebo všetci teraz žiadajú, aby sme to uvoľnili. No ja si myslím, že tak ako je to dnes zadefinované, nie je žiaden problém. Je to zrozumiteľné pre každého a vie sa orientovať na Slovensku.
V šiestom bode navrhuje sa zmeniť úprava ustanovenia o vedení pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie na školách s vyučovacím jazykom menšín.
Nuž takže tu takisto pán Dostál sa vyjadril, že máme obrátiť to, že dnes sa musí všetko robiť v slovenskom jazyku a zaznamenávať a iba tie veci, ktoré zadefinuje ministerstvo, že môžu byť len v jazyku národnostných menšín. Keď sa obráti celé toto poradie, ako sa budeme vedieť orientovať aj my poslanci, ktorí budeme chcieť vedieť nejaké veci, veď predsa máme nejakú kontrolnú činnosť. Ale aj všetci tí, ktorí na školských inšpekciách a tak ďalej to používajú. A teraz, ešte raz, vôbec si nemyslím, že je to potrebné, pretože dnes to funguje.
V siedmom bode navrhuje sa vypustiť celý § 5, ktorý ustanovuje používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku. Konkrétne ide o elektronické médiá, miestny rozhlas a iné technické zariadenia a tak ďalej atď.
K tomuto už bolo naozaj povedané veľa, avšak je potrebné povedať, že toto ustanovenie rovnako nespôsobuje žiadne problémy. A ja si nepamätám, že by bola uložená nejaká pokuta v tejto veci, že niekto takéto niečo porušuje. Ale predovšetkým je dôležité, aby tá informácia zaznela aj v štátnom jazyku. A vôbec nie je problém, aby zaznela aj v tom inom jazyku. A ja si myslím, že je dobrá, a som presvedčený, že aj tí, ktorí usporadúvajú tieto podujatia, ako národnostné menšiny budú rady, keď sa ho budú môcť zúčastniť aj občania alebo ľudia Slováci, ktorí hovoria len po slovensky. Veď to predsa obohacuje nás všetkých, ktorí tu žijeme.
V ôsmom bode navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorých sa komunikácia medzi personálom v zdravotníckom zariadení a sociálnych služieb a ich pacientmi alebo klientmi vedie spravidla v štátnom jazyku.
Bol tu prednesený taký príklad od pána Dostála, tuším, že keď kamaráti jeden Slovák, druhý Maďar a ten Slovák vie aj po maďarsky, čiže bežne sa stretnú a debatujú po maďarsky, a teraz sa stretnú v nemocnici, tak prečo by nemohli hovoriť po maďarsky? No veď ale toto azda nie je problém? Kde predsa nie žalobca, nie je ani sudca, prepánajána! Ale inú dôležitú situáciu už nenačrtol. Čo keď bude pacient, ktorý hovorí len po slovensky, a príde lekár, ktorý bude hovoriť len po maďarsky? A teraz nechcem ani len po maďarsky, ale bude len po rusínsky povedzme a nebude mu pacient vôbec rozumieť, alebo po rómsky. Tak tento zákon mu umožňuje, že on chce, aby to bolo v slovenčine. A čo je na tom zlého? Azda nikto nebude napádať, keď bude aj ten pacient ovládať rómčinu, že budú debatovať, lebo ide o to, aby sa dorozumeli. Ale predsa vizita, záznamy a takéto veci, to je hľadanie chyby a nedostatkov, ktoré sú tam neni.
V deviatom navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti sa zavádzajú, uvádzajú v štátnom jazyku.
Nebudem už pokračovať ďalej, lebo v podstate každá táto vec vôbec nemá žiadne opodstatnenie, aby sa vypúšťala.
Ale pôjdem k tým vyjadreniam predkladateľa.
Pán Dostál, alebo začnem pánom Osuským, lebo ten začal.
V školách obrátiť poradie slovenský jazyk a jazyk menšiny. Myslím si, že to nie je dôvod, vysvetlil som, prečo to je tak. Argumentuje, že kodifikácia, ktorá sa uvádza, je absolútne zbytočná, nepodstatná. No tak ju tam nechajte. Prečo ju musíte odtiaľ vyhadzovať? Ale ja si nemyslím, že zákonodarcovia tú kodifikáciu tam dali len tak zbytočne.
Ale čo bolo zaujímavé pri vystúpení pána Osuského, že zrazu mainstreamové médiá si dovolili nebodaj sa postaviť proti tomuto jazyku. Tie mainstreamové médiá, ktoré neustále aj pán Osuský používa pri tom, keď kritizuje túto vládu alebo našu stranu. To je ten, ktorý sa vždy spolieha na mainstreamové médiá, ktoré majú pravdu zaručene a tak ďalej atď., a dneska ich zrazu kritizuje. Tak sa to vracia.
Ponechať všetko tak, aby subjekty, ktoré niečo vykonávajú, aby si to upravili samy ako chcú. Áno, to je presne ten liberálny prístup, ktorý presadzujú liberálni poslanci. Ja si nemyslím, že je to tak, pretože je to v duchu takého, že však robte si, čo chcete, my aj tak štát nepotrebujeme, potrebujeme ho úplne zúžiť. Ale keď už je zle, tak potom je ten štát zodpovedný, potom je ten štát, ktorý bude všetko sanovať, pretože jednoducho niečo zlyhalo.
No a to najlepšie vyjadrenie, ktoré povedal, bolo, že navrhuje vypustiť slovenský jazyk, a to už som hovoril, nie obmedziť. Vypustiť znamená, že úplne vypustiť. Obmedziť, že tam ostane nejakým spôsobom. Čiže to je jasný dôvod, prečo to predkladali.
Máme podľa pána Dostála dôverovať v ľudský rozum a mať úctu k menšinám. Inými slovami, ako keby povedal, že my všetci, čo sme iného názoru, nemáme úctu k menšinám a nemáme ľudský rozum alebo niečo podobné.
To sú také manipulatívne vyjadrenia, ktoré sa absolútne nezakladajú na pravde, ale je to typická liberálna agenda, ako rozoštvávať ľudí. Nič iné. Len rozoštvávať, rozoštvávať a prinášať zákon o slovenskom jazyku. Nuž, prepáčte, ale úctu máme aj k menšinovému, každému menšinovému jazyku, ale ja by som očakával, aby oni mali úctu aj k štátnemu jazyku slovenskému. Predpokladám, že ho majú, len nevyjadrujú to dostatočne.
Áno a prečo to predkladajú? To už som aj povedal, že je to vyjadrené v tom, čo povedal pán Dostál, keď spomínal, že pán Osuský už tu mal ten zákon v roku 2014 a že zaň hlasovali aj poslanci z MOST-a - HÍD. Čiže predpokladá, že poslanci z MOST-a - HÍD opäť zaň zahlasujú. Čiže ja v tom vidím účelovosť, teraz vrážať klin do koalície, lebo MOST - HÍD je tam, ktorý môže potenciálne zahlasovať za tento zákon. Ale nemyslím si, že je tam úprimná snaha niečo naozaj riešiť.
A pani Zimenová hovorila, že na Slovensku po slovensky, také vyjadrenia, lebo jedna krajina, jeden jazyk. Pred tým, ako to ona povedala, ja som nepočul, že by niekto takéto vyjadrenie tu v tomto parlamente mal. Čiže oni si naočkujú niečo, čo akože sa tu hovorí a vytvára sa tu nejaký dojem, a potom to komentujú, že je to je zlé. Toto nie je ten prístup, ako korektne pristupovať k takýmto citlivým veciam.
Ten, kto chráni štátny jazyk alebo materinský jazyk, v tomto prípade štátny jazyk, ide do nacionalistického blúznenia, toto povedala pani poslankyňa Zimenová. Toto je vytváranie nejakej súdržnosti? Toto je vytváranie nejakého spoludobrého nažívania? Lebo všetci tí, ktorí majú iný názor, tak sú nacionalistickí blúznitelia? To ma prekvapilo od pani Zimenovej.
A ešte tu máme, že mäkká regulácia, sú za to, aby bola mäkká regulácia, a ešte dala otázku, toto sa, po tom, ako všetko povedala, toto sa tu v posledných rokoch na Slovensku deje.
Nuž, pani Zimenová, nie je tu síce, ja sa chcem spýtať, čo sa na tom Slovensku tu také strašné deje? Povedzte mi, čo sa tu také strašné deje, keď ste vy tu položili takúto dôležitú otázku, priam principiálnu, toto sa tu na tom Slovensku dnes deje.
No a o sankciách som hovoril, ale chcem to povedať ešte aj teraz na záver. Viete, vyberať z toho, že sankcie sú zlé. Každý zákon by mal mať nejaké sankcie. A ja si myslím, že sa používajú rozumne. Nie pri takých prípadoch, ako sám poslanec Dostál si namodeluje a potom sa ide udať. Pretože on chce len rozoštvávať, nič iné, mám taký pocit.
Ja si myslím, že tento zákon jednoducho je nepotrebný. Hovoria o tom aj lingvisti, ktorí sa vyjadrujú. Máme tu iné problémy, ktoré je potrebné riešiť, a nie takýto zákon.
Čiže z tohto pohľadu chcem povedať, že za stranu SMER my tento návrh nepodporíme.
A zároveň chcem predložiť aj procedurálny návrh, pán spravodajca, keby ste si zaznamenali procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že o tomto zákone už nebudeme ďalej rokovať.
Ďakujem veľmi pekne za vypočutie. A ešte raz, my tento návrh nepodporíme.
Skryt prepis
