Vážená pani predsedajúca, milí a..., milí šiesti kolegovia, som rád, že môžem pred takýmto plným plénom vystúpiť. Je to neobyčajná skúsenosť. Skutočne ešte sa mi nepodarilo nezachytiť tu ani jedného, ani jedného jediného koaličného poslanca. Skutočne je to úcta voči ostatným kolegom v opozícii a vôbec úcta k celému slovenskému národu, ktorá sa volí zástupcov, platí ich z vlastných daní. A takto to tuná vyzerá. Ani jeden jediný koaličný zástupca, bohužiaľ.
Ďakujem pekne za toto, za možnosť vystúpenia k tomuto návrhu zákona. Prečo sme k nemu pristúpili? Píšu nám, strašne veľa ľudí nám píše so svojimi potrebami, sťažnosťami, aký je veľmi ťažký život na Slovensku. Dôchodci nám píšu o možnostiach alebo sa nás pýtajú otázky, ako vyžiť z 300-eurových dôchodkov. Ľudia, ktorí musia utekať do zahraničia, sú vyštvaní, lebo nevedia vyžiť z 500-eurových minimálnych platov. A rovnako sa sústredia aj na otázky, ako majú vôbec poslať prváčikov a vôbec školopovinné deti do školy, keď nemajú prakticky ani, ani na základné potraviny, nemajú ani na ošatenie. A teraz si predstavte ako to zaťaží rodiny, keď musia vypraviť jedného-dvoch školákov, musia im kúpiť perá, fixy, farbičky, zošity, nejaké pomôcky, kružidlá, pravítka. Dnes v nemocniciach nemáme záchodové papiere. Je kopec škôl, ktoré nemá základné vybavenia. A toto všetko proste prenáša na rodičov, prenáša na deti, prenáša na domácnosti. A tieto deti, proste tieto rodiny sú vystavené ťažkému proste finančnému, ťažkému finančnému výdavku, hlavne v začiatku školského roka.
Ako naša kolegyňa spomenula, inšpirovala sa v Rakúsku, inšpirovala sa rakúskym, rakúskym modelom, kde sú tie, samozrejme, tie dávky ďaleko vyššie a štedrejšie.
Zachytili sme jeden návrh zo strany koaličného, koaličnej strany, že by chceli pre prvákov urobiť jednorazovo nejakých 100 euro. Ale ja sa pýtam, a čo tie ostatné rodiny. Čo tí, ktorí majú druhákov, tretiakov, štvrtákov, čo tí, ktorí majú deti na stredných školách. To už nie sú slovenské deti? Tie deti nepotrebujú ísť do školy? Tie deti už nemusia písať perom? Tie deti nepotrebujú pravidlo, kružidlo? Tie deti nepotrebujú nič? To už nie sú slovenské deti? Tým netreba dať nič?
To znamená, že keď skutočne, teraz keď absolútne z toho, čo sme my tunák krvopotne nastrádali, všetci ľudia, všetci ľudia na Slovensku na daniach, na odvodoch, za chvíľku už čakám, kedy minister Kažimír nám dá aj daň zo vzduchu, už teraz nám ide zaviesť, zaviesť zvýšenie z poistiek. A ja neviem, skutočne čakám, kedy dostaneme daň 10 % z dýchania vzduchu od neho, aby, aby našiel tie ťažké miliardy, ktoré teraz jeho, jeho stranícki šéfovia idú porozdávať. Jeden si vymyslí 10 % zvýšenie platov, bác, pol miliardy. Druhý si vymyslí ďalšie nezmysly. To znamená, že týmto populizmom teraz len tak rozdali 1-1,5 mld., a teraz, teraz Kažimír sa chytí za hlavu a bude to hľadať. A bude to hľadať kade-tade. A viete, kde to nájde? Zase v našich peňaženkách.
Oni to robia takto s nami systematicky. Z jednej strany nám dajú a z druhej strany nám zoberú. Tunák už kolega to raz povedal, že sa správajú presne tak, že večer nám dôjdu vykradnúť, konkrétne pán Matovič, vykradnúť špajzu, vyberú nám všetko a ráno nám zazvonia pri dverách s fanfárami, s televíznymi kamerami, priniesli sme vám jeden džem alebo jeden kompót. Z vašej vlastnej, z vašeho vlastného sklepu alebo, alebo špajze. A ešte chcú a čakajú od nás vďačnosť. Toto presne robia.
To znamená, že keď teraz môžeme z ich strany očakávať, že nám dajú nejaký príspevok 1 euro alebo 1,5 eura na, na, na jedlo pre deti, čo je chvályhodné, ale nedostačujúce, no tak môžeme hneď čakať s čím zase, s akou brutalitou príde pán minister Kažimír a znova nám to vytiahne z vrecka. Ako tunák počúvame na jednej strane, že nám idú, že nám stúpli ceny, teda že nám zvýšili minimálnu o 6 %, ale zabudli už akosi povedať, že nám aj ceny medziročne potravín stúpli o 6 %. Ale jesť musíme všetci.
To znamená, ja sa pýtam, čo nám dali? S čím prišli? S ničím. Každý deň nás okrádajú. Niekde nás okradnú a potom dôjdu a chcú ešte od nás vďačnosť. A si myslia, že akí, akí máme byť ešte vďační a spokojní a ako, ako sú oni sociálni. Skutočne v tomto prípade, by som povedal, že naozaj my tu nemáme iba prváčikov, ale tie rodiny veľmi ťažko strádajú. Chceme, aby sme mali viacej tých rodín. Demografická krivka padá. Za pár rokov nebude mať kto robiť na Slovensku na dnešných dôchodcov alebo na dnešných rodičov pracujúcich, ktorí dnes sú aktívni, v aktívnom veku. Tie, tie, tie proste, keď nebudeme mať tunák mať deti, keď tunák sa nebudú rodiť deti, keď tu nebudeme mať dobré školstvo, keď tu nebudeme mať dobré zdravotníctvo, tak aj to, čo tunák sa narodí tak nám zdrhne, nám utečie do zahraničia. Zoberte si, koľko percent detí nám odchádza preč, koľko percent detí nám po skončení školy odchádza na zahraničné školy a už sa nikdy nechce vrátiť. Sú to, je to skoro do 30 % a z tých 30 % po štatistikách a robených prieskumoch 74 % sa už nikdy nechce vrátiť. A toto nám navždy odchádza a bude vytvárať hodnoty v Rakúsku, v Nemecku, v Anglicku, v Amerike, vo Švajčiarsku, všade, len nie u nás.
A ja sa pýtam, keď to takto budeme robiť ďalej, kto nám tuná ostane. Čo nám tuná ostane? Kto nám zaplatí tento sociálny systém? Veď ten skolabuje, absolútne sa zrúti. A pokiaľ nebudeme k tejto veci alebo voči tomuto zodpovední a nebudeme sa tváriť zodpovedne a nebudeme to robiť skutočne s láskou k národu, a nielen s heslami nezmyselnými a sa biť, kto je väčší, väčší národovec, a pomaly aj záchody pomenujeme po národe, čo je úplne nezmyselné. Ale takto sa národná politika nerobí. Robí sa zodpovedne a robí sa tak, že sa nekradne. V prvom rade, že sa nekradne. A keď sa nebude kradnúť na každom jednom tendri, tak skutočne možno potom ostane aj na tých druhákov, tretiakov, štvrtákov, piatakov tých 20, mizerných 20 euro. Lebo ani to nepokryje tým rodinám to, čo potrebujú.
Viete si predstaviť, tunák niektorým koaličným poslancom to asi je nepredstaviteľné, čo to znamená pre rodinu 20 euro. Pre nich asi ťažko, keď tunák tendrujeme sifóny miesto 6 euro za nich pýtame pomaly 200. Jasné, takým ľuďom to, to nič nehovorí. Ale bežná rodina na Slovensku 20 euro nevie zohnať. Proste im to nevychádza. Oni sú radi, že vlastne pokryjú vôbec nejaké. nejaké platby za jedlo, a ja neviem, kde tu ešte z toho second handu sa im podarí nejaké oblečenie zohnať. Ale teraz sa pýtam, akým spôsobom tieto základné potreby pre tie deti pri tom štarte do toho školského roka môže nájsť? Nemá na výber, nemá na výber.
A preto som presvedčený, že keď sme schopní na nezmysly, keď sme schopní my tuná dávať do vlakov predražené wifiny, miesto 500 euro 20-tisíc alebo ja neviem koľko. Keď sme schopní skutočne nakupovať nezmysly a hasičské striekačky a obrnené transportéry a stíhačky, ja si, ja si myslím, že oni sa už všetci zbláznili tunák v tejto republike! Ale kašleme na deti. No hlavná vec, že budeme mať v garáži ďalšie transportéry. My kašleme na deti, na rodiny absolútne kašleme. Dôležité je tu, aby tuná nám lietali stíhačky. Viete čo? Teraz nám tuná lietajú 3 a vždycky 2 sú pokazené. A chýba to niekomu?! Chýba toto niekomu?! Nie. Prečo by nám malo stáť 16 gripenov alebo 30, ja neviem, F-16? Ale určite chýbajú ľuďom peniaze na to, aby mohli poslať tých svojich žiakov do, do školy, aby ich mohli vypustiť slušne, slušne, na, do tej, do toho prvého dňa toho školského roku v danom roku, tých prváčikov, druháčikov a vôbec všetkých. Toto nám chýba. Ale my sa budeme tunák biť do pŕs, že jak potrebujeme ďalšie gripeny, F 16, osemkolky, štvorkolky, nezmysly, blbosti. Potom budeme predražovať, všetko nakúpime o 200 % drahšie a zrazu tunák pozeráme, jak tunák kopec oligarchov obrovsky zbohatne, a ešte nám tunák sa vyškierajú cez rôzne ekonomické časopisy ako podnikateľ roka. No ide mňa roztrhnúť z toho!
Miesto toho, aby, aby sme sa viacej pozreli na tie deti, na tie rodiny, aby sme podporili nielen takouto dávkou, takouto malou dávkou 20 euro, aby sme podporili tie, tie mladé rodiny, ktoré naozaj tie deti majú, aby ten štát bol vďačný, aby ten štát bol vďačný týmto rodinám, že sú vôbec do takejto mizérie ochotní priniesť deti, vychovávať ich pre tento štát, lebo tieto deti budú platiť dane tu, za chvíľku aj, aj z toho vzduchu, ako som povedal. Tu budú odvádzať dane, tu budú odvádzať do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej, tu sa budú zdaňovať. Ak nám neutečú a ich nevyštvú.
Tak tieto rodiny ideme postihovať na každom kroku, na každom kroku ich postihneme, zdaníme, nepomôžeme im a budeme si vymýšľať hlúposti a budeme... A tieto rodiny miesto toho, aby sme im takto aspoň nejakým spôsobom pomohli, tak sa budú, každý deň budú konfrontovaní v televíznych novinách, v novinách, v časopisoch, ako súrne potrebujeme nejaké obrovské, obrovské finančné prostriedky vynaložiť na nezmyselnú armádu.
Myslím, že mi končí čas. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Myslím, že áno.
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Dobre, tak sa mi to podarilo. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem pekne za pozornosť.
