Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. No, zaujímavé veci. Pán kolega, no, bolo zaujímavé počúvať vaše sebahodnotenie, ako teda bojujete za menšinové a iné práva a jak to teda je celoživotným poslaním. Ja si ale pamätám na vás ešte dokonca z deväťdesiatych rokov, kde ste boli plný občianskej spoločnosti a na vaše postoje, keď išlo o realizáciu práva Slovákov na sebaurčenie. Jak dramaticky ste medzitým teda postúpili v tom vašom videní reality, lebo dneska hájite úplne opačné stanoviská. Občianska spoločnosť odplávala a už teraz hájite menšinové práva. Je zaujímavé počúvať ako, mne sa zdá, teda odpustite mi to, a by ma mrzelo, ak sa mýlim, jak dôsledne neuvádzate veci, ktoré sú úplne samozrejmé a akceptovateľné vo svete napríklad vedy. Aj pán Osuský má také niečo rád.
My si pamätáme, že ľudstvo žilo kedysi v tzv. rodovej spoločnosti, potom neskôr žilo v kmeňovej spoločnosti, potom dokonca vojenská demokracia bol medzistupeň a vznikol štát. Základný problém, ktorý odlišoval tieto útvary ľudskej organizácie, je, že kým tie prvé boli útvary na základe teda akože krvi, či už priamej alebo domnelej, že teda pokrvne patríte do rodovej spoločnosti, a vznikol štát, ktorého ale základný esenciálny znak je organizácia obyvateľstva podľa územia. Čiže občianstvo majú tí, ktorí žijú na danom území a nie na území inom a nie na základe domnelých pokrvných súvzťažností a podobne. Vy netušíte, že existuje Európsky dohovor o občianstve, ktorého základným zmyslom je odstrániť nezmyselné dvojité občianstva, pretože vznikajú ťažké anomálie aj neprirodzené veci. Niekto môže teoreticky u troch štátov naraz, lebo môže mať trojité. Prečo nie pätoité občianstvo? Že jednoducho iba pre prípad humanitárnych a iných vecí je teda právo, že naozaj pre spájanie rodín a podobne, aby sa vytvorili seriózne a regulárne podmienky v rámci celej Európy. Toto bol hlavný zmysel. Toto vám úplne uniká, to je dokonca napísané aj v dôvodových... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán Lipšic, ja si naozaj myslím, že osobné kontroverzie a riešenie osobných problémov nepatrí na pôdu Národnej rady, takže naozaj do budúcnosti sa budem tomu vyhýbať, pokiaľ to bude trošku možné, kontroverzie s vami. Len, predsa len sú niektoré veci, iste ste si všimli, že v mojom vystúpení slová ako zbabelec, zlodej, podvodník, čo je inak bežný arzenál vo vašich vystúpeniach, nezazneli. Takže iba toľko.
A teda ak by ste chceli vedieť, odkiaľ som čerpal údaje, ktoré som tu čítal. Tak jeden zo stručného prehľadu o činnosti Národnej rady za VI. volebné obdobie, to je za roky 2012 až 2016. A ďalej Stručný prehľad o činnosti Národnej rady v V. volebnom období, čo sme všetci ako poslanci dostali v tých materiáloch. Takže tam si môžte moje, moje vystúpenie skontrolovať.
Pán poslanec Simon, asi vám ušlo, že my máme, prerokujeme v skrátenom konaní, to znamená, skúmame podmienky prerokovania a po tomto skrátenom konaní bude nasledovať prvé čítanie, kde sa budeme vecne vyjadrovať k predloženému návrhu. Prepáčte, že vám to ako starému poslancovi hovorím, ale možno z toho dôvodu, že tá emócia je tu predsa len trošičku, že vám tento pohľad na vec ušiel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, skutočne iba veľmi krátko vzhľadom na to, že otázka toho, legitímnosti a nelegitímnosti tohto návrhu skráteného konania a odzneli tu aj z mojich úst veci, ktoré nie sú nepresné, chcem, teda nie celkom presné, chcel by som ich trošku korigovať. Naozaj tých 176, to bol omyl. Zrejme som si to v tej pamäti nedal do dobrého, do dobrého toho oddelenia.
Faktom ale je, že treba uviesť, keď teda počúvam pána Lipšica, tie veľmi razantné, kategorické reči, obvinenia z porušovania zákonov. V predchádzajúcom období počas toho, keď bol pán Lipšic ministrom vnútra Slovenskej republiky, som mal pravdepodobne byť ten, ktorý upozorní členov vlády, že konanie také, onaké je v súlade alebo nie je v súlade so zákonom. Veď vidím, aký hlboký a presvedčivý vzťah má k dodržiavaniu zákonov. No tak faktom je a teraz by som ho rád povedal, že za vlády pani Radičovej bolo prijatých 25 zákonov v skrátenom konaní, z toho 6 pán prezident vrátil. Za obdobie 1,7-8 roka. Za ďalšie obdobie vlády, teda SMER-u, tej totalitnej a, neviem, čo všetko sa tu navyprávalo, bolo schválených 24 návrhov v skrátenom konaní a ani jeden prezident republiky nevrátil. Už len z tohto možno vidieť, že teda pravdepodobne skutočnosť a vzťah k zákonnosti pána kolegu Lipšica je dramaticky diferencovaný.
Ale teraz ešte iba pár slov k tomu, páni kolegovia, zvlášť noví a ktorí sa možno nezaoberáte ústavnými vecami. V každom štáte je klasický problém aj vo vzťahu medzi výkonnou mocou a parlamentom, že každá vláda občas potrebuje veci urobiť rýchlo. A v ústavných poriadkoch je bežne fixované, buď prezidenta alebo šéfa výkonnej moci, že sa prijímajú dekréty s mocou zákona, a má to rôzne názvy, s tým, že spravidla je tam podmienka, že ak do šiestich mesiacov to musí parlament potvrdiť, pokiaľ to parlament nepotvrdí, tak v takom prípade stráca takýto dekrét platnosť. Náš právny poriadok to rieši, pravda, na základe toho, že celé obdobie, čo si pamätám, v parlamente na túto tému sa vždy vedú presne tie isté reči a presne tak už aj my sme si zažili, že sme kritizovali skrátené konanie a potom my sme boli adresátmi aj kritizovania skrátených konaní. Tam treba vedieť jednoznačne, je naozaj v záujme spoločnosti, aby sa nestalo, že sa budú predkladať vládne návrhy, ktoré sú naozaj podstatné, ktoré majú hlboký dopad na spoločnosť, bez toho, aby neprešli štandardným procesom. Aby prešli pripomienkovým konaním, kde zhruba tých šesťsto a ešte neviem koľko subjektov viac, ktorí sa musia k veci vyjadriť, a aby to prešlo riadnym konaním v rade vlády, aby to prešlo riadnym konaním vo vláde a aj v parlamente, aby bol primeraný čas na prerokovanie. Faktom ale je, tento čas presahuje dramaticky 8, len na pripomienkové konanie je čas 6 mesiacov. Čiže v takom prípade musíme hľadať a možno aj pre budúcnosť je, ak sa chcem baviť, skúsme upraviť tento inštitút, pretože v danom prípade naozaj upraviť si pomery vlády je, je jej prirodzená potreba. Je po každej vláde, ktorá má koaličný charakter, sa dohodnú rôzne formy, akým spôsobom vláda bude zabezpečovať a plniť programové vyhlásenie.
Ten takzvaný veľký kompetenčák, teda upravenie zákonom kompetencie vlády, samozrejme v danom prípade istú mieru flexibility pravdepodobne potrebuje. Legitímne je o tom rozprávať to všetko ostatné, vecné tak alebo onak. Ale v každom prípade myslím si, že strácať teraz tým čas... Myslím si, že obidva návrhy, ktoré vláda predložila v danom prípade, sú, sú pre vládu dôležité. Sú s ňou späté, bude za ne viesť zodpovednosť, v danom prípade žiadna škoda prerokovaním nejakým skráteným nehrozí, pretože v danom prípade žiadne dlhé pripomienkové konania pravdepodobne potrebné nie sú. Veci sú v celku jasné. Takže v takom prípade potom strácať čas neustále týmito rečami asi nie je celkom korektné. A v každom prípade pri istom type výkladu vieme, že ide o veľmi dôležité veci a zásadným spôsobom sa toho návrhu zákona nedotýka.
Veľmi vám pekne ďakujem, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Pán Lipšic, no podľa intenzity, razancie vášho vystupovania, človek by mohol predpokladať, že zastupujete väčšinu občanov tejto krajiny. Ale dobre. Problém skráteného konania je, indikuje skôr to, že máme absenciu v našom právnom poriadku mechanizmu na rýchle a okamžité uskutočnenie zmien, ktoré sú potrebné, ktoré sú logické. Zvolili sme mechanizmus skráteného konania. Pán Lipšic, ak si pozrie ktokoľvek parlamentné rokovanie, už trikrát sme si vymenili pozície v tom, že vždy kritizujeme, keď sme, podľa toho, v akej sme pozícii.
Ale pán Lipšic bol ministrom spravodlivosti vo vláde. Pán Lipšic bol ministrom vnútra, bol ministrom spravodlivosti. Za Radičovej vlády bolo 127 skrátených konaní. Nemilosrdne tu vystupoval, podporoval, neviem, čokoľvek a tak ďalej. Stodvadsaťsedem, mám, mám taký údaj, musím ho ešte overiť, ale v každom prípade hrozne veľa. Bez problémov ste schopný, pán Lipšic, sa tam postaviť a bez problémov zdôvodniť každý návrh, že je potrebné ho prerokovať v skrátenom konaní. Ani trošku serióznosti. Jak pani Jurino... No.
Z toho, čo ste povedali, že vláda mala pripraviť niečo v minulom období. Veď vznikli nové koaličné pomery, vznikla nová vláda, nepredvídaná, ktorá rozdelí svoje kompetencie potrebné na základe dohôd, ktoré sa uskutočnili. A v danom prípade je potrebné a je záujmom Slovenskej republiky, aby sa uskutočnili čo najskôr, aby sa vláda usadila, aby dostala sto dní na rokovanie, aby spracovala plán legislatívnych úloh, plán vecných úloh a začala normálne pracovať. Tým, že úplne prestávajú fungovať štandardné politické mechanizmy v tomto parlamente, za to ste okrem iného aj vy osobne, pán Lipšic, zodpovedný. A že tým, ideme týmto, mechanizmus konfrontácie za každú cenu od začiatku a čo možno najrazantnejšie, ja neviem, ja len chcem pripomenúť kolegom, že nech uvedomia si jedno, že keď mám porovnávať konfrontáciu a kooperáciu, pre krajinu je kooperácia tisíckrát efektívnejšia. Konfrontácia tohto typu nám v ničom nepomôže a tento parlament ľudsky dehonest... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Gratulujem vám k tomu veľkému úspechu. Pán kolega, keby ničím nebrzdené sebavedomie, ale podľa môjho názoru ničím nepodložené, bolo nespochybniteľnou hodnotou, tak Slovensko má šťastnú budúcnosť. Za tú chvíľu, čo ste sem prišli, ste stihli urobiť prehlbokú analýzu verejnej správy s veľmi závažnými a zaujímavými tvrdeniami, ktoré sú relatívne novátorské a bude zaujímavé možno v budúcnosti, kde ich pôvod hlbšie zdôvodníte. Potom ste zistil, koľko je tu podvodníkov a tak. No a na záver ste skončili tou nádhernou feériou, že teda tých 15 % daní s tým, že v Bangladéši je sedem. Akýkoľvek problém a zároveň celý ten váš súbor kolegov potom nech chodí vykrikovať, ako budete platy učiteľov neviem kam zvyšovať, penzie zvyšovať a neviem čo všetko. Pokiaľ by vás vôbec penzie nejakých dôchodcov zaujímali, lebo načo? Nádherná stredná trieda, a teda tých vlastníkov musíme podporovať.
Čítal som včera, že v svetovom obchode dneska 80 % robia nadnárodné monopoly. Pravdepodobne ani Slovensko sa nebude celkom meniť. O tom, že 80 % HDP na Slovensku robia nadnárodné monopoly, a teda tí oligarchovia a to všetko, čo tu počúvame, tiež pravdepodobne nikto nespochybňuje. Čiže zásadným princípom, ktorý tu je, že aby platili 15 % daní. Všetky tí Lídlovia, Ikey a všetky tie iné, už ani nehovorím o našich energetických monopoloch, čo presne typ myslenia, ktorý ste tu prezentovali, zariadil, že Slovensko z rodinného striebra nemá absolútne nič. Nemá absolútne pod kontrolou finančný kapitál na Slovensku, čo Friedmann, jak som tu už citoval, na strane 19, hovorí o tom, že v krajinách strednej a východnej Európy to znamená, že prakticky krajiny zrušili národnú suverenitu.
Takže vám gratulujem k tomuto hlbokému prieniku. Teším sa na to, ako budete pomáhať vláde, a budem sa aj pozerať, že ako sa vám to bude dariť.
Páni kolegovia, poslednú vec. Pamätám si, že v minulosti, že keď vystupovali noví, mladí poslanci a prišli s týmto nesmierne sebetyčným... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, no, s pozornosťou som si vypočul vaše vystúpenie. Ani nechcem zneužívať, že teda o nejaký čas som tu dlhšie, len hovoríte, že diplomová práca a podobne. Veď to je dramaticky nevhodné prirovnanie.
Názov toho dokumentu je vyhlásenie. Vyhlásenie nie je žiadna ucelená, to je nie je plán. Pokiaľ, pani kolegyňa, možno viete, možno ešte zistíte, že programové vyhlásenie je náčrt cieľov, hodnotové portfólio vlády, identifikácia problémov v krajine, v ktorej sú, a ďalšie smerovanie. S tým, že úplne logicky toto musí doplniť následne nejaký typ ďalšej, dokumentov, ktoré majú konkrétnu podobu. Jeden z nich býva, doteraz bývalo, v minulosti, plán vecných úloh vlády, ktorý, kde sa rozpracuje, kde sa rozpracuje takéto vyhlásenie, a plán legislatívnych úloh, to sú potom návrhy zákonov, ktoré budú sprevádzať potrebu doplniť vecné ciele definované všeobecnejšie. Veď k tým cieľom príde veľký typ konzultácií následne, bude sa diskutovať s odbornou verejnosťou, bude sa diskutovať v tripartite, v rade pomoci, pokiaľ zostane, so záujmovými organizáciami. Čiže tu a teraz naznačuje vláda, čo chce.
Je dosť možno zaujímavé, by bolo aj pozrieť sa, ako vyzerajú programové vyhlásenia, ako majú formu v iných ústavách, v iných, v iných krajinách. Ja napríklad poznám teoreticky, ako vyzerá povedzme že v Anglicku, kde je ale väčšinový volebný systém, kde dokonca sú iné kánony, že musí byť v programovom vyhlásení vlády a vo volebných programoch, čo je, iba to sa tam môže dať iné nie. Lebo k tomu akože voliči dali súhlas vo voľbách. Ale to je väčšinový systém. U nás pri vyskladaných koalíciách to nejde. Musíte zlaďovať ciele, ktoré mali viaceré politické stany, v mnohých veciach možno aj protichodné, pretože potreba vytvorenia vlády tu je.
Čiže v danom prípade to programové vyhlásenie nemôže mať formu plánovacieho dokumentu a už vôbec nie vedeckej práce, je vyhlásením, demonštrovaním niečoho. Ale hovorím to veľmi korektne, rešpektujem, čo, čo ste povedali, len naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. No, tak počúvame už druhé vystúpenie za klub. Vystúpenie za klub má osobitné postavenie v rozprave a spravidla býva priestorom na to, aby sa príslušný politický klub intelektuálne prezentoval spôsobom, ako rozmýšľa, z jeho vystúpenia spravidla cítiť, nejaká hodnotová štruktúra, nejaká schopnosť objektivizovať svoje vystúpenia. To je taká prvá vec.
No a druhá vec, prijať výsledky volieb, to je elementárny znak politickej kultúry a demokratického parlamentarizmu a pravdepodobne by mal byť rozdiel medzi mítingovými rečami vo volebnej kampani a pred diskusiou v parlamente o programovom vyhlásení vlády, kde vlastne máme posúdiť kvalitu predloženého programu spravovania krajiny na najbližšie štyri4 roky. No z toho, čo sme tu počuli, smerácke klany idú nastúpiť, neviem, čo teraz, kto všetko je taký a onaký, morálne, lebo... Máme tu pravoľavú koalíciu, ktorá je v podstate prvým naozaj zásadným momentom v slovenskej spoločnosti. Útržkovite tam nerozumieť problém rozdelenej spoločnosti a jej negatívne konotácie pre fungovanie štátu a snaha zjednotiť ich, na to treba skutočne veľkú ignoranciu. A dokonca si všímam pre poslanecký klub, naopak, to rozdelenie je veľmi dôležité.
Viete, ale čo je naozaj dôležité, je, pre dobré fungovanie parlamentu, že aký je vlastne koalično-opozičný potenciál spolupráce. Jak sa dá diskutovať, jako bude vyzerať práca nášho parlamentu. Tu okrem spupných rečí, zatiaľ, a bez štipky pokory a zvlášť SaS-u, kde devastovanie SMER-u, kde po vládnutí krátkom strany SaS, ktoré trvalo dva roky, ktorí položili vládu a po nich sme dostali taký počet hlasov, že sme vládli sami, no tak ak toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. No ja myslím, že si pán Matovič ani veľmi nezaslúži, aby človek naňho reagoval, ale faktom je, dúfal som, že aspoň prvá pracovná schôdza prebehne aspoň trošku dôstojným spôsobom. Uvedomujem si, že neustále rokujeme o zaradení do výborov, čiže úplne jednoduchú a primárnu vec, ktorú robí parlament na začiatok a predsa len teda k tým 10 %, ktoré sa dotýkali programu, ktorý prerokúvame, čo odznelo vo vystúpení pána Matoviča a trošičku možno aj pre pozorovateľov tejto schôdze.
Náš klub má 49 členov. Štandardný postup v parlamente je taký, že buď predsedovia strán alebo potenciálni predsedovia klubov si sadnú a podľa pomerov, ktorá strana koľko dostala hlasov, dostanú počet miest, kde môžu umiestniť svojich poslancov. V našom klube to znamená, že sme museli predstúpiť pred našich poslancov a museli sme povedať: "do výboru pre financie môžu ísť štyria, do výboru pre, branno-bezpečnostného môžu ísť traja, do školského výboru pre vzdelávanie a vedu môžu ísť štyria" a podobne. A musíme sa s tým nejakým spôsobom vyrovnať a logicky tá štruktúra záujmov potrieb a vzdelania našich poslancov ani zďaleka nezodpovedá tej štruktúre výborov, ktoré tu fungujú.
Preto sa musíme nejakým spôsobom dohodnúť, strany si určia priority a podobne a proste vo vnútri strany a jednoducho potom veci idú na ďalšie rokovania a dohodovanie a následne na schválenie do parlamentu. Na základe čoho má byť nejaká, neviem aká exkluzivita pre nezaradených poslancov? Čo je to za nezmysel? A nikdy sa to tu nedialo v tomto parlamente. Naopak si pamätám úplne bezočivo, pán poslanec Matovič, sa volili poslanci dokonca tak, že aby bola väčšina vo výboroch, tak boli volení poslanci niektorí do dvoch, do troch základných výborov. A ak sme niečo zabezpečili, že naozaj aby bola zachovaná rovnosť hlasu, ktorú garantuje ústava a teda aj hodnota hlasu, tak môže byť do každého výboru zaradený iba jeden poslanec. Bavíme sa o jedných, dvoch poslancoch tu už pomaly dve alebo tri hodiny úplne nezmyselne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. No, pán Lipšic, bol som zvedavý, že ako to bude s kontinuitou vašej politiky, či teda tá bezuzdná politická konfrontácia hlava-nehlava, bez akýchkoľvek pravidiel bude pokračovať, alebo či predsa len v tom novom období aspoň na začiatku sa nebudete snažiť preukázať ako poslanec, ktorý má elementárny vzťah k politickej kultúre a k etike rokovania parlamentu.
Jeden dôležitý moment, že schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sú riadené. Riadi ich predsedajúci, buď predseda Národnej rady alebo podpredsedovia a dokonca rokovací poriadok ešte v príslušnom paragrafe hovorí o tom, že zákony vykladá predsedajúci. Prípad pochybnosti, môže sa pán poslanec, ten-ktorý požiadať Ústavnoprávny výbor, aby zaujal stanovisko k tej alebo onej interpretácii rokovacieho poriadku.
To vy, pán Lipšic, viete. Demonštratívne a neokrôchane porušujete právo predsedajúceho a ešte ako, a robíte kvalitu z toho, že ho nebudete rešpektovať. Len viete, zákon o rokovacom poriadku je zákonom. A tu sme ešte počuli kolegov, ktorí prisahali na predloženú ústavu, že budú dodržiavať zákony. To demonštratívne nerešpektovanie zákona, pán Lipšic, to má byť prejavom vašej kvality? V slušnom štáte predsa skončili voľby, sme v štádiu konštituovania orgánov, následne sa konštituuje vláda, vláda predloží programové vyhlásenie a keď ho prerokujeme, môže začať normálne fungovanie parlamentu vrátane vášho boja proti korupcii a neviem čomu všetkému, čo tu hovoríte. Ale tá túžba predvádzať sa prebíja všetky potreby, to, aby naozaj schôdza Národnej rady bola riadenou, aby sme rešpektovali všetci pravidlá. Program, ktorý tu máme, si schvaľujeme všetci a nemôže si ani vám, poslanec určovať sám, ani vy, pán Lipšic, nie. Takže vás chcem len poprosiť, ako ak trošičku máte právneho a ľudského citu v sebe, skúste sa správať ako muž, ako džentlmen, ak to aspoň trošku je možné.
Ďakujem. (Potlesk.)