Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne teda, a len dúfam, že v krátkosti, zaujať stanovisko k dnešnému vystúpeniu pani ochrankyne verejných práv, pretože požiadala a predložila nám správu o činnosti, tak len niekoľko úvah.
Postavenie ombudsmana v našej krajine ako politického inštitútu je relatívne nové. Je to veľmi zložité, pretože má pôsobiť vo veľkej miere v širokých nešpecifikovaných prípadoch. Má, samozrejme, primerané nástroje tak materiálne, samozrejme, aj zákonné, ale či chceme, alebo nechceme, veľmi výrazne činnosť takéhoto funkcionára ovplyvňuje aj osobnostné vnímanie reálií, osobné preferencie a podobne.
Je nesmierne dôležité v danom prípade, aby výkon tejto funkcie bol spätný naozaj nielen s tým, že preferujem pohľady istej skupiny spoločnosti, ale je nesmierne dôležité, aby došlo k vyváženiu všetkých dôležitých okolností, ktoré pre výkon takejto funkcie význam majú. Je naozaj, možno by stálo a hodiny diskusií by možno potrebovala téma, keď tzv. politické korektnosti tak hrozne dneska pertraktovaných minimálne na európskych, keď nie na svetových fórach, o hľadaní primeranej miery pri ochrane práv postihnutých, na druhej strane minimálne vzťah, že teda ochrana práv menšinových spravidla vyžaduje aj istý rešpekt aj k právam väčšinovým. Že je potrebné hľadať vyvážený pomer a je potrebné v tej rozhodovacej činnosti v podstate sa snažiť obsiahnuť čo možno najviac morálnych systémov, ktorých, ako vieme, v spoločnosti funguje viacej. Majú rôzny význam. Sú predsa morálne systémy, ktoré preferujú konzervatívne prístupy. Sú morálne systémy, ktoré liberálne prístupy preferujú maximálnym spôsobom, absolútne môžu preferovať v otázkach tzv. série ľudských práv so všetkými zložitosťami. Možno existujú sociálne princípy, ktoré povedzme i sociálne práva možno nadraďujú nad niektoré politické a podobne, a vedieme na túto tému spor.
Je nesmierne dôležité ale, že tá spoločnosť tých viacerých normatívnych, teda morálnych systémov, s ktorými pracuje, ona musí nájsť jeden normatívny systém. A tým normatívnym systémom je právo. Čiže je logické, aj orgán, ktorý aplikuje právo, musí čo možno najviac upúšťať od vlastných preferencií a musí sa snažiť postihnúť ducha zákona a ducha spoločnosti takpovediac. Je to nepochybne zložité a aj nemám problém rešpektovať nevyhnutnú mieru subjektivity.
V danom prípade ale, pani ombudsmanka, odpustite mi jednu jedinú osobnú poznámku, že zúfalo sa snažím nájsť paralelu medzi vaším pôsobením ako poslankyne, predsa len ako politicky činnej osoby, a medzi ombudsmankou. A tam predsa len ten nejaký rozdiel som túžil zaregistrovať, že teda ten pohľad už zástupcu celej spoločnosti a nie reprezentanta politickej strany istého skupinového názoru spoločnosti, že ho treba istým spôsobom aj v tej práci vyjadriť. A je to nesmierne dôležité totiž, lebo vtedy možno očakávať aj vysokú mieru akceptácie takejto práce spoločenskej, nie iba istých skupín, nie iba tretieho sektoru a nie iba opozície.
To si myslím, že by malo byť krédo pre každého a možno aj pre budúceho ombudsmana, pretože v opačnom prípade buď sa zmení potom vzájomný kontakt buď na nejakú konfrontáciu politickú, nejakú inú, alebo odmietnutie diskutovať. A je to pritom obrovská chyba, lebo naozaj celá sféra otázok, ktoré sú v našej spoločnosti, potrebuje tento osobitný inštitút, kde to štandardné pôsobenie štátnych orgánov s klasickou vertikálnou štruktúrou dvojitého stupňového konania, že ešte potrebuje aj sui generis orgán, ktorý istým špecifickým spôsobom vie do veci zasiahnuť.
Viete, prečo som vystúpil? Preto, lebo je tu celý rad otázok, o ktorých sme nehovorili. Jedna z nich je, že čl. 19 našej ústavy hovorí o tom, že každý z nás má právo na zachovanie osobnej dôstojnosti, na česť svojho mena atď. Čiže logicky by sa mi zdalo, že aj toto je predmetom práce verejného ochrancu práv, zvlášť vtedy, že máme k dispozícii v demokratickej spoločnosti napríklad mechanizmy, že ak vás niekto chce, nejakého občana, zničiť, znechutiť, pomstiť sa mu, čokoľvek iné urobiť, tak stačí využívať demokratické inštitúty, zamerať sa na jednu osobu a ten život mu dokonale strpčíte. Dokonale strpčíte. A pravdepodobne tu je potrebný ten hlas, ktorý jednoducho v danom prípade aj demokratické práva, ktoré tu sú, na druhej strane vie povedať, aj kde sú hranice uplatňovania demokratických práv a že existuje aj nejaká etika uplatňovania práv.
Ja by som v tejto súvislosti, pani ombudsmanka, spomenul jeden príklad. Kedysi bola našou kolegyňou ešte nedávno pani Viera Tomanová, ktorá je dneska ombudsmanka pre ochranu práv dieťaťa. Pani bývalá ministerka má dcéru a tá má detský domov. A v tom detskom domove vychováva deti jednoročné, štvorročné, šesťročné atď. Chcem tu povedať, pani ombudsmanka, jednu vetu, že jednak je to vaša kolegyňa, ale jednak jednu vetu, že keby som v živote mal deti a nevedel by som sa o ne postarať a keby som vedel, že sa o ich starosť ujme pani poslankyňa Tomanová, bol by som absolútne spokojný. Je to jeden z ľudí, ktorých poznám, ktorý má neuveriteľný vzťah k deťom, a neviem si predstaviť, aby v jej okolí mohol nastať prípad, že ona by dovolila akýmkoľvek spôsobom narušiť práva akéhokoľvek dieťaťa.
U nás sa stalo to, že pani podpredsedníčka Nicholsonová aj pani poslankyňa Blahová usúdili, že pani poslankyňa, teda pani ombudsmanka Tomanová a jej dcéra teda trpia zásadnými charakterovými deficitmi, hrubo a nekompromisne porušujú zákon a dochádza k tomu, že teda má tam dôjsť k tomu, že sú tam umiestnené, v tom ich detskom domove, bábätká do jedného roku a päť detí do štyri, do osem rokov a to znamená porušovanie zákonov, pretože je to proti najlepšiemu záujmu dieťaťa, keďže z platných zákonov vyplýva, že deti mladšie ako šesť rokov musia vyrastať v rodinách. Nič proti tomu, znenie zákona, súhlasím s tým.
Tieto dve pani poslankyne, aj pani podpredsedníčka, aj pani Blahová, samozrejme, ale sa zdanlivo teda dajú prešetriť príslušnému orgánu veci, či sa majú, ako sa veci majú, ako to s nimi vyzerá, no a medzitým ony oslovujú najmenej sedem orgánov. Oslovili ministerstvo práce, oslovili prokuratúru, oslovili políciu, oslovili šesť odvetvových územných orgánov práce a ešte neviem koho všetkého a vrátane, pravda, aj verejnej ochrankyne práv.
Pani Blahová, samozrejme, v Denníku N a v iných médiách veľmi aktívne popisuje tento stav, a teda skúsme sa pozrieť, čo pani Blahová hovorí o výsledkoch kontroly v svojom článku. Ministerstvo práce a sociálnych vecí. Záver kontroly teda vyznieva ako zlý vtip. Citujem: "Kontrolná skupina" - kontrolná skupina - "v čase kontroly nezistila porušovanie práv dieťaťa ani žiadne nedostatky starostlivosti o deti." Na záver však kontrola uvádza, že mali porušiť povinnosti, a čo pani poslankyňa Blahová odsudzuje, že zásadný moment pre odobratie akreditácie je, že neoznámili prijatie do pracovného pomeru ďalšieho zamestnanca a neoznámili, že zmenil pracovné zaradenie ďalších dvoch zamestnancov. Ďalej, ale sa potvrdenie podozrení a tak ďalej. Ale aj pani poslankyne absolútne nechápu, že nepoznajú na ministerstve práce príslušné zákony a že teda nekonajú tak, ako by konať mali. Takže požiadali o preverenie prokuratúru. Prokuratúra preverila, preverila, no ale čo o tom hovorí pani poslankyňa Blahová. Tvrdí, že pani okresná prokurátorka píše: "V rámci vykonávanej previerky prokurátorom nie je možné objektívne posúdiť, po akú dobu sa dieťa fyzicky zdržiava v domácnosti" a tak ďalej, "z čoho vyplýva, že počas previerky prokurátorka zrejme sa stretla v objekte detského domova a deti zverené do rodiny" a tak ďalej. A zároveň hovorí, úrad tiež prokurátorka upozorňuje na to, že podľa § 93 písm. f), citujem: "Ak má orgán o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately informácie nasvedčujúce tomu", že, citujem, "dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, môže podať súdu návrh na povolenie vstupu do obydlia a na účel preverenia dieťaťa. A z toho zároveň vyplýva, že prokurátorka žiada zodpovedné orgány o dôsledné námatkové kontroly zamerané práve na to, či sú deti skutočne v starosti profesionálnych rodičov."
Sic, človek sa aj na chvíľočku znepokojí, len úplnou náhodou, keďže som sa pýtal pani Tomanovej, o čo vlastne ide, dala mi k dispozícii protokol z prokurátorského preverenia veci. A tu sa dočítavam nasledovné: "Na základe zistených skutočností", píše Mgr. Eva Valová, prokurátorka, za prítomnosti prokurátora JUDr. Petra Tichého, "dospela som k záveru, že nie je odôvodnený záver, že by dochádzalo k porušovaniu práv detí v Detskom domove PEŤO, n. o., Prokopova 5 v Bratislave. V zariadení umiestneným deťom je poskytovaná dostatočná starostlivosť." V záujme tejto previerky píše: "Nie je možné priamo kontrolovať činnosť" a tak ďalej, "nie je možno objektívne posúdiť." Ale posledná veta je: "Nakoľko vykonanou previerkou neboli zaznamenané nedostatky ani sťažnosti, nebolo pri prerokovaní výsledkov previerky doporučené vykonanie žiadnych opatrení prokurátorského dozoru."
Lož vo vašom článku, pani poslankyňa Blahová, ako výklad na najväčšou bratislavskom obchode. Tu hovoríte, že prokurátorka žiada o preverenie neviem čoho a tak ďalej a že čokoľvek tvrdí. Tu nežiadam žiadne opatrenia, prokurátorka.
Tento prípad by bol banálny a možno ani nepatril by sem na túto pôdu, len na základe tohto celého ďalším orgánom, ktorý bol určený, vyzvaný na to touto skupinou dvoch paní poslankýň našich na to, aby teda išli k pani Tomanovej dcére do detského domova a vykonávali previerku, bol práve úrad všeobecného ochrancu práv.
Verejkyňa ochranných práv na základe ich podnetov podala okresným súdom podnety, aby začali konania vo veci starostlivosti a tak ďalej a tak ďalej, že by mali v prípade potreby podľa ombudsmanky rozhodnúť o zmene zariadenia a podobne. A zároveň sa verejný ochranca práv vyjadril nasledovne: "Súkromný detský domov neposkytol súčinnosť verejnému ochrancovi práv v potrebnom rozsahu. Za týchto okolností nemožno s určitosťou potvrdiť, že základné práva detí sú v tomto zariadení dodržiavané. Nemožno s určitosťou potvrdiť." Zaujímavé! "Preto je potrebné, aby pochybnosti o dodržiavaní základných práv preskúmal súd."
Zaujímavé by bolo k takémuto pôsobeniu pani ombudsmanky stanovisko aj pani Tomanovej, ako zase ombudsmanky pre detské práva. Hovorila mi a mám aj o tom záznam.
"Prišli ľudia vraj od ombudsmanky pani Dubovcovej, prišli s novinárom, ktorý fotil dvere, schránku, vstup do domu. Preukaz mal iba jeden z troch ľudí, ktorí sa snažili dostať dnu. Poverenie nemali žiadne, tvrdili, že prišli prešetrovať podnet", pani ombudsmanka. "Na moje upozornenie, že nemajú na základe čoho ku mne prísť, lebo kompetencia pani Dubovcovej sa týka len verejnej správy, pritom sa dobýjali dnu a dožadovali sa vstupu, že oni idú kontrolovať. Tiež neviem, kde v zákone majú určenú kompetenciu kontrolovať práva detí."
Ale ďalej. "Napriek tomu, že sa domnievam, že ombudsmanka pani Dubovcová prekročila svoje právomoci, pretože moje zariadenie nie je orgánom verejnej správy, som umožnila jej zamestnancom vstup a sprístupnila k nahliadnutiu spisov, dokumentáciu detí, ako aj pracovné zmluvy zamestnancov a ukázala som im aj priestory detského domova. Nedovolila som fotiť pracovné zmluvy. Jediným cieľom týchto ľudí však bolo, aby som im umožnila vstup do súkromnej časti môjho domu, najlepšie do mojej spálne. Voči tomu som sa ohradila. Neviem, na základe čoho by títo ľudia chceli robiť domovú prehliadku. Považujem to zo strany pani ombudsmanky za porušenie domovej slobody a prekročenie právomoci verejného činiteľa. Deti, ktoré som mala v čase návštevy pod oknom, si ani nevšimli."
Kolegyne, kolegovia, ja nechcem z tohto vyvoďovať žiadne zásadné závery. Možno bola pani ombudsmanka nedobre informovaná, možno na ňu zapôsobila autorita navrhovateliek, veď jedna je podpredsedníčkou Národnej rady, druhá je poslankyňa. Napriek tomu, pani ombudsmanka, som presvedčený, že objektívne zhodnotenie stavu, objektívne preskúmanie veci vo vašej kompetencii je naozaj orgánmi verejnej správy. Viem si predstaviť, že by ste žiadala, aby príslušné orgány, ktoré môžu možno vykonávať dozor v detskom domove, aby konali. Ale priamy vstup, priamy vstup do domova za týchto okolností by znamenal buď hlbokú neznalosť práva, čo u vás nepredpokladám ako bývalej dlhoročnej sudkyne, ale potom zas zostáva a zostávate dlžná vysvetlenie, ako sa takéto niečo mohlo stať.
A ide hlavne o to, že naozaj, kolegyne, kolegovia, môžu byť, môžu byť v spoločnosti zložité javy, musíme vedieť rozlišovať, ktoré potrebujú diskusiu, kde je potrebné doriešiť prípadné medzery v zákone, kde možno zlepšovať stav, ale v každom prípade treba aj rešpektovať ale elementárne právo na dôstojný život, na česť a na ochranu dobrého mena z toho článku 19 Ústavy Slovenskej republiky, a som presvedčený, aj pri konaniach, kde treba dokonca aj rázne konať, že by sa tak diať malo.
V danom prípade konať rázne, keď som čítal závery troch zásadných orgánov, a to ministerstva práce, sociálnych vecí a prokuratúry, a by som povedal, so zásadnými, so zásadnými stanoviskami, že v domove nedochádza k akémukoľvek ohrozeniu práv dieťaťa a že starostlivosť je na primeranej a dostatočnej úrovni, nemohlo to ujsť vašej pozornosti, pani poslankyňa.
Takže buď u paní poslankýň, dvoch, ktoré sú iniciátorom tohto konania, nebudem hádať, prečo to tak je. Možno aj to, že sa s pani Tomanovou striedali na ministerstve a bolo už známe, že nemajú, že majú dramatické pohľady rozdielne na mnohé otázky, ktoré súvisia s ministerstvom práce, ale na druhej strane je tu celý rad znakov, vážené pani poslankyne, ale nemohlo vám to ujsť, pani poslankyňa, aj akejsi, osobného konania, ktorý ani zďaleka nesleduje iba oné dobročinné účely, za ktoré sa skrýva.
A v danom prípade, pani ombudsmanka, ak hovorím o niečom, hovorím len preto, že ochranu si zasluhuje každý. Šikana, neodôvodnená šikana, neodôvodnené kontrolovanie je rovnako niečo, čo musí byť predmetom dozoru zo strany, zo strany ombudsmana.
Takže nech je tento prípad len momentom, ktorý možno umožní, aby sa naozaj takéto veci v budúcnosti nestávali a aby sme v danom prípade naozaj sledovali len cieľ, ktorý je naozaj spoločensky prospešný a neexistuje na tejto úrovni, aby vstupovali osobné alebo iné zištné ciele do konania nás všetkých.
A k tomu vám držím, aby sa vám to darilo, pani ombudsmanka, sledovať a primeraným spôsobom v rámci možností ochraňovať, vám budem držať palce.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)