Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som v mene trojice poslancov Osuský – Dostál – Klus predložil návrh novely zákona o volebnej kampani. Ústava Slovenskej republiky zaručuje slobodu prejavu a právo na informáciu ako prvé z politických práv. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky "slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti".
Zákon o volebnej kampani vymedzuje podmienky vedenia volebnej kampane spôsobom, ktorý podľa názoru predkladateľov obmedzuje slobodu prejavu a slobodu šírenia informácií nad rámec dôvodov ustanovených v ústave. Ide najmä o zákaz volebnej kampane počas volebného moratória, zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov v období 14 dní pred voľbami a obmedzenie práva iných subjektov ako politických strán, kandidátov a zaregistrovaných tretích osôb na slobodu prejavu a slobodné šírenie informácií v období volebnej kampane.
Obmedzenie slobody prejavu a práva šíriť informácie v tomto prípade uskutočnené zákonom, ako to vyžaduje ústava, v žiadnom prípade však nemožno preukázať, že takéto obmedzenia slobody prejavu a práva šíriť informácie by boli opatreniami v demokratickej spoločnosti nevyhnutnými na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, ako to predpokladá ústava.
Šírenie informácií zameraných na podporu kandidujúcej politickej strany alebo kandidáta v období volebného moratória či zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov v období 14 dní pred voľbami nijako neohrozuje práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravia, ani mravnosť. Neexistuje preto žiadny legitímny dôvod obmedzovať šírenie takýchto informácií.
Náš návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a sme presvedčení, že ak bude schválený, tak sa do súladu s Ústavou Slovenskej republiky dostane aj samotný zákon o volebnej kampani. Niečo viac by som k tomu rád povedal v rozprave, do ktorej sa týmto ako navrhovateľ hlásim.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pánovi poslancovi Jarjabkovi, že vystúpil v rámci rozpravy a je možnosť reagovať. Myslím si, že je to korektný spôsob.
K tej právnej argumentácii, ktorou začal. Nerozumiem celkom, prečo sa odvolal na zákon o vyznamenaniach, ktorý menuje vyznamenania, menuje, že sa zriaďuje medaila prezidenta Slovenskej republiky. A § 2 ods. 3 naozaj, ako ste povedali, uvádza, že iné vyznamenania sú vyznamenania podľa osobitných predpisov. Ak by toto bol osobitný predpis, ktorý by mal upraviť iné vyznamenanie, v poriadku, je to možné. Ale v tom prípade by to bolo vyznamenania a vyznamenanie v súlade s čl. 102 ods. 1 písm. i) udeľuje prezident, ak na to nesplnomocní iný orgán. Čiže aj ten osobitný predpis, ktorý by prípadne upravoval iné vyznamenania, by musel rešpektovať ústavu čl. 102 písm. i), teda ods. 1 písm. i) a musel by rešpektovať, že vyznamenania udeľuje prezident republiky.
Ak to je ale tak, že, že to nie je vyznamenanie, tak potom dobre, nie je to vyznamenanie, len potom nerozumiem, prečo ste sa odvolali na zákon o štátnych vyznamenaniach, lebo ten je v tom prípade bezvýznamný z hľadiska posudzovania štátnej ceny Alexandra Dubčeka.
A pokiaľ ide o ten politický aspekt, tak samozrejme, že vychádzame z iných, iných hodnotových nastavení, ale teda keď som sa pýtal zrovna na obdobie pred desiatimi rokmi, tak si myslím, že to bolo ešte, ešte pred krízou, tak, tak nebolo celkom Slovensko v takej situácii, že by si nemohlo dovoliť nejakých pár tisíc rozdeliť na vyznamenania. Čiže to nepovažujem za celkom uspokojivú odpoveď.
Ďakujem.

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Grendel, tak môžeš si pripísať zásluhu na tom, že budeme mať štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana, možno dovtedy o tom v Slovenskej národnej strane neuvažovali, ale zrejme počúvali rozpravu a vzali si k srdcu tvoje, tvoje slová. A keďže Hlinkovo vyznamenanie už máme, tak budeme mať aj Hurbanove. Pán predseda MOST – HÍD zatiaľ nie je na čele žiadneho ústavného orgánu, takže, takže ešte cenu Sándora Petőfiho nebudeme mať. Aj keď ja by som cenu Sándora Petőfiho vcelku, vcelku uvítal.
A, pani poslankyňa Grausová, áno, treba sa kriticky vyjadrovať k obdobiu komunistického režimu a ja som to tiež zmienil vo svojom vystúpení, že Alexander Dubček nepôsobil iba v roku 1968, ale má svoju komunistickú minulosť aj pred rokom ´68 a má svoju komunistickú minulosť aj po auguste 1968, ale treba ho vnímať komplexne, a je to teda rozporuplná udalosť. Dávam do pozornosti napríklad knihu Tomáša Ferenčáka, historika, Dubček – kontroverzná osobnosť, kde teda popísal všetky aspekty jeho činnosti. Ale to, čo chcem povedať, je, že keď odsudzujeme zločiny komunistického režimu, tak by sme rovnako dôsledne mali odsudzovať aj zločiny fašistického režimu a nevypočítavať tu, koľko mŕtvych má na svedomí komunistický režim a zároveň hovoriť o "našom" pánovi prezidentovi Tisovi.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Návrh zákona, o ktorom práve rokujeme, vnímam ako problematický. Problematický z dôvodov právnych, povedzme, že ústavnoprávnych, a problematický aj z dôvodov politických.
Ako upozornili právnici Jozef Vozár a Peter Kubina, podľa ich názoru tento zákon by mohol byť v rozpore s ústavou a prinajmenšom teda priznajme, že je ústavne sporný. Ústava v čl. 2 ods. 2 hovorí, že "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Zároveň ústava v čl. 102 ods. 1 písm. i) zveruje prezidentovi právomoc udeľovať vyznamenania, ak nám to nesplnomocní iný orgán, ak na to nesplnomocní iný orgán prezident. Ak schválime zákon o Štátnej cene Alexandra Dubčeka alebo Jozefa Miloslava Hurbana, tak bude to, bude to konanie štátnych orgánov v medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Čiže táto časť čl. 2 ods. 2 bude splnená. Sporné ostane, či to bude aj v súlade s tou prvou časťou, ktorá hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy. Pretože ústava hovorí o tom, že prezident udeľuje vyznamenania, ak na to nie je splnomocnený iný orgán, a to, či sa vyznamenanie nazve štátnou cenou alebo vyznamenaním, nie je podstatné, podstatný je, podstatný je obsah.
Predsa ak by za úmyslom ústavodarcu nebolo, aby ocenenia v mene Slovenskej republiky, v mene štátu udeľoval prezident ako hlava Slovenskej republiky, tak by mu túto právomoc nezveril. Keby malo ísť o bežnú cenu, akú môže udeľovať každý primátor, každá, každá mimovládna organizácia, každá firma môže udeľovať ocenenie a nič tomu nebráni. A teda áno, viem, že udeľujú ceny aj niektoré ministerstvá, ale to sú rezortné ceny v mene konkrétneho ministerstva alebo nejakej štátnej inštitúcie. Ale je rozdiel, keď vláda ako najvyšší orgán výkonnej moci alebo parlament ako zákonodarný orgán udeľuje, udeľuje cenu, ktorá síce sa nenazýva vyznamenaním, ale de facto vyznamenaním je.
Predpokladám, že predkladatelia majú na túto otázku iný názor, ale istá pachuť z ústavnoprávneho hľadiska tam nepochybne, nepochybne ostáva. Neviem, či sa nájde 30 poslancov, ktorí budú mať potrebu preskúmať túto vec, túto vec alebo nechať preskúmať túto vec Ústavnému súdu, ale pochybnosť tu existuje.
No a ten druhý aspekt, o ktorom chcem hovoriť, je aspekt politický. Celý ten návrh sa mi zdá detinský. Až doteraz nemala vláda potrebu udeľovať vlastné vyznamenania alebo vlastné ceny. Prezidentom bol Ivan Gašparovič, vláda Roberta Fica mala s Ivanom Gašparovičom dobré vzťahy, tak jednoducho, čo potrebovala, tak si zariadila cez Ivana Gašparoviča. A ak potrebovala niekoho oceniť alebo mala pocit, že treba niekoho oceniť, tak využila zákon o štátnych vyznamenaniach a tú štandardnú cestu, ktorá tu až doteraz od vzniku Slovenskej republiky existovala. Zrazu prezidentom nie je Ivan Gašparovič, ale Andrej Kiska, s ktorým už vláda Roberta Fica nemá až také dobré vzťahy, takže štátne vyznamenania zrazu nestačia. Lebo nie všetky návrhy, ktoré vláda Roberta Fica predloží prezidentovi Andrejovi Kiskovi, prezident akceptuje, a dokonca, aká to opovážlivosť, prezident vyznamenáva aj ľudí, ktorých mu vláda nenavrhne a ktorí vláde nevoňajú.
Čo s tým? Budeme rešpektovať platný právny stav, ktorý tu existoval od vzniku Slovenskej republiky až doteraz a nikomu to neprekážalo, žiadna vláda, bez ohľadu na to, aké mala vzťahy s momentálnym prezidentom, sa to neusilovala zmeniť? Nie, radšej zmeníme zákon, radšej, radšej si zavedieme vlastnú cenu prostredníctvom vlastných poslancov, ktorí ten návrh navrhnú, lebo teda asi by zle vyzeralo, keby to bola vláda, že sama si ona chce túto právomoc priznať, tak vládni poslanci jej to navrhnú. A nazveme to po Alexandrovi Dubčekovi, ktorý je nám blízky, lebo teda bol to síce komunista, pôsobil aj pred rokom 68, pôsobil aj v začiatkoch normalizácie, ale teda dnes je vnímaný najmä cez rok 1968 a ten krátky návrat v novembri 89, ale teda je to také ideologicky a srdcu sociálno-demokratickej vlády nesporne blízke, čiže dáme do toho štátneho ocenenia, na ktorom by mala byť široká zhoda, dáme tam aj tento ideologický moment.
No ale tým detinskosť nekončí. Detinskosť ešte potom pokračuje, lebo ak má udeľovať štátne vyznamenania, nazvime to štátne ceny, vláda vedená predsedom SMER-u, tak prečo nie aj parlament vedený predsedom Slovenskej národnej strany?! Tak Fico má svojho Dubčeka, tak pán predseda Danko bude mať svojho Hurbana. Tam aspoň to, že teda Hurban žil príliš dávno, aby dnes nejak dramaticky rozdeľoval spoločnosť, ale teda bol predsedom prvej Slovenskej národnej rady, aj keď tá Slovenská národná rada nebola parlamentom v dnešnom slova zmysle, bola, bola ale bola to Slovenská národná rada, čiže môžme sa aspoň, aspoň tváriť, že to, že to bola, že to bola osoba, ktorá svojím spôsobom bol predchodca pána predsedu Danka. Neviem, no celé mi to príde, celé mi to príde detinské, príde mi to ako obchádzanie, obchádzanie ústavy.
Samozrejme, že poslanci majú právo navrhovať, navrhovať zákony, ale naozaj by ma aj zaujímal ako názor predkladateľov, ako sa vysporiadali s tou skutočnosťou, že sú pochybnosti o tom, či to nie je, či to nie je obchádzanie ústavy. A zaujímajú ma aj tie dôvody, ktoré ich viedli k tomu, a teda nehovorím o tom, čo je napísané v dôvodovej správe, ale to vysvetlenie, že prečo práve teraz, prečo, prečo, prečo nie pred desiatimi rokmi alebo prečo nie pred, no povedzme, prečo nie pred desiatimi alebo ôsmimi rokmi? Však pred desiatimi rokmi sme tu mali vládu SMER-u, vtedy, vtedy tá potreba nebola, nebola nijak hlboká.
Takže ja za tento návrh hlasovať nebudem, nebudem zaňho hlasovať z dôvodu, že ho považujem za ústavne sporný, a z dôvodu, že ho považujem za politicky detinský.
Ďakujem za pozornosť.

Zahraničný agent Dostál nechce nikoho odsúdiť, zahraničný agent Dostál iba citoval z toho, čo je napísané v zákone o príslušníkoch československej armády v zahraničí a niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie, teda zo zákona, na ktorý sa pri vymedzení okruhu osôb, na ktorý sa vzťahuje, odvoláva aj ten zákon, ktorý máme teraz na programe a ktorý ideme novelizovať správnym spôsobom.
Čiže ja nikoho neodsudzujem, nikoho nikam neposielam, iba som citoval zo zákona, ktorý je ešte stále platný.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Hrnko mal pravdu, že tento zákon nevyvolá také vášne ako ich predchádzajúci návrh, ktorý sa týkal Ústavu pamäti národa, a teda hneď na úvod chcem povedať, že tak ako v prvom čítaní, aj v druhom a treťom čítaní podporím tento návrh, pretože ho považujem za, za správny a súhlasím aj s motiváciami predkladateľov.
A chcel by som len poukázať na, na niekoľko podľa mňa, zaujímavých skutočností. Ideme novelizovať zákon o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách. To, kto je príslušníkom národného boja za oslobodenie, je upravené v inom zákone, na ktorý sa tento zákon odvoláva, a síce v zákone č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a niektorých iných účastníkov národného boja za oslobodenie. A tento zákon definuje aj to, kto je účastníkom národného boja za oslobodenie.
Ten, kto v rokoch 1939 až 1945, nebudem to všetko čítať, ale niektoré, bol príslušníkom československej armády v zahraničí alebo v nej konal vojenskú službu, bol príslušníkom I. československej armády na Slovensku, bol československým partizánom, zúčastnil sa aspoň tri mesiace sústavou činnosťou zahraničného alebo domáceho hnutia smerujúceho priamo k oslobodeniu republiky Československej alebo Slovenského národného povstania, bol československým, politickým väzňom, bol československým dobrovoľníkom v Španielsku v rokoch ’36 až ’39.
No tým Československom sa to tam priam hmýri, o to viac chcem teda oceniť, že pán poslanec Hrnko, ktorý tu pred pár hodinami rozprával o čechoslovakistických extrémistoch, predkladá návrh zákona, ktorý oceňuje účastníkov boja za národné oslobodenie, za oslobodenie Československa, naozaj táto poloha pána Hrnka je mi oveľa bližšia a sympatickejšia.
A už len ako taký detail, keď som si pozeral ten zákon č. 255/1946 Zb., tak som tam narazil aj na ďalšie ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že, že aj keď účastník, teda osoba spĺňa tie podmienky, tak za istých podmienok sa naňho, naňho tie, teda nevzťahuje, že by bol účastníkom národného, národného odboja, a teda jednou z tých výnimiek je, že kto bol na vedúcom mieste Národnej odborovej ústredne zamestnaneckej, Ústredne verejných zamestnancov, Zväzu poľnohospodárstva a lesníctva alebo Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, potom dobrovoľne členom Zväzu pre spoluprácu s Nemcami, ďalšie a ďalšie organizácie, Hlinkovej gardy, Nemecko-slovenskej spoločnosti, Hlinkovej mládeže alebo iných fašistických organizácií podobnej povahy.
Teda tento zákon, na ktorý sa odvoláva zákon, ktorý idete novelizovať, hodnotí aj Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu ako fašistickú organizáciu. Samozrejme, že ten zákon vznikal v určitej historickej chvíli, a teda tiež si nemyslím, že Andrej Hlinka bol fašista alebo že všetci ľudáci za prvej republiky boli, boli fašisti, ale teda Hlinkova slovenská ľudová strana dospela až, až do postavenia fašistickej politickej strany v časoch slovenského štátu, a teda nespomínal by som tu, keby sme tu nemali s pánom Hrnkom drobnú prestrelku na tému ľudákov a fašizmu. Takže opäť, táto druhá poloha pána Hrnka je mi sympatickejšia.
A záverom by som teda spomenul nejaké, nejaké porovnanie, teda to môže byť vnímané ako, ako ocenenie pozitívneho posunu Slovenskej národnej strany. 7. októbra 1998 vyšiel v denníku SME článok, ktorý mal nadpis Ján Slota vyzval na rehabilitáciu Dr. Tisa: „Je to len obyčajná sprostá špinavosť tých, ktorí tvrdia, že vojnový Slovenský štát v rokoch 1939 až 1945 bol fašistickým,“ povedal včera predseda SNS Ján Slota pred Katolíckym domom v Žiline, z balkóna ktorého vyhlásil Jozef Tiso pred 60 rokmi autonómiu Slovenska. Po povzbudzujúcom potlesku zhromaždených dvoch stoviek postarších priaznivcov Ján Slota dodal: „Všetkých vás vyzývam urobiť všetko, aby ľudia, ktorí sa ako prví postavili za to, aby slovenský národ žil v suverénnom, samostatnom štáte, boli skutočne rehabilitovaní a dostalo sa im úcty, ktorá im patrí. Ja skutočne obdivujem nášho prvého prezidenta Dr. Jozefa Tisa, pretože si v žiadnom prípade nemyslím, že bol vojnový zločinec. To je nehorázna absurdnosť.“ Podľa Slotu, všetci politici od roku 1945 neurobili pre slovenský národ ani stotinu toho, čo Jozef Tiso.
Teda naozaj bez akejkoľvek irónie by som chcel oceniť ten posun, že poslanci Slovenskej národnej strany dnes spolu s pánom poslancom Čaplovičom navrhujú oceniť účastníkov Slovenského národného povstania a ďalších účastníkov protifašistického odboja. Je to vítaná zmena, kde sme sa síce dostali do ostrej konfrontácie ohľadom, ohľadom ÚPN, ale tento návrh, o ktorom práve rokujeme, chcem oceniť, privítať a som teda rád, že rétoriku Jána Slotu spred 19 rokov dnes počuť z radov fašistických poslancov, ale teda že poslanci SNS chcú oceniť účastníkov protifašistického odboja.
Pán poslanec Farkašovský, asi nebudeme všetci hlasovať za tento návrh, pretože zo strany poslancov Kotlebovej strany nepredpokladám, že by, že by sa dokázali s týmto stotožniť, ale tiež verím, že váš návrh získa širokú podporu v tomto parlamente naprieč celým demokratickým politickým spektrom.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Paška, ja som vám to hovoril, že aj keď vy to nepoviete priamo, tak zaskočia za vás vždycky tí fašisti. A áno, diletant, protislovenská kreatúra, protislovenská orientácia, falšovanie slovenskej histórie v podobe démonizácie prvej Slovenskej republiky a jej prezidenta Jozefa Tisa a jediné, čo pani poslankyňu Grausovú zaujíma, lebo súhlasí s vaším návrhom, súhlasí, že je treba odstrániť Ondreja Krajňáka, a jediné, čo ju zaujíma, aby sa tam nedostal niekto podobný ako Ondrej Krajňák, pretože podľa nej netreba falšovať históriu a netreba démonizovať slovenský štát.
Teda ustanovizeň, ktorá má skúmať, kriticky hodnotiť a dokumentovať zločiny, ktoré boli spáchané fašistickým režimom slovenského štátu v období II. svetovej vojny a komunistickým režimom. Podľa nej samotné poslanie a zmysel existencie Ústavu pamäti národa je falšovanie histórie. Tak aspoň od toho by ste sa mohli dištancovať, a teda dúfam, že toto si vy nemyslíte, aj keď ako nie som si celkom istý, že nejaké, nejaké drobné zhody tam, tam nie sú, ale, ale teda určite budete mať záverečné slovo, tak, tak som veľmi zvedavý, či sa aj k tomuto vyjadríte.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Áno, pán poslanec Marosz, presne tak, to, že sa mimovládne organizácie, ktoré sa zapojili do prvého kola výberu a veľmi aktívne do toho vstúpili, a nakoniec to viedlo aj k výsledku, že, že ten, ten pôvodne plánovaný nominant celkom, celkom nevyšiel, dali ruky preč od tohto druhého kola, o niečom svedčí, svedčí, svedčí o mnohom.
A áno, politický nominant, ja nie, nie som autorom toho citátu, ktorý pán poslanec Grendel citoval, pán poslanec Fico, nemyslím si, že za každú cenu musí byť šéfom ÚVO nominant, nominant opozície, ale to nech si rieši Fico so svojím svedomím a so svojou konzistentnosťou. A dokonca áno, no viem si, lepšie by bolo, keby to naozaj bol nezávislý odborník, ale viem si predstaviť aj situáciu, že, že politické strany, ktoré vládnu a majú väčšinu, povedia, že áno, tak my si tam dáme svojho človeka. Ale to, ak si tam politická strana dá svojho človeka a tvári sa pritom, že, že je to nezávislý odborník, tak to je asi to úplne najhoršie, už ak je to politická nominácia, tak nech je to otvorene priznané.
Opäť sa obrátim na pána poslanca Grendela, my sme zažili v mestskom zastupiteľstve komédiu, keď sa údajne transparentnými výberovými konaniami vyberali šéfovia mestských podnikov, a pritom bolo, pritom bolo úplne dopredu všetko jasné a dohodnuté a to je horšie, ako keby sa otvorene povedalo, no dobre, tak toto je náš kandidát, priznávame sa k tomu, berieme za to, berieme za to záruku.
A, Alojz, áno, áno. Po tom, čo si povedal tú faktickú, môžeš čakať na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka vlády a ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, aj ja podobne ako pán poslanec Grendel budem citovať a budem citovať, ale nie takú významnú autoritu na štátne a iné právo a politiku ako Robert Fico, ale zhodou okolností kandidáta Miroslava Hliváka:
„Dňa 25. 8. 2017 bol na webovej stránke týždenníka Plus 7 dní uverejnený článok autorky Niny Košeckej označený titulom Bitka o lukratívny flek: Šéfom Úradu pre verejného obstarávanie chcú byť viacerí kontroverzní kandidáti, v ktorom odzneli viaceré nepravdivé skutočnosti na adresu mojej osoby, ktoré sú podľa môjho názoru spôsobilými zasiahnuť do mojich osobnostných práv.“ Už teda citujem, ak by nebolo jasné, ten článok nebol o mne, ten článok bol o pánovi Hlivákovi. „Uverejnením článku vznikli mojej osobe nároky na ochranu osobnosti v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Ako preukážem nižšie v texte tejto žiadosti, nepravdivými sú nasledovné tvrdenia uverejnené v článku.“
Teraz tvrdenia z článku: „Hlavou krútila najmä nad advokátom Miroslavom Hlivákom, ktorý je známy zo škandálu s predraženou kompou, ktorý odhalila poslankyňa Veronika Remišová.“ Alebo: „Hlivákova kancelária Soukeník - Štrpka bola podľa Centrálneho registra zmlúv úspešnou vo všetkých rezortoch pod vplyvom MOST-u - HÍD.“ Nič to teda, „že ako nominanta Hliváka na post predsedu ÚVO nominovala práve táto strana.“ A „advokát Miroslav Hlivák nie je jediný, ktorý bol zapletený v predraženom tendri.“
Potom pán Hlivák teda rozoberá tieto tri tvrdenia a dospieva k záveru, že sú nepravdivé, a pokračujem v citovaní: „Všetky tri vyššie uvedené tvrdenia predstavujú závažný zásah do môjho práva na ochranu osobnosti, pretože vytvárajú v očiach verejnosti nepravdivý obraz o mojom osobe, ako aj o okolnostiach mojej kandidatúry na post predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Uverejnením týchto tvrdení v citovanom článku bolo porušené moje právo na ochranu osobnosti v zmysle Občianskeho zákonníka. Touto cestou žiadam vydavateľstvo News and Media Holding, akciová spoločnosť, o upustenie od zásahov do môjho práva na ochranu osobnosti a odstránenie ich následkov v podobe odstránenia nepravdivých tvrdení z článku a o primerané zadosťučinenie v podobe úpravy článku uverejnením pravdivých informácií, ktoré uvedú vyššie uvedené nepravdivé tvrdenia na pravú mieru.“ Citujem: „Advokát Miroslav Hlivák je kandidátom nominovaným Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, koniec. V prípade ak v lehote najneskôr do 28. 8. 2017 mojej žiadosti nevyhoviete, pristúpim k uplatneniu nárokov na ochranu mojej osobnosti súdnou cestou.“
Ja tu nie som na to, aby som posudzoval, či sú tie tvrdenia pravdivé alebo nepravdivé, a pri niektorých zrejme nie je celkom možné určiť pravdivostnú hodnotu jedna alebo nula, napríklad to, či je niekto nominantom MOST - HÍD nie je možné určiť len podľa toho, kto je formálne podpísaný pod tým návrhom, takže aj keď je pravda, že formálne pána Hliváka navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského, nijako sa to nevylučuje s konštatovaním, že môže byť nominantom MOST-u - HÍD alebo človekom blízkym MOST-u - HÍD.
Ale zaráža ma skutočnosť, že kandidát na šéfa ÚVO sa v podstate vyhráža médiám za kritický článok, a miesto toho, aby naňho zareagoval primerane, ak si myslí že sú v ňom uvedené nejaké nepravdivé alebo skresľujúce informácie, napríklad že by, že by, že by poskytol informácie, poskytol svoje vysvetlenie, požiadal ich, aby, aby, aby to opravili, tak on sa im rovno vyhráža a vyhráža sa im žalobou. Takže sa obávam, že keď tu kolega Baránik tiež si dovolil čosi kritické povedať na pána Hliváka, tak bez ohľadu na to, ako dopadne tá voľba, tak musí počítať aj s následkami, ako pán podpredseda Bugár správne podotkol, nejaká žalobka možnože, možnože príde, ale však kolega Baránik je už na podobné veci zvyknutý, tak zvládne aj túto.
Len teda kladiem otázku, že či toto je najlepšia kvalifikácia a najlepšie, najlepšia informácia, ktorú sme mohli dostať o o tom, že kto sa nám stane šéfom ÚVO.
Ďakujem.

Pán poslanec Grendel, pán Hlivák je oficiálne nominantom Právnickej fakulty Univerzity Komenského, tak ešte je tu možnosť, že aj Právnická fakulta univerzity Komenského je podľa nového už súčasťou opozície, aby sme doplnili tie možnosti.
Ďakujem.