Vážené panie poslankyne, ctení páni poslanci, vážení predstavitelia vlády, dovoľte, aby som hneď na úvod zaželal čo najskoršie uzdravenie predsedovi Národnej rady Andrejovi Dankovi a tiež premiérovi Robertovi Ficovi, aby si čím skôr mohli začať plniť svoje pracovné povinnosti v dobrom a plnom zdraví.
Kolegovia z SaS pokryli už v podstate úplne všetko a myslím si, že už sa aj celkom mnohí tešíme na to, že dnes túto schôdzu uzavrieme. Takže nebudem sa veľmi dlho rozpravovať o témach, ku ktorým som pôvodne chcel hovoriť. Chcel som hovoriť k zahraničnej politike, chcel som hovoriť k obrane a taktiež čo mňa ako bývalého živnostníka a drobného podnikateľa naozaj trápi, teda pravidlá, mantinely a zúfalá kvalita podnikateľského prostredia, ktorá zdá sa mi, že je veľmi nedostatočne riešená v novom programovom vyhlásení vlády. Takže ušetrím si slová.
Veľmi letecky iba prebehnem pár vecí, ktoré na programovom vyhlásení vlády oceňujem. Je to rušenie daňových licencií. Aj keď nechápem, prečo to musíme odkladať až do roku 2018. To je opatrenie, ktoré malo byť urobené z večera do rána a ihneď. Chválim jasnú deklaráciu zahraničnopolitickej orientácie, deklaráciu pevného spojenectva s našimi partnermi a spojencami, dištancovanie sa od agresívnej politiky Ruska. Chválim záväzok na posilňovanie obrany. Ale chýba mi tam veľa vecí.
Spomeniem opäť iba tak náhodne pár vecí, ktoré mne osobne ležia na srdci. Chýba mi tam zrušenie zbytočných gastro lístkov, ktoré otravujú podnikateľov, zo zamestnancov robia nesvojprávne ovce, ktoré si nevedia kúpiť obed za peniaze, ale musia na to dostať nejaký papierik a zarába na tom päť firiem na Slovensku veľmi slušne, veľmi vysoké marže. Takže to som dúfal, teda že aspoň tie dve zložky vládnej koalície, kde zdravý rozum určite neabsentuje - teda ešte dúfam, že neabsentuje -, tak presadia trošku viac toho aj pre ľudí, ktorí sa živia svojou prácou, a pre ľudí, ktorí prípadne podnikajú a zamestnávajú ďalších ľudí a dávajú pracovné miesta.
Absolútne mi absentujú opatrenia, ktoré by zvyšovali osobné slobody, opatrenia, ktoré by zvyšovali podnikateľskú slobodu, opatrenia, ktoré by zvyšovali ochranu súkromia, také tie liberálne hodnoty. A ten program celkovo sa mi zdá byť príliš ľavicový na to, že vládna koalícia pozostáva z jednej ľavicovej strany a dvoch alebo troch stredopravých dokonca. Čiže zdá sa mi, že pri tom rokovacom stole traja menší partneri strany SMER ako keby veľmi slabo zabojovali o to, čo donedávna mali vo svojich programoch a čo sa snažili presadzovať.
Ja som zástancom občianskych a osobných slobôd. Zastávam sa štátu, ktorý nelezie ľuďom do peňaženiek a ktorý nelezie ľuďom do súkromia, nerozhoduje o tom, ako sa majú správať, dáva im maximum slobody, a štát, ktorý v minimálnej nutnej miere prerozdeľuje peniaze nás všetkých, neberie nám 50 a viac percent z toho, čo zarobíme, ale nechá na našich rozhodnutiach, do čoho my sami chceme investovať, a štát, ktorý spravuje tie statky, ktoré spravovať má, ktoré mu jednoducho patria.
Ako bývalý manažér sa pozerám na tento dokument ako málo ambiciózny a až na pár výnimiek postrádajúci akékoľvek merateľné záväzky a ciele. To znamená, že keď sa bude po štyroch rokoch robiť odpočet, tak sa teda pozriem, že čo vlastne sa bude hodnotiť, kde sú tie mierky, kde sú tie merateľné veličiny, kde si môžme potom povedať, že vláda splnila to, čo sľúbila, alebo nesplnila.
Aktuálny politický vývoj na Slovensku a nárast extrémizmu vo mne však volá nie po tých veciach, za ktoré som veľmi intenzívne v minulosti kopal. To bolo napríklad zavádzanie finančnej gramotnosti na školy, zavádzanie predmetov ako základy ekonomiky a manažmentu tak, aby sa každý vedel o seba postarať, aby sa mladí ľudia nestávali obeťou rôznych úžerníkov, aby si vedeli zrátať, koľko je dva a dva. Tak tie stále považujem za dôležité, ale dospievam k poznaniu, že ako spoločnosť a ako štát sme zlyhali v oblasti vzdelávania v povedomí o vlastnej minulosti, aj o tom, čo sú naše hodnoty a kam spejeme. Stačí za všetko, ak sa pozriete na volebné výsledky strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko v obciach ako Kľak, Ostrý Grúň alebo Kalište. To hovorí naozaj za všetko.
V programovom vyhlásení vlády nájdeme veľa súvetí, ktoré pracujú s pojmom ľudský kapitál a človek je tam vnímaný ako výrobná jednotka, ako nositeľ inovácií, ako organizátor výrobného procesu, ako spotrebiteľ. Jedným slovom homo economicus, dvomi slovami. Je to realita, ja ju plne rešpektujem, no nemyslím si, že len ekonomický rozmer nášho bytia je absolútna hodnota. Je to len časť našej ľudskej podstaty. Tými ďalšími a rovnako dôležitými časťami sú napríklad pocity, cez ktoré prežívame ľudskú dôstojnosť seba i ľudskú dôstojnosť iných, cez ktoré prežívame vlastnú sebarealizáciu v jej mnohorakých podobách. A nemám tým na mysli len sebarealizáciu v ekonomických vzťahoch, ale napríklad aj v tom, že občania využívajú možnosť uzatvárania partnerských zväzkov, ktoré môžu byť alternatívou k manželstvu.
Po novelizácii ústavy, keď sa manželstvo stalo výlučným zväzkom muža a ženy, pre homosexuálne orientovaných občanov Slovenskej republiky už dokonca neexistuje ani iná možnosť, ako uzavrieť tzv. registrované partnerstvo. Som preto veľmi sklamaný, že napriek skromnému pokroku, ktorý v minulom volebnom období nastal v tejto oblasti v súvislosti so zriadením Výboru LGBTI, budúca vláda potreby tejto komunity vo svojom programe úplne odignorovala. Obrazne aj doslova.
Nie som naivný, napriek tomu, že podľa ústavy sa Slovenská republika neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu, prevažujúce hodnoty v spoločnosti a s nimi spojená ideológia majú, bohužiaľ, na štátnu moc nesporný vplyv. Je však pre mňa neprijateľné, aby sa tento vplyv prejavoval tým, že jednej skupine občanov zabránime prístup k právu na registrované partnerstvo. K právu, ktoré nikoho nejako neohrozuje, ktoré, naopak, rozširuje sféru osobných slobôd, ktoré rozširuje priestor na sebarealizáciu heterosexuálov i homosexuálov. Odopieranie tohto práva je také absurdné, ako keby sme tvrdili, že právo má dvojjazyčné označovanie názvov miest a obcí, teda aj v maďarskom jazyku, vedie k pripojeniu území na južnom Slovensku k Maďarsku, a preto žiadna dvojjazyčnosť byť nemôže. Tento falošný reflex Slovensko našťastie po rôznych útrapách v dobách mečiarizmu prekonalo a dnes ľudí, ktorí vnímajú menšinové práva ako posilňovanie iredentizmu, považujeme vo všeobecnosti za extrémistov plným právom.
Programové vyhlásenie preto považujem za premárnenú šancu v boji proti homofóbii, za premárnenú šancu zvyšovať životný komfort nielen maďarskej národnostnej menšine, ale aj sexuálnym menšinám. Vláda plánuje prijať zákon o vytvorení fondu pre financovanie menšinových kultúr, vytvoriť akýsi osobitný audiovizuálny fond a fond na podporu umenia pre maďarskú menšinu. Toto všetko si pretlačila do vládneho programu strana MOST - HÍD a nespochybňujem jej právo takto robiť a starať sa o svojich voličov. No, priznám sa, že by som radšej videl, keby sa umelci nerozlišovali podľa národnosti a nevytvárali sa duplicitné inštitúcie s tým istým účelom a cieľom.
Dôvod je prostý, zvýši sa tým len moc politikov a byrokracie. Administratívne náklady zhltnú peniaze, ktoré by mohli ísť do samotnej umeleckej tvorby. Ale tento aspekt teraz dám nabok. Chcem povedať, že podpora národnostných menšín a etnických skupín, zvlášť segregovaných Rómov, stojí a bude stáť štát nemalé peniaze, a pritom podpora sexuálnych menšín dokopy nestojí nikoho nič.
Tak v čom je problém? V čom je problém, keď aj tolerancia obyvateľstva k sexuálnej inakosti rastie? Problém je v ideologickej uzavretosti časti politických elít a, samozrejme, v hlbokých predsudkoch. Bol by som preto úprimne rád, keby sa tretia vláda Roberta Fica, ktorá si hovorí, že je vládou kontinuity a pokroku, v oblasti osobných slobôd pokrokovo otvorila. Otvorila sa naozaj, nielen naoko. A aby svoj príklon k ľudským právam a osobným slobodám dokázala aj konkrétnymi skutkami.
Nechcem od nej nič extra, chcem len to, čo tvrdí vo svojom programe, že za hodnotový základ svojho pôsobenia považuje ľudské práva a že sa hlási ku kontinuite procesov napĺňania základných princípov demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Tak poďme smelo do toho!
Mnohí opoziční poslanci svoj negatívny postoj k programovému vyhláseniu vlády zdôvodňujú tým, čo v ňom je, hoci by to tam byť nemalo. Ja, ctení kolegovia a kolegyne, programové vyhlásenie vlády nepodporím preto, lebo v ňom nie je to, čo by v ňom už dávno malo byť. Prečo? Lebo je rok 2016 a nie 19. storočie. To je parafráza kanadského premiéra Justina Trudeau, keď sa ho pýtali, že prečo má kanadský kabinet, novopostavený, 50 % žien, tak odpovedal, že jednoducho preto, lebo je rok 2015.
Na záver mi dovoľte prihlásiť sa k tomu, čo už zaznelo a možno ešte zazneje z úst mojich kolegov v poslaneckom klube SaS. Sme a budeme konštruktívnou opozíciou, podporíme aktivity vládnej koalície, ktoré podľa nášho názoru budú v prospech občanov a krajiny, a s tým istým cieľom budeme predkladať aj vlastné návrhy, a to aj v oblasti emancipácie sexuálnych menšín. Od vládnej koalície očakávame, že sa našimi návrhmi bude seriózne zaoberať. Majme, prosím, na pamäti, že pokrok sa zastaviť nedá, môže sa len dočasne udržiavať nepohodlie občanov vo vlastnom štáte, môže narastať napätie a tým aj neznášanlivosť a extrémizmus.
Ďakujem. (Potlesk.)
