Ďakujem pekne aj za tie komentáre, aj otázky. A pôjdem postupne.
Takže začnem k urgentom ešte, o ktorých tu bola debata. My sme okrem tohto návrhu, kde chceme, a to je možno treba vysvetliť, lebo tu padali otázky nielen na tejto pôde, ale všeobecne, že či stanovujeme pevnú sieť urgentov a ideme meniť súčasné urgenty. Nie. My nijakým spôsobom nemeníme a nedefinujeme, kto urgent má robiť alebo kto ho nemá. Ale z hľadiska verejného záujmu potrebujeme si byť istí, že v istej geografickej dostupnosti ten urgent tam bude, pretože niekto si môže povedať, že na to mám peniaze, nemám peniaze, chcem to robiť, nemusím a budem mať len ústavnú pohotovostnú službu, ktorú musí zabezpečovať nepretržite. Ale materiálno-technické vybavenie dnes nespĺňa väčšina poskytovateľov na to, aby sme ich mohli označiť, že majú urgentný príjem.
To, že sme určili tzv. urgenty 1, urgenty 2, odlišujú sa iba práve materiálno-technickým vybavením, ale predovšetkým odbornosťami, to znamená konziliárnym interdisciplinárnym zastúpením, ktoré musí byť na pracovisku nepretržite a ktoré musí byť k dispozícii v nejakom čase, povedzme do 30 minút. A ten rozdiel medzi touto sieťou alebo to, čo sa navrhuje v sieti, je vlastne len v úhradách, to znamená, ak niekto splní toto materiálno-technické vybavenie aj organizačné, to znamená, že v prípade urgentu 2 hovoríme dokonca, že to musí byť samostatné oddelenie s vlastným primárom, musí tam mať nejaký počet lekárov, ktorí sú v plnom pracovnom úväzku počas dňa, štyria a osem sestier, v noci sú to traja lekári, a, samozrejme, to, čo som povedal, v konziliárnej dostupnosti ostatných odborností, ktoré sú tam definované, tak za to dostáva paušálnu úhradu a neriešime výkony, že či zrovna prišiel počas dňa štyri polytraumy alebo neprišla žiadna nasledujúce tri dni. Takže ten rozdiel v tomto návrhu je predovšetkým v úhradovom mechanizme, aby to trvalo zabezpečovali v nejakej geografickej dostupnosti.
Sú tu ale pracoviská, ktoré majú ústavnú pohotovostnú službu v nejakej kvalite aj možno materiálno-technicky spĺňajú, organizačne to tak nemajú vybavené, s tým súvisí aj tá otázka financovania lekárov slúžiacich na ústavných pohotovostných službách alebo urgentov, pretože predovšetkým zo strany poskytovateľov je trošku šetrenie na týchto lekárov. A z toho titulu, že sú volaní do služby na urgent alebo na ústavnú pohotovostnú službu, ale sú vedení, ako keby že majú pracovnú pohotovosť ostatný čas na mieste, preto sú to 4 eurá. Pretože pokiaľ by boli v službe aj za nočný príplatok, aj by mali oveľa viac, ako vychádza 12 eur. A práve preto v prípade týchto urgentov my definujeme organizačne, čo musia zabezpečiť. V prípade urgent; ak tí, ktorí tam slúžia, musia byť na to dedikovaní. Tým pádom aj z pracovnoprávneho vzťahu zo Zákonníka práce to nie je pracovná pohotovosť na mieste a my vtedy neriešime tých minimálne 12 euro, lebo to je viac ako 12 euro a vyplýva to z jeho pracovnej mzdy. Ale súhlasím, že ak chceme dosiahnuť aj kvalitu, tak musia tí ľudia cítiť, že sú za to odmeňovaní, a potom tam nebudú slúžiť tí najmladší lekári, ktorí častokrát nemajú ani skúsenosť a volajú tým starším kolegom niekedy, čo majú urobiť, ale dostaneme tam kvalitnejších ľudí.
Čo s urgentami, ktoré nie sú v tejto sieti? Naďalej môžu poskytovať nielen ústavnú pohotovostnú službu, môžu byť aj urgentom typu 1, ale budú uhrádzaní podľa výkonov ako neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Prečo sme definovali takúto sieť? No, opakujem, z pohľadu verejného záujmu ja viem, že by si želalo byť urgent 2 viacero nemocníc, dnes to nespĺňa asi ani jediná na Slovensku, nemáme na Slovensku ani jedno traumacentrum, zhruba to vychádza na milión obyvateľov jedno. Viem, že debatujeme aj s Prešovom, ktorý má vynikajúco vybudovanú traumatológiu, do akej miery by mala naďalej poskytovať služby urgentu 2, ale nie v paušálnej úhrade, pretože ak majú dostatočný počet spádové oblasti pacientov, tak dokážu na tom získavať nejaké peniaze, ale nemôžme vybudovať na každom jednom mieste paušálnu úhradu za nejaký typ služby.
A ešte jedna dôležitá vec, ktorú ste spomínali, pán poslanec Suchánek, a to sa týkalo na cievne mozgové príhody, akútny koronárny syndróm alebo infarkt zjednodušene. Áno, toto sú jedny z najdôležitejších tých, nazveme to, indikácií, ktoré nám vstupujú do odvrátiteľných úmrtí. To, čo sa, žiaľ, ešte v súčasnosti stále deje, ale tá situácia je lepšia, poviem, prečo je, sekundárne prevozy, ktoré ste povedali, indikácie zlé. To znamená, že ak príde pacient s akútnym koronárnym syndrómom alebo náhlou mozgovou cievnou príhodou a nie je privezený k tomu poskytovateľovi v dostatočnom čase, ktorý ho terminálne vie riešiť, tak sa strácajú hodiny. Vy ste lekári, viete lepšie, že tie prvé 2 - 3 hodiny sú kľúčové, pretože potom kvalita prežívania alebo možno aj samotná smrť výrazne nastupuje ako z hľadiska rizika.
Zaviedli sme tzv. a vytvorili a je to v zásade už v našej podzákonnej forme usmernenia alebo teda na centrá, pre iktové centrá, to znamená, že pre trombolýzy, trombosukcie, trombektómie, ktoré sú oprávnené robiť na základe, samozrejme, personálneho a technického vybavenia, a zároveň sme vytvorili kardiocentrá na tie, kde sa budú poskytovať v podstate invazívne zákroky. A buď to budú teda endovaskulárne, alebo to bude, môže to byť chirurgický zákrok, takže sú presne určené. A tieto centrá majú tzv. stále služby a sú prepojené so záchrankami. Záchranky dnes majú vybavenie aplikačné, programové vybavenie, nejakú aplikáciu, s ktorou dokážu zo základných vyšetrení, ako je EKG a ďalšieho – či už klinického, alebo somatického – pozorovania určiť nejakú prvotnú diagnózu. A smeruje to na konzultáciu do týchto centier tak, aby sa takýto pacient adresne smeroval potom do centra, ktoré mu môže pomôcť. Sľubujeme si, samozrejme, od toho výrazne vyššiu kvalitu pre takýchto pacientov, pretože toto je absolútne akútna zložka a nemali by takí pacienti sa dostaviť do nemocnice, kde im nevedia povedzme vykonať trombosukciu alebo trombektómiu.
Druhá otázka bola k prehliadkam mŕtvych. Ten systém navrhujeme a padlo tu, kto by ich mal vykonávať. No jedna z vecí, ktorá sa, my máme zhruba polovicu úmrtí v nemocniciach alebo u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti a druhá polovica je mimo nemocníc. Nebudem, že či to je v zariadeniach sociálnych služieb, či je to v domácom prostredí a tak ďalej, ale tým pádom sa tie prehliadky mŕtvych tiel robia trošku inak. V nemocnici napríklad sme zmenili, že rovnako ošetrujúci lekár nebude môcť vykonať prehliadku mŕtveho tela. To znamená, že na tom, bude to musieť byť spolu s ním z iného oddelenia alebo internista, ktorý príde, v tej nemocnici, aby tam bol, tá kontrola... (Reakcia z pléna.) Áno, ale nebolo to ustanovené takto.
Čo sa týka prehliadok mŕtvych tiel alebo koronerov, nemôžu to byť akíkoľvek koroneri, to znamená, tak ako možno v tom západnom alebo nejakom preklade ten koroner má strašne úzky význam alebo široký, že by to bol súdny znalec a podobne. V našom prípade je to lekár. Lekár, ktorý môže mať akúkoľvek podľa návrhu špecializáciu, pokiaľ pôjde o tú dobrovoľnú organizáciu a pokiaľ pôjde o povinnosť vykonať, tak v tom prípade sú to len všeobecní praktickí lekári. A tá prvá, ten prvý stupeň je organizácia, to znamená, my chceme, aby sa zorganizovali sami. Môžu to byť kľudne aj organizátori, ktorí robia ambulantnú pohotovostnú službu, len nám musia zabezpečiť, že včas na danom mieste bude ten lekár k dispozícii na tej pohotovosti. Samozrejme, že nie je dobré, keď šesť hodín neviete získať k zosnulému proste lekára a je doma a je to traumatizujúce.
A prečo sme to alebo teda navrhujeme tú organizáciu na krach. My sme to veľa diskutovali o tom, či urobiť menšie geografické celky, lenže sú časti, ktoré sú, nazvime to, lukratívne, a sú časti, ktoré sú menej lukratívne. A v tej chvíli my by sme v zásade dostali nepokryté nejaké oblasti a tam by musela potom prichádzať povinnosť nejaká a tá povinnosť by v zásade bola ešte o to viac limitovaná, že by v podstate nám chýbali lekári. Preto sme povedali, že dobre, ak chce niekto organizovať sa, to musí zabezpečiť na celý kraj, takže osem. Pokiaľ by sa niekde organizátor nenašiel, nastupujú tzv. ex offo zoznamy ako keby, to znamená, že sa dobrovoľne prihlásia a podľa toho slúžia. A až keby sa nenaplnil na konkrétny deň na službu niekto, vtedy nastupuje v podstate povinný rozpis od úradu. Odmena, predpokladaná odmena je 40 eur za prehliadku mŕtvych plus doprava. To, čo my zvažujeme do spôsobu financovania, je niekde do jedného eura na kilometer.
Informáciu, ktorú som si teraz len žiadal, lebo nemal som tú informáciu, o ktorej ste hovorili vy, z hľadiska úradu. Vyobstarávali za 0,6 eura, ako ste povedali, pretože v Trnavskom kraji sa lekári, použijem slovo, možno niekedy vyhovárali na to, že sa nevedia dopraviť, takže časť toho obstarania je využívaná pre tých, ktorí v podstate nevedeli. My dnes nemáme cenový rozpis presne určený, ale za prehliadku mŕtvych sa počíta 40 euro plus náklady vyregulované do nejakej úrovne. Toto budeme ešte s úradom spresňovať, pretože účinnosť máme potom až k 1. januáru.
Myslím, že som odpovedal na všetko. Ten úväzok, chcem len povedať, že tá úhrada, už som to spomenul, v nemocnici je, bude sa počítať podľa jeho úväzku, to znamená, že bude to viac ako 12 euro. Keď nesplní túto organizačnú požiadavku, to znamená, že nezriadi napr. oddelenie s konkrétnymi lekármi k dispozícii, tak nemôže. Alebo pokiaľ je to urgent typu jedna, tak hovoríme len o jednej ambulancii, ktorá je na to vyhradená a je na tej ambulancii lekár, ktorý nie je v pohotovosti na pracovisku. Tým pádom zo Zákonníka práce mu vyplýva odmeňovanie oveľa vyššie, ako je 12 eur, aj kvôli koeficientom.
Ďakujem.
