Ďakujem. Milí kolegovia sediaci, stojaci tvárou ku mne aj chrbtom ku mne, všetci moji vážení kolegovia a kolegyne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím vás, kto sa chce baviť a rozprávať, tak má na to priestory v okolí rokovacej sály. Zachovajte kľud, prosím vás.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Dubačová, Viera, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý s podporou svojich kolegov Ota Žarnaya a Jána Budaja predkladáme, vychádza z reálnych niekoľkoročných skúseností, ktoré máme z miestnych samospráv.
Návrh počíta s doplnením zákona tak, že bude ukladať povinnosť verejných rokovaní obecných rád a odborných komisií... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Páni poslanci.
Dubačová, Viera, poslankyňa NR SR
Suchého, Šlitra a ešte nejakých podobných mladokomikov dvoch vždy poznáme.
Vrátim sa k zákonu. Návrh novely zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý spolu so svojimi kolegami Otom Žarnayom a Jánom Budajom predkladáme, vychádza z reálnych niekoľkoročných skúseností, ktoré máme z miestnych samospráv.
Návrh počíta s doplnením zákona tak, že bude ukladať povinnosť verejných rokovaní, obecných rád a odborných komisií obecných zastupiteľstiev.
Cieľom tejto novely je posilniť účasť obyvateľov na správe vecí verejných na komunálnej úrovni.
V prípade zasadnutí obecného zastupiteľstva zákon uvádza, že tieto rokujú zásadne verejne, no v prípade komisií a obecných rád nie je spôsob ich rokovaní zákonne upravený. V praxi si pravidlá účasti verejnosti v rámci rokovaní poradných orgánov upravujú samosprávy v rokovacích poriadkoch.
Vo veľkej väčšine slovenských miest a obcí takéto rokovacie poriadky určujú tieto zasadnutia ako neverejné, na zasadnutiach zastupiteľstva je ale už často neskoro, aby odznel hlas verejnosti. Hlasuje sa tam totiž o materiáloch, ktoré boli vopred pripravené a prerokované na komisiách a rokovaní obecnej rady.
V Banskej Bystrici sme zaviedli možnosť účasti verejnosti na zasadnutiach komisií a mestskej rady už v roku 2010 a máme s tým veľmi dobré skúsenosti. Za tento čas sa niekoľkokrát ukázalo, že účasť verejnosti, aktivistov, občanov, podnikateľov znamená často vysvetlenie aj drobných nejasností priamo na mieste, no a najmä v čase prípravy materiálov, a nie až pri ich schvaľovaní.
Je niekoľko príkladov, kedy verejné zasadnutia znamenali napríklad skoršiu medializáciu problémov, iniciatív, ktoré rozprúdili oveľa širšiu verejnú diskusiu s dostatočným časovým predstihom. Vo výsledku sa tak množstvo problémov môže vyriešiť priamo na rokovaní komisií a dochádza k skvalitňovaniu pripravovaných materiálov, a teda tým aj celého procesu.
Z druhej strany ide ale aj o poskytnutie vedomia verejnosti, že má dostatok slušných a reálnych možností, ako participovať a spolupracovať na rozvoji svojej obce, svojho mesta, ako sa podieľať na politike. Ak občianska spoločnosť pocíti, že má správu vecí verejných vo svojich rukách, ak budú mať aktívni ľudia možnosti, ako meniť veci slušnou cestou, nebude sa verejnosť uchyľovať k takzvaným jednoduchým až extrémistickým riešeniam. Súčasný stav je totiž taký, že ľudí na úradoch vyhadzujú v týchto prípadoch od dverí. V niektorých mestách to prerástlo ďalej, keď na rokovania komisií nepustia do roly prísediacich nielen občanov, ale ani poslancov zastupiteľstva.
Za stavu, keď členov komisií schvaľuje poslanecká väčšina, považujem nemožnosť akejkoľvek verejnej kontroly za neprípustnú. Touto cestou tak čiastočne zabránime aj svojvôli komunálnych politikov. Koniec koncov sme na to zvyknutí priamo tu v Národnej rade, kedy sú zasadnutia jednotlivých výborov zásadne verejné. Takže v skratke zákon ustanovuje povinnosť obcí a miest zabezpečiť prístup verejnosti na zasadnutiach komisie obecného zastupiteľstva a obecnej rady.
Zákon zároveň ustanovuje podmienky, za ktorých je možné rokovanie určiť ako neverejné. Rovnako, ako je to v prípade obecných zastupiteľstiev, počítame aj s tým, že ak si to vyžadujú iné zákony, rokovania budú môcť byť neverejné. Spravidla sa teda môže jednať o zasadnutia komisií na kontrolu povinností verejných funkcionárov, kedy sú predmetom aj osobné údaje poslancov, alebo v prípade prejednávania obchodného tajomstva. Ale v takomto prípade ak komisia alebo rada rozhodne, že rokovanie bude neverejné, ukladáme jej v novele povinnosť zdôvodniť toto svoje rozhodnutie.
Ďalšie motívy pre predloženie tohto zákona potom uvediem ešte vo svojom príspevku v rozprave, ale dovoľte mi teraz, aby som na záver tohto uvedenia krátko ešte z praxe povedala pár príkladov.
Z miest a obcí, kde sú takéto verejné rokovania zavedené, vieme, že určite nečelia náporu stovák ľudí. Ak sa očakáva väčší záujem, spravidla sa tu s prihliadnutím na témy rokovania dá odhadovať vopred a podľa toho zabezpečiť aj miestnosť pre rokovanie v menších obciach, čo ako bývalá predsedníčka jednej z mestských komisií dobre poznám z praxe. Takýchto zasadnutí sa zúčastní najviac niekoľko občanov či regionálnych novinárov, odborníkov, ale, ako som už uviedla, práve títo často osobne zainteresovaní ľudia, či odborníci, dokážu na mieste vysvetliť podrobne svoj problém, vyriešiť drobné nejasnosti, prípadne majú návrhy na vylepšenie. Práve pre takýchto ľudí je táto legislatívna úprava.
Verím, že sa zhodneme v potrebe budovania občianskeho povedomia aktívneho občianstva a vzťahu verejnosti k správe vecí verejných, a tým aj v potrebe tejto novely zákona o obecnom zriadení.
Ďakujem.
