Videokanál poslanca

Pán kolega, samozrejme, že vnímame to tak, ako to vnímame. Žiaľ, dobu nezastavíš, musíme v tom žiť, prišlo niečo, akurát sa to vytrhlo z kontextu. A musím povedať, že VPN-ka si momentálne priznáva chyby, lebo ja som sa pýtal, som tiež štrngal v 89. v Prešove ako 28-ročný začínajúci svoju kariéru pracovnú a bol som prvý vyhodený z práce v roku, v novembri ´90 aj s mojou manželkou, takže sme dostali prvé kopačky, keď sme sa postavili oligarchom našim straníckym na Pôdohospodárskom projektovom ústave v Prešove. Áno, a tak by som povedal, že spýtal som sa kolegov z VPN, to znamená, Kňažka, aj kolegu Budaja, aj kolegu Gála, kde sa spravila chyba, kolegovia, lebo tak sme si to nepredstavovali, aby sme dneska takéto problémy riešili. No v minulosti bolo povedané, že áno, neboli odstavení komunisti od moci, tí odišli a potom sa vynorili a znovu začali vládnuť. A ďalšia vec, že prevziať zodpovednosť, a to je dôležité. Vedieť prevziať zodpovednosť za riadenie krajiny. A pokiaľ chcem iba kontrolovať, to, to sa nedá, proste. Musím aj vedieť zobrať zodpovednosť za činy, ktoré chceme my ako nová nejaká vlna riešiť v tomto štáte. Takže tam bola asi chyba a áno, žiaľ, teraz to musíme asi opätovne po dvadsiatich siedmich rokoch znovu riešiť, čo už mohlo byť dávno vyriešené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Kollár, ospravedlňujem sa, ale chcem predniesť v rozprave reč, na ktorú sa dá reagovať, lebo úvodné slovo je bez reakcií. Takže v takomto duchu.
Takže, vážení, ľudia boží slovenského národa, počúvajte, čo sa v tomto udialo v tejto oblasti.
Dúfam, že každému je jasné, že po roku 1989, keď bola revolúcia, sme náš národ nevymenili. Žil tu ten istý národ, ktorý žil aj v tom socializme, žili tu aj desaťroční, dvadsať-, tridsať-, štyridsať-, päťdesiat-, osemdesiatroční ľudia, ktorí zažili 89. rok. Samozrejme, boli to ľudia, ktorí žili v socializme, nie v komunizme, lebo ten sme ešte nedosiahli, starší tomu rozumiete, čo sme sa učili v školách. Komunizmus ešte nebol, to bola iba tá vízia. A tam sa samozrejme hlásalo, že štát, no veď predsa štát ochraňuje občanov. Štát ochraňuje občanov. Máme predsa televíziu, máme predsa médiá, máme noviny, čo sa tam napíše, to je pravda. Veď predsa štát nemôže občanov klamať. Štát nemôže ich podvádzať, nemôže na ich úkor žiť. Tak sme boli vychovaní v socializme, vážení. Tí, ktorí ste ho zažili, povedzte, že to nebolo tak. No bolo to tak. To znamená, že verejnoprávne médium, ktoré niečo povie alebo napíše, veď to je pravda. Štát predsa nemôže klamať. Vtedy neexistovali súkromné firmy. Podnikanie bolo zakázané alebo teda iba veľmi minimálne umožnené. A na základe týchto hodnôt prišla revolúcia a my sme mali žiť v demokracii. V tej demokracii, kde sa hovorili, že Západ super, trh vyrieši všetko, všetko je nablýskané, môžete získavať na finančných trhoch 15-, 20-, 25-, 35-percentné úroky, len niekde vložte peniaze a bude to fungovať. Vážení, hovorím o 90. rokoch života na Slovensku, kedy naši ľudia neboli naučení na podvody, ktoré sa momentálne dneska ako dennom poriadku robia v každej sfére. Vážení, s takýmito ľuďmi, áno, sme vstupovali po roku ´89 do ďalšieho fungovania našej Slovenskej republiky.
Dnes by som tu nemal stáť ja, Martin Fecko, poslanec za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, opozičný poslanec. Na tomto mieste by teraz tu mal stáť pán Robert Fico, resp. jeho ministri alebo jeho vláda. Prečo? Vysvetlím. (Reakcie z pléna.) Áno, vysvetlím, pán kolega. Nie, vysvetlím, pán kolega.
Takže bankové subjekty skrachovali v 2002. Teraz máme 15. výročie, vo februári bolo. Žiaľ, vyzerá tak, že sľuby, ktoré sa dávali, sa dávali márne. Ešte raz hovorím, keby to nebolo, táto reklama na nebankové subjekty vo verejnoprávnom médiu, nestojím tu. Nestojím tu. My sa zberáme koncesionárskymi poplatkami, aby sme toto verejnoprávne médium živili, a ono oklamalo našich občanov. Takže ja prakticky som si zaplatil, aby som bol oklamaný zo štátu. Lebo verejnoprávne médium povedalo, že tá koruna sa tam bude točiť a zisky budú také, aké budú. Áno, pani Schmögnerová, to hneď reagujem, lebo toto bude asi reakcia, že áno, že upozorňovala, a ja vám budem čítať, akým spôsobom to zdôvodňoval pán Robert Fico – pani Laššáková to už pozná, lebo to už počula asi štvrtýkrát odo mňa v tomto pléne – akým spôsobom pán Robert Fico to zdôvodňoval, keď bol opozičný poslanec. Ja vám to prečítam, pán Kvorka, nebojte sa. Takže v pohode, lebo ja chytám iba to, čo bolo dané a napísané na papieri. Nie cez médiá a potom sa to poprie, lebo to iba hlas podobný pánu Ficovi a neviem čo všecko možné. Nie. Pán Robert Fico je ten istý, čo bol v roku 2004, 2008, 2010, 2017. Je to ten istý Robert Fico, ktorý momentálne funguje a vedie našu Slovenskú republiku.
Takže po roku 2002, keď nastalo to zemetrasenie pre státisíce slovenských občanov, ktorí do toho investovali svoje financie a v dobrej viere, že verejnoprávne médium im nemôže predsa klamať a štát ich predsa neoberie o peniaze, keď to takto uvádza sa každých 10-15 minút v reklame, tak samozrejme písali v roku 2003 aj vtedajším predstaviteľom opozičných strán. Pretože v roku 2003 tu vládol kto? Nie pán Fico, ale pán Dzurinda a ďalší, ktorí prakticky na to nereagovali. Keďže na to nereagovali, samozrejme, ľudia sa obracali na všetkých, aj na opozičných poslancov. A vtedy opozičný poslanec bol kto? No predsa aj vládna strana SMER. A ja vám teraz budem citovať z listov. Pôjdeme po poradí, aby sme to mali chronologicky, pretože to je to tom, vážení, to je o tom klamaní, ktoré sa tu udialo.
Takže 16. september 2003. Odpoveď pána Roberta Fica pánu Pavlovi Jánošíkovi z Poltára, poškodenému občanovi: "Vážený pán magister, v odpovedi na váš list z 24. marca 2003 vám oznamujem, že SMER spolupracuje so Združením poškodených občanov a spoločne s ďalšími odborníkmi," ešte raz opakujem, "a spoločne s ďalšími odborníkmi hľadáme možné riešenia. Náš názor na danú problematiku je jednoznačný. Veľkú časť zodpovednosti za okradnutie státisícov klientov nebankových subjektov nesie štát." Ešte raz, na papieri dané Robertom Ficom, september 2003: "Veľkú časť zodpovednosti za okradnutie státisícov klientov nebankových subjektov nesie štát. Preto by mal niesť aj zodpovednosť aspoň za čiastočné odškodnenie postihnutých. Neviem, ako dopadnú naše aktivity, pretože možnosti SMER-u v roku 2003 ako opozičnej strany sú limitované, ale dúfam, že spravodlivosti sa podarí presadiť v čo najväčšej miere. Za váš list vám ďakujem a zostávam s pozdravom Robert Fico." Číslo 1.
Číslo 2. Pán Robert Kaliňák. Hovoríme o marci 2003. "Vážený pán Jánošík, v prvom rade mi dovoľte, aby som sa vám poďakoval za prejavenú dôveru a list, s ktorým ste sa na mňa obrátili. Súhlasím s vami, že vláda mohla a mala podniknúť po krachu nebankových subjektov také kroky, ktoré by zabránili odpredaju zvyšného majetku týchto inštitúcií. Určite je vám známe, že pokiaľ je prípad v procese vyšetrovania, nie je možné do neho zasahovať. Obracia sa na nás veľké množstvo poškodených občanov, ale SMER ako opozičná strana má obmedzené možnosti, pretože sa nezúčastňuje na výkonnej moci Slovenskej republiky. Na vašu otázku o pravdivosti informácií o krokoch, ktoré má SMER v tejto oblasti podniknúť, vám bude vedieť povedať najmarkantnejšie náš predseda strany Robert Fico, Fico a pán František Határ, tajomník predsedu strany." Podpísaný Robert Kaliňák.
Áno, prišli voľby, ktoré sa niesli v znamení, že všetci samozrejme poškodení, ktorí si nevedeli u vtedajšej moci, aby ich hlas bol vypočutý a riešený, začali sa obracať na opozičných. Áno, aj vládna strana SMER bolo opozičná a začala uvažovať, akým spôsobom sa dostať do vlády, ktorú kauzu otvoríme, ktorých občanov podporíme, že ich budeme riešiť, aby sme mohli vládnuť, aby sme mohli vládnuť. Čo sa stalo? Stalo sa to, že 300-tisíc poškodených občanov na základe toho, že pán Robert Fico ako opozičný poslanec v rokoch, do roku 2006, do toho júna, dával zákon o čiastočnom odškodnení spolu s ďalšími poslancami Národnej rady. Konkrétne to bolo 22. 12. 2005. Ešte raz, 22. 12. 2005. A dával to spolu s poslancami, pani Bolová, pán Cagala, pán Ďaďo, pán Fajnor, pán Fico, pán Hrdlička, pán Juščík, pán Mikuš, pán Ondriaš, pán Ševc, pán Vajda, pán Zubo. Títo dali návrh zákona, v ktorom v dôvodovej správe, a predpokladám, že predkladatelia sa v dôvodovej správe vyjadrujú transparentne, jednoznačne a jednozmyselne, konštatovali nasledovné: "Z titulu nečinnosti príslušných štátnych orgánov nesie určitý podiel spoluzodpovednosti za škody, ktoré boli nebankovými subjektmi spôsobené občanom, vkladateľom týchto nebankových subjektov, aj štát." Cieľom ich v roku 2005 predkladaného zákona bolo, aby, upraviť podmienky na čiastočné odškodnenie, a to z dôvodu, že: "Príslušné štátne orgány na rozdiel od občanov-vkladateľov mali dostatočné informácie, prehľad a vedomosti o vysokej rizikovosti vkladov do týchto nebankových inštitúcií. Zároveň mali vedomosť o porušovaní zákona zo strany nebankových subjektov. Napriek tomu, že už mali skúsenosti s podvodným konaním nebankových subjektov aj v predchádzajúcich rokoch, v prípade uvedených subjektov nekonali dôsledne a rázne proti nezakročili a nezabránili tak defraudácii miliardových vkladov našich občanov do týchto subjektov. Štát si v tomto prípade, tak kľúčovom z pohľadu z reálnej sociálnej situácie našich občanov-vkladateľov, najmä dôchodcov, v zásadnej miere nesplnil a neplnil svoju úlohu pri vedomí si faktov a riziku stavu. Nečinne sa prizeral porušovaniu základných pravidiel občanov, a preto má povinnosť za túto nečinnosť niesť určitý diel zodpovednosti."
Toto je citácia z dôvodovej správy, ktorá bola pri prvom podaní návrhu zákona pána Fica, keď bol ešte ako opozičný poslanec. Takže máme pána Roberta Fica nie iného, nie dvojníka. Pán Robert Fico je ten istý, čo bol v roku 2005. A, vážení, keď niečo napíšem, tak predpokladám, že za tým si stojím. A ja som veľmi zhrozený, že som tu aj v tomto pléne zažil a to musím povedať na plné ústa, zažil som situáciu, keď môj pozmeňujúci návrh bol podpísaný určitým kolegom a keď prišlo hlasovanie, tak hlasoval proti. A ja som bol v šoku vtedy ako nejaký dvojročný poslanec, teda dvojročne pôsobiaci poslanec v Národnej rade. Bol som v šoku, čo to má byť. A prišiel som sa opýtať, že, pán kolega, som vám to slabo vysvetlil, alebo nejaké iné tlačidlo na hlasovacom zariadení zlyhalo? A on mi povedal: "Viete čo? – ja som myslel, že som dostal knockout do kolien politický. "Vy si myslíte, pán kolega, že keď niečo podpíšem, som s tým stotožnený?" Ja som myslel, že sa mi sníva.
Takže, vážení, chcem veriť, že toto, čo podpísal pán Robert Fico, je s tým stotožnený a že nebude sa správať ako niektorí kolegovia, ktorí hovoria, že to, čo podpíšu, nie sú s tým stotožnení. To neberiem, lebo život beží o tom, že čo je psáno, to je dáno. A tak by sme si mali, pretože dennodenne tu máme rôzne kauzy pri rôznych podvodných konaniach, pri písomnostiach, a už neverím ani tomu, čo je tam napísané. Takže, vážení, chcem veriť, že pán Robert Fico, premiér, stojí za svojím slovom, ktoré dal ľuďom Slovenskej republiky.
A musím ešte citovať z tohto, v tejto dôvodovej správe, pretože to je kľúčové, lebo toto by sa malo každopádne plniť. Takže aj Národná banka, aj finančná polícia deklarovali, aký je stav nebankových subjektov, ale toto všetko citujem z dôvodovej správy z roku 2005, "bolo nedostatočné a doslova prevalcované masívnou reklamou týchto subjektov v televízii". Masívnou reklamou. "Štát si v zásadnej miere neplnil svoju úlohu a nezabránil defraudácii miliardových vkladov občanov. Aj napriek tomu, že boli jasné signály a existovali spôsoby a nástroje, ktoré mohol štát aplikovať kontrolou a preverovania skutočného stavu vnútornej štruktúry zdrojov a systému financovania vo vnútri týchto nebankových subjektov."
Pán Fico, jeden z predkladateľov, vtedy tlmočil v dôvodovej správe nasledovné: "Veríme, že trestnoprávnu zodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľom nebankových subjektov ponesú ich majitelia a konatelia." Stalo sa? No, figa borová. "Spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľov nebankových subjektov však musí, však musí niesť aj štát. A to za nekvalitnú legislatívu, za to, že príslušné orgány tým, že nekonali podľa zákonov, prípadne konali nedôsledne a zdĺhavo, umožnili páchanie trestnej činnosti a tým aj porušovanie základných práv a slobôd občanov." Základných práv a slobôd občanov. "V Českej republike," – pokračuje v dôvodovej správe z roku 2005 – "v ktorej tiež mali v minulosti podobné skúsenosti s činnosťou obdobných nebankových subjektov ako v Slovenskej republike, s tzv. družstevnými záložňami – kampeličkami príslušné orgány postupovali razantnejšie a tieto nebankové subjekty museli vďaka zásahom orgánov v krátkom čase odísť z trhu. Štátne orgány Českej republiky napriek tomu všetkému uznali svoj diel zodpovednosti za svoju nečinnosť, za krach v tejto inštitúcii a aspoň čiastočne odškodnili týchto občanov." Toto je citácia z dôvodovej správy k prvému zákonu, ktorý mal riešiť túto krivdu na našich občanoch pri nebankových subjektoch, v ktorom bol, samozrejme, a beriem tak, že áno, chcem veriť, že vtedy v dobrom vedomí, že ich porieši, ako opozičný poslanec, podpísaný aj terajší premiér pán Robert Fico.
Áno, hlasovanie dopadlo tak, ako dopadlo. Zo 132 prítomných za hlasovalo, moment, aby som bol presný – takže zo 132 prítomných bolo za 73, proti 20, zdržalo sa 23. Samozrejme, prešlo to do druhého čítania. Za boli klub SMER – SD a niektorí sú tu aj dnes. A ja budem citovať, nehnevajte sa, pán Čaplovič, budem aj vás citovať, lebo ste tam, hlasovali ste za. Takže z tých, ktorí máte tú možnosť teraz tu zažiť v tomto volebnom období, tak kto bol za? Hovorím o januári 2006, voľby boli v júni 2006, keď si dobre pamätám. Takže za bol pán Burian, pán Robert Fico, pán Jarjabek, pán Madej, pán Paška, pán Vážny, pán Baška, pán Čaplovič, pán Kaliňák, pán Muňko, pán Blanár, pán Číž, pán Kondrót, pani Zmajkovičová, tá už tu neni síce, pani Laššáková, pán Varga. Áno, to ste tí istí, dúfam, dúfam, že ste tí istí. A sa pýtam, ako je to možné, že nie, nie a nie? Takže za boli aj Ľudová strana HZDS a ostatní, prakticky ešte niektorí tí, ktorí neboli zaradení do klubov, pani Eva Antošová, pán Bódy. A myslím, že ďalších tu už ani nemáme, takže ani netreba to spomínať. Každopádne prešlo to do druhého čítania. Nasledovalo druhé čítanie a bolo to pridelené samozrejme aj ústavnoprávnemu výboru, ktorý povedal, aby sa v tomto návrhu nepokračovalo, a bolo o tom hlasovanie 16. 3. 2006. Ešte stále je pán Fico v opozícii a stále čakáme na voľby, o tri mesiace máme voľby, takže situácia je vážna, poškodení občania alarmujú, chcú ísť do ulíc a veria, že opoziční poslanci, ktorí už raz tento zákon dali, že budú plniť svoj sľub. Takže hlasovanie, aby zákon nebol v ďalšom konaní, v pokračovaní, pri tomto hlasovaní samozrejme klub SMER – SD držal líniu, to musíme povedať, že v marci 2006 pri tomto hlasovaní klub SMER – SD bol proti návrhu ústavnoprávneho výboru, aby sa nepokračovalo v tomto konaní, obdobne aj klub ĽS HZDS. Ostatní, to znamená, vymenujem, SDKÚ, SMK, KDH, KSS bolo proti, ÁNO a nezaradení poslanci väčšinou boli za. To znamená, jednoznačne hodené cez palubu vtedajšou vládou, že nič sa nebude diať a konať.
Dobre, prišli voľby, jún 2006. Pán Fico sľubuje občanom, tak ako som to už aj čítal, že áno, budeme sa s tým zaoberať a budeme riešiť, lebo štát má na tom podiel. Viete, ako dopadli počtom voľby v roku 2006? SMER – SD 671 000, za ním SDKÚ 422 000 a tak ďalej, KDH na konci 191 000.
Pán Fico, nebyť tohto sľubu, ktorý ste dali týmto poškodeným občanom, ktorý ste si následne dali aj do vládneho programu, vy by ste nebol vládol. Tristotisíc poškodených občanov, iba keď 100-tisíc, nech tam bude, nech bude iba 150-tisíc, už by politická scéna v roku 2006 na Slovensku vyzerala celkom ináč. Uvedomujete si to vôbec? Uvedomujete si to vôbec, čo ste urobili? Vy ste na základe klamlivej svojej predvolebnej rétoriky spôsobili, že občania vám uverili, ako tomu čestnému spravodlivému pánu Ficovi, ktorý bol v opozícii a dával tento zákon, dali ste si to aj do volebného programu, a dali vám hlasy. Dali vám hlasy. Dneska sme tu nemuseli možnože sedieť v takejto konštelácii. To mohlo byť celkom iné možné. A nieže možno, stopercentne celkom iné. Žiaľ, nestalo sa. A vy ste si to dali do svojho volebného programu, super. Takže, samozrejme, občania, poškodení boli radi, že pán Fico udržal líniu a v svojom volebnom programe hovorí, občania, stojím za vami a to ako opozičný poslanec dávam aj do vládneho programu, lebo to som vám sľúbil.
A teraz vám poviem, aká bola odpoveď pána Mariána Saloňa. Toho poznáme asi tiež. Aj ja som ho mal tú česť zažiť, ale je aj teraz, takže vieme, o kom hovoríme. Vtedy generálny riaditeľ kancelárie ministerstva vnútra. List z 8. septembra 2006, už sme po voľbách. Voľby sa absolvovali, pán Fico vyhral. A čo odpovedá pánu Jánošíkovi pán Saloň? "Dovoľte, aby som vám v mene ministra vnútra poďakoval za váš blahoprajný list, ako aj za dôveru, ktorú ste vyjadrili ministrovi vnútra. Vláda Slovenskej republiky sa v auguste 2006 vo svojom programovom vyhlásení v bode 2.1. Makroekonomický rámec, verejné financie a dane zaviazala, že podporí čiastočne odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov." Opakujem, bod 2.1., podporí čiastočné odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov. "Dovolím si vás ubezpečiť," pokračujem vo vete a v liste, "dovoľujem si vás ubezpečiť," hovorí pán Saloň, "že podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky sa ako člen vlády Slovenskej republiky bude plne zasadzovať o plnenie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky." S úctou a tak ďalej. Ďalší list. Pýtam sa, jasné? No, jasné, poškodení občania, idú vás riešiť. Nemáte pochybnosti, dali ste im hlasy, vyhrali to, super. Krásny tip, ktorý sme pred voľbami zvládli, a pán Fico porieši 300-tisíc poškodených občanov.
No, ale čo sa stalo, vážení? A to sa pýtam ja, obyčajný človek. To svedomie nič? To šliapem si po jazyku? Aj to, čo napíšem, aj to neplatí? V programovom vyhlásení. A to neplatí, vážení? Veď sa preberme! Veď vy teraz dávate odpočet programového vyhlásenia, čo som splnil všetko. Bilbordy ešte u nás v Prešove, ešte aj tieto visia, čo ste splnili. A tento vás úkol, úloha z roku 2006 je kde, na ktorom bilborde? Ako ste sa k nej postavili, vážení?
Pán Fico, nehnevajte sa, toto vám budem vyčítať, dokiaľ tu budem v parlamente, alebo tu budú obyčajní, lebo to je krádež na slovenskom národe a podvod, ktorý ste spôsobili. A dostali ste sa k moci týmto podvodným spôsobom. Týmto podvodným spôsobom!, nehnevajte sa, musím vám to povedať.
Áno, začal ďalší, volebné obdobie začalo. Volebné obdobie, ktoré malo číslo IV, 2006 - 2010. Áno, pán Fico vládol, nejak veľmi sa k moci, vyzerá, že nemal, aby to riešil v prvých rokoch, ani v druhom, ani v treťom. Ale prišlo jedno takéto, by som povedal, že zadosťučinenie za svoje volebné sľuby, a strany, ktoré sa tu dostali, predsa len povedali, že poďme do toho a začali robiť zákon, ktorý hovorí o čiastočnom odškodnení. A boli to strany z našich kolegov z maďarskej SMK a cez svojich poslancov pána Berényiho, Duraya, Farkasa, Juhásza, Kötelesa, Miklósa, Pásztora, Szigetiho, Szigetiho a Szögediho vo februári 2010, to znamená, štyri mesiace pred voľbami, lebo v júni 2010 boli ďalšie voľby, predložili tento, pardon, tento návrh zákona, ktorý išiel vo februári 2010. Prakticky okopírovali to isté, čo bolo dané v minulom volebnom období, a dali o ňom hlasovať. Hlasovalo sa, viete, kedy? Deviateho 3. 2010. Takže poďme na to, ako to dopadlo, toto hlasovanie. Samozrejme išlo o to, aby tento zákon bol predložený do druhého čítania. Takže SMER – SD, všetci sa zdržali, SDKÚ, proti a zdržali, SNS, proti a zdržali sa, SMK, tamtí boli za, ktorí boli prítomní, ĽS – HZDS za, klub KDH rôzne, proti, ale za tam nebol nikto, väčšinou proti alebo sa zdržali, a nezaradení poslanci, väčšinou proti alebo sa zdržali. To znamená, samozrejme, to neprešlo. Za hlasovali 28 ľudí a tým pádom, vážení občania, poškodení nebankovými subjektami, ste boli druhýkrát hodení cez palubu, teraz zo strany vládnej moci, ktorá si povedala, že vás bude riešiť vo svojom volebnom programe.
Takže pýtam sa, vážení, sme až takí slabí, že nevieme si stáť za svojimi slovami? Nevieme si plniť svoje programové vyhlásenie vlády? Ja chcem veriť, že raz strana SMER a jeho poslanci budú plniť naše programové vyhlásenie nášho hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti tak, ako ja to robím teraz za vás. Ja plním vašu domácu úlohu, ktorú vy ste dali. Vy ste si dali domácu úlohu a ste si ju nesplnili, takže nehnevajte sa, ja vám to budem vyčítať až do konca, pokiaľ budem v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, lebo človek musí mať iba jedno svedomie, jednu česť, jedno meno a keď niečo napíše, tak musí to aj splniť. Nehnevajte sa, takto beží normálny život. A keď hovoríme, že sme v demokracii a sme v normálnom živote, tak mali by sme sa k tomu aj takto správať.
Samozrejme, že, keď sme nastúpili my ako obyčajní, ktorí, hovorím, že sme vznikli kvôli tomu, aby nezávislí mohli kandidovať do parlamentu, zodpovední odborníci, tak sme dali o tom hlasovať. Toto myslím, že je to moje tretie, respektíve štvrté vystúpenie. V roku 2014 sme skončili asi tak, že hlasovanie za môjho už pozmeňujúceho návrhu, respektíve nového zákona o odškodnení nebankových subjektov, ktorý v podstate, podstatne zlepšil tento pôvodne navrhovaný zákon, a musím povedať, že aj legislatívci z rôznych úrovní sa vyjadrili k tomu, že má hlavu a pätu, takže chcem na tomto fóre vysloviť vďaku aj našim právnikom, ktorí ho vypracovali, a ocenili to aj poškodení občania nebankových subjektov, že kvalita tohto zákona je podstatne iná a lepšia a vykonateľnejšia v reálnom živote, ako to, čo bolo predkladané predtým. Takže v roku 2014, 10. 12., iba osem hlasov za a bola za aj pani Zmajkovičová, to musím priznať, a boli obyčajní, ostatní sa väčšinou zdržali alebo neprítomní. A keď som to dával v októbri 2015, tak zo 120 prítomných za hlasovalo iba 16, proti 5, 90 sa zdržalo. A samozrejme, vládna strana SMER, ktorá vtedy vládla mocou jednotnou a nespochybniteľnou, všetky ministerstvá mala – to znamená, čo chce viac strana vo svojej kariére dosiahnuť, ako to, že má všetkých ministrov a vládne v plnom rozsahu, nemusí sa pýtať ani SNS, ani MOST-u – Híd a nikoho, čo chcete viacej? – ani vtedy ste neboli v stave zabrať a sebareflexne si povedať, že máme ťažký dlh. To znamená, mali ste tretiu šancu to opraviť. Nestalo sa, vážení kolegovia zo strany SMER.
Takže ja chcem veriť, že pri tomto návrhu, ktorý je teraz, a sme trochu v inej konštelácii, dáte zadosť priechodnosti spravodlivosti a čestnosti ponímania vlády a výkonných orgánov, ktorí vládnu v našej Slovenskej republike.
A že sa dalo tomu zabrániť, musím ešte aj odcitovať na konci ďalšie veci, aby ste si nemysleli, že Fecko to má iba takto z prsta vycucané, pretože Komora komerčných právnikov cez pána Kraveca a pani Jurkovičovú, ako cez pána doktora Kolema vypracovala v týchto časoch, keď to hrozilo v tom prvom vašom volebnom, keď ste mohli riešiť tieto veci, resp. do roku 2005, vypracovala, kde vidí ona, to znamená, tých 1 500 právnikov združených v tejto komore komerčných právnikov, kde vidí ona zlyhanie štátu a kde boli tie upozornenia, že, štát, konaj, vláda, konaj, lebo niečo sa deje, to, čo by sa nemalo diať.
To znamená, budem tu citovať iba niektoré veci, napríklad Slovenská informačná služba v spisoch v roku 1999 informovala príjemcov zo zákona, premiéra, predsedu parlamentu, generálneho prokurátora o blížiacej sa strate likvidity nebankových subjektov. Hovorím o roku 1999. Informovala predsedu vlády, predsedu parlamentu, generálneho prokurátora, že je problém.
Ďalej, na tridsiatom, na 32. schôdzi Národnej rady v roku 2000 riaditeľ SIS informoval poslancov a generálneho prokurátora o blížiacej sa strate a likvidity. Tu na tomto pléne riaditeľ SIS upozorňoval, že je problém. Štát, máš problém, občania boli podvedení, máš problém. Nič sa neriešilo. Kontrolné orgány ministerstva financií zistili, že nebankové subjekty v rozpore so zákonmi a zákonom o bankách neoprávnene podnikajú a páchajú trestnú činnosť. Ministerstvo financií hlásilo, že trestná činnosť sa tu pácha na našich občanov. Nikto nič. Každý stojí, pozerá do blba. No, vážení, toto má byť čo za prístup k občanom?
Vtedajšia ministerka financií o týchto skutočnostiach, pani Schmögnerová, v roku ´99 informovala NBS-ku, to znamená, Národnú banku Slovenska. Národná banka tieto odstúpila aj generálnemu prokurátorovi a v ďalšom období aj úradnej finančnej polícii, úradu, finančnej polícii Policajného zboru Slovenskej republiky. Generálny prokurátor na osobnom stretnutí so šéfom kriminálnej polície pánom Angyalom za účasti šéfa úradu vyšetrovania pána generála Šátka (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) jednali o páchaní trestnej činno..., o páchaní trestnej činnosti nebankových subjektov, neprijali konkrétne účinné opatrenia, nakoľko trestná činnosť pokračovala ešte ďalší rok.
Vážení, veď tu boli upozornení potom ešte ďalší, asi 15, nechcem tu všetko citovať, lebo už čas je dosť dlhý. Takže, vážení, ja sa pýtam, ako je to možné, že takýmto spôsobom sme hodili ľudí cez palubu a nikto sa ich nevedel tých dvanásť, resp. pätnásť rokov zastať?!
Nehanbíte sa, pán premiér? Pán premiér, to sú vaše slová. Vy ste si to dali i do volebného programu. Nikto vám to nekázal tam dať. Vy ste dobrovoľne si to dali do volebného programu, aby ste sa stali predsedom vlády. Áno, stali ste sa. Občania vás tam posunuli. Kde ste ich hodili? Cez palubu. Vôbec sa o nich nestaráte. Takto sa stará sociálny demokrat? Sociálny demokrat? A ešte pritvrdím: takto sa správa veriaci, ktorý má birmovku, prvé sväté prijímanie a krst? Takto sa správa veriaci? Veď ten predsa chce pomôcť blížnemu svojmu. Či nechce? Veď vy ste pred prezidentskými voľbami povedali, že máte birmovku. Tak aj tam ste klamali, že nie ste veriaci? Dúfam, že nie. Dúfam, že nie. A ja verím, že vy srdce máte dobré, len ste sa obklopili ľuďmi, ktorí asi vás zavádzajú. Tak, pán premiér, buchnite po stole a povedzte, že koniec, stačilo. Veď predsa ste normálny, klasický premiér. Ja vás beriem normálne, že áno, ste tam, ľud vás zvolil. Tak povedzte si, že stačilo. A týmto nebankovým subjektom, neviem, či čakáte, či títo občania vymrú? Áno, asi to, tak ako pri reštitučných konaniach, kde reštitúcie 27 rokov neporiešené, tak ako pri ďalších veciach, proste čakáte. A starodôchodcovia sa nedožijú zvýšenia dôchodkov, že? Lebo načo? Nech radšej vymrie táto kategória. Veď tak predsa sa nemôže stavať štát. Veď predsa vy máte moc, nie my tu opoziční, čo sedíme tu na tejto pravej strane v parlamente. Veď na vás sa budem dívať, hoci do prázdnych lavíc.
Vážení občania, mám tu troch zástupcov, resp. šiestich zástupcov koaličných, koaličnej vlády terajšej. A mám tu nejakých 20 opozičných, 25 opozičných poslancov. Takže, vážení, v takomto fóre sa diskutuje o odškodnení nebankových subjektov. Takže nehnevajte sa, áno, Fecko má ten problém, že vždy, keď jeho zákony idú, tak idú buď stále o deviatej ráno, alebo o pol siedmej večer. No, žiaľ, je to asi môj údel, ale ja hovorím, že, panebože, vďaka aj za to, že tu môžme hovoriť, lebo v maďarskom parlamente už ani hovoriť nemôžu. Tam to majú už tak, že komisia povie, či môže vystúpiť alebo nemôže vystúpiť so svojím zákonom, a to je nonsens.
Takže chcem veriť, že u nás tá demokracia bude pokračovať, ale, pán premiér, ešte raz na vás apelujem, na vaše svedomie, na vaše nesplnené sľuby a na vašu vládu, ktorá je, má už teraz tretí pokus na to, aby si naplnila svoj volebný sľub. A ja vám dávam tento zákon, si ho preberte, dajte si ho pod vašou vlajkou, dopresnite ho, nemám problém, ani poškodení nebudú mať s tým problém, aby to prebrali vládnuce koaličné strany a dali to pod svojou vlajkou. A ja budem len rád, že vyriešime problém. Lebo my tu máme byť na to, aby sme riešili problémy, nekomplikovali ľuďom život, ale komplikovali tak, že nakoniec ešte aj poprieme to, čo sme dali do vládneho programu, a neporiešených vecí.
Takže chcem vás veľmi pekne poprosiť, moji kolegovia a kolegyne, aby sme pri hlasovaní si spytovali svoje svedomie, kde sme, ako sme, ako sú tieto nebankové subjekty, títo občania odškodnení.
A musím ešte jedno povedať, čo ma napadlo, stopäťdesiat samovrážd, vážení, stopäťdesiat samovrážd, samovrážd, ešte raz opakujem. To pôjdu, na čie ruky, tá krv pôjde? To na čiu hlavu pôjdu tieto smrti? Že ste vy spôsobili odchod ľudí z tohto života kvôli tomu, že ste neriešili.
Pán premiér, čo vám hovorí svedomie? Čo vám hovorí svedomie ako veriacemu, ktorý hovorí, a verím, že ctí Desatoro, nezabiješ. A hriechom je aj to, keď môžeš urobiť a neurobíš, lebo si lenivý, lebo nechceš počúvať, nedáš, nemáš otvorené srdce pre blížnych svojich. Pán premiér, spamätajte sa, lebo toto vám, raz si to tam hore povieme. Ja som kresťan - katolík, za to sa nehanbím a budem, hovorím, že tam si raz povieme, ako sme tu spravovali túto krajinu, ako sme spravovali našich občanov, ktorí vás pýtajú, prosia a vy nereagujete. Takže chcem veriť, že dáte priechodnosť a konečne sa táto kauza ukončí. A končím tak ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, aj zástupcovia poškodených občanov nebankových subjektov, ktorí prišli si vypočuť, akým spôsobom sa postavia zákonodarci k tomuto ich zákonu, ktorý predkladám v ich mene.
Prv by som uviedol v dôvodovej správe hlavne to, čo myslím, že by malo zaznieť pri predkladaní zákona, a následne pôjdem do rozpravy, takže, pán predsedajúci, hlásim sa ako prvý do rozpravy k tomuto bodu, kde rozoberieme konkrétne veci, akým spôsobom sa vyvíjal tento, ja hovorím táto kauza, respektíve tento podvod na našich občanov, ako v časovom horizonte vyzeral.
Takže hlavným cieľom návrhu zákona je aspoň, aspoň čiastočne odškodniť bežných ľudí, ktorí s dôverou vložili svoje finančné prostriedky do podnikania nebankových subjektov v čase, keď za výrazného prispenia štátu nebolo na Slovensku v oblasti bankovníctva a finančníctva vytvorené štandardné právne i ekonomické prostredie a následne utrpeli ujmu. Spočíva hlavne v tom, že im po skončení podnikania nebankového subjektu alebo po ukončení konkurzného konania vedeného voči nemu nebol vyplatený alebo vrátený ani ich podiel, to znamená, ten vklad, ktorý do neho vložili. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hlavnú zodpovednosť za podvodné konanie nebankových subjektov nesú vtedajšie vládne politické strany, ktoré boli zodpovedné za nastavenie legislatívneho prostredia.
Slovenská republika počas fungovania nebankových subjektov vybrala dane z činnosti týchto subjektov v odhadovanej výške 7 mld. slovenských korún, v prepočte okolo 230 mil. eur. Verejnoprávne média zarobili na propagácií tohto podnikania viac ako 8 mil. eur, v starej mene 250 mil. slovenských korún. Pokiaľ by táto reklama nebankových subjektov neišla vo verejnoprávnom médiu, ale v nejakej komerčnej, v komerčnom médiu, tak tu nestojím dnes a nedávam tento návrh zákona.
V zmysle predkladaného návrhu zákona je odškodnenie klientov nebankových subjektov čiastočné iba, ešte raz zdôrazňujem, iba čiastočné, nie úplné, a výrazne obmedzené a týka sa len osôb, ktoré ani po mnohých rokoch od vzniku ujmy, ktorá im bola spôsobená, neprestali veriť v spravodlivosť zo strany štátu, ktorý im takéto odškodnenie prisľúbil, čo sa týka aj súčasnej vlády Slovenskej republiky.
Najvyšší možný podiel, ktorý sa odškodňuje, je 33-tisíc eur, to znamená, staré koruny, plus-mínus, 1 mil. korún, a najvyššia možná čiastka odškodnenia podľa tohto nášho návrhu zákona predstavuje sumu 13 200 eur. Predpokladá sa, že takto by sa vysporiadalo okolo 50-tisíc ľudí, a celková suma, ktorá je potrebná na túto, na toto vysporiadanie, je okolo 120 mil. eur.
Zákonná úprava je nevyhnutná, keďže súdy Slovenskej republiky odmietli odškodniť týchto ľudí voči štátu s odôvodnením, že mali byť pri svojom podnikaní obozretnejší, čo nemožno považovať za správne, keďže v danom období nebolo na Slovensku ešte vytvorené v oblasti tohto druhu podnikania štandardné podnikateľské prostredie.
Za vytvorenie štandardného legislatívneho prostredia v oblasti bankovníctva a finančníctva bolo zodpovedné ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré sa stáva aj tým ministerstvom, ktoré bude odškodňovať, pokiaľ by tento zákon prešiel, takže ministerstvo financií, ktoré tento proces aj kvôli vstupu do Európskej únii zavŕšilo až 31. 12. 2001. Opakujem, až 31. 12. 2001. A preto je orgánom, ktorý má aj toto teraz riešiť podľa nášho návrhu zákona.
Návrh zákona z tohto dôvodu sa vzťahuje len na tie nebankové subjekty, ktoré začali podnikať do 31. 12 2001, kedy nadobudol účinnosť zákon o cenných papieroch a investičných službách. Na čiastočné odškodnenie majú podľa nášho návrhu zákona nárok len fyzické osoby, ktoré neboli členmi riadiacich ani kontrolných orgánov dotknutých nebankových subjektov a ktoré si svoj podiel vložený do podnikania nebankových subjektov alebo práva s ním spojené si ponechali a nepreviedli ho na tretie osoby. To znamená, nepostúpili ho ďalším. Musí to byť tá konkrétna osoba, ktorá podpísala tú zmluvu. Zároveň musia byť, samozrejme, splnené aj ostatné povinnosti zákonné, napríklad odvedená daň z príjmu.
Návrh zákona má negatívny dopad, samozrejme, na rozpočet verejnej správy. Vyvoláva však pozitívne sociálne vplyvy, pričom nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyv na životné prostredie alebo informatizáciu spoločnosti. Návrh bol prerokovaný aj s predstaviteľmi dotknutej občianskej spoločnosti a dotknutými mimovládnymi organizáciami a z ich strany je vnímaný ako pozitívny prvok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Toľko iba na úvod, na uvedenie, aby ste potom, kolegyne, kolegovia, mohli reagovať, tak vystúpim v rozprave obšírnejšie, pretože som si vedomý, že na túto otázku je dvojaké nazeranie v našej spoločnosti. A ja sa vám snažím a budem sa vám snažiť v rozprave vysvetliť, prečo je tento tu postup z našej strany zákonný, resp. ako si predstavujeme odškodnenie týchto krívd a čo tomu všetkému predchádzalo, akým spôsobom sa k tomu postavili vtedajšie vládne špičky, aj terajšie vládne špičky. A všetko by som rozobral v rozprave, ktorá, dúfam, že môže prebehnúť. A hlásim sa, pán predsedajúci, do rozpravy ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že ste povedal ten exkurz aj na tých Indiánov, aj ďalších, ako dopadli, lebo je to fakt. A ako sa hovorí: "Múdri sa učia na chybách iných, hlúpi na vlastných." Ja by som nerád, aby sme sa učili na vlastných chybách, keď vieme sa poučiť z dejín, z minulosti aj z iných krajín.
Áno, ako ste povedali, je veľmi dôležité, ako sa pôda využíva. A u nás máme hlavne ten problém, že záber poľnohospodárskej pôdy, záber poľnohospodárskej pôdy na iné využitie. Aj včera sme tu mali zákon o pozemkových úpravách, kde sú jednoduché pozemkové úpravy, kde prakticky tiež umožňujú na iné ako poľnohospodárske využitie, čo mne ako poľnohospodárovi doslova že trhá žily, ako sa hovorí, pretože tú pôdu si musíme chrániť v prvom rade na obživu, na dorobenie obživy, až potom na nejaké, výrobu chemických tovární a neviem nejakých chemikálií, liekov a všeckého možného, lebo tie lieky, ktoré budeme potom prácne vyrábať, máme aj v tej prírode. Že keď necháme tú prírodu, aby tam vyrástol či už ten ženšen, alebo neviem čo teraz, mňa tak napadlo prvé, tak dobre, môžme využiť tie lieky aj z tej prírody, ktorú tu máme. Len my sme si povedali, že budeme tu cez tie nejaké iné farmaceutické priemyselné nejaké loby a neviem cez čo tú pôdu na iné účely využívať. Ale to je iba taký príklad.
No u nás je najväčší problém ten, ako sa dostať k pôde. Ale to už bude iná téma a chcem veriť, že bude.
Ale chcel by som ešte upozorniť jedno predkladateľov zákonov, zákona, teda novely ústavy, špekulatívne nakladanie. Špekulatívne nakladanie, aby sme toto ozrejmili, čo je. Lebo keď som bol na určitých poľnohospodárskych fórach, kde bol aj štátny tajomník, tak sme to trošku rozobrali a musím povedať, že niekedy som sa zháčil, že keď poviem, že chcem svojmu synovi nechať tú pôdu, ktorý nebude gazdovať, tak je to špekulatívny záujem. Tak som povedal: "No tak, sorry, tak to už teda neberiem, lebo ja predsa nechcem, ja neviem, či môj syn nebude to potrebovať o dva roky, o tri, keď príde..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani kolegyne a páni kolegovia, za možnože vzdanie nejakej tej či už úcty, alebo nejakej tej patričnej, nejakej, že som nielen ten odborník, ale ja si myslím, že tak ako nás vychovávali naši rodičia, ako sme sa vychovávali v živote, kde sme pracovali, a to je jedno, či budeme prezidentom, poslancom, kopáčom kanálov, mali by sme ostať ľuďmi v prvom rade a odovzdávať to, čo sme sa naučili.
Ja vám poviem otvorene, viackrát som to tu už povedal, ja by som bol najradšej, keby v parlamente sedeli ľudia, ktorí svoju životnú know-how v danom odbore chcú dať v prospech národa. My sme boli tiež mladí, mali sme 25, 28, áno, štrngali sme, super, ideme, svet gombička, ale ja hovorím, že musí tu byť človek, ktorý už je naučený z toho života a vie povedať ministrovi, kde robí chyby. Dvadsaťsedemročný chalan alebo dievča, ktorý príde po vysokej škole, je naučený z kníh. Život neoklameš, prax je prax a ja by som bol veľmi rád, keby sme tu mali vo výbore, keď je výbor pre zdravotníctvo, tak nech sú tam lekári, zdravotné sestry a ďalší. Poľnohospodárstvo? Žiaľ, dopadli sme tak, že momentálne tam veľa odborníkov nemám, neberte to osobne, ale nemám tam veľa odborníkov, s ktorými by sme mohli debatovať, viete, ako odborne a to ma trošku mrzí.
Ale bez ohľadu na to, táto téma, ktorú teraz preberáme, nás prežije a vyzerá, že to bude možnože niekto o tridsať, o päťdesiat rokov spomínať, že, áno, bola tu nejaká partia v roku 2017 a dala to do ústavy. A ja som na to patrične hrdý, keď to prejde, pretože myslím si, že je to téma, ktorá, pokiaľ bude vlastníctvo vlastníctvom a zem bude zemou, tak bude musieť v ústave byť. Takže toto je moje nejaké takéto krédo.
A keď dovolíte, ja sa v 55 rokoch už nezmením, ja budem stále taký, aký som. A Pán Boh je nad nami a tam budeme mať skladať účty, takže ja hovorím, že tam si to potom povieme, ako sme tu gazdovali na tejto zemi slovenskej.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ďakujem pani predrečníčke, pretože aj ja mám taký názor v mnohých veciach, ako povedala. Takže ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa, že ste ešte zdupľovali veci, ktoré tu neboli povedané k tejto téme.
Začnem asi tým, že včera, keď som vystupoval, som si neprečítal spoločnú správu. Áno, priznávam, bol iný režim v minulom volebnom období, kde sme mali spoločné správy vzadu v priečinkoch, sme si vybrali, teraz je to na internete a trošku ma to zmiatlo, že som si ju nemohol nájsť, tak reku dobre. A ústavnoprávny výbor, vyzerá, že dal pozmeňujúce návrhy, ktoré hovoria aj o tom, že vypúšťame "vidiecky spôsob života". Definícia prečo, hovorí sa, že neni to legislatívne nejakým spôsobom ujasnené, čo to vlastne je. No neviem, ale keď si pozreme, čo znamená vidiek, tak prakticky myslím, že vidiek teda pre tú klasickú definíciu, ktorá je cez Wikipédiu, "je priestor mimo mestského osídlenia charakterizovaný menšou hustotou zaľudnenia a tradične zameraný na poľnohospodárstvo. Tieto dva priestory sa líšia nielen charakterom osídlenia, architektúrou, ale aj prevládajúcim spôsobom obživy, štýlom života, kultúrou atď. Odlišný je aj prevládajúci charakter sociálnych sietí a organizácia spoločenstva. Vidiek býva považovaný za prostredie menej anonymné", čo by sme chceli aj v mestách, samozrejme, hej, že by sme poznali suseda, nieže vôbec nepoznám. To znamená "menej anonymné, s vyššou sociálnou kontrolou", to je tiež super, lebo kontrolujeme suseda, čo robí alebo čo nerobí. V meste je to tiež také, no, vieme aké. "Ale tiež s vyššou sociálnou súdržnosťou a sociálnou oporou." Sociológovia upozorňujú ešte, napríklad rozdiel vnímanie času na vidieku a v meste.
No, vážení, čo na tom neni jasné? Neviem, čo na tom neni jasné. A keď nebolo jasné, tak sa mohlo ešte doplniť a dať odkaz, kde si to máme akože ujasniť, čo to má byť.
Ale preto asi ani včera ste, pán navrhovateľ, nereagovali, keď som povedal, že to je zákon o vidieckom osídlení, teda ktorý som mal, laznícky zákon, že ste nejakým spôsobom nepodporil, tak asi, samozrejme, vedeli ste, že už to bude vyňaté. A bol by som rád, keby sme teda, navrhujem, aby sme ten bod 3, pán spravodajca, dali na samostatné hlasovanie, lebo ja by som si ho veľmi chcel teda vypočuť, že ako sa k tomu postavia ostatní. Lebo mne sa zdá, že Slovensko nebude mestská krajina. My nebudeme mestská krajina. Sme vidiecka v prvom rade, alebo pol na pol minimálne teda, keď už nie viacej. Takže toto, aby som na to nezabudol.
No a vráťme sa k tomu, čo som hovoril včera, a síce, škoda, že zase tu nemáme pána Dostála, resp. ďalších, lebo chcel by som mu vyjasniť určité veci a chcem iba povedať jedno. To, čo Európsky parlament konštatuje a dáva do vienka komisii Európskej, že ktoré územia a ktoré krajiny už majú ten alarmujúci stav koncentrácie tej pôdy, tak som včera zabudol. Tak aby ste, vážení kolegovia, kolegyne, vedeli, tak Európsky parlament hovorí, že koncentrácia pôdy alarmujúci rozsah naberá hlavne v Rumunsku, v Maďarsku, v Bulharsku. To znamená, sme doma. Socialistický tábor bývalý, že? Ale neni známa ani v Nemecku, Taliansku a Španielsku. To znamená, že dáva, že zhruba je to pol na pol, že aj tam. Ale keď si vezmeme tú ekonomickú situáciu, jak bolo povedané, že no iď si kúpiť do Francúzska pôdu, no iď si ju kúpiť, 25-tisíc eur hektár. No iď si ju kúpiť. A ešte máte tam komisiu SAFER, ktorá vám poviem, že, áno, nie, áno, nie, vybavené. U nás pán Dostál chce, že všecko grátis. Ideme, príď, kúp. No nie, neberiem, vážení! Neberiem.
A poviem, ako to majú aj v iných krajinách, pretože ja mám teraz jeden problém. Ja som tu za týmto pultom už povedal niekoľko desiatok tisíc slov podľa evidencie, ktorá sa vedie. A to, čo sme mali v minulom volebnom období proste, ja neviem, či som to povedal vám ako novým alebo tým minulým, viete ako tak, takže v niektorých veciach sa musím vrátiť k tomu. Takže keď sme tu mali zákon 140-ku o tom nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov, samozrejme, som tu vystupoval niekoľko desiatok minút, možnože aj hodinu a prakticky sme to rozoberali. A poviem iba to, aspoň niektoré veci, lebo čas je krátky.
Takže napríklad v Nemecku k pôde sa viaže Občiansky zákonník, kde predaj poľnohospodárskej a lesnej pôdy je možné v zmysle sídelného zákona, konkrétneho, obmedziť alebo odmietnuť záujemcov, ktorí nespĺňajú základné predpoklady, ako napríklad trvalý pobyt v obci a nedávajú záruku jej riadneho obhospodarovania. Trvalý pobyt a riadne obhospodarovanie, si predstavte, Nemci. A my chceme nič. Ani tri roky, ani desať rokov, nič, proste ber. No, nehnevajte sa, neberiem.
V Rakúsku cudzinci, sa rozoberajú občania, samozrejme, nečlenských štátov a tam takisto musí mať pobyt desať rokov najmenej. Rakúsko, tu hneď za. A myslím, že aj oni sú v tom infringemente, ani neboli spomenutí, ale dobre, okej.
Máme napríklad Maďarsko. Maďarsko tam má, brali sme ho ako vzor, aj oni sú v tom infringemente a tam majú dokonca obmedzenie veľkostné. Tam je 300 hektárov, resp. 250. To znamená, že tam nemôžeš ísť nad tú výmeru. My tu máme dneska takých, že koľko kúpiš, toľko máš. A musím povedať, že aj my sme obmedzovali pri reštitúcii vydávanie majetku v Československu a na Slovensku, kde bolo do 150 hektárov poľnohospodárskej alebo 250 všetkej sa mohlo vrátiť tým našim veľkostatkárom, resp. ktorí boli skonfiškovaní. A ja som mal tú česť, česť, áno, že som musel povedať, žiaľ, idete nad 250 hektárov, toto musím nechať štátu. U tých, ktorí si reštituovali. Takže aj u nás máme nejaké obmedzenie, ktoré platilo pre reštitúcie a neplatí dnes pre tých, ktorí navrhujú dneska. Tak sa pýtam, dajme to do nejakého súladu.
Boli tu aj ďalšie veci. Mne sa napríklad veľmi páči obmedzenie v Slovinsku, kde hovoria, že ak chceš predávať, tak okrem toho, že, samozrejme, spoluvlastníci, musíš ponúknuť ešte aj susedovi, ktorý je vedľa teba. Super. To by som myslel, že by sme mali dať aj my potom, keď budeme robiť niečo s tým. Takže je tu ešte viacej podnetov. Nechcem to rozťahovať, lebo mám ešte iné veci.
Takže mňa šokovalo v prvom čítaní, keď sa tu, áno, z opozičných lavíc ozval hlas, nebolo to síce na mňa, myslím, že to bolo na kolegu z SNS, keď sa niekto opýtal: A je dôležité, kto vlastní pôdu? No ja som myslel, že mňa tam zmrazilo. Ja som už nemohol reagovať. Dobre.
Vážení, aj pán Galek, keby tu bol, rád by som mu povedal alebo však iďte sa opýtať vlastných rodičov. Keď máte žijúcich, iďte sa ich opýtať, čo vám povedia. Iďte sa ich opýtať. A, pán Galek, hovorím to na vašu stoličku, kde sedíte, možnože ma počujete. Iďte sa opýtať vašich rodičov do Vojenského obvodu Javorina, iďte sa opýtať do Ihlian, iďte sa opýtať obyvateľov Blažova, iďte sa opýtať obyvateľov Tichého Potoka, Ľubických Kúpeľov, Torysky, Repáš, Polomy, Jurského a ďalších, čo vám povedia, prečo sa bijú za Vojenský obvod Javorina, že chcú mať vlastníctvo. Iďte sa ich opýtať. A to sú aj vaši rodičia. Stade pochádzate. Tak potom sa nepýtajte, či je dôležité, kto vlastní. Vlastník rozhoduje, kto bude na tom jeho majetku gazdovať alebo ako sa s ním bude gazdovať, s tým majetkom. A môžme sa tu stavať na hlavu, že sme neviem jakí, ale vlastník rozhoduje, čo sa s tým jeho vlastníctvom k nehnuteľnostiam stane.
A, samozrejme, musím povedať ešte ďalšiu vec, že prakticky my sme to dostali do správy, že? Veď Pán Boh nám to dal, my si to do hrobu nevezmeme. My to máme spravovať na dobu určitú. Niekto 60, niekto 100, niekto 30 rokov to bude spravovať. A potom tú správu dáme niekomu druhému, ktorý tu bude. A ja som veriaci, som kresťan katolík, takže ja sa to nehanbím a ja budem šíriť túto myšlienku, pretože on povedal, že choďte do celého sveta a šírte medzi všetkými národmi, čo som povedal. A nepovedal, že iďte do celého sveta ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) ľudu, ale všetkým národom. To znamená, že tam musí byť diferenciácia, že aj národ čínsky, aj národ japonský, aj národ slovenský, aj národ nemecký, do celého sveta. To znamená, aj učenie nám hlása, že sme rôznorodí a tým pádom musíme to spravovanie našej zeme na Slovensku, tu máme krásnu zem, nehovorte mi, že sme tu niekde na nejakom vyvrheľskom sopkovom ostrove, kde každý rok nám tu nejaké sopky vybuchujú a máme problém. My máme krásne Slovensko a ako ho budeme spravovať, tak budeme tu aj žiť.
A hovorím jedno. Ak nám tu naši rodičia, prarodičia zachovali tú krásu, aj biotu, aj ľudí, aj územie, nemáme právo, aby naše deti a naši potomci túto krásu a toto dedičstvo nemali. Nemáme právo im to spôsobiť. A ja nechce skončiť, aby sme boli v nájme vo vlastnom, to v žiadnom prípade. V žiadnom prípade, aby som bol v nájme vo vlastnom.
A to, čo som hovoril, že či je dôležité vlastniť pôdu. To môže povedať iba ten, čo žije na, ospravedlňujem sa za pejoratívny výraz, na piatom poschodí v bytovke a v živote nedržal motyku v ruke. Aj v tej bytovke, keď budeš mať majiteľa pozemku pod bytovkou niekoho, čo budeš v rozpore, tak budeš mu platiť nájom, pán občan. Tak si uvedomte, že je veľmi dôležité, kto je vlastníkom pôdy.
Takže chcem veriť, že touto ústavou dáme tú strechu a nasledujúce zákony, ktoré budú, samozrejme, budú tiež, dúfam, nie v skrátenom, ale v normálnom konaní, aby sme to normálne vedeli rozdiskutovať a vysvetliť národu, lebo ten vzťah k pôde sa u nás na Slovensku stratil. Áno, stratil sa. Musíme ho, za tých dvadsaťsedem rokov sa nestihol obnoviť, tak musíme ho znovu vracať aj cez tento možnože, cez tieto naše rozpravy, ktoré tu vedieme, a musíme národ naučiť, že mať vlastníctvo znamená zachovať udržateľný rozvoj na Slovensku pre ďalšie generácie.
Ďakujem veľmi pekne. A žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem pekne. Pán kolega, neviem, či ste ma počúvať, či nie, ale ja som povedal, že voči ktorým štátom sa vedie to konanie o neplnení si povinnosti, a bolo to Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Maďarsko, ale to nie, že niekto, Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby urobila do určitého času tie jasné a komplexné súbory kritérií, vrátane transakcií s poľnohospodárskou pôdou a zároveň aby zvážila moratórium na prebiehajúce konania a aby sa tieto začali konať až vtedy, keď už bude jasne zverejnený tento súbor kritérií. Myslím, že to je jasné. A ja si budem pýtať, aby som vám ešte doložil presne, kedy to moratórium bude, do jakého času, ako to bude ďalej uspôsobené v rámci Európskeho parlamentu a Komisie, pretože toto je závažný moment, ktorý obracia celú kartu doteraz, čo ja som vnímal Európsky parlament, naruby. Takže, pán kolega, toto tu začína byť trošku už o inom, ako to bolo doteraz.
A hovorili ste, že kedy tam pôjde drevo. No tak keď ho tam dáte, tak tam možno, že pôjde, ale ja by som si myslel a budem hovoriť stále, že my sa tu nehrajme na to, že nás nič nemôže ohroziť. A ja, jak som už povedal, som sa čudoval, že vôbec na to sme ešte neprišli, že tú pôdu musíme do tej ústavy mať v prvom rade. Chránime práva, chránime budovy, chránime niečo iné, právo na listové tajomstvo, na zdravotné sú, na všetko možné, ale na to, že by sme vôbec mohli fungovať, to nechránime. A to je tá pôda vlastne, to si uvedomte, že na pôde rastiete, z pôdy poberáte aj rastliny, živočíšstvo, na pôde staviate, na pôde chodíte, a preto tá pôda, to je ten základ. Veď bez nej, ľudia boží, sa nedožijeme ani zajtrajška. Takže asi v takomto duchu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán kolega. Myslím, že v tejto zasadačke sme asi na jednej lodi, no len ja by som si prial, že tak ako my sme teraz ústretoví k tomu, že tých 90 hlasov možnože z tej opozície nazberáme, že by ku tým vašim sa priblížili, a možnože aj našimi vystúpeniami, ktoré tu predvádzame, tak ja by som bol veľmi rád, keby keď dáme rozumné návrhy zákonov aj z opozície týkajúce sa pôdy, aby aj toto malo odozvu na vašej strane koaličnej. Pretože vy ste ten pocit ešte asi nezažili, ja už som ho zažil a zažívam ho stále, že prakticky tá politickosť nakoniec stále ako keby prevážila pri tom konečnom dôsledku, že kto to vlastne podáva. Takže ja by som bol veľmi rád, keby to bolo opätované v ďalších možnože zákonoch opozičných poslancov, keď budeme dávať nejaké zákony, ktoré myslím, že by mali byť, nadstranícku nejakú úroveň, aby ste potom aj vy zdvihli a zapovedali áno, je to dobré, kašlem na straníckosť, hlasujem za. Takže ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyňa, kolegovia, vážení hostia. V prvom čítaní novely ústavy som už trošku rozviedol, čo znamená pôda pre mňa a myslím, že aj pre vás, pre mnohých. Keď sa nad tým zamyslíme, a začnem tak, ako som začal minule, začína to vzduchom, vodou a pôdou. Bez vzduchu vydržíme koľko? Desať minút, dvadsať minút? Bez vody, koľko vydržíme? Tri dni, týždeň? A bez jedla, koľko vydržíme? Mesiac? Možno ani toľko. Takže berte tak, že to je život. To je náš život, ktorý neoklameme, a musíme teda v tom konečnom dôsledku aj tú pôdu, ktorá je na tom treťom stupni, ochraňovať, aby sme vôbec tu prežili.
Každý hovorí, že okamžite sa ide nejakým spôsobom zabraňovať všetkému možnému, neviem čo. Tak aby to bolo jasné, že ideme novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, kde prakticky sa novelizuje čl. 20 až 34, kde viac-menej, ja to budem možnože aj citovať, aby to bolo každému jasné, že zákon ustanoví, čl. 20, "zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, pridáva sa potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu môže byť i vo vlastníctve štátu". A tak ďalej a tak ďalej. To znamená, dodáva sa tam potravinová bezpečnosť štátu. A v čl. 44 ods. 4 "štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy, o podporu vidieckeho charakteru života, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť". A tak ďalej a tak ďalej.
To znamená, že o ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy a podporu vidieckeho charakteru života. Hlavne ten vidiecky charakter života sa tu trošku ako keby strácal, nikto sa k nemu nijakým spôsobom sa nevyjadruje a budem znovu citovať, že my sme v prvom rade vidiecka krajina, Slovensko. My nie sme nejako megalomansko mestská krajina a náš vidiek myslím si, že mal by dostať patričnú podporu.
To, že je to neobnoviteľný zdroj, dúfam, že netreba každému vysvetľovať. Viete, za koľko sa vytvorí centimeter pôdy? Tak ako nás učili na vysokej škole, je to za 100 rokov centimeter pôdy. Za 100 rokov centimeter pôdy, pokiaľ, samozrejme, nebudete z tej pôdy všetko brať a nenecháte tam nič. Lebo tam musí normálne napadnúť lístie, zhniť a bude sa vytvárať pôda, inak sa pôda nevytvorí. Takže pokiaľ toto necháme tak, centimeter za 100 rokov. A myslím si, že keď si toto uvedomíme, takže zem je tá živiteľka, ktorá nás živí, a bez nej prakticky nemáme ani rastliny, ani kvety, ani živočíchov, ani my tu by sme neboli.
Takže preto chcem, aby, a čudujem sa, že doteraz v ústave sme tento základný atribút nášho fungovania vôbec nemali, takže som rád, že tú pôdu tam dávame. A teraz by mala ísť politika bokom. Je to o ľuďoch na tejto planéte, o ľuďoch slovenských, ktorí žijú na území Slovenska.
To, že následne sa bude od tej strechy odvíjať, ako povedal pán navrhovateľ, ďalšie zákony, ja sa na nich už aj teším a budem, samozrejme, buď ich kritizovať, alebo ich podporovať, podľa toho, aké budú, pretože niečo sa hovorí a niečo sa môže urobiť. Takže budem rád, že keď sa niečo povedalo, tak sa niečo aj odrobí.
A aby sme si nemysleli, že o tomto nejakom, o tejto našej snahe tu v parlamente nás zákonodarcov ochraňovať pôdu, nevie Európsky parlament, tak dovolím si, lebo nie som až taký múdry, aby som vedel za niekoľko dní naštudovať správu Európskeho parlamentu, ktorá je z marca 2017 a ktorá konštatuje určité veci, ktoré by som vám rád tu k ochrane pôdy tiež tlmočil, lebo je to o tom, že ako sa máme následne správať možnože pri ďalších zákonoch, ktoré sa budú vytvárať, a aký má na to názor Európsky parlament a Komisia pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorú majú tiež tam ako zriadenú.
Takže návrh uznesenia Európskeho parlamentu, o ktorom už bolo hlasované a bol odsúhlasený. Viete, takéto uznesenia dávajú, že so zreteľom a keďže, doporučujeme. Takže ideme, že so zreteľom na čo, ten Európsky parlament niečo hovorí a nebudem hovoriť všetko, iba odcitujem určité veci, ktoré si myslím, že by mali tu zaznieť.
"Takže so zreteľom na konania o nesplnení povinnosti proti členským štátom Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Maďarsko, ktoré Komisia plánuje alebo už začala". To znamená, to sú tie, za to sú tie enfranchisementy, čo sme dostali, že máme niečo upraviť. To znamená, že áno, Európsky parlament hovorí, vieme o vás, preto chceme, aby ste niečo urobili. To budeme na konci počuť, čo chcú od nás. Keďže v roku 2013 v Európskej únii 27, v EÚ27 31 % podnikov malo kontrolu nad 52 % európskej pôdy; 3,1 podnikov poľnohospodárskych má kontrolu 52 % pôdy v Európe. To je neskutočné, aká je tam tá koncentrácia. Takže oni vedia o tom a snažia sa niečo s tým robiť.
Ďalší veľmi dôležitý bod, ktorý už pán kolega navrhovateľ spomenul, vyzerá, že aj v Európskom parlamente o tom vedia, keďže nemecký ústavný súd už vo svojom rozsudku z 12. januára, a teraz, pozor, na ten rok, 1967, z 12. januára 1967, opakujem, rozsudok číslo, atď., "rozhodol, že obchod s pôdou na vidieku nemusí byť taký voľný ako obchod s iným kapitálom, pretože pôda je neobnoviteľná a nevyhnutná a spravodlivý právny a sociálny poriadok vyžaduje, aby sa verejný záujem v oblasti pôdy zohľadnil oveľa viac, ako v prípade akéhokoľvek iného majetku". V roku ´67 už o tom vedeli, že nemôže byť pôda tovar, že musíme nejak ináč. A som rád, že to pripomína parlament európsky a vracia sa k rozsudkom, ktoré by mali byť ako judikáty do ďalších konaní v danej veci.
Ďalej hovoria, že prakticky "pôda je čoraz zriedkavejším zdrojom a je základom samozrejme ľudského práva na zdravú a postačujúcu potravu a mnohých ekosystémových službách, ktoré sú dôležité pre prežitie ľudí". A to si neuvedomujeme a to si musíme uvedomiť.
Ďalej, čo Európsky parlament konštatuje, že "rozpredávanie pôdy nepoľnohospodárskym investorom a holdingovým spoločnostiam je naliehavým problémom v celej Únii". Oni vedia, že je tu problém s týmto. To znamená, následne chcem veriť, že tieto zákony, ktoré budú to rozpredávanie trošku zabraňovať, že to zvládneme. A citujú: "Po vypršaní moratória na predaj pôdy osobám zo zahraničia čelia mnohé nové členské krajiny osobitnému silnému tlaku na úpravu svojich právnych predpisov, pretože ich relatívne nízke ceny pozemkov urýchlili rozpredávanie poľnohospodárskych plôch veľkým investorom." Takže vedia o nás, že tu máme veľký problém. "Keďže veľké rozptýlenie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy je jednou zo základných zásad sociálneho trhového hospodárstva, je dôležitým predpokladom sociálnej súdržnosti tvorby pracovných miest vo vidieckych oblastiach, vysokej poľnohospodárskej pridanej hodnoty a sociálneho zmieru." Veľké rozptýlenie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, nie veľká kumulácia. Veľké rozptýlenie vlastníctva, to konštatuje Európsky parlament. To znamená, týmto smerom sa musíme uberať.
Ďalej. "Keďže poľnohospodárska pôda využívaná na poľnohospodárske účely drobnými poľnohospodárskymi podnikmi má mimoriadny význam pre vodohospodárstvo, klímu, uhlíkový rozpočet a produkciu zdravých potravín, biodiverzitu, úrodnosť pôdy a zachovanie krajiny. Dvadsať percent európskej poľnohospodárskej pôdy už trpí zmenami klímy." Má problém, 20 % pôdy v Európskej únii má problém. Ja som včera, keď sme boli s pánom Bernaťákom, som, v TA3, hovoril proste, že naša pôda má veľký potenciál. Nie je znehodnotená a to láka samozrejme investorov. A ja chcem veriť, že týmto sa budeme riadiť a hlavne na konci, čo budem čítať, tak hlavne tým.
Ďalej konštatujú, že "malé a stredné poľnohospodárske podniky, rozdelené vlastníctvo aj dobrovoľná regulovaná držba a prístup k spoločnej pôde sú najlepším predpokladom pre zabezpečenie zodpovedného prístupu k pôde". Malé a stredné podniky, čo u nás na Slovensku, žiaľ, niekde tápeme v iných sférach, lebo sme ešte stále po vzore Sovietskeho zväzu, veľké družstvá, celiny rozorané a všetko viac-menej pokračuje ďalej. Hoci už nemajú 9-tisíc, majú 3-tisíc hektárov, dobre, majú 4, ale nemajú 200 ani 300 tí, ktorí obrábajú tú pôdu. A cieľ európskej poľnohospodárskej politiky je založený na multifunkčnom poľnohospodárstve, ktoré charakterizujú predovšetkým malé, stredné, rodinné a družstevné podniky, ktoré vlastnia pôdu. To znamená, malé, stredné, rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu. Ďalej hovoria, Európsky parlament hovorí, že "ceny za nákup a nájom poľnohospodárskej pôdy v mnohých regiónoch stúpli na úroveň, ktorá vyvolala finančné špekulácie a ktorá mnohým poľnohospodárskym podnikom znemožňuje z ekonomického hľadiska udržať si prenajaté pozemky alebo nadobudnúť ďalšie pozemky potrebné na zachovanie životaschopnosti podnikov a už vôbec nie založiť si nové farmy, pretože na trhu nie je v ponuke takmer žiadna pôda". Európsky parlament konštatuje, že na trhu neni žiadna pôda. To znamená, že EÚ-15, to znamená, tie staré krajiny nedávajú nič do portfólia ponuky, lebo oni vedia, čo znamená vlastniť pôdu. A potom budem pokračovať ďalej, ktorých krajín sa to týka, v ktorých je to rozpredávanie veľké, čo konštatuje Európsky parlament.
Ďalej. "Koncentrácia pôdy v rukách malého počtu výrobcov deformuje proces výroby a trhu a môže mať kontraproduktívny vplyv na poľnohospodárstvo v členských krajinách EÚ ako celku." To znamená, koncentrácia v Európskom parlamente je neprijateľná, ako oni hovoria. Ďalej. "Jedným z veľkých dôsledkoch tej koncentrácie výroby je to, že tieto firmy a poľnohospodárske podniky veľké sú zamerané na dosiahnutie čo najvyššieho zisku z poľnohospodárskej výroby, pričom často súčasne spôsobujú závažné a nezvratné škody na životnom prostredí." Nezvratné a závažné škody na životnom prostredí. Môžeme to vidieť, keď tu ideme koncentrovať toho pána Dána, ktorý tu ide robiť živočíšnu výboru, že? Najväčšiu v strednej Európe koncentráciu, na Žitnom ostrove. No, ďakujem pekne. Nezvratný jav, keď nebude mať hygienicky tak to uspôsobené, ako keby sme nevedeli chovať ošípané. A mali sme tu koncentráciu za socializmu, bolo to tu. Ošípané sme mali, habadej, že, pani kolegyňa, a ďalší, ktorí ma počúvate? Neskutočne veľa ich tu bolo a zrazu nás príde Dán učiť, ako sa má chovať ošípaná, hej, na Slovensku. Nehnevajte sa, blud, blud, blud.
Ďalej. Samozrejme sú tu pravidlá, že nad 150-tisíc priamych platieb sa už nebudú dávať vyššie, 150-tisíc eur nedostanú tie právnické osoby, ktoré majú tie poľnohospodárske spoločnosti. No vyzerá, že nie je to účinné. Oni si urobili pri tých väčších výmerách dcérske spoločnosti a každá berie 150-tisíc alebo 169-tisíc, hej, aby sme nešli nad limit. To znamená, tento finančný nejaký, by som povedal, stop stav nefunguje. Cituje to Európsky parlament. A preto poukazuje Európsky parlament na to, že "pravidlá týkajúce sa pôdy, jej obhospodarovania a mestského rozvoja patria do právomoci členských štátov". Zopakujem: "Pravidlá týkajúce sa pôdy, jej obhospodarovania a mestského rozvoja patria do právomoci členských štátov."
Ďalej vyzýva Európsky parlament členské štáty, "aby v záujme zachovania poľnohospodárskeho modelu, zachovaného na rodinných poľnohospodárskych podnikoch na celom území EÚ zamerali svoju politiku v oblasti užívania pôdy tak, aby využívala dostupné nástroje, ako sú systémové zdaňovanie, systémová pomoc a finančné prostriedky zo spoločnej poľnohospodárskej politiky". To znamená, ten model je založený na rodinných poľnohospodárskych podnikoch.
Aké my tu máme podniky na Slovensku? Rodinné, že? Až veľmi rodinné, by som povedal, niekedy, keď ide o financie, ale dobre. Takže, vážení, chcem, aby bolo zadefinované, pán navrhovateľ, v tých ďalších zákonoch, ktoré budete robiť, tá rodinná farma, čo vlastne je rodinná farma u nás na Slovensku, lebo Európa ju pozná, my nepoznáme. A tu čítajte, že na základe tohto by sme sa mali v rámci SPP podieľať ďalej.
Ďalej, aby sme, zdôrazňuje "význam európskej štrukturálnej politiky z hľadiska podpory vidieckych oblastí napríklad s cieľom zabezpečiť osobitnú podporu jednotlivým malým a stredným podnikom a družstvám, mladým ľuďom a najmä ženám, pokiaľ ide o prístup k poľnohospodárskej pôde". Oni ešte hovoria, že aj ženy chcú ísť gazdovať a my u nás, neviem, či sme vôbec zaregistrovali, že by sme aj ženy, mali takýto nejaký nápor, ale poznám farmárky, ktoré chcú, ale nemôžu sa dostať k pôde.
Ďalej, že "pôda", Európsky parlament konštatuje, "je základom výroby potravín v trvalých ekosystémoch a prosperujúcich vidieckych oblastí". Nám vidiecke oblasti vymierajú, ľudia boží. Ja som tu dával, viete ako, laznícky zákon, neprijali ste ho. Dobre, je to vaše rozhodnutie, vaše svedomie, ale celá Európa hovorí, že musíme udržať ten vidiecky spôsob života, aj ten laznícky u nás na Slovensku, aby sme kreovali tú krajinu tak, ako sa má kreovať, lebo poľnohospodár ju opravuje. Nebudem, lebo vyzerá, že čas sa kráti, takže asi to urýchlim, a síce domnieva sa Európsky parlament, že "v rámci reformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky je potrebné zaviesť stropy a upriamiť režim priamych platieb". To znamená, aby sa väčšia váha dala na prvé hektáre, ktoré ten obhospodarovateľ má, a nieže na ten 3528. hektár. To znamená, aj takú nejakú kategóriu zavedie, že aj prvých 100 hektárov, to je väčšia dotácia, jak tých posledných, ktorých máš nejakých 500, ale 900 alebo 1000 hektárov, keď už teda máš.
Ďalej. Toto myslím, že je dôležité a blížime sa pomaly ku koncu, že zdôrazňuje Európsky parlament význam jednoznačného celoeurópskeho vymedzenia pojmu "aktívny poľnohospodár, ktoré je jasne späté s pojmom práce v poľnohospodárskom podniku a ktoré presne rozlišuje medzi spôsobilou a nespôsobilou pôdou. Napríklad letiská, otvorené priemyselné areály, golfové ihriská". Na tieto bolo možno čerpať dotáciu z eurofondov. Viete si to predstaviť? Na golfové ihriská, na letiská, na otvorené priemyselné areály. No na hlavu, na hlavu. A preto žiada Európsky parlament Komisiu, aby "zabezpečila, aby priamu platbu dostávali výhradne aktívni poľnohospodári". Výhradne aktívni poľnohospodári. Logické? Logické.
Ďalej Európsky parlament konštatuje, "podporuje konštatovanie Komisie, že pôda je záležitosťou, ktorá patrí výlučne do právomocí členských štátov". Znovu to zopakujem, že pôda je záležitosťou, ktorá patrí do výlučnej kompetencie a právomocí členských štátov. Takže super. A ďalej, a to myslím, že je najdôležitejšie zo všetkého, čo som vám tu chcel dneska povedať, že "Európsky parlament vyzýva svoju Komisiu pre pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby spolu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami zverejnila jasný a komplexný súbor kritérií vrátane transakcií s poľnohospodársku pôdou na kapitálových trhoch, ktorý by zabezpečil rovnaké podmienky a z ktorého by bolo členským štátom, členským štátom zrejmé, aké opatrenia regulácie trhu s pôdou sú s prihliadnutím na verejný záujem a na štyri slobody v Európskej únii povolené s cieľom umožniť poľnohospodárom ľahšie nadobúdanie pôdy na poľnohospodársku a lesnícku činnosť". To znamená, že vyzýva Komisiu, aby urobila nejaké podmienky pre všetky krajiny rovnaké, ako na európskom trhu sa majú správať s tou pôdou. A preto vyzýva Komisiu, aby "zvážila moratórium na prebiehajúce posudzovania, či sú právne predpisy členských štátov o obchode s poľnohospodárskou pôdou v súlade s právom EÚ, kým nebude zverejnený tento súbor kritérií". To znamená, ten enfranchisement, ktorý sme tu dostali, a tie ďalšie krajiny som čítal, Lotyšsko, Litva, Poľsko, že prakticky ona nebude, Komisia má ten súbor kritérií, tak by, malo by to byť pozastavené. Takže, vážení, aj na ministerstve, ak niektorí počúvajú, toto asi nám už teraz nehrozí, tie kritériá Komisia bude musieť pripraviť a budú platiť aj pre nás.
No a bod 43, to je jeden z posledných, že vyzýva Komisiu Európsky parlament, "aby v návrhu spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 zachovala opatrenia zamerané proti koncentrácii poľnohospodárskej pôdy v rukách rovnakých vlastníkov, aby vypracovala ďalšie opatrenia na podporu mikropodnikov, malých a stredných podnikov". Stále, mikro, malý a stredný. Žiadne veľké, žiadne aglomerácie.
Takže myslím si, že to by malo byť jasné aj na ministerstve, aj na ďalších našich úradoch, ktoré budú mať čo hovoriť do tohto.
A na záver by som povedal ešte jednu citáciu z tohto, myslím si, že pre mňa teda osobne veľmi zaujímavého materiálu, ktorý hovorí, že "veľké rozptýlenie vlastníctva je zásadným princípom sociálneho trhového hospodárstva a dôležitým predpokladom sociálnej súdržnosti národného hospodárstva. Pôda využívaná na poľnohospodárske účely nepredstavuje len nenahraditeľnú základňu ako produkciu potravín a krmív, ale má mimoriadny význam pre vodnú bilanciu, biodiverzitu, úrodnosť pôdy, pričom už teraz trpí v dôsledku zmeny klímy a erózie pôdy naša pôda dosť". To znamená, veľké rozptýlenie vlastníctva, lebo tam prakticky je ten človek spätý s pôdou a on nepôjde. Keď máte to iba ako biznis v druhej krajine a tam chodíte raz za mesiac sa pozrieť, či vám to pokosili, tak ten vzťah k pôde nemáte. A nebudete sa o ňu starať tak, jak by ste tam dennodenne žili a sa o to starali. To nech mi nikto nepovie, že to nie je pravda.
Takže, vážení, aj Európsky parlament vie, čo nás asi kvári. A chcem veriť, že podľa týchto doporučení Európska komisia urobí pre členské krajiny ďalší, by som povedal, podklad, na základe ktorého sa budeme správať, a ja budem veľmi rád, keď naše ministerstvo sa podľa tohto zariadi, a budeme si môcť povedať, že našu pôdu sme ochránili tak, ako sme si ju predstavovali, pretože pre pôdu, jak povedal pán kolega, sa viedli vojny a nebolo by dobré, aby sme to nenechali našim potomkom, ktorí prídu po nás.
Takže končím a ďakujem, že ste ma vypočuli. Končím ako stále, žime tak, to je odkaz našich predkov, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len krátko. Toto má byť udržateľný rozvoj na rezorte dopravy? Toto má byť udržateľný rozvoj pre ďalšiu generáciu, ktorá príde po nás? Ja si to takto nepredstavujem. Takže otázka aj na pána ministra, povedzte mi, ako si predstavujete udržateľnosť vývoja na vašom rezorte? Ďakujem.