Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Iba krátko, vyzerá, že sú tu dva tábory, ktoré sú možno nezmieriteľné, lebo chcem veriť, že môžu sa zmieriť. A ja už som tu veľakrát počul, že pokiaľ niečo neprešlo, takže bude to riešiť ministerstvo komplexne, vecne, odborne, neviem ako. Z mojich 104 noviel, čo som dával spolu s kolegami, to boli možno štyri veci, čo riešili, neriešili nič, takže chcem veriť, že keď takto to definujú aj terajší koaliční poslanci, že ministerstvo má pripravenú, túto vec pripravenú v tom prechodnom alebo v tom tvare, ktorý už prejde aj týmto parlamentom, tak chcem veriť, že pokiaľ by teraz táto novela zákona neprešla, takže ministerka, tak ako sľúbila, do konca roka, že niečo dá, ktoré bude komplexné, a potom si možnože budeme o trištvrte roka buď vyčítať, alebo potvrdzovať, že áno, splnila alebo nesplnila ten sľub, len za ten čas prejde niekoľko mesiacov, kde by sme možno mohli zabrániť ďalšiemu nejakému takémuto pofidérnemu kšeftáreniu, ale je to už na svedomí týchto poslancov, ktorí o tom budú hlasovať.
Takže chcem vás poprosiť, aby ste zvážili a podľa vášho svedomia a presvedčenia, páni kolegovia, hlasovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal uznesenie k návrhu spoločnej správy, podávam spravodajskú inormáciu o priebehu prerokovania poslaneckého návrhu zákona, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 14. februára 2017 zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písmeno o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 14. februára 2017, ktorým sa dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 2. marca 2017.
Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 454 z 2. marca 2017 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ho prideľuje na prerokovanie jednotlivým výborom, určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie. V súlade s citovaným rozhodnutím rokovali o zákone vrátenom prezidentom SR tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 2. marca 2017 č. 1946-2017-KPSR uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedený zákon a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 2. marca 2017 č. 1946-2017-KPSR. Výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval zákon zo 14. februára 2017, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Výbor uznesením č. 70 súhlasil s návrhom prezidenta Slovenskej republiky vyjadrenom v jeho rozhodnutí z 2. marca 2017 č. 1946-2017-KPSR neprijať zákon ako celok. Výbor k návrhu spoločnej správy neprijal platné uznesenie v zmysle § 56 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, a preto v zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku podáva spoločný spravodajca, to znamená ja, len informáciu o výsledkoch rokovania výborov a predkladá návrh na ďalší postup. Tento ďalší postup bude taký, že dám hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem pekne. Pán kolega, správne si povedal, že sa tu menia pravidlá hry počas hry, v úvodzovkách tú hru berte, a, žiaľ, ja som tu už skoro siedmy rok a musím povedať, že niekedy sa nestíham diviť, v koľkých zákonoch a v koľkých oblastiach sa tie pravidlá hry menia, a je to stále na úkor možnosti vyjadrenia sa občana, resp. priznania mu určitej váhy. To, že prečo chodí toľko málo ľudí voliť napríklad do VÚC-iek, obráťme to naopak. Prečo je ich toľko málo? Takže pokiaľ by tam bola nejaká tá riadna osveta a riadna váha činnosti týchto úradov a týchto samosprávnych krajov, tak myslím si, že aj ľudia by pochopili, čo majú, aké majú práva a povinnosti. A myslím si, že, a nemyslím si, som presvedčený, že každé voľby sú prakticky o volení najlepších gazdov s peniazmi. A to je jedno, či to sú komunálne, VÚC-karske alebo do Národnej rady, alebo do europarlamentu.
A, občania, uvedomte si, že iba raz za štyri roky alebo za päť rokov, závisí, aký je volebný cyklus, máte právo povedať, kto s vašimi peniazmi bude v danom nejakom tom inštitúte, či už VÚC-ky, mesta, obce, Národnej rady, rozhodovať. Tak podľa možnosti voľte tých najlepších gazdov. Musím povedať, že doteraz sa mi zdá, že asi sme ich veľmi nezvolili. Pretože keď máme rozpočet plánovaný na 2,3 mld. straty, tak nám to povedal estónsky minister financií, že ak u nich by bolo mínus jedno euro, vláda podáva demisiu. Takže asi tak. Takže, občania, prebuďme sa a poďme ukázať, že vieme nájsť správnych ľudí aj do VÚC-iek.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Dovoľte aj mne pár slov k tomuto bodu programu, ktorým je odvolanie nášho premiéra pána Fica. Vyhraj voľby a rob si čo chceš! – toto mi bude rezonovať celý môj život, lebo tam stál pán Paška a tam to povedal bývalý predseda parlamentu. Vyzerá, že je tu vláda kontinuity, takže áno, strana SMER zostavovala vládu a vyzerá, že pokračujú v týchto praktikách.
Čo sú voľby? Čo sú voľby? Raz za štyri roky si občania povedia, že 150 najlepších gazdov s ich peniazmi pošlú do parlamentu. Akýchže to posielame a dostávame do parlamentu od 1. 1. 1993, do parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky, akých gazdov? Koľko tu muselo byť toho majetku, že ešte aj dnes sa dá kradnúť? Po dvadsiatich – koľkých? – šiestich rokoch? Aký tu musel byť naakumulovaný, aký majetok našich otcov a dedov? Koľko sa tu toho muselo rozkradnúť a ešte furt toho tu je dosť, z čoho by sme mohli kradnúť. Sa pýtam: to sme kde, ľudia boží, kde to sme? Kde to sme?
Konštatácia premiéra, resp. ministra k pánu Holjenčíkovi, že sa vymkol z rúk, spod kontroly a robil si, čo chcel, to je čo za konštatácia? Koľko je takých Holjenčíkov ešte? Na koľkých postoch? Aký majú dosah? Na aký majetok štátu? Vážení, to je u mňa katastrofa. A pýtam sa, jak je to možné, že politický nominant by mal inak čítať zákon ako nepolitický nominant? Viete, čo mi na to odpovedali z vládnej strany v minulom volebnom období? Pán poslanec, ako by sme ich odvolávali? A sme doma. U nás odborná kontrola štátu po rezortoch nefunguje. Ako by sme ich odvolávali? Iba politicky. Super! Kolektívna vina, nikto nič. Nie do basy minister, do Bruselu, to je najlepšia odvolacia kontrola, že?
Vážení, veď sa preberme konečne! Keď sme dávali tu s kolegom Mičovským zákon o osobnej hmotnej zodpovednosti riaditeľov štátnych podnikov, ktoré ešte nejaké máme, tak ste nás vysmiali, čo to dávame. A to je práve o tom, to je práve o tom. O tej kontrole odbornej, ktorú tu musíme zaviesť, aj o tej zodpovednosti.
Ale poďme ďalej. Nebudem sa vracať k tým cenám. Veľa tu už bolo povedané. Ja nie som papagáj, aby som opakoval. Žiaľ, pán premiér, ja musím skonštatovať jedno, že vy prakticky ste už veľa toho nasľubovali, veľa ste toho nasľubovali. Aj počas mojej sedemročnej éry, ktorú mám tú česť byť v parlamente. A spomeniem aj niektoré veci. Už tu boli spomínané. Diaľnica do Prešova. A teraz ju znovu otvárate, že ako bude profil, všetko možné. Dvetisícdesať, pán premiér, 2010, to bol ten termín, ktorý mal byť ukončený.
Ako ste sa dostali k vláde v roku 2006? Akým spôsobom? Znovu klamstvo. Frustrovaní občania, ktorí zistili, že Dzurinda ich nechce riešiť, keď skrachovali nebankové subjekty v roku 2002. Teraz je to, 15 rokov bolo vo februári pred týždňom, skrachovali, pýtali pomoc. Áno, pán Fico ako opozičný do roku 2006, povedal, že áno, ideme to riešiť. V roku 2006 dal do volebného programu, že poriešime poškodených občanov nebankových subjektov, BMG Horizont a ďalšie. Koľko, že ste to dostali hlasov, pán premiér? Mali ste okolo 670-tisíc. Viete, koľko bolo poškodených občanov v tomto období, ktorí mali plné zuby Dzurindu, lebo ich neriešil, viete koľko ich bolo? Tristotisíc. Keby tento podvod nebol vtedy urobený, kto by tu vládol? Vážení, kto by tu vládol vtedy? Ako by sa dejiny Slovenska hýbali, ktorým smerom, v úvodzovkách? A na tomto vy ste vstúpili do tej veľkej politiky a stali ste sa vládcami na určitý čas slovenského národa.
Áno, je to tak, ale títo ľudia sú tu, títo poškodení a sa pýtajú: jak je to možné, že nás premiér oklamal? Aj vy ste dostali listy asi pred týždňom do schránok. Aj ja som ho dostal. A už trikrát alebo štyrikrát som tu dával zákon o odškodnení. Čo ste mi povedali? Vysmiali ste ma. Tí, čo ste tu boli v minulom volebnom období zo strany SMER, viete, ako to dopadlo. Ale títo ľudia sa vám pripomenú, nebojte sa. Pripomenú sa. To, že časť z nich zomrela, bolo 150 mŕtvych, medzi nimi aj samovraždy, to je realita. Pretože štát na tom naryžoval 230 mil. eur, Slovenská televízia 8 mil. eur. A vysielala to verejnoprávna televízia, nie nejaká komerčná, vážení. A tu je pes zakopaný, že štát naryžoval na tých chudákov, ktorí si mysleli, že štát ich v reklame predsa nemôže vo verejnoprávnom médiu oklamať. A stalo sa. Koruna sa krútila, ľudia dávali, štát oklamal. Pán Fico, nehnevajte sa, to vám neopustím, ani tí ľudia, ktorí ešte žijú a domáhajú sa svojich práv.
Najhoršie na všetkom je, že všetko sa robí pri tichosti. Aj teraz. Keby sme neboli povstali, tak všecko v pohode, však nič sa nedeje. Zvýšime o 5, o 8, o 30, o 50, nič sa nedeje. Všecko pri tichosti. Tak sa správa sociálna demokracia? Tak sa správa sociálna demokracia? Už vám to viacerí vyčítali, ja nebudem ich opakovať. Ale ja hovorím jedno: pán premiér, podľa môjho názoru viete, čo je najhorší výsledok pri riadení štátu? A vy ho riadite, vy ho riadite, a nieže polroka, rok, dva. Koľko to volebných období máte za sebou? V roku 2020, keď to dotiahnete až do konca, budete mať polovicu z celej existencie Slovenskej republiky. Budete vládnuť vy. Veď to je doba, ktorá nemá obdobu momentálne. A viete, čo je najhoršie pri tomto riadení? Keď vezmete svojim občanom nádej. Keď im vezmete nádej, že nemajú budúcnosť. A drzo som povedal národ, ktorý vyháňa mladých, nemá budúcnosť. A my ich vyháňame. My ich delene vyháňame a nedávame im naspäť príležitosti, resp. podmienky, aby sa mohli vrátiť. Už to bolo spomínané, koľko tisíc mladých ľudí a občanov sa nám vysťahovalo a, žiaľ, chce sa vrátiť zhruba štvrtina naspäť. Tri štvrtiny sa nám už asi nevrátia a to bude katastrofa.
Pán premiér, ja vám budem stále vyčítať a pripomínať, lebo keď ste povedal, že ste mal birmovku pred prezidentskými voľbami, lebo ste chcel chytiť asi aj voličov veriacich, beriem. Vy ste vlastne dospelý kresťan. Museli ste mať krst aj prvé sväté prijímanie. Ste dospelý kresťan a tým pádom uznávate desatoro božích prikázaní a prakticky vy ste dostali toľko talentov, viac už nemôžte, môžete byť ešte prezidentom, áno. V tejto republike ste dostali najviac talentov, v tejto dobe. Za tieto talenty budete raz dávať odpočet a to bude robiť každý. Kto dostal veľa, veľa si od neho bude pýtať. Kto dostal málo, primerane sa bude tomu zodpovedať.
Pán premiér, ja vás vyzývam, ako dospelého kresťana, lebo birmovku máte, aby ste sa ako kresťan aj správal. A čo je hlavnou myšlienkou kresťana a veriaceho? Miluj blížneho svojho ako seba samého, že? To znamená, keď vy máte plat niekoľko tisíc, tak sa budete snažiť, aby ten plat malo čo najviac ľudí na Slovensku. A to je starostlivosť o ľudí, ktorú vy máte. To znamená, 5,4 milióna národa slovenského musí vás, by som povedal, že za to dobro, ktoré by ste mu mohli dať, lebo ste mali všetko, aj v minulom volebnom období ste mali všecky rezorty, mali by ste mu dať to, čo si zaslúži. A myslím, že slovenský národ si zaslúži to, aby mal premiéra, ktorý mu bude dávať nádej, aby tu slovenský národ ešte o 30, 50, 100 rokov bol, aby sme sa raz nemuseli hanbiť pred tým najvyšších, keď budeme skladať účty pred našimi predkami, čo sme tu robili v roku 2015, ´13, ´9, ´17.
Ďakujem veľmi pekne. Končím to ako stále: žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba! Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, som rád, že si ako bojovníčka za rodinu a povedala si, že áno, sociálna demokracia, žiaľ, kašle na ňu. Sa pýtam, koho, koho podporiť, keď nie mladú rodinu? Koho? – mi povedzte. Národ, ktorý vyháňa mladých, nemá budúcnosť. Veď si uvedomme, veď predsa u nás sme ich vychovali, u nás vyštudovali! A svoju know-how dajú cudziemu národu? Veď sa spamätajme, ľudia boží! Veď takto predsa sa nemôže riadiť štát a ísť do budúcna. My skončíme. My o 30 rokov skončíme pri takejto politike.
A ja to vidím u nás napríklad, som poľnohospodársky inžinier, 2 100 žiadostí mladých začínajúcich farmárov. Povedali, že keď to vyriešia, 800, bude to super výsledok. No, nehnevajte sa, pán Jahnátek, keď ste tu, koľko ste sľubovali miliónov? Tridsať, keď bude málo, 60, keď bude málo, 90. Teraz hovoríte, že máte 24 miliónov iba? Kto klamal? Vy alebo terajšia ministerka? Ako podporujeme mladých? Poľnohospodárov, ktorí chcú ísť gazdovať, aj na východe chcú ísť a nemajú šancu, lebo poviete, sorry, už sa minulo. No, neberiem, vážení. Spamätajte sa, lebo ináč nemáme budúcnosť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolegyňa, dobre si to vystihla, pretože sme z toho regiónu, z nášho Prešovského kraja. A ja keď som sa pohyboval medzi starostami, tak z okresu Bardejov mi jeden starosta povedal, som sa ho opýtal, že pán starosta, aký máte najväčší problém, on povedal, že najväčší problém mám v nedeľu poobede. A som sa ho opýtal, prečo v nedeľu poobede, však v nedeľu poobede ideme do cukrárne, ideme na rande, ideme na futbal. A mi povedal, môj najväčší problém je vtedy, keď mi tu zastavia tri autobusy a vezmú mi všetkých životaschopných ľudí na brigády do Rakúska, Nemecka, kade-tade a ostávajú mi tam deti bezprizorné pri starých rodičoch, ktorých vychováva ulica. A to je pre daného starostu, ktorý je zodpovedný starosta, je veľká trauma.
Žiaľ, ako si spomínala, východ, asi sme veľmi ďaleko od Bratislavy a aj vo svojom vystúpení ešte budem prízvukovať, akú tam máme mieru chudoby. A najhoršie na tomto je, že ani tie eurofondy, ktoré majú vyrovnávať rozdiely medzi regiónmi, sa u nás na východe vôbec neprejavili a v súčasnosti musím povedať, že východné Slovensko, Prešovský a Košický kraj je na tom horšie ako, ekonomicky, ako pred rokom 2004. A to je katastrofa. Pretože ináč sa pýtam, akú záruku máme my východňare, aby sme vôbec do tejto republiky niečo dostali, nejak sa pohli dopredu? Sa pýtam, kde to žijeme? Dúfam, že žijeme v jednej republike, ktorá sa volá Slovenská republika a skladá sa z ôsmich krajov.
Takže, pán premiér, budem veľmi rád, keď vstúpite si do svedomia a poviete, že stačilo, a tie stimuly, ktoré majú ísť tam, kde je najmenej rozvinutý región, pôjdu a nieže sa po ceste stratia a zistíme, že už nemáme čo rozdať na východe.
Takže dúfam, že to spolu zvládneme, kolegyne a kolegovia, či z opozície alebo z koalície.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za názornú ukážku, ako sa dá ukázať, čo máte na srdci. Mňa iba dve takéto veci upútali. Prvé, skonštatujem, si tu ešte nebol, keď tu pán predseda parlamentu Paška povedal, že vyhraj voľby a rob si, čo chceš. Takže, žiaľ, toho sa držia kontinuálne stále, takže tak sa aj správajú. A ja mám stále taký pocit, že keď sa povie vláda, to znamená, vládneš niekomu. To znamená, musí byť tam aj poddaný, lebo ty si vládca. Ale ja nechcem vládnuť, ja chcem viesť národ, viesť národ, aby sme tu boli aj o 30, 50 alebo 100 rokov a aby sme ho doviedli tam, kde, myslím, že právom patrí. A každý, ktorý má tu nejaký ten cieľ, by mal o to stáť. Nechcem tu žiadnym poddaných, žiadnych nevoľníkov, ktorých sa snažia urobiť z nás, a hlúpe ovce. My to vieme, ako sa to má robiť. A aj vy, aj ja som zažil socializmus, to znamená, vieme, ako sa správali k nejakým tým, ktorí vyskakovali a neboli v správnej strane. A je iba na nás, či vieme nájsť tých statočných v tom slovenskom národe. A dúfam, že raz tých 76 nájdeme, a oni povedia, že stačilo. Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, áno, si správne povedala, že je to o koristi. O koristi, ako ten štát si tu rozoberú. A vieš, čo je na tom najhoršie? Že všetko podľa zákona. To chcem privatizovať? Zákon o privatizácii a prišla nejaká partia, rozoberieme štát. Okej. Chcem družstvá? Zákon o transformácii družstiev, rozoberieme družstvá. Chcem niekoho odškodniť? Nech sa páči, respektíve, aby nemusel platiť zákon o reštrukturalizácii podnikov, samozrejme. To znamená, všetko podľa zákona. A tu je pes zakopaný.
A budem stále tvrdiť, že politickí nominanti majú byť v oklieštenom počte na postoch v určitých firmách a na určitých, by som povedal, že závažných, by som povedal, postoch, kde zastupujú štát, ale ten štát musí zastupovať človek, ktorý vie zmeniť svoje ja na my. Keď to nevie, nemá tam za štát čo robiť. A keď ide za štát, tak ide za slovenský štát a to znamená, Slovenskú republiku, za 5,4 milióna národa slovenského a musí sa zastať aj tej poslednej babky, aj toho posledného chudáka, ktorého tu máme, a musí sa zaňho biť, či je v tej rade dozornej, správnej alebo neviem akej.
Ja som za to, aby tu boli štátnici aj v Národnej rade, aj tí nominanti, keď už teda majú byť, a nie politici, pretože politik to berie na štyri roky a štátnik na dvadsať, tridsať, ako ten národ má vyzerať. Pani Radičová svojho času povedala, že takíto sa tu ešte nenarodili štátnici. Ja tvrdím, narodili sa, len ich musíme nájsť, lebo sami sa do tejto politiky, ktorá je taká, aká je, nebudú hrnúť. Aj mne píšu ľudia, že prakticky šetria a keď veľa šetria, ešte viacej platia. Však to je zvrátené, ľudia boží! Veď predsa takto nemôžme riadiť štát.