Videokanál poslanca

Mne sa ten pôvodný návrh zákona teda zdal celkom nevinný, až pokiaľ neprišli všetky tie pozmeňovacie návrhy. A tiež som trošku taký prekvapený a neviem, či správne tomu rozumiem, som dobre postrehol teda, že vlastne už; doteraz to totižto vyzeralo, že, až do vystúpenia pána poslanca, že táto úprava môže zasiahnuť nastávajúce parlamentné voľby len v zmysle moratória o výsledkoch prieskumov.
Teraz ale vidíme, aspoň ak som správne pochopil vystupujúceho pána poslanca, že ten termín účinnosti zákona bude ešte pred parlamentnými voľbami, a teda zákon uderí celou silou práve aj na iné záležitosti, ktoré tu dnes boli diskutované. A mne sa zdá teda práve preto, že tie protiargumenty, ktoré zaznievali celý deň v rozprave, tak sa len znásobujú. Pretože ja vám ich, tie najvážnejšie, možno zosumarizujem, že sme nevideli zjavne žiadnu snahu o opozično-vládnu dohodu alebo zhodu formou okrúhleho stola, tak ako sa to dialo v minulosti. To, že takto krátko pred voľbami sa zasahuje výrazným spôsobom do predvolebného súboja, je tiež absolútne nevhodné. A vidíme tiež, že tými opatreniami, ktoré sa navrhujú napríklad pri tých prieskumoch, zákazu prieskumov verejnej mienky, teda ich výsledkov zverejňovania, že nebudú mať vlastne účinnosť, reálnu účinnosť v praxi. Takže odsudzovať 50 dní alebo, resp. niekoľko mesiacov teraz slovenskú verejnosť na informačnú hmlu a zároveň zavádzať nové zásadné prvky do predvolebného súboja nie je dobré.

Pani poslankyňa správne poukázala na to, že stav, do ktorého sa slovenská spoločnosť dostane po prijatí zákazu zverejňovania prieskumov verejnej mienky, sa slovenská spoločnosť dostane do informačnej tmy. Ja by som to možno trošku poupravil, pretože Slovensko po takomto návrhu, po prijatí takéhoto návrhu sa ponorí do ťažkej, hustej informačnej hmly. V dnešnej dobe totiž, kde on-line priestor je rozhodujúci pri informovaní verejnosti, bude takmer nemožné ustrážiť, že prieskumy nebudú zverejňované na zahraničných poltároch, portáloch, tzv. alternatívnych portáloch alebo sociálnych sieťach. O kvalite takýchto prieskumov sme sa mali možnosť presvedčiť už aj pred predchádzajúcimi parlamentnými voľbami. Preto predložený pozmeňovací návrh predpokladajúci zákaz zverejňovania prieskumov považujem len za príspevok k očakávanému chaosu vo verejnom priestore pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami. Tak ako sme to počuli, že, už aj z úst samotného pána predkladateľa, počíta sa s tým, že ustanovenia tohto zákona budú mať rôznu platnosť, termínovanosť. A teda nebude celá táto zákonná úprava platná pre nadchádzajúce voľby a že vlastne celý tento návrh zákona v konečnom dôsledku má byť len o moratóriu na výsledky prieskumov verejnej mienky. Preto je dosť čudné, že vôbec s takouto iniciatívou skupina poslancov teraz prichádza tesne pred voľbami, bez snahy, ako to bolo správne poznamenané, o koalično- opozičnú, širšiu politickú zhodu.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, mne sa zdá, že najkrajšie a najlepšie motto pre tento návrh zákona je asi okrídlená veta, že sloboda jednotlivca končí tam, kde zasahuje do slobody iného. A myslím, že ani, ťažko by som hľadal lepší príklad ako práve tento návrh zákona. A prevencia je iste dôležitá, ako ste spomínali. Ale práve pravidlá musia prísť práve v takýchto prípadoch. A kto má tie pravidlá robiť, keď nie štát, keď nie je zákonodarca? Ak má mať štát záujem na zdraví populácií, na znižovaní nákladov na zdravotnú starostlivosť, tak je aj tento návrh krok dobrým smerom. A nejde do extrémov, ako ste uvádzali, nespomína súkromný majetok, nie je to o balkónoch súkromných obydlí. Jedná sa de facto o verejné priestory, jedná sa o zásah do slobody jednotlivca, o zásah do slobody nefajčiara. Preto si určite tento návrh zaslúži aj vašu podporu.

Áno, súhlasím s tou poznámkou, že zmienená doložka alebo navrhovaná doložka môže byť skôr takou psychologickou bariérou. Ale mala by to byť zase nutnosť predkladateľov zamyslieť sa nad dopadmi na klímu ako jeden z najdôležitejších formovateľov našej budúcnosti. A teda ako predkladateľka upozornila, že v budúcnosti azda niet väčšej otázky pre udržateľnosť života globálne, ale aj na Slovensku. Tak si myslím, že je to ten správny príspevok. A myslím si, že všetci súhlasíme s tým, že aj také malé krajiny, ako je Slovensko, by mali mať príspevok k téme, ktorá sa týka nás všetkých a stále viac bude.

Ďakujem pánovi poslancovi za jeho príhovor a podporu tohto návrhu. Ja sám som nie z toho tábora, ktorý by bol označovaný za alarmistický, alarmistov, alebo podobne, skôr som patril do tábora, ktorí mali skeptickejší prístup k názoru ohľadne prebiehajúcej klimatickej zmeny. Ale súhlasím s, a to verím, že je to vlastne naprieč aj celým politickým spektrom už aj na Slovensku, že niečo sa deje a že niečo treba asi urobiť. Že obdobie, epocha, ktorú práve prežívame, nazývaná ako antropocén, je ovplyvňovaná tým, ako ľudstvo produkuje svoje exhaláty, najmä teda CO2 a že má to nejaký spätný vplyv na kvalitu života na svete.
Ja by som možno chcel zdôrazniť aj to, čo v úvodnej reči spomenula predkladateľka, a síce bezpečnostný aspekt tejto problematiky. Pretože všetky modely, ktoré hovoria o tom, že akými konfliktami bude svet prechádzať v budúcnosti, tak rátajú práve s tým, že bude pribúdať konfliktov, či medzištátnych, vnútroštátnych, spôsobených alebo spôsobených nejakými faktormi, kde bola na začiatku práve klimatická zmena, sucho a podobne. Dokonca jeden konflikt v Sýrii, tá občianska vojna, ktorá začala, tak podľa mnohých teórií, podľa tých takých najviac preferovaných teórií, hovoria o tom, že práve sucho, klimatická zmena mala vplyv na túto vec.
A súhlas je aj o tom, že aj malé krajiny by mali teda prispievať. A táto navrhovaná doložka je skôr možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán poslanec, ja sa celkom uspokojím v tomto zmysle a v tejto problematike s tým, keď všetky koaličné strany budú dostatočne a jasne podporovať programové vyhlásenie vlády aj v tejto oblasti. To je celé, čo môžem k tomu povedať. A zároveň nechať ministerstvo zahraničných vecí robiť svoju prácu.

Vážený pán predseda, pán minister, ja si dovolím len niekoľko poznámok alebo komentárov k predkladaným dokumentom, pretože zahraničnú politiku považujem azda za najdôležitejší nástroj, aký má štát našej veľkosti k dispozícii. To, aké máme vzťahy s okolím, je určujúce pre mier, stabilitu, prosperitu, ale vlastne aj pre žitie národa.
Pre Slovensko je iste dôležité, aby zahraničná politika bola založená na dohodnutých pravidlách, na zdieľaných hodnotách, na spojeneckých záväzkoch. Najmä v súčasnosti, keď sledujeme stále väčší príkon unilaterálnym rozhodnutiam, konanie podľa predvídateľných pravidiel je aj pre nás, ale aj pre stabilitu vo svete, rozhodujúce. Pretože, ak prestanú platiť pravidlá, medzinárodný poriadok, tak ako ho poznáme dnes, sa rýchlo zrúti a malé štáty ako Slovensko sa stanú hračkou v rukách tých silnejších.
Pri posudzovaní zahraničnej politiky Slovenska považujem za najdôležitejšie tri okruhy otázok. Prvá je otázka vnútroštátnej zhody, o základných otázkach zahraničnej politiky, kam vlastne chceme patriť. Po druhé, oblasť kľúčových spojeneckých vzťahov k Európskej únii a NATO. Organizácie, ktoré sú prostriedkami dosahovania našich zahraničnopolitických cieľov a záujmov. Tretia taká veľká oblasť je, samozrejme, otázka vzťahov s našimi susedmi, najmä vo V4.
Aj preto sa ako prirodzená nevyhnutnosť pre nás ukazuje naše pôsobenie v Európskej únii. Členstvo sa zdá ako samozrejmosť, je to však zároveň aj nevyhnutnosť a prostriedok dosahovania našich záujmov. Vďaka členstvu v Európskej únii Slovensko dokáže obrovsky znásobiť svoj potenciál. Naše členstvo sa iste nedá zredukovať na pár čísel, ale ak námatkovo vytiahnem z predkladaného materiálu, že napríklad 80 % všetkých verejných investícií na Slovensku sú financované z rozpočtu Európskej únie alebo že k 15. výročiu vstupu čistá pozícia Slovenska bola plus vyše 14 miliárd eur, tak tieto jednoduché čísla poukazujú na to, ako zásadné pre nás členstvo v Európskej únii je aj z pohľadu financií.
Samozrejme, dôležité je aj, ako to dokážeme využívať, tieto šance. Preto iný údaj, ktorý hovorí, že v poslednom programovom období sme mali k dispozícii vyše 15 miliárd eur, ale ku koncu roku 2018 sme dokázali vyčerpať len 21 %, je hodný zamyslenia.
A áno, musíme sa držať jadra integračných procesov. Napojenie našej ekonomiky na hospodárstvo európskeho priestoru je bezprecedentné. Žijeme z toho. Samozrejme, Únia je aj hodnotové spoločenstvo, spoločenstvo krajín, ktoré spája rešpekt k jednotlivcovi, ľudskej bytosti so svojimi právami, dovolím si tvrdiť, azda s najväčším rešpektom a ochranou na celom svete. Preto ak chceme byť nápomocní lepšiemu životu našich ľudí, jednoducho musíme rešpektovať obe dimenzie, ekonomickú, ale aj hodnotovú.
Z hľadiska bezpečnostného sú spojenci v NATO jediným garantom našej bezpečnosti. Preto by sme mali prispievať k väčšej solidarite, súdržnosti a jednote v rozhodovaní organizácie kolektívnej bezpečnosti, ale aj Európskej únie, ak samozrejme tieto nie sú v protiklade so záujmami nášho štátu. V otázke bezpečnosti je naďalej kladený najväčší dôraz na spojeneckú obrannú alianciu NATO ako garanta našej vonkajšej bezpečnosti. Ukazuje sa, že Slovensko dokáže dokonca skôr prekročiť hranicu výdavkov určených na obranu vo výške 1,6 % z HDP, tak ako sme to predpokladali v nedávno schválenej deklarácii v Národnej rade.
Nebudem dnes rozoberať potenciálne negatívne posuny, tendencie, trendy, spájajúce s vôľou udržať jednotnú Európu, ako čeliť mnohonásobným deleniam, ktoré v rámci európskej politiky v súčasnosti vidíme. Nebudem hovoriť ani o potenciálnych ohrozeniach, ktoré vnímame z pohľadu susedskej politiky, alebo o potrebe posilňovania európskeho bezpečnostného piliera. Som totiž presvedčený, že najväčšie ohrozenie efektívneho, kvalitného výkonu zahraničnej politiky leží práve tu, u nás na Slovensku. Otázka vnútroštátneho súhlasu s výkonom zahraničnej politiky je totiž podstatná. Počúval som aj predrečníčku, ktorá sa tejto otázke venovala, ale viac ako kedykoľvek predtým je potrebný široký súhlas s tým, kam chceme patriť. To potom tiež definuje schopnosť nášho štátu odolávať rozvratným tendenciám a tiež bezpečnostným hrozbám.
Keď má byť zahraničná politika vyjadrením tej vnútornej, tak, bohužiaľ, tu musíme konštatovať istú dvojkoľajnosť, ktorú v našej politike zažívame. Na jednej strane vidíme dobré programové vyhlásenie v tejto oblasti a treba pochváliť ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí za to, že robí, čo sa dá, aby napĺňalo stanovené priority. Na strane druhej stále viac registrujeme protichodné stanoviská a vyhlásenia od rôznych predstaviteľov politických subjektov v parlamente. To sa týka tak opozičných, ako aj koaličných.
Necelé dva roky dozadu na Bratislavskom hrade najvyšší traja ústavní činitelia podpísali deklaráciu, v ktorej chápali priority zahraničnej politiky rovnako a úplne jasne. O žiadnej východnej politike, orientácii na všetky svetové strany sa tam nehovorilo.
Kam sme sa ale za tie necelé dva roky dostali? Diskusia už neprebieha o tom, ako má vyzerať Európska únia v budúcnosti. Namiesto toho vedieme akoby boj o základné témy, čo sme si mnohí mysleli, že sme už dávno prekonali.
Čo také sa stalo, odkedy bolo prijaté programové vyhlásenie vlády?
Čo také sa stalo od času, keď traja najvyšší ústavní činitelia prijali zmysluplné vyhlásenie, ktoré vyslalo jasný signál, kto sme a kam chcem patriť?
Čo také sa udialo, odkedy bola na vláde jednohlasne prijatá bezpečnostná stratégia, ktorá má určovať ďalšie dôležité politiky štátu v oblasti obrany a bezpečnosti?
Považujem za nepochopiteľné, že práve bezpečnostná stratégia, ktorú schválila vláda a predpokladala ju, programové vyhlásenie vlády, sa za dlhé mesiace kvôli politickým obštrukciám nedostala ani na rokovanie parlamentu. Zdá sa teda, že široký súhlas na zahraničnopolitickej orientácii chýba už aj v koalícii. Odpoveďou asi je, že už aj zahraničná, a to už nehovorím o bezpečnostnej politiky štátu, sa stáva zajatcom stále viac populistickej politiky schopnej hazardovať s menom a, nebojím sa povedať, s osudom tohto štátu. Samozrejme, nárast populizmu ako politiky nezodpovednosti a ľahtikárstva nie je niečo, čo je jedinečné pre Slovensko. V Európe, ak nehovoríme o svete, vidíme presah stále jednoduchších hesiel do politiky z implicitných, ale hlasných riešení, vyúsťujúcich do extrémov naľavo aj napravo. Napokon, ako vidíme, ľavicové či pravicové extrémy vlastne u nás tiež nemali nikdy ďaleko od seba.
Zahraničná politika sa aj z tohto dôvodu stáva predmetom vnútropolitického boja. Populisti všetkých odtieňov zistili, že jednoduchšie sa poukáže na často aj fiktívneho nepriateľa. Ak dlhé obdobie v Európskej únii medzi sebou konštruktívne súťažili umiernená pravica a umiernená ľavica, dnes súperí umiernenosť a zdravý rozum s populizmom. A to je aj celoeurópsky problém.
Svet je v súčasnosti charakterizovaný vysokou mierou nepredvídateľnosti. Platí, že zahraničná politika štátu je vyjadrením tej domácej. A tu tiež pribúda neznámych premenných a teda neistoty. Je preto dôležité, aby zahraničná politika štátu nekopírovala vnútropolitické excesy, ale snažila sa o vyrovnanosť a vyváženosť svojich cieľov.
A môžem na záver konštatovať, že som rád, že výkon našej zahraničnej politiky sa zatiaľ nenecháva úplne vláčiť domácou, stále viac populistickou politikou. (Zaznievanie gongu.)
Ďakujem za pozornosť.

Naozaj len krátko zopár krátkych poznámok, pretože v súvislosti s touto témou sa ma viacerí pýtali aj v minulosti, aký už len prínos môže mať vstup takejto malej krajiny, približne dvojmiliónovej krajiny, s otáznym výkonom svojho hospodárstva. Aký prínos to môže byť pre systém kolektívnej obrany jednej teda z najsilnejších, alebo resp. najsilnejšieho zoskupenia demokratických krajín, aký to môže byť prínos.
No tak hovorím, niekoľko, niekoľko poznámok k tomu by som chcel povedať, že mali by sme sa trošku zbaviť takého pocitu nadradenosti, pretože to podobne rozprávali aj o nás. Pretože 5-miliónová krajina v porovnaní s inými obrovskými štátmi s výkonnými ekonomikami, silnými bezpečnostnými štruktúrami a armádami ťažko môže byť nejakým extra prínosom pri kolektívnom zabezpečovaní obrany teritória týchto štátov.
V každom prípade ten prvý princíp je, že by sme nemali upierať žiadnemu štátu, ani tomu najmenšiemu, rozhodovať o tom, akým spôsobom chce vyriešiť tú najzákladnejšiu otázku, životnú otázku každého štátu, o to, o to viac nového, novovzniknutého štátu, akým spôsobom garantovať svoje, svoju bezpečnosť. Nám sa to podarilo. Myslím si, že je naším veľkým záujmom, aby aj takáto krajina, ako je Macedónsko, mohla, mohlo byť súčasťou kolektívnej obrany, pretože tie bezpečnostné garancie týmto pádom a dnešným hlasovaním budeme preberať vlastne aj my. A je veľmi dôležité pre nás a je to, je to zahraničnopolitický záujem Slovenska, aby sme prispeli aj touto mierou k stabilnému Balkánu. Pretože to je región, naozaj, ktorý dokáže prekvapiť, ako vieme z histórie veľmi veľa.
Takže aj malá krajina má nárok na svoje vlastné rozhodovanie. Som veľmi rád, že práve aj perspektíva členstva v NATO znamenala dohodu s Gréckom. A vidíme, že práve NATO funguje stabilizačne, perspektíva členstva v NATO funguje stabilizačne.
A už ako poslednú perličku by som chcel len povedať, že okrem série dohôd, ktoré sa podarilo uzatvoriť medzi Gréckom a Severným Macedónskom v poslednej dobe po odstránení tej konfliktnej situácie, tak jeden z takých najdôležitejších alebo najvážnejších signálov je aj to, že Gréci sa podujali na ochranu vzdušného priestoru tejto republiky. Čo je teda niečo, čo, čo by sme mohli začať rozprávať o svojej suverenite alebo podobne. Je to, je to obrovský krok, je to priateľský krok, je to spojenecký krok, a preto, Severné Macedónsko, vitajte medzi nami.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Severomacedónskej republiky.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1472 z 12. marca 2019 na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením zo 14. marca 2019 č. 182 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 21. marca 2019 č. 137 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Severomacedónskej republiky.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s týmto protokolom a spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu (tlač 1348a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 141 z 21. marca 2019. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Predmetná konferencia je práve o tom, aby umožnila zástupcom jednotlivých krajín povedať, vysvetliť si jednotlivé pozície. A to by malo byť aj našou, naším postojom, našou pozíciou. Ja nie som predstaviteľom vlády. Nepoznám teraz rokovania, ktoré sú povedzme zákulisné medzi jednotlivými stranami. Ja hovorím svoj názor a môj názor je jednoznačný v tom pohľade, že máme prezentovať svoje výhrady, svoje pripomienky, svoje odôvodnené výhrady k tomuto dokumentu tam, kde to patrí. Nemôžeme to zaslať poštou niekde na konferenciu, že možno si to niekto prečíta alebo nie. Jednoducho vzdávame sa nástroja, ktorý je pre štát absolútne rozhodujúci. Náš predstaviteľ tam ísť by rozhodne mal.
A musím povedať, že mi je tak trošku smutno-smiešne z tohto zloženia parlamentu, pretože máme tu takých, čo sa nazývajú liberálmi, ktorí idú proti tomu, čo ostatní volajú liberálnym výmyslom. Máme tu kresťanov katolíkov, ktorí sa nerozpakujú ísť proti hlasu svojho Svätého Otca. A máme tu akože národovcov, ktorí dávajú Orbánovi legitimitu, posilňujú ho a hrajú s jeho kartou. Čakajú, že sa im to v dobrom vráti. A je to smutno-smiešne.