Dobrý deň, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takže, keďže pôsobím v sociálnej oblasti už pomerne dve desaťročia, takže dovolím si teda sa vyjadriť k rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V prvom rade chcem povedať, že svoje pripomienky som hovorila aj pánovi ministrovi, aby zvážil niektoré skutočnosti, ktoré, si myslím, že z môjho pohľadu nie sú politické, ale skôr takou skúsenosťou z môjho života profesionálneho, aby naozaj v konečnom dôsledku tí najzraniteľnejší nemali neskôr problémy v tej realite.
Celkové výdavky na rok 2017 sú rozpočtované vo výške 2 221 286 eur, z toho tvorí 89 % štátny rozpočet, 9 % Európska únia. Návrh rozpočtu na rok 2017 je o 3,3 vyšší ako v roku 2016, avšak ide skôr o navýšenie z eurozdrojov a zdroje štátneho rozpočtu sa znížili oproti predošlému roku ministerstva práce.
V roku 2017 sa rozpočtuje na pomoc v hmotnej núdzi menej o 50 mil., čo je pomerne veľká suma, a preto som vlastne upozorňovala do našich radov, že je to ambiciózne. Na druhej strane, aby to v praxi nespôsobilo problémy a aby si to úradníci nevysvetľovali tak, že máme stanovený nejaký rozpočet a teraz všetci musia ísť von z evidencie a naozaj tí ľudia niekedy majú objektívne dôvody na to, aby teda určitú prácu zvládli alebo nezvládli. Ja poviem príklady. Do tejto kategórie pomoci hmotnej núdze sa rátajú aj aktivačný príspevok, aj príspevok na bývanie a ďalšie následne. Ale gro je vlastne dávka v hmotnej núdzi. Ak občan na Slovensku neprijme prácu, aby si odrobil počet hodín v rámci aktivácie, tak môže byť vlastne pozbavený tej dávky v hmotnej núdzi.
Ale ako, ako sa to reálne deje? V našom zariadení sa ocitlo dosť ľudí, ktorí potrebovali odrobiť tú aktivačnú dávku, lebo ináč by nedostali ani dávku v hmotnej núdzi. Napríklad ľudia v hraničnom pásme mentálnej retardácie nemajú nárok na posúdenie, že sú zdravotne ťažko postihnutí v zmysle pracovného pomeru. Oni tú činnosť veľmi nedokážu vykonávať v tej práci, lebo často menia prácu a následne sa dostávajú na úrady práce. Tam ich posielajú na aktiváciu a oni opäť nezvládajú jednu, druhú aj tretiu prácu. A oni ich následne vyradia a nedostávajú ani tú dávku v hmotnej núdzi.
Ja som navrhovala pánovi ministrovi jednu vec, a bolo by to možno dobré aj pre vás, pán minister, že by sa urobila taká stratifikácia financií na pomoc v hmotnej núdzi, aby sa rozdelila aj na sumu existenčného minima, to znamená, tým by sme zachraňovali takú dôstojnosť človeka bez rozdielu na to, že či sa úradník pomýli, alebo vie vyhodnotiť, ale to by bola nižšia suma a na to by sa prirátavali vlastne trebárs tá dávka v hmotnej núdzi a následné ďalšie príspevky, ktoré v rámci pomoci v hmotnej núdzi by sme dávali. Bolo by to dôstojné, naozaj, keď tá ekonomika ide tak, ako ide, aby sme neublížili tým ľuďom, ktorí vlastne ani nechcú priznať, že majú nejaký problém, to je pravda, ale jednoducho fakt je taký.
Ďalej to boli ľudia, ktorí boli v čase diagnostikovania na úrade práce. Ešte sa im neurčila diagnóza. To znamená, reálne neboli posúdení, a teda vraveli aj na úradoch práce, že majú také a také problémy, ale pokiaľ nemáte papier, tak aj ten úradník, ja verím, že teda nemôže rozhodnúť o tom, že... (zaznenie gongu), nemôže rozhodnúť o tom, že tak to je len na vašom podaní, ale na druhej strane naozaj to existenčné minimum, zadefinovanie tej sumy by pomohlo našim občanom a možno aj taký dobrý pocit zo strany štátu zabezpečiť takú dôstojnosť pre tých ľudí, ktorí to potrebujú.
Samozrejme, ja som za to, že tých dávok a toho zneužívania už bolo dosť, ale preto urobiť vlastne ten systémový krok a zadefinovať si to existenčné minimum, aby sme naozaj potom neriešili veci, že úradník verzus občan, možno ten, ktorý sa ani nevie brániť, lebo spravidla sú to ľudia, ktorí zastupujú potom len neštátne subjekty a potom sa naťahujeme s ministerstvami a tak ďalej. Takže len som trošku sa zľakla tej sumy, že ide o pomerne vysokú sumu, aby sme urobili aj zároveň opatrenia.
Ďalej ma zaujala časť náhradného výživného, ktorá opäť bude nižšia oproti minulému roku, ale samozrejme, že to súvisí s poklesom počtu poberateľov a počtu detí, voči ktorým je, povinná osoba si neplní teda vyživovaciu povinnosť. Na druhej strane chcem povedať, že na 100 uzavretých manželstiev pripadá za minulý rok 34 rozvodov. To znamená, že pokiaľ súd nerozhodne, alebo spravidla rozhodne vždy v tej minimálnej výške, tak výška náhradného výživného je pre takéto dieťa 27,13 euro a naozaj, ak zoberete do úvahy dnešné nároky, za čo všetko sa dopláca a ten živiteľ, ktorý je spravidla mama, ale, samozrejme, už aj v médiách sa ukazuje, že sú to aj otcovia, ktorí majú problém s vyživovacou povinnosťou zo strany druhého rodiča, je tá výška naozaj malá. Ja viem, že sa tešíme, že nám to znižuje, znižuje teda rozpočet, ale na druhej strane fakt je taký, že pribúda tých rozvodov a buď musíme iInštitutútenvestovať do preventívnych činností, a ja som navrhovala, že by sme sa naozaj povenovali tým v Inštitúte pre výskum práce a rodiny. Možno zase by som sa netrápila tým, že sumu znižujeme a na druhej strane mi prichádza množstvo podnetov zo strany rodičov, ktorí hovoria, že ten ich manžel do tých troch mesiacov časť uhradí toho výživného, ale v podstate tá mama nemá nárok na náhradné výživné, ale nemá reálne ani z čoho žiť ďalšie mesiace.
V rámci podpory rodiny sa rozpočtuje prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa a ostatné príspevky na podporu rodiny v nižšej sume, ako bolo minulý rok. Ja som povzbudila pána ministra, že naozaj štatistiky hovoria za seba. A ja keď sa pozriem, ako nám klesá vývoj počtu narodených detí na Slovensku, napríklad od roku 1990, po roku 2015. Napríklad môžem povedať, že v roku 1990 sa nám narodilo 79 989 detičiek a už v roku 2015 je to 55 602. Je to, je to fakt, ktorý určite aj vám bude spôsobovať, pán minister, rok čo rok problém, lebo ľudí v dôchodkovom veku pribúda a produktívneho obyvateľstva bude vždy menej a menej, a preto naozaj musíme všetci spolu vymyslieť, či už pravica, alebo ľavica, niečo na to, aby ten náš štát bol naozaj dôstojným bývaním pre občanov Slovenskej republiky a nesmieme sa možno potierať, kto, kto skôr, kto s kým, lebo v konečnom dôsledku ľudia vonku čakajú na to, že niekoľko rokov, o niekoľko rokov sa budú mať lepšie ich deti a my dnes sedíme tu a musíme byť zodpovední už dnes.
Na druhej strane, ak sa pozrem v rámci podpory rodiny, že sa rozpočtuje menej, pozerám na to, že príspevky na podporu náhradnej starostlivosti sa zvyšujú, hoci nie o vysokú sumu, ale pre mňa je to taký paradox, že úplnú rodinu alebo rodiny ako také podporujeme trošku menej ako náhradnú starostlivosť, ale ja to nespochybňujem, lebo, samozrejme, aj to je potrebné.
Ďalej ma zaujala aj skutočnosť ako opozične k tomu, že najväčší objem kapitálových výdavkov sa rozpočtuje na detské domovy, čo je v sume okolo 3 mil., a je to určené na kúpu domovov, rekonštrukciu, havarijné stavy budov. Ak si paradoxne na to zoberem rozvodovosť a počet uzavretých manželstiev a z toho možno vyplývajúce aj to, že množstvo detí sa nám dostáva teda do detských domovov, možno by som túto položku skôr riešila v rámci eurofondov a nie v rámci kapitoly ministerstva.
Veľmi sa teším, že do rozpočtu na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažko zdravotne postihnutých sa navrhuje vyššia suma, ako bola minulého roku, a teda aj sme sa uzhodli s pánom ministrom na tom, že najlepšie je, samozrejme, aby ten opatrovaný ostal čo najdlhšie doma v starostlivosti u svojej rodiny, a preto vlastne musíme podporiť rodinu ako takú. Ale obávam sa, že ten príspevok, ktorý sa navrhuje, je pomerne nízky a nebude reflektovať tie problémy, ktoré v tej rodine nastanú opatrovaním toho dieťaťa, alebo teda staršieho človeka, alebo človeka odkázaného na pomoc inej fyzickej osoby, ale vidno, že teda naozaj sa to zhoduje aj teda s ministerstvom financií, aj s pánom ministrom.
Do budúcnosti ja som navrhovala systém, ako možno spravodlivejšie a možno aj pre vás fixnejšie vytvoriť systém podpory opatrovania, ako v domácom prostredí, tak aj v zariadení sociálnych služieb, aby sme si vedeli prognózovať tie peniaze a tie ukazovatele možno aj do ďalšieho obdobia a o tom budem hovoriť aj aktuálne možno v zákone o sociálnych službách.
Štvrtou a takou mojou srdcovou záležitosťou sú sociálne služby. Na spolufinancovaní sociálnych služieb sa rozpočtuje viac, ale ide o 10 mil. Ja len poviem, že na tie zariadenia pre seniorov a zariadenia opatrovateľskej služby, kde sa nachádza 18-tisíc občanov v seniorskom veku, by sme potrebovali 20 mil., a kde sú ďalšie následné služby?
Čo sa týka roku 2015, tak v zariadeniach sociálnych služieb bolo osôb nad 62 rokov 29 419. To znamená, nejde o malé percento ľudí, ktorí sa rok čo rok dostávajú, čo sa týka zdravotného hľadiska, do vyššieho stupňa odkázanosti a to spôsobuje v tých zariadeniach sociálnych služieb enormný nárast personálu, ktorý si nedokážu tie zariadenia uhradiť pri príspevkoch, ktoré sú.
Ak zobereme vývoj obyvateľstva do roku 2015, ktoré nám prognózuje Infostat, aj napríklad do konca volebného obdobia, ide rok čo rok obrovský nárast ľudí nad 80 rokov a ľudí nad 62. Veľké riziko je práve u ľudí nad 80 rokov, kedy sú tí ľudia ohrození aj hospitalizáciou a systém ako taký funguje, čo v nemocnici, to v nemocnici, čo v zariadení, to v zariadení, a neprepája sa systém.
Možno preto, aby tie peniaze sme vedeli naplánovať, aby to bolo racionálne, aby sme vedeli zvládnuť cez štátny rozpočet toto všetko, naozaj navrhujeme prepojenie odkázanosti s úhradou úkonov ošetrovania, to znamená, prepojiť systém zdravotný so sociálnym, lebo tie peniaze na tie úkony tak či tak a možnože aj vo väčšom rozsahu sa poskytnú v nemocniciach, ale v sociálnych službách už nie. Zase sa ten človek dostane do stavu, kedy je opäť akútne hospitalizovaný, kde idú zase vyššie náklady a v podstate to preťažuje ako zdravotnícky systém, tak aj sociálny systém, a aby sme peniaze mali na obe, je potrebné naozaj si sadnúť a tú dlhodobú starostlivosť naplánovať tak, aby sme vám nevykrikovali, možno sa to nestalo politickým nejakým ťahom, ale naozaj sa nad tým zamysleli, urobili nejaké pracovné skupiny a uzhodli sa, že takto budeme my pokračovať v dlhodobej starostlivosti, toľko a toľko ľudí máme, máme v rezorte zdravotníctva toľko úkonov, toľko hospitalizácií, v zariadeniach sociálnych služieb prognózujeme toľko a toľko seniorov a naozaj je potrebné urobiť z toho model.
Možno čo ma ešte tak osobitne mrzí, tak že Sociálna poisťovňa mala ku koncu augusta pohľadávky vo výške 790,4 mil. eur a práve ide o dlhy, ktoré narastajú voči sledovaným zdravotníckym zariadeniam v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, transformovaným zariadeniam, zdravotníckym zariadeniam v pôsobnosti rezortu zdravotníctva. Ide o časovanú bombu. Je to veľké politické rozhodnutie, je to nepopulárne rozhodnutie, ale ak hovoríme o dlhodobej starostlivosti, ktorá je druhou najvyššou položkou po dôchodkoch, musíme sa naozaj nad tým zamyslieť a hoci to budú nepopulárne kroky, tie peniaze je potrebné niekde nájsť, a preto naozaj otvoriť tú problematiku tej Sociálnej poisťovne, lebo ako keby sme sa hanbili povedať to, alebo je to niekde tak skryté, že teda je ten problém. Možno sa mu postaviť zočí do očí a hľadať naozaj spoločné riešenia ako ďalej. Lebo ja si osobne myslím, pokiaľ nebude toto vyriešené, dlhodobá starostlivosť a peniaze, ktoré budeme tlačiť na ministerstvo financií, aby nám dalo viac na sociálne služby a možno na starostlivosť ako takú pre ľudí odkázaných na pomoc inej fyzickej osoby, budú vždy v nedohľadne, lebo je potrebné urobiť v systéme poriadok.
Ďakujem pekne za pozornosť a verím, že si všetci uvedomujeme, že toto všetko je časovaná bomba.
Ďakujem.
