Dobré ránko. Pre nás už by mal byť dobrý deň, lebo ľudia už dávno fungujú, ale teda je nás tu pomerne málo a ide o zákon, ktorý naozaj ovplyvní takmer 230-tisíc ľudí na Slovensku, takže možnože naozaj mala prebehnúť trošku tak viac verejná diskusia. Ja sa budem snažiť hutne povedať teda názor ako hnutia, tak aj môj osobný práve k tomuto návrhu zákona.
Čo je potrebné povedať, tak ja som vyzdvihla také dve veci, ktoré možno uznať tomuto návrhu zákona, a to, že vláda vyrovnala v najnižších platobných triedach mzdu do výšky minimálnej mzdy.
Je pravdou, že vždy kritizujeme podnikateľov, ale my sami sme mali obrovské resty už z minulosti, kedy sa zdvíhala minimálna mzda a ľuďom sa iba doplácalo do minimálnej mzdy, hoci v tarifných triedach bola vlastne tá suma nižšia. Jednak je to samotný moment mentálny pre tých konkrétnych zamestnancov v štátnej alebo verejnej správe, ktorí sa na to pozerali tak, že ani nestojí tej vláde za to, aby teda upravila to podľa toho, aké zákony prijíma. Takže určite vítam v to, to, že teda vyrovnali v najnižších platobných triedach mzdu do výšky minimálnej mzdy. Otázkou je, že ak sa bude tá minimálna mzda dvíhať, či teda bude sa to premietať aj do tých tarifných tried, alebo opäť vlastne ostaneme v stave ako teraz, že jednoducho bude to opäť pod tou hranicou minimálnej mzdy.
Druhú vec, ktorú chcem určite vyzdvihnúť, je, že sa predĺžil počet rokov praxe, a to teda 40 rokov, lebo ľudia sa reálne dožívajú vyššieho veku. A máme teda aj aktívnych seniorov, ktorí chcú naďalej pracovať, vieme, práve aj čo sa týka pedagogických zamestnancov, že teda viacero ľudí je tam starších, učiteľov, ale to isté platí aj v iných profesiách, aj v rezorte, ktorý spravuje pán minister, máme sociálnych pracovníkov, ktorí tam robia aj dlhšie, majú tie reálne skúsenosti, dávame im, dávame im robiť ťažké prípady, a teda nebolo fér, ak sme teda tú hranicu 40 rokov nemali.
Je to odôvodnené aj tým, že v podstate až 22 300 ľudí požiadalo o odvodovú úľavu zo strany pracujúcich dôchodcov, a preto tarifná trieda, ktorá bude zohľadňovať aj počet praxe, má svoje miesto v systéme Slovenska.
A keďže ja sa venujem aj problematike striebornej ekonomiky, tak si myslím, že každopádne je to otázka, s ktorou sa bude musieť Slovensko vysporiadať aj v zmysle pracujúcich seniorov. Ale keďže sa za krátky čas pomerne rýchlo zvyšuje minimálna mzda, znižuje sa vlastne na trhu práce aj ten priestor porovnania mzdy medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou. To znamená, že mnohokrát aj ľudia z praxe, ja môžem hovoriť vlastne za sociálnych pracovníkov, ktorí vnímajú, že oni majú nízke mzdy a pracujú v rezorte 20, 25 až 30 rokov, a na druhej strane tá minimálna mzda, rozdiel medzi tou minimálnou mzdou a nimi je nejakých 80 eur, a podstatne teda vykonávajú prácu, ktorá má rozhodovaciu, rozhodovacie právomoci, a teda aj zodpovednosť. Takže naozaj treba myslieť pri tom, ako nastavíme systém zvyšovania minimálnych, minimálnych miezd na Slovensku do budúcnosti naozaj nejako systematicky, aby sme tým pádom aj neubližovali ľuďom vo verejnej správe alebo v samospráve, lebo naozaj sa cítia potom nedocenení, že ak porovnávajú človeka, ktorý vykonáva prácu nie v takej produktivite ako oni, tak, a majú, a je tam rozdiel niekoľko desiatok eur alebo aj stovku, tak naozaj sa cítia nedocenení a tá frustrácia tých verejných zamestnancov alebo aj zamestnancov samosprávy ide dole a tí ľudia nám odchádzajú vlastne z tej práce.
Určite nie som za to, aby bola minimálna mzda nastavená príliš nízko, pretože ohrozuje to vlastne riziko poklesu životnej úrovne ľudí, ale zase príliš vysoká minimálna mzda môže práve zvyšovať nezamestnanosť u ľudí, ktorí vykonávajú prácu s menej pridanou hodnotou a sú menej produktívni, a vidíme, že Slovensko práve v tom, v tejto oblasti máme veľké rezervy, lebo sa nám nedarí natrvalo nájsť prácu dlhodobo nezamestnaným ľuďom.
Čiže naozaj pri tomto návrhu zákona mám za to, aby, aby sme začali verejnú diskusiu aj teda o nastavení tých minimálnych, v tej minimálnej mzde na Slovensku, ale aj na druhej strane, aby rozdiel medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou a medzi ľuďmi, ktorí vykonávajú prácu s vysokou pridanou hodnotou vo verejnej správe, alebo teda v samospráve, tak naozaj bol taký, aby sa tí ľudia cítili dobre, komfortne vo svojich profesiách, aby nám neodchádzali teda do iných sektorov.
Aj samostatný, aj samotný návrh zákona dáva do, do pozadia podľa môjho názoru zásluhovosť. Ak sa pozriete na platobné stupne a počet praxe, tak väčšina v tých nižších stupňoch, je rozdiel medzi človekom, ktorý pracuje od, do dvoch rokov, a človek, ktorý pracuje nad 40 rokov, stovka. To znamená, že tí ľudia opäť v tej praxi vychádzajú z toho, že majú ťažké prípady, pretože ak pracujete na konkrétnom pracovisku 20 rokov, tak vám dávajú prípady, ktoré nie sú veľmi ľahké, a v podstate ste zaťažení aj tou zodpovednosťou, a ak máte rozdiel 100 eur, tak naozaj si povedia, či to stojí za to pracovať teda v tej verejnej správe, lebo človek, ktorý tam nastúpi, a dávajú mu v podstate len také ako keby asistentské práce, pretože nechcú, aby niečo pokazil, dokiaľ sa rozbehne, do tých dvoch rokov, tak jednoducho sa cítia nekomfortne v tej rozhodovacej činnosti. Doslova napríklad ak môžem hovoriť za náš rezort, máme veľké problémy v oblasti sociálnoprávnej ochrany, lebo je to veľká zodpovednosť, obrovský tlak na sociálnych pracovníkov, a ten je naozaj rozdiel tej dlhoročnej pracovníčky, ktorá pracuje na sociálnoprávnej ochrane a preberá ťažké prípady a sporné prípady, tak je naozaj rozdiel nejakých 60-70 eur, a teda naozaj potom každý na tom oddelení nechce zobrať konkrétny prípad.
Takže ak, ak mám pozerať na tento návrh zákona takýmto okom, tak naozaj aj novopostavený, teda tarifné triedy a platy, tak sú to minimálne rozdiely. Ja rozumiem, že nemôžme hovoriť, že človek, ktorý pracuje 40 rokov, je aj produktívnym a je naozaj prínosom pre tú konkrétnu organizáciu, ale nalejme si čistého vína. Naozaj ťažšie prípady sa dávajú ľuďom, ktorí už majú isté skúsenosti, majú tú prax, a preto si myslím, že úplne celkom to nie je prevencia toho, že nám tí ľudia budú odchádzať do teda inej sféry.
Samotný ZMOS hovorí o skokovom navýšení, ktoré sa nemôže opakovať každý rok, preto sa na začiatku povedalo, ako budeme riešiť to, keď tá minimálna mzda pôjde hore, a v podstate či budeme opäť meniť tie tarifné triedy, lebo už teraz hovoria, že jeden rok bude ZMOS stáť tento návrh zákona 150 mil., a teda hovoria aj o tom a prízvukujú mediálne, že dohoda je na dva roky.
To sú ďalšie otázky, ktoré treba otvoriť a ktoré nebudú populárne vo vzťahu k samospráve, ale teda myslím si, že je čas, kedy by sme si mali naliať čistého vína a začať hovoriť o tých veciach, akú chceme mať verejnú správu, a teda koľko chceme do nej investovať, a určite akého, akého zamestnanca verejnej správy si občan predstavuje, alebo aké služby občan Slovenska si predstavuje za to, čo odvádza zo svojich daní na zamestnancov verejnej správy. To mi vlastne v tomto, pri tomto návrhu zákonu, zákona chýbalo, v podstate nastavenie takého nového ducha. Diskusie o tom, kam sa má uberať Slovensko, čo by malo byť výdavkom štátu, na druhej strane čo by malo byť výdavkom domácností, na základe toho si stanoviť, akú finančnú čiastku chceme investovať do verejnej správy a naozaj ako má vyzerať a čo ten občan má za ňu dostať.
Teraz sme v podstate zvýšili, dlho sme nezvyšovali tarifné triedy, teraz sme ich zvýšili, lebo bol obrovský tlak už aj zo strany zamestnancov a fluktuácia zamestnancov vo verejnej správe, ale na druhej strane tá, to gro toho problému v podstate sa ešte nerieši, a to otvoriť naozaj Pandorinu skrinku, čo sa týka samosprávnych kompetencií, ale aj verejnej správy, ako to chceme nastaviť.
Ja si myslím, že diskusia o tom, aký obraz verejného zamestnanca má Slovensko mať, je otázkou každého dňa, pretože počúvame od ľudí, že platia nemalé odvody a dane a na druhej strane keď prídu vybavovať niečo na úrady, tak každé to oddelenie alebo každá tá kancelária povie, že ona má na starosti len to a to vedľa už v podstate ona nevie, oni sa striedajú len s tými dvoma kolegyňami, a teda, bohužiaľ, počkajte si, čo vám povie tá kolegyňa z vedľajšej kancelárie.
Toto podľa mňa v 21. storočí by nemalo existovať, čiže okrem diskusie, ako nastaviť výšku financovania vlastne zamestnancov vo verejnej správe by malo byť aj otázka, akú chceme, čo za ňu chceme teda dostať, a určite, koľko peňazí chceme investovať do takejto verejnej správy. Celkovo vo všetkých rezortoch mi chýba to, čo je výdavkom štátu a čo je výdavkom domácností, a preto neviem, či, či určitými sociálnymi balíčkami, ktoré prináša aj vláda, ktoré nemusia byť samé osebe zlé, ale ak nie sú zaradené koncepčne do výdavkov štátu, že si povieme, že naozaj, štát, toto bude verejným výdavkom a vyriešime to komplexne, tak jeden bod, a to len sociálny balíček na niečo nebude stačiť.
Takže ja, my teda určite podporíme tento návrh zákona. Na druhej strane chcem povedať, že budeme sa viac iniciovať o tom aj, akú verejnú správu chceme mať, koľko chceme do nej investovať a čo ten občan z toho bude mať.
Ďakujem pekne.
