Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán poslanec, pána Pohančeníka osobne nepoznám. Čo som sa o ňom dozvedel, nič také nebolo, ktoré by som považoval za to, že treba zatiahnuť ručnú brzdu. Iné to bolo, keď sa rozhodlo o tom, že vtedajšia štátna tajomníčka má byť alebo nemá byť členkou Súdnej rady. Vtedy došlo aj, dá sa povedať, ku koaličnej kríze. Lebo najprv to neprešlo, samozrejme, vláda to odmietla na návrh ministerky spravodlivosti. Potom sa išlo cez parlament. Ale my ešte aj republikovú radu sme k tomu dohnali, že prijali sme uznesenie, že stojíme za ministerkou Žitňanskou v tomto bode, asi ako nepovažujeme jej návrh a jej zvolenie, možné zvolenie, za správne. To je jedna vec.
Druhá vec, samozrejme, keď niekoho niekto navrhol, akože Vladimír Mečiar, aj mne to dáva také, že, hopa, čo tam je. Ale na druhej strane iks ľudí navrhoval Vladimír Mečiar v minulom období, ktorí potom, tí ľudia sa preukázali ako čestní, statoční a osvojila si ich ale aj ďalšia generácia. Ale predovšetkým musím povedať to, že keď nevidím tam dôvod, nie je niečo negatívne, ktoré výslovne vyskakuje, že proste ten človek nie je tam vhodný, tak ja som minister spravodlivosti, ako dlhoročný poslanec veľmi dbám na to, aby to trojdelenie štátnej moci bolo zachované. Parlament stojí nad vládou, určite by som sa ozval, kebyže to je človek, ktorý, o ktorom by som vedel, nie myslel, vedel, a myslieť, to je jedna vec, že nepatrí tam, kam patrí. Na druhej strane netajím sa tým, že mám problémy s niektorými rozhodnutiami Súdnej rady. Odvážnejšie. Sú tam otvorené konflikty medzi mnou a Súdnou radou a určite by som vedel, vedel predstaviť oveľa akčnejšiu, rozhodnejšiu, odvážnejšiu Súdnu radu, ale o tomto nerozhoduje minister spravodlivosti. Minister spravodlivosti je zo zákona nútený spolupracovať so Súdnou radou. V pondelok predkladáme na Súdnu radu rozpočet ministerstva a všetky vymenovania, zmeny musím prerokovať so Súdnou radou, tak je nastavený zákon, ale aj samotná ústava.
To, že ja by som si niečo vedel inak predstaviť, to ešte neznamená, že aj to tak bude. Skúste byť raz v pozícii, že viete to ovplyvniť, a uvidíte, že politika nie je o tom, že čo ja chcem, ale čo viem dosiahnuť k akému kompromisu. Proste sú tu ľudia, ktorí majú iný názor ako ja, iný názor ako vy, a potrebujete k tomu väčšinu. V tom návrhu na dočasné zastavenie, pozastavenie výkonu sudcov, ktorý, ktorý sme chceli predložiť, je tajná, tajné hlasovanie Súdnej rady, Ja by som tiež prijal asi verejné hlasovanie, ale experti, ktorí boli pri tom, so mnou nesúhlasili. A sa vysvitlo, že aj, aj proste to bolo, jedna z tých kľúčových momentov, že čo je kameňom úrazu, či verejná alebo tajná voľba. Proste to nefunguje tak, že ja niečo chcem a to tak aj bude. Mne ide o to, aby ten dobrý návrh prešiel. A Súdna rada musí byť funkčná, mohla by byť oveľa lepšia, oveľa akčnejšia a oveľa ráznejšia, aj čo sa týka stanovísk v sudcovskej etike. Možno kebyže sme na tom, boli by sme na tom lepšie, kebyže tá sudcovská etika je posudzovaná troška prísnejšie, ráznejšie a adresnejšie.
Ďakujem.
