Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, tí, čo majú skúsenosti s prácou v potravinárstve, tak sa denne stretávajú s tým, ako sa vyhadzujú potraviny, ktorým absolútne nič nie je a v záujme nápravy tohto stavu iniciujeme aj s kolegami návrh zákona. Stručne zhrniem, o čo ide a pokúsim sa zrozumiteľne vysvetliť niektoré pojmy.
Zámerom predloženého návrhu je umožniť predaj potravín po uplynutí minimálnej doby trvanlivosti s cieľom znížiť mieru plytvania prírodnými zdrojmi, ako aj zabezpečiť zvýšenie dostupnosti potravín pre osoby, ktoré sa z akéhokoľvek dôvodu ocitli vo finančnej tiesni. V tejto súvislosti je potrebné objasniť zásadný terminologický rozdiel, ktorý laická verejnosť častokrát nevníma. Ide o terminologický rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby. Zatiaľ, čo pri prekročení dátumu spotreby hrozí riziko bezprostredného ohrozenia zdravia obyvateľa, napríklad pri mäse, pri dátume minimálnej trvanlivosti ide najmä o trvanlivé potraviny, napríklad cestoviny, ryža a podobne, ktorú majú dobu minimálnej trvanlivosti aj niekoľko mesiacov alebo až rokov a pri ktorých neplatí, že v prvých dňoch po jej uplynutí sú už nepožívateľné. Dobu minimálnej trvanlivosti zákon definuje ako dátum, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje vlastnosti. Európska komisia odhaduje, že obyvatelia Únie ročne vyhodia temer 89 mil. ton potravín, ktoré nespotrebujú. Na jedného obyvateľa tak pripadá asi 179 kíl vyhodených potravín, pričom dve tretiny z toho sú stále požívateľné. Predpokladá sa, že súčasný trend bez prijatia vhodných opatrení pôjde do roku 2020 zvýšením vyhodeného odpadu z potravín o 40 % na 126 mil. ton ročne.
Obmedzenosť prírodných zdrojov a energetická náročnosť výroby potravín nás nútia zamyslieť sa nad dnešným nehoráznym plytvaním a drancovaním prírodných zdrojov. Niekoľko rokov trvajúca hospodárska kríza a sociálna situácia mnohých jednotlivcov i rodín, obmedzené finančné možnosti rôznych charitatívnych organizácií prevádzkujúcich vývarovne, ale aj rastúce ekologické povedomie sú podľa nášho názoru dostatočnou spoločenskou objednávkou na predloženie a schválenie takéhoto návrhu zákona.
Chcem na tomto mieste podotknúť, že nepredkladáme nič nového ani nevymysleného, pretože tento model úspešne, veľmi úspešne funguje v mnohých krajinách Európskej únie, napríklad v Rakúsku, Českej republike. Tie predajne, kde sa predávajú tieto potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti, sú veľmi, veľmi obľúbené u ľudí, ktorí majú takpovediac hlbšie do peňaženky, ale aj u ľudí, ktorí tomu rozumejú a ktorí vedia, že tým potravinám nič nie je, chcú ušetriť svoje financie a chcú ich radšej venovať niečomu inému alebo spotrebovať na niečo iné, alebo majú len ekologické cítenie.
My sme tento návrh zákona už predkladali aj v minulom volebnom období. Opäť musím konštatovať, že dnešní poslanci alebo dnešnej vládnej koalície, ktorí sú v združení v tom torze, čo zostalo zo strany SIEŤ a v strane MOST - HÍD, tak nás vtedy podporili, povedal by som, jednotne, aj keď teda nemám to pred sebou. Tak som zvedavý teda, že či, ako sa postavia teraz k návrhu tohto zákona. Každopádne som zachytil včera alebo predvčerom, (reakcia z pléna) včera alebo, každopádne som včera alebo predvčerom zachytil vyjadrenie novej ministerky pôdohospodárstva, ktorá pripravuje niečo podobné, ale ona chce, aby sa tieto potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti mohli len darovať.
Naši poslanci za stranu SaS v prípade, že tento návrh zákona neprejde, tak ten vládny návrh zákona pokiaľ bude legislatívne v poriadku, pravdepodobne podporia, pretože je to aspoň niečo a odbremení to podnikateľov od tej finančnej záťaže, ktorú dnes musia vynakladať na to, aby tie potraviny likvidovali. Ale zároveň chcem z tohto miesta povedať, že je to mierne, keď nie absurdné, tak veľmi diskutabilné. Pretože ak môžu nejakí ľudia konzumovať potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti na základe toho, že im ich niekto daruje, tak ich predsa môžu konzumovať aj na základe toho, že si ich lacno kúpia. To na tom sa asi všetci zhodneme, hej? Keď to môžem konzumovať preto, lebo mi to niekto môže v zmysle zákona darovať, tak si to môžem zároveň aj kúpiť.
A dnes tí podnikatelia, tým by to naozaj pomohlo, pretože tie potraviny, pokiaľ mám dobré skúsenosti alebo dobré informácie, sa predávajú naozaj za zlomkové ceny, za desať 10 %, za 20 % v tom Rakúsku, pôvodnej hodnoty. A tým pádom aj tí podnikatelia si trošku pomôžu. Ale na druhej strane môžu byť menej opatrní trebárs pri tých objednávkach. Čiže je to aj pre tých ľudí dobré.
To znamená, že to som vlastne potreboval aktuálne uviesť k tomu, čo som včera alebo predvčerom započul, že takýto návrh zákona má byť. A pokiaľ teda by prešiel náš návrh zákona, tak potom pani ministerke za stranu SNS vlastne ušetríme robotu, lebo nebude musieť ten svoj ani predkladať. A som presvedčený, že tento náš návrh zákona je dobrý, je prospešný. Je to zákon, ktorý prospeje všetkým, tak podnikateľom, ako aj občanom, proste úplne všetkým. Čiže chcem vás z tohto miesta požiadať o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Využijem krátke záverečné slovo, lebo tu vidím aj Eugena Jurzycu a chcem teda s radosťou skonštatovať, že tá srdcová záležitosť, transparentnosť a boj proti korupcii, Eugen, toto už je štvrtý návrh zákona, ktorý sme predložili a nebola k nemu žiadna rozprava, to znamená, že veľmi sa teším na hlasovanie najbližšie, lebo tá šanca, že nejaké tie návrhy zákona, práve tie, ktoré sa týkajú transparentnosti a boja proti korupcii, to koniec koncov mala strana SIEŤ, ale aj hlavne strana MOST - HÍD vo svojich volebných programoch a pokiaľ ma pamäť neklame, tak mám taký pocit, že strana MOST - HÍD presadila 90 % svojich priorít týkajúcich sa boja proti korupcii a transparentnosti, takže uvidíme, že ako to dopadne a teda, či nemlátili len prázdnu slamu, alebo či teda hovorili pravdu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predstúpiť pred vás s návrhom na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zložení: Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Igor Matovič dňa 29. apríla 2016, pod parlamentnou tlačou číslo 69.
Trest zákazu činnosti je v súčasnosti alternatívou trestu odňatia slobody. V prípade, ak dôjde k právoplatnému odsúdeniu páchateľa napríklad za ekonomický trestný čin, súd nemá dnes zákonnú povinnosť uložiť k trestu odňatia slobody aj trest zákazu činnosti týkajúci sa oprávnenia vykonávať podnikateľskú činnosť, ani trest zákazu činnosti vzťahujúci sa na výkon funkcie člena orgánu vedúceho alebo prokuristu. Mám tu síce vypísané, čo všetko obnáša a čo všetko sú ekonomické trestné činy, ale to preskočím, lebo to, keď niekto si chce prečítať, tak si to pozrie, tak hneď prejdem na záver.
Cieľom predloženého návrhu je zaviesť obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti podľa § 61 Trestného zákona týkajúceho sa zákazu podnikania a výkonu funkcie člena príslušného štatutárneho, vedúceho alebo prokuristu, ktorí boli právoplatne odsúdení za niektorý z ekonomických trestných činov alebo za niektorý z daných trestných činov korupcie, tak ako to je uvedené v návrhu zákona. Navrhuje sa teda úprava ustanovenia § 61 Trestného zákona v oblasti ukladania trestu zákazu činnosti. Vymedzuje sa okruh trestných činov, pri ktorých súd obligatórne uloží trest zákazu činnosti týkajúci sa oprávnenia vykonávať podnikateľskú činnosť a trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena orgánu, vedúceho alebo prokuristu.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, asi sa zhodneme, že uchádzať sa o verejnú zákazku v procese verejného obstarávania nie je nič pre slabšie povahy. Je to častokrát neľútostný zápas, kde víťazia skôr tí šikovnejší, než tí objektívne lepší. Ak chceme ako zákonodarcovia posunúť spoločnosť dopredu, tak buď musíme zmeniť ľudí alebo zdokonaľovať zákony. To prvé nevieme alebo len veľmi ťažko, to druhé vieme a môžme a aj keď nikdy nedosiahneme ideálny stav, tak sa môžeme k nemu priblížiť, ale prejdem k veci.
Predkladáme vám návrh zákona spolu teda s kolegami Janou Kiššovou, Jozefom Mihálom, Jozefom Rajtárom a Eugenom Jurzycom, ktorý upravuje, je to zmena, upravuje zákon o verejnom obstarávaní. Jeho obsahom je vyňatie obchodného tajomstva z okruhu položiek, ktoré možno označiť za dôverné. Naďalej bude možné označiť za dôverné technické riešenia a predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a ak sa neuvádzajú jednotkové ceny, ale len cena, tak aj spôsob výpočtu ceny a vzory. Aké výhody z prípadného schválenia navrhovanej zmeny bude mať verejný sektor, snáď netreba obšírne vysvetľovať. Stručne by sa to dalo nazvať asi slovami: otvorenejšia súťaž a menej korupcie.
Atribúty alebo princípy boja proti korupcii v legislatívnej rovine sú mimo iných štyri.
1. Za čo sa obvykle dáva úplatok, treba transformovať na legálny zvýšený poplatok a takýto poplatok je potom aspoň príjmom štátneho rozpočtu.
2. Čo sa dá zverejniť, treba zverejniť a utajovať treba len nevyhnutné minimum. Práve na tomto princípe je založený aj tento nami predkladaný bod.
3. Všade, kde sa to len dá, treba zúžiť mantinely tzv. správnej úvahy, ľudovo povedané prižmurovania oka príslušného úradníka.
4. Je potrebné vytvoriť niečo ako atmosféru prirodzeného strachu. Mám na mysli taký ľudský prirodzený alebo ľudskú prirodzenú atmosféru strachu, ako keď sa slušný človek bojí v obchode ukradnúť čokoládu.
Ak ten, kto je vystavený plytkému pokušeniu brať úplatky, bude žiť vo vedomí, že ktokoľvek, kto za ním príde, môže byť agent provokatér, tak si dobre rozmyslí, či bude vo večernom televíznom spravodajstve na hanbu celému svetu ako osoba zatknutá za branie úplatkov alebo nie. Ani jednému z týchto princípov alebo atribútov náš návrh zákona neodporuje a práve naopak, na princípe toho druhého je priamo postavený.
Vrátim sa ale ešte k samotnému návrhu zákona. Samotné obchodné tajomstvo je v Obchodnom zákonníku definované ako, budem citovať: "Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje." Je to v § 17.
Takže toľko citát, dámy a páni. Táto definícia sa už asi ani gumovejšie nastaviť nedala, možno na účely Obchodného zákonníka táto definícia vyhovuje, no v podmienkach zákona o verejnom obstarávaní dáva priestor na utajenie prakticky čohokoľvek. Vypustenie obchodného tajomstva zo zákona o verejnom obstarávaní teda bude len a len na prospech veci.
Dámy a páni, netvrdím, že tento návrh zákona je všeliekom. S určitosťou však môžeme povedať, že po jeho prijatí bude proces verejného obstarávania transparentnejší a lepší ako dnes, a o to by nám malo všetkým spoločne ísť. Preto si Vás dovoľujem požiadať o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Len veľmi krátko vzhľadom k tomu, že v rozprave vystúpil len Milan Laurenčík a vlastne z koalície nevystúpil nikto, tak konštatujem, že už je to niekoľký návrh zákona, ktorý jednoducho musí byť tak kvalitne pripravený, že nie je o čom hovoriť. A tým pádom je to v príkrom rozpore s tým, čo rozprával pán Danko ako predseda Slovenskej národnej strany, že tie naše návrhy zákonov sú en bloc neodborné.
Chcel by som povedať ešte dve poznámky.
Po prvé, toto je krásny príklad toho, že nie všetkých 40 návrhov zákonov z Agendy 2020, čo sme predložili ako poslanci SaS na rokovanie tejto schôdze, je vyslovene pre podnikateľov, hej. Toto je exemplárny prípad toho, lebo častokrát sa hovorí, že to sú len zákony pre podnikateľov, sem-tam niekto ešte spomenie zamestnávateľov, návrhu zákona, z ktorého budú profitovať občania, z ktorého budú profitovať bežní ľudia. A takých zákonov v tej štyridsiatke je veľký počet, hej. To znamená, to nie sú len propodnikateľské návrhy zákonov, ale sú to častokrát návrhy zákonov pre všetkých ľudí na Slovensku.
Zároveň by som ešte jednu poznámku povedal. A to je taký nejaký môj rozhorčený apel alebo chcem tlmočiť moje rozhorčenie smerom k pánovi Dankovi alebo pánovi Bugárovi. Pán Danko, o tom som už hovoril, hovoril, že tie návrhy sú neodborné. A pán Bugár by chcel, aby sme s prosíkom na kolenách chodili za ním dopredu a prosili ho o to, aby nejaký návrh zákona prešiel. Prekristapána, prečo by som ja mal chodiť za niekým a prosiť niekoho o to, aby schválil návrh zákona, ktorý umožní, že ľudia budú vidieť, že komu sa prideľuje škôlka alebo komu sa prideľuje byt, a že budú vidieť, že či je tam všetko s kostolným poriadkom, lebo dnes vieme, že to nie je s kostolným poriadkom. Aj u nás v Stupave je problém napríklad so škôlkami, kde kopa detí musí chodiť kade-tade inde a takisto o bytoch asi ani nemusím rozprávať. To znamená jednoduchý návrh zákona, aby obce zverejňovali, to už dávno aj zverejňovať aj mali, to dávno to tu malo byť. Čiže, prepáčte, aby som ja chodil s takýmto návrhom zákona tu niekoho prosiť, tak to sa teda od nás nedočkáte a skorej to je keď nie úsmevné, tak doslova až tragické. To znamená, pevne verím, že aj tento návrh zákona prekročí tú pomyselnú bariéru straníckosti a straníckej disciplíny a marginálneho videnia sveta zo strany minipartnerov SIET-e a MOST-a – HÍD-u, že dokážu sa nejakým spôsobom zachovať autonómne, zachovať si tú slobodu slova a niečo, čo je rozumné a čo jednoducho je v prospech ľudí, podporia v tom v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si predstúpiť pred vás s návrhom na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zložení Jana Kiššová, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár, Milan Laurenčík a Igor Matovič dňa 29. apríla 2016.
Aktuálne zákon o obecnom zriadení ani infozákon neukladá povinnosť obciam zverejňovať na svojom webovom sídle informácie o spôsobe vybavovania žiadostí o pridelenie bytu, žiadostí o prevode bytu do osobného vlastníctva, žiadostí o pridelenie miesta v sociálnom zariadení, ktorého zriaďovateľom je obec, a žiadostí o miesto v predškolskom zariadení, ktorého zriaďovateľom je obec. Ak sú dané informácie zverejnené, ich právnym základom zverejnenia je buď zmluva, alebo iná norma ako zákon o obecnom zriadení.
Cieľom nami predkladanej novely zákona o obecnom zriadení je upraviť v dotknutom právnom predpise povinnosť obcí a miest zverejňovať na svojom webovom sídle informácie o spôsobe vybavovania žiadostí o pridelenie bytu, žiadostí o prevode bytu do osobného vlastníctva, žiadostí o pridelenie miesta v sociálnom zariadení, ktorého zriaďovateľom je obec, a žiadostí o miesto v predškolskom zariadení, ktorého zriaďovateľom je obec. Novela zákona ustanovuje rozsah povinne zverejňovaných údajov tak, aby sa pri každej žiadosti zo zverejnených údajov dalo vyčítať, kto žiadosť podáva, kedy bola žiadosť obci doručená a akým spôsobom bola žiadosť vybavená. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje možnosť verejnej kontroly rozhodovania o pridelených žiadostiach.
Na tomto mieste by som chcel poznamenať, že na jednej strane som veľmi rád, že Milan Laurenčík, keď ho tu vidím sedieť, sa dostal do Národnej rady Slovenskej republiky a že dodržal sľub a našu zásadu, že sa vzdá mandátu starostu a nebude uplatňovať ten dvojitý mandát, v tomto prípade starostu Terchovej, na druhej strane som trochu smutný z toho, lebo sme boli dohodnutí, že akonáhle bude po voľbách, tak sa do toho pustíme a že to v priebehu polroka alebo roka v tej Terchovej zrealizujeme, tak pevne dúfam, že ak to tuná prejde, tak už potom to bude vo všetkých obciach, ak to náhodou neprejde, tak potom už, Milan, bude len treba vplývať na tvojho nástupcu, aby tá Terchová bola prvou obcou, kde to zverejňované takýmto spôsobom bude.
Dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ja len veľmi krátko ešte v záverečnom slove poviem, že teraz to, čo pán spravodajca hovoril, no málokedy možno v minulosti bývalo, že opozícia navrhovala zákony, ktoré majú pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy. V prípade strany Sloboda a Solidarita a toho zloženia, ktoré máme v parlamente, si myslím, že takýchto prípadov bude v tomto volebnom období oveľa, oveľa viacej. A ja si myslím, že to je príklad vzorovej opozície, keď predkladá návrhy zákonov, ktoré majú pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy alebo teda na príjmy verejnej správy. A, samozrejme, to nie je možné vyčísliť, pretože tam na jednej strane my by sme mohli odhadovať, že koľko tých podnikateľov alebo aj občanov využije túto zrýchlenú možnosť, koľko tých peňazí odvedie, ale tam budú ešte aj tie následne ďalšie pozitívne efekty, že tým podnikateľom keď sa podarí niektoré veci zapísať skôr, tak sa im môže, samozrejme, lepšie aj dariť. A potom môžu viacej daní odviesť do štátneho rozpočtu. Čiže treba, si myslím, to oceniť a treba sa uspokojiť s tým, že je ten pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy to mať bude.
A vzhľadom k tomu, že sa nikto ani neprihlásil do rozpravy ani z koalície, tak možno sa nám tu črtá prvý návrh zákona, ktorý bude schválený, tak počkáme do tej piatej a uvidíme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme vám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zložení Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Igor Matovič.
Predloženým návrhom novely zákona sa umožňuje každému navrhovateľovi využiť pri zápise alebo zápise zmeny zapísaných údajov o obchodnej spoločnosti fakultatívnu možnosť zrýchleného konania už do 24 hodín od doručenia návrhu na zápis príslušnému registrovému súdu. Zrýchlený zápis spoločnosti do Obchodného registra alebo zrýchlený zápis zmien zapísaných údajov o obchodnej spoločnosti sa bude vykonávať za zvýšený súdny poplatok. Zároveň predložený návrh zákona umožňuje navrhovateľovi voľbu z dvoch typov zrýchlených konaní pri podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku, a to buď do jedného týždňa, alebo 24 hodín od doručenia návrhu. V súčasnosti je navrhovateľ povinný pri návrhu na zápis alebo pri návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov o obchodnej spoločnosti do Obchodného registra splniť zákonné podmienky a predložiť kompletný návrh. V prípade, že takýto návrh je perfektný, je už len vyslovene administratívnou a technickou záležitosťou zapísať niekoľko identifikačných údajov o obchodnej spoločnosti, častokrát len jedinú zmenu údajov o spoločnosti do informačného systému súdu. Máme za to, že takýto zápis je pri danom zvýšenom poplatku možné uskutočniť aj prioritne. Navyše, zavedením možného zrýchleného procesu zápisu sa skvalitňujú služby pre podnikateľské prostredie, ktorého efektívne fungovanie vyžaduje iné tempo, a súčasne predmetné zvýšené súdne poplatky predstavujú v prípade využitia zrýchlených konaní hneď niekoľko násobný príjem do štátneho rozpočtu.
Aktuálne je lehota na zápis alebo zápis zmien zapísaných údajov o spoločnosti dva dni odo dňa doručenia kompletného návrhu na zápis. V prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločnosti registrový súd vykoná zápis v lehote 21 dní od podania návrhu na zápis. Navrhujeme teda, ak sú splnené dané zákonné podmienky, aby sa zaviedla možnosť urýchleného zápisu do 24 hodín, aby registrový súd vykonal zápis v lehote 24 hodín od doručenia návrhu na zápis.
V prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločnosti by registrový súd vykonal zápis v lehote jedného týždňa od podania návrhu na zápis. To znamená, že v súčasnosti zaplatí navrhovateľ za prvý zápis spoločnosti s ručením obmedzeným napríklad 300 eur a jeho s. r. o. bude zapísaná registrovaným súdom do dvoch dní od doručenia kompletného návrhu. V prípade ak by sa daný navrhovateľ rozhodol využiť možnosť zrýchleného konania do 24 hodín, súdny poplatok za tento prvý zápis by predstavoval 1 200 eur. Pri veľmi častých požiadavkách obchodných spoločností na zápis zmien zápisných údajov o spoločnosti predstavuje aktuálny súdny poplatok 66 eur a tieto zmeny by mali byť zapísané do dvoch dní. Predmetné zmeny z rôznych dôvodov potrebujú byť často zapísané urýchlene. Predloženou novelou sa zavádza možnosť voľby zapísať uvedené zmeny do 24 hodín, a to za ustanovený súdny poplatok, v danom prípade vo výške 264 eur.
Ak sa celý návrh podáva elektronickými prostriedkami na základe žiadosti o urýchlené konanie o návrhu, navrhuje sa zaviesť sadzba poplatku na úrovni 75 % z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku. Znamená to, že pri návrhu na zmenu zapísaných údajov o spoločnosti, ktorý by bol podaný elektronickými prostriedkami, by navrhovateľ zaplatil súdny poplatok pri štandardnom zápise do dvoch dní vo výške 49,5 eura a pri zrýchlenom zápise do 24 hodín 198 eur, čím by získal 25-percentnú zľavu zo súdneho poplatku za zrýchlený zápis. Zvýhodnené súdne poplatky za návrhy podané elektronicky by mali motivovať navrhovateľov k ich využitiu a odbremeniť registrové súdy počas úradných hodín.
Predbežné opatrenie v zmysle Občianskeho súdneho poriadku je lehota na rozhodnutie o predbežnom opatrení 30 dní. Dňa 1. júla 2016 nadobudne účinnosť nový Civilný sporový poriadok, ktorý zaužívaný inštitút predbežného opatrenia premenúva a rozlišuje medzi nariadením neodkladného opatrenia a nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Okrem zákonných výnimiek 30-dňová lehota na rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia súdom ostala nezmenená a nedošlo v tomto smere k zefektívneniu procesu rozhodovania.
Podľa § 75 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Právna úprava nového Civilného sporového poriadku účinná od 1. 7. 2016 ustanovuje, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd taktiež najneskôr do 30 dní, súdny poplatok je ustanovený vo výške 33 eur od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Predložený návrh zákona umožňuje navrhovateľovi voľbu z dvoch typov zrýchlených konaní pri podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, respektíve neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, a to buď do jedného týždňa, súdny poplatok by bol ustanovený vo výške 66 eur, alebo do 24 hodín, súdny poplatok by bol ustanovený vo výške 132 eur od doručenia návrhu na zápis.
Myslíme si, že zavedenie voľby možnosti zrýchlených konaní pri zápise do Obchodného registra, ale najmä vydania predbežného opatrenia by mali nielen minimalizovať dosah možného korupčného pôsobenia počas daného procesu rozhodovania, ale najmä v prípade zrýchleného rozhodovania súdu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia by malo dôjsť aj k zabezpečeniu ešte vyššej miery vymožiteľnosti práva.
Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu nášho návrhu predmetného zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, pred sebou máte návrh zákona, ktorý je svojím rozsahom pomerne krátky, a preto aj ja budem stručný.
Návrh zákona zakazuje obci vyžadovať od podnikateľov plnenie ohlasovacích alebo iných povinností v súvislosti s otváracími hodinami a taktiež sa ním zakazuje obci podmieňovať stanovenie času predaja v obchode a stanovenie času prevádzky služieb schvaľovacími alebo povoľovacími úkonmi zo strany obce, ak stanovené otváracie hodiny spadajú do rámca obce povoleného rámcového rozpätia otváracích hodín. Inými slovami, prijatím tohto návrhu zákona sa odbúra množstvo formálnych a zbytočných papierovačiek o otváracích hodinách rôznych prevádzok medzi drobnými podnikateľmi a obecnými úradmi.
Dodnes som nepochopil, čo má obec hovoriť do toho, ako dlho bude otvorené napríklad nejaké papiernictvo, keby bolo na mne, tak nech je kľudne otvorené aj 24 hodín denne, pokiaľ jeho majiteľ má dosť peňazí na platenie personálu. My však naším návrhom nejdeme až tak ďaleko... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím vás, väčší kľud, nie je rozumieť ani tomu, čo hovorí pán poslanec Galko.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
V záujme získania podpory pre tento návrh aj z radov vládnych poslancov nechávame obci naďalej možnosť, aby si všeobecne záväzným nariadením upravila otváracie hodiny. Netvrdím, že táto drobná zmena sama osebe podnikateľov spasí, ak však takýchto drobných zmien prijmeme viac, budeme môcť povedať, že sme podnikateľské prostredie zlepšili.
Dámy a páni, tento návrh zákona nás nič stáť nebude, odbremeníme podnikateľov od drobnej povinnosti a zamestnancov obecných úradov od úhrnne značného množstva zbytočnej administratívnej práce. Samozrejme, že toto opatrenie je možné zaviesť veľmi rýchlo. Toto je jedna z možností, ako zrušiť jednu z regulácií pre reguláciu.
Ďakujem pekne a dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Tri poznámky by som si dovolil.
Janka, po prvé, ja som veľmi rád, že si sa dostala do parlamentu, lebo vidím, že nemáš strach pomenovať veci napriamo a veľmi trefne, a veľmi sa teším na ďalšie svoje vystúpenia, pardon, na ďalšie tvoje vystúpenia.
Hovorila si o zrade poslancov strany SIEŤ a MOST. Toto miesto má tú výhodu, že veľmi dobre vidím odtiaľto na celú sálu a tie tváre odzrkadľujú strašne veľa a môžem ti povedať, že zatiaľ čo u poslancov strany MOST je vidno, že sú to väčší profíci, že tí ešte sú v pohode, tak na tom zvyšku poslancov zo strany SIEŤ, ktorí zostali, je už častejšie vidno na ich tvárach, že si kladú otázku, že či toto naozaj mali zapotreby. A že či robia dobre. A uvidíme, ako sa to celé ešte vykryštalizuje, uvidíme, ako dlho to bude trvať, uvidíme, ako dlho napríklad pani Žitňanská aj po tom, čo tu dnes Robert Kaliňák predviedol, uvidíme, ako dlho pani Žitňanská sa dokáže tváriť, že bojuje proti korupcii s Robertom Kaliňákom a s Robertom Ficom. Takže ja by som nejakú veľkú, veľký, dlhý časový úsek tomu nedával a myslím si, že nakoniec to môže dopadnúť ešte celkom dobre.
A čo sa týka tretej poznámky, si sa pýtala, že akú kontinuitu táto vláda ponúka. Ja si myslím, že to už vidíme úplne všetci. To vidíme úplne všetci. Kontinuitu korupcie, arogancie, nepriateľstva, kontinuitu porušovania rokovacieho poriadku, kontinuitu pokračovania káuz, to je jediná kontinuita, ktorú táto vláda ponúka.
Ďakujem pekne.