Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vlády kontinuity a pokroku, pani poslankyne, páni poslanci. Počuli sme doteraz aj viaceré, aj veľmi odborné vystúpenia. Mňa osobne zaujalo vystúpenie mojich kolegov Eugena Jurzycu, Mira Ivana, Jany Kiššovej, ktorí podľa mňa veľmi presne popísala výhrady strany Slobody a Solidarita k predloženému návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 takpovediac v makrorovine, alebo v širšej rovine. A ja sa v krátkosti vyjadrím k rozpočtu obrany a vnútra, lebo vonkajšia a vnútorná bezpečnosť je oblasť, za ktorú v SaS zodpovedám.
Nezainteresovaný by predpokladal, že práve za túto časť návrhu rozpočtu by som mal vysloviť určitý pocit uspokojenia, predsa len niečo cez 990 mil. eur pre ministerstvo obrany predstavuje nárast oproti plánovanému rozpočtu v minulom roku o 110 mil. a zároveň je tam nárast z 1,1 % HDP v rozpočtovanom v roku 2016 na terajších 1,19 % HDP na rok 2017. A zároveň rastie veľmi kontinuálne každý rok, hovoril o tom už aj Jožo Rajtár, aj rozpočet rezortu vnútra. Musím však niekoľko aspektov spomenúť.
Po prvé, Slovenská republika od čias, keď vstúpila do NATO, ani jedenkrát nevyčlenila pre rezort obrany financie vo výške, ku ktorej sa zaviazala pri vstupe. To znamená, to sú 2 % HDP. Nebola síce jediná, ale postupným kresaním výdavkov sa dostala až na kritickú hranicu 1 % HDP, čo je rozpočet, pri ktorom ozbrojené sily krajiny, ak rovno neodumierajú, tak maximálne živoria, a tie naše živoria už prakticky posledných desať rokov. Súhrnný deficit Ozbrojených síl Slovenskej republiky za tieto roky sa odhaduje na zhruba 3 mld. eur. A to sú obrovské peniaze. To, v akom stave sú v dôsledku tohto dlhodobého podvyživenia naše Ozbrojené sily, technika, výstroj, výzbroj, plnenie záväzkov, infraštruktúra, vzdelávanie, výskum a podobne, nebudem bližšie rozvádzať. Tí, čo sa problematike vonkajšej bezpečnosti venujú, tak vedia, o čom hovorím. A preto tých, ktorých sa tejto problematike venujú, a to je druhý aspekt, o ktorom chcem hovoriť, potešil záväzok zo summitu NATO z Walesu v roku 2014, ktorým prezident Andrej Kiska prisľúbil postupné navyšovanie rozpočtu pre rezort obrany až do výšky 1,6 % HDP v roku 2020. Obzvlášť, keď tento záväzok potvrdila a prihlásila sa k nemu ústami svojich hlavných predstaviteľov na stretnutí s prezidentom, ešte pred týmto summitom, aj vtedajšia jednofarebná vláda strany SMER. A o to viac, že vzťah Roberta Fica k vojakom už bol ním samotným viackrát prezentovaný negatívne. Spomeniem niekoľko citátov. "Veď ani nevedia pochodovať", "radšej dám peniaze na mlieko ako na zbrane" a podobné dehonestujúce vyjadrenia z jeho úst neboli a naďalej nie sú zriedkavé.
A s tým súvisí aj tretí aspekt, nakoľko tento rok, rok 2016, bolo síce rozpočtovaných a plánovaných 1,1 % HDP, ako som spomenul, ale reálne bol rozpočet v priebehu roka upravovaný o financie na veľké projekty z mimorozpočtových zdrojov, čím sa to percento HDP vyšplhalo na 1,16. To znamená, že reálne vlastne zvyšujeme len o 0,03, o tri stotiny percenta HDP. Alebo je tu druhá možnosť, že už teraz počítame s úpravou rozpočtu rezortu obrany počas roka. Vo výbore pre obranu a bezpečnosť nám bol prezentovaný zo strany ministra obrany ten druhý prístup. To znamená, on nám tvrdil, že má prísľub z ministerstva financií, že na zmysluplné projekty mimo rozpočtu opäť peniaze dostane. Podotýkam ale, že štátny tajomník z ministerstva financií, ktorý bol obhajovať rozpočet vo výbore, nám toto explicitne nepotvrdil a tak isto aj odmietol potvrdiť dodržanie záväzku roku 2020 vo výške 1,6 % HDP. Bol pomerne vyhýbavý vo svojej odpovedi na túto otázku. A aj preto ja by som skôr uvítal, ak by potrebný nárast obsahoval už samotný návrh rozpočtu rezortu obrany, obzvlášť keď v tomto návrhu je oficiálne na ďalšie roky, na rok 2018 plánovaných 1,21 % HDP a na rok 2019 len 1,22 % HDP. Napriek tomu, že posledné dve čísla sa plánujú len orientačne a môžu sa zmeniť, vyrušujú ma, pretože mám vážne obavy, že či pri takto navrhnutých hodnotách slovenská vláda dodrží sľúbených 1,6 % HDP do roku 2020.
Podotýkam, a to budú asi všetci, asi so mnou súhlasiť, že poriadnu a systémovú modernizáciu Ozbrojených síl Slovenskej republiky môžete robiť vtedy, keď máte finančné prostriedky normálne vyčlenené a naplánované, a nie vtedy, ak ich dostávate cez rok systémom ad hoc. A práve pri takomto nekoordinovanom navyšovaní rozpočtu počas roka prichádza nie k systémovej, ale fragmentovej a častokrát neefektívnej modernizácii Ozbrojených síl, lebo sa nenakupuje efektívne a častokrát sa nakupuje to, čo je momentálne k dispozícií, a nie to, čo Ozbrojené sily Slovenskej republiky plánovite potrebujú.
Som si vedomý toho, že k obrane a vonkajšej bezpečnosti sa prakticky všetky vlády včítane našej vlády, vlády Ivety Radičovej správali macošsky v minulosti, ako k popoluške, ktorá je na okraji záujmu, ale apelujem z tohto miesta na to, aby sme to spoločne zmenili. Dnes je iný svet ako pred piatimi alebo desiatimi rokmi, máme nové bezpečnostné hrozby, kybernetické útoky, energetické hrozby, teroristické útoky, migračnú krízu, informačnú vojnu, máme mimoriadne komplikovanú bezpečnostnú situáciu vo svete aj v krajinách Európskej únie a už nie je načo čakať. A spoločne nesmieme dopustiť, aby mali slovenské Ozbrojené sily naďalej problémy. Stará ľudová múdrosť hovorí, že ak krajina nebude mať dostatočnú, zabezpečenú svoju obranu vlastnou armádou, príde ju takpovediac chrániť armáda cudzia. Slovensko s takým niečím nakoniec má svoje skúsenosti.
V dnešnom svete sa ako najefektívnejšia ukazuje špecializácia národných ozbrojených síl a členstvo v medzinárodnej vojenskej aliancii. Slovenské členstvo v Severoatlantickej aliancii je v súčasnosti jedinečné a žiaduce a každý, ja chcem, aby to tu zaznelo, kto tvrdí niečo iné, tomu buď jednoducho nerozumie, alebo obhajuje záujmy našich nepriateľov.
Čo však s tým, ak si členovia zoskupenia neplnia svoje povinnosti a záväzky a to dlhodobo? Sú dôveryhodnými partnermi pre ostatných?
Pozrime sa teda na to, ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami NATO. Sme takpovediac lídrami poslednej tretiny krajín NATO, pokiaľ ide o výdavky na obranu. Toto umiestnenie nás rozhodne nectí a nič na tom nemení ani skutočnosť, že za nami je takpovediac, v úvodzovkách, až osem krajín. Skôr je na pováženie, že pred Slovenskom sú už aj také krajiny, ako je Albánsko, Bulharsko, Rumunsko a podobne. Taktiež sa nemôžeme uspokojovať s tým, že za posledné tri roky rozpočet rastie, lebo ten nárast, ako som povedal, je veľmi malý a skôr by sa žiadal podobný nárast za jeden až dva roky, ako v niektorých iných krajinách, napríklad v prípade Litvy je z 0,9 % na 1,45 % HDP, v prípade Lotyšska 0,8 % na 1,5 % HDP, alebo Portugalska z 1,2 % na 1,4 % HDP. Mám tu aj taký graf, ako je to v porovnaní v rámci celej Severoatlantickej aliancie, ale v záujme zvykania si na nové pravidlá, ktoré tu chcete nastaviť, a aj preto, že ho mám veľmi malý, tak ako vizuálnu pomôcku vám ho neukážem. Kto si ho bude chcieť pozrieť, je u mňa k nahliadnutiu, kde je krásne vidieť, aj ako to v iných krajinách rastie a ako to rastie u nás.
Z tohto hľadiska pokladám tento rozpočet obrany za nevyužitú šancu, lebo snáď ešte nikdy nemal minister obrany tak žičlivé prostredie z hľadiska vlády a zároveň tak konštruktívnu opozíciu z hľadiska investícií do obrany, ako je tomu v tomto volebnom období. Aspoň posledné tri, štyri volebné obdobia určite nie. A už dnes je jasné, že mnohé z plánov vo vynovenej Bielej knihe obrany, ktoré si rezort nakreslil, či už sa týkajú modernizačných projektov, výcviku a podobne, zostanú pri tomto rozpočte opäť len na papieri. A to je škoda. Z tohto pohľadu hodnotím návrh rozpočtu pre rezort obrany ako nevyužitú šancu dokázať, že to s obranou Slovenska, ako aj s tým, že už nechceme byť len, konečne len čiernym pasažierom, myslíme vážne.
Nebudem dávať konkrétny pozmeňujúci návrh, že koľko finančných prostriedkov a z akých kapitol by malo byť do rozpočtu obrany presunutých tak, aby sa nenavýšili výdavky celkove, lebo nespravil som to ani na našom výbore pre obranu a bezpečnosť. Jednak preto, lebo by mi to na 100 % neprešlo. A jednak preto, lebo mám za to, že plnú zodpovednosť za predložený rozpočet nesie vláda Slovenskej republiky a poslanci, čo sa podeň podpíšu, a poslanci klubu Sloboda a Solidarita za takto navrhnutý rozpočet hlasovať nebudú. Ale jednu indíciu dám.
Myslím si, že financie mohli byť a mali byť do rozpočtu rezortu obrany presunuté z rozpočtu rezortu vnútra. Napríklad tie, ktoré sú vyčlenené na prijatie ďalších policajtov v rámci toho škandalózneho protiteroristického balíčka zákonov, ktorý prijala v minulom období vládna strana SMER za asistencie vtedajšej a dnes vládnej opozičnej strany MOST – HÍD. Naďalej platí to, čo som povedal už vtedy, policajtov máme na Slovensku dostatočný počet už dnes, len sú zle rozmiestnení. Nepotrebujeme umelo navyšovať počet policajtov s cieľom budovať policajný štát, tak ako to robíte. To sú všetko ľudia, na ktorých musia iní občania Slovenska zarobiť. Musia odviesť na nich svoje dane. Potrebujeme poctivú komplexnú analýzu siete policajných staníc s cieľom absolútne minimalizovať vzdialenosti tých policajných staníc od občanov. A garantujem vám, že nebude treba žiadnych nových policajtov. Podotýkam, že v porovnaní počtu policajtov na počet obyvateľov vychádzame v Európskej únii ako špička. Napríklad Slovensko má trikrát toľko policajtov ako rovnaké veľké Fínsko. Podľa štúdie českého ministerstva vnútra, ktorá porovnávala policajné zbory v 27 krajinách Únie, sa ukázalo, že viac policajtov na počet obyvateľov má od nás už len 5 krajín: Cyprus, Španielsko, Portugalsko, Malta a o kúsok viac práve Česká republika. A rozdiely medzi krajinami sú priam priepastné. Kým v zmienenom Fínsku chráni jeden policajt 705 obyvateľov, na Cypre je to iba 153. A práve v Česku, ktoré z porovnania vychádza veľmi podobne ako my, už závery štúdie rozpútali debatu o znižovaní počtu policajtov a ich väčšej efektivite. Tamojší minister vnútra vyhlásil, že ubudnúť by malo najmä policajných funkcionárov s vysokými platmi. Podotýkam, že počet slovenských policajtov od roku 2009 vzrástol temer o 10 percent. Argumenty ministra vnútra Slovenskej republiky, ktorý si pomohol aj príkladom z dopravnej polície, citujem, "keď sme v roku 2009 spolu s prísnejším zákonom o cestnej premávke zvýšili prítomnosť policajtov na cestách, odzrkadľuje sa to na prudkom poklese obetí", neplatia vo všeobecnosti tieto argumenty. Napríklad aj spomínaná česká štúdia prichádza s odlišnými závermi. Krajiny, kde počet policajtov po reorganizácii klesol, podľa nej nezaznamenali vyšší počet zistených trestných činov a ich objasnenosť sa dokonca mierne zvýšila. "Predpoklad, ktorý sa opakovane objavuje vo verejnej a odbornej debate, že vyšší počet policajtov automaticky prináša vyššiu úroveň bezpečnosti, preto nemožno považovať za preukázaný," konštatuje zmienená správa.
Ďalší veľmi dôležitý aspekt je, že naše ministerstvo vnútra dlhodobo zaobstaráva netransparentne a neefektívne a doslova vyhadzuje peniaze von oknom. Týka sa to tak výzbroje, ako aj výstroje, taktiež infraštruktúry. Viete, príkladov, kde sú obrovské rezervy, je množstvo, nie je však predmetom tohto návrhu zákona, aby som ich tu popisoval, ale ako absurdný príklad jednu perličku spomeniem. Keby ste videli, aké topánky na bežné nosenie nakúpil minister Kaliňák nedávno hasičom, jeden hasič mi jeden pár tých topánok doniesol na ukážku, tak by ste sa chytili za hlavu. To niekto známy zase mal nejaké lakovky, alebo čo to je, kdesi na sklade, ktorých sa potreboval zbaviť, a dneska ich majú slovenskí hasiči, prosím pekne. Ony sa skôr hodia niekde do divadla ako hasičom na nohy. Nedoniesol som ich sem ako vizuálnu pomôcku, opäť aby som si zvykal na nový rokovací poriadok. Ale mám ich aj nafotené a kto budete mať záujem, pán minister, kľudne vám pošlem fotografiu, aby ste videli, čím tam minister Kaliňák obšťastnil slovenských hasičov a čo im kúpil, že v čom majú chodiť pri bežnom pohybe (reakcia predkladateľa)... Štyridsať päťky, áno, budete mať možnosť chodiť na ministerstvo. Viete, my sa tu teraz na tom mieste pousmejeme, ale tá situácia je vážna, lebo tých prípadov, keď pán Kaliňák nakupuje, je úplne katastrofálne, je obrovské množstvo. A tie príjmy proste chýbajú. A keby ste vedeli, že v akom dezolátnom stave sa nachádzajú vojaci, ktorí za tie vystrojené body si nemôžu kúpiť žiadne topánky, lebo majú tie vystrojené sklady úplne prázdne. A oni majú tie body, ktoré dostávajú dlhodobo, tam ten deficit rastie dlhodobo, to bolo aj za našej vlády, aj predtým ešte za kolegu Bašku. Oni mi vypisujú, tí vojaci, že oni si musia na internete kupovať za vlastné peniaze topánky a mundúry a neviem čo, lebo tie body sú v podstate pre nich bezcenné papieriky, tak by sme sa potom ináč na to pozerali.
Jednoducho rezort vnútra je dlhodobo nafúknutý, dlhodobo. Tam sa stále nalievajú ďalšie a ďalšie peniaze. A bolo to tak aj za ministra vnútra za našej vlády. Keď si pozriete ten vývoj od roku 2008, kedy sa to zlomilo, tak proste to stále letí hore. Stále to letí hore, a to, že sa tam tie peniaze naozaj vyhadzujú doslova von oknom, o tom hovoril aj Jožo Rajtár predo mnou, v prípade napríklad tých úplne šialených cien niektorých zdravotníckych prístrojov a zariadení, za ktoré nakupovala Nemocnica sv. Michala. To je nemocnica, ktorá patri pod ministerstvo vnútra. My sme veľký boj zvádzali, keď sme boli na rezorte obrany, či ju vôbec stavať, nestavať, jak to budeme, či ju spojíme s Ružomberkom. Nakoniec to teda dopadlo tak, jak to dopadlo. Ale tam sa naozaj niektoré prístroje nakúpili desaťnásobne drahšie, ako sa dajú kúpiť normálne bežne. A to sú ozajstné peniaze, ktoré sa dali použiť pre vojakov. Naozaj sa dali použiť pre vojakov. Ten rozpočet je každoročne na ministerstve vnútra nafukovaný a za tým si stojím. Za tým si stojím. Keď si porovnáte akékoľvek položky, ako sa dá hospodáriť na rezorte vnútra a ako doslova krvavo hospodári aj terajší minister obrany, a bude krvavo hospodáriť na rezorte obrany, je to obrovský nepomer. Obrovský rozdiel. Dnes sme mali výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Nemôžem hovoriť podrobnosti, ale hovorím len o dvoch zariadeniach, ktoré by naša Slovenská republika životne potrebovala, aby sa veľmi zvýšila bezpečnosť občanov Slovenskej republiky. Naša tajná služba konkrétne by ich potrebovala. Nemôžeme ich kúpiť, lebo nemáme na to peniaze. A keby nebolo všelijakých takýchto topánok a drahých zariadení v Nemocnici sv. Michala, tak možnože tie zariadenia pre tých vojenských dôstojníkov Vojenského spravodajstva by sme kúpiť mohli.
Na záver, aby som skončil pozitívnejšie, dám jeden návrh do budúcnosti. Poďme do toho spoločne. Sadnime si v tomto volebnom období, koalícia, opozícia, mimovládne bezpečnostné organizácie, experti, a všeobecnou dohodou sa dohodnime na konkrétnom pravidle, ktorého prijatie následne aj spoločne vysvetlíme ľuďom, občanom Slovenskej republiky. Vysvetlíme občanom, že bezpečnosť Slovenska a bezpečnosť Európskej únie nie je zadarmo a že niečo stojí. Pracovne som tento môj návrh nazval "Plus 0,1 % HDP ročne". Ide o zaviazanie sa navyšovania rozpočtu pre rezort obrany každoročne o 0,1 % HDP až do dosiahnutia 2 % HDP, ku ktorým sme sa zaviazali pri vstupe do Severoatlantickej aliancie, bez ohľadu na to, aká vláda bude kedy pri moci. Vedeli by sme to dosiahnuť niekedy okolo roku 2024 alebo 2025 a potom by sme to už držali vo výške 2 % HDP. Urobme to spoločne. Buď to deklaráciou, alebo urobme hoc aj vo forme ústavného zákona, podobne, ako to majú v Poľsku. V Poľsku majú ústavný zákon, že rozpočet rezortu obrany nemôže klesnúť pod 2 % HDP, pokiaľ sa nezmení ústava. Môže byť viacej, nemôže byť menej. Ak sa dokážeme spoločne na takomto prelomovom pravidle v priebehu tohto volebného obdobia dohodnúť, dokážeme spoločne, že téma vonkajšej bezpečnosti, že téma vonkajšej bezpečnosti a téme bezpečného Slovenska ako sebavedomého člena Európskej únie prikladáme význam, aký si nesporne zaslúži.
Ďakujem vám za pozornosť.