Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, tuto ma už budú naozaj zaujímať veľmi konkrétne odpovede, to prvé bolo len taká rozcvička. Takže ďakujem veľmi pekne.
My dlho hovoríme o zlepšovaní podnikateľského prostredia, o kvalite, klesajúcej kvalite a o tom, aká je nevyhnutnosť zlepšovať podnikateľské prostredie. Hovoríme o tom, že je dôležité, aby sa naozaj aj malí a strední podnikatelia nadýchli, takže toto je všetko, čo tu, toto sú veci, ktoré prednášame tu v Národnej rade, a poukazujeme na to, že je veľmi dôležité podať pomocnú ruku aj práve malým a stredným podnikateľom. Vidíme, že aj prílev investícii je stále problémom a klesá a práve v tých regiónoch z..., by som povedal, najmenej rozvinutých alebo málo rozvinutých je dôležité, aby tieto regióny dobiehali práve tie vyspelé regióny. Takže tuto je veľmi veľa, veľa práce, a preto je potrebné vychádzať teda v ústrety týmto ľuďom. Toto opatrenie, mohli by sme naňho pozrieť z viacerých pohľadov, áno, prirodzene, zníženie dane na 15 % je niečo, pretože naozaj sme v rámci regiónu, patríme medzi najvyššie dane, takže z tohto pohľadu toto opatrenie ako keby prináša posun. Môžme sa rozprávať o tom, keby sme sa chceli pozrieť na to z pohľadu jednoduchosti daňového systému, ktorý funguje najlepšie, keď je jednoduchý a prehľadný. Tu by sme možno našli nejaké veci, ktoré by úplne nezapadali do toho konceptu, ale mňa zaujíma jedna konkrétna vec. Pretože toto je jedno z tých opatrení toho balíčka, kde už sa ide hlbšie do vrecka rozpočtu. Už sa nebavíme o 8-6 mil., ako sme to videli doteraz, ale bavíme sa o sume rádovo 100 a viac miliónov. A ja sa chcem opýtať, kolegyne, kolegovia, pretože program stability, ktorý sme rokovali na tejto schôdzi, uvádza vo svojich cieľoch vyrovnané hospodárenie aj na ďalšie roky, a teda vieme, že tento balíček, keďže toto je jedno z tých opatrení a je naviazané na ďalšie, a predpokladám, že v rámci koalície to plánujete schváliť všetko, to, čo ste sa dohodli, stále nevieme úplne presnú sumu. Myslím, že posledná suma, ktorú sme počuli, bola 500 mil. eur. Takže moja otázka je, že ako to chcete vykompenzovať v rámci rozpočtu, ak chcete dosiahnuť zároveň vyrovnaný rozpočet, lebo ide tu o vaše slová, o slová vašej vlády, ktorá deklaruje aj vo svojich dokumentoch, že vyrovnaný rozpočet bude. Toto ja sa pýtam teraz na vaše slová, aby sme sa, aby som nedostal nejakú spätnú väzbu, že... A vy teraz hovoríte o... Nie, vy hovoríte o vyrovnanom rozpočte, teraz sa nebavme o tom, čo hovoríme my. Vy hovoríte o vyrovnanom rozpočte jedným dychom a zároveň druhým dychom hovoríte, že idete zaviesť takéto opatrenia. A ja sa pýtam, ak áno, dobre, tak potom, čo sa v tom rozpočte udeje na to, aby tieto opatrenia mohli byť každoročne, lebo to sú každoročné opatrenia. To nie je, že teraz robíme výnimočne jeden rok. Toto je vlastne každoročne, lebo je to zmena systému. Čiže každoročne sa bude, takáto suma vlastne bude v rozpočte chýbať, takže sa pýtam, že z čoho sa to bude kompenzovať, a toto je otázka, ktorú na vás mám pri tomto konkrétnom návrhu, ale budeme mať teda aj pri tých ďalších. Takže tu by som vás poprosil, aby ste veľmi konkrétne povedali aj ľuďom, že čím chcete zafinancovať ten výpadok, a vôbec sa nerozprávame o tom, či je to dobré, zlé, toto, teraz vôbec nemusíme sa o tom rozprávať. Zaujíma ma vyslovene, akým spôsobom to bude zabezpečené, lebo pri takomto návrhu, kde už to presahuje stovky miliónov, je zodpovedné, si myslím, od poslancov, aby povedali aj svojim kolegom, ktorí o tom budú hlasovať, ale aby povedali aj verejnosti, že z čoho chcú toto zafinancovať.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, ja vám neupieram určite právo na zákon, na predkladanie zákonov, o tom sa tu vôbec nebavíme ani to som nijako nezmienil, ja som sa pýtal, prečo teraz, nie prečo, ale prečo teraz a čiastočne ste na to odpovedali.
A, kolega Bernaťák, povedali ste, že na začiatku ste nejaké zákony už dávali, tak presne to je tá otázka, že 8 mil. pri paušálnych výdavkoch by tento zákon kľudne mohol byť predložený už pred 3 rokmi a mohli ste tým dôchodcom pomáhať už 3 roky, to by sa tam určite zmestilo. O to viac, keď sa pýtam, keď teda hovoríme o tých rozpočtoch, tak práve tie rozpočty v tých rokoch by to uniesli omnoho lepšie ako teraz, keď vieme, že tie dodatočné príjmy už nehrozia v nasledujúcich rokoch, a doteraz tu boli a v enormných výškach, 700-800 mil., 1 mld. a podobne, takže tam by sa bez problémov tých 8 mil. zmestilo a bez problémov by tí dôchodcovia už 3 roky mohli mať zvýšenú životnú, mierne zvýšenú životnú úroveň, ako to vy nazývate.
Čo sa týka vôle, tak ste spomenuli, že aj vôľa tu bola, ako viete, no, ľudia majú radi, keď sú politici úprimní, a myslím si, že bolo by omnoho od vás úprimnejšie, ak by ste priznali, že áno, je to proste, tak ste pred voľbami chceli ľudí potešiť a je to vlastne taká predvolebná kampaň, môžete skúsiť na to vymyslieť nejaký iný názov, ale, ale povedzme si na rovinu, s tými voľbami to súvisí... (Reakcia z pléna.) Ale však akože v poriadku, to je, na to máte právo, tak ako sme hovorili.
A čo sa týka našich, našich predstáv a podpory a podobne, viete, my sme za koncepčné riešenia. My sme za to, aby tu naozaj veci fungovali aj p..., aj po nás, takže preto chceme prinášať koncepčné, a keď budeme mať na to príležitosť, tak tie koncepčné riešenia prinesieme, pretože kúriť, svietiť a popritom rozdať pár grošov určite nie je koncepčné riešenie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja nechcem dlho k tomuto zákonu hovoriť.
Ak teda dobre pozerám, tak vyčíslenie tohto dopadu je nejakých 8 mil. eur, čiže z pohľadu rozpočtu to nie je nejaká veľká čiastka, aj keď teda vieme, že niekedy tá debata sa tu dokáže byť búrlivá aj pri takýchto malých čiastkach.
Ja by som možno chcel sa tak koncepčne opýtať, pretože máme to poslanecký návrh, a ja teda viem, že kolegovia z SNS začali predkladať viacej poslanecké návrhy preto, lebo hovorili, že aby teda nevyzerali zle v štatistikách, ale, ale aj tak máme polroka pred voľbami, ste, kolega mi tu ukazuje, že nie, čiže možno, máme možno menej pred voľbami, ale tak toho trištvrte roka, tak predpokladajme, že vo februári by mali byť voľby, takže sme tesne pred voľbami a prichádzate teraz so sériou tých balíčkov, a to sa netýka len tohto zákona, ale všetkej tej série, ktoré tu teraz predkladáte ako, ako jeden taký balíček. A ja sa naozaj pýtam, kolegovia, že, že prečo teda teraz. Však toto napríklad za 8 mil., to ste tu kľudne mohli urobiť aj hneď v prvý rok ako poslanecký návrh. Že kde je ten problém, že teraz, mne to naozaj príde ako taká veľká päsť na oko, proste pred voľbami tu ideme teda ľuďom vyjsť v ústrety, čo sa cení, samozrejme, keď ľuďom sa vychádza v ústrety. Ale tu sa ani nedá úplne pýtať alebo mohol..., to, to by som sa, budem sa to pýtať pri tých ďalších opatreniach, že z čoho to chcete teda zaplatiť, lebo to zatiaľ sme sa nedozvedeli.
Čiže ale to najdôležitejšie je, že prečo práve teraz takéto opatrenie prichádza. A o to viac, keď je to formou poslaneckého návrhu. Ako to, to poslanecký návrh by som aj vedel prehliadnuť, ale skôr ten timing mi naozaj príde veľmi, veľmi okatý a veľmi marketingový, tak ako vám to aj hovoria, a veľmi rád by som teda počul, ja som chcel pôvodne vo faktickej poznámke, ale keďže nevystupujete v rozprave, tak musím, musel som sa prihlásiť. Alebo tu by sa pýtalo, tu by sa omnoho viacej pýtalo pri tomto zákone, alebo keď sa chceme vôbec baviť o týchto poplatkoch, tak by sa skôr pýtalo sa baviť o nejakej reforme toho celého systému. Ale to neni moja parketa, do toho nechcem zabŕdať.
Už ma len zaujala jedna informácia, ktorú ste povedali v úvodnom slove, pán predkladateľ, že sa očakáva zvýšenie životnej úrovne alebo mierne, mierne (reakcia z pléna), tak. Mierne, mierne zvýšenie životnej úrovne. Veľmi dobre, prepáčte, áno, nestihol som si to zapísať, ale vedel som, že tam bolo ešte teda prívetok či prívlastok, takže mierne. Hovoríme o 2,32, ktoré teda ten človek dostane vďaka tomuto opatreniu. 30 eur ročne. 2,32, to je mierne. Tak to je akože veľký otáznik. Lebo keby sme sa bavili aj o tých dôchodcoch, tak začnime o dôchodku 280, tak to neni ani, ani 10 %. Mierne by som si predstavoval aspoň tých 20-30 %, ale v pohode. A v tom teda len tú optiku aby sme vyladili. Čiže považujete to za mierne. Ja to beriem, mne to príde naozaj ako také, že tu ani nejde tak o tú sumu ako skôr o to gesto, že to je podľa mňa dôležitejšie. Lebo tá suma naozaj 2,32 z hľadiska pomoci ľuďom mesač..., na mesačnej báze je naozaj minimálna alebo akože zanedbateľná. Aj keď teda, samozrejme, dôchodca sa poteší určite alebo tí ľudia, ktorých sa to dotkne, sa potešia každému euru. O to pokoj, to v žiadnom prípade nechcem napádať. Len ma tam zaujalo to slovo mierne a zvýšenie životnej úrovni tiež.
Čiže moja otázka, ak môžem zopakovať. Prečo teraz? A to je asi všetko, čo ma v tomto momente zaujíma. Ak by ste chceli doplniť, že aj z čoho to chcete financovať, tak samozrejme, budem rád.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Blanár, začnem od vás, ospravedlňujem sa, že vás som nespomenul, asi sa vás to dotklo, spomenul som naozaj všetkých v sále, ale vás som vynechal, takže to ma mrzí. To asi by som tam nechal. Ešte by som teda doplnil, že hovoríte o tom, že keď vy budete v opozícii. No, už ste naozaj v tej opozícii dlho neboli a ja vám odporúčam pozrieť si vyjadrenia Roberta Fica, keď bol v opozícii a k čomu vlastne nielen v sále, ale k čomu robil tlačovky a koľko ich robil a tak ďalej, tak to ja ešte sa mám veľa čo učiť, aby som zobral taký široký diapazón, ako zobral Robert Fico, keď bol v opozícii, takže to ešte máme čo dobiehať. Ale zabudli ste, no chápem, ste 12 rokov vo vláde, ale pozrite si, je to určite v archíve, nájdete to tam a zistíte, že vlastne zoberiete tie slová, čo ste pred chvíľkou povedali aj späť.
Pán kolega Tomáš, fakty. Áno, máte pravdu, toto druhé vyjadrenie, toto moje druhé vystúpenie nebolo vôbec založené na faktoch, bolo to založená reakcia na vás, tých faktov tam bolo málo a z tohto pohľadu, áno, na fakty, ak dovolíte spomeniem kolegyňu Zimenovú, lebo ona je v oblasti školstva doma.
A, pani Bašistová, áno, trošku opustili zákon o prídavkoch na deti a išli sme aj do školstva. Pán predkladateľ, by som povedal, popustil tú uzdu rozsahu, tak sme naňho reagovali, ale myslím si, že to, že to prospelo, prospelo tejto rozprave, pretože sme sa dotkli koreňov veci a to je to dôležité. Ak sa budeme baviť len o samotných 100 eurách, tak si tu veľa nepodiskutujeme, ale ja som hovoril o koreňoch vecí, kde to vzniklo a tak ďalej, takže tam to vidím, ten rozdiel.
Pán Tomáš, faktická poznámka a vystúpenie v rozprave je rozdiel, čiže v faktickej poznámke nemôžete reagovať na predrečníka, ale v rozprave môžte povedať to, čo si pripravíte, takže to len na také malé doplnenie ešte, keď ste reagovali teda na kolegu Dostála, ako vyskakuje, tak som trošku to tak dal na pravú mieru.
Takže vďaka za diskusiu a pekný deň prajem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Som si vedomý, že vstupujem do horúceho ringu, ale táto debata je, myslím si, že veľmi zmysluplná a budem reagovať teraz, pán predsedajúci, na výrok pána Kondróta o § 32, myslím. Idem reagovať na výroky predkladateľa, ktoré tu zazneli pri rozprave o jeho zákone, a poukážem aj na ten súvis, ktorý tu je, pretože rieši, tento zákon tu neprišiel len tak sčista-jasna, ale rieši nejakú situáciu, kde chce teda dať 100 euro rodičom. Takže som si istý, že všetko, čo poviem, súvisí s daným návrhom zákona a poďme teda k tomu.
Na úvod by som chcel povedať, že áno, nejdeme tu sa rozprávať o opatrení, ktoré ide ruinovať rozpočet. To určite nie, toto nie je vecou, že by sa tu teraz zruinoval rozpočet, pretože naozaj tých 6 miliónov euro, to som už spomenul v písomnej rozprave. Ale. Ja som hovoril aj pritom o tom bezplatnom školstve, na ktoré vy poukazujete, a to je práve to, čo je tu tak tvrdo skúšané, pretože vy čo ste použili, pán predkladateľ, pán Tomáš aj v tej vašej, vo vašich odpovediach, tak ste povedali, že za samotné štúdium sa neplatí. Tak ono by sme si, toto keby sme zobrali teraz túto analógiu, tak by sme si mohli povedať, že viete, u nás sa predávajú tiež na Slovensku nejaké autá v základnej výbave a jeden čas bolo tak, že sa predávalo auto v základnej výbave, ktoré nemalo absolútne nič len preto, aby sa dostala nízka cena, a za všetko ste si museli priplácať. Vieme, že v Nemecku, vyspelá krajina, autá v základnej výbave majú úplne iné prvky ako to, čo má naša základná výbava. Čiže naša, by som povedal, stredná výbava je nemecká základná výbava.
Čiže táto analógia jasne ukazuje, že vy síce poukazujete na to, že však samotné školstvo je bezplatné, ale tá služba toho školstva, toho vzdelávania už má toľko nadstavieb, za ktoré ten rodič musí priplácať. A kolegyňa Zimenová to veľmi pekne povedala a ukázala a vy ako rodič tiež musíte vedieť, že tá, to vzdelávanie ako také vás stojí peniaze, že musíte kupovať už aj zošity, ale teraz nemyslím zošity na písanie, ale aj učebnice, pracovné knihy a tak ďalej, ktoré sú súčasťou a ktoré sme zvykli ako rodičia vidieť, že to škola poskytovala. Dnes sa to nedeje. Paškvily okolo učebníc, ktoré sú nevyhovujúce a museli sa potom robiť nové a podobne, o tom by určite vám omnoho viacej radšej hovorili školáci.
Ale chcem tu povedať inú, inú premisu, a to je fungovanie štátu. Veď štát prečo vyberá dane od ľudí? Veď to je presne to, že peniaze plynú od ľudí do štátu a štát za to má poskytnúť kvalitné služby. To je očakávanie každého občana. Ak štát alebo ak vy prídete niekam, objednáte si nejakú službu a vy tú službu nedostanete, tak vám vracajú peniaze, a toto presne mi príde. Vy vraciate ľuďom peniaze, lebo neviete zabezpečiť tú službu. To je to, čo som hovoril aj o tom automechanikovi. Ale, alebo keď teda sa darí štátu, ako hovoríte, že sa darí, tak potom znížte ceny. Však to je úplne prirodzené. Znížte cenu za tie služby. Nemusíte vracať peniaze späť, vy môžte znížiť tie ceny a to je práve o tom. Takže ten mechanizmus daní a služieb je tá základná premisa, ktorá tu je, a keď to, vy to neviete zabezpečiť tie služby, a preto dávate ako keby naspäť tie peniaze, uvedomujúc si, že nevieme vám zabezpečiť kvalitné vzdelanie, tak tuto teda alebo vidíme, že vám to vzdelanie stojí viacej, tak vám teda vraciame peniaze, lebo nevieme my zabezpečiť kvalitné vzdelanie.
A ešte by som sa vrátil krátko, lebo vy ste zástupca sociálnej demokracie a aj to, že to dávate, priznávate, že ľudia nemajú teda tie peniaze, že chcete im pomôcť, preto im dávate tých sto euro. A ja sa pýtam, po dvanástich rokoch vládnutia sociálnej demokracie prečo ľudia nemajú peniaze. Je cieľom alebo je politika sociálnej demokracie; a toto mi možno vysvetlíte, lebo tuto naozaj mám medzery; že ako by som mal chápať sociálnu demokraciu, lebo z toho, čo vidím, tak politika sociálnej demokracie znamená to, že máme v štáte chudobných ľudí a udržiavame ich chudobných. Že to je cieľom, aby proste nezbohatli tí ľudia, lebo to je, to je ten stav, ktorý tu máme. My stále máme tu stále rovnaký počet chudobných, ešte aj narastá, vo vláde sociálnej demokracie počet chudobných narastá, nevieme zabezpečiť im lepšiu prácu, nevieme im zabezpečiť lepšie vzdelanie, ale tak aspoň im dáme na, v prvom ročníku sto euro na školné. Takže toto ja naozaj absolútne neviem teraz uchopiť, že 12 rokov sociálnej demokracie a ľudia sú stále rovnako chudobní.
Takže; lebo áno, poviete, však zvyšujeme minimálnu mzdu. No áno, ale zvyšujete aj ceny energií. Kolega Galek by vám tu mohol a možno v ďalšom zákone vám trošku o tom porozpráva, ako vláda zvyšuje politickými rozhodnutiami ceny energií. Čiže naozaj, keď si nalejeme čistého vína, vy ste to veľmi dobre vymysleli, kolegovia zo sociálnej demokracie. Vy ste pochopili, že najväčšia skupina voličov sú práve tí, by som povedal, sociálne najslabší, na nich ste sa marketingovo zamerali, umožňuje vám to vládnuť a umožňuje vám to držať ich v zajatí. Samozrejme, tieto slová sa vám nepáčia, ale všetci, to je verejné tajomstvo, keby som povedal, že to takto je. Takže v skutočnosti toto je jasný príklad toho, že vy neviete zabezpečiť to bezplatné školstvo tak, ako by tá služba mala byť. Na západe, ako som povedal s tými autami. Základná výbava tých vozidiel je niekde úplne inde. Toto by sme očakávali od školstva, že dám to dieťa do školy a nemusím, mňa to už nestojí nič a to dieťa sa vzdeláva kvalitne, neni to ani tretia prekážka úspechu vzdelávania, nie je to vôbec nejaká prekážka úspechu vzdelávania, naše deti sú každým rokom múdrejšie. A vieme, že krajiny, napríklad Írsko zainvestovalo do vzdelávania a dostalo sa, stalo sa tigrom Európy.
Vzdelávanie je, by som povedal, tým koreňom úspechu krajiny. Čo si budeme hovoriť, však to by ste vy, múdri poslanci, vy to viete omnoho lepšie. Takže; ale to, že dáte sto euro prvákom, určite nezvýši kvalitu vzdelávania. A to je to, čo tu napádame, to je to, o čom hovoríme, že nerieši sa koreň problému, ale vracajú sa peniaze, lebo štát si uvedomuje, že ten koreň problému vyriešiť nevie, nevie. A toto je, toto je problém aj tejto vládnej koalície a aj vlastne marketingového pôsobenia strany SMER. Takže kratučká reakcia.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem, pani kolegyňa Zimenová, toto je tvoja parketa a ja som rád, že si vystúpila, dodala si práve tie fakty. Ja som hovoril skôr z pohľadu toho rodiča a z pohľadu možno aj tých pocitov tých rodičov. A ty si to podložila veľmi konkrétnymi aj číslami, aj skutočnosťami. A mňa veľmi až zarazilo, práve tá informácia, tým, že sa tomu až tak nevenujem, tak som nevedel, že vlastne je to tretia najväčšia prekážka úspechu vzdelávania, jak som pochopil. To je, to je veľmi vysoké miesto, by som povedal, a o to viac, keď hovoríme o úspechu vzdelávania, pretože my naozaj čelíme tomu, že Slovensko ako malá otvorená ekonomika s ťažkým, ťažkou orientáciou na priemysel potrebuje mať úspešných, vzdelaných ľudí, ak chceme sem pritiahnuť aj, by som povedal, odvetvia s vyššou pridanou hodnotou, bez toho to nepôjde. A keď vidíme, že máme tretiu najväčšiu prekážku, tak zrejme toto je, toto by sa mal hneď každý zamyslieť, ako toto odstrániť, lebo sa nedostaneme potom k tým odvetviam s vyššou pridanou hodnotou, pretože nebudeme mať pracovnú silu, ktorá by dokázala toto, tieto odvetvia napĺňať. Takže toto je naozaj veľmi alarmujúce. A aj samotná skutočnosť, že koľko tu máme ľudí, ktorí sú na hranici chudoby, je to rádovo cez pol milióna ľudí, takže toto sú vážne skutočnosti, a preto je vidieť, že ten systém tu nefunguje, keď tu, keď tu takéto, takéto skupiny ľudí máme a keď takéto prekážky tu máme. A dávať ľuďom naozaj, by som povedal, lepiť oči práve takýmito riešeniami, pekne si to povedala v úvode, že sa starajú o svojich voličov – a hlavne pred voľbami.
Takže vďaka.

Ďakujem veľmi pekne. Asi to nestihnem do faktickej poznámky, tak sa ešte potom prihlásim v ústnej rozprave.
Ale začal by som, kolega Farkašovský, áno, ja som myslel daňový bonus, ten mechanizmus tu existuje, čiže nemusíme vymýšľať nové mechanizmy, ak chceme ľuďom dať peniaze späť, tak je tu na to mechanizmus daňového bonusu, ten som myslel. Čiže v tom je ten veľký rozdiel.
Po druhé, štát má dať človeku kvalitné služby. Človek dáva peniaze, štátu peniaze, štát nemá dávať človeku späť peniaze, lebo tie od človeka bere, štát má dať človeku kvalitné služby. Tu vidíme, že štát nevie dať kvalitné služby, tak dáva peniaze. Toto tu proste nesedí, ale ja to ešte potom viacej rozoberem v ústnej rozprave.
Pán kolega Tomáš, tak pekne znie, boli sme to MY, boli sme to; áno, však samozrejme, 12 rokov vládnete, kto iný by to mohol byť, ak nie vy. Otázka je, kde je pôvod tých myšlienok a kto ich priniesol a kto na ne ukazuje, tam už to už nespomínate. Samozrejme, zaviedli ste ich, samozrejme, vy a možno v ústnej rozprave to trošku rozšírim aj s tými obedmi zadarmo. Pozrite, vy ste rodič a vaše deti chodia do školy, myslím, že už máte školopovinné, nie? Jedno. No tak ja teda sa bavím aj s tými deťmi nielen na škole mojich detí, ale, ale máme známych, ktorí chodia, povedzme si na rovinu, tie obedy, no čo vám poviem, to, čo nič nestojí, za nič nestojí. Takže tam je skôr problém s tou kvalitou tých obedov. To, že ich dáte zadarmo, áno, ale keď to dieťa nechce ten obed jesť, ani keď stojí euro dvadsať, tak pochybujem, že ho bude chcieť jesť, keď bude zadarmo. A určite máte skúsenosť zo školských jedální, keď vás pani učiteľky nútili jesť jedlo, ktoré vám nechutilo, tak, takže to je asi tak. No tak ja by som radšej investoval do kvalitného jedla a, samozrejme, nech sú kľudne zadarmo, ale nech sú kvalitné. To je to, o čom tu hovorím, stále sa tu bavíme o kvalite služieb, štát má dodávať kvalitné služby, bere od ľudí za to peniaze... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, mohli sme sa potešiť pri tomto zákone, pretože naozaj dať 100 euro rodičom prvákov, ktokoľvek peniaze dostáva, tak je to príjemné, čiže určite pri tomto sa sťažovať asi z tohto pohľadu nemalo by byť namieste. Ja to ešte, keby som to povedal osobnejšie, mám ešte dve deti, ktoré to majú pred sebou, takže o to viacej by som sa mohol potešiť, áno. (Zasmiatie sa rečníka.) Ale poviem vám, čo v skutočnosti vidím ako teda aj ako rodič, ktorý má už teda dve školopovinné.
Takže musím vám povedať, že vy, ktorí máte školopovinné deti a možno práve aj v tej základnej škole, tak vidíte, aké výdavky rodičov sprevádzajú. A naozaj my, možno z pohľadu poslancov to nie je nič, čo by sme nevedeli uniesť, ale sú ľudia, ktorí nemajú platy poslancov a pre tých je to, samozrejme, úplne iná záťaž. Mne tento návrh zákona príde ako, ako keby prídete s autom k automechanikovi a prídete si dať opraviť brzdy a automechanik vám povie, no, viete, ja to v skutočnosti opraviť neviem, ale dám vám peniaze na taxík a každý pondelok môžte chodiť taxíkom a ostatné dni, no, to už si musíte nejako poradiť sami. Že proste tu sa jasne ukazuje, že vláda nevie riešiť veci systémovo a tak potom musí ľuďom dávať peniaze na to, aby teda mali peniaze na to, aby doplnili vlastne tie výdavky, ktoré so školstvom majú. Pretože chcem pripomenúť aj predkladateľom, áno, bavíme sa tu, teda v dôvodovej správe máte ročné výdavky okolo 6,2; 6,4 milióna. Z pohľadu rozpočtu sú to, naozaj veľmi malá čiastka, čiže neni to ani tak z pohľadu rozpočtu nejaká finančná záťaž, skôr sa tu bavíme o tej filozofickej veci.
A ja tu chcem len povedať jednu vec, že samotná ústava hovorí v čl. 42, že občania majú právo na bezplatné vzdelávanie v základných a stredných školách. A tá bezplatnosť toho školstva, tak možno tí, ktorí si pamätajú ešte bývalý režim, tam majú možno nejakú predstavu a vstúpili do, by som povedal, porežimového obdobia s nejakou predstavou možno aj mylnou toho, že čo tá bezplatnosť by mala znamenať, a bezplatnosť je naozaj tvrdo skúšaná každým rokom a musím povedať, že dostáva poriadne na frak. A už len keby som uviedol taký príklad, nehovoriac o tom s narastajúcimi, narastajúce výdavky na školské potreby a podobne, ktoré tu sú, na ktoré sme neboli v minulosti až tak zvyknutí. Bezplatnosť sa vnímala tak, že školák nastúpi do školy a tým to haslo. Kúpite mu, dobre, možno mu kúpite tašku a kupujete mu, robíte mu desiatu, ale svojím spôsobom o viac sa nestaráte. Vidíme, že samotné školy majú, ťahajú za sebou historické dlhy a nie sú schopné rozvíjať vlastné školy tak, ako by si predstavovali. Preto tu máme aj vlastne združenie rodičov, priateľov školy, kde rodičia prispievajú, hoci by nemuseli, pretože to je združenie, do ktorého by nemali byť nútení prispievať, ale dobre vieme, že každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. Takže, samozrejme, radi prispejeme, ale je to zase len náklad, ktorý musí byť. A vidíme, že tie školy naozaj hľadajú mnoho rôznych spôsobov, ako dostať viacej peňazí do školstva, pretože zo štátu do školstva dostatok peňazí netečie.
Takže ja to hovorím z pohľadu rodiča, keď sa pozerám na toto riešenie, ktoré tu SMER prináša, a vidím, akým spôsobom sa snaží suplovať vlastnú neschopnosť zabezpečiť fungujúce, kvalitné školstvo, tak tu strká teraz ľuďom peniaze do vačku, aby im ako keby zalepilo oči, aby si ľudia nevšimli to, že v skutočnosti zlyhalo systémové riešenie školstva, systémové riešenie bezplatného školstva, a mne to príde naozaj ako taký, také populistické uplácanie ľudí. Aj keď teda hovorím, že je to veľmi ľúbivé, lebo dávate ľuďom priamo peniaze, ale keď sa nad tým naozaj hlbšie zamyslíte, tak si uvedomíte, že len kompenzujete vlastnú neschopnosť postarať sa o také školstvo, aby bolo kvalitné, aby bolo bezplatné a tým pádom by v skutočnosti k takémuto kroku ani nemuselo prichádzať. Pretože keby ten rodič nemal výdavky s bezplatným školstvom, tak by tým pádom ani žiadne peniaze nepotreboval. O to viac, že sú tu aj iné mechanizmy, ako by sa to dalo nastaviť, napríklad prostredníctvom, prostredníctvom daňového bonusu pre deti nad 6 rokov, kde by automaticky teda deti dostávali tiež, by mohli využiť na tento účel.
Takže to je tá filozofia, že vy idete tou filozofiou poukážok, pomaly už za chvíľku na chleba, teraz už tu máme poukážku na školské potreby a podobné veci, a tak ako som povedal, je to, je to proste ukážka toho, osvedčenie toho, že školstvo neviete zabezpečiť tak, ako aj ústava hovorí, a ľuďom rastú výdavky, čím priznávate, že to školstvo nerobíte dobre. Takže to len možno také vyjadrenie rodiča.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, toto je teda ďalší pozmeňujúci návrh. Vidíme, že sa tu len potvrdzujú tie slová, sa to tu začína šperkovať, tento zle nastavený zákon alebo zle urobený zákon, a preto si myslím, že naozaj tá koncepcia nájomného bývania môže veľmi pomôcť. Je to jeden z pilierov rozvoja bývania, aj tento samotný zákon. A ak je zle nastavený, tak je to premárnená šanca a vyliate peniaze.
Takže preto chcem opäť apelovať, kolegovia, na vás, aby sme stiahli tento zákon na dopracovanie a aby sa nemusel takto tu "šperkovať" na poslednú chvíľu rôznymi maličkými doplneniami, ktoré môžu sa javiť aj ako nápomocné, ale v skutočnosti naozaj otvárame dvere rozvoju ubytovní. A tie, keď sa už postavajú, tak už tu budú, už tu budú nám tu trčať a je to na úkor rozvoja bývania. Uvedomme si to, že na východe Slovenska máme naozaj veľa ľudí, ktorí dochádzajú za prácou, sú ďaleko od rodín a musia, sú nútení, lebo im vytvárame ako keby tie kanály a cesty. Ale poďme robiť pre nich dôstojné veci, aby to bolo naozaj dôstojné, a rozmýšľajme nad tým, ako som hovoril, kde sú ľudia, tam príde aj kapitál. Ale musíme tam vytvoriť dôstojné podmienky aj pre ten kapitál, ale aj pre tých ľudí. Takže robiť takéto narýchlo veci len preto, aby sme proste vyhoveli nejakej určitej skupine podnikateľov, je úplne nezmyselné, a preto vás prosím, aby ste podporili to, teda ten návrh na dopracovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Kolegyňa Grausová, len upravím, tých 1 300 euro som hovoril v inej súvislosti, nie s týmto zákonom. To som len ako príklad stavebného sporenia, takže aby tam nedošlo k nejakej zmätočnej informácie, sa ospravedlňujem.
A čo sa týka, kolegyňa Sárközy, no práve ste potvrdili to, že nestačia zdroje, v Čechách nestačili zdroje na podporu toho nájomného bývania. Zákonom, ktorý vy ste navrhli teraz a bude platiť od 1. 7., ste povedali, že v Čechách nestačilo dosť peňazí na to, lebo to bolo tak zaujímavé pre mladé rodiny. Však áno, presne to, my sme ten zákon podporili. Teraz je zárukou toho, že taktiež nebudú stačiť, pretože tie peniaze sa odlejú na ubytovne.
Ďalšia vec je, hovoríte, že mladé rodiny, že je tu tradícia vlastníctva. To nie je pravda, to nie je pravda! Voľakedy tu nebolo vlastníctvo. Tá tradícia tu vznikla až po zmene režimu, pretože ľudia nemali inú možnosť, pretože skončila možnosť nájomného bývania. Ak sa opýtate mladých, tak máte na výber vlastniť byt alebo máte na výber čo? Máte na výber bývať v podnájme u ľudí, ktorí vlastnia byt. Samozrejme, že to je omnoho drahšie, pretože tí ľudia, ktorí kúpia ten byt, chcú na tom mať aj zisk z toho prenájmu. Čiže tých rentierov tu máme na Slovensku pomerne veľa. Takže mladí ľudia čo vám povedia, budem radšej bývať v cudzom, splácať niekomu inému úver, alebo budem bývať vo vlastnom? No, prirodzene vám povedia, radšej by sme vlastnili, lebo je to lacnejšie, výhodnejšie. Takže iná odpoveď nie je. Ale keby tu bol nástroj nájomného bývania dostupný, v dostatočnom počte, tak pochybujem o tom, že by ste dostali takú istú odpoveď. Odpoveďou alebo, resp. dôkazom toho je, koľko slovenských rodín chodí do Rakúska využívať nájomné byty. To je jasná odpoveď. O to viac, že naozaj dnes nájomné bývanie funguje v súkromnom vlastníctve formou rentierstva. Bohatí ľudia si kúpia byty a prenajímajú ich chudobným ľuďom a chudobní ľudia doplácajú na to, že musia platiť vyššie nájomné, ako by si mohli dovoliť vlastné byty. A máme iba sociálne byty, pretože ľudia si to nemôžu dovoliť, aj tých je málo.