Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v rámci tejto debaty o zrušení VÚC by som sa chcel vyjadriť k preneseniu kompetencií správy ciest, ktoré v súčasnosti patria pod VÚC, na štát. V zásade si viem predstaviť, že by došlo k takejto zmene, pretože súčasná úprava je pomerne zmätočná. Na území Slovenska totiž máme miestne komunikácie, ktoré patria pod obce a mestá, cesty II. a III. triedy, ktoré patria pod VÚC, cesty I. triedy sú pod Slovenskou správou ciest a napokon rýchlostné cesty a diaľnice patria pod Národnú diaľničnú spoločnosť. Takéto rozkúskovanie spôsobuje v praxi viacero problémov. Pretože, aj keď by sa mohlo zdať, že takto sú kompetencie jasne rozdelené medzi jednotlivých správcov týchto ciest, v niektorých prípadoch dochádza k presahom kompetencií a to spôsobuje mnoho nejasností. V konečnom dôsledku by teda bolo efektívnym riešením, aby cesty II. a III. triedy patrili pod štát, ale nemyslím si, že momentálne by takáto zmena bola vhodná. Išlo by totiž iba o kozmetické úpravy, ktoré bez systematickej zmeny veľa zmien nespravia.
Ideálne riešenie by bolo zlúčiť Slovenskú správu ciest, pod ktorú patria cesty I. triedy, s Národnou diaľničnou spoločnosťou. Tu je problém s tým, že niektoré úseky cesty I. triedy podliehajú výberu mýta, ale toto vyberané mýto nejde do Slovenskej správy ciest, ktorá je ich správcom, ale do Národnej diaľničnej spoločnosti. To znamená, že Slovenská správa ciest tieto cesty spravuje, musí sa o ne starať, udržiavať ich a opravovať, ale financie za ich využívanie motoristami idú do Národnej diaľničnej spoločnosti. Tým pádom je Slovenská správa ciest značne podfinancovaná a nemá finančné prostriedky ani na kvalitnú údržbu a rekonštrukciu ciest, ktoré má v pôsobnosti. A tu tento neefektívny začarovaný kruh pokračuje.
Slovenská správa ciest v značnej miere využíva služby VÚC-iek a prenajíma si od nich údržbu svojich komunikácií. VÚC-ky teda vykonávajú údržbu a drobné opravy aj na cestách I. triedy. Disponujú, žiaľ, zastaraným strojným vybavením, ktoré sa v rámci svojich finančných možností snažia obnovovať. Avšak niektoré aj vyše tridsaťročné stroje už naozaj patria skôr do múzea. Potom sa ale nemôžeme čudovať, keď na takýchto strojoch vykonávajú opravy ciest I., II. a III. triedy nekvalitne a neefektívne. Tiež sa nečudujem, že zamestnanci, ktorí na úseku správy ciest VÚC zarábajú zhruba okolo 400 eur mesačne, ani nemajú motiváciu vykonávať tieto opravy dôsledne. Preto si myslím, že pri momentálnom nastavení by takéto razantné riešenie bez odstránenia systematických chýb neprinieslo ušetrené financie. Celý tento cestný aparát VÚC-iek so zastaranou technikou a svojimi problémami by iba prešiel pod štát, ale podstata problémov by sa nevyriešila.
Ďakujem.