Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Len poprosil by som pána Érseka, aby pána Hrnčiara teraz nevyrušoval, aby potom mohol pán Hrnčiar na mňa reagovať. Môžem, áno?
Andrej, Andrej, bezdôvodné zvolávanie schôdze, to snáď nemyslíš vážne. Ty nejazdíš po našich cestách? Ty nevieš, v akom stave sú? Za ministra Figeľa kto bol štátny tajomník, 2010 – 2012? Andrej, kto bol štátny tajomník? Tu pán Érsek, ktorý sedí, on bol štátny tajomník, to by si mal vedieť. Zhotoviteľa kto vybral? Figeľ alebo Počiatek? To by si tiež mal vedieť. Andrej, povedal by som ešte niečo, ale to si radšej povieme medzi štyrmi očami, a ty vieš dobre, na čo myslím.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, Miro, za veľmi dobré zhrnutie celkovej problematiky na našich cestách a na našich železniciach.
Ja sa vyjadrím ešte k rýchlostným cestám, lebo vláda si asi z nás robí srandu ohľadom programového vyhlásenia vlády. Stav prípravy rýchlostných ciest máme rozdelené do troch skupín. Sú to strategické stavby, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, tu spomeniem nejaké dátumy, napríklad Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, predpokladaný termín výstavby 2018, teraz máme 2021, Slovenská Ľupča – Korytnica, 2018, 2024 teraz máme, Korytnica – Liptovská Osada, 2019, máme 2025, Ružomberok juh – križovatka, 2019, teraz máme termín ´21, Kriváň – Mýtna, 2019, tu to bude aj dodržané, 2019, ďalej tu môžem spomínať ďalšie dátumy. Ale máme potom prioritné, prioritné oblasti, tu musím spomenúť Nižnú – Dlhá nad Oravou, 2020, máme teraz 2023, ale verím, že ani ´23 nebude, lebo tam sa stále nemôže 3,5 mil. nájsť na projektovú prípravu. A ďalej tu máme ostatné stavby, ktoré napríklad sú tu Zacharovce – Bátka, ktoré by nemali byť prioritou vlády, ale je tu termín 2019, výstavba by sa mala začať predpokladaná 2021. Ale čo ma zarazilo, je tu obchvat Komárna, ktorý nebol vôbec v programovom vyhlásení vlády a ten sa objavil v prioritách.
Takže programové vyhlásenie vlády by nemal byť trhací kalendár a to, čo je v programovom vyhlásení vlády, to by sa malo plniť. A sami vidíte, že tie termíny sa posúvajú od dvoch až do piatich rokov. Takže ako sa plní programové vyhlásenie vlády? O toľko rokov posun? To je smiešne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol interpeláciu na pána ministra dopravy, pána Érseka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu. Pán minister, Dopravný podnik mesta Prešov, a. s., v rámci projektu predloženého na Operačný program Integrovaná infraštruktúra, opatrenie 3.2 zvýšenie atraktivity a prístupnosti verejnej osobnej dopravy prostredníctvom obnovy mobilných prostriedkov dráhovej mestskej hromadnej dopravy, nakúpil v roku 2016 a 2017 päť kusov nových jednočlánkových trolejbusov a desať kusov dvojčlánkových kĺbových trolejbusov. Tento projekt bol predložený v rámci vyzvania Dopravného podniku mesta Prešov na predkladanie žiadostí o NFP pre národné projekty prioritnej osi č. 3 OPII s kódom OPII-2016/3.1, 3.2 Dopravného podniku mesta Prešov-12NP. V tomto čase sa mesto Prešov a Dopravný podnik mesta Prešov záväzne dohodli s Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky a s Poradným orgánom Európskej komisie Jaspers, že ďalší projekt na nákup štyroch kusov jednočlánkových trolejbusov a šesť kusov dvojčlánkových kĺbových trolejbusov predloží po vypracovaní stratégie udržateľného rozvoja dopravy mesta Prešov, tzv. master plánu dopravy. V súčasnosti master plán hotový, v súčasnosti je master plán hotový a bude schválený aprílovým mestským zastupiteľstvom.
Keď to mesto oznámilo Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, že Dopravný podnik mesta Prešov chce predložiť žiadosť o nenávratný finančný príspevok na nákup desiatich trolejbusov, ministerstvo urýchlene pozastavilo vyzvanie Dopravného podniku mesta Prešov na predkladanie žiadosti o NFP pre národné projekty prioritnej osi č. 3 OPII s kódom OPII-2016/3.1 a 3.2 Dopravného podniku mesta Prešov-12NP a tak zablokovalo predloženie žiadosti o nenávratný finančný príspevok.
Z tohto dôvodu sa vás chcem opýtať, pán minister, prečo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky zablokovalo 100 % pripravený projekt, opcia platí do 31. 12. 2020?
A kde sa stratila alokácia na projektové zámery Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, modernizácia a výstavba trolejbusových tratí, modernizácia depa a meniarní pre mesto Prešov a Dopravný podnik mesta Prešov, záväzne dohodnutá v roku 2015 Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Poradným orgánom Európskej komisie Jaspers?
Kto je zodpovedný za pre mesto Prešov a Dopravný podnik mesta Prešov bezprecedentné zmiznutie finančných prostriedkov bez vedomia Európskej komisie?
Ďakujem.

Ďakujem. Ja len chcem upozorniť, že štát nám to nedáva za jedno euro, lebo štát nám tam odovzdáva toto letisko s dlhom zhruba 500-tisíc euro. Takže zadarmo to nie je. A tak ako som spomínal, že Žilinský samosprávny kraj v minulosti odovzdal toto vlastne letisko štátu za jedno euro, takže teraz si to vymieňame teoreticky. I keď viem, že štát tam za tie roky investoval nemalé finančné zdroje.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal teraz list, ktorý spracovala odborná komisia, ktorá pôsobí na Žilinskom samosprávnom kraji, a spoločne s Erikou Jurinovou: "Pán minister, ďakujem, že ste umožnili Žilinskému samosprávnemu kraju posledný rok rokovať o prevode Letiskovej spoločnosti Žilina na Žilinský samosprávny kraj a otvorili cestu k oživeniu letiska Žilina za účasti Žilinského samosprávneho kraja prostredníctvom novonastavenej spolupráce Žilinského samosprávneho kraja a Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
Letisko Žilina, Dolný Hričov, bolo vybudované v 70. rokoch a uvedené do prevádzky v roku 1974. V súčasnosti je letisko Žilina prevádzkované ako medzinárodné verejné letisko pre leteckú dopravu. Intenzívne sa využíva na pilotný výcvik a prípravu leteckého personálu Žilinskou univerzitou v Žiline, lety všeobecného letectva, sanitné lety, špeciálne letecké práce a činnosť letectva armády Slovenskej republiky. Obchodné využitie, zabezpečenie prevádzkových služieb a technickú obsluhu letiska Žilina vykonáva Letisková spoločnosť Žilina, a. s., ktorá je prevádzkovateľom letiska.
V minulosti bolo letisko Žilina vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja, ale v súvislosti so zriadením Letiskovej spoločnosti Žilina bolo za symbolickú cenu 1 euro prevedené na štát v zastúpení Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré má v súčasnosti v letiskovej spoločnosti majetkový podiel 99,53 % a Žilinský samosprávny kraj je s majetkovým podielom 0,47 percenta.
Treba podotknúť, že Slovenská republika na rozdiel od okolitých štátov nemá vypracovanú koncepciu rozvoja civilného letectva, čoho dôsledkom je aj nelichotivý stav letiskovej infraštruktúry a finančné problémy letísk, Letiskovú spoločnosť Žilina, a. s., nevynímajúc. Veci došli tak ďaleko, že Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky pripravovalo negatívnu finančnú situáciu letiska Žilina riešiť prenájmom majetku letiska Žilina súkromnej spoločnosti spôsobom a nastavenými parametrami, ktoré podľa nás negarantovali zachovanie letiska pre účely civilného letectva.
Regionálne inštitúcie, Žilinský samosprávny kraj, Žilinská univerzita a mesto Žilina na druhej strane deklarovali vážny záujem zachovať prevádzku letiska Žilina, obnoviť pravidelnú dopravu cestujúcich a zabezpečiť ďalší rozvoj letiska v zmysle schválenej územnoplánovacej dokumentácie a podpísali vo februári 2018 memorandum o spolupráci pri rozvoji letiska Žilina, uvedomujúc si dôležitosť letiska Žilina a leteckej dopravy pre rozvoj regiónu, prílev investícií, podnikania, vedy, výskumu, vzdelávania a turizmu. Zástupcovia Žilinského samosprávneho kraja následne vstúpili do spoločného rokovania s Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorého výsledkom je vôľa zúčastnených strán realizovať prevod časti majetkovej účasti štátu na Žilinský samosprávny kraj, ako aj spoločný a vážny záujem zachovať prevádzku letiska Žilina a leteckej dopravy pre rozvoj regiónu a jeho potrieb.
Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja vyjadrilo súhlas s návrhom prevodu dvoch tretín balíka akcií 28. januára 2019 a následne 6. februára 2019 odsúhlasila prevod vláda Slovenskej republiky.
Prevodom preberáme na Žilinský samosprávny kraj aj finančnú ťarchu a významné záväzky. Letisková spoločnosť má v súčasnosti záväzky vo výške takmer 500-tisíc euro, ale aj bez pravidelnej leteckej dopravy, ktorá je esenciálna pre existenciu regionálneho letiska, vstup Žilinského samosprávneho kraja do letiskovej spoločnosti je jednou z posledných možností na zabezpečenie pravidelnej leteckej dopravy do regiónu severného Slovenska. Bez podpory Žilinského samosprávneho kraja hrozí v krátkom čase scenár, ktorý môže viesť k zmene účelu využitia územia na iný ako letecký a fakticky likvidácia letiska Žilina.
V Žilinskom kraji neexistuje iná lokalita, kde by bolo možné vybudovať letisko v prípade, že by letisko Žilina bolo uzatvorené alebo stratilo štatút medzinárodného letiska. V rámci prevzatia majoritného podielu 65,99 % podielu akcií v Letiskovej spoločnosti Žilina, a. s., predpokladáme v krátkej budúcnosti zvýšenie technickej úrovne letiskovej infraštruktúry na záväzné požiadavky. Pre začiatok plánujeme predĺženie dráhy zhruba o 200 metrov, nakoľko súčasná dĺžka dráhy umožňovala prevádzku turbovrtuľových lietadiel len s výrazným obmedzením počtu cestujúcich. Súčasná dĺžka dráhy nedáva predpoklady na rentabilitu prevádzky letiska Žilina so súčasným štatútom. Očakávame, resp. očakávali sme, že zmenou akciového podielu nastanú podmienky pre lepšiu spoluprácu Žilinského samosprávneho kraja a Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky pri rozvoji letiska Žilina. Zároveň boli prostredníctvom nariadenia Komisie EÚ 2017/1084 zo 14. júna 2017 výrazne uľahčené podmienky pre poskytovanie pomoci regionálnym letiskám, najmä čo sa týka posudzovania oprávnenosti štátnej pomoci.
V tejto súvislosti považujem za veľmi dôležité poukázať na pripravovaný návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý môže podmienky spolupráce do budúcna vážne narušiť. Návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve bol v medzirezortnom pripomienkovaní, pripomienkovom konaní podrobený značnej kritike odbornej verejnosti. Po preštudovaní návrhu konštatujeme, že pripravovaný návrh môže ohroziť, pokiaľ bude dopracovaný, rozvojové zámery regionálnych letísk vrátane letiska Žiliny. Máme na mysli najmä ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b) a c) publikovaného návrhu zákona, kde navrhované znenie neumožní v plnej miere realizovať prípadné strategické zámery Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky pri rozvoji letiskovej infraštruktúry v spoluvlastníctve štátu a samosprávneho kraja v prípadoch, ak by to vyžadovalo verejný záujem, na čo sme listom upozorňovali ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
Apelujem s ohľadom na náš spoločný zámer oživenia obchodnej leteckej prevádzky na regionálnych letiskách o zohľadnenie našich pripomienok, ktoré umožnia štátu v prípade dostatočných rozpočtových zdrojov v budúcnosti a verejného záujmu realizovať strategické plány v oblasti leteckej dopravy bez limitácie a obmedzenia vyššími územnými celkami a obcami. V súčasnosti navrhované zmeny návrhu zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 14 ods. 5 písm. b) a c) s ohľadom na už schválené zámery či na strane ministerstva, alebo vyšších územných celkov a obcí by mohlo spôsobiť, že sa nepodarí realizovať tieto pripravované zámery a v prípade Letiskovej spoločnosti Žilina, a. s., by mohlo dôjsť dokonca k zmareniu pripravovaného prevodu akciového podielu.
Počas viac ako roku spoločného rokovania zo strany Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Žilinského samosprávneho kraja ani raz nezaznel zámer o pripravovanom novom zákone o odplatách pre civilné letectvo, ktorý sme mohli vopred pripomienkovať. Žilinský samosprávny kraj má záujem prevziať 66,52 % podielu akcií, a tak vlastniť majoritných 66,99 % podielu akcií aj s ťarchou záväzkov v hodnote približne pol milióna eur, s existenčnými problémami a neexistujúcou pravidelnou linkou, s pár medzinárodnými letmi ročne. Na druhej strane od Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky očakáva, že bude vytvárať takú legislatívu, ktorá nebude blokačná, prípadne až likvidačná v prípade investičných aktivít pre malé regionálne medzinárodné letiská, akým je Letisková spoločnosť Žilina, akciová spoločnosť.
Letisková spoločnosť Žilina, a. s., bude musieť nevyhnutne predlžovať dráhu o 200 metrov, aby sa stala atraktívnejším letiskom a lety mali ekonomický zmysel. Pri realizácii týchto krokov však potrebujeme minimálne legislatívnu súčinnosť, korektnosť a kooperáciu so štátom."
Ďakujem.

Navrhujem, aby sa hlasovalo o tomto bode zajtra o jedenástej hodine.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1253).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorého súčasne určil za gestorský výbor. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote. Súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1253), vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1253), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje 9 pozmeňujúcich návrhov. Súčasne navrhol, aby sa o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7 a 8 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bodoch 4 a 9 hlasovalo osobitne s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 129 z 26. marca 2019, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1253.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ja mám dve interpelácie. Prvá interpelácia je na pani ministerku vnútra.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si Vám dovoľujem podať nasledujúcu interpeláciu:
Starostovia a primátori ma neustále upozorňujú na časté porušovanie dopravných predpisov z hľadiska nedodržiavania rýchlosti motorových vozidiel a porušovania zákazových značiek na obecných, mestských ako aj ostatných priľahlých komunikáciách, čím dochádza k ohrozovaniu bezpečnosti všetkých účastníkov cestnej premávky. Pohraničné oblasti Slovenska sa však navyše boria s problémom porušovania dopravných predpisov a nedodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti zahraničnými vodičmi, ktorí sú si vedomí ťažkej, resp. nulovej vymožiteľnosti pokút od zahraničných vodičov zo strany slovenských úradov. V poslednej dobe sa tak množia prípady bezohľadných jázd, napríklad poľských vodičov na Orave, ktoré, bohužiaľ, vedú k tragickým nehodám. Posledný medializovaný prípad bol iba v októbri tohto roku.
Som presvedčený, že množiace sa prípady sa nedajú riešiť iba častejšími kontrolami dopravných policajtov na mieste. Vyťažení policajti nemôžu byť v teréne nonstop a pokryť ani najexponovanejšie miesta, kde často dochádza ku kolíznym situáciám. Navyše, ich práca by sa dala využiť určite efektívnejšie pri výkone iných dôležitých úloh.
Ďalším problémom pohraničných oblastí na severe Slovenska sú preťažené kamióny s drevom, ktoré si skracujú cestu do Poľska cez hraničné priechody do 7,5 tony, ktoré na to nie sú určené. Okrem iných problémov, ktoré takéto správanie sa vodičov prináša, sa výrazne ničia aj priľahlé cestné komunikácie. Problém je, že tieto vozidlá sú často vybavené rádiostanicami a upozorňujú sa medzi sebou, kde sa nachádzajú prípadné policajné hliadky. Uvediem príklad, na jednom hraničnom priechode do 7,5 tony, kde si skracujú kamionisti cestu do Poľska, bola požiadaná polícia o súčinnosť, aby vykonala kontroly a nedochádzalo k porušovaniu predpisov. Prvý deň vykonávalo kontroly 37 policajtov, odhalili tri kamióny a na druhý deň to bol už iba jeden kamión. Summa summarum, 37 policajtov v teréne a vybrané pokuty v hodnote 300 eur. Oba prípady neúspešných kontrol boli následkom toho, že vodiči sa dokážu medzi sebou ľahko dorozumieť rádiostanicami a podávať si informácie o prebiehajúcich kontrolách na určitých úsekoch ciest a hraničných priechodoch, v tom čase sa týmto miestam i vyhnúť a po ukončení kontrol sa tam však vrátia opäť.
Vážená pani ministerka, preto sa pýtam, prečo dosiaľ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nevyužíva vo väčšej miere inštitút objektívnej zodpovednosti na slovenských cestách a hraničných priechodoch a či ministerstvo neuvažuje o rozšírenejšom využívaní kamier objektívnej zodpovednosti?
Domnievam sa totiž, že využívanie takýchto kamier by bolo po mnohých stránkach efektívnejším riešením ako hliadka dopravnej polície na mieste. Existujú rôzne modely ako kamery objektívnej zodpovednosti využiť, aby sa znížil počet dopravných priestupkov a hlavne predchádzalo sa tragickým nehodám. Častým argumentom proti efektívnosti využívania takýchto kamier býva, že vodiči si po čase zvyknú, kde sú kamery umiestnené, a na týchto miestach si dajú pozor. Existuje však aj možnosť tieto kamery presúvať na rôzne miesta podľa potreby.
Na záver už iba dodám, že v prípade zahraničných vodičov by však efektívnosť tohto opatrenia išla ruka v ruke s dôsledným vymáhaním pokút od zahraničných vodičov, ktoré je v mnohých štátoch Európskej únie bežné, pretože tieto štáty našli právne možnosti ako to zabezpečiť. Nemyslím si totiž, že Slovenská republika tieto peniaze z nevymožených pokút od zahraničných vodičov nepotrebuje.
Vážená pani ministerka, vopred vám ďakujem za odpoveď na moju interpeláciu.
Druhú interpeláciu mám na pána ministra dopravy.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledujúcu interpeláciu.
Pán minister, žiaľ, znova musím konštatovať, že programové vyhlásenie vlády v oblasti dopravy sa v mnohých ohľadoch neplní. Začiatkom septembra prebehlo v sídle Národnej diaľničnej spoločnosti, akciovej spoločnosti, otváranie cenových ponúk od uchádzačov na zhotoviteľa úseku R3 Tvrdošín – Nižná. Národná diaľničná spoločnosť teda už určite pozná meno víťazného uchádzača, ale verejnosť dodnes ani po štvrťroku nepozná jeho meno. Národná diaľničná spoločnosť pritom pri vyhlásení verejného obstarávania dňa 24. júla 2017 avizovala ukončenie súťaže v prvej polovici roka 2018 a začiatok výstavby v lete budúceho roka, čiže v lete 2018. Dnes máme 6. decembra 2018 a nielenže výstavba nezačala, ale nepoznáme ani meno zhotoviteľa úseku a termín výstavby sa teda znova odsúva. Navyše termíny výstavby pri zvyšných dvoch úsekoch R3 Nižná – Dlhá nad Oravou a Dlhá nad Oravou – Sedliacka Dubová sa tiež znova posunuli a to z plánovaného roku 2019 až na rok 2023.
Vážený pán minister, dovoľujem si teda opýtať sa vás, kedy dôjde k podpisu zmluvy so zhotoviteľom úseku R3 – Tvrdošín – Nižná a kedy sa verejnosť dozvie jeho meno.?
Ďakujem.

Ďakujem. Pán minister, ono je to pekné, že sa plánujú opravovať cesty I. triedy. Schvaľujem, lebo to určite potrebujeme. Len prosím ministerstvo dopravy, keď dostane tieto peniaze od ministerstva financií, nech nerobí obštrukcie a začne opravovať tieto cesty vtedy, keď na to sú vhodné klimatické podmienky. A nie ako to bolo teraz, že začali opravovať cesty I. triedy v polovičke novembra. Samozrejme, plánované úseky ciest nestihli opraviť. Takto dobrý hospodár sa nespráva.
Ďakujem.