Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Vážená kolegynka Grausová, my sme si to už aj na výbore povedali, ja teda tiež zopakujem to, čo som hovorila tam. Nie je pravda, že tieto nominácie reprezentujú iba pána Sulíka, dohodla sa väčšina opozície. Je to nominácia, spoločná nominácia SaS, OĽANO a SME RODINA, čiže naozaj väčšina opozície sa dohodla a zhodli sa na tom, že u vás vhodného kandidáta jednoducho nevidia reálne. A či už teda s vami boli rokovať alebo nie, nebolo to podmienkou listu od pána ministra. A tiež si myslím, že ľudské práva nezaručujú komunikáciu s každým predsedom každej strany a takisto nezaručujú nomináciu v týchto orgánoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako spravodajkyňa výboru predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu na voľbu podpredsedu Dozornej rady pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou (tlač 335).
Návrh na voľbu podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 347 z 24. novembra 2016 pridelil návrh na voľbu podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (tlač 335) Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 29. novembra 2016.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval o predloženom návrhu na svojej 16. schôdzi výboru dňa 29. novembra 2016. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo sa oboznámil s návrhom na voľbu podpredsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a konštatoval, že navrhovaný kandidát spĺňa zákonom stanovené požiadavky.
MUDr. Ľubomíre Romanovej, PhD., zanikol výkon funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou písomným oznámením vzdania sa funkcie doručeným Národnej rade Slovenskej republiky.
Výbor súhlasil s návrhom vlády na voľbu podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:
1. Zobrať na vedomie podľa § 26 ods. 8 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zánik výkonu funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Ľubomíre Romanovej.
2. Zvoliť podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ivetu Pospíšilovú do funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Výbor poveril poslankyňu Janu Cigánikovú, aby predniesla správu o výsledku prerokovania návrhu na voľbu podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolegovia, pán minister, viete, že ja veľmi nesúhlasím s niektorými časťami tohto zákona, a idem vysvetliť teda, z akého dôvodu s nimi nesúhlasím.
V podstate najviac mi prekáža zníženie sadzby za poistenca štátu na 3,78 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Totiž, ono je to takto, keby sme nič nespravili, tak tá sadzba štátu je 4 percentá. Naša sociálna vláda sa rozhodla prvýkrát od roku 2005 znížiť sadzbu takto nízko, pričom tento rok tá sadzba bola 4,41. Ono to znie ako maličké číslo, ale summa summarum sa bavíme o nejakých 100, 120 miliónoch, ktoré, o ktoré menej vlastne zaplatí štát na svojich poistencoch. Je to totiž sadzba, ktorú platí štát za nezamestnaných alebo mamičky na materskej, jednoducho za ekonomicky neaktívnych ľudí platí tieto 4 percentá. Ekonomicky aktívni zamestnaní, tí platia 14 % a z tohto dôvodu vlastne pán minister aj vláda nejakým spôsobom hovoria, že však tie peniaze v zdravotníctve zostanú, pretože tí, ktorí boli nezamestnaní, dnes sú zamestnaní, nezamestnaných je menej, dnes je viac zamestnaných, neplatia len 4 %, platia 14, a preto zaplatia viacej.
Ja si ale myslím, že po tom, čo tu SMER vládne desať rokov a ako vyzerá to zdravotníctvo, ktoré vyše desať rokov mal v rukách, naozaj si myslím, že by bolo načase nechať tým ľuďom tie peniaze, nech zostane tá sadzba minimálne taká, aká je v tomto roku, a nech jednoducho pocítia ľudia kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť.
Minister sa obhajuje ešte aj tým, že vlastne vybavil od ministra financií 50 miliónov eur navyše, ale musíme si povedať, že takto to bolo každý rok. To nie je nič špeciálne a naozaj by som očakávala väčší tlak na ministerstvo financií a nie znižovať v čase, keď sa krajine najviac darí, keď sú najväčšie príjmy do štátneho rozpočtu, tak znižovať sadzbu za poistenca štátu.
Hlavne mám problém s tým, že táto sadzba má dve položky, jednak je to 3,78 ako sadzba samotná a druhá je teda krát počet poistencov, za ktoré platí štát. Už táto časť sa znížila. Už tu je to menej, už tu štát ušetril, prečo potrebuje šetriť ešte aj na tej druhej strane? No a tu máme odpoveď, prečo potrebuje šetriť na druhej strane. Odpoveď je taká, že minister zdravotníctva potrebuje zainvestovať v nemocniciach. Potrebuje jednoducho peniaze na kapitálové výdavky, čo je pochopiteľné, je to pravda.
Ja však mám ale problém s tým, že ten rozdiel, ktorý štát ušetrí, má byť jednoducho iným spôsobom naliaty práve do týchto kapitálových výdavkov, čo vlastne znamená, že tieto peniaze nepôjdu nám všetkým cez zdravotné poisťovne. Tieto peniaze nepretečú cez zdravotné poisťovne spôsobom, že sa bude z nich platiť zdravotná starostlivosť, ale pôjdu do ministerstvom vybraných, predpokladám, že štátnych nemocníc, ktoré potrebujú sanovať. Áno, tieto nemocnice možno využívame všetci, ale predsa je to vyvolených pár nemocníc, vyvolených pár štátnych nominantov, ktoré budú vlastne za tieto prostriedky zodpovedať, kdežto keď to ide nám všetkým do všetkých zdravotných poisťovní, myslím si, že je to lepšie, lebo takto tie peniaze nedostanú ani ambulantní lekári, nedostanú sa jednoducho tie peniaze k ľuďom, lebo toto sú súkromníci, tie peniaze dostanú zadlžené nemocnice. Opäť raz zadlžené nemocnice.
A mne sa to teda aj nezdá fér, ja neviem, ako vám. Vám sa to zdá fér, pán minister? Jednoducho nakúpime, nakúpime zase, nemocnice sa môžu donekonečna zadlžovať, nemajú žiadny problém, nakúpime im nové zariadenia, renovujeme ich, a čo k tomu, ako k tomu príde ten súkromník, ten, čo súkromnú nemocnicu riadi? Ten takúto podporu štátu nedostane. A my to ešte ideme zvyšovať. Je to jednoducho nespravodlivé.
S týmto zákonom ešte; ešte by som k tomu povedala toľko: Takisto sa mi nepáči, ja viem, že je to rovnaká, rovnaký objem peňazí, že buď to budú dane, alebo to budú odvody, ale niekto to zaplatiť musí, to hovoríte často. V každom prípade ale nepáči sa mi znova to, že viac-menej pracujúci, tí aktívni, budú museť ešte v oveľa väčšej miere solidarizovať s nepracujúcimi, že tí nepracujúci budú kvázi do toho systému platiť menej a pracujúci vlastne zostávajú na svojom, takže aj s týmto mám problém.
No a čo sa tohoto zákona týka, je tam ešte problém, ja mám problém teda s odvodovými stropmi. To viete, že my ako strana máme problém s tým, do akej miery až musí byť, či musí byť tá solidarita nekonečná, pretože bavíme sa o 15-tisíc najlepšie zarábajúcich, ktorí už teraz platia oveľa viacej. A áno, viem, hovoríme o solidarite, ale ja sa pýtam, či o absolútnej, alebo nominálnej, alebo percentuálnej, o akej solidarite sa bavíme. Pretože existuje tu, existuje tu veľmi veľká časť ľudí, ktorí majú minimálne príjmy, ktorí neplatia nič do toho systému alebo prípadne minimum, potom je tu nejaká stredná vrstva, ktorá to väčšinou ťahá, a potom je tu tých 15-tisíc najlepšie zarábajúcich, ktorých sa teda týkajú tie odvodové stropy, ktorí zarobia viacej a veľmi veľa z týchto zarábajúcich, si myslím teda, je zamestnaných v nadnárodných korporáciách a podobne, čiže myslím si, že z toho systému budú môcť veľmi ľahko vypadnúť. Budú jednoducho poberať ten plat v inom štáte, keď im to budeme takto komplikovať.
A ešte je tu aj taká vec, že či si uvedomujeme, že sa bavíme možno o sumách, za ktoré by si ten človek mohol zaplatiť operáciu alebo nejaký zdravotnícky úkon úplne sám. Alebo prípadne nejaké poistenie niekde, niekde v Amerike na úplne; komerčné; na úplne inej úrovni. A my ho teraz nútime, aby takéto peniaze nalieval do systému. V podstate podľa mňa ho nútime odísť. Ja si myslím, v Rakúsku, v Nemecku, kde tento sociálny systém, táto myšlienka vznikla, všade majú, všade majú odvodové stropy. Dokonca niekde nižšie ako u nás. A pokiaľ urobíme tento krok, ja si myslím, že je jednoducho neférový a nebudem s ním súhlasiť.
Z tohto dôvodu som aj podala pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 245).
V čl. I bod 66 sa § 38eh) dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 je sadzba poistného pre štát 4,41 % z vymeriavacieho základu."
Odôvodnenie som teda vysvetlila. Myslím si, že by do zdravotníctva, nechcem do zdravotníctva viacej, uvedomujem si, že štátny rozpočet je obmedzený. Chcem iba to, čo sme boli schopní zaplatiť v tomto roku, z toho dôvodu, že do štátnej kasy ide viac peňazí a ja nevidím dôvod, prečo ľuďom brať v takto citlivej veci, ktorá, v rezorte, ktoré sa týka ich zdravia, ich životov. Myslím si, že práve tu by bolo – a práve od vašej vlády –, by bolo na mieste skôr pridať, ako uberať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Kolegynke Shahzad veľmi pekne ďakujem aj za upozornenie, ja som sa teda snažila v tej slovenčine, ja som nenašla, ale, ale čo sa týka anglickej verzie, naozaj som volala na Európsku komisiu, riešili sme to a to, a zatiaľ je zaujímavé, že nie všetci sa rovnako zhodujú a hovoria o tom istom. Časť, časť hovorí to, čo hovoríte vy, že sa to, že sa to teda týka všetkých, časť právnikov hovorí, že asi nie všetkých, čiže práve preto som podala tú otázku na Európsku komisiu, nech nám to objasnia, ako sa veci majú, vieme sa potom podľa toho zariadiť.
V každom prípade, ak sa budeme baviť o tom, že dáme to ustanovenie iba na rok a iba na dva, predstavte si tých, ktorí dnes budú to zariadenie otvárať a nebudú vedieť, čo ich čaká o rok, čo ich čaká o pol roka. Ako myslím si, že je to zbytočné, tá komunikácia zrejme bude trvať dlhšie, sama ste povedali, že tam je teda viac problémov, ktoré treba riešiť. Myslím si, že do roku 2023 je naozaj prísľub nejakej istoty, že nebudeme tu mať zmeny každých päť minút a zároveň, že sa to podarí doriešiť.
A, Jozef, ďakujem ti veľmi pekne za podporu, súhlasím, teda alebo však nakoniec súhlasiť s tvojimi slovami (povedané so smiechom), ale chcem podotknúť jednu vec, my sa tu v podstate znova bavíme pri tom, pri tom pozmeňováku pred, aby, aby mohli zostať aj staršie deti ako tri roky v jasličkách. Na rovinu, bavíme sa tu opäť o nedostatku miestach v škôlke, to je celý problém, ale jednoducho s týmto si vláda musí poradiť. Majú na starosti školstvo, majú na starosti zdravotníctvo, majú na starosti sociálne veci, mali by si sadnúť spolu k stolu a nie vyriešiť to tak, že veď, rodičia, vy si to zariaďte, alebo, podnikatelia, zriaďovatelia, prevádzky, zariaďte si to, to by bola dobrá vláda, ktorá by dokázala najprv vo svojich kruhoch nájsť zhodu, aha, a potom teda nerobiť takéto zbytočné starosti rodičom, a preto verím, že tento návrh podporia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Hovoríme o tzv. jasličkovom zákone, preto som si dovolila pred vás predstúpiť aj ja ako zriaďovateľka takýchto jaslí. Od roku 2009 v podstate som v tomto v týchto službách podnikala, mám teda nejaké praktické skúsenosti a po prečítaní návrhu zákona som sa rozhodla podať aj nejaké pozmeňováky, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré ste mnohí z vás podpísali, dokonca viac ako potrebný počet. Myslím si, že tieto pozmeňováky, čo sa týka teda praxe, majú hlavu a pätu a veľmi rada vysvetlím, z akého dôvodu, ale na začiatku by som len tak ako rada povedala, viacerí už ste počuli, prečo je jasličkový problém zákon, a počuli sme veľa výhrad, ale jednu vec chcem povedať jasne a zrozumiteľne ako, ako zriaďovateľ takýchto jaslí.
Chcem povedať, že už dávno bolo potrebné uchopiť túto problematiku, bolo to niečo, čo lieta niekde v nedotknutom vesmíre, nepriznávala sa, nepriznávali sa k nám ani školstvo, ani zdravotníctvo, teraz teda nás dostal na starosti ministerstvo sociálnych vecí a rodiny, takže ja chápem tento motív ako naozaj, alebo túto myšlienku ako pozitívnu, napriek tomu myslím si, že by bolo užitočná väčšia, väčšia, väčší rozhovor, väčšia diskusia s ľuďmi z praxe, aby sa teda dosiahli pozitívnejšie efekty, a nie tie negatívne, pretože ten zákon niektoré veci má navyše a niektoré veci mu chýbajú.
To, čo mu chýba, je jednoznačné z môjho pohľadu alebo to, čo je v praxi problém. Tým deťom sa v tých jasliach objednáva jedlo z kdejakej pizzerie a podobné veci. Ja by som v tomto určite dbala na to, aby rodič mal možnosť byť lepšie informovaný, a teda nielenže zobraziť jedálniček niekde, ale hlavne dodávateľa stravy a reálne, reálne nejakým spôsobom sledovať, aby tí rodičia mali možnosť sledovať, odkiaľ , odkiaľ tie dané jasle to jedlo pre tie malinké deti nosia, lebo, samozrejme, nie je to jedno pri 8-mesačných, ročných, rok a pol starých deťoch, že jedia nejaké korenené a podobne. Toto je vec praxe, ktorú, viem, že takto sa to robí, pretože škôlky sú preťažené, nie sú ich kuchyne kapacitne schopné obsluhovať súkromné zariadenia a z tohto dôvodu sú súkromné zariadenia nútené alebo pohodlné a objednávajú si takéto jedlo pre tieto malé deti. Čiže toto by som pridala, vytkla by som, že tam chýba, a takisto program, je ale namieste povedať, že toto asi nie je o ministerstve sociálnych vecí, možno by sa na toto mohlo pozrieť ministerstvo školstva. V každom prípade ja ako zriaďovateľka som sa rozbehla prvé na ministerstvo školstva, no dajte mi nejaké, nejaké, nejaké záchytné body, niečo, čo má to dieťa vedieť, keď teda bude dosahovať nejaký vek, keď bude odchádzať, aby som vedela, teda že čo štát očakáva a čo štát garantuje, a aby som to spĺňala, a zistila som, že nič také neexistuje. Existuje výchovnovzdelávací program pre detičky 3-4-ročné a nič menej. Čiže ak, ak dá dnes rodič dieťa do jaslí a potom celý deň pozerá televíziu, tak z pohľadu štátu je to viac-menej v poriadku a zároveň robí pozmeňujúce návrhy, nie, teda robí zákony, kde niektoré veci sú naozaj zbytočné a iba komplikujú život. Lebo tie jasle sú potrebné, preto ich je toľko, štát to nevie zabezpečiť, nie je ich dostatok a nie je asi namieste klásť týmto súkromníkom polená pod nohy zbytočne.
A preto podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242):
V čl. I bode 58 § 110z ods. 9 písm. a) sa slová "1. januára 2018" nahrádzajú slovami "1. januára 2023".
O čo v tomto bode ide? Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi takýchto kamenných jaslí povinnosť zabezpečiť bezbariérový prístup. Znova je namieste povedať, táto povinnosť nie je vymyslená len tak. Táto povinnosť nám vstáva z dohovoru, ktorý sme podpísali, ktorý sme podpísali v roku 2010, Dohovor o právach postihnutých, a boli sme povinní a sme povinní ho implementovať do našich zákonov. Čiže z tohto dôvodu nejakým spôsobom sa nedá úplne vynechať táto povinnosť.
Na druhej strane, uznajte sami, z praxe, z praxe asi nemá veľmi zmysel hovoriť o tom, že keď je na 500, 500 metroch niekoľko zariadení, každé jedno musí byť bezbariérové. Pretože bavíme sa o zariadeniach, ktoré sú väčšinou rodinné domy, sú to zariadenia rodinného typu, kde je 8-10 detí, a bezbariérovosť v tomto prípade znamená, že takýto, takýto prevádzkovateľ bude musieť riešiť, že tam má v rámci toho rodinného domu nejaké schodisko. Dala som si ja ako prevádzkovateľ urobiť cenovú ponuku, kde, kde vlastne mi vyčíslili, že úplne najjednoduchší typ na to najširšie a najrovnejšie schodisko v rámci tých svojich prevádzok, ktoré máme, tak to najjednoduchší nejaký taký systém vlastne vyjde 16-tisíc euro bez DPH. Takže toto my chceme teraz od každého jedného toho rodinného domu, od každého jedného prevádzkovateľa, od každej jednej tej dámy, ktorá sa o tie deti niekde stará, možno nejaká učiteľka, ktorá má možno 4-5 detí na starosti, my od nich chceme v tom svojom domčeku, a teda prevádzkuje to kvázi ako jasle, bude spadať pod tento zákon, my od nej chceme, aby urobila takúto investíciu úplne zbytočne, pretože ďalšie jasle vedľa o dva domy ďalej, ďalšie jasle v ďalšej ulici, jasle o tri ulice ďalej, každá jedne, každý jedne, všetky tieto jasle (povedané so smiechom) budú musieť spĺňať tú istú povinnosť a všetky budú musieť takto zainvestovať, príde mi to naozaj zbytočná investícia.
Z tohto dôvodu som sa rozhodla navrhnúť znenie a posunúť účinnosť na rok 2023. Áno, je to dlhá doba, je to až 5 rokov a je to z toho dôvodu, že som dotazovala aj Európsku komisiu, čo sa týka tohto Dohovoru o právach postihnutých, a pýtala som sa, či sa to teda týka aj verejných, aj jaslí, pretože ono znenie tohto dohovoru nie je v slovenčine, čo je pozoruhodné, ale v podstate z angličtiny som si preložila, že sa týka iba verejných zariadení a zariadení poskytujúce verejné služby. Je otázka, či súkromné jasle, kde je niekoľko klientov, ktorých si vedia tieto jasle obslúžiť, a dopredu sa s nimi dohodnúť, či naozaj musia túto prísnu legislatívu spĺňať, a ak áno, tak je možno na čase sa porozprávať o tom, že či je to na mieste. Chcem podotknúť, že tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh mi podpísala napríklad aj kolegynka Silvia Shahzad, s tým sme sa o tom rozprávali. Myslím si, že takisto považuje za zbytočné, za zbytočnú takúto zmenu a postihnutí by v tejto krajine potrebovali podporu úplne v inom smere a nijak prísnejšiu, ale o tom tu hovorila predo mnou.
Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:
1. V čl. I v bode 18 § 32b teda sa vypúšťa ods. 3.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 26.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I v bode 58 § 110z sa vypúšťa ods. 4.
Doterajšie odseky 5 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 8.
O čom tento návrh je? Návrh zákona, o ktorom hovorím, limituje počet detí v zariadení na miestnosť na maximálne 12 detí. Doterajšie obmedzenia hygieny hovoria o tom, že deti v zariadení, to množstvo bolo obmedzované podľa toho, aká veľká bola hernosť. Boli, na, na herňu sa počítali 3 alebo 4 metre štvorcové na jedno dieťa. Momentálne zostáva v platnosti aj toto ustanovenie. Tie 3-4 metre štvorcové rovnako ďalej platia. Jediný rozdiel je, že sa určil maximálny limit 12 detí, a to s vysvetlením, že teda chceme podporovať iba malé zariadenia rodinného typu. Irónia, keď zároveň týmto malým zariadeniam rodinného typu nakážme kúpiť zariadenia, ktoré teda zabezpečia bezbariérovosť za 16-tisíc euro. Ale dobre, tak teda obmedzíme tento počet na dvanásť, a čo sa stane, no tak ako prevádzkovateľ mám miestnosť 50-60 metrov štvorcových. No postavím v strede sádrokartónovu priečku a mám to ja síce vybavené legislatívne, len nerozumiem tomu, prečo tie deti nemôžu sa hrať a využívať väčší priestor. Zdá sa mi to zbytočné a myslím si, že toto by tam nemuselo byť, pokiaľ ďalej platí to ustanovenie o 3 až 4 metroch štvorcových pre dieťa v herni.
Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242):
V čl. I bode 18 § 32b odsek 1 znie:
"Ak sa rodič alebo fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole, pripravuje sa na trh práce alebo vykonáva aktivity spojené so vstupom alebo návratom na trh práce alebo zárobkovú činnosť, služba na podporu zosúladenia rodinného života a pracovného života poskytovaním starostlivosti o dieťa sa poskytuje v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa
a) do konca kalendárneho roka, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom, to neplatí, ak nie je v danom školskom roku prijaté do materskej školy, alebo,
b) do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom, to neplatí, ak je v danom školskom roku prijaté do materskej školy."
O čo v tomto návrhu zákona ide? V podstate tento zákon udáva prevádzkovateľovi povinnosť vylúčiť dieťa z kolektívu alebo zo zariadenia v tom roku, kedy dosiahne tri roky. To znamená, že, ja sa pýtam, čo napríklad s deťmi, ktoré sa narodia v októbri, novembri, decembri. V septembri ešte nebudú prijaté do, do škôlky, pretože ešte nemajú tri roky. Vieme dobre, že vo väčších mestách je problém zaradiť do materskej škôlky aj deti, ktoré majú štyri roky, takže my budeme povinní alebo detské jasle budú povinné vyradiť ich na základe tohto zákona zo svojej starostlivosti, ale rodič ich už nebude mať kam dať a zároveň oprávnene škôlka ešte v septembri ich vylúči už len preto, lebo nemajú tri roky. Tie októbrové, novembrové už teda, ale zároveň tri roky dosiahnu a v decembri budú musieť alebo v januári opustiť toto zariadenie. Čo ten rodič ako bude robiť s nimi teraz? Dá ich na chvíľu do iného zariadenia súkromného na pol roka, na rok, alebo si ich nechá doma a dá na chvíľočku výpoveď v práci alebo teda trpezlivý zamestnávateľ to pochopí, lebo sme si nevšimli. Ja si myslím, že toto je zbytočné, absolútne zbytočné obmedzenie. Preto navrhujem, aby, dobre, aby tam, aby tam toto ustanovenie zostalo, lebo rozumiem zmyslu rozdeliť starostlivosť v týchto súkromných zariadeniach na, na jasle, ktoré budú registrovať VÚC-ky, ktoré budú do troch rokov, a na škôlky, ktoré bude registrovať ministerstvo školstva, ktoré bude do šesť rokov. Rozumiem tomuto zámeru, ale zároveň prosím, aby sme dbali na rodičov, aby sme brali ohľady aj na ich, a nielen na jednotlivé rozdelenie a pochopili, že pre nich bude veľký problém, keď ich, keď ich tieto detičky nebudú mať kam umiestniť, no, a preto navrhujem, aby tam teda to ustanovenie zostalo, ale s podmienkou, že platí, ak ten rodič má v ruke papier o tom, že prijali to dieťa do materskej školy. Akonáhle ho nemá, tak tie jasle majú oprávnenie si ho vlastne nechať v starostlivosti až do momentu, kým ho, kým ho neprijme akákoľvek materská škola. Ide teda o to, aby nám nevypadlo zo systému.
Chcem ešte pri tomto bode zdôrazniť, že v celom zákone sa hovorí o starostlivosti o deti do 3 rokov a zároveň do 6 rokov veku, ak ide o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom, ale v § 32b, ktoré pojednáva o kamenných jasliach ako takých, tam zrazu vypadáva práve to dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom do 6 rokov. Ja som sem, ja som ho sem zahrnula práve preto, lebo veľmi často práve tieto deti navštevujú súkromné zariadenia, a to z dôvodu, že sú to maličké zariadenia s malým počtom detí, a keďže majú teda nepriaznivý zdravotný stav, často oslabenú imunitu, naozaj veľmi častým klientom sú práve takéto detičky do šesť rokov. Na tieto tento § 32b vôbec nemyslí. Myslím, že by na nich myslieť mal.
Kolegovia, ja vás veľmi pekne prosím o podporu týchto, týchto návrhov. Myslím si, že sú to veci z praxe, sú to veci, ktoré ocenia rodičia, a myslím si, že bez ohľadu na farbu politického trička by sme rodinám mali vychádzať v ústrety, a nielen písať na papieri, ale naozaj zosúlaďovať ich pracovný a rodinný život.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Páni, ja len krátko. Peter, práve preto som, som to teda vo svojej reči uviedla, lebo je to podľa mňa jedna z najdôležitejších vecí na roveň s tým, aby sa ľudia starali o svoje zdravie a aby boli za to bonifikovaní, som dala odštátnenie nemocníc a podobne. Čiže myslím si naozaj, že je to rovnako dôležité. A je veľmi dôležité to ľuďom povedať, povedať im pravdu, že aj oni sú zodpovední za svoje zdravie a že jednoducho nikto sa o nich, o ich zdravie lepšie nepostará ako oni sami.
Ďakujem aj tebe, Eugen. Áno, sú to odvážne opatrenia, ale zdravotníctvo sa odvážne zanedbáva už roky a bolo by načase teda, aby sa tam začali robiť zmeny. Viem, že toto je rozprava k rozpočtu, ale chcela som zdôrazniť, že ruka v ruke s tým, že nesúhlasím, aby išlo do zdravotníctva menej zdrojov, by mali ísť aj reformy a zmeny a tie som chcela teda konkrétne pomenovať, ktoré by podľa mňa, veľmi, veľmi pomohli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážení kolegovia, Slovensko dáva na zdravotníctva viac ako okolité krajiny. Vo výsledkoch však zaostáva. Česko, Poľsko, Maďarsko dosahujú v priemere o 18 % nižšiu úmrtnosť odvrátiteľnú systémom zdravotnej starostlivosti a zároveň sa ich obyvatelia dožívajú vyššieho veku. Jednou z príčin zaostávania je nízka efektívnosť slovenského zdravotníctva. Mohlo by sa zdať, že riešením je znížiť zdroje plynúce do rezortu zdravotníctva, čím by sa zvýšil tlak na efektivitu. Obávam sa však, že tak ako sme sa efektivity nedočkali za viac ako desať rokov vlády SMER-u, nedočkáme sa jej ani dnes a za nedostatočné financovanie a riadenie starostlivosti o zdravie ľudí zaplatia iba oni sami. A to nielen fyzicky a psychicky, ale doslova aj prakticky.
Ťažko sa mi darí porozumieť tomu, prečo v čase, keď do štátnej kasy prúdi viac peňazí, ako sa rátalo, keď Slováci platia vyššie dane a odvody ako iní, prečo v tomto čase ideme brať tam, kde ide o zdravie a životy ľudí. A to aj napriek tomu, že podľa aktuálnej prognózy Európskej komisie výdavky na zdravotníctvo na Slovensku porastú ako tretie najrýchlejšie v Európskej únii. Hlavným dôvodom je rastúca potreba zdravotnej starostlivosti vo vyššom veku. Napríklad ročné náklady na 75-ročného priemerného muža sú približne sedemnásobne vyššie ako na 25-ročného. Odvodová odpočítateľná položka navýšenia miezd v zdravotníctve bez dodatočných zdrojov, neočakávaný dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovne, stále viac zadlžené nemocnice, nespokojní pacienti, nespokojní lekári, sestry, zbytočná, systémom zdravotnej starostlivosti odvrátiteľná úmrtnosť, nerozumné populistické opatrenia, nehospodárne nákupy v zdravotníctve, roky trvajúce neefektívne riadenie. K týmto skutočnostiam ešte uberieme z rozpočtu zdravotníctva?
Rozpočtu pustila žilou aj odvodová odpočítateľná položka. Ľudia s nízkymi príjmami síce platia nižšie odvody, ale bez kompenzácie tieto peniaze zdravotníctvu chýbajú. O to väčší bude medziročný pokles platby štátu, s ktorým počíta návrh štátneho rozpočtu na rok 2017. Celkove bude štát platiť na budúci rok o vyše 700 mil. eur menej ako v tomto roku. Výpadok, treba povedať, majú kompenzovať ekonomicky aktívni poistenci, ktorí zaplatia o takmer 170 mil. eur viac a možno zaplatia ešte viac, ak prejde návrh na zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre lepšie zarábajúcich. To, že sa platba štátu na svojho poistenca znižuje, sa dá odôvodniť. Sadzba poistného sa vracia na defaultnú úroveň 4 % z priemernej mzdy. Vďaka rastúcej zamestnanosti klesá počet poistencov štátu, teda pomer odvody verzus dane ako zdroje financovania zdravotníctva sa tak dostávajú na predkrízovú úroveň okolo 70:30. Napriek tomu som si istá, že ak bolo v tomto roku dosť financií na to, aby sa zo štátneho rozpočtu zaplatila priemerná sadzba 4,41 % za poistenca štátu, nie je dnes namieste ju znižovať. Vzorec platby štátu poisťovniam vyzerá tak, že sa vynásobí počet ekonomicky neaktívnych, teda poistencov štátu zákonnou sadzbou, o ktorej tu hovoríme. Nerozumiem tomu, prečo ak štát ušetrí už na tom, že platí za menší počet ľudí, prečo má potrebu znižovať aj tú druhú časť premennej, a to sadzbu ako takú. A to nielen na defaultné 4 %, ale dokonca sa uvažuje ešte o nižšej sadzbe. Myslím si, že je najvyšší čas, aby ruka v ruke s efektívnym riadením ľudia pocítili platby, ktoré roky do zdravotníctva odvádzajú, v podobe výrazne kvalitnejšieho, prístupnejšieho a ľudského zdravotníctva. Nie je namieste v čase, keď sa darí šetriť práve v tomto rezorte. Je tu práve čo dobiehať.
Napriek niekoľkým kolám oddlžovania sa štátne nemocnice naďalej zadlžujú. V prvej polovici roka 2016 dosiahli záväzky trinástich najväčších nemocníc ministerstva zdravotníctva 591 mil. eur. Z toho 472 sú záväzky po a 119 v lehote splatnosti. Zadlžovanie sa v roku 2015 zrýchlilo a v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi stúplo na úroveň 108 mil. eur ročne, čo bol najvyšší nárast od roku 2011. Pri súčasnom tempe zadlžovania môžu záväzky nemocníc v budúcom roku dosiahnuť takmer 750 mil. eur vzhľadom na neustálu tvorbu dlhu štátnymi nemocnicami, ktoré aj tak nakoniec zaplatia daňoví poplatníci, som si istá, že je namieste rozprávať sa aj o riešeniach. Môžme vymyslieť ďalšie pravidlá ako zabrániť rozkrádaniu v zdravotníctve, ale je zrejme načase pochopiť, že naši, vaši a politickí nominanti sú dostatočne šikovní na to, aby si našli cestičku, ako tieto pravidlá obísť. Je čas, aby sa konečne začalo obstarávať tak, aby to bolo pre ľudí najefektívnejšie, a nie tak, ako doteraz, skutok sa nestal, všetko je v rámci zákona, napriek evidentným nehospodárnym nákupom. A na to je nutné priznať si, že štát je jednoducho zlý vlastník, pretože z cudzieho krv netečie. A štátny nominant neokráda seba, ale platcov daní a odvodov. Je načase odpolitizovať, respektíve odštátniť slovenské zdravotníctvo. Nemocnice, ktoré sú príspevkovými organizáciami a môžu ísť do dlhu, je potrebné transformovať na akciové spoločnosti aj so všetkými prísnymi kritériami posudzovania ich hospodárenia.
Napriek skutočnostiam, o ktorých som teraz hovorila, súčasťou rozpočtu verejnej správy sú v súlade s metodikou ESA 2010 aj údaje za hospodárenie zdravotníckych zariadení. Návrh rozpočtu predpokladá, že v roku 2017, dámy a páni, budú nemocnice hospodáriť vyrovnane. Mimochodom, to pôvodne predpokladal aj vlaňajší rozpočet na tento rok. Aby to vyšlo, zdravotnícke zariadenia by mali dostať o 150 mil. eur viacej, čo je plus 10 %, ale to by zároveň znamenalo, že v rámci intersektorálneho členenia dostanú iné segmenty menej peňazí než v tomto roku. Ktoré by to mohli byť, naznačuje revízia výdavkov rozpracovaná na základe manifestu Hodnota za peniaze; 115 mil. sa má ušetriť v liekovej politike, 13 mil. v nákladoch laboratórií. Tieto úspory sú však zatiaľ virtuálne. Reálne kroky na ich dosiahnutie sa ešte neuskutočnili. Náklady na oba segmenty pritom medziročne stúpajú.
Úspechom by bolo už len spomalenie rastu. Na rozdiel od virtuálnych úspor rast miezd je reálny. Mzdová regulácia zdravotníckych pracovníkov je ovplyvnená rastom minimálnej, ako aj priemernej mzdy, ktoré vstupujú do indexov ich minimálnych mzdových nárokov. V prípade minimálnej mzdy ide o 7,4-percentný nárast, zo 405 na 435 eur, v prípade priemernej mzdy o 2,9-percentný, z 858 na 883 eur. Napriek navýšeniu miezd nie je cítiť nadšenie zdravotníckeho personálu. Považujeme za užitočné začať debatu o zrušení tabuľkových platov v zdravotníctve. Mzdy a odvody predstavujú asi 55 % výdavkov v zdravotníckych zariadeniach. Podľa rozpočtu stúpnu im mzdové výdavky medziročne o takmer 50 mil. eur, čo je 6,3 percenta.
A, samozrejme, je namieste pýtať sa, čo bude s dlhom a hospodárením Všeobecnej zdravotnej poisťovne? Koľko reálne bude potrebné naliať do štátnej poisťovne? Celých 283 miliónov, alebo iba 50? Možno by sme sa to aj dozvedeli, keby sa vládni poslanci unúvali prísť na zdravotnícky výbor zvolaný špeciálne k tejto téme. A možno by bolo načase otvoriť aj diskusiu o rozdelení Všeobecnej zdravotnej poisťovne na tri-štyri časti, na tri-štyri menšie konkurenčné poisťovne, čo umožní poistencom využívať benefity vyplývajúce z plurality poisťovní a ich konkurenčného boja. Zo zahraničných štúdií, napríklad Human development report, vyplýva, že zdravotný stav ľudí na Slovensku je do významnej miery ovplyvňovaný spôsobom života. Napríklad v niektorých afrických krajinách je dĺžka života a zdravotný stav ľudí v rozhodujúcej miere ovplyvnený najmä dostupnosťou základných liekov. Pre celkový pozitívny finančný dopad je potrebné umožniť poisťovniam bonifikovať poistencov, ktorí zdravotným štýlom znižujú riziko vzniku ochorení, a tiež tých, ktorí zodpovedne pristupujú k dodržiavaniu liečebného režimu svojho ochorenia. Je dôležité dbať aj na osvetu a prevenciu.
Ale späť k rozpočtu. Summa summarum, obávam sa, že medziročný nárast zdrojov o cca 70 mil. eur za ekonomicky aktívnych jednoducho nepostačí na krytie spomínaných výdavkov a výpadkov. A to ani za predpokladu, že sa podarí, čo je nie úplne pravdepodobné, zastaviť rast výdavkov na tie segmenty, s ktorými rozpočet ráta. Ale pre takéto prípady máme ešte jeden zdroj financovania. Všakže? A tým je dlh. Podľa viacerých odhadov už prekročil 700 mil. eur. Každý rok narastie o sumu zodpovedajúcu 7 - 9 % výdavkov na nemocnice, lebo o oddlžení nemocníc sa v rozpočte nepíše ani "ň" a ani o strate vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. To sme si tieto drobné nevšimli?
Ďakujem pekne. (Slabší potlesk.)

Ďakujem pekne. Igor, ja ti naozaj rozumiem, o čom hovoríš a prečo teda s tým máš problém a takisto rozumiem úplne ľuďom, ktorí majú problém s tým, aby poslanci pri výkone, ich výkone momentálnom a už teda dlhodobejšom, mali takéto platy.
Ale zároveň sa ťa chcem opýtať, kto potom má nahradiť túto vládu? Kto má zlepšiť situáciu ľudí? Kto má zlepšiť situáciu na Slovensku? Kto má Slovensko oddlžiť? Necháme to takto? Necháme tu ľudí, ktorí tu, ako si sám povedal, vládnu 10 rokov, necháme tu nízke platy, pretože oni si to už zariadili a šikovní ľudia, šikovní manažéri za tie peniaze nemajú záujem sem ísť? Necháme to ale tak a budeme sa tváriť, že veď je to preto, lebo takto sa to nosí, lebo ľuďom sa darí zle. Ale ľuďom sa darí zle, ja viem, že je to nepopulárne, ale ľuďom sa darí zle aj preto, lebo si zvolili takúto vládu. Bohužiaľ, je to tak. A jednoducho ja by som chcela, aby mali možnosť voliť šikovnejších a lepších a kvalitnejších ľudí.
Zároveň hovoríš, že si za to, aby bol, aby bol ten plat nastavený podľa toho, ako sa darí kvázi štátu. Ale Richard Sulík nastavil ten vzorec práve, práve je závislý od toho, je naviazaný na schodok rozpočtu verejnej správy a jeho podiel na HDP. Čiže my sme dali nejaké riešenie. Možno sa ti nepáči, ale nejaké sme dali, nejaké sme navrhli, ale ako zatiaľ tu nie je iné. No tak sme za to, aby sa to jednoducho nestoplo teraz, aby platilo toto riešenie, ktoré je naviazané na výkon ekonomiky nejakým spôsobom.
Ak máš lepší, navrhni ho, my by sme naozaj hlasovali aj za Mira Beblavého, len my sme proti tomuto divadlu. To je celé. My sme proti tomuto divadlu a proti tomu, aby sa tu umelo, sme sa tu tvárili, že takto je to v poriadku. To je všetko.

Ďakujem pekne. Martin, prosím ťa, povedz kolegovi Igorovi Matovičovi, nech si nechá tieto subjektívne poznámky, lebo neviem, či on presne vie o tom, ako to v našej strane chodí, ja teda tiež neviem o nejakej dohode.
A chcem povedať len toľko, že ak si pán Matovič nevšimol, tak my v SaS-ke nerobíme veci podľa toho, či sa to ľuďom páči, alebo nepáči, či z toho niečo vytlčeme, alebo nevytlčeme, nechajte si takýto populizmus. My hovoríme to, a ja vám to poviem na rovinu, ja by som chcela, aby poslanci, ministri, aby takíto ľudia mali vyšší plat.
Viete, prečo by som to chcela? Aby sem do tohto parlamentu, si sadli ľudia, ktorí niečo v živote dosiahli, niečo dokázali, ktorí dnes možno zarábajú možno 10-tisíc euro, možno viacej a zarábajú tie peniaze preto, lebo boli vo svojím živote veľmi šikovní. Dokázali vytvoriť firmu, dokázali zamestnať ľudí, dokázali tú firmu viesť, jednoducho dokázali vo svojom živote, že sú šikovní, vysporiadali sa s tým a vedia, aké to je, čo je to podnikať, čo je viesť niečo. Takýmto spôsobom pre týchto ľudí, ktorí dnes zarábajú tisíce, pre tých je ten plat, ktorý sa poslancovi ponúka, pre takéhoto človeka je to smiešny plat. Samozrejme, pre nejakého ťuťmáka, ktorý v živote nič nevytvoril, ktorý sa narodil so zlatou vidličkou v zadku možno, tak pre toho, pre toho je to možno atraktívne, ale ja by som chcela, aby sem chodili šikovní manažéri, ktorí budú rozhodovať o tom, ako sa tejto krajine bude dariť.
A vôbec sa mi nepáči toto vytĺkanie kapitálu, pretože, áno, väčšina ľudí si povie, že, fuj, tí poslanci zlí, no viac si nezaslúžia. Ale keby sme ponúkali vyšší plat, prišli by sem konkurovať možno nie úplne najšikovnejším niektorým poslancom naozaj šikovní ľudia, ktorí by dokázali túto krajinu jednoducho ťahať k lepšiemu.
Tak ja z tohoto dôvodu budem proti tomu, aby sa zmrazovali platy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Martin, ja len krátko. Ja by som po tom, čo sme tu počuli doteraz poslednú dobu, chcela veľmi oceniť tvoj prejav a hlavne tvoj rozhľad a snahu nadobudnúť za tie roky čo najviac vedomostí. Neriešiť problémy, ukázať prstom a toto je vinník, ľudia, pozrite sa, ja viem riešenie, ale naozaj sa snažíš tie problémy nejakým spôsobom hlbšie analyzovať a chcem teda naozaj oceniť tvoj prejav a ten spôsob, akým sa snažíš bojovať za lepší svet v kontraste s niektorými inými rečami a s niektorými faktickými poznámkami. Je to naozaj dar a ja ti zaňho ďakujem.