Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vyjadriť svoj názor k Mečiarovým amnestiám, ktoré nás tu strašia už skoro dvadsať rokov. Keď sa Mečiar po odchode zosnulého prezidenta Michala Kováča stal zastupujúcim prezidentom, jedným z jeho prvých rozhodnutí bolo udelenie amnestie vo veci zavlečenia Michala Kováča mladšieho. Konkrétne v jednom článku nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho. To, že mu na tom veľmi, veľmi záležalo, potvrdzuje fakt, že ešte v ten istý deň, a to 3. marca 1998 to bolo publikované v Zbierke zákonov.
O približne štyri mesiace neskôr, 7. júla 1998 sa však na základe viacerých upozornení právnikov rozhodol zmeniť pôvodnú formuláciu, ktorá bola chybná, a preto vydal ďalšie pozmenené rozhodnutie o amnestii. V čl. 2 nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámením, s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.
To, že tieto amnestie nie sú v poriadku, potvrdili i mnohí právnici, pretože tie by sa, amnestie, tie by sa mali udeľovať len za neúmyselný trestný čin. Zdôrazňujem, neúmyselný. Súhlasí s tým i bývalý prokurátor Michal Serbin, ktorý v roku 2000 obžaloval Ivana Lexu a ďalších 12 spolupáchateľov za zavlečenie prezidentovho syna do zahraničia. (Ruch v sále.) Kolegovci, neruším vás? Ja môžem počkať. (Ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci!
Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Všimla som si, celý deň tu bol jeden poslanec, teraz ste tu viacerí. Prišli si sem pokecať? Lebo tam máte kaviareň a bufet. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, nech sa páči, pokračujte.
Páni poslanci, kľud!
Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Lebo ja na rozdiel od vás som sa pripravovala a záleží mi na tom. Buďte takí láskaví. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, pokračujte, nediskutujte.
Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Áno. Takže sa vrátim na začiatok, aby ste aj vy mohli počuť.
To, že tieto amnestie nie sú v poriadku, potvrdili i mnohí právnici, pretože tie by sa mali udeľovať len za neúmyselný trestný čin. Súhlasí s tým i bývalý prokurátor Michal Serbin, ktorý v roku 2000 obžaloval Ivana Lexu a ďalších 12 spolupáchateľov za zavlečenie prezidentovho syna do zahraničia. Zdôraznil, že, citujem: "Zavlečenie do cudziny je úmyselný trestný čin. V tomto prípade bol dokonca spáchaný organizovanou skupinou, kde je trestná sadzba od päť rokov. Navyše páchatelia boli neznámi a amnestia sa môže aplikovať iba na známych páchateľov." Opäť rozpor. Mečiar dal amnestiu na podozrenie v súvislosti s oznámením o zavlečení, nie na trestný čin, ktorý by bol presne definovaný. Na jeho amnestie od začiatku nemal nikto prihliadať, lebo boli chybne koncipované, ale všetci sudcovia ich akceptovali. To je taká hanba sudcovského stavu, ktorá sa nedá skryť pod právny názor. Sú teda amnestie vôbec platné? Podľa môjho názoru a mnohých právnikov nie sú.
Odhliadnuc od toho, či sú, alebo nie sú platné, už prebehlo niekoľko, bohužiaľ, neúspešných pokusov o ich zrušenie. Spomeňme si na to. 8. december 1998, po parlamentných voľbách nový premiér a zároveň zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda podpísal rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktorý udelil jeho predchodca 3. marca a 7. júla ’98, umožnil Dzurinda svojím rozhodnutím konať v kauzách zmarené referendum a únos občana Michala Kováča mladšieho. 4. februára ’99 následne Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.
O rok neskôr, a to 11. februára 2000 podal bývalý poslanec a podpredseda KDH Vladimír Palko v parlamente návrh ústavného zákona, ktorým sa rušia niektoré amnestie Vladimíra Mečiara. Návrh KDH nebol schválený.
29. septembra 2000 predložili na rokovanie parlamentu poslanci KDH návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum Národnej rady predložený návrh neschválilo.
O to isté sa pokúsili poslanci KDH aj v marci 2002. Opäť plénum Národnej rady predložený návrh neschválilo.
20. decembra 2002 zamietol Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí sťažnosť Generálnej prokuratúry proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Mečiara z roku ’98. Vychádzal pritom z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo právoplatné a nebolo možné proti nemu podať odvolanie.
25. apríla 2005 predložili poslanci za KDH do parlamentu po štvrtýkrát ústavný zákon o zrušení amnestií udelených bývalým premiérom Mečiarom, ktorý plénum neschválilo 18. mája 2005. Za hlasovalo iba 65 poslancov.
29. septembra 2006 predložil Daniel Lipšic návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií, ktoré plénum opäť neschválili. Snemovňa akceptovala návrh spravodajkyne Kataríny Tóthovej, poslankyne za HZDS, aby sa parlament ďalej týmto návrhom ani nezaoberal. Návrh podporilo iba 78 koaličných poslancov.
26. september 2008, príslušný, príslušný návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarovým amnestií podali do parlamentu poslanci za KDH po šiesty raz a opäť bezúspešne.
31. mája 2011 - menší, menší pokrok, pozor, poslanci posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona, ktorý ruší Mečiarove amnestie z roku 1998. Okrem koaličných poslancov kladne zahlasovali aj všetci prítomní poslanci SNS, zo SMER-u ako jediný prispel svojím hlasom Ján Počiatek.
22. júna 2011 - vláda súhlasila s poslaneckým návrhom na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o tzv. Mečiarových amnestiách.
3. februára 2012 - prvýkrát sa návrh dostal do tretieho čítania. A teraz pozor, tu ho stopli poslanci SMER-u. Amnestie vtedajšieho zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara ostali teda vďaka SMER-u - SD v platnosti.
Dnes sa opäť snažíme o zrušenie Mečiarových amnestií. Čo myslíte, podarí sa nám to? Je tu na to politická vôľa? Koľko ešte bude kvôli tým amnestiám pokazených životov, koľko bude obetí? Lebo obeťami sú totiž aj bežní ľudia. Tí, ktorí neveria v spravodlivosť v tieni Mečiarových amnestií. Tí, ktorí sa nevedia spoľahnúť na naše súdnictvo, na našu Slovenskú republiku. Na výber sú dva návrhy, jeden od pána poslanca Budaja, ktorý sa napodiv dostal do druhého čítania, a zároveň vládny návrh. Každý z nich s inými podmienkami a rozdielnym postupom. Venovať sa bližšie návrhu pána Budaja nie je potrebné, pretože doteraz bola možnosť sa s ním oboznámiť, a nakoniec aj mnoho právnikov, ale i ďalších relevantných osobností má za to, že je po právnej stránke v úplnom poriadku.
Ale čo vládny návrh, tiež je v úplnom poriadku? Je intervencia Ústavného súdu opodstatnená? Pán Serbin sa vyjadril k tomu jednoznačne. Citujem: "Prijatý zákon už nemá čo posudzovať Ústavný súd, ten sa nemal do toho starať už ani vtedy, keď senát Tibora Šafárika zrušil uznesenie o stíhaní bývalého námestníka riaditeľa SIS Jaroslava Svěchotu. Uznesenie vyšetrovateľa totiž môže zrušiť iba prokurátor, Ústavnému súdu také právomoci žiadny zákon nedáva."
Čo môže vlastne, čo môže byť vlastne za tým, že Ústavný súd má posudzovať prijatý zákon. Serbin si myslí, že možno to už majú dohodnuté, to citujem, ako sa to má skončiť. V SMER-e podľa neho pristúpili na zrušenie amnestií len preto, lebo cítia silný tlak verejnosti. Aj vo vnútri strany je už veľa smerov a Fico musí robiť nejaké ústupky, aby to udržal pokope. Ale všetky tie reči okolo toho, aké to je komplikované, pre mňa svedčia len o nevôli a strachu. Zároveň netreba i zabúdať na aktuálne zloženie Ústavného súdu. Väčšina z nich, nominanti SMER-u a HZDS.
A nakoniec otázka. Je ich možné zrušiť? Citujem: "Amnestie je možné zrušiť, lebo aj keby boli právne dokonalé, čo nie sú, morálka je nad zákonom. Keby platil opak, nemohli by súdiť ani nacistických pohlavárov."
Celú dobu, ako tu moji kolegovia rozprávali, som si robila poznámky, zúčastnila som sa verejnej besedy, ktorú organizovala moja kolegyňa Lucia Nicholson s ústavnými právnikmi. Vypočula som si tú besedu vtedy, odchádzala som s jednoznačným názorom, že nebudem hlasovať za koaličný návrh, a vypočula som si ich znova aj teraz. (Reakcia z pléna.) Kolegovia, kto sa potešil, kto povedal, že výborne, že nebudeme hlasovať za váš návrh? Vy ste to boli? O toto vám ide? Práve to toto sú tie pochybnosti. Urobila som si tú námahu a snažila som sa spísať pre a proti návrh, pre a proti pre návrh pána Budaja a pre koaličný návrh. V prvom rade celkovo pre zrušenie Mečiarových amnestií. Aj tu pani Žitňanská povedala dnes, amnestie boli protiústavné. Takisto ste povedali, amnestie porušili práva jednotlivca. Takisto je pravda, že dve tretiny občanov si želajú zrušenie amnestií. Existuje petícia, existuje výzva, signatári prišli do Národnej rady prihovoriť sa nám.
Veľmi dôležité podľa mňa je to, že my sa síce bavíme len o amnestiách a o tom, či majú byť zrušené, ale uvedomme si, že tu ide v prvom rade o konflikt záujmov. Toto nie je bežná amnestia. Veď predsa Mečiar amnestoval sám seba a svojich ľudí! Takýto konflikt záujmov je v práve a kdekoľvek inde nedovolený. Tak sa tu netvárme, že teraz ide len o amnestie. Ony, ony jednoducho nemajú byť platné práve preto, že Mečiar pravdepodobne amnestoval sám seba. Amnestie sú neplatné, povedali viacerí ústavní právnici. Tiež si myslím, že je dôležité amnestie zrušiť preto, aby matka Roberta Remiáša sa dočkala spravodlivosti konečne, ale aj preto, aby sa národ dočkal spravodlivosti, aby národ mohol znova začať veriť v spravodlivosť, a preto, aby sme boli právnym štátom. "Za" pre koaličný návrh, som si napísala, prečo teda, aké môžu byť dôvody voľby "pre" koaličného návrhu. Pani Žitňanská povedala, Národná rada nemôže všetko. Tak ja sa pýtam, či Ústavný súd potom môže všetko. Pretože Národná rada na rozdiel od Ústavného súdu predsa môže, môže písať ústavu, môže schvaľovať ústavné zákony. Nerozumiem preto tomu, prečo má Ústavný súd rozhodovať o ústavnosti ústavy. Môžete mi to vysvetliť? A váš argument je, lebo Národná rada nemôže všetko. To mi chcete povedať, že Ústavný súd sa môže rozhodnúť, že Národnou radou schválený ústavný zákon je protiústavný?
Hovoríte, že vopred spochybňujeme Ústavný súd, ale to po tej diskusie som prišla na to, že ani samotní ústavní sudcovia nerozumejú tomu, prečo má Ústavný súd rozhodovať o ústavnosti ústavy. A sami viete, aké je zloženie Ústavného súdu. To sa nám naozaj čudujete, že máme tieto pochybnosti? Nerozumiem, prečo tento riskantný medzičlánok musí existovať.
Ďalším dôvodom, prečo, prečo niekto môže hlasovať za koaličný návrh, je Ficova ješitnosť a povesť mizerného právnika, všakže, lebo... Áno, pána predseda Fica, pardon. Pretože ja nevidím iný dôvod, prečo vládna koalícia musela podávať svoj návrh až potom, ako pán Budaj podal svoj návrh. Mne to príde iba ako hra na toho lepšieho a šikovnejšieho. Jedine, že by ste, jedine, že by ste zámerne podali taký návrh, ktorý jednoducho vám bude zaručovať, že nebudú potopení tí, ktorí nechcete, aby boli. Napríklad pán Kočner. Keď bola vaša podmienka, keď sme sa bavili o podmienkach a mal sa, mala sa zrušiť aj milosť pre Michala Kováča ml., prečo nie aj pre pána Kočnera a ďalších podozrivých v tejto kauze. Všetci vieme, kým je pán Kočner a na čo slúži. Roky vám slúži ako nejaký vrah politikov na objednávku. Dáte mu zákazku, dáte mu peniaze a on zistí, vyfotí, urobí to, čo iní by neboli schopní. Ale vy ste teraz v úzkych, lebo pán Kočner toho vie až príliš veľa. Vy si nemôžte dovoliť, aby niekto taký bol obžalovaný, aby nebodaj začal spievať. To by sme tu mali šou, že? Takže aj toto, aj toto môže byť problém.
Verte mi, keď komentujete pána Sulíka, verte mi, ten o tých nahrávkach nevedel. Ak by pán Sulík niekedy niečo robil (smiech v sále), tak na tej nahrávke to je... (Ruch a smiech v sále. Potlesk.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, páni poslanci.
Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
To, že o tom nevedel a nie je na tom žiadny obchod, to znamená, že na rozdiel od vás tie obchody nerobí. (Ruch v sále.) Ja sa vás chcem opýtať, či naozaj chcete riskovať to, že Mečiarove amnestie budú naozaj navždy pochované. Pre návrh pána Budaja hovorí alebo skôr pýtam sa, prečo sa vôbec chceme dobrovoľne vzdať vlastnej kompetencie, my, ktorí sme volení. Ako vieme, moc pochádza, pochádza z ľudu. My našimi ústami hovoríme to, čo si ľud praje alebo nepraje. Dve tretiny národa chcú zrušiť amnestie. My našimi ústami toto hovoríme. A zrazu tu má byť nejaký medzičlánok, ktorému chceme odovzdať naše kompetencie od volených zástupcov k tým nevoleným. K tým, ktorí neriskujú nič, ktorí nemajú v podstate žiadnu zodpovednosť. Im sa nič nemôže stať. Bolo by férovejšie postaviť sa k tomuto problému rovno a zodpovedať si za svoje rozhodnutie a zodpovedať sa občanom, pretože poslanec na rozdiel od, od sudcu Ústavného súdu môže byť národom odvolaný, keď sklame národ.
Takisto je tu riskantný pomer v Ústavnom súde, to už som hovorila a hovorila to aj kolegyňa Lucia Nicholson. To nie je tak že, že sedem ku tri, ale je tu, je tu pomer šesť plus jedna plus tri, a pritom na definitívne pochovanie Mečiarových amnestií stačí len sedem sudcov.
Ďalšia otázka. Pán premiér Fico bol 17 rokov proti, zrazu je za? Podozrivá to zmena. Tiež sa chcem spýtať, či sa nebojíte. Čo sa stane s nádejou ľudí, ak Ústavný súd pochová Mečiarove amnestie? Čo sa stane s povesťou Ústavného súdu? Tým sudcom, ako som hovorila, to môže byť jedno. Vy si možno umyjete ruky: "To my nie, to predsa oni." Ale chceme si toto zobrať na triko? Prečo sa k tomu nepostaviť čelom? Keď naozaj chcete zrušiť amnestie, tak to povedzte priamo a na rovinu. Pán Kresák povedal, je tu príliš veľa špekulácií. Samé, hovoril to tuším o kolegovi Beblavom, samé, čo bude, ak..., čo by bolo, keby... No chcela by som podotknúť, práve pri návrhu pána Budaja nie je žiadne, čo by bolo ak, ani čo by bolo keby. Tam sa zrušia amnestie a hotovo.
Opozícia mala päť podmienok. Zastupovanie pred Ústavným súdom, to mal byť pán Kresák, pán Kubina, že budú vláda a prezident účastníkmi na Ústavnom súde, že sa neuplatní tzv. premlčanie, zrušenie milosti nech neplatí iba na mladého Kováča, ale aj na všetkých ostatných a nech Ústavný súd nekoná automaticky, iba na podnet 30 poslancov. Akékoľvek z týchto podmienok, ak nebude akceptovaná, tak ja sa pýtam na dôvod. Jednu po druhej.
Je jedna pravda, pán ústavný právnik Kubina povedal, čím viac článkov v reťazci, tým väčšia pravdepodobnosť, že nejaký článok zlyhá. Tak prečo ďalší článok pridávame? Práve preto meníme zákon, silu ústavného, silou ústavného zákona, aby sme nepotrebovali Ústavný súd. Jasné, že v minulosti Ústavný súd urobil výklad ústavy, že amnestie nie je možné meniť, pretože vtedy nebolo. Ale ak zapíšeme do ústavy, že je to možné, že Mečiarove amnestie je možné zrušiť, tak nový výklad ústavy by mal byť jasný, preto je Budajov návrh lepší.
No, teraz ma stopnú. (Povedané so smiechom.) Dobre, posledná veta. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
