Videokanál poslanca

Čo mám to, ďakujem pekne, skúška mikrofónu. Dneska mi ide, dobre, ďakujem pekne, bude to rýchle.
Chcela som sa len teda poďakovať, Boris, samozrejme, za tvoju podporu, som rada, že počujem, že sa v tomto zhodneme.
Pánovi Mizíkovi a teda vášmu komentáru a otázke, či pán Zajac je v našom tíme. Áno, je v našom tíme, ja som za to veľmi rada už len preto, že je to bývalý minister, čiže naozaj má skúsenosti, vie o čom hovorí. Je to jediný minister, ktorý mal odvahu za posledné roky na nejakú reálnu reformu, myslela som si doteraz, že urobil veľmi veľa dobrých krokov a to zdravotníctvo niekam posunul, nehovorím, že urobil všetky správne kroky, že so všetkým súhlasím, ale urobil veľa takých, na ktoré iní nemali odvahu a veľa napravil. Ale na druhej strane, ako sa tak na vás pozerám, pán Mizík, tak nie dostatočne to zdravotníctvo napravil, lebo vám nepomohlo stále, takže budem sa s ním ešte musieť poradiť, že čo ako ďalej.
Čo sa týka súkromných nemocníc a toho, že je to biznis, no viete, to je vec pohľadu, lebo mne sa práve zdá, že ten štát a tí štátni nominanti bez akejkoľvek zodpovednosti, že práve tí si z toho robia biznis, lebo naozaj nemám pocit, že by sme mali potrestaných práve tých, ktorí nakupovali cétečká, ktorí tu robili kšefty. Sú to tie štátne nemocnice, ktoré sú v dlhoch, sú to štátne poisťovne, ktoré sú v dlhoch, a ten súkromný vlastník si jednoducho postráži tých podriadených. Evidentne štát to nevie. Ja sa len snažím vysvetliť aj vám, kolegynka Grausová, prečo ten pohľad na to, že štát nie je dobrý vlastník.
A keby sa nám aj podarilo a ja aj chápem, že by ste to chceli, a bola by som veľmi rada, keby sa nám podarilo dať správnych manažérov na správne miesta, ktorí tam konečne prestanú kradnúť, tak dokedy? Kým príde nejaká vláda podobná tejto? A potom zasa znova a potom zasa odznova? To nemá jednoducho stabilitu. Takže preto si myslím, že to nie je riešenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, takže k oddlženiu zdravotníckych zariadení.
Ministerstvo prichádza so starými údajmi, v podstate v novembri udávať dáta za prvý štvrťrok, opäť problémy s údajmi, zdá sa mi to slabé. Informácia je veľmi skreslená, verejnosť ani Národná rada takto nedostáva pravdivý obraz o situácii.
To ale, čo je jasné, je, že leví podiel na strate nemocníc majú štátne, univerzitné a fakultné nemocnice, rovnako aj na zápornej, EBITDA, príčiny zadlženia nie sú identifikované správne. Univerzitná a fakultná nemocnica dostávajú za ukončené hospitalizácie podstatne vyššie sumy než všeobecné nemocnice. DRG bude mať tendenciu platby nemocniciam skôr znižovať, tie skôr poklesnú. Navyše charakter výkonov, case mix, v univerzitnej a fakultnej nemocnici sa od všeobecných zásadne neodlišuje. Nie sú spomenuté tvrdé rozpočtové obmedzenia ani potreba zmeniť právny charakter týchto nemocníc na akciové spoločnosti kvôli nastoleniu štandardných ekonomických podmienok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim pre hluk v sále.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chvíľku.
Páni poslanci, ak chcete debatovať, nech sa páči, môžete, ale mimo rokovací priestor.
Nech sa páči.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Je smiešne riešiť zadlženie a vytváranie nového dlhu zriaďovaním ďalšieho úradu. Všetky uvedené čísla sú zatiaľ len na papieri, ktorý znesie všetko. V roku 2016 sa zadlžovanie zrýchlilo a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky považuje za úspech, že toto zrýchlenie zadlžovania nemá také tempo ako v roku 2015. Podobne sa hodnotia čísla za prvý štvrťrok 2017. Nemocnice v zásade hospodária so stratou, ktorá je o čosi menšia než v rovnakom období 2016. Nie je vôbec jasné, kedy sa situácia do štandardnej polohy dostane, kedy nemocnice prestanú byť stratové. Okrem toho to je len prvý nutný krok k ich ozdraveniu. Keď ich oddlžíme, ešte za sebou alebo pred sebou ťahajú obrovský investičný dlh.
Je treba si povedať, všetci to vieme, roky sa nerekonštruovalo, pozrime sa na to, ako vyzerá Antolská, Mickiewiczová, Kramáre, o novej technike ani nehovoriac. Kým fakultné univerzitné nemocnice nebudú serióznym partnerom, nebude možná spolupráca s firmami na budovaní špičkových pracovísk a centier excelentnej medicíny. Toto oddlženie konzervuje neprijateľný stav fakultnej univerzitnej nemocnice, neprinesie nijaké podstatné zlepšenie ich situácie a obávam sa, že po troch až piatich rokoch bude nutné opäť oddlžovať, pričom nemocnice budú ešte v horšom stave a bez modernej techniky.
To, čo by som tomuto ešte chcela vytknúť, je hlavne to, že ide sa oddlžovať v podstate piatykrát, štyrikrát to nezabralo a teraz ideme piatykrát robiť niečo opakovane, znova to skúšať. Oceňujem požiadavku na ozdravný plán, pán minister, oceňujem to, že tie peniaze nedávame len tak zadarmo, na druhej strane myslím si, že by to mal byť štandard, že keď teda riadime nemocnice, mali by, nestačí, že až keď sú zadlžené, ideme ich oddlžovať, ale bolo by fajn, keby toto bolo úplne normálnym štandardom. Ale, samozrejme, oceňujem, že aspoň toto je, táto podmienka tam je.
Na druhej strane, čo sa stane, ak ten ozdravný plán následne nedodržia? Nebudú schopné vrátiť tie peniaze, ktoré sa za nich vyplatia, pretože by boli viac zadlžené. Takže myslím si, že v tomto smere to nie je spoľahlivý nejaký argument.
Skúsila som sa zamyslieť nad tým, prečo majú, veď súkromné a štátne nemocnice majú v podstate rovnaké príjmy a aj som sa vás na to pýtala. Bolo mi povedané, že teda to nie je pravda, lebo tie štátne nemocnice majú jednoducho náročnejších pacientov. Ja si ale nemyslím, že je to pravda, lebo ten, mne sa zdá ten case mix, ten case mix sa mi zdá podobný a to z toho dôvodu, že teda ak som správne v obraze, ak som si správne zistila, tak v podstate okrem nejakého, no, ústavy máme zvlášť. Čo sa týka onkologických a kardio ochorení, tak na to máme zvlášť ústavy a tie nie sú v dlhoch, tie nemajú problém a všetko ostatné viac-menej Kramáre okrem nejakej transplantácie a neurochirurgie a pri transplantácii tam len... No, nemám pravdu? A vy sa smejete, veď poviete mi potom. (Povedané s pobavením.)
Ale okrem nich majú podobný, okrem tohoto je podobný ten case mix ako v klasických všeobecných nemocniciach a dokonca dostávajú o 40 % viacej za rovnaký výkon ako všeobecné nemocnice. Napríklad, ja neviem, odobratie slepého čreva je jednoducho viac platené vo fakultnej univerzitnej nemocnici ako vo všeobecnej, čo – ešte je potrebné si povedať – možno ani do koncovej nemocnice nepatrí. Ja už viem, že teraz akože detaily, ale možná by bolo dobré pozrieť sa na tú organizáciu. Som zvedavá, čo na to poviete. (Povedané s pobavením.)
Tiež čo by som tomu vytkla, nemocnice nie sú riadené ako sieť. Oceňujem, že teda máte, ako sa to volá? Organizácia, má to hrôzostrašný názov, pre riadenie podriadených, Úrad pre riadenie podriadených organizácií, čo je fajn, ale možno by bolo fajn, keby tento mohol aj nejakým spôsobom prepúšťať a prijímať a mať väčší rešpekt. Myslím si, že tu sa dá veľa ušetriť a možno takýmto spôsobom by išla cesta. A tak isto si myslím, že je na škodu, je na škodu to spolitizovanie zdravotníctva, v zmysle že by, však to poznáte, mali by tam byť šikovní manažéri, ktorí mali byť odmeňovaní alebo na druhej strane sťahovaní a v podstate mali by byť vyvodzované im dôsledky za ich rozhodnutia.
Každá sieť by mala mať jednotný informačný systém, každá sieť by mala mať rovnaký, jednotný ekonomický systém, pri našich nemocniciach štátnych toto vôbec nie je pravda. Máme chaos potom v číslach, v porovnávaní, každý platí zvlášť licencie, toto je tiež, to už sú maličkosti, ale toto sú veci, cez ktoré by sme mali nejakým procesom sa dostať k lepšiemu hospodáreniu, ktoré by sme mali vyžadovať.
A teda v neposlednom rade možno by mala byť reč aj o odštátnení. Bohužiaľ, je evidentné, že štát nie je dobrý vlastník. Ja si stále, keď si porovnávam práve tieto súkromné a štátne nemocnice, vychádza mi to takto. Keď som sa pozrela na tie nemocnice, kde vstúpil súkromný kapitál, Rožňava, Trebišov, Vranov nad Topľou, Dunajská Streda, teraz Michalovce alebo AGEL, hej, Levoča, Krompachy, Levice, ak si zoberieme už len nejakú; dám vám to kľudne, mám to tu, len to mám naškrabané (povedané s pobavením); ak si zoberieme také ukazovatele, ako je excelentnosť medicíny, prístup tých, prístup tých zamestnancov, vzhľad celej tej nemocnice, vo všetkých týchto ukazovateľoch sú na tom jednoducho tie nemocnice so súkromným kapitálom lepšie, pretože sú lepšie riadené, to sú tie veci, o ktorých som hovorila, a pritom dostávajú z rovnakého zdravotného poistenia rovnaké peniaze. Do tých nových Michaloviec, do tej krásnej nemocnice, keď teraz príde pacient, neplatí predsa viacej, ako platí vo fakultnej nemocnici v Bratislave, to proste nie je pravda.
Takže myslím si, že oddlžovanie je ten najhorší možný spôsob, pretože odmeňuje tých, ktorý doteraz nehospodárili dobre, a trestá tých, ktorý tak robili, a to nepovažujem za správne a nepovažujem to ani do budúcna za východisko. Naozaj by som ocenila väčšiu odvahu, ja ako opozičný politik mám odvahu takéto veci povedať, tak urobilo by to určite viacej, keby aj minister sa chytil takých že skutočných riešení.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za pultík aj za slovo. Takže, vážený pán minister, vážení kolegovia, tento zákon sa týka liečby smrteľných ochorení. Rozprávame sa tu dnes na jednej strane o dostupnosti liečby pre závažné onkologické ochorenia či ochorenia súvisiace s imunitným systémom a podobne. Snahou ministerstva pravdepodobne, ak som to správne pochopila, bolo, aby sa presunul ten dnešný vysoký objem úhrad poisťovní na výnimky, teda presun rozhodovania o schválení liečby z rúk subjektívnej zdravotnej poisťovne do rúk objektívnych pravidiel daných zákonom.
Navrhovaná novela ale ide proti princípu oddelenia medicíny a ekonomiky pri rozhovore s pacientom. Skúsme si na chvíľu predstaviť, keď lekár bude motivovaný, aby nepredpísal a neindikoval modernú, no drahú liečbu. Predkladaná novela zavádza spoluúčasť lekára. Tých päť percent spoluúčasti lekára je priama motivácia, aby lekári nepredpisovali drahú liečbu. Lebo ak predpíšu, sami budú za ňu platiť z vlastného vrecka či z vrecka svojho zamestnávateľa. Absurdnosť tohto návrhu korunuje to, že väčšina drahých liekov sa indikuje v štátnych zariadeniach, kde akcionárom je samo ministerstvo zdravotníctva.
Ministerstvo hovorí, že takýchto liekov, teda liekov, ktoré spadnú do výnimiek, bude minimum, pretože posunuli, zvýšili hranicu nákladovej efektivity. O čom je táto hranica? Je o tom, že dodatočné náklady vynaložené z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku presiahnu prahovú hodnotu posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality. Nebudem tu hovoriť ten výpočet, ale vychádza to, teda tá prahová hodnota, 37 392 eur.
Je skvelé, že v systéme objektívneho hodnotenia, teda cez klasické nástroje cenovej regulácie, bude prechádzať viac liekov. Iste sa tomu potešia výrobcovia drahých liekov. Problém, ktorý tu však máme, je, že rovnaká hodnota, teda 37 392 eur je stále určená aj ako hodnota, ktorou sa riadi aj následná cenová regulácia. Kým doteraz sa výrobcovia snažili podliezť hranicu okolo 22-tisíc eur, ako to bolo doteraz, s tým, že následná úhrada za tento liek bude zodpovedať dvadsiatim dvom tisícam eurám za rok a liek a pacienta, dnes – po tejto novele – cena lieku, samozrejme, sa prispôsobí sume 37 392 za liek a pacienta.
Samo ministerstvo priznáva, že nevie, ako sa bude vyvíjať preskripcia v tejto oblasti, a teda aké budú náklady v tejto oblasti vysoko nákladových liekov. Odhadujete to na 120 mil., ak som dobre zachytila.
Na záver len jedna objektívna vedecká poznámka, ktorú pripravil pre mňa môj zdravotnícky tím. Nedávna vedecká štúdia zo Spojeného kráľovstva hovorí, že až 49 % liekov z tejto hranice bola za posledných päť rokov používaná bez toho, aby niekto pri kontrole výsledkov liečby zistil, že vôbec nefungujú. Až 49 % liekov z tejto skupiny nepriniesla pacientom ani predĺženie života a ani zlepšenie kvality života.
Je skutočne dôležité zabezpečiť objektívne kritériá pre prístup slovenských občanov aj k drahej liečbe. Diskutovať o financiách v oblasti liečby smrteľných ochorení nie je jednoduché bez toho, aby sa v diskusii neobjavili aj osobné životné skúsenosti alebo hlboké emócie. Prečo však ministerstvo nastavuje pravidlá tak, že v podstate pre výrobcov vytvára pohodlie na zvyšovanie cien a ohrozuje stabilitu zdravotníckeho rezortu?
To, čo by som ešte chcela vytknúť, je to, čo som vytýkala aj na výbore. Chýbajú analýzy. V podstate sa menia hlavne tri veci. Je to to zvýšenie kôl, teda ten rok kvalitného života. Liek sa do kategorizácie, teda do automatického preplácania zo zdravotného poistenia, dostane, ak cena ďalšieho kvalitného roku života bude cez tých 37-tisíc, ako som spomínala, doteraz to bolo 20-tisíc. Nechcem tým povedať, že to tak nemá byť, ale ako som hovorila na výbore, pýtam sa, či ak by sme tie prostriedky, ktoré sa minú týmto spôsobom, minuli na iné veci, či by to v konečnom dôsledku neprinieslo tomu pacientovi viac. Či by to neprinieslo viac spokojných ľudí, viac kvalitných rokov života. Keby sme nakúpili za tieto peniaze zdravotnícky materiál, prístroje, techniku, dali lepšie platy zdravotníckemu personálu, jednoducho všetky tieto ostatné cesty nie sú vyhodnotené a pripadá mi to tak, že hasíme to, čo akurát horí.
Ďalšia výtka je tak isto pri zriedkavých ochoreniach. Každý liek, ktorý je určený na zriedkavé ochorenia, sa automaticky dostáva do kategorizácie, čiže nemusia robiť, nemusia dokladovať nákladovú efektívnosť až do 1,5 mil. eur. Opäť, za tie isté peniaze sme možno, možno mohli nakúpiť oveľa viac rokov kvalitného života inde. Opäť nehovorím, že to tak je. Len sa pýtam, ako, viete, že to tak nie je a že takto minuté peniaze sú správne minuté peniaze? Pretože si myslím, že na lieky dávame už aj tak veľa. A týmto, touto novelou vlastne podporujeme spotrebu liekov. Ak dávame veľa na toto, potom nezostáva na iné, samozrejme.
No a limit spoluúčasti, opäť vec, ktorá je na diskusiu. Ja som to už spomínala, za Radičovej vlády sa dôchodcom s nízkymi dôchodkami vracal poplatok, teda doplatok, keď minuli viac ako 45 eur na kvartál na lieky. Potom druhá Ficova vláda toto rozšírila na všetkých dôchodcov, všetky deti a znížili limit na 24 eur. Teraz sa znižuje limit na 12 eur a už nielen na lieky, ale už aj na zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Opäť sa pýtam, či naozaj toto je to najefektívnejšie, čo v tejto chvíli môžme robiť a hlavne s ohľadom na návrh rozpočtu, ktorý ste predložili, kde znižujete príspevok na poistenca štátu na 3,7 % a všetko ostatné necháte platiť ľudí za seba samých formou napríklad poplatkov v doplnkových hodinách alebo pracujúcich vo forme odvodov, ktorí odvádzajú za seba 14 percent.
Viem, čo mi poviete, poviete mi, veď aj tak je to platené z daní občanov a ten balík je jeden. Ale viete, keď štát dá na zdravotníctvo málo, tých 3,7, o tom sa ešte budeme potom baviť v rozpočte, tak potom môžme míňať na také somariny ako vlaky zadarmo. A ja si myslím, že priority sú inde. A pýtam sa, pri tom malom rozpočte, ktorý na zdravotníctvo máme, či teda máte tak dobre vyhodnotené, že toto sú tie cesty, ktoré prinesú najvyšší efekt.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, ja by som sa veľmi pekne chcela poďakovať a verejne pochváliť pána ministra Richtera a pani kolegynku Alenu Bašistovú aj celý výbor za, za túto reakciu, za promptnosť, ktorú, ktorú teraz preukázali s tým, že naozaj bol veľký problém s registráciou zariadení, ktoré sa starali o deti do troch rokov, a tento pozmeňovák, ktorý pani Bašistová teraz predložila teda v spolupráci so mnou a s kolegynkou Simonou Petrík, veľmi uľahčuje túto registráciu, čo teda uľahčí v konečnom dôsledku život rodičom, pretože neprídu tak ľahko o príspevok na starostlivosť o dieťa.
Chcem teda veľmi oceniť túto spoluprácu a ešte raz veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem. Naozaj už posledná poznámka. Pán spravodajca, ja toto chápem, preto som čítala všetky tie názvy z aliancie, že tam máme detské centrum, súkromné jasle, súkromná škôlka a tak ďalej a tak ďalej, že pre to isté sú rôzne názvy a podľa tohto zákonu, podľa § 64 ods. 4 je jednoducho tam vyslovene napísané, že údaje o priestorových podmienkach na účely ods. 3 písm. c) sa preukazujú kópiou listu vlastníctva bla-bla-bla-bla-bla a tak ďalej a potom je tam práve to, že aj kópiou právoplatného kolaudačného rozhodnutia. A VÚC-ka podľa tohto zákona to berie tak, že tam musí byť napísané "zariadenie pre deti do troch rokov veku dieťaťa", hotovo. Keď tam má detské centrum, pošlú nás s tým preč a musíme prekolaudovávať a to znamená toto znova. A na to ľudia nemajú znova ani peniaze, ani čas a verte tomu, že ani energiu. Veď to nie sú nejakí kriminálnici.
Tie veci, ktoré sa stali, tie prípady, ktoré sa stali v tých dvoch zariadeniach, jasné, treba to riešiť, ale tam treba naozaj ľudské zlyhanie riešiť, tam treba presne to, čo aj riešite, napríklad čo veľmi chválim, vzdelanosť tých žien ktoré sa starajú o tie deti, aby mali nejaký kurz, ja som to hneď, v prvej línii toto podporila. Tak isto nejaký počet detí na opatrovateľa, výborná vec. Ale veď ako naozaj, táto kolaudácia, toto všetko okolo, naozaj v tej aliancii s týmto teraz, najväčší ten jasličkový problém, my sme vám vytkli oveľa viac vecí, ale ja vám len hovorím, že toto je teraz dôvod, prečo sa teraz zatvárajú jasle. Vy hovoríte, že my to budeme následne riešiť, ale kým vy to začnete riešiť, tak vám pozatvárajú jasličky, pretože sa boja tej pokuty 35-tisíc. Bolo by dobré to riešiť teraz a stačilo by urobiť v tomto zákone tú zmenu, že sa vyškrtne v tomto prípade to kolaudačné, lebo to už aj tak musíme mať, keď chceme mať papiere od hygieny alebo od stavebného úradu, nepotrebujeme na to VÚC-ku pri registrácii.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne a máte to u mňa, pán predsedajúci, som trochu neskôr stlačila. Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, naozaj máte pravdu, ja toto chápem, aj som vám dala najavo, že ja rozumiem, že teraz sa bavíme o inom, ale jednoducho tento zákon, súčasťou tohto zákona sú jasličky a aj sa volá jasličkový zákon, je to o tom. Je to o tých tisíckach detí, ktoré do tých zariadení chodia a naozaj už dnes sa zatvárajú tie zariadenia. Ja tu, ja tu naozaj, veď doteraz som sa naozaj držala bokom, snažila som sa do toho nezasahovať kvôli tomu, aby som to nepokazila. Ale je najvyšší čas, lebo už teraz sa tie zariadenia zatvárajú. Naozaj ma dnes ráno motivovalo práve to, že jedna žena po štrnástich rokoch, že po štrnástich rokoch, čo to robí, zavrie to zariadenie kvôli tomu, lebo sa bojí, že 1.1. dostane pokutu 35-tisíc a to na základe tých vecí, ktoré som vám tu z praxe pomenovala.
Tak, ako povedala pani Vaľová, ja som naozaj taká istá občianka ako každý iný. Preto verte tomu, toto si prechádza každý jeden. To neni že ja, nikto voči mne nijak, vtedy som ešte nebola známa, nebolo to naschvál, takto to normálne chodí. A teraz si predstavte, že toto absolvovali a musia znova. A vy hovoríte, že nemáme, že teraz akože zbytočne som to vrátila na prepracovanie. Ale veď uznajte, keď sa to prepracuje a dajú sa tam tie konkrétne zmeny, ktoré som vám navrhla, napríklad, že by to kolaudačné rozhodnutie mala tá VÚC-ka možnosť nežiadať, vyslovene by sme to vyškrtli z toho zákona. Veď už to povoľuje hygiena, stavebný úrad nejakým spôsobom, načo ešte aj VÚC-ka? Tak, tak by sme pomohli tým zariadeniam v prvom momente. A potom áno, máte pravdu, komunikujme ďalej, ja veľmi rada budem nápomocná. V niektorých veciach sa nezhodneme, ale zhodneme sa v tom, že toto naozaj je o tých deckách. A ja verím tomu, že je to aj vaším, aj vo vašom dobrom úmysle, aby to dopadlo lepšie. Takže prosím vás o zváženie, že či to takto má vyzerať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, samozrejme hlavne svojim kolegom, Anka, Martin, za podporu a, Anka, tebe špeciálne za potvrdenie, že takéto podmienky nemusí spĺňať teda len súkromník, ale že sa to stáva aj inak.
A pani Vaľová, no vy ste ma neprekvapila, vy vždy perlíte. A čo k tomu povedať? No koľko mám tých firiem? Akože aj keby som ich mala 28, viete, my v SaS-ke, keď vstupujeme do strany, musíme preukazovať svoj príjem a musíme sa nejako o seba starať. A my sa staráme inak o seba ako tak, že poslúchame šéfa a za odmenu, že hlasujeme za hocičo, ani nevieme, čo to je, sme na kandidátke na dobrom mieste. My si musíme na svoje životy zarobiť. Prepáčte, pani Vaľová, ja sa vôbec nehanbím za to, že som zriadila jasle a že som sa roky pred tým, ako som bola tu, starala o deti a že som bola tak úspešná, že tých jasličiek mám dneska viacej. A dokonca si myslím, že bolo úplne jasné, keď som začala tým, že moja firma a konateľka v mojej firme, ktorá sa dnes o ňu stará, keďže ja som tu a nemôžem a venujem sa poslancovaniu, tak je logické, že som teda povedala o tom, že som v konflikte záujmov. Ale tento konflikt záujmov sa dá nazvať aj inak, dá sa nazvať skúsenosťou alebo praxou. Je kolegyňa Gaborčáková v konflikte záujmov, keď hovorí o tom, čo roky predtým robila? Ja sa pýtam, že či to tak je? Lebo potom ja sa nemôžem vyjadrovať k niečomu, o čom viem, čo hovorím.
Prečítala som vám tu naozaj požiadavky od štátu, je jedno či VÚC-ka, či hygiena, či stavebný úrad, či ministerstvo, ja vám hovorím, že sú tu ženy, ktoré suplovali štát a starali sa o deti, boli tak dobré, že dodnes fungujú a že napríklad v našom prípade nás to stálo 50-tisíc eur, ktoré mohli zostať vo vačku tých rodičov, že o túto sumu sa zvyšuje poplatok za starostlivosť, ktorý neni schopný štát zabezpečiť, a vy ju ešte násobíte. A vy sa tu idete oháňať nejakou súkromnou firmou.

Pardon, nemám to kam dať. Pán minister, pozor, aby som, to na vás nepadlo. Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa, ale pochopíte, takto jednoducho, inak to nejde, je problém to už doniesť a nie ešte celé obísť.
Takže, pán minister, asi viete, že sa budem vyjadrovať k inej časti zákona ako moje kolegynky, ktoré teda naozaj hovorili veľmi trefne, ale to, k čomu ja sa dokážem podľa mňa kompetentne vyjadriť, sú jasle a tá časť, ktorej hovoríme jasličkový zákon, a to, čo znamená reálne pre zriaďovateľov a hlavne pre deti a ich rodičov. Ja som dnes ani nechcela vystúpiť, priznávam sa, ale prečítala som si hneď ráno príspevok svojej kolegyni, ktorá jednoducho po štrnástich rokoch zatvára jasle, práve z toho dôvodu, že takto nastavený zákon jej hrozí pokutou. A povedala som si, že sa zastavím u svojej sestry, ktorá je teda konateľkou vo firme, ktorú som založila, a ktorá sa mne o tie jasle a škôlky stará. A poprosila som ju o podklady čo musela absolvovať, aby teda sme mohli mať jasle otvorené. To, čo tu vidíte, je teda časť tých podkladov, ale je to iba tá časť, z ktorej budem čítať, nestihla som si to vypísať, keďže hovorím, dnes ráno som si teda povedala, že vám k tomu, že vám to názorne ukážem a poviem vám k tomu, ako to v praxi vyzerá.
Pre toto aj hneď na začiatku hovorím a teda dala som aj procedurálny návrh, aby naozaj tento návrh zákona, tlač 663, aby jednoducho bola vrátená predkladateľovi na prepracovanie. Myslím si, že tam je tak veľa vecí zlých a tak veľa vecí tam chýba, že jednoducho naozaj na tom treba zamakať, týka sa to života ľudí a nedá sa, aby v takejto forme ten zákon platil. Takže žiadam o to, aby bolo, aby bol tento zákon vrátený na prepracovanie.
Čo sa týka teda tej praxe. Rozhodla som sa, že vám teda donesiem ukázať, čo to znamená zriadiť jasličky. Začnem čítať. V jednom zariadení bolo potrebné, toto zariadenie musím povedať, že sme zohnali, našťastie, také, kde už predtým bolo takéto zariadenie, takže neboli potrebné, našťastie, nejaké extra prerábky. Bolo potrebné, teda žiadosť o uvedenie do priestorov podať na hygienu, tá stála 50 euro. K žiadosti doklad zo stavebného úradu o užívaní stavby na posudzovaný účel, prevádzkový poriadok, zabezpečenie stravy, to znamená, zmluvu so stravným zariadením, ktoré je teda náležité poskytovať stravu jasličkám. Kontrola, na toto po týchto papieroch, náhodou nastala kontrola na podnet niekoho zo stavebného úradu. Hľadali sme teda, začali sme robiť nové kolaudačné rozhodnutie, hrozila pokuta jasliam, hrozila pokuta majiteľom stavby, nakoniec po dvoch mesiacoch sa kolaudácia, ktorú, sme hovorili, že existuje, ktorú sme ale nemali v ruke, lebo teda majiteľ ju nemal, tak sa po dvoch mesiacoch našla, našťastie, hrozba pokuty teda padla, ale bolo to celkom úporné hľadanie. Bola podaná žiadosť, ktorá musela byť späťvzatá, boli podané poplatky, atď., jednoducho obrovská, obrovská legislatíva. Toto už bolo v prípade, kedy už sme prevzali zariadenie, ktoré predtým fungovalo ako zariadenie starostlivosti o deti.
Sú aj však iné, máme aj iné zariadenia v sieti, kde teda to bolo komplikovanejšie, kde okrem teda žiadosti o zmenu užívania na hygienu, ktorá obsahuje zmluvu, výpis, teda táto žiadosť, za ňu musíte zaplatiť 50 euro, musíte doložiť zmluvu, výpis z listu vlastníctva, 8 euro, pôvodné kolaudačné rozhodnutie, výpis z registra trestov a plus zmluvu s výdajňou stravy. Splnomocnenie od majiteľa stavby, tak isto potrebujete zjednodušenú projektovú dokumentáciu. Nám ale, bohužiaľ, sa stalo to, že toto nám bolo povedané, ale keď konateľka vypracovala technickú správu a pôdorys okótovala, jednoducho to nestačilo, museli sme to dať vypracovať architektom, toto nás stálo 600 euro. Museli sme zadovážiť detské ihrisko, to stálo 8 400 euro, urobiť akustickú štúdiu, 500 euro. Táto ale môže byť vykonávaná len pri prirodzenom vetraní alebo teda pri zavretých oknách vzduchotechnikou, táto vzduchotechnika stojí 5- až 10-tisíc euro. Bohužiaľ, tu zatiaľ je naozaj otázne, či je až takto potrebné ísť dopodrobna. Ja som teda ešte nevidela štátne zariadenie, ktoré by až takéto, až takéto nároky boli naňho kladené. To bol príklad druhého zariadenia, len tak v skratke, také tie najdôležitejšie veci.
Pozrime sa na ďalšie zariadenie. Začali sme inšpektorátom práce, ktorý nám nariadil, a hygienou a ich stanoviskom. Predstavte si, že si prenajmete teda ten nejaký priestor, pozvete sem samozrejme hygienu, inšpektorát práce a tí vám nakážu prerábky. Tieto prerábky stáli 3 800 euro. Vyžiadali sme si teda stanoviská, kópiu zasa z katastrálnej mapy. Tuto bolo dôležité, aj statická doprava. Prosím, všimnite si, že toto je tretia prevádzka a pri tretej prevádzke iné doklady, ktoré potrebujeme. Bolo treba tak isto statickú dopravu... (Prerušenie vstúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Vaľová, poprosím o kľud v sále.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Rozhodnutie o prípustnosti stavby, pôvodne kolaudačné rozhodnutie, živnostenské oprávnenie, žiadosť o zmenu v užívaní, zasa 50 euro, technická správa, pôdorysné nákresy. Projekt umelého osvetlenia akreditovanou organizáciou stal 800 euro, splnomocnenie 5 euro, živnostenský list, výpis z Obchodného registra 8 euro. Doložili sme stanovisko hasičského zboru, žiadosť o predĺženie lehoty, lebo všetky tieto úrady, kým nám dali svoje stanoviská, tak bolo znova teda treba žiadať. Tak isto predbežné súhlasné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. V tomto momente, čuduj sa svete, hygiena žiada kolaudáciu. Takže žiadosť na stavebný úrad, 30 euro, technická správa vypracovaná architektom, 500 euro, súhlasné stanovisko hasičov, súhlasné stanovisko regionálneho úradu, súhlasné stanovisko inšpektorátu, kópia katastrálnej mapy, list vlastníctva, 8 euro, projektové osvetlenie, 700 euro, teda projekt dokumentácie osvetlenia, 700 euro, dokumentácia zmerania osvetlenia, súhlas vlastníka stavby, v tejto konkrétnej nehnuteľnosti aj súhlas susedov, ktorý, si viete predstaviť, že asi nie je úplne jednoduchý, pôvodné kolaudačné rozhodnutie, nájomnú zmluvu. Nato sme museli na hygienu zase doložiť, lebo bolo zastavené konanie, keďže sme podľa nich po tomto všetkom nedoložili doklady a nedoložili sme ich podľa nich preto, lebo sme nemali zmluvu so stravným zariadením.
Tu vám chcem povedať na rovinu, ako to je. V Bratislave ako viete, sú vyťažené škôlky a predškolské zariadenia. Keď si chcú zriaďovatelia jaslí objednávať stravu u niekoho takéhoto, je to veľký problém, lebo jednoducho sú tie zariadenia predimenzované. Neexistuje alebo je veľmi málo zariadení, ktoré, ktoré varia zdravo a pre deti a ktoré varia podľa noriem tak, ako by to malo byť, preto si objednajú z kdejakých reštaurácií. Čiže toto bol veľký problém a my sme si z tohto dôvodu dlho varili sami, čo nám dlho bolo, aj nejak prižmúrené oči, povolené lebo varíme naozaj od roku 2009 varíme zdravo.
Bohužiaľ, v tomto prípade po tých rokoch nastal problém, zhodou okolností, už keď som bola tu, a museli sme si zabezpečiť dodávateľa stravy. Keďže sme takého nenašili, tak museli sme si takúto, takéhoto dodávateľa vytvoriť a dnes my máme jedáleň, v ktorej si, normálne prenajatú v školskej, v škole, kde si varíme pre deti. Akože toto už je podľa mňa naozaj, že trochu prehnané. Zriadenie tejto jedálne nás stálo 15-tisíc euro a 2-tisíc euro mesačne platíme na nájom, aby sme mohli nakŕmiť tie naše deti. Pritom varíme to isté jedlo, len ho varíme teda v priestoroch školskej jedálne, čo je dobré, vieme teda aspoň pomôcť niektorým kolegom.
Takže sme požiadali o otvorenie konania, znovu 50 euro. Zase stavebný úrad, 30 euro, doplnenie regionálneho úradu, doklad na oprávnenie na podnikanie s predmetom činnosti na prevádzkovanie výdajnej kuchyne. Podali sme žiadosť o doplnenie na okresnom súde, pretože toto sme predtým samozrejme v živnosti nemali, 66 euro. A nikto to predtým ani od nás nežiadal, hej. Prevádzkový poriadok jaslí, prevádzkový poriadok výdajnej kuchyne, zmluva so stravovacím zariadením. Toto bola ďalšia prevádzka.
No ďalšia prevádzka. Znova žiadosť na regionálny úrad, 50 euro, k žiadosti sme potrebovali doložiť inšpektorát práce k tomu, aby sme dostali súhlasné stanovisko, sme museli robiť prerábky za 2 980 euro, stanovisko hasičov, projekt stál 400 euro, samozrejme, klasika – legenda, pôdorys, súčasný, pôvodný, pôvodný výmer, kolaudačné rozhodnutie, súhlasné stanovisko regionálneho úradu s predbežnou projektovou dokumentáciou, opis nájomnej zmluvy, prevádzkový poriadok škôlky, výdajne stravy a prišlo prerušenie zo strany regionálneho úradu verejného zdravotníctva, pretože požadujú zmenu kolaudácie.
Pamätáte sa, pán minister, na výbore, keď som sa vás pýtala na túto kolaudáciu, povedali ste, alebo teda pardon, pán Ondruš povedal, je to protizákonné. Ak ste si všimli, v každej jednej prevádzke zmenu kolaudácie požadovali. (Reakcia predkladateľa: "Náš zákon to nevyžaduje.") Ja vám poviem, že vyžaduje, lebo na základe neho to vyžadujú potom aj ďalšie úrady. A teda táto zmena kolaudácie bola, je zaujímavé, že bola žiadaná v zariadení, kde nebolo nikdy nič iné ako detská škôlka. Len toto zariadenie vzniklo v roku 1940, vtedy sme ešte nemali ani kolaudačné úrady, ani kolaudačné rozhodnutia, ani stavebné úrady. Jednoducho nikto sa s vami nebaví: nedá sa, potrebujeme kolaudačné rozhodnutie. To vám hovorím úplne vážne, hej. Dokladali sme odôvodnenie s doložením miestopisu s vysvetlením, zasa bolo konanie zastavené regionálnym úradom. Podali sme odvolanie na zastavenie, čestné prehlásenie od majiteľa stavby, vyžiadali aj potvrdenie zo stavebného úradu o existencii a užívaní stavby na posudzovaný účel. Priložili zmluvu o prenájme, súhlasné stanovisko pôvodné, lebo to sa odohralo tak, že pôvodne tam príde hygiena, povie vám, čo máte urobiť, príde inšpektorát, povie vám, čo máte urobiť, investujete tisíce eur, prerobíte a potom vám povedia: sorry, nedáme. Takto to v praxi funguje, hej.
Pôvodná výmera, kolaudačné rozhodnutie, pôvodný a súčasný pôdorys, originál listu vlastníctva a znova 16-eurový poplatok. Na toto sa čaká. Ja si myslím, že, že zas bude treba otvoriť konanie, zas 50-eurový kolok a jednoducho stále dokola. A podotýkam, že tu sa naozaj bavíme o zariadení, ktoré teda už bolo škôlkou predtým.
Ja si to tu zložím, ak dovolíte, lebo uznáte, že je toho dosť.
A ak sa vám to zdá veľa, kolegovia, tak si predstavte, že toto reálne musíte fyzicky obísť. Problém je to už len doniesť a prečítať, ale keď to musíte ešte fyzicky každý jeden úrad obísť a každý jeden papier obhájiť, pán minister, veľmi nám to neuľahčujete. No, nevadí, poďme ďalej.
Tieto zmeny, ktoré som vám čítala, tu som si to vyrátala, sme si teda so sestrou sadli a zrátali sme si ich, toto, čo od nás žiadali úrady, nás stálo doteraz 50 005 eur, pán minister. Zmeny, ktoré sme museli robiť na základe požiadaviek úradov. A teraz prichádzate vy s vaším zákonom a hovoríte, a všetko odznova, poďme ešte raz. Pretože teraz musíme prekolaudovávať. Vy tvrdíte, že nie, ja vám tvrdím, že včera bola konateľka našej firmy na VÚC-ke a povedali jej, že vraj boli na ministerstve, že ste im povedali iba toľko, že majú byť miernejší, ale jednoducho realita je taká, že oni podľa zákona musia pýtať kolaudačné rozhodnutie. Takže to, čo sa týka VÚC-ky, k tomu, čo tu teraz mám, tak pribúdajú ďalšie povinnosti. Musíme sa zaregistrovať, potrebujeme doklady od poisťovne, Union, všeobecky, Dôvery, potrebujeme zo Sociálnej poisťovne, potrebujeme doklad pre konateľa, žiadosť, samozrejme, podať, potrebujeme doložiť cenník na VÚC-ku, kde rozdelíme zvlášť stravu, bežné činnosti, výchovu a dokonca ešte aj každý jeden krúžok musíme zvlášť zazmluvniť, zvlášť vytvoriť cenník a s každým jedným rodičom každý jeden krúžok osobitne zazmluvniť. Prevádzkový poriadok podľa teda nového predpisu so zameraním na zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. Toto je aj názov, ktorý musíme mať v kolaudačných rozhodnutiach podľa VÚC, nie je tam samozrejme, lebo doteraz takýto zákon neplatil. Takisto musíme dodať údaje o finančných podmienkach, predpokladanú kalkuláciu, personálne podmienky, kde teda, ako sme sa dohodli, bude päť detí na jednu osobu, tá musí byť už úplne kompletná.
Zoznam materiálneho vybavenia. Tuto sa len pozastavím. Preboha, prečo vám máme dávať takéto informácie, keď súkromní zriaďovatelia žijú zo súkromných peňazí súkromných osôb a my nemáme nárok na žiadnu štátnu dotáciu, ani o ňu nežiadame, tak prečo táto byrokracia?! Ja chápem, že tie zariadenia musia byť kontrolované a absolútne s tým súhlasím. Nemôže si predsa každý jeden v obývačke otvoriť jasle. Ale naozaj toto?! Potrebujeme rozhodnutie VÚC, potrebujeme kolaudačné rozhodnutie, ktoré som už teda spomínala niekoľkokrát a ktoré sa stáva najväčším problémom, pretože samozrejme logicky je veľký problém získať kolaudačné rozhodnutie, keď si prenajmete priestor. Predstavte si, že prenajmete niekomu rodinný dom, no budete súhlasiť s tým, aby si tam skolaudoval takýto účel? A keď aj áno, je to naozaj veľmi, ako som vám teraz prečítala, naozaj veľmi obsiahle a nákladné a myslím si teda, že zbytočné. Pretože my máme kolaudačné rozhodnutie, alebo teda zriaďovatelia majú, ale tie sa volajú rôzne, volajú sa súkromné detské jasle, detské denné rekreačné centrum, súkromná materská škola, zariadenia starostlivosti o deti, deti do troch rokov. Toto boli len názvy, ktoré máme my v našej sieti, alebo teda v mojej firme sieti, ale sú aj iné názvy, ktoré majú iní zriaďovatelia, čo som sa pýtala na aliancii, poznáme detské centrá, zariadenia pre deti od jedného do tri a polroka s režimom materskej školy, jasle, súkromné detské centrá, opatrovateľské detské centrá. Toto všetko neplatí podľa VÚC-ky, pretože budeme musieť prekolaudovať.
Vy ste sa kvôli tomuto stretli s Luciou Gomez, čo je šéfka aliancie, ktorá naozaj kvôli vám odložila prácu a rodinu a prišla sa s vami porozprávať za všetkých zriaďovateľov v dobrej viere, že ju vypočujete. Vy ste jej vtedy na tom stretnutí, a boli ste tam viacerí, sľúbili dve veci, odklad registrácie, pretože úrady, ja viem, že nie všetko ste vy, štát, hej, VÚC-ka nie je ministerstvo, tomu rozumiem, ale určite rozumiete aj vy tomu, že pre toho zriaďovateľa je úrad ako úrad a že pravá ruka v štáte by asi mala vedieť, čo robí ľavá, a mala by vedieť možno aj komunikovať so samosprávou.
Preto žiadala Lucia Gomez odklad registrácie, pretože je – aký to máme mesiac? – október, a naozaj, čo viem, v Bratislave je registrované jedno zariadenie a na Slovensku celkovo ďalšie jedno, to je všetko. Nikto iný nebol schopný sa zaregistrovať. Moja konateľka bola už v marci, hneď ako zákon prišiel do platnosti, na VÚC-ke, poslali ju preč s tým, že, preboha, len sa neregistrujte, pretože budete musieť okamžite spĺňať všetko, čo platí, a neoplatí sa vám to a počkajte, či sa zmení. Čiže teraz prichádza k tomu, že všetky tie zariadenia, a vy viete, pán minister, že tu sa bavíme o stovkách zariadení po celom Slovensku, všetky tie zariadenia buď budú kriminálnikmi, alebo za týchto pár mesiacov sa budú musieť zaregistrovať a splniť všetky podmienky, ktoré som čítala, plus tie, ktoré ešte prečítam. A ešte chcem povedať, že vy ste Lucii Gomez vtedy ten odklad sľúbili na tom stretnutí, dali ste jej slovo, že odklad registrácie bude.
Druhá vec, ktorú ste jej sľúbili, bola akceptácia existujúcich kolaudačných zariadení práve preto, že každé jedno zariadenie si prešlo týmto peklom cez tie úrady a má už nejaké kolaudačné rozhodnutie, aj keď neznie presne tak, ako by malo. Vy ste mi, Lucii ste sľúbili, že to dáte, na výbore mi pán Ondruš povedal, že toto VÚC-ky žiadajú protizákonne. Vy teraz ste mi to takisto zopakovali, že toto by žiadať nemali. Mala som informáciu, že si ich zavoláte a budete ich teda nejakým spôsobom mentorovať, dáte im vedieť, že toto nemajú žiadať. Toto stretnutie sa odohralo a teda dostala som informácie, najprv od vás na výbore, že odklad nie je v pláne, čo bolo na druhý deň po tom, ako Lucia odložila rodinnú prácu, išla za vami. Tak povedzte mi, prosím vás, načo ju potom trénujete, načo behá hore, dole, keď niečo jej sľúbite a úplne bez mihnutia okna na druhý deň poviete úplný opak? Odklad, ste povedali doslova, nie je v pláne a teda tie kolaudácie, oni konajú protizákonne.
Včera ráno sa konateľka mojej firmy pýtala na VÚC-ke, § 64 tohoto zákona ods. 4, ktorý sa odvoláva na ods. 3 písm. c), a tam sa píše, že údaje o priestorových podmienkach sa preukazujú listom vlastníctva, nájomnou zmluvou a to všetko, čo som vám čítala, a ak sa má sociálna služba poskytovať v zariadení aj kópiou kolaudačného rozhodnutia. Veľmi radi by nám na VÚC vyšli v ústrety, bohužiaľ, nevedia, musia ísť podľa zákona a zákon im hovorí toto. A my sme vám hovorili, že im to ten zákon hovorí a že tu bude veľký problém.
Na VÚC potrebujú možnosť odvolať sa na prevádzkový poriadok, ktorý už bol schválený s hygienou, alebo prípadne doplniť vetu "s výnimkou pre zariadenia tohto typu". Zákon je jednoducho napísaný pre poskytovateľov sociálnych služieb, preto potrebujeme cenník, evidenciu dochádzku napríklad detí, čo musíme posielať kvartálne. Opäť sa pýtam, načo? Načo, keď my neberieme žiadne dotácie na tie deti, musíme takúto administratívu? My, samozrejme, si dochádzku robíme pre seba, ale prečo ja mám komunikovať s nejakým úradníkom a má mi to strážiť? Musíme spĺňať, ako viete, bezbariérovosť. Povedali ste mi, že ste nedostali ešte žiadnu žiadosť o nejakú dotáciu pri bezbariérovosti. No, viete, naozaj, čo komunikujeme v aliancii, všetci dúfali, že dostanete rozum, preto ste nedostali tú žiadosť, lebo nikto neverí tomu, že toto myslíte vážne.
Takisto treba tú kolaudáciu a ak toto všetko nesplnia, hrozí im od 1. 1. 2018 pokuta 35-tisíc eur, 35-tisíc po tom, čo absolvovali toto všetko, čo som tu čítala, a to som ešte polovicu vynechala, lebo už sa mi to zdalo priveľa.
Keďže jasle sa stávajú podľa § 32 zariadením poskytujúcim sociálnu službu ambulantnou formou, musia takisto poskytovať napríklad raňajky. Pracovníci VÚC žiadajú, aby sme podávali aj raňajky. Ja sa pýtam po tomto všetkom, naozaj nastali tie všetky úpravy 50-tisíc, bude to stáť ďalšie peniaze, ďalšie zmeny potrebujeme, kto to všetko zaplatí, pán minister? Lebo ja vám poviem, kto to zaplatí. Zaplatia to rodičia tých detí. Všetky tie náklady, jednoducho tie nespadnú z neba, zaplatia to tí rodičia. V našom prípade napríklad, keby sme nemuseli zaplatiť 50-tisíc eur, tak každému dieťaťu by sme mohli za vyše 600 euro, každému jednému kúpiť nejaké hračky, kúpiť nejaké vybavenie do zariadenia, prípadne sme mohli o túto sumu znížiť cenu poskytovanej služby, ale nemôžme, pretože vy tie náklady vytvárate. A plus k tomu máme náklady bežné, máme 30-tisíc mesačne.
A chcem k tomu povedať len toľko, že myslím si, že vy sa spoliehate na to, že toto sa netýka v podstate všetkých, že sa to týka len tých rodičov, ktorí sú lepšie situovaní, ktorí si môžu dovoliť tieto zariadenia. Ale vy viete, že teda máme ten príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý jednak ťahá do tejto skupiny aj tých ľudí, ktorí naozaj potrebujú tento príspevok, a ten sme aj navrhovali, aby bol vyšší, s čím ste nesúhlasili, to by sa potom žilo ľahšie aj nám, aj rodičom. Ale hlavne chcem povedať, ak od 1. 1. 2018 sa bude pokračovať v tom zatváraní týchto jaslí alebo predškolských zariadení alebo detských opatrovateľských centier, jednoducho tých, ktorí tu 25 rokov suplovali štát a robili to tak dobre, že existujú dodnes v hojnom počte, a tí rodičia, veď oni nie sú na hlavu padnutí a nechcú tým deťom zle, oni teda do toho zariadenia to dieťa dávajú preto, lebo sú spokojní s týmto zariadením. Štát im nevie poskytnúť alternatívu. Ja sa vás pýtam, čo budete robiť s tými deťmi? V prípade, že napríklad my by sme zatvorili našu firmu, tak sa bavíme o vyše 90 deťoch. Kam ich umiestnite, pán minister? Vy neviete prijať do škôlky deti a tu sa bavíme o deťoch, ktoré sú mladšie ako tri roky, dvojročné deti, jeden a polročné deti, teraz sa bavíme o jednej firme. Predstavte si, že týchto zariadení je niekoľko stoviek, podľa mňa vyše tisíc na Slovensku a vy všetky tieto zariadenia ohrozujete. Ja som si istá po diskusii v aliancii, že viac ako polovica zariadení bude zatvorených. Čo urobíte s tými deťmi, kam ich dáte?
Je to v rozpore aj s barcelonských cieľom, ktorý stanovila Európska únia, kde vyslovene v roku 2002 si dala za cieľ do roku 2010 vybudovať pre 33 % detí mladších ako tri roky zariadenie na starostlivosť, pretože toto bola najvážnejšia prekážka vstupu žien na pracovný trh. A máme tu rok 2017 a vy idete takýmto spôsobom obmedzovať zariadenia.
Ja ešte raz opakujem, z jednej strany chápem, pretože tomuto celému predchádzali veľmi nešťastné udalosti v niektorých zariadeniach, ale tie nešťastné udalosti boli spôsobené naozaj niečím, čo vy vôbec v tejto novele neriešite. Neriešite tam jednoducho napríklad také veci, akú úroveň vzdelania musia v jednotlivom veku detičky dosahovať, čo musia robiť, aby to nebolo len o tom, že tam deti sa položia a pozerajú celý deň telku. Neriešite vôbec ani to, čo budú jesť. Vy síce riešite, že musia mať zmluvu so stravným zariadením, so stravovacím zariadením na to uspôsobeným. Ale viete čo, pán minister? Poviem vám novinku. Po tom, ako som si teda takéto zariadenia zaobstarala, zabezpečila, kúpila firmu, najala ľudí, naštudovala teda, alebo ľudia so mnou, kolegovia so mnou, nebola som to úplne ja, tak viete, čo sme zistili? Predstavte si, neexistujú normy, neexistujú žiadne normy pre detí mladšie ako tri roky. Čiže my naozaj síce máme kuchyňu, s ktorou sú všetci spokojní, ale nikto nevie, ako máme variť. Toto napríklad novela zákona nerieši. Sú tam veci, ktoré sú fajn, je tam obmedzenie počtu detí na osobu, je tam nejaká vzdelanosť tých učiteliek, toto všetko je super.
Pán minister, prečo s nami nerozprávate? Nemusí prísť k tomu, aby tie zariadenia boli pozatvárané, pretože keď sa pozatvárajú, všetky tie deti budú stáť pred dverami tých materských škôlok, ktoré už dnes máte preplnené. A padá to na vašu hlavu. Idete proti, proti tým rodinám, proti ženám, preto deťom a proti, naozaj, aj proti Európskej únii, aj proti tomu, že zákon vám vrátil, tento zákon vám vrátil pán prezident. Mali ste tu petíciu, hovoríme vám to na každej jednej schôdzi, chodím na výbor, ponúkla som pánovi Ondrušovi, že prídem, porozprávam sa s ním. Odmietol to, lebo ho urazilo, ako som sa vyjadrovala o členoch vašej strany, čo sa týka kauzy Čistý deň, ale to tu nebudeme ťahať. Ale ako naozaj, toto má byť kvalitne vypracovaný zákon?
Takže ešte raz, ja vás prosím, zamyslite sa, využite tú možnosť, do konca roka ešte je, aby sme tu nemali rodiny, ktoré buď budú platiť predraženú službu len na základe nejakých rozhodnutí od stola, alebo nebudú mať kam dať deti, a bude to padať naozaj na vašu hlavu. A je to úplne zbytočné, dá sa to urobiť lepšie. A my vám vieme povedať, ako to je lepšie.
Ďakujem.

Skoro vás vypli, ale viem, čo ste chceli povedať. (Povedané so smiechom.) A ja si myslím, že kraj je bližšie k svojmu občanovi a aj k svojej nemocnici ako štát. A predsa štát má v rukách nástroje, má v rukách legislatívnu činnosť, má v rukách Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tak nerozumiem, prečo musí vstupovať ešte aj do tohoto. Mne to skôr príde ako naozaj, že sa plánuje teda ovplyvňovať z pozície ministerstva, ako bude, samozrejme, pevná sieť vyzerať, ale bez toho, aby sme sa pýtali krajov.
No a čo sa týka tých poplatkov, ktoré boli stiahnuté. Som rada, že ste aj povedali, že bude znova. Ja naozaj tomuto veľmi fandím, to viete. Ale musím dopredu vyzvať aj vás, keďže ste predseda zdravotníckeho výboru, ak to bude možné a ideálne, aj keď nebude možné, dajte to cez pripomienkové konanie, dovoľte diskusiu, dovoľte, ak to bude možné, prenos z výboru, aby ľudia o tomto naozaj vedeli, počuli a mohli sa k tomu vyjadriť. Lebo zásadný problém, čo pri väčšine tých návrhov mám, lebo v mnohých je dobrý úmysel, sú tam dobré veci, dobré návrhy, ale niekedy sa stáva, že aj dobrý návrh, ak príde takouto cestou, tak jednoducho človek má voči nemu nedôveru. A ja osobne teda potrebujem počuť aj názory tých, ktorých sa tieto návrh zákonov týkajú, a to sú ľudia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vyjadrím sa teda k preberanému zákonu. Na úvod niečo, čo bude znieť tak trochu ako pochvala. Ministerstvo pripravilo naozaj komplexný návrh v rozsahu 7 848 slov, k tomu 10 nariadení, 15-20 príloh. Iste si to vyžadovalo mnohohodinovú prácu zamestnancov ministerstva. Je to naozaj komplexný návrh. Popisuje výberové konanie na prevádzkovateľov, rieši to do úplných detailov až do úrovne presného popisu, kam umiestniť ambulancie pevnej siete, či do úrovne prikázaných garantovaných úhrad. Už tomu naozaj chýba len, aby štát rozhodol o tej slávnej farbe na stenách.
Ja počkám, v pohode.
Apropo, 7 848 slov pre paragrafy niečoho, čo bude slúžiť pre občanov tohoto štátu od 16.00 do 22.00 hodiny, teda presne šesť hodín denne. Zasadnú výberové komisie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Bernaťák, poprosím vás o kľud v sále.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Budú sa udeľovať licencie, prechodné obdobia, lehoty, odvolávania, permanentný štátny dozor. Všetky ostatné služby poskytované súkromnými spoločnosťami v tomto štáte bežne majú otváracie hodiny do 18.00, niekedy aj do 20.00 hodiny, takže tu hovoríme o 7 848 slovách pre dvoj-trojhodinovú službu súkromnými lekármi v súkromných spoločnostiach súkromných poskytovateľov.
Smutnou súvislosťou potreby predložiť takúto právnu úpravu je, že v prípade ambulancií všeobecného lekára či internistov sa automaticky počíta až po 16.00 hodine... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Bernaťák, poprosím vás ešte raz.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
... že lekár, samozrejme, ukončí starostlivosť o svojich pacientov a štát sa o pacientov postará. A po 22.00 hodine čo? Budú sanitky na Kramároch od 22.01 vyhadzovať rodičov s deťmi, čo im práve vyskočila teplota nad 39,5? Budú deti utekať na urgent s 10-eurovkou v ruke, aby nestratili svoje poradie? Šikovnejší si zavolajú 112?
Pretože aj keď tu máme 7 848 slov, predložený návrh nerieši kapacity na tých ambulanciách pohotovostnej služby. Takže pre spádové územie vyše 86 (pozn. red.: správne "86-tisíc") detí Bratislavy bude pokojne rovnako jeden lekár ako pre spádové územie necelých 3-tisíc v Medzilaborciach. Áno, iste, v Bratislave je o ôsmej večer lepšia dopravná dostupnosť z Petržalky na Kramáre ako z Medzilaboriec do Svidníka. Ale jeden bod ambulantnej pohotovosti pre deti na 86-tisíc detí? Nemal by štát upraviť zákonom aj počet lekárov, počet sestier? Nemala by štátna moc rozhodnúť za občana? Pardon, to už sme tu mali, že? Možno je to tak koncipované so zámerom podporiť stretávanie mamičiek a oteckov z Rače a Lamača alebo zo Stropkova a Svidníka. V Stropkove štát pohotovosť pre deti nenaplánoval, aj keby občania veľmi chceli, motivácia poisťovne ju tam čo i len spolufinancovať nebude, nie je to predsa v zákone. Kde sú motivácie pre prevádzkovateľov ambulancií, aby sa o svojich pacientov starali aspoň cez deň? A iste uznáte, pán minister, že cez deň je tak do 18., 20. hodiny. Kde sú motivácie pre poisťovne, aby pre svojich poistencov objednávali a platili ich vlastného lekára, ktorý ich pozná oveľa lepšie ako náhodný lekár na pohotovosti podvečer alebo večer?
Dôsledkom tohto návrhu bude, že teraz poisťovniam na podobné motivácie neostanú peniaze, keďže poisťovniam štát ide priamo prikázať, a to formou najsilnejšou, zákonom presnú sumu 12 eur za hodinu, ktorú má platiť len a práve ambulanciám LSPP.
V dobrej tradícii ministersky riadeného zdravotníctva sú aj ostatné predložené návrhy. Štát ide za občana rozhodnúť, že si nesmie priplatiť za nemedicínske služby, ako sú stravovanie či lepšia izba počas hospitalizácie. Ministerstvo na jednej strane spracováva ozdravné plány Všeobecnej zdravotnej poisťovne v strate, štátnych nemocníc v strate, dotačný program na opravu budov nemocníc či špeciálny príspevok daňových poplatníkov do zdravotníctva, pretože dofinancovanie formou dvojmesačnej zvýšenej platby za štátnych poistencov nie je nič iné ako presun peňazí občanov tohto štátu.
A na strane druhej tu minister zdravotníctva predložil paragraf, kde sa natvrdo vzdáva možnosti selektívne od bohatších občanov získať pre zdravotnícke zariadenia dodatočné zdroje za nemedicínske služby vyššej kvality a investičnej aj prevádzkovej náročnosti. Do tejto kategórie by sme mohli zaradiť aj objednávanie na čas, ktoré bolo síce teda na výbore stiahnuté, ale musím povedať, že tento pozmeňovák pána Bastrnáka z MOST - HÍD ma teda potešil a veľmi ma aj prekvapil. Prekvapil ma aj rozpor, ďalší rozpor v koalícii, ktorý bol na tomto pozmeňováku vidieť, kde teda SNS sa postavilo za tento návrh, MOST takisto a SMER, hlavne teda v úlohe pána Blanára, absolútne proti. Ja si myslím, že objednávanie na čas a nadštandardné služby a možnosť si za nich priplatiť je nielen pozitívom pre pacienta a lekára, ale teda najmä aj dobrou správou pre rozpočet zdravotníctva, v ktorom zúfalo peniaze chýbajú a súkromné peniaze, ktoré sú občania dobrovoľne rozhodnutí platiť, by mali mať priestor, aby mohli vstúpiť do tohto rozpočtu.
Čo sa týka pozmeňovacích návrhov, ktoré odzneli na výbore zdravotníckom, vyjadrím sa k orezaniu financií pre NCZI. V roku 2018 bude NCZI všetko spúšťať - e-Recept, proskripčné záznamy do e-Healthu - a bude potrebovať peniaze na objednanie opráv, chýb zistených, tých zistených na úvod. Či sa mi to páči, alebo nie, takto proste funguje spúšťanie IT systémov bez ohľadu na politiku. Odrezať im teraz peniaze sa mi zdá krátkozraké. Iste je potrebné kontrolovať, na čo budú svoje rozpočtované peniaze vynakladať. Ale to hádam ministerstvo zdravotníctva ako zriaďovateľ aj robí. Alebo jej vlastní poslanci v tejto kontrolnej činnosti neveria a tak chcú preventívne peniaze osekať skoro o štvrtinu?
Takisto zmena kompetencií pre licencie nemocníc. Systém kontroly a kompetencie je vždy jemný mechanizmus. Navrhovaný pozmeňovací návrh tento jemný mechanizmus zásadným spôsobom narúša. Navyše odoberá kompetencie samosprávam a prideľuje ich štátu ministerstvo zdravotníctva. Takže sa dostávame do stavu, že ministerstvo si samo udeľuje oprávnenie na prevádzkovanie nemocnice, samo si ho bude odoberať a samo bude aj túto nemocnicu prevádzkovať. A navyše sa stane aj samoodvolacím orgánom. Štát ako prevádzkovateľ štátnych nemocníc bude rozhodovať o zásadných otázkach podmieňujúcich prevádzku akýchkoľvek súkromných zariadení.
V odôvodnení sa píše, de facto štát dokáže garantovať činnosť týchto zdravotníckych zariadení aj v mimoriadnych situáciách. Pýtam sa, sme vo vojne? Je Slovenská republika postihnutá prírodnou katastrofou, že musíme prijímať takéto zdôvodnenia? Alebo len niekto chce rozhodovať, komu udelí alebo komu neudelí povolenie na prevádzkovanie koncovej nemocnice? Očakáva sa tu nebodaj nejaké korupčné správanie?
Ak chceme hovoriť o sieti LSPP, nemali by sme hovoriť o pevnej sieti, ale o minimálnej. Úloha by mala byť na bedrách zdravotnej poisťovne a kontrolou je poverený Úrad pre dohľad nad zdravotnou poisťovňou. Keďže to dnes tak nefunguje, ministerstvo zdravotníctva prichádza so štátnym dirigizmom.
A k pozmeňováku pána Valockého, k tomu odobratiu kompetencií župám, ktoré som teraz spomínala, v podstate berie kompetenciu župám vydávať povolenia všeobecným nemocniciam zaradením do koncovej siete. Ale o tom, kto je zaradený alebo bude rozhodovať vláda na návrh ministerstva a v zásade tak vláda rozhoduje, komu môže župa vydať povolenie a komu nemôže. Je to zneužiteľné, je to podľa mňa ťažká centralizácia, ktorá, a to je najväčší problém, neprešla medzirezortným pripomienkovým konaním. Prečo tieto veci neprešli pripomienkovaním? Toto ide ďaleko nad rámec tlače 630. V druhom čítaní v tejto krajine sa dá podľa mňa vyhlásiť aj vojna Zimbabwe. Návrh pána Valockého sa za vlády Fico 2 skúsil presadiť cez medzirezortné pripomienkové konanie a tvrdo narazil, tak to teraz tlačíme bez neho, bez diskusie? Dnes vie napríklad župa kontrolovať Univerzitnú nemocnicu Bratislava. Alebo s ohľadom na predkladateľa dajme príklad z Nitry. Tamojší lekár, ako si určite pamätáte, tamojší lekár kraja vyzval nemocnicu ku konaniu, lebo nemá dosť atestovaných anestéziológov. Po tejto novele bude nitriansku nemocnicu kontrolovať ministerstvo, teda bude kontrolovať samo seba. Konflikt záujmov ako vyšitý.
Toto sú tie najväčšie výhrady voči tomuto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.