Videokanál poslanca

Pán poslanec Heger, celkom vážne. Stále máte pocit, že ste mali vystúpiť? Stále máte pocit, že ste čosi povedali, čo ste chceli povedať, mali povedať alebo opačne?
Ja som mal z toho vašeho vystúpenia pocit jedného nešťastného osemdesiatpätníka, ktorý tuná mentoroval, táral, hovoril hlúposti, o ktorých nevie vôbec nič, lebo ich nezažil. Koľko ste mali rokov v tom ´89. roku, len tak? O čom ste to rozprávali? Na čo ste vôbec vystúpili? A máte pocit, že ste niečo povedali? Lebo podľa toho, čo ste povedali, mal som pocit, že ste tu vôbec neboli.

Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, tak vidíš, Karol, chceš byť zmierlivý, zle je, chceš byť nekonfrontačný, zle je, chceš byť nepolitický, zle je. Tak čo?
Dámy a páni, a teraz celkom vážne. Pravdou je, že tento, tento návrh zákona a nielen vďaka nám, ale aj vďaka nám, prichádza v zlom čase. Je to čas predvolebný, je to cítiť na tej rozprave, u každého je to proste čosi, čo tú situáciu okolo tohto návrhu zákona aj vyhraňuje, hoci určite mi budete zase protirečiť.
Ja som presvedčený, že keby tento návrh zákona bol v inom čase, bol v prvom roku, ja neviem, vlády akejkoľvek, že tá rozprava by bola podstatne iná, podstatne menej vášní by tu zaznievalo, podstatne menej agresivity z niektorých poslancov by trčalo, proste tá rozprava by bola úplne iná.
Dúfajme, že v tom nasledujúcom volebnom období príde k takej tej veľkej zmene toho mediálneho zákona, ktorú všetci očakávame, kde teda budú nielen printové, ale, teda nielen printové a elektronické médiá budú spadať pod jeden veľký zákon, kde bude spadať dokonca aj internet. Aspoň taká je snaha Európskej únie. Uvidíme, zatiaľ to musíme vydržať.
To je všetko.

Môžem? Pardon.
Pani Kaščákovej za seba môžem povedať, sporíme sa tuná o tom, ja citujem zase len právnikov v rámci toho § 19. Ja som neni právnik. A je to, ja chápem, že je pre vás istým spôsobom veľmi hlúpe, že vás upozorňujem na to, čo je napísané v ústave, a vy to tam ako právnik nevidíte, pán Baránik, ja to chápem. Ale ja si nemôžem pomôcť, ja sa tiež opieram o právne názory právnikov, ktoré mám dokonca na papieri. A ešte pán Dostál hovorí to isté, ja za to nemôžem. Kolega Číž by mi dal v tejto chvíli za pravdu, ale, bohužiaľ, tu nie je, on je právnik.
Čiže ak máte pocit, že ste jediný právnik, pán Baránik, v tejto republike, ktorého názor nie je rešpektovaný a to je tá chyba, no tak potom je to váš názor, ale dúfam, že nie právny.
No a to hovorím, argumentovať ďalej článkom 19 ústavy je asi v tejto chvíli zbytočné, lebo asi by o tom mali pohovoriť viacej právnici.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ospravedlňujem sa všetkým, aj pánovi Dostálovi, aj pánovi Farkašovskému, ale vzhľadom na to, že páni už raz rozprávali a prihlasujú sa v podstate do debaty druhýkrát, ja som ešte v tom prvom kole nehovoril, lebo úplne zámerne som si chcel vypočuť všetkých tých, ktorí majú k tomuto návrhu zákona čo povedať.
Dovoľte, aby som len zhrnul trošku situáciu, aby sme teda vedeli, o čom hovoríme, aby sa tá debata nedostala niekde inde, kam ju určite nechceme viesť.
V prvom rade motívom toho, že sme začali hovoriť o tomto návrhu zákona, bola ústava a čl. 19. Ja som ho čítal, môžem ho prečítať ešte raz: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena." Čl. 19 ods. 2: "Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života." Trojka: "Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejnením alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe", a teraz to doplním podľa tej reality, ktorá v súčasnosti je, "okrem verejných činiteľov."
Toto bol dôvod, prečo sme vlastne s týmto návrhom prišli preto, lebo sa nám zdá, že v súčasnosti ten stav je protiústavný. A nielen to, ale ten mediálny priestor je dnes v takom stave a to je potvrdené na základe všetkých tých desiatok a desiatok rozhovorov súkromných, profesných, ktoré sme mali s novinármi, vydavateľmi, dokonca s majiteľmi, kde sme sa o tejto problematike bavili, pán Farkašovský, pán Senko, pán kolega Číž a ja, všetci sme konštatovali. Čiže to nie je, to nie je v tejto chvíli náš výmysel, všetci sme konštatovali, že ten mediálny priestor nemá rovnaké pravidlá hry. Iné pravidlá hry sú pre printové médiá a iné pravidlá hry sú pre elektronické médiá. To, čo printové médiá môžu uviesť bez pokuty, za to by elektronické médiá dostali pokutu od Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ten stav je naozaj takýto a ide o to, aby sme sa aspoň pokúsili preto, lebo ani toto nie je riešenie tohto stavu. Stále je tu nevyvážený mediálny priestor.
Tie debaty boli ešte zaujímavé z hľadiska iných vecí. Sú novinári, ktorí vám iné hovoria súkromne a iné vám hovoria na kameru s tým, že súkromne to povedať nepovedia. Taká je pravda. Inak o tejto téme sa rozprávajú novinári z elektronických médií, inak novinári z printových médií. Kým novinári z elektronických médií nám dávajú prevažne za pravdu, novinári z printových médií, resp. majitelia, to je tiež veľký rozdiel, samozrejme, medzi nimi, nám za pravdu nedávajú, pretože to chápu ako istý nový regulátor tej ich činnosti, ktorú oni prevádzajú.
Samozrejme, je to istým spôsobom regulovanie a to regulovanie bude dovtedy, kým nevznikne rovnaký mediálny priestor aj na jednej, aj na druhej strane, ktorý by vyriešila tlačová rada. Aj o tom sme sa bavili. Veľmi veľa novinárov, veľmi veľa vydavateľov by túto tlačovú radu prijalo, aby vznikla, len opäť bol problém v tom, a ten problém sa nám nepodarilo do dnešného dňa vyriešiť, aké by bolo obsadenie tej tlačovej rady. Kto všetko by v tej tlačovej rade mal byť, kto všetko by nominoval ľudí do tlačovej rady, preto, lebo iste viete, že tlačová rada v podstate na Slovensku jedna existuje. Ale tá tlačová rada je bezzubá, nemá žiadnu autoritu, nikto ju nerešpektuje a sami tí, ktorí ju určili, aby bola taká v obsadení, aká je, ju jednoducho nerešpektujú. Nerešpektujú, nemá žiadnu autoritu, čiže ako keby nebola. Ani nie je, nesankcionuje, len niečo doporučuje, dokonca tie vyjadrenia ani nie je povinnosťou uverejňovať, proste to je taká rada tlačová-netlačová.
Takže niečo, aby to bolo uchopiteľné zákonom, aby to vyhovovalo všetkým, na tom sme sa, na tejto tlačovej rade sme sa do dnešného dňa nedohodli, preto možno aj to zdržanie tohto návrhu zákona. A som presvedčený, že raz príde čas, keď tá tlačová rada naozaj ako v parlamente zasvieti a bude a dohodneme sa na tom, kto všetko do tej tlačovej rady bude nominovaný.
Dámy a páni, keby sme neprijali nič a keby sme neprijali ani čiarku z tohto návrhu zákona, už to, že sme ten návrh predložili, splnilo svoj účel v jednej veci. Nastala debata, ktorá trvá dodnes, vyjadrujú sa k tomu profesné inštitúcie. Nie je pravdou, že tá odozva, preto hovorím, že pani Kaščáková nemá pravdu, keď má toto tvrdenie, že je to absolútne všetko negatívne. Nie je to pravda preto, lebo my máme z týchto debát veľmi pozitívne poznatky. Keby tu bol kolega Číž, mohol by o nich rozprávať úplne konkrétne, úplne konkrétne dokonca o veciach, ktoré mu títo ľudia podpísali, ktoré má na papieri, a samotná snaha o tomto probléme, hovorím, sa hodnotila a hodnotí do dnešného dňa veľmi kladne, preto hovorím, bez ohľadu na to, čo prijmeme alebo neprijmeme, už to, že sa o tom rozprávame, je veľmi dobré.
Keď prijmeme čokoľvek, čokoľvek aj z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré tuná boli predostreté, ten stav bude oveľa lepší, ako je ten stav v súčasnosti. Preto považujem skutočne za veľmi pozitívne, že sme s týmto návrhom zákona prišli. A kto rozmýšľa trošku v tejto chvíli, nie zanietene predvolebne politicky, nám musí dať za pravdu.
To je tak zhruba všetko, čo by som v tejto chvíli povedal.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, ja sa musím v prvom rade spýtať, že prečo urážate? Prečo urážate niekoho, kto v tomto parlamente už nie je, prečo urážate pána europoslanca Číža, ktorý sa nemôže brániť a ktorý keby tuná bol, určite by vám odpovedal a argumentoval by vám na všetko to, o čom ste rozprávali. Zdá sa mi to také nepatričné a nekorektné preto, lebo naozaj si myslím, že treba hovoriť o ľuďoch, ktorí sú tu a ktorí sa môžu nejakým spôsobom brániť už len odpoveďou.
No a úplne nearogantne vám chcem povedať, že toto vystúpenie vám vo vašej volebnej kampani veľmi nepomohlo, pani poslankyňa. Nepomohlo z toho dôvodu, že klamete. Klamete o rôznych tých stretnutiach, ktoré boli, na ktorých som bol aj ja. Budem o nich hovoriť. Bolo ich množstvo oficiálnych, neoficiálnych s mnohými novinármi, ktorí hovorili niečo úplne iné, ako hovoríte vy. Vy ste to zglajšajtovali všetko, a preto klamete. Nemáte pravdu. A ja sa len pýtam, či to robíte zámerne alebo či nechcete počúvať aj tých, ktorí majú iný názor na tieto veci ako vy, ale chcú sa s vami o tom normálne baviť, a bez urážania. Ale to sa, to sa dá vo vašom prípade? Preto, lebo proste ste neuveriteľne agresívna a úplne zbytočne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, návrh zákona sa týka inštitútu práva na odpoveď, ktorý bol do slovenského právneho poriadku uvedený zákonom č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. júna 2008. Tento inštitút bol pozmenený novelou zákona č. 221/2011 Z. z., čím došlo k obmedzeniu možnosti jeho uplatnenia. Týmto návrhom zákona sa možnosti uplatnenia práva na odpoveď rozširujú v zmysle pôvodného znenia tlačového zákona.
Ďakujem. Toľko v úvodnom slove.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poprosím členov výboru pre kultúru a médiá, 12.05 hod. rokovanie výboru. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, poprosil by som v mene troch poslaneckých klubov, vzhľadom na pracovné zaťaženie pána spravodajcu poprosil by som prehodiť bod č. 54, je to tlač 1290, poprosil by som, aby sme o tomto bode rokovali v utorok 14.00. V mene troch poslaneckých klubov predkladám tento návrh.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, my máme dlhodobý spor v oblasti kultúry, umenia a financovania, ohľadne verejnoprávnej inštitúcii, ohľadne fondovej činnosti. A tak ďalej a tak ďalej. Ja som posledný, ktorý tvrdí, že všetko je v poriadku, ale nemôžete všetko čierno-bielo zhadzovať, lebo potom ste vyslovene nedôveryhodná. Vy nemôžete povedať, že nič sa netočí, všetko, čo sa točí, je zlé, Audiovizuálny fond si neplní svoju funkciu. Vy proste všetko zhadzujete. A to nielen v tomto prípade, to je v prípade funkčnosti Slovenského národného divadla, funkčnosti konkrétne opery, fondov, verejnoprávnej televízie a tak ďalej a tak ďalej.
Pani poslankyňa, nielen Pohoda, trenčianska Pohoda je to pravé orechové, to si uvedomte, sú ešte aj iné druhy kultúry a umenia alebo iné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú kultúrou, a proste musia to byť aj inštitúcie, ktoré musia byť vydotované štátom. A toto je len jedna z mnohých barličiek, aby sa tak stalo. A hovorím ešte raz, nemôžete povedať, že všetko je zlé. (Ruch v sále.) Trošku tej objektivity, vo vašom prejave by som si poprosil, a nielen na výbore, ale aj v pléne, ak by ste boli taká láskavá, nie ten čierno-biely pohľad, ktorý absolútne máte. A potom skutočne neviem prečo. Preto, lebo tá nedôveryhodnosť, ktorá z tohto vyplýva, asi sledujete nejaké iné ciele ako pomôcť skutočne kultúre, ako pomôcť financovaniu kultúry, vedieť, čo je to verejnoprávnosť.
Ja sa znova na vás obraciam, prečo takýmto spôsobom dehonestujete všetko, čo sa v kultúre za tých posledných ix rokov spravilo. Nie je to tak, ako vy hovoríte. A aké, aké ciele vlastne sledujete? Sú to naozaj profesné ciele, ktoré deklarujete, alebo to súvisí s politikou, ktorú predstavujete?

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poprosím kolegov z výboru pre kultúru a médiá, 13.00 v obvyklej miestnosti výbor. Ďakujem veľmi pekne.