Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi prednostne teda zareagovať na predošlú diskusiu. Rozprávali sme sa o uvoľnení dlhovej brzdy, na čo treba ústavnú väčšinu, to znamená, že aj participáciu opozície, a údajne na investície, ktoré sú alebo mali by byť efektívne, potrebné a tak ďalej. Avšak ak by sme zobrali doterajšie investície alebo celkové nakladanie s prostriedkami v štátnom rozpočet a v štátnych organizáciách, tak musím skonštatovať, že naozaj nie je dôvod na uvoľňovanie tejto dlhovej brzdy, pričom dlhová brzda bola jeden obrovský výdobytok dosiahnutý po dlhej snahe a jeden veľmi pozitívny výdobytok, ktorý zracionalizoval, dal nejaké mantinely neefektivite a rozhadzovaniu. Je to dosť odvážny návrh, hovoriť o tom, že uvoľnite nám brzdu na investíciu do diaľnic, ak práve teraz bola zazmluvnená časť diaľnice, obchvat Prešova, ktorý bol najnehoráznejšie predražený v dejinách Slovenska vôbec. Jeden kilometer nás má stáť 45 mil. eur. A po takejto nehoráznosti, pričom na to nebola, vôbec uplatnený ten projekt Hodnota za peniaze, a po takejto nehoráznosti povedať, že chceme ďalej toto isté spraviť a vy nám na to uvoľníte dlhovú brzdu, si myslím, že je dosť nehorázne.
Tak isto ministerstvo financií, aj keď minister sa snaží tváriť, že Finančná správa Slovenskej republiky sa ho netýka, netýka sa ho, ako je efektívna, čo sa tam deje, aké obrovské prešľapy sa tam dejú, aké obrovské daňové úniky, aké obrovské rozkrádanie DPH sa tam deje a miliarda sa teda ukradne len z toho, čo už bolo zaplatené, a následne to niekto odtiaľ vybral, tak ak niekto prevádzkuje takúto organizáciu a tvári sa, že sa ho netýka, čo sa tam deje, tiež si myslím, že je dosť nehorázne od neho žiadať uvoľnenie dlhovej brzdy, keď takýmto spôsobom hospodári a takýmto spôsobom sa stavia k organizácii, za ktorú je podľa zákona priamo zodpovedný.
A nehovorím o tom, že minister by mal online vidieť, čo sa kde deje, kde sa aký list obnovujúci vyšetrovanie nepodpísal, kde kto ako kontroluje, aké dokumenty a tak ďalej Ale keď zistí a zistí aj verejnosť, že sa tam deje niečo nekalé, tak vtedy má minister v rámci organizácie, ktorá mu patrí, priamo konať, čo sa tu nikdy nedialo. Vždy sme odkázaní aj na finančnom výbore len na úradníka riadiaceho Finančnú správu Františka Imreczeho, ktorý napriek početným, veľmi slušne povedané, prešľapom doteraz neodstúpil, odišiel iba Daniel Čech, ktorý bol priamo zodpovedný za to, čo sa tam dialo s neoprávnenými odpočtami DPH. František Imrecze na seba takúto zodpovednosť doteraz nezobral, ani ministrom nebol odvolaný. A žiaden krízový manažér, žiaden krízový manažér, lebo tá organizácia je v ťažkej kríze, a pritom má dobrých ľudí. Pritom sú tam kontrolóri, daňováci, má tam veľa kvalitných ľudí, ktorí tam dlhodobo robia, má na čom stavať. A napriek tomu táto organizácia takto tragicky hapruje. Vidíme ten štýl hospodárenia aj na celkovom, teda na celkovom výsledku štátu, kedy susedná Česká republika, ktorá má tiež aspoň oficiálne sociálnych demokratov vo vláde, majú predsedu vlády, tak majú prebytok, majú prebytok štátneho rozpočtu. U nás sme mali mať vyrovnaný rozpočet budúci rok, nebudeme ho mať, a stavil by som sa, že takýto stav sa bude, ak bude teda vláda SMER-u, takýto výsledok sa bude posúvať a posúvať a pred rokom 2019 budeme počuť to isté, že chceli sme, nedá sa, lebo koalícia, lebo všetci majú požiadavky na výdavky, lebo šetriť sa nedá, lebo efektivita sa nedá dosiahnuť a tak ďalej.
Táto situácia, táto situácia a ukážme si celkovú situáciu teda za 10 rokov vlády strany SMER, lebo tak isto predstavitelia strany SMER sa vždy tvária, že teraz začínajú, teraz prišli s nejakým projektom peniaze alebo Hodnota za peniaze a teraz konečne začnú niečo robiť po desiatich rokoch s malou prestávkou svojej vlády. Teraz je to v kríze, teraz to hapruje, ale teraz to už bude fungovať super. Takže za tých 10 rokov sa Slovensko zadlžilo o 70 % viac, má vyšší dlh. A toto je konzervatívny graf, to sú relatívne čísla, to znamená, že tam ide o pomer k HDP, je to očistené o infláciu atď., a tak ďalej. A keď sa pozrieme na krajiny V4 okrem Slovenska, tak za tých 10 rokov im stúpol dlh o 20 %, o 20 percent. A keď sa pozrieme na eurozónu, tak ten celkový dlh stúpol o 35 % a pritom vieme, že v eurozóne máme všetky tie krajiny ako Španielsko, Portugalsko, Grécko. Napriek tomu ten celkový nárast bol oveľa, oveľa nižší. Takže za tých 10 rokov sme sa dostali tam, že sa strašne veľa minulo a hodnota za tie peniaze nie je nikde, ak teda nerátame Ladislavov Bašternákov, agentúry Evky, tety Anky a ďalších.
Takisto minulé obdobie za vlády strany SMER, keď strana SMER si tu mohla robiť prakticky, čo len chcela, aj si teda robila, tak prebehla, alebo sa aspoň tvárila, že prebehla reforma ESO. A keď sme hovorili o tom, pán minister to v minulosti hovoril, že, že máme predsa odlišný náhľad na svet, lebo vy chcete štíhly štát, my chceme, neviem, tučný, alebo aký štát my chceme, vy chcete vyrovnaný rozpočet, my chceme hocijaký rozpočet, tak vyrovnaný rozpočet bol cieľom aj ministra Kažimíra a strany SMER a reforma ESO bola extrémne, bola navrhnutá ako extrémne radikálna. Čiže z tohto pohľadu strana SMER by vyšla ako extrémni liberáli, samozrejme, keby tie zámery boli myslené vážne. Ale divím sa, že kde je teda ten odlišný pohľad na svet, keď tie zámery boli deklarované, že chceme extrémne štíhly štát. Pretože tá reforma podľa svojho projektu, ako bola navrhnutá, mala znížiť počet príspevkových organizácií z 916 na 58. Neviem, či hociktorí libertarián by si dovolil navrhnúť takúto radikálnu zmenu. A ona do veľkej miery aj prebehla, akurát ten bluf bol v tom, že to prebehlo po právnej stránke. To znamená, keď bol nejaký úrad v Šali, v Galante, v Prešove a tak ďalej, tak po právnej stránke sa z týchto jednotlivých úradov stal jeden právny subjekt a tým pádom prišlo akože k redukcii, akože k redukcii.
Dodnes minister Kaliňák, príslušný minister tejto reforme, nepredložil žiaden dokument, ktorý by popisoval efekty aspoň v nejakom detaile, aspoň v nejakom rozlíšení tejto reformy, iba tvrdí, že tá reforma ušetrila miliardu eur. Keď sa pozrieme na návrh štátneho rozpočtu, tak výdavky na administratívu sa zvýšili, sa zvýšili za to obdobie, čiže tam, tam tú miliardu nikde nevidieť. Naopak, tie výdavky sa celkove na administratívu, sa zvýšili. Keď sa pozrieme na počet úradníkov, tak tí narástli minimálne za tie tri roky od roku 2013, ako prebiehala tá reforma, narástli minimálne o 13-tisíc. A keď sme sa ministra v minulom období pýtali, že ako je to možné, že počet úradníkov narástol takto radikálne, a vy ste dosiahli úsporu, ako tvrdíte, miliardu, tak odpoveďou bolo, že veď tá úspora nemusela byť nevyhnutne v zníženom počte úradníkov a že nejakí úradníci sa usporili takisto. Keď sme sa pýtali, kde akí, odpoveďou bolo, nevieme, lebo nejakú databázu má ministerstvo financií, nejakú máme my, nejakú majú iné organizácie, štatút nejakých zamestnancov bol zmenený a my nevieme odpovedať, že kde sa čo, ako zmenilo. Tak ja sa pýtam, ako sa takáto reforma vôbec dala robiť, keď samotné ministerstvo, čo ju robilo, nedokáže povedať, kde sa čo zmenilo. Nehovoriac o tom, že žiadne finančné výsledky neboli preukázané.
No vieme ale, že za tie štyri roky podľa oficiálnych štatistík bolo zlikvidovaných 59-tisíc živnostníkov a ostáva len dúfať, že minimálne tým opatrením, teraz naposledy prijatým, tým zvýšením paušálnych výdavkov sa podarí nejakých živnostníkov znova naštartovať. Ale to, že ich je oveľa menej, o 59-tisíc, to je brutálne číslo, tak je výsledkom toho, čo tu štyri roky robila strana SMER, ktorá teraz tvrdí, že už zrazu bude efektívna, len nám uvoľníte tú dlhovú brzdu a už budeme robiť tak, ako sa robiť má, síce o tom nič z minulosti nesvedčí, svedčí o opaku, ale napriek tomu len nám slepo verte.
Keď sme sa rozprávali o DPH, tak teda celkový príjem DPH je naplánovaný na 5,7 miliardy. Zopakujem, jedna miliarda je vždy rozkradnutá každý rok a opatrenia doteraz prijaté na to, aby sa to zmenilo, zjavne neboli dostatočné. Pritom tie najefektívnejšie opatrenia sú často tie najjednoduchšie v oblasti transparentnosti, tak ako za Radičovej vlády, keď sa podarilo presadiť zverejňovanie zmlúv, tak to bolo radikálne, vo výsledku to bolo radikálne opatrenie.
Teraz verejnosť alebo príslušný sektor vie analyzovať, kde, čo bolo nehospodárne minuté. Rovnako s vratkami DPH, neoprávnenými alebo oprávnenými nadmernými odpočtami DPH sa dá spraviť to isté, nad či už 20-tisíc, 50-tisíc, nech 100-tisíc alebo 15-tisíc eur, keď je jednotlivá vratka, dá sa to všetko zverejňovať. Bolo to navrhnuté opozíciou poslancom Beblavým, vládna koalícia neschválila. Ktovie z akého dôvodu? Odôvodnenie sme si nevypočuli.
Minister Kažimír v minulosti, v minulosti tvrdil, tvrdil, že, že zvažuje takéto opatrenie sám navrhnúť (reakcia predkladateľa). Takže, takže áno, to je úplne v poriadku. Takže ja uvítam, ak pôjdeme naozaj týmto smerom a vládna koalícia preukáže, že naozaj má záujem prijímať efektívne opatrenia, pretože keď budú všetky vratky zverejňované, akonáhle na nejakú Bašternákovú firmu, či už bude naňho písaná alebo, alebo na nejakého bieleho koňa, bude zrazu, zrazu novovzniknutej firme pribudne 3,6 mil. z vratiek DPH po pár týždňoch, nech patrí tá firma komukoľvek, tak okamžite verejnosť bude vedieť, že sa tam deje niečo nekalé a hneď sa tomu bude dať venovať a upozorniť, upozorniť na to.
Minister hovoril aj to, že nielen DPH, ale aj iné daňové nedoplatky sú výrazné. Nuž, nie je to zas ako o nejakom filozofickom náhľade, že keď zavediem zbytočné dane, ako z kapitálových výnosov alebo, alebo príliš vysoké dane, tak firmy, podnikatelia, ktokoľvek bude rozmýšľať na to, ako si tieto dane zoptimalizovať. A odpoveď dal minulý rok priamo jeden oligarcha, ktorý má blízky vzťah k Robertovi Ficovi, lebo videli sme kauzu mýto za prvej Ficovej vlády a videli sme predaj SPP, kde to bolo zariadené tak, že dokonca sa na niekoľko rokov dopredu vyplatil zisk, aby si kupujúca firma mohla tento zisk použiť na nákup, na zaplatenie časti kúpnej ceny odchádzajúceho zahraničného konzorcia. Že dopredu sa vyplatila, dopredu sa vyplatila dividenda za zisk.
A videli sme aj teraz snahy Roberta Fica rokovať priamo s čínskymi subjektami a predávať časti, či už J&T alebo EPH alebo akýmkoľvek spôsobom majú tieto štruktúry spravené, čo je teda dosť zvláštne, aby predseda vlády behal a potom sa ešte sťažoval, že návšteva dalajlámu mu prekazila rokovanie s Číňanmi a on nemohol dokončiť rokovania predaja časti J&T Číňanom? Veľmi zvláštne, veľmi zvláštne. No a tento oligarcha, alebo ja by som to radšej nazval lúpežný barón, minulý rok vyhlásil, že 95 % vlastníkov cyperských firiem, ktoré financujeme, sú české a slovenské fyzické osoby, tie firmy nemajú účty na Cypre, ale u nás, podľa platnej legislatívy každý Slovák a Čech, ktorý očakáva kapitálový zisk vyšší ako 200-tisíc eur a neinvestuje prostredníctvom štruktúry podobnej Cypru, tak okráda vlastnú rodinu. Inak povedané, oficiálne vyhlásil, že kto cez Cyprus neoptimalizuje, tak okráda vlastnú rodinu. To je doslovný, doslovný citát. A následne nabehla teda do príslušnej firmy kontrola, ktorá ale doteraz neuverejnila žiadne, žiadne negatívne zistenia. Takže napriek tomu, že to bolo takto verejne vyhlásené, tak sa asi skutok, skutok nestal, načo sme si, načo si už pomaly zvykáme, aj keď nie všetci.
Takže výsledkom toho tzv. filozofického pohľadu je to, že dáme pre tých, čo sa nevedia brániť, dane tam, kde nemajú byť, z kapitálových ziskov alebo dáme vysokú daň z príjmu atď., ale potom tých našich zopár oligarchov vymyslí štruktúru, ako si to ošetriť cez Cyprus a tu to prevádzkuje samo, resp. poskytuje tieto služby aj menším podnikateľom a zarába na tom. Čiže výsledkom tej filozofie, že vysoké dane, veľký štát a tak ďalej, je teda v konečnom dôsledku to, že tých zopár oligarchov, finančných žralokov alebo lúpežných barónov jednoducho dostane biznis takto nepriamo navyše. Tak to je, ja si myslím, taká veľmi zvláštna, veľmi zvláštna filozofia a budem rád počuť z tohto pohľadu teda názor na ňu, opätovný názor pána ministra.
Takisto, ako sme priniesli nedávno, zjavne teda súčasné nastavenie daní umožňuje a umožňuje mávať takéto schémy na predaj bytov, nech sa páči, keď si tri, štyri až päť subjektov predávajú navzájom byty. Tie subjekty sú navzájom prepojené potom na Cypre. A advokátska kancelária J&T sa k tomu priznala, lebo všetky tie firmy zastupuje a povie, že áno, to sme my, my sme jeden subjekt. Čo vlastne potvrdila, že aj keď sa to navonok tvári, že to sú firmy niekde na Cypre nejakých majiteľov, každá, každá niekoho iného, tak v skutočnosti je to jeden subjekt, to znamená, že oni aj sídlia na jednej adrese na tom istom poschodí, ale sami si to potvrdia následne, že áno, to všetkých týchto veľa firiem sme my, nikto iný. A vlastne jeden vlastník si predáva cez štyri, päť firiem byty medzi sebou, aj nakoniec mnohé z tých bytov skončia na jeho vlastných firmách a takýto biznis model zjavne umožňuje súčasne buď daňové nastavenie alebo prehliadanie, prehliadanie niektorých vecí a niektorých firiem Finančnou správou, za ktorú je zodpovedný minister Kažimír. Mňa by veľmi zaujímal, veľmi by ma zaujímalo vysvetlenie takéhoto biznis modelu. Spravíte si 5 firiem, tie vlastníte cez Cyprus a medzi nimi si predávate byty. Tak na čom zarobíte? Na čom vlastne zarobíte? Však máte náklady na prevod tých bytov, na rôzne dane, keď ich predávate stále za vyššiu cenu, daň zo zisku a tak ďalej a tak ďalej. Máte náklady na účtovníctvo, na administratívu, na tých konateľov, čo sú tam nastrčení a tak ďalej. Na právnickú firmu, ktorá vám to celé ošetruje. Čiže máte náklady, náklady, náklady, mňa by zaujímalo, že na čom sa naozaj pri takomto zvláštnom modeli dá v konečnom dôsledku zarobiť? Kde je ten zázrak, že ja si sám medzi sebou niečo predávam dokolečka a zarobím na tom a robím to, lebo je to výnosné? Lebo normálny trhový komerčný princíp v tom nevidím nikde, ledaže, ledaže by v tom bola nejaká daňová kuleha. A ešte v súvislosti s tým, že daný oligarcha verejne vyhlasuje, že každý, kto nerobí daňové kulehy cez Cyprus, tak okráda vlastnú rodinu. Finančná správa zjavne nemá na to čo povedať, lebo keďže sa ten príbeh začal odohrávať už minulý rok, tak doteraz neprišlo so žiadnymi zisteniami v tejto oblasti. Ale aj na to by som veľmi rád počul názor ministra Kažimíra, ako takéto zázračné schémy fungujú bez toho, že by tam bola, bola implikácia, čo sa týka daní a podobných vecí.
Povedalo sa takisto, že jedným z cieľov Hodnoty za peniaze bude okrem diaľnic a ešte niečoho ďalšieho ešte IT sektor, pretože doteraz sa minula takmer miliarda na elektronizáciu. To, čo za to máme, no, bodaj by sme mali za to aspoň trištvrte toho čo v Estónsku, kde do toho dali možno 60 mil., ale, bohužiaľ, ani za tú miliardu nemáme nič, nič také. Keď som na finančnom výbore, keď som sa pýtal na finančnom výbore príslušného zástupcu úradu pána podpredsedu vlády Pellegriniho, ktorý prišiel prezentovať rozpočet alebo čoužkoľvek na finančný výbor, keď som sa ho pýtal, aké sú teda ciele, stratégie a tak ďalej tohto novovzniknutého úradu, ktorý vznikol približne pred trištvrte rokom alebo pred niečo vyše polrokom, tak odpoveďou bolo, že zvažujú, uvidia, analyzujú a tak ďalej a tak ďalej. Absolútne (reakcia z pléna)... Pán Náhlik, však ste tam boli, myslím, že na tom výbore, takisto. Takže, takže absolútne nič konkrétne. Musel som sa pýtať, musel som dávať úplne konkrétne otázky. Napríklad, keďže úspory a tak ďalej a vôbec nejaké reálne riešenie, všetko spočíva v tom, že treba spraviť jednotný register obyvateľstva, tak až vtedy som dostal odpoveď, že možno do dvoch rokov spravíme niečo, nejakú referenčnú databázu, kde všetky tie štátne organizácie, ktoré prevádzkujú tých 17 terajších registrov, budú musieť nejakým spôsobom zrkadlovo referovať, až z toho spravíme postupne nejakú jednotnú, jednotnú databázu.
Takže ide sa tu aplikovať Hodnota za peniaze, ten úrad nevie, čo ide robiť, nevie to vysvetliť ani na finančnom výbore, ale rozpočet na tento úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu je vyše 4,3 mil. na rok. Z toho 3,3 alebo 3,1 sú, je plánované za tovary a služby, takže za 4,3 mil., tam sú teda platy a nejaké tovary a služby, nevieme, čo budeme robiť, ako budeme robiť, ale aspoň minimálne vieme, že minieme vyše 4,3 mil. každý rok na takýto úrad, ktorý hádam voľačo aj urobí a verme tomu, že naozaj aj urobí. Opäť by som sa stavil, že ak niečo v tomto smere niekto urobí, tak to bude, tak môžte sa usmievať, ale ja si radšej vypočujem potom následnú reakciu, kde by som rád videl konkrétne plány, ciele a čísla, lebo je ľahké sa zhovievavo usmievať, ale zjavne ťažké odpovedať na konkrétne otázky. Stavil by som sa, že najviac práce odvedú chalani zo Slovensko.Digital, ktorí to robia dobrovoľne popri svojom zamestnaní, a nie nejakí úradníci. Na platy tam pôjde nejakých 800-tisíc, plus 300-tisíc na poistenie s tým súvisiace a tak ďalej. A tí úradníci, ktovie čo, akú hodnotu za peniaze poskytnú oni?
A ešte musím v tej súvislosti povedať, že máme tu agentúru NASES, ktorá by mala koordinovať a teda už od nejakého roku 2009, ak sa pamätám, by mala koordinovať všetky tieto IT projekty. Ktovie, čo robila doteraz, pretože tie IT projekty jednoducho koordinované nie sú, a ktovie, čo bude robiť teraz, keď tu máme NASES a plus tento nový úrad, ako budú spolupracovať? Na to by som tiež rád počul odpoveď, ako budú spoločne aplikovať projekt Hodnota za peniaze na IT projekty, ktoré sú naprogramované na ďalšiu jednu celú miliardu.
Chcel by som všeobecne povedať toľko, že, ešte možno taká malá poznámka. Najväčšia kapitola, čo sa týka rezortov, je ministerstvo vnútra, 2,33 mld. eur ročne. A na tom je aj vidieť, že proste ako je rozdelená moc zo strany SMER, že kto je ten najväčší ataman. Náčelník strany SMER Robert Kaliňák, ktorý si pod seba zobral najväčší rozpočet. Aspoň je aj vidieť, že akým spôsobom funguje strana SMER a jej vláda, kedy jednoducho tá veľkosť toho, čo niekto riadi, je vyjadrená rozpočtom a tým, čím všetko, čo všetko riadi. Vieme, že ministerstvo vnútra dnes riadi dokonca časť školstva, a nie policajné akadémie, ale rôzne špeciálne školy, jazykové školy a tak ďalej. To riadi ministerstvo vnútra a množstvo ďalších vecí. Teraz sme sa dozvedeli, že riadi dokonca aj teda časť zdravotníctva, tú Nemocnicu Svätého Michala, kde bolo rozhádzaných 23 mil., pričom mnohé položky boli aj desaťnásobne predražené, aj viac. Takže toľko opäť k takej tej hospodárnosti a k tomu, ako logicky je vôbec usporiadaná celá vláda. Podľa toho, kto má v strane SMER najväčšiu moc, minister Robert Kaliňák.
Počuli sme tu o tom, akí sme dobrí v porovnaní s krajinami alebo s niektorými krajinami eurozóny, aký super rozpočet máme, že nás pochválila Európska únia. No jasné, že nás pochválila v porovnaní s Gréckom, v porovnaní so Španielskom, Portugalskom a ďalšími hriešnikmi, ale povedzme si otvorene, že sa porovnával iba čistý finančný dlh, čisté finančné zadlženie. Keď sa pozrieme do Grécka, áno, má gigantický dlh, ale má perfektnú infraštruktúru, tam sú nové diaľnice, nové cesty, všetko vo vynikajúcom stave. Nie sú tam ekologické záťaže, pretože tam takmer, okrem nejakých rafinérií niekde pri Aténach, tam prakticky nie je priemysel, takže tam nie sú žiadne ekologické záťaže. A treba sa naozaj pozerať celistvo na tú celú vec. Áno, finančnú záťaž má Grécko obrovskú, splácali sme časť aj my pre Grécko, ale čo sa týka infraštruktúry a ďalších vecí, tak je v perfektnom stave. Na rozdiel od Slovenska, kde cesty chátrajú, kde je, áno, nedobudovaná diaľničná sieť, aj tá úplne najzákladnejšia. A všetky tie výdavky, ktoré čakajú, ono proste tým, že niečo zastaráva a neobnovuje sa to, tak to vytvára stále väčší a väčší dlh, naozaj v objeme desiatok miliárd. Nie sú to len cesty, diaľnice, školy, nemocnice, železničné stanice. V Nemecku pred pár rokmi začali obnovovať železničné stanice, ich skrátka vynovovať. Tiež tam pred rokmi už začali rozoberať paneláky, lebo paneláky boli aj za komunistov postavené s tým, že to je dočasné bývanie, dokiaľ nebudú peniaze na niečo trvácnejšie a kvalitnejšie. Aj za komunizmu boli stavané s touto koncepciou a dnes nám státisíce ľudí bývajú v panelákoch, ktoré už v Nemecku začali dávno rozoberať, tie panely predávať na Ukrajinu, a nás to stále, táto obnova, ešte iba čaká. Čiže tu sú desiatky a desiatky miliárd, ktoré sa budú musieť investovať, ak nechceme úplne schátrať, či už zo štátneho alebo z rozpočtu miest a obcí alebo aj zo súkromných zdrojov. A preto všetky tieto veci treba do toho zarátať.
A keď som spomenul ten ekologický dlh, tak u nás ekologický dlh pozostáva z 30-tisíc lokalít a z týchto 30-tisíc lokalít 1 845 je obzvlášť závažných, obzvlášť závažných. V Bratislave napríklad pod Vrakuňou máme toxické, obrovské toxické jazero, ktoré sa stále pohybuje smerom k Žitnému ostrovu. Takže my máme obrovský, obrovský dlh, ktorý nie je priamo finančne vyjadrený, ale sú to peniaze, sú to desiatky miliárd, ktoré bude treba v nasledujúcich rokoch a desaťročiach investovať a ktoré aj s mnohými krajinami, tých takzvaných pix, ak si na ten výraz ešte spomíname, tak tam sme v ťažkom mínuse oproti nim, pretože aj v Španielsku a v týchto krajinách sa naozaj tá infraštruktúra a ďalšie veci vystavali, nové domy, bývanie a tak ďalej, kvalitné bývanie sa tam vystavalo. Však Španielsko malo realitný boom, čo mu spôsobilo ten veľký problém. Takže keby sme toto všetko zahrnuli, tak je otázka, či sme na tom lepšie ako Grécko, Španielsko, Portugalsko, alebo horšie, alebo horšie. Takže z čistých finančných čísiel by som sa príliš netešil a pozeral by som sa na celkovú situáciu.
A vieme, že tu máme takisto exodus mladých ľudí do zahraničia. To číslo sa, bohužiaľ, neustále zvyšuje a teraz je na čísle 160-tisíc za prvý kvartál 2016. Tam tiež, pokiaľ mladá schopná generácia nepríde naspäť, tí, čo študujú v zahraničí, pracujú v zahraničí, tak máme tiež jeden obrovský problém. No čo sa tu deje? Namiesto toho, aby sa tí ľudia motivovali, aby sa to tu nastavilo tak, že budú mať motiváciu prísť naspäť, tak ako sme mali možnosť vidieť na ministerstve zahraničných vecí, je im odkázané, že musia akceptovať, že tu žijeme v istom nastavení. To je povedané diplomatickou rečou. A nediplomatickou rečou povedané, že tu žijeme v smeráckej skorumpovanej žumpe. Toto všetko bude treba zmeniť. A preto sa aj na rozpočet netreba pozerať izolovane na zopár čísiel, treba sa porovnávať minimálne s okolitými krajinami, ktoré sú na tom o dosť lepšie, aj keď mali rovnakú alebo možno aj horšiu štartovaciu bázu, niektoré. Maďarsko znižuje dane teraz z, firemné dane, myslím, na 9 %, takže som zvedavý, keď bude exodus firiem do Maďarska na registráciu, tak ako bude vládna koalícia na toto reagovať. A celkovo v Maďarsku som si všimol, že majú trošku premyslenú tú politiku takej propagácie pre investície, pretože keď som sa zdržiaval v Kórei, tak bol tam tajomník z maďarského ministerstva zahraničných alebo, alebo zahraničných vecí alebo hospodárstva a proste cielene, Južná Kórea bola jednou z krajín, kde cielene chodili a prezentovali jednoducho daňový, odvodový a celkovo systém, ekonomický systém Maďarska a pozývali a systematicky pozývali, teda juhokórejská, ale to je iba jedna z krajín, ale teda z ďalších krajín, ktoré investujú, investorov do svojej krajiny. U nás vieme, ako funguje SARIO, nejdem to tu radšej ani rozvádzať. Za úplatok pol miliardy, pol miliardy je tu a bude tu Jaguar na západnom Slovensku, na západnom Slovensku, lebo na východ nejde, lebo tam nie je infraštruktúra, ktorá mala byť už dávno postavená do roku 2010 a tak ďalej. Hovorím, že ani to tu nejdem radšej rozoberať, ale môžme potom neskôr rozobrať všetko.
Takže toľko k rozpočtu, ktorý z rôznych dôvodov nemôžem podporiť, a vyzývam teda na oveľa zodpovednejšie hospodárenie, ale hlavne na to, aby sa už konečne ukončila tá nekonečná korupcia, ktorá je tu produkovaná stranou SMER.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel opraviť hlavne jednu vec. S tou konštrukciou odvodov z dividend neprišla, samozrejme, SaS, ktorá je dlhodobo za znižovanie daní a odvodov, ale prišiel s tým minister, bývalý minister zdravotníctva Uhliarik. A na rozdiel od nejakej dane z dividend mala, mali tie odvody nízky strop.
A druhá vec je, že ma zaráža, ako sa pán minister obul do poslanca Zsolta Simona, implikujúc nejakú korupciu a ďalšie veci bez, samozrejme, akýchkoľvek detailov, minister, ktorý je zodpovedný, aj keď sa z toho neustále vyvlieka, za Finančnú správu, ktorá roky vyplácala Bašternákovi neoprávnene vratky DPH a pod ktorej patronátom sa každý rok rozkradne DPH, to je oficiálny údaj, za jednu celú miliardu eur. A človek, ktorý podnikal a pozná sa od roku 1995 s biznismenom Piterkom, ktorý staval komplex Bonaparte spolu s Ladislavom Bašternákom. Čiže zaráža ma takýto prístup.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo a ďakujem za všetky konštruktívne pripomienky.
A pánovi Hrnkovi, k pánovi poslancovi Hrnkovi toľko, že mal jeden výrok pravdivý, keď povedal, že neoverené veci a lži sú obrazom koalície, s tým súhlasím. A potom druhýkrát zavádzal, pretože ja som hovoril o návrhu Daniela Lipšica, ktorý sme tu mali na jar v tomto volebnom období, kedy skrátka opozícia navrhovala vyšetrovacie výbory a vládna koalícia takúto možnosť zmietla zo stola. Absolútne som nehovoril o nejakých 90. rokoch v časoch HZDS a aké peripetie mali s vyšetrovacími výbormi v tom čase. Ten návrh opozičný na vyšetrovacie výbory bol takým spôsobom, že to bol ústavný zákon, to znamená, že by sa to zapracovalo do ústavy, nebol by to iba nejaký zákon, ktorý by, dajme tomu, odporoval ústave. Čiže tento zákon by rozhodne protiústavný nebol.
Takže aj týmto chcem opäť vyzvať parlament, aby sme prijali možnosť vyšetrovacích výborov a zároveň, aby sme teda opravili rokovací poriadok všade tam, kde je to reálne, reálne potrebné, a aby sme sa nezaoberali horalkami a tričkami.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, bol tu rokovací poriadok, respektíve jeho návrh rozoberaný z každého uhla, takže myslím si, že všetko dôležité už bolo nejakým spôsobom povedané. Ja predsa len ešte raz pripomeniem výrok premiéra Roberta Fica, aby sme si vecne pripomenuli, prečo sa rokovací poriadok novelizuje. Povedal doslovne: "Absolútne podporujem ambíciu predsedu Národnej rady Andreja Danka urobiť konečne poriadok v parlamente s opozíciou." Toto je jednoducho dôvod, prečo sa to robí a možno okrem nejakých troch bodov, všetky ostatné body sú o tom, aby sa, citujem, "urobil konečne, urobil poriadok v parlamente s opozíciou". Toto je realita. Napriek tomu, že rokovací poriadok by mal byť novelizovaný, aby niektoré veci, ktoré v ňom naozaj sú veľmi nejasne zadefinované, až dokonca nie sú vôbec, takmer vôbec zadefinované, aby boli vyjasnené, tak toto vôbec nebolo reálnym cieľom a takáto ambícia tu, bohužiaľ, vôbec nie je.
Ja budem hovoriť teda o dvoch veciach. Budem hovoriť o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Gála, o jeho dvoch sporných veciach, ktoré tam sú nedomyslené. A budem hovoriť o tom, čo by rokovací poriadok, resp. jeho novelizácia mala riešiť, ak by sme chceli, aby tým cieľom a tou ambíciou nebolo zavrieť opozícii ústa, ale aby tým cieľom bolo vyriešiť nevyjasnené veci, ktoré dlhé roky nikto nepovedal, ako sa majú, alebo nemajú robiť.
Takže pôjdem najprv k návrhu, k návrhu teda pána Gála, ktorý hovorí o tom, že sa zakazujú opakované procedurálne návrhy v tej istej veci. Je to svojím spôsobom podobné ako teda paragraf o tom, že ten istý návrh zákona sa nesmie podať skôr ako o 6 mesiacov. Mimochodom, keď sme pri tomto, tak opäť nie je mechanizmus, ktorý by to kontroloval. Napríklad Kancelária Národnej rady nekontroluje, či taký zákon, ak taký návrh zákona, aký je podaný v danej chvíli, či nebol podaný v posledných šesť mesiacov, a jednoducho automaticky príjme akýkoľvek, akýkoľvek návrh. A po tom, ako sa aj teraz stalo v prípade návrhu SNS, sa narýchlo takýto návrh zákona dodatočne sťahuje. Čiže ak by sme seriózne chceli hovoriť o tom, že procedúra na takéto veci, tak skôr by sme mali zadefinovať, ako sa kontroluje to, že rovnaký návrh zákona sa nemá dať skôr ako o šesť mesiacov. Namiesto toho ale sa účelovo navrhuje, aby procedurálne návrhy, aby procedurálne návrhy sa nemohli opakovane podávať. A tento návrh je ešte neporovnateľne problematickejší a nejasnejší ako existujúci zákon o tom alebo existujúci paragraf o tom, o tých šiestich mesiacoch pre návrh zákona.
Poviem prečo. Nie je zadefinovaný žiadny čas. To znamená, že nemôžte dať v tej istej veci procedurálny návrh, bodka. Nie je tam dané, či nasledujúcich šesť mesiacov, šesť rokov, šesťdesiat rokov, šesť minút, či v rámci daného rokovacieho dňa, v rámci daného hlasovania. Nie je tam zadefinované nič. To znamená, že akonáhle toto bude platiť, čo sa stane? Jednoducho na jednej schôdzi pri jednom hlasovaní sa navrhne, sa navrhnú všetky možné typy, všetky mysliteľné, relevantné typy procedurálnych návrhov a potom sa už nikdy nesmie dať žiadny procedurálny návrh. Nikdy sa už nesmie dať žiaden taký procedurálny návrh. To je, takto pripravila, klub teda takto pripravil, MOST-u, návrh, návrh, pozmeňovací návrh k rokovaciemu poriadku. Naozaj by som chcel vyzvať na to, aby sa toto minimálne opravilo, pretože to jednoducho môže aj zablokovať parlament.
Ďalšia pripomienka k pozmeňovaciemu návrhu klubu MOST-u a pána poslanca Gála je tá, že upravuje to, že ak poslanec už raz vystúpil v rozprave písomnej, tak v ústnej rozprave nemôže hovoriť viac ako desať minút, čím skracuje tú dobu pre ústnu rozpravu z dvadsiatich na desať minút. Toto je v odôvodnení, že to je podmienené, že ak sa prihlásil v písomnej, už v ústnej môže hovoriť iba desať minút, čo samozrejme, nie je dobrý pozmeňovák sám osebe. O tých časoch sme už hovorili. Podľa mňa by mali byť, mali byť tie časy neobmedzené, ale ten samotný návrh je spravený tak, že to je nielen podmienené, ale skrátka, že v ústnej rozprave sa nemôže rozprávať viac ako desať minút. Čiže ani to len nesúhlasí, ten návrh, s odôvodnením toho návrhu a tam by si to teda autor pozmeňováku minimálne mal dať do poriadku a navrhnúť, navrhnúť úpravu.
Prejdem teda voľne k tomu, ak by sme mali ambíciu seriózne zmeniť rokovací poriadok tak, aby vyhovoval potrebám Národnej rady, výborov, práci poslancov, tak čomu by sme sa mali venovať, čo je dlhodobo nedoriešené. Jedným z takých bodov je napríklad účasť verejnej ochrankyne práv na rokovaniach Národnej rady Slovenskej republiky, pretože súčasný paragraf, § 20 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o účasti ústavných a ďalších činiteľov na schôdzach, jednoducho neuvádza, resp. vylučuje verejnú ochrankyňu práv, čo je jednoducho nedostatok, nedopatrenie a tak ďalej toho aktuálneho rokovacieho poriadku. A ja si naozaj myslím, že keby tá snaha o novelu bola úprimná s tým cieľom tie nedostatky jednoducho vyriešiť, tak, tak už pri návrhu by sa tam minimálne takýto úplne zjavný nedostatok, to vyslovene, že proste jeden z dôležitých činiteľov vypadol z možnosti zúčastniť sa rokovania na schôdzi Národnej rady, takže takýto závažný, síce paragrafovo drobný, ale inak závažný nedostatok by bol býval opravený a v tom návrhu predložený.
Ja sám som narazil pri rokovaní finančného výboru, ja sám som narazil na jeden dôležitý nedostatok. Ústava hovorí, že teda sme najvyšší ústavodarný zákonodarný zbor a máme kontrolovať, ako sa dodržiavajú zákony. V rôznych krajinách je tento výklad rôzny, aj tá konkrétna úprava. U nás tá konkrétna úprava nie je takmer žiadna, len kde-tu sú nejaké útržky toho, ako takúto kontrolnú funkciu dodržiavania zákonov môžeme, môžme realizovať. V Amerike je to dokonca, tam, svojho času si tam Kongres, Kongres dokonca nechal zatknúť človeka a zadržať ho v cele Kongresu toho človeka, ktorý sa nechcel dostaviť na predvolanie výboru. Čiže v niektorých krajinách to zachádza, tá kontrolná právomoc toho, ako sa dodržiavajú zákony, a z toho je to odôvodnené aj tam, z toho je to všetko odvodené, tak sa do akýchkoľvek posledných dôsledkov sa to realizuje. U nás je to ponechané na v podstate rozhodnutiach výborov alebo dokonca rozhodnutia orgánov štátnej správy, ako sa k takejto kontrole postavia, či ju odmietnu nejakými právnymi kľučkami alebo akým spôsobom sa zachovajú aj napriek tomu, že majú inštrukciu parlamentného výboru, aby predložili nejaký typ dokumentov. Čiže toto jednoznačne je jeden z najväčších problémov rokovacieho poriadku, nie je definované, akým spôsobom sa má kontrolovať dodržiavanie zákonov.
Vieme napríklad, vďaka rozhodnutiu Ústavného súdu a vďaka definíciám aj v rokovacom poriadku, resp. v ústave, v ústave, že parlament nemá kontrolovať súdy, lebo súdy majú byť úplne nezávislé v tom najnezávislejšom slova zmysle na rozdiel napríklad od Národného kontrolného úradu, ktorý síce je nezávislý, ale parlament volí predsedu a parlament ho má možnosť aj nejakým spôsobom kontrolovať. Tak súdov sa toto netýka, to bolo vyjasnené už dávnejšie, a to je pomerne jasne definované. Aj keď nie stopercentne, aj tam by to bolo ideálne, ideálne, ideálne povedať úplne, úplne presne.
No, kde a tu sú útržky toho, čo môžeme a čo nemôžeme, akým spôsobom môžeme, nemôžeme kontrolovať, ale tie útržky sú aj takým zvláštnym spôsobom zadefinované. Napríklad pri § 18, kde sa hovorí o verejnosti schôdzí, tak tam sa upravuje procedúra pri tom, keď sa preberajú utajované skutočnosti alebo obchodné tajomstvo, že Národná rada sa v takom prípade môže uzniesť, že rokovanie bude neverejné, aby jednoducho na verejnosť nešli skutočnosti z utajovaných skutočností alebo z obchodného tajomstva. Ale nikde inde sa v rokovacom poriadku neupravuje, akým spôsobom sa môže hovoriť o obchodnom tajomstve, alebo, resp. na základe čoho sa o tomto obchodnom tajomstve môže, môže hovoriť. Čiže máme tu pripustenie toho, že poslanci sa môžu oboznamovať s obchodným tajomstvom, ale je to v paragrafe, ktorý upravuje spôsob schôdze, spôsob vedenia schôdze, upravuje skrátka procedúru. Neupravuje tú samotnú možnosť, akým spôsobom sa k tomu obchodnému tajomstvu dá dopracovať, či cez parlamentný výbor, či cez takú vec, že niekto dobrovoľne obchodné tajomstvo, dajme tomu, sú dve strany v tom obchodnom tajomstve a tie dobrovoľne podpíšu, že sa o tom poslanci môžu oboznamovať a tak ďalej. Toto jednoducho absolútnym spôsobom nie je zadefinované.
Vieme, že v rámci finančného výboru máme možnosť zriadiť tzv. monitorovaciu komisiu, ktorou sa dá monitorovať Finančná správa a dokonca do takých detailov, ako je oboznamovanie sa s daňovým tajomstvom a s čímkoľvek s čím prichádza do styku Finančná správa. Možnosť takéhoto monitorovacieho výboru alebo komisie bola iniciovaná poslancami strany SMER – SD v roku 2012, konkrétne vtedy poslancom Jánom Počiatkom, bývalým ministrom financií v tej dobe. Zriadil sa takýto monitorovací výbor, fungoval nejakých deväť, deväť-desať mesiacov a potom sa zrušil. Teraz takpovediac je zadefinovaný, leží na poličke, leží na poličke a kedykoľvek, keď sa poslanci rozhodnú, tak ho môžeme z tejto poličky zložiť a použiť. Ale toto bolo zriadené veľmi účelovo, veľmi ad hoc na konkrétne problémy, ktoré údajne boli teda vo Finančnej správe v tom čase, aby sa tieto problémy dali do každe podrobnosti monitorovať. A nie je to zadefinované pre ostatné výbory alebo pre Národnú radu ako celok. Takže minimálne, keď máme nejaké precedensy, že už sme vykonávali nejakú kontrolnú funkciu a bolo to veľmi presne zadefinované pre jeden výbor, tak minimálne by bolo zrejme efektívne aj pre ostatné výbory, kde je to relevantné, zadefinovať takúto možnosť, možnosť komisie na veľmi exaktné kontrolovanie nejakej štátnej inštitúcie, vrátane oboznamovania sa s každým možným druhom tajomstva alebo utajovanej skutočnosti.
Takže toto sú také systematické veci, ktoré kde-tu sú nejaké útržky toho, že čo môžeme, čo nemôžeme, veľmi nejasné, väčšinou veľmi nepresné, alebo vzťahujúce sa iba na jeden výbor. A keby sme naozaj mali ambíciu riešiť dlhodobo nevyriešené veci, tak by sme naozaj prednostne riešili takéto systematické veci, lebo je naozaj, až by som povedal, hanbou, že parlament má ústavnú povinnosť, má ústavnú povinnosť dodržiavať alebo teda kontrolovať dodržiavanie zákonov, ale sám parlament prakticky nikdy nevie, akým spôsobom to má robiť. Toto by sme mali, systematicky sa na tom dohodnúť opäť cez rokovania všetkých strán a vyriešiť to, akým spôsobom chceme vykonávať jednu zo svojich troch základných ústavných, ústavných funkcií.
A ja ešte pripomeniem aj to, čo hovorila aj moja predrečníka, že vyšetrovacie právomoci parlamentu boli takisto, takisto zmetené vládnou koalíciou zo stola. Pritom to by veľmi jasne definovalo, by to veľmi jasne definovalo vytváranie komisií, ktoré môžu reálne vyšetrovať dôležité politické kauzy. A takáto presná definícia a možnosť vyšetrovacích výborov existuje vo všetkých štátoch Európskej únie okrem Malty, a teda, bohužiaľ, aj okrem Slovenska. A opäť pripomínam, nebola nariadená Európskou úniou ani ničím podobným, ale spontánne v každej jednej krajine takáto potreba vznikla a bola vyriešená zriadením tých vyšetrovacích výborov. To znamená, že aj v tých najdemokratickejších krajinách, kde kontrola funguje neporovnateľne lepšie ako na Slovensku, tak cítili potrebu mať ešte aj takéto parlamentné vyšetrovacie komisie. Len u nás vládna koalícia, aby kryla veci, ako je Bašternák, Kočner a ďalšie, tak jednoducho to zmietla, takúto funkciu parlamentu zo stola. A tým pádom aj zmietla jednu z možností, ktorou sa definuje, ako môže parlament kontrolovať dodržiavanie zákonov. Čiže poďme vyriešiť systematicky to, akým štýlom, akou presnou formou vieme a chceme kontrolovať dodržiavanie zákonov v tom najširšom slova zmysle.
No a môžem aj pochváliť napríklad novelu rokovacieho poriadku na sklonku minulého roka, kde sa ustanovilo, že v prípade pozmeňovákov sa nebude hlasovať o takomto, o tomto zákone až o 48 hodín. Teda nie skorej ako 48 hodín, čo znamená, že je to takpovediac ukážka seriózneho prístupu k pozmeňovacím návrhom, pretože naozaj vždy treba čas na oboznámenie sa s nimi. Nie je reálne možné predniesť pozmeňovací návrh a ten navrhovateľ, aby dokázal spracovať si všetky implikácie takéhoto návrhu, reálne ich posúdiť a potom odporučiť schválenie alebo neschválenie takéhoto návrhu. Čiže, čiže aj nedávno sa teda stalo, že bol, bol veľmi pragmaticky, pragmaticky doplnený rokovací poriadok. A je to taká zmena, ktorá bola potrebná a taká, s ktorou aj ja súhlasím a bola robená s pozitívnym cieľom vyriešiť nejaký problém, ktorý tu reálne, reálne bol. To znamená nie horalky a tričká.
Poďme takisto vyriešiť naozaj aj to prelínanie sa funkcií poslaneckých a ďalších verejných funkcií tých výkonných. Nehovorím o tom, že niekde nemôže byť poslancom aj v Národnej rade Slovenskej republiky a zároveň aj miestneho zastupiteľstva. Ale naozaj, ako je možné, aby niekto vykonával funkciu predsedu VÚC a zároveň plnohodnotne vykonával prácu poslanca? To je, to je dosť nepredstaviteľné. Nehovoriac o ďalších výkonných funkciách. Naozaj si neviem predstaviť, ako niekto môže riadiť nemocnicu, ktorá musí fungovať 24 hodín denne, sedem dní do týždňa a zároveň byť plnohodnotným poslancom. Toto je jednoducho absolútny, absolútny nonsens. Nechcem hovoriť ešte o tom, že, dobre, lekári, aby neporušili svoju prax, advokáti a tak ďalej, právnici, aby, aby nemohli teda vykonávať aj túto činnosť. Aj keď tá činnosť sa zmení na čisto exekutívnu a tak dôležitú, akou je riaditeľ nemocnice, tak toto si myslím, že je naozaj neakceptovateľné. Čiže poďme skôr vyriešiť takéto veľmi zvláštne, veľmi zvláštne veci, ktoré sú v súčasných zákonoch, keď chceme zlepšiť, reálne zlepšiť fungovanie Národnej rady.
Chcem sa ešte raz vyjadriť ale k skráteniu toho rokovacieho teda priestoru pre jedného poslanca vyjadrovať sa v rozprave. A aj keď to bolo povedané už neraz, naozaj niekedy je potrebný dlhý čas, niekedy stačí kratší čas, aj tie schôdze naozaj vždy trvali kratšie, tie normálne schôdze. A mimoriadne schôdze, mimochodom, tiež netrvali príliš dlho. Však teraz, čo sme mali, tak trvali približne jeden deň, každá. A vždy nastal problém v minulosti iba vtedy, aj pri mimoriadnych schôdzach, kedy sa stalo to, že vládna strana, vládna väčšina jednoducho schválila nočné rokovania, víkendové rokovania. Vtedy sa to ťahalo aj úmyselne, aby sa to jednoducho napravilo, to, že sa nebude pokračovať v pondelok, v utorok ďalší týždeň, ale to, že niekto nariadil nočné a víkendové rokovania. Čiže to predlžovanie diskusie bolo hlavne preto, aby jednoducho tá diskusia sa predĺžila do potom ďalšieho riadneho rokovacieho času, ktorý by normálne bol, keby, keby vládna väčšina v daných časoch sa nerozhodla spraviť to ináč. Čiže aj toto bol vlastne len takpovediac problém len toho, že vládna väčšina chcela obmedziť opozíciu a dať rokovanie na časy, kedy verejnosť jednoducho spí, alebo, alebo nedáva, nedáva, nevenuje pozornosť tomu, čo sa deje v parlamente. Čiže zas to bolo iba iniciované v minulom období vládnou stranou a to, že sa to tak dlho ťahalo, tie mimoriadne schôdze, aj to pri tom všetkom nie až tak dlho, keď sa ťahali dva, tri dni, tak to bolo len následkom rozhodnutia, účelového rozhodnutia vládnej strany.
A či je to vo svete problém. Tak opäť použijem príklad z amerického tentoraz senátu, kde napríklad najdlhší jeden diskusný príspevok v rozprave v senáte bol 24 hodín a druhý najdlhší bol 23 hodín. Nikdy s tým nikto nemal problém, nevidel som nejakého amerického prezidenta alebo niekoho z druhej strany jednoducho kritizovať to, že niekto mal diskusný príspevok v senáte 24 alebo 23 hodín. Nikdy s tým nikto nemal problém, lebo to bolo v rámci slobody prejavu, v rámci toho, že ten senátor zastupuje svojich voličov a chce odovzdať dôležitý odkaz za svojich voličov, ktorých zastupuje. Čiže s týmito zmenami, ktoré, s tou väčšinou tých zmien, ktoré naozaj majú len tú funkciu zavrieť opozícii ústa a nič reálne ďalšie, nesúhlasím a ešte raz vyzývam na to, aby bol takýto návrh stiahnutý.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, Jozef, za to, že si ten nekoncepčný guláš, ktorý sa skrýva v jednom jedinom návrhu obsahujúcom mnohé body, rozobral na skrutky a podskrutky, ešte sa dá povedať.
Ja by som sa chcel zamerať na daň zo zisku. Keď ju SMER zdvíhal v roku 2012, dlhodobých 19 % na 23, tak padali aj také veci akože, aby sme sa niečím priblížili škandinávskym krajinám. No, pozrime sa na to, ako to v škandinávskych krajinách, aj keď tu by som podotkol, že k tým škandinávskym krajinám by sme sa mohli približovať hlavne nízkou mierou korupcie. To by bol ten najideálnejší prípad. Takže pozrime sa, aká je daň zo zisku v škandinávskych krajinách. Najvyššia je v Nórsku, tam je až 25 %, avšak je treba povedať, že Nórsko je krajina, ktorá žije z ropy, zemného plynu a rybolovu, čiže veľmi špecifická krajina. Potom máme Švédsko, kde je 22 %, potom máme Dánsko, kde je takisto 22 %, čiže v čase, keď ste dávali 23 %, tak ste to hodne nadstreľovali nad škandinávske krajiny. A vo Fínsku je 20 %, vo Fínsku je 20 %. Čiže aj po tom údajnom znížení na 21 % budeme mať stále vyššiu daň zo zisku, ako je tomu vo Fínsku.
Čiže tá koncepcia SMER-u nie je ani len koncepcia nejakých škandinávskych krajín. Už vôbec nie nejaká ucelená koncepcia. Je to koncepcia v podstate bez koncepcie a jednoducho tá koncepcia, ktorú napríklad my ako SaS prinášame pre Slovensko, je proste jednoznačná, spraviť nás jednoznačne konkurencieschopnými, aby ľudia a firmy prichádzali sem, aby tomu nebolo naopak.

Ďakujem za slovo.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi upozorniť hlavne na dve veci. Prvá je absolútna nekoncepčnosť vlády Roberta Fica, a počnúc teda tou prvou vládou Roberta Fica, k automobilovému priemyslu a druhou je teda tá samotná daň alebo doteraz registračný poplatok a jeho tiež prudké zvýšenie za vlády Roberta Fica.
V akej situácii sme na Slovensku, v akej situácii sme s výrobou automobilov, v akej situácii sú motoristi? No treba povedať, že Slovensko je krajina, kde sa vyrobilo najviac alebo každoročne sa vyrába najviac automobilov na obyvateľa. Podľa štatistík z roku 2014 je to až 180 automobilov na tisíc obyvateľov. To je najvyššie číslo na svete. Susedná Česká republika, opäť podľa štatistík z roku 2014, vyprodukovala 107 automobilov na tisíc obyvateľov a tretí najväčší výrobca na hlavu na svete Južná Kórea 82. Dá sa povedať len 82, pritom Južná Kórea patrí k najväčším výrobcom automobilov na svete. U nás to bolo 180, vyše dvojnásobok ako Južná Kórea, keď si to berieme na tisíc obyvateľov.
A aj v celkovej výrobe áut, teda nie na obyvateľa, ale v celkovej výrobe áut sme na špičke, patríme na 15. miesto, a pritom to je proste v porovnaní s krajinami, ktoré sú neporovnateľne, neporovnateľne väčšie, ako je Slovensko. Veď napríklad len Južná Kórea má nejakých do 50 miliónov obyvateľov a my máme desaťnásobne menej a ešte aj v absolútnej, v absolútnych číslach pri výrobe áut dominujeme, patríme medzi najväčších na svete napriek veľkosti krajiny a počtu obyvateľov.
Ten problém je, že absolútne iné čísla sú, keď sa pozrieme na to, ako si kupujeme autá a koľko vlastníme, koľko vlastníme áut. Tu sú tie čísla úplne opačné. Slovensko, naopak, v Európe absolútne zaostáva a patríme medzi krajiny, kde je najmenej áut na počet obyvateľov. Porovnám to s priemerom Európskej únie. V priemere, teda priemer Európskej únie je 325 automobilov na tisíc obyvateľov, respektíve toto je naše číslo 325 a priemer Európskej únie je oveľa vyšší, s tým, že keď si zoberieme 10 krajín strednej a východnej Európy, tak aj tu je toto číslo oveľa vyššie, 378. Inak povedané, nezaostávame len za priemerom Európskej únie. Už vôbec nebudem hovoriť o číslach, čo sa týka západnej Európy ako takej, lebo v priemere Európskej únie sme aj my a východná Európa. Ale my zaostávame aj za okolitými krajinami a krajinami na východ alebo juhovýchod od nás. Lebo tam 10 krajín stredo-východnej Európy, ten priemer je podstatne vyšší, čo sa týka vlastnenia automobilov na tisíc obyvateľov ako u nás.
Čiže napriek tomu, že patríme k absolútnej špičke vo výrobe automobilov, čo sa týka počtu vyrobených automobilov vo svete, čo sa týka vlastnenia automobilov, je situácia úplne, úplne opačná. Inak povedané, vyrobíme, vyvezieme a tu si z toho necháme menej ako krajiny, kde sa vyrába automobilov aj oveľa, oveľa menej. Absolútny ostrý kontrast.
No a teraz, aká je koncepcia vlády Roberta Fica, počnúc tou prvou vládou Roberta Fica, k automobilizmu na Slovensku. Za prvej vlády Roberta Fica sa zavádzalo takzvané šrotovné v roku 2009, kde sa dotovala, kde sa dotoval predaj nových automobilov do sumy 1 500 eur. Keď to bolo kritizované, prečo sa dotuje nejaká, predaj nejakého typu výrobku, keď to bolo kritizované opozíciou vtedajšou, tak Robert Fico srdnato vystúpil voči opozícii a kritizoval ju za to. Nuž, v ďalšej vláde Roberta Fica, Robert Fico pristúpil k presnému opaku a začal od roku 2012, naopak, penalizovať, penalizovať nákup nových automobilov tým, že ich zaťažil tým registračným poplatkom až do výšky 3 000 eur. To znamená, že najprv tá koncepcia bola dotovať predaj nových automobilov, potom bola penalizovať predaj alebo teda kúpu nových automobilov na území Slovenska.
Aká je toto koncepcia celková k automobilizmu na Slovensku, keď raz niečo dotujem a potom to penalizujem? To nie je žiadna koncepcia, to je koncepcia absolútneho, absolútneho chaosu a neistoty. Ten automobilový priemysel, ak ho chcem veľmi podporovať, tak bol dôležitý nielen v čase krízy, ale je dôležitý kontinuálne pre Európu a pre Slovensko. Takže prečo penalizujete teraz od roku 2012? A týmto návrhom to pokračuje. To je iba prenastavenie nejakých parametrov, dokonca zvýšenie tej celkovej sumy tuším na 5-tisíc eur z maxima 3-tisíc eur. Takže prečo teraz penalizujete predaj nových áut, keď vieme pritom, že na Slovensku vlastníme oveľa, oveľa, oveľa menej áut, ako tomu bolo predtým?
Samozrejme, je zrejmé, že tie dôvody sú ako zvyčajne pri zvýšených daniach, zavedení nových poplatkov také, že chceme viac do štátneho rozpočtu. Aj keď opäť musím pripomenúť, že z tých vybratých peňazí sa často do štátneho rozpočtu až tak veľa nedostane, keďže už na daňových úradoch sa typicky tie peniaze rozkradnú. Vieme, že máme dva a pol miliardy nevybratú, nezaplatenú a rozkradnutú daň. Z toho miliarda je rozkradnutá dépeháčka a to znamená, že z daňového úradu ešte predtým, než vôbec do rozpočtu a na ministerstvá a tak ďalej tie peniaze prídu, tak sa už zaplatená daň v objeme jednej miliardy vyberie podvodníkmi naspäť, z toho mnohí sú naviazaní na stranu SMER. Takže zmyslom opatrenia, predpokladám aj teraz, je to, vybrať čo najviac, aby bolo z čoho rozdeľovať. A hovorím, že to už nie je len rozdeľovanie, ale vyslovene rozkrádanie, lebo sa deje už na daňových úradoch ešte predtým, ako sa tie peniaze dajú do rozpočtu.
Takže ešte raz pripomínam. Politika vlády je absolútne, čo sa týka automobilového priemyslu, nekoncepčná. Namiesto toho, aby vláda bola rada, keď sa predávajú automobily, aby sme dosiahli úroveň aspoň strednej a východnej Európy, aspoň priemer strednej a východnej Európy, za ktorým zaostávame, tak, naopak, vláda hádže polená pod nohy tým, čo si chcú kúpiť nové auto. Doslova ich doteraz motivovala si dovážať autá z kdekade a kupovať si ojazdené autá. No a, samozrejme, aj ten zámer samotný – od roku 2012 vybrať viac na registračných poplatkoch – je zlý.
A za stranu SaS môžem povedať, že navrhujeme návrat k 33 eurám. Je to registračný poplatok, je to jednoducho poplatok za to, že niekto to auto zaeviduje do systému a náklady nemôžu prevýšiť za jedno auto viac ako 33 eur. Pričom môj kolega už spomínal, Miro Ivan, akým spôsobom motoristi naozaj dotujú chod Slovenska rôznymi spotrebnými daňami, dépeháčkou a tak ďalej. Lebo len pri kúpe auta sa zaplatí tá 20-percentná dépeháčka, 20 % z ceny toho auta ide hneď, ide hneď na ten daňový úrad, kde sa teda tá miliarda z tej dépeháčky každý rok, nie celkovo za štyri roky, každý rok rozkradne. Takže toľko k tomu.
Navrhujem teda stiahnuť tento návrh a vrátiť sa k tej úrovni 33 eur aj preto, aby sa zbytočne teda nevyťahovali ďalšie peniaze, ale aj preto, aby jednoducho rástlo, aby si Slováci dokázali užiť to, že musia makať na tom, aby sa tu vyrobilo veľa áut a následne aby teda mohli si tie autá aj užívať a jazdiť na nich, tak ako to je minimálne v priemere v strednej a východnej Európe. Ideálne, keby sme niekedy sa priblížili k západu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte sa mi vyjadriť k zákonu, ktorý zdvíha spotrebné dane z tabaku a z alkoholu. Keďže je to zdvíhanie daní bez nejakej adekvátnej protihodnoty za to zdvihnutie daní, tak budem hlasovať proti a aj v princípe náš klub bude hlasovať proti.
Pripomeniem hlavne reformu ESO, ktorá mala dosiahnuť radikálne úspory v štátnej a celkovo verejnej správe, mala usporiť miliardu eur, malo dôjsť k obrovským ďalším redukciám, ale jej výsledkom po niekoľkých rokoch bol obrovský nárast počtu zamestnancov štátnej a verejnej správy. Čiže dosiahol sa absolútne pravý opak. Kde sa dosiahla redukcia za tie štyri roky vlády SMER-u, tak to bolo, to bola redukcia živnostníkov, ktorých ubudlo 59 000. Čiže tisíce úradníkov pribudlo a, naopak, 59 000 živnostníkov nám, bohužiaľ, ubudlo. Takže toto, tento návrh na zdvihnutie daní je podľa mňa absolútne neopodstatnený, keďže s tými daňami sa nenarába efektívne, veľa sa plytvá a aj štatisticky oficiálne údaje hovoria, že veľa sa rozkradne, napríklad na tej dépeháčke 1 miliarda každý jeden rok.
Druhá výhrada je, že tento zákon je zjavne v rozpore s európskymi pravidlami. Momentálne sú pri tabakových výrokoch konania v prípade troch krajín. V prípade Maďarska, ktoré má lehotu na dopredaj tabakových výrobkov, ktoré boli do platnosti tohto zákona v obehu, tam na pätnásť dní, čiže menej, ako dáva tento zákon, tento návrh zákona, ktorý hovorí o jednom mesiaci pri dymových a žiadnom čase pri nedymových tabakových výrobkoch. A potom sú tam ešte ďalšie dve krajiny, voči ktorým je vedené konanie, je to Estónsko a Portugalsko. V ich prípade dali lehotu na dopredaj výrobkov v obehu tri mesiace a aj tam to Európska komisia napadla z toho dôvodu, že je to príliš krátka doba. Čiže dajte to do súvislosti s týmto návrhom, ktorý hovorí o mesiaci a žiadnom čase, teda pre nedymové tabakové výrobky, a je prakticky automatické, že Európska komisia, ktorá môže konať, až keď je teda zákon schválený a uvedený do praxe, tak Európska komisia prakticky úplne automaticky začne voči našej krajine, voči Slovensku konanie. Čiže podľa mňa teraz je ešte stále čas toto napraviť a dať tam dostatočnú dobu, ktorá je v súlade s európskymi pravidlami.
Keď hovoríme o tých európskych pravidlách, tak osobitne by som sa chcel obrátiť na členov strany alebo poslancov strany SMER – SD preto, že s tými pravidlami treba nesúhlasiť. Pokiaľ s nimi nesúhlasím, tak s nimi treba nesúhlasiť v zárodku. To znamená, keď sa schvaľovala Lisabonská zmluva, respektíve keď sa ešte tvorila, bolo to za prvej vlády SMER-u, v tom období 2006 - 2009, ak sa dobre pamätám, bola schválená, tak vtedy bolo treba prispievať k tomu, aby tie pravidlá boli také, aké chceme my, a neboli také, aké nechceme my. Nie je to len Lisabonská zmluva, sú to aj tie následné ďalšie normy, smernice, ktorými, ktoré teda vytvára Európska únia. Treba sa aktívne podieľať aj zo strany ministerstva financií alebo ďalších ministerstiev na práci či už Európskej komisie alebo teda keď je zasadanie ministrov, členských štátov EÚ alebo predsedov vlád alebo na akejkoľvek úrovni, treba sa už tam aktívne podieľať na tom, aby tie zákona vyzerali tak, ako chceme, aby vyzerali, a nevyzerali tak, ako nechceme. Najneskôr, najneskôr je ideálne namietať voči pravidlám, ktoré sa nám nepáčia, keď prijímame konkrétne normy, keď prijímame konkrétne normy. Ale naozaj nechápem ten postoj, teda hlavne strany SMER, že čokoľvek, čo príde z EÚ, najprv prakticky bezmyšlienkovite schválim, ešte štandardne v tej najmaximálnejšej forme, aká existuje a ktorú ani EÚ nepredpisuje, ale následne, keď mi to nevyhovuje, tak mám s tým problém a idem do toho, že porušujem, porušujem flagrantne tieto pravidlá.
Čiže ešte raz, tie pravidlá, pri ich tvorbe sa treba podieľať na tom, aby nám vyhovovali, najneskôr pri ich schvaľovaní doma a určite nie vtedy, keď už praktické následky týchto pravidiel, s ktorými ste predtým súhlasili, sami ste ich schvaľovali, veď strana SMER tu bola desať rokov, tak s malým prerušením, sami ste ich schvaľovali a tým pádom jednoducho s nimi súhlasíte. Tak sa veľmi divím, prečo zrazu vám to v praxi robí problém a idete do takého konfliktu, ktorý bude prakticky automaticky s Európskou komisiou, a kde aj s najväčšou pravdepodobnosťou budeme, budeme platiť pokutu, respektíve tie následky sú aj také, že následne, keď sa rozhodne, tak domáce subjekty môžu žalovať vládu a zrejme aj budú, prečo by to nerobili, pokiaľ bude také rozhodnutie Európskeho súdu? Budú žalovať vládu o tie spôsobené škody za to obdobie, kedy sa to neuplatňovalo v súlade s princípmi EÚ.
Takže toľko k tomu. Chcem vás ešte raz vyzvať, aby ste napravili toto opatrenie a aby sme zbytočne nešli do konfliktov s Európskou komisiou tam, kde nemusíme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegovi Beblavému za tento návrh zákona. Vieme, že na DPH sa ročne rozkradne približne miliarda eur, teda každý rok zmizne miliarda eur z daňových úradov. Už zaplatené peniaze daňovými poplatníkmi zmiznú. Takže a keďže, a keďže orgány, ktoré by mali byť činné v trestnom konaní pri absolútnej väčšine prípadov nie sú činné, tak si myslím, že transparentnosť je jedna z tých posledných možností, ako sa dajú skrotiť tieto neoprávnené nadmerné odpočty DPH. Pokiaľ viem a pokiaľ si pamätám, tak aj minister financií Kažimír pred nejakým časom prezentoval takýto návrh teda, že je vo výhľade pre ministerstvo, že ho teda navrhne bez ohľadu na to, či tá čiastka má byť 20-tisíc, 50-tisíc alebo, alebo nejaká iná, takže pri tejto príležitosti sa chcem aj spýtať, že aký je teda postoj ministerstva, či prípadne aj by podporil buď tento pozmeňovák, alebo či príde s vlastným návrhom.
Ďakujem

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím po tejto rozprave skonštatovať, že človek, ktorý bol odvolávaný a ktorý bol predmetom tejto, ktorý bol predmetom tejto schôdze, sa tejto schôdze zúčastnil veľmi zbabelo, iba z kuloárov, z bufetu raz vybehol a stojac pod balkónom, kde nesiahajú, nesiahajú zraky a objektívy novinárov, niečo vykríkol a potom znova zdrhol preč. Takže toto poukazuje na kultúru rokovania, keď sa teda v posledných týždňoch rozprávalo o kultúre rokovania parlamentu. Toto ukazuje na tú kultúru rokovania, akú má súčasná vládna koalícia.
Bolo takisto príznačné, že podobne, ako tomu bolo po odvolávaní Roberta Fica, nikto z koalície nemal tú odvahu vystúpiť, a to ani vo faktickej poznámke. Jedine pán Podmanický, ale ten sa nevyjadroval k predmetu schôdze, ale k osobe, k osobe opozičného poslanca. Nikto z koalície nemal záujem obhájiť si svoj postoj, vysvetliť verejnosti, vysvetliť voličom, prečo podporuje Roberta Fica a v prípade tejto druhej schôdze prečo podporuje Roberta Kaliňáka. A je treba povedať, že takéto argumenty by sa veľmi, veľmi ťažko hľadali, takže sa na druhej strane ani veľmi nečudujem.
Napriek tomu minimálne jeden z vás, ak nie jeden z každej koaličnej strany, mal minimálne za klub povedať, prečo podporujú Roberta Kaliňáka v tom, aby zotrval vo svojej funkcii, kam už veľmi, veľmi dávno nepatrí a podľa mňa nikdy ani nepatril už od čias prvej vlády Roberta Fica po tom škandále s výbušninou v ruksaku.
Naopak, to predĺženie schôdze o tri mesiace z júna až doteraz dalo priestor Robertovi Kaliňákovi a ďalším a ďalším jeho pomáhačom zametať všetky kauzy a chytil sa toho aj spolu s ostatnými veľmi, veľmi aktívne. Našťastie sa na tie kauzy aspoň nezabudlo. Ale zrekapitulujem, akým spôsobom Robert Kaliňák a ďalší, ktorí s ním spolupracujú, odrovnávali základy liberálnej demokracie, odrovnávali naše zaradenie do Európy a do západného civilizačného okruhu.
Pri predvolaní na finančný výbor pána Čurillu, ktorý bol zástupcom šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy v čase, keď sa vyšetroval Bašternák a keď sa nepodpísal list na obnovenie vyšetrovania, keď bol tento finančný výbor v júni, tak poslanci vládnej koalície neumožnili pánovi Čurillovi vystúpiť, aby objasnil, prečo sa zamietlo na Kriminálnom úrade Finančnej správy vyšetrovanie Ladislava Bašternáka. Svojím spôsobom zablokovali tento výbor.
Keď bol návrh zákona o tom, aby Národná rada Slovenskej republiky mala vyšetrovacie právomoci tak, ako je to štandard všade v Európe okrem Malty a Slovenska, čo ešte raz, aby náš parlament mal vyšetrovacie právomoci, aby mohol sa pozerať na tie kauzy, ktoré sa dejú, aby si mohol predvolávať svedkov, aby dôkazy takto získané potom mohli byť použité ďalej v súdnom konaní a v ďalšom vyšetrovaní, ako som hovoril, tak ako je to normálne vo zvyšných európskych krajinách. A je treba povedať, že v tých krajinách to tak nie je preto, teda že parlamenty tam majú vyšetrovacie právomoci, lebo by to nariadil Brusel, ale preto, lebo sa to tam všade spontánne organicky vyvinulo ako potrebná funkcia každého parlamentu vyšetrovať. Pretože táto funkcia je nevyhnutná, ak vždy nejaká špecifická strana alebo skupina stranou ovláda vládu a tá má vždy tendenciu nejakým spôsobom zakrývať alebo byť menej citlivá na svoje vlastné kauzy, preto v každom európskom parlamente okrem Slovenska, okrem Malty majú vyšetrovacie právomoci, aby sa aj veľké politické veci v konečnom dôsledku vyšetrili. Toto ste ako vládna koalícia bašternákovcov zase len odtorpédovali, neschválili, aby sa nič nemohlo ani takýmto, inde normálnym spôsobom a inde štandardným spôsobom vyšetrovať.
Robert Kaliňák neváhal dokonca ani pri takej veci, ako je falošné obvinenie prokurátora Špirka, prokurátora špeciálnej prokuratúry, ktorý vyšetroval jeho a jeho prechmaty s firmou B. A. Haus a s Ladislavom Bašternákom, falošne prostredníctvom svojej, svojho oddelenia polície NAKA obviniť z vymysleného trestného činu, zo skutku, ktorý nie je trestným činom, aby som bol presný, preto, aby odtorpédoval vyšetrovanie samého seba. V Európskom parlamente sa pritom doslova vysmieval europoslancom s tým, že veď doma ho vyšetruje nezávislá prokuratúra, a zabudol europoslancom povedať, že likviduje prokurátora prostredníctvom svojej časti polície NAKA, že likviduje prokurátora, ktorý ho vyšetruje. Takýmto spôsobom hrubo klamal a zavádzal aj na medzinárodnej úrovni. Likvidácia prokurátora, ktorý vyšetruje ministra vnútra, falošným obvinením je vec, ktorá nás naozaj vytláča z vyspelej Európy niekam na okraj, niekam do krajín tretieho sveta.
Tie štandardy, ktoré tu Robert Fico s Robertom Kaliňákom nastavili, sú pod úrovňou balkánskych krajín. Ak sme kedysi hovorili o tom, že nerobme toto, aby sme sa nedostali na úroveň Balkánu, tak dnes sa už s nejakým Rumunskom nemôžeme ani porovnávať, kde skorumpovaní aktívni politici aj vládni aktívni politici končia v base, pokiaľ páchali korupciu, tak s Rumunskom sa dnes už nemôžeme porovnávať, ale ani s ďalšími balkánskymi krajinami.
V Srbsku odstúpili ministri za neporovnateľne slabšie veci ako všetko to, čo má na rováši Robert Kaliňák a o čom sme sa tu dlho dlhé mesiace rozprávali. Takže dnes sme už, bohužiaľ, podliezli úroveň balkánskych krajín a smerujeme úplne mimo Európu, aj mimo balkánsku Európu, niekde do krajín tretieho sveta, ak sme nepodliezli aj ich úroveň.
Podobne ako špeciálny prokurátor Špirko sa teraz začal popoťahovať aj sudca pán Šamko, ktorý sa vyjadril k tomu nezmyselnému, teda ono malo svoj zlý zmysel, obvineniu prokurátora Špirka. Áno, opäť odhalil to, že to obvinenie bolo neopodstatnené, vymyslené, vyfabulované, tak on, čo niečo odhalil, tak ako to je tradíciou pri vláde Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, má problémy, a problémy nemajú Robert Kaliňák, Ladislav Bašternák a ďalší, ale tí, čo len vzdialene poukázali, čo len vzdialene poukázali na korupciu obludných rozmerov a na falošné obviňovanie tých, ktorí tú korupciu vyšetrovali a odhaľovali. Do tohto zapadá, aj do toho vytláčania ešte poza Balkán zapadá nehorázne obvinenie dvoch novinárok z Trendu za tzv. ohováranie a toto vzniesla nie nejaká miestna polícia, odhliadnuc od toho, že takéto niečo má byť občianskoprávny spor, ale opäť raz Kaliňákova NAKA, Národná kriminálna agentúra, ktorá pracuje preňho, tam je pán vyšetrovateľ Laho, a ktorá je príslušná riešiť veci ako organizovaný zločin, pašovanie drog a úkladné vraždy. Takáto časť polície, takáto špeciálna časť polície pod patronátom Roberta Kaliňáka obviňuje novinárky z ohovárania. Z ohovárania.
Nevyšetrovanie vyše roka Čistého dňa a špinavej noci, sa žiada povedať, zametanie tejto kauzy pod koberec, kedy vám už nevadí ani zneužívanie maloletých. Vyšetrovateľovi to rok nevadilo, ani prokurátorovi. Keď som dal prokurátorovi z Generálnej prokuratúry pánovi Vanekovi otázku, kde zlyhala prokuratúra, pretože na toto sú jednoznačné zákony, veľmi jednoznačné, možno na domáce násilie nie sú, ale na toto sú jednoznačné zákony a dá sa podľa nich postupovať, tak prikyvoval, prikyvoval, keď som sa ho pýtal, a potom to odbil jednou vetou, že to nie je predmet správy a nebude sa k tomu vyjadrovať. Takže zlyhanie prokuratúry a zlyhanie polície aj v tomto prípade, že rok im to nevadilo, že mali hlásené zneužívanie detí, je ďalším zlyhaním polície pod patronátom Roberta Kaliňáka.
Naopak, keď sa má vyšetrovať korupcia, tam platí pre zúčastnených absolútna ochrana. Prokurátor aj jeho otec, ktorý je tiež prokurátor, a teda Bystrík Palovič mladší, ktorý protiústavne vyšetroval môjho asistenta Filipa Rybaniča, má rozsiahle majetky vrátane apartmánov na Floride a ten, ktorý obvinil, a teda protiústavne nechal vyšetrovať môjho asistenta, v byte, na byte, v ktorom býva, je dépeháčkarská schéma, na ktorú som dal trestné oznámenie, v takomto byte býva prokurátor. No a toto všetko bolo takisto cez leto Generálnou prokuratúrou, kde sedí spolužiak Roberta Fica, ale nielen spolužiak, ale aj dobrý známy a kamarát Roberta Fica, bolo to prokuratúrou zmetené. Toto im nevadí, že prokurátor má dépeháčkarskú schému na svojom byte. Alebo že má majetky, na ktoré si nemohol ani za desať prokurátorských životov zarobiť. Toto im nevadí, toto sa zametá pod koberec.
V lete sa takisto stoplo vyšetrovanie Hornonitrianskych baní a toho známeho alobalu a toho známeho alobalu, v ktorom končili peniaze ako provízie za dotácie do Hornonitrianskych baní.
Pán Hrnko, súhlasím, že vláda Roberta Fica je naozaj kocúrkovo, ale až tak by som to nezľahčoval, myslím si, že tá situácia je príliš vážna na to, aby sme ju mohli označovať len za kocúrkovo, aj teda pôsobenie Roberta Kaliňáka, lebo to je to, čo on robí, nás tak vysúva z civilizovaného sveta do sveta naozaj tretieho, že je to skôr tragédia, než kocúrkovo, pán Hrnko.
Zametanie káuz, ochrana tých, ktorí niečo páchajú, ako Bystrík Palovič, ktorý má nadmerný majetok, sú teda dvaja rovnakého mena a syn má tú dépeháčkarskú schému, tí majú absolútnu, absolútnu ochranu. Tak ako ju má Ladislav Bašternák a ďalší jeho spolupáchatelia. V tomto momente, ako som tu už spomínal vo faktickej predtým, Ladislav Bašternák sa snaží zabrať pozemok, ktorý patrí niekomu inému, pretože si vedľa toho pozemku stavia ďalšiu vilu v rozpore so zákonom, v rozpore s územným plánovaním, všetko tak ako doteraz, všetko robí tak ako doteraz, tú svoju činnosť ani len nemusel vďaka ochrane vlády Roberta Fica a Roberta Kaliňáka a celej koalície, nemusel ani len pozastaviť svoju nekalú činnosť, stavia tri nehnuteľnosti a pri jednej nekalým spôsobom sa snaží zabrať prístup cez cudzí pozemok, ktorý mu nepatrí. Pretože na svoj nemá prístup, pretože ho celý zastaváva, jasné, že tam nemá priestor ani len na tú cestu, lebo ho celý zastaváva absolútne protizákonne, čiže v priamom prenose v týchto dňoch robí to, čo robil doteraz. A nedivil by som sa, keby si v rámci tej činnosti odnášal vrátky DPH z daňového úradu. Tam je ten istý nominant. Daňový úrad Bratislava je tam od roku 2006, áno, bohužiaľ, sme ho nevymenili ani za vlády Ivety Radičovej v rámci tolerancie, v rámci nematia noci dlhých nožov a podobne, je tam stále ten istý človek, ktorý má pod patronátom v Bratislave vrátky DPH. Takže Ladislav Bašternák robí to, čo robil doteraz, ani si len nemusel vďaka ochrane Roberta Kaliňáka, Roberta Fica pozastaviť aspoň načas svoju činnosť. Také sú u nás pomery. Nie že je na úteku, nie že je reálne vyšetrovaný, naďalej pácha podvody, naďalej protizákonne stavia, profituje a naďalej vytláča ľudí z ich vlastných pozemkov.
Trestné oznámenie, tak ako som tu citoval na predošlej schôdzi, ktorá sa pred chvíľou skončila, čo hovorila europoslankyňa za SMER pani Flašíková-Beňová, keď sú trestné oznámenia, vaša vlastná prominentná členka a europoslankyňa pani Beňová hovorila verejne o tom, že trestné oznámenia sa ani nevyšetrujú, keď sa nechcú vyšetriť. Tak ja s tým mám osobnú skúsenosť, keďže som dal dve, jednu teda na dépeháčkarskú schému prokurátora Bystríka Paloviča, to som dával v júli a ešte predtým v máji, už dávno, som dával trestné oznámenie na dépeháčkarský podvod na staviteľa Bonaparte, na firmu RF Invest, Robert Fico, pardon, Real Forum Invest, teda firmu Ladislava Bašternáka, možno v skutočnosti firmu Roberta Fica, ktorá stavala bytovku Ladislava Bašternáka, a možno v skutočnosti bytovku Roberta Fica Bonaparte, kde Robert Fico dodnes býva. Takže keď som na túto, na ten podvod, ktorý tam bol pri stavbe Bonaparte, dával trestné oznámenie, dal som aj úlohu prokuratúre a ďalším teda orgánom činným v trestnom konaní, aj keď sú, bohužiaľ, nečinné, povinnosť mi oznamovať, keď sa tam stane nejaký úkon ďalší, akurát mi pooznamovali, že to poposúvali ďalej, ďalej, ďalej, ďalej. A odvtedy, ako si to poposúvali prokuratúra, polícia, sa žiaden ďalší úkon v tejto veci, ktorú som zdokumentoval z verejne prístupných zdrojov na desiatkach strán, na desiatkach strán veľmi presne a s veľmi presnými podkladmi, napriek tomu sa tam nič, nič za tie mesiace neudialo.
Čiže všetci tí, ktorí niečo páchajú a sú pod ochranou strany SMER, Roberta Kaliňáka, Roberta Fica, všetci tí majú pokoj, naďalej robia svoju nekalú činnosť, ktorú robili, a naďalej im nič vďaka vašej podpore vašej koalície nehrozí. Ukážte mi ešte jednu krajinu, kde je takáto situácia? Ja si myslím, že by sme museli zájsť tak ďaleko, ako je rovníková Afrika alebo niekde Ďaleký východ. Aj tam by sme možno veľmi ťažko hľadali, kde vláda v priamom prenose kryje páchanie trestných činov, odpaľuje vyšetrovateľov, odpaľuje prokurátorov a pozerajú sa na to a pozerá sa na to celý svet, a im to nevadí.
Na tejto schôdzi, ktorá práve skončila, ste zase odpálili ďalšie opatrenie - zverejňovanie nadmerných odpočtov daní z pridanej hodnoty nad 50-tisíc. Ďalšia vec, ktorá by pomohla už nie s tým, čo sa stalo, ale s tým, čo sa deje a čo sa potenciálne bude diať. Aj to ste odpálili, aj to ste neschválili, aby aspoň nad týmto bola kontrola verejnosti, aby nielen sa zakrylo to, čo tu bolo doteraz, ale aby aj do budúcnosti zlodeji mohli spokojne rozkrádať dépeháčku, a že to nie je malá suma, ktorá sa takto zakrýva ročne, okolo 1 mld. eur. Okolo 1 mld. eur. A minister Kažimír by mal odpovedať a budúci týždeň na finančnom výbore aj o týchto číslach by mal hovoriť, pretože je to obrovská suma. Je to obrovská suma, ktorá by pozdvihla okamžite zdravotníctvo, školstvo, kde sa naťahujete o pár miliónov s učiteľmi a nevadí vám, že sa rozkradne len na dépeháčke, ešte nie zákazkách, ešte nie na ďalších podvodoch, len na rozkradnutí dépeháčky minimálne miliarda eur.
Robert Kaliňák sa teda ani len nezúčastnil diskusie na schôdzi o jeho odvolávaní, nieže diskusie, ani len svojou prítomnosťou tu nepoctil alebo nepoškvrnil toto plénum. Ani len na to nenašiel odvahu. Ani len na to. Ani on na svoju obhajobu nemá čo povedať, lebo jeho pozícia je neobhájiteľná a bola by aj v krajinách ďaleko na východ od nás.
Napriek tomuto všetkému dúfam, že sa aspoň v niektorých z vás pohne svedomie a prestanete podporovať, áno, smejete sa na tom, to je v poriadku (ruch v sále), bola to malá nádej, že sa aj keď nie hlasovaním, ale niekde vo vnútri v niektorých z vás pohne svedomie a uvedomíte si, čo robíte krytím týchto všetkých zločinov a okrádaním pracujúcich ľudí, a minimálne sa budete aspoň trošku hanbiť za to, keď budete hlasovať za podporu Roberta Kaliňáka, aby zotrval na poste ministra vnútra.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo a ďakujem Jožkovi Mihálovi za opis aj tých technikalít okolo firmy B. A. Haus.
Keď si, Jožko, hovoril o tom, že priamo Kaliňák dáva návod na to, aby obísť daň z dividend a predtým to boli zdravotné odvody, ešte stále sú, tých 14 % a dnes to je alebo od budúceho roka to bude daň z dividend 7 %, ak sa to schváli, ten návod, ako to obísť, je ten, že firma bude mať akože pôžičku od akcionárov a nebudem vyplácať dividendy, nebudem vyplácať zisk, ale budem vyplácať akože splátku tejto pôžičky.
Tak ja by som ešte doplnil jeden detail do tohto návodu. Na rozdiel od B. A. Haus a Kaliňáka je treba, aby tá firma vo svojom účtovníctve tú pôžičku aj evidovala, pretože čo sa stalo v B. A. Haus, je to, že firma B. A. Haus, ktorú kúpil Robert Kaliňák od Ladislava Bašternáka, vyplácala pôžičku, ktorú jednoducho od akcionára alebo akcionárov vo svojom účtovníctve nemala. Čiže vyplácala splátky za neexistujúcu, neexistujúcu pôžičku.
Čiže ak je teda návod od Kaliňáka taký, že obísť, tak treba ho doplniť o to, že firma, ktorá obchádza platenie daní z dividend, by si mala evidovať takúto zjavne teda efektívnu fiktívnu pôžičku.
Pozerám, že je tu aj pán Erik Tomáš, takže predpokladám, že podobne ako v Čistom dni, kde zneužívali maloleté, treba aj tu niečo čistiť a zrejme treba čistiť renomé Roberta Kaliňáka. Aj keď si teda neviem predstaviť ten kreatívny spôsob, ako sa také niečo dá uskutočniť ešte vzhľadom na to vystúpenie, čo tu pred chvíľkou pán Kaliňák spod balkóna veľmi zbabelo, aby ho nevideli novinári, mal, kedy tu niečo skríkol a potom zase zdúchol dozadu.
Ďakujem za slovo.