Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu zákona o sociálnych službách.
V prvom rade človek čaká, že konečne bude zregulovaná oblasť, ktorá nepatrí nikomu alebo patrí všetkým, ale skrátka bola pohadzovaná dlhé obdobie. Ministerstvo práce, to berem ako plus, sa rozhodlo, že si ju zobere do svojej gescie. Ale čo ma zaráža, tak že na to použilo...
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu zákona o sociálnych službách.
V prvom rade človek čaká, že konečne bude zregulovaná oblasť, ktorá nepatrí nikomu alebo patrí všetkým, ale skrátka bola pohadzovaná dlhé obdobie. Ministerstvo práce, to berem ako plus, sa rozhodlo, že si ju zobere do svojej gescie. Ale čo ma zaráža, tak že na to použilo zákon o sociálnych službách. A prečo ma to zaráža, aj keď je to vlastne definované, aj táto služba opatrovania detí do troch rokov, je definovaná ako sociálna služba, tak prečo ma to zaráža? Pretože tá definícia sociálnych služieb je naozaj dlhá, má veľa odstavcov, ale v podstate, keby sme to chceli tak zhrnúť, o čo ide, ide o odbornú, obslužnú činnosť za účelom predchádzania nejakých patologických alebo nepriaznivých situácií, na podporu a zachovanie dobrých situácií, na riešenie krízových situácií, proste je to prevencia pred vylúčením nepriaznivej situácie alebo pomoc v nepriaznivej situácii, proste rieši patológiu v rodinách alebo v určitých skupinách a dnes, alebo predložením tohto zákona, tejto novely zákona, tam vsúvame zdravé deti. To sa mi zdá úplne čudné a dosť nelogické. Vsúvame tam starostlivosť o zdravé deti. Práve preto si myslím, že je dôležité ísť inou cestou.
Pre mňa je dôležitá prierezovosť, veľmi často sa stretávam s tým, že práve rezortizmus, to znamená, že jednotlivé ministerstvá si povedia, iba toto mne patrí, o ostatné sa nestarám, že práve preto častokrát nevieme dôjsť možno k nastaveniu lepších podmienok v jednotlivých zákonoch. Preto ja by som bola veľmi rada, ak by sa podarilo, ak by sa bolo podarilo vytvoriť samostatný zákon, ktorý by vznikol na spolupráci ministerstva práce, ministerstva školstva a určite aj ministerstva zdravotníctva. Viem, že je tam odkaz pri tejto službe na zákon z dielne ministerstva školstva, ale zdá sa mi to úplne chabé a úplne malé, úplne drobné, bezvýznamné. Takisto vieme, že svojím spôsobom zasahuje do toho aj vyhláška ministerstva, ktorá ale, ako to už bolo aj kolegom povedané, možnože veľmi silným spôsobom zasahuje práve do vytvárania priestorového vybavenia všetkých zariadení. To budem hovoriť neskôr, nielen jaslí.
Takže mojou prvou výhradou je, že zvolený spôsob zaradenia starostlivosti o deti do troch rokov medzi sociálne služby nie je správne riešenie. Oveľa rozumnejšie, logickejšie by bolo vytvoriť samostatný zákon, ktorý celú oblasť pokrýva.
Teraz, ak by sme išli k samotnému zákonu, tak trošku odbočím od toho, čo som hovorila, v § 12 ods. 1 písm. b) v zákone sa vyskytuje medzi službami na podporu rodiny i služba včasnej intervencie. Táto služba je, samozrejme, aj pri iných typoch služieb, doteraz sme ju teda poznali hlavne v súvislosti s poskytovaním tejto služby pre ľudí so zdravotným ťažkým postihom, posunuli sme túto službu aj do kategórie rodina alebo služieb na podporu rodiny. Len tuná upozorňujem, jako je to veľmi dobrá vec, ktorá však v praxi akoby stagnuje. Máme to napísané v zákone, ale reálne využívanie tejto služby je úplne minimálne. A ten hlavný dôvod, prečo sa táto služba, ktorá je, podľa mňa veľmi dobre nepoužíva, že neexistuje reálna metodika, ako pri ľuďoch so zdravotným postihom, tak sa obávam, že tá metodika zasa istý čas nebude fungovať alebo existovať ani pri službách o rodine.
A druhá vec, že na túto službu nie je ani zabezpečené dostatočné financovanie. Hej, doteraz bolo možné túto službu robiť v teréne, ambulantne, ale skutočne sa používa veľmi málo v rámci Slovenska. A teda otázka, ako to bude s financovaním aj tejto služby, ktorá je zaradená do služby na podporu rodín, ako to bude s financovaním v rámci oblasti podpory rodín, či budú VÚC-ky poskytovať na to financie, alebo ho budeme mať len opäť v zákone len preto, lebo budeme dúfať, že v budúcnosti sa niekedy niekto nájde, kto zabezpečí komplet službu.
Teraz sa vrátim späť k tomu, že prečo sa vlastne išlo do tejto novely. Veľakrát som počula, lebo potrebujeme zosúladenie práce a rodiny. Ale mňa napadá, alebo potrebujeme kvalitu služby, alebo; a obávam sa, že ten spôsob, ktorý ste zvolili, je len na to, lebo potrebujeme mať len niečo, cez čo môžu ísť financie.
Ak sa pozrieme na zariadenie starostlivosti o deti alebo teda tzv. jasle, ja to budem volať pre zjednodušenie jasle. Jasle nemajú zadané, zadefinované bežné úkony v starostlivosti o dieťa, ale odvolávajú sa na prílohu 4 zákona o sociálnych službách, podľa ktorej sa stanovuje odkázanosť na inú fyzickú osobu. Ide tam o úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o domácnosť, a to sú odborné činnosti. Bežné úkony z tejto prílohy sa používajú na určenie odkázanosti na sociálnu službu. A tu vyvstáva otázka, kto ich bude napr. uhrádzať, pretože ak majú byť, alebo teda otázka, že či vôbec, keďže sa odkazujete na práve na túto prílohu č. 4, takže či bude každé jedno dieťa posudzované na túto službu a akým spôsobom sa budú tieto služby uhrádzať. Či opäť tak, ako je to u seniorov, u proste zdravotne ťažko postihnutých, pretože ak je predpoklad, že budú uhrádzané práve príspevkom na starostlivosť o deti, nemali by sa podľa mňa odvolávať práve na túto prílohu. Mali by mať samostatnú prílohu, ktorá bude určovať bežné úkony starostlivosti o dieťa. A v tomto prípade by už nebolo nutné odkazovať na tie sociálne služby alebo teda na tie úkony, ktoré som, o ktorých som hovorila.
V zákone o sociálnych službách je stanovené, že za odborné činnosti sa nemôže brať poplatok, keďže na ne prispieva štát alebo samospráva. V škôlkach doteraz platí, sa platí alebo rodičia platia stravné a školné. Takisto odborné činnosti platí štát. A opäť, keďže sa odvolávate na tú prílohu, veľmi ma zaujíma, že kto a ako ich bude platiť tomu zariadeniu. Ako budú viesť poplatky, či len za stravné, ktoré sa môžu aj teraz pri sociálnych službách žiadať, a čo s tým školným?
Vieme, že tuná nastane problém, keďže škôlky, predpokladáte, že tie zariadenia starostlivosti o deti budú, vzniknú aj rozšírením práve dnešných škôlok, tak otázka je, ak bude zriaďovateľom napr. obec, ktorá obsahuje základnú školu, škôlku a budú chcieť robiť aj starostlivosť o deti do troch rokov, otázka je, na základe čoho oni budú postupovať. Tie dve zariadenia budú viesť na základe školských zákonov, čo majú úplne inú oblasť administratívy, a zariadenia na starostlivosť o deti do troch rokov budú viesť na základe legislatívy sociálnej, sociálnych služieb? Bojím sa, že z toho vznikne jeden veľký galimatiáš, ktorý nikto nebude vedieť rozriešiť. Iná vec je, samozrejme, ak tieto zariadenia budú vznikať samostatne ako nové subjekty.
Ďalšia otázka pre mňa vyvstáva, kto bude môcť odkontrolovať kvalitu poskytovania služby. Ak tam mám zadefinovanú medzi úkonmi výchovu, otázka je, že či sociálni pracovníci sú schopní skontrolovať, či sa vykonáva výchova tak, ako by mala. Jednoducho si myslím, že toto je naozaj parketa školstva a jedine tá bude vedieť skontrolovať, do akej miery je vykonaná táto služba správne alebo nie. Lenže, bohužiaľ, vy ste celú službu zavesili na štyrištyriosmičku, nie na školstvo, a preto sa obávam, že to z toho naozaj môže vzniknúť jeden veľký chaos. Zaujíma ma, kde sa pôjde vlastne sťažovať rodič, ak tá služba nebude poskytovaná dobre. Ako sa to bude kontrolovať, naozaj, že či máte vymyslený postup, ako sa bude táto služba, vykonávanie služby kontrolovať. A na druhej strane, ak budú rodičia samoplatcovia, tak vlastne ani ministerstvo nebude mať dosah alebo tá sociálna sféra nebude mať dosah na kontrolu. A tu sa v podstate vraciame opäť na začiatok, že ak nebudú platiť štandardy kvality, štandardy, ktoré teda vieme, že mnohé zariadenia alebo teda zariadenia majú odsunuté účinnosť na rok 2018, ak nebudú platiť v takýchto zariadeniach starostlivosti o deti, tak nemôžeme ani vedieť kontrolovať tie odborné činnosti.
Príloha 2 zákona o sociálnych službách hovorí o podmienkach kvality poskytovania sociálnych služieb, štandardy kvality. Všetci ich majú napĺňať. Zaujíma ma, že či táto služba, nová služba, bude vyňatá alebo bude naozaj zahrnutá medzi štandardy, keďže ide o sociálnu službu, pretože každé zariadenie musí mať vypracované vlastné štandardné kvality, celé procesy spracuvávajú jednotlivé zariadenia. Otázka je, ak to zariadenie bude pokračovateľom školského zariadenia so škôlkou, hej, škola, škôlka, a teda budú chcieť robiť takúto starostlivosť, budú to vedieť? Tá riaditeľka, ktorá doteraz sa riadila len podľa zákonov školských, bude vedieť robiť aj agendu, ktorá sa týka sociálnych služieb? Opäť mi to hovorí len to, že môže vzniknúť z toho riadny, veľký chaos.
Ak by sme sa pozreli na to zo strany ministerstva zdravotníctva, všeobecne je známe, že zariadenia, ktoré majú deti do troch rokov, sú pod prísnejšími kritériami aj zo stránky ministerstva zdravotníctva. Potrebujú mnohé zariadenia napríklad taký sterilizátor, to sú všetky veci, ktoré predražia službu, že ako sa k tomuto napríklad budete stavať. Budete vyžadovať, bude to niekto kontrolovať, že budete dávať za to pokuty, že nebudú mať všetko, čo súvisí naozaj s ministerstvom, zariadenia?
Obávam sa, že ak by ste išli, pokračovali takýmto spôsobom, tak sa stane, že naozaj dôjde k zániku už existujúcich, lebo však, tak ako aj bolo povedané kolegom, bude dochádzať k navýšeniu finančných prostriedkov, ktoré budú musieť investovať, aby vôbec mohli prevádzkovať túto službu. Takže čo s tým? Či nebude vadiť, že zaniknú mnohé, možno aj materské centrá, toto nemáte vysporiadanú otázku v súvislosti s materskými centrami. Možnože aj tie zariadenia, ktoré sa doteraz starali o deti, poskytovali možno dobrú službu, ale nebudú schopní vyjsť v ústrety všetkým nariadeniam, ktoré cez tento zákon vlastne pre nich vznikajú.
Teraz by som sa pristavila pri navrhovanej zmene v § 9 ods. 4, kde sa píše, že "za odborného zamestnanca na účely prvej vety sa považuje zamestnanec, ktorý buď vykonáva, alebo riadi vykonávanie odbornej činnosti, alebo v priamom styku s prijímateľom sociálnej služby vykonáva obslužnú činnosť, alebo v priamom styku s prijímateľom sociálnej služby vykonáva ďalšiu činnosť podľa § 18". To bolo. A teraz odborným zamestnancom podľa doplneného písm. b) a c) by mal byť teda aj ten pracovník, ktorý vykonáva obslužné a ďalšie činnosti v priamom styku s prijímateľom. Teda obslužné činnosti, to sú ubytovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba bielizne. Ďalšie činnosti sú utváranie podmienok na prípravu stravy, výdaj stravy, výdaj potravín, vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, ale aj vzdelávanie, vzdelávacia činnosť, donášky stravy, požičiavanie pomôcok.
A tu mi vzniklo pár otázok, že akú odbornosť zamestnanca máte na mysli, ak tento pracovník v zariadení upratuje, perie, žehlí či opravuje bielizeň pre prijímateľov, teda vykonáva obslužné činnosti a túto službu vykonáva spolu s prijímateľmi. Niektorí prijímatelia služby môžu toto vykonávať aj sami a je to pre nich prínosom, ale potrebujú dozor a pomoc napríklad.
Akú odbornosť máte na mysli, ak tento pracovník v zariadení poskytuje ošatenie a obuv, požičiava pomôcky, teda vykonáva aj ďalšie činnosti a túto službu poskytuje priamo prijímateľovi? Záujmovú činnosť v zariadeniach, ako je útulok, domov na pol cesty alebo zariadenie núdzového bývania, často vykonávajú dobrovoľníci a títo pracujú priamo s prijímateľom. Ak bude zákon vyžadovať ich odbornosť, dobrovoľníci sa, samozrejme, môžu vytratiť. Počítali ste pri tvorbe tejto novely aj s takýmto niečím?
A posledná otázka na kvalifikačné predpoklady a ďalšie vzdelávanie. Možno aj s ohľadom na udalosti posledných dní, hej, čo sa týka SPO-čky, sa chcem opýtať, že či postačuje požadovať, hovoríme o práci s malými deťmi, iba tie nastavené kvalifikačné predpoklady pri práci s maloletými alebo s deťmi do troch rokov presnejšie, že či to nie je dosť málo na to, aby ľudia pracovali s malými deťmi. Minimálne či na to nie je vhodné, či tam nie je vhodné doplniť osobnostné predpoklady. Nehovorím o nejakým špeciálnych školeniach alebo niečo, ale že zisťovať osobnostné predpoklady človeka, ktorý bude túto prácu chcieť vykonávať.
A teraz by som na chvíľočku, ani nie, vlastne už do konca sa zamerala viac na denné stacionáre. Keby som mala zhrnúť teda službu, ktorú ste načrtli v zákone o sociálnych službách, zopakujem, že podľa mňa je chybou, že ste to zaradili do zákona o sociálnych službách, že mali ste ísť cestou samostatného zákona, tak ako ste to neváhali urobiť pri napríklad komisárke pre zdravotne postihnutých, pre deti, hej? Nešli ste do rozšírenia, ja neviem, práv ombudsmanky alebo kompetencií ombudsmanky, ktorá je ústavou zakotvená, tak mi je čudné, že prečo ste v takejto veci, keď ide o deti, o maloleté deti, nevytvorili samostatný zákon, ktorý by naozaj zhŕňal všetky informácie, komprimoval to, čo je nutné v tomto období do detí investovať, a z toho by vyplynuli určite podľa mňa lepšie riešenia ako to, ktoré ste navrhli teraz.
A teda k tým denným stacionárom. Už sme sa aj, myslím, v minulom volebnom období, pán minister, bavili o tom, že naozaj je to spôsob alebo že to vníma ministerstvo, a verím, že v niektorých prípadoch to tak bolo, že to vníma ako zdroj príjmu u niektorých zariadení alebo u niektorých jednotlivcov. Takže chápem, že išlo o to vytvoriť podmienky, ktoré by sprísňovali kritériá. Ale obávam sa, že tie kritériá ste nastavovali tak, že dôjde k likvidácii nielen tých, ktorí zneužívali túto formu, ale ktorí ju aj reálne vykonávali.
A teraz prečo si to myslím? Teraz možnože také malé opatrenie, že čo sa mi zdá len ako nezosúladenie. Denné stacionáre majú teda zadefinovanú prevádzkovú dobu na osem hodín. Poskytovanie služby sa zavádza na minimálne štyri hodiny denne. Zo zákona o kompenzáciách opatrovateľský príspevok sa kráti, ak sa poskytuje služba nad 20 hodín týždenne, zatiaľ čo ale ambulantné služby majú stanovenú dotáciu na 80 hodín mesačne. Len toto, ide vlastne, keď sa napočíta, že 20 krát 4 je 80, takže aj jedno, aj druhé vychádza, že 80 hodín mesačne. Ale vzhľadom na to, že naši úradníci si častokrát rôznym spôsobom vykladajú ustanovenia, že či by nebolo rozumnejšie zosúladiť v týchto dvoch zákonoch práve toto rozdelenie alebo výšku dotácie, časovej dotácie na túto službu, aby neprišli o príspevok. Takže to je len taká naozaj pripomienka. Alebo môže sa stať, že niekedy klient tam bude šesť hodín, inokedy dve hodiny a práve príde úradník, ktorý tam, keď bude tých šesť hodín alebo teda bude mať výkaz, že za ten týždeň to presahuje, nepresahuje a proste aby nevznikali zbytočné možno nezrovnalosti a zbytočne im boli odoberané kompenzačné príspevky alebo, naopak, aby neboli dávané kompenzačné príspevky a nemali by byť. Takže toto, prosím, porozmýšľajme, že či by nebolo vhodné zosúladiť oba zákony.
Tunak ma napadla taká myšlienka, čo sa týka toho, tej likvidácie, možnože sa moc silno vyjadrujem, ale nenapadá ma teraz iné slovo, že idete na to tak celkom sofistikovane, že nie ani cez zákon o sociálnych službách, ale idete na to cez práve vyhlášku ministerstva zdravotníctva, ktorá upravuje napríklad priestorové vybavenie. Je zvláštne, že práve ambulantné služby sú vyňaté z prechodných ustanovení, ktoré táto vyhláška ustanovuje. Sa mi to zdá naozaj až diskriminačné a nespravodlivé, že iné sociálne služby majú odklad až do prvého, alebo teda majú ten rok na to, aby si upravili priestory podľa novej vyhlášky. Ale práve tieto ambulantné služby, kde sú aj stacionáre, no a proste všeobecne ambulantné služby to majú stihnúť teraz do začiatku roka. Je to také, nezdá sa mi to spravodlivé. Jedná sa teda o § 15a) ods. 3.
Tiež sa mi zdá zvláštne, ale na druhej strane pochopiteľné, toto už je z vášho zákona, že sa ruší podmienka odkázanosti na druhý stupeň pre možnosť poskytnutia príspevku na službu na denný stacionár. Tu mám takú podotázku, že kde s ľuďmi, ktorí majú odkázanosť II, ktorí sú posúdení na odkázanosť II, do DS-ka už nebudú môcť ísť, ale či existuje nejaká náhradná služba, ktorú im vie štát poskytnúť, alebo teda hej, v mene štátu, keďže štát tvorí legislatívu. Napadá mi najskôr, že denné centrá, hej, čo boli voľakedy kluby dôchodcov. Ale nie som si celkom istá, že predsa len človek, ak má odkázanosť...
Verím tomu, že spôsobí to chaos alebo problémy, lebo nové zariadenia asi ťažko budú vznikať, že zasa by to zostalo na samosprávach, že či by vytvorili tie kluby. Vieme, že niekde sú dotované, niekde si málo doplácajú. Je to naozaj na samosprávach alebo samosprávy to riešia rôznym spôsobom, ale ťažko povedať, že či by vznikali nejaké nové denné centrá, ktoré by si pravdepodobne doplácali seniori. Ale treba si uvedomiť, že to nie sú zlí, zlí, nenapadá má správne slovo, ale proste sú to ľudia, ktorí sú menej samostatní. Pôjdu možno na opatrovateľskú službu s obedom, budú si to platiť. Alebo keď nebudú mať, nebudú si to platiť, ale určite si myslím, že ich to vyjde drahšie, pretože keby aspoň mohli tie denné centrá poskytovať stravu. Jako verím tomu, že sami si variť nebudú, takže môže dôjsť opäť k zhoršeniu jej zdravotného stavu a situácii.
Takže možno by som bola rada, keby ste len reagovali, akým spôsobom ľudia s odkázanosťou dvojkou by mohli prísť k nejakej náhradnej službe.
A teraz tá vyhláška ministerstva zdravotníctva. Zaujalo ma, alebo teda toto bolo najviac pripomienok, ktoré som začula na margo aj denných stacionárov, oddychová miestnosť, postele pre každého, že či je to naozaj takto nutné robiť. Lebo tak, ako je nastavená tá vyhláška, obávam sa, že ani mnohé domovy sociálnych služieb nebudú vedieť fungovať. Budú musieť, ak majú existujúce zariadenie, tak im nezostane asi nič iné, iba nanovo pristaviť miestnosti, v ktorej by bola oddychová miestnosť, tá oddychová miestnosť je už teraz, hej, povinnosť, aby ju mali, ale neni povinnosť mať pre každého lôžko. Teraz sa zavádza povinnosť mať pre každého lôžko, že keď by ste mali tie priestory, ktoré sú obsiahnuté vo vyhláške ministerstva zdravotníctva, tak vám nezostane nič iné, ako iba naozaj pristaviť miestnosť. Aj keď viete, že reálne sa vám ani raz nestalo, že by všetci klienti chceli v rovnaký čas oddychovať.
Takže tiež by som vás prosila na odpoveď, alebo o odpoveď na túto, na tento problém, ktorý vnímam dosť vážne. A hovorím teraz nielen o denných stacionároch, ktorým to urobí veľký problém, ale hovorím aj o zariadeniach sociálnych služieb, ktoré takisto sa na to sťažovali. A zopakujem, že o to nespravodlivejšie sa mi zdá, ak ambulantné služby sú práve z prechodných ustanovení vyňaté, že keby ste mi to vedeli zdôvodniť, bola by som vám veľmi vďačná.
Načrtla som zopár teda aj diskriminačných opatrení, ktoré považujem za nie celkom šťastné riešenie, riešené. Zopakujem, že chápem, že vláda má záujem odstrániť zneužívanie služieb, poskytovania služieb niektorých, v tomto prípade denných stacionárov. Ale spôsob, ktorý si zvolila, nie je celkom správny. Určite by bolo oveľa vhodnejšie, ak by sa naštartovali, naštartoval systém kontrol, aby sa dokázali, kde by sa už dokázali kontrolovať štandardy kvality a proste to by bolo naozaj, to by bol naozaj čas, keby budeme vedieť aj zhodnotiť kvalitu poskytovanej služby. Takto odstrihneme možno zbytočne aj také stacionáre alebo takých poskytovateľov služieb, ktorí službu robia dobre, statočne, ale len kvôli veľmi silným požiadavkám aj z ministerstva zdravotníctva, možno aj drobným opatreniam v zákone o sociálnych službách nebudú vedieť ďalej túto službu prevádzkovať.
Takže celkovo tento zákon, ktorý má vo vienku dve oblasti hlavné, dve hlavné oblasti, hodnotím dosť negatívne, pretože službu poskytovania starostlivosti o deti do troch rokov podľa mňa ministerstvo nezvládlo správnym spôsobom. A čo sa týka služieb ambulantných alebo teda denných stacionárov, tam dôjde, obávam sa, aj k likvidácii tých, ktorí si to skutočne nezaslúžia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis