Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Keď som sa pôvodne hlásila do rozpravy, tak teda mala to predkladať Veronika Remišová, ale teda pán kolega Mihál mi dal pár takých bodov, ktoré by som chcela možno tiež vysvetliť alebo hlbšie rozobrať. Ďakujem veľmi pekne za, v podstate istým spôsobom za podporu myšlienky, ktorú sme dnes predstavili. Vôbec sa netajím tým, že tento zákon je naozaj extra ambiciózny, naozaj. My vieme, že sme to pustili dosť doširoka. Viem, že má to svoje finančné náklady. Perfektné, že ja som si vôbec nedovolila uvažovať o tom Fonde nemocenského poistenia práve z dôvodu, že viem, že celkovo, že sa z toho vykrýva dôchodkové, alebože sa z toho vykrývajú dôchodky a v postate aj tak ešte zo štátneho rozpočtu potrebné financie, takže ja som to brala, že ten fond aj tak neplní, neplní to, čo by mal, ale presne ste pomenoval, pán kolega, že hráme sa tu na fondy, tak by sme teda sa mohli hrať naozaj dôsledne. A teda ďakujem, že ste tak pekne pomenoval, že v podstate ešte stále by z tohto fondu zostal prebytok, ak by sme naozaj zostali s touto ambicióznosťou na mieste, ktoré sme alebo v takej rovine, ako sme to tu predstavili.
A prečo sme uvažovali o takto vysokom nastavení materskej? Veľmi dlho počúvame, keď chodíme po rôznych konferenciách a neviem, a rôznych sedeniach, odborných seminároch, ako na Slovensku prevládajú tie staré stereotypy, ako by sme sa mali možnože snažiť vykoreniť niektoré stereotypy z našej spoločnosti. A povedali sme si, že aj toto je možnože spôsob, ako tieto stereotypy vykoreniť. Keďže dnes už platí, že nárok na materské majú nielen ženy, ale aj muži, tak podľa mňa toto bude možno veľmi lákavé aj pre samotných mužov, aby požiadali o materskú dovolenku. A rovnako si myslím, že je to dostatočne silný nástroj, aby možno matky uvažovali aj o tom, že mať za sebou viac detí.
Ak by som ešte spomenula jeden, jeden výskum v prospech podporovania detí, ide aj o výdavky, ktoré sú spojené so starostlivosťou o malé deti. Jednoznačne malé deti si vyžadujú viac času, aj viac špecifických vecí. Pri starších deťoch sa matka s veľkou pravdepodobnosťou už vracia do práce a rodinný rozpočet je menej zaťažený. Z empirického výskumu Štátneho inštitútu pre výskum práce a rodiny vyplynulo, že ideálny spôsob zabezpečenia starostlivosti o veľmi malé dieťa vo vekovom intervale pol roka a až rok je spájaný takmer výhradne so starostlivosťou matky alebo rodiča. K tejto forme starostlivosti sa priklonilo až 96,4 % opýtaných rodičov.
Silný konsenzus ohľadom, ohľadne úlohy matky bol aj v prípade starších detí vo veku 1 až 2 roky. Toto je výskum, ktorý robil náš inštitút pre výskum práce a rodiny. Takže opäť potvrdilo sa to, že naša spoločnosť je naozaj založená viac na preferovaní, na preferovaní starostlivosti matiek. Ja osobne tiež si myslím, že každý máme svoju úlohu danú, ale zase nesmieme brániť, ak si chcú úlohu rodičia vymeniť. A preto si myslím, že vždy je lepšie, ak sa o dieťa stará jednoznačne jeden z rodičov, akoby to dieťa dali niekomu alebo zverili do opatery. Aj z tohoto dôvodu sa teda optimálnym riešením zdá naozaj predĺženie materskej dovolenky s cieľom zmierniť, v našom prípade vylepšiť ekonomické problémy pri rozhodovaní sa o tom, či mať deti alebo nie a umožniť rodičom venovať kvalitný čas deťom v rannom období starostlivosti o dieťa a tým vlastne aj posilniť aktívnu úlohu otcov v rodinnom živote.
Okrem rodinnej infraštruktúry a služieb veľký vplyv na pôrodnosť a formovanie rodiny majú aj opatrenia na zosúladenie rodinného a pracovného života, máme v kontexte zvyšujúcich sa ašpirácií žien v oblasti kariéry. Tieto opatrenia sú rôzne a zahŕňajú napríklad aj príležitosti na skrátený pracovný úväzok alebo pohyblivý pracovný čas. O tomto sme na výbore pre ľudské práva aj debatovali so štátnym tajomníkom pri správe o rodovej rovnosti a chcela by som iba upozorniť na to, že táto oblasť, aj keď vieme, že možnosti flexibilného využívania, flexibilných foriem práce v našom Zákonníku práce máme, stále som presvedčená o tom, že existuje strašne veľa dôvodov, prečo sa zamestnávatelia nehrnú do využívania takýchto foriem. Preto aj vždy budeme apelovať na to, aby sme ich nielen mali ustanovené, ale aby vláda pripravovala rôzne podporné nástroje, ktoré by svojím spôsobom tieto flexibilné formy pracovného rozloženia času alebo práce v zamestnaní umožňovali.
Na záver teda ešte raz ďakujem kolegom za pomoc pri možno aj vysvetľovaní dôvodov, spôsobov a zaujal ma aj spôsob, akým chce riešiť politická strana Sloboda a solidarita tento problém. Každopádne uchádzame sa o podporu nášho návrhu zákona s tým, že sme naozaj ochotní rokovať o zmenách, ale vždy len v prospech podpory rodinnej politiky.
Takže otvorení sme diskusii o percentách, o dĺžke, ale každopádne zámer budeme radi, ak dokážete podporiť.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť posledný zo skupiny zákonov, ktoré som zaradila do skupiny prorodinných alebo zákonov, ktoré by mohli pomôcť životu slovenských rodín.
Ide o novelu zákona o sociálnom poistení, v ktorom najskôr vysvetlím teda ten základ a potom možnože k tomu poviem dôvody, prečo sme sa rozhodli predložiť takúto novelu.
Cieľom predkladaného návrhu je predĺženie nároku na materské alebo materskej dovolenky, alebo rodičovskej dovolenky z 34 týždňov na 52 týždňov. To znamená, našou ambíciou je predĺžiť materskú na jeden rok. V závislosti od skutočnosti a podmienok, od ktorých oprávnené osoby odvodzujú svoj nárok, sa dĺžka nároku na materské alebo na materskú dovolenku, alebo rodičovskú dovolenku pomerne upravuje, teda predlžuje. S touto úpravou priamo súvisí predĺženie časového obdobia ochrany matiek po pôrode. Ochranné obdobie sa predlžuje z 9. mesiaca po pôrode na 15. mesiac po pôrode. To je druhý pilier našej novely.
A tretím, nosným pilierom navrhovanej úpravy je zvýšenie percenta pre výpočet materskej zo súčasných 70 % na 100 % z denného vymeriavacieho základu u tých osôb, u ktorých sa výška materského riadi zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Je mi trochu ľúto, že tento zákon nemôže predkladať kolegyňa Remišová, pretože ona mala pripravenú naozaj veľmi dobre spracovanú analytiku k dôvodom, prečo sme sa rozhodli takýmto spôsobom pristúpiť k zmene zákona o sociálnom poistení. Takže možno to nebude tak dôkladne pripravené, ako by to povedala ona, ale každopádne naším hlavným záujmom, ako som povedala, je snaha o zlepšenie života rodín v našej spoločnosti na Slovensku. Vedie nás k tomu najmä naša demografia, alebo lepšie povedané pôrodnosť, ktorá patrí medzi jednu z najnižších v Európskej únii a má stále klesajúcu tendenciu, je až na pár výnimok, ale naozaj z dlhodobého hľadiska ide o znižujúci sa trend.
Toto ilustruje graf, ktorý vidíte. Graf ukazuje demografiu alebo počet narodených detí na tisíc obyvateľov od roku 1950 až po rok zhruba 2013. Všetko sú spracované, tento graf je spracovaný z údajov zo Štatistického úradu Slovenskej republiky.
Takže je úplne evidentné, že Slováci sa rozhodujú mať menej detí čím ďalej tým viac. Predpokladáme, že na to, aby sa ľudia rozhodovali mať viac detí, im nestačí jedno opatrenie, tak ako sme to už viackrát povedali. Preto budeme postupne ukazovať a odprezentovávať opatrenia alebo nástroje, ktoré si myslíme, že budú môcť v ľuďoch alebo na ľudí pôsobiť pozitívne v tom zmysle, že sa rozhodnú pre viaceré deti. Možnože svojím spôsobom to veľmi dobre vysvetlil aj pán kolega Rišo Vašečka v diskusii pri prvom predkladanom zákone, kde možnože veľmi jednoduchým spôsobom vysvetlil, ako ľudia premýšľajú a prečo v zásade sa v našej spoločnosti rozhodujú mať menej detí.
Dovolím si vám ešte ukázať jeden graf, ktorý poukazuje na štáty Európskej únie a pôrodnosť v roku 2012. Ak sa pozrieme, najvyššiu pôrodnosť, medzi krajiny, ktoré majú najvyššiu pôrodnosť a ktoré možno by mohli byť v tomto pre nás vzorom, je Írsko, Francúzsko, Anglicko, Švédsko, Nórsko, ale, bohužiaľ, my sa nachádzame dokonca veľmi hlboko pod priemerom Európskej únie, ktorý je 1,58 dieťaťa na ženu. Slovensko má pôrodnosť 1,34 dieťaťa na ženu.
Viete, že podľa, že keď sa pripravoval náš dôchodkový systém, pôrodnosť bola podstatne vyššia. Vtedy pracovali zhruba štyria ľudia na jedného dôchodcu. Dnes je ten stav taký, že na jedného dôchodcu pracuje asi dva a pol človeka a trend je, že možno o pár rokov, o pár desiatok rokov to bude pod 2 osoby, možno jeden a pol človeka, ak si dobre pamätám.
Takže vidíme, že to, že má naša spoločnosť menej detí, ovplyvňuje nielen nás v súčasnosti, ale najmä našu budúcnosť. Je proste pre spoločnosť jednoznačne dobré, aby sa snažila a rozvíjala potenciál, ktorý v našich rodinách je. Dnes je situácia úplne iná. Naozaj nemôžme spoločnosť porovnávať spred 40 rokov, kedy sa deti rodili do manželstiev, dnes vieme, že viac ako polovička rodín sa rozvádza, dnes vieme, že množstvo detí sa rodí mimo manželských zväzkov, ale podotýkam, že úlohou štátu by malo byť pomáhať všetkým rodinám, ktoré majú záujem vychovávať svoje deti.
Preto zdôrazním, že okrem ekonomických opatrení, okrem ekonomických opatrení, o ktorých sme už hovorili, aj budeme ďalej hovoriť, máme tu ešte iné opatrenia, ktoré súvisia s prevenciou, ktoré by mohli ochrániť možno preventívnym spôsobom alebo rôznymi službami, ktoré by štát mohol garantovať, ak už nie poskytovať a mohli by pôsobiť na celistvosť rodín a na to, aby dieťa vyrastalo naozaj v spokojnom a kľudnom prostredí.
Vo svojich návrhoch sme sa nezameriavali len na kompletné rodiny. Viete, že kolegyňa Gaborčáková predstavovala návrh zákona, ktorý riešil práve aj neúplné rodiny alebo rodiny v kríze, kedy došlo k rozvodu rodičov a stáva sa, že práve najmä predbežnými, predbežným rozhodnutím sudca určí minimálne výživné, ktoré je naozaj tak minimálne, že nedokáže pokryť ani tie minimálne nároky na výchovu dieťaťa. Takže svojimi návrhmi sa snažíme nielen o podporu celistvých rodín, ale naozaj, snažíme sa všetkých ochrániť, ktorí majú problémy v našej spoločnosti, to znamená aj sociálne slabších a snažíme sa naozaj fokusovať tento zámer na všetky skupiny, na všetky sociálne skupiny.
Tiež sme spomínali jeden prieskum, ktorý hovoril o tom, ako v našej spoločnosti ľudia hovoria o tom, koľko chcú mať detí pred tým, ako vojdú do zväzku alebo sa rozhodnú mať dieťa a potom, keď už v tom zväzku sú alebo keď už majú nejaké dieťa. Zistili sme, že čím neskôr tento prieskum prebiehal, tak tým ten rozdiel medzi ich prianiami a skutočnosťou je väčší.
Toto deklaruje aj graf, ktorý vám práve ukazujem. Slovensko, Slovensko je zhruba v prvej tretine grafu, ktorý poukazuje, ktorý nám ukazuje tieto priania v jednotlivých krajinách Európy a ak si pozrieme, akým spôsobom Slovenská republika vyhodnotila tieto údaje, tak zistíme, že ten rozdiel oproti tomu, čo si ľudia prajú pred počatím a po, je takmer polovičný.
Takže našou snahou je, aby štát vytváral pre rodiny, či už úplné alebo neúplné, také podmienky, ktoré by umožnili nebáť sa priviesť na tento svet a hlavne do tejto spoločnosti dieťa. To súvisí teda nielen s tými ekonomickými nástrojmi, to súvisí aj s rôznou prevenciou, s rôznymi typmi prevencie a to súvisí aj napríklad s takým niečím, ako je vymáhateľnosť práva, na čom treba teda veľmi tuho pracovať.
Vo svojich poznámkach sa snažíme robiť veľký rozdiel medzi rodinnou politikou a sociálnou politikou. Máme za to, že rodinná politika by mala napomáhať stabilite a rozvoju rodín. Naopak sociálna politika by mala ochraňovať občanov pred ekonomickou chudobou. Preto považujem aj za veľkú chybu, že aj samotné programové vyhlásenie vlády, tejto aj predchádzajúcej, v podstate všetkých politík, ktoré sme tu doteraz mali, neupriamujú pozornosť na rodinnú politiku, ale tvárime sa, že sociálna politika nám vyrieši všetky problémy.
Treba ešte zdôrazniť možno ten ekonomický aspekt, áno. Predkladáme a budeme predkladať aj opatrenia, ktoré majú istým spôsobom, ktoré zasahujú istým spôsobom do štátneho rozpočtu, vyžadujú si financie. Len by bolo veľmi dobré, ak by sme na, aby sme pozerali na tieto investície nie ako na niečo negatívne, teda čo nás oberá o spoločné financie, ale ako na veľkú investíciu do budúcna.
Z hľadiska efektivity investície štátu do rodiny viaceré teoretické štúdie zistili, že najväčšia efektívnosť sa dosiahne, ak sa do dieťaťa investuje v skorom veku. Pokiaľ ide napríklad o vývoj jeho kognitívnych schopností, teória vývoja mozgu poukazuje na to, že najväčší vývoj šedej hmoty v mozgu je práve v rannom detstve. A toto nás aj viedlo k tomu, aby sme opäť pre rodičov, ktorí doteraz prejavili pracovnú aktivitu, to znamená, že prinášali spoločnosti plusy vo forme odvádzaných daní, toto štát oplácal tým, že im bude garantovať materskú dovolenku alebo materské alebo rodičovské práve vo forme predĺženia a zvýšenia.
Na úvod teda ďakujem za pozornosť a verím, že tento návrh nájde pochopenie a prijmete ho a podporíte ho.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, rozhodla som sa, že veľmi kratučko vystúpim k tomuto návrhu zákona, ktorý naozaj nie je žiadnou novinkou v našom, teda vo volebnom programe, ale už viackrát bol predkladaný aj v minulom volebnom období. Práve pri predkladaní v minulom volebnom období sme sa stretli s tým, že tento zákon bude ťažko alebo s veľkými problémami vymáhateľný. Len pripomeniem, že vymáhateľnosť tohto, tejto novely je asi rovnako veľká, ako vymáhateľnosť Zákonníka práce, ktorý už podobný paragraf má vo svojich, medzi svojimi ustanoveniami. (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Možno veľmi kratučko by som pripomenula hlavný dôvod, prečo sme prišli s takýmito novelami, teda s novelami, ktoré už ako aj kolega Igor Matovič povedal, že striedame možno trochu silnejšiu a slabšiu verziu. Hlavný dôvod je to, že stále vnímame ako veľkú nespravodlivosť pre živnostníkov, ale aj pre mnohé firmy, ktoré pracujú na zákazkách, ktoré mali vysúťažené, ktoré získali úplne správnym, prirodzeným spôsobom, alebo spravodlivým, aj spravodlivým spôsobom a za ich prácu nie je, za ich prácu im nie je zaplatené. Toto je naozaj jedna z veľkých nespravodlivostí slovenského systému. Ak pracujete, mali by ste dostať za svoju prácu aj plácu.
Ak si pamätáte, pred dvoma rokmi, možno necelými dvoma rokmi veľmi v našej spoločnosti rezonovala kauza Váhostavu. Váhostav bol možno kardinálny prípad, kedy dokonca aj životy vyhasli, vyhasli životy ľudí, ktorí sa aktívne podieľali na stavebných prácach, ktoré zabezpečoval alebo zastrešoval Váhostav. A myslím, že nikomu alebo všetkým nám by malo ísť o to, aby sa takéto udalosti viac nediali.
Máme niekoľko ďalších káuz, v ktorých sa stalo, že firmy vysúťažili so svojimi zamestnancami verejné súťaže, vyhrali a, bohužiaľ, firma upadá len preto, lebo ten, ktorý súťaž vypísal, ten, ktorý mal reálne platiť, nezaplatil. Je to naozaj do neba volajúce zlo, ktoré, si myslím, že už je načase, aby sme odstránili a vykorenili.
Takže keď budete hlasovať, prosím vás, máte, majte na pamäti hlavne osudy živnostníkov, ktorí dodnes nemajú vyplatené svoje mzdy, ktorí doteraz nemajú vyplatené svoje faktúry a z ktorých niektorí sa rozhodli siahnuť si aj na život kvôli tomu, pretože im to zničilo celé životy ich rodiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne kolegom za reakcie, možno začnem od konca. Pán kolega, trestné stíhanie vo veci domáceho násilia, mám informácie, že prebieha stále, takže túto časť si plnia dobre. A musím povedať, že práve na, práveže mám pocit, že v tomto pristupujú nie predpojato, že naozaj vyšetruje sa dobre. Čo sa týka tých finančných transakcií, to už je druhá vec, o tom vedomosť naozaj nemám, takže verím, že aj toto nebude zametené pod koberec, tak ako aj tá kauza domáceho násilia, ktorá, čo sa vyšetruje ďalej.
Čo sa týka, kolega Vašečka tunak spomenul, áno, že tlačí sa na to, aby bol prijatý Istanbulský dohovor. Ja som tak isto presvedčená, že úplne stačí, ak sa budeme riadiť európskou legislatívou, smernicou, ktorá mala byť transponovaná a sme schopní (zaznievanie gongu) a sme schopní pripraviť veľmi dobrý zákon o pomoci obetiam alebo o obetiach trestných činov, ktoré by v tejto oblasti pomohli Slovensku hlavne v identifikovaní trestných činov a možnože aj kvôli tomu, aby sa obete už nemuseli obávať, ja neviem, ďalšieho pohadzovania a to, že im nikto nechce veriť. Pretože som si istá, to teda aj tí ďalší predrečníci potvrdili, že naozaj u nás na Slovensku obete sa niekedy musia viac obávať, ako tí páchatelia. Stále v našom Trestnom poriadku upravujeme práva páchateľov a akosik zabúdame na práva obetí.
Tu by som ale chcela podotknúť, myslím, že pán Kotleba sa vyjadril, že som sa zaoberala viac teda tým, že ako, že sa Rómom nepomáha, lebo nie, nie, nie. Zle ste ma pochopili alebo nepočúvali ste. Práveže som dala pánovi námestníkovi otázku, že akým spôsobom sa, to si radšej pomôžem, akým spôsobom vlastne generálna prokuratúra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán námestník, samozrejme, možnože táto, tento príspevok bude trošku z iného súdku, aký sme tu počuli, aj keď so všetkým, čo hovorili kolegovia predo mnou, predrečníci, s väčšinou môžem len sa stotožniť.
Prejdem teda postupne dvoma časťami, ktoré sú z tejto správy. Správa v časti 1 - stav a zabezpečenie plnenia úloh - hodnotí viac-menej strategické zameranie činnosti prokuratúry, hlavne výsledky, to možnože také nudné čítanie, pretože viac-menej formálne iba hovorí o plnení či neplnení rôznych uznesení, pričom sa ten živý obsah, o ktorom, ktorý vlastne častokrát nevieme ani identifikovať, chýbal. Je nám jasné, že proste takto sa robia správy.
Preto by som možno chcela pána generálneho, pána námestníka generálneho prokurátora požiadať o doplnenie alebo spresnenie niektorých skutočností spomínaných v tejto úvodnej časti správy týkajúcej sa predovšetkým ľudsko-právnych otázok a tejto problematiky.
V tejto časti správy sa okrem iného hodnotí plnenie uznesenia č. 71 zo 17. februára 2015 a týka sa návrhu celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv Slovenskej republiky, ktorá v bode C1 odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri plnení opatrení stratégie. Pozornosť prokuratúry sa podľa predloženej správy zamerala predovšetkým na aktivity v oblasti predchádzania eliminácie všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie, na aktivity v oblasti trestného práva a iných oblastí práva.
Takže mám otázku, že čo konkrétne znamená slovný obrat "pozornosť sa predovšetkým zamerala", čo takéto zameranie pozornosti vôbec prinieslo obsahovo i vo výsledkoch? Osobitne, ako vyzerala súčinnosť, ktorú poskytla generálna prokuratúra ministerstvu zahraničných vecí, kde, citujem zo správy: "V niektorých konkrétnych trestných veciach sledovaných Radou Európy pre ľudské práva a inými medzinárodnými inštitúciami, ktorých sú objektom trestných činov rómski obyvatelia žijúci na Slovensku, u ktorých došlo konaním policajných zložiek pri ich zásahoch k podozreniu z protiprávneho konania alebo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd.". Teda čo generálna prokuratúra v týchto veciach podnikla, čo zistila a aké sú výsledky jej intervencií v týchto veciach?
Ďalšia oblasť. Pod bodom 14 sa hovorí o plnení odporúčania vlády spolupracovať pri realizácii odporúčaní Výboru proti mučeniu v súvislosti s dohovorom proti mučeniu a inému krutému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. V tejto súvislosti správa generálneho prokurátora referuje o svojich aktivitách v troch oblastiach, a to sú podmienky v miestach výkonu väzby a trestu - o tom sme mali aj nedávno správu od ombudsmanky - v používaní nadmernej sily zo strany orgánov činných v trestnom konaní a problematika domáceho násilia.
Problematika domáceho násilia, ktorá patrí medzi, častokrát naozaj medzi prioritné témy pána generálneho prokurátora, je osobitné riešenie, aj osobitne riešená aj v ďalších častiach a k nej sa ešte určite vrátim.
No a pokiaľ ide o otázky používania nadmernej sily zo strany orgánov činných v trestnom konaní, v správe sa uvádza, že námestník generálneho prokuratúra pre trestný úsek zaslal podrobnú správu generálnemu riaditeľovi sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra o zistených skutočnostiach pre potreby využitia pri realizácii odporúčaní Výboru proti mučeniu. Opäť z prerokovanej správy síce nevieme, čo konkrétne táto správa obsahovala, ani čo odporúčala, resp. aké opatrenia boli prijaté. Zostáva už len dúfať, že také závažné veci budú riešené transparentnejšie, adekvátnejšie a spravodlivejšie, pokiaľ bude kontrola vyňatá zo štruktúr ministerstva vnútra, tak ako bolo nedávno avizované. Uvidíme, či vôbec k tomu dôjde.
V súvislosti s podmienkami v miestach výkonu väzby a trestu by som rada upozornila, že zlé podmienky a nevhodné správanie sa nedotýka len ľudí, ktorí sú podozriví, stíhaní, alebo ktorí boli aj odsúdení. Prednedávnom aj prišiel na výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny podnet od rodičov, ktorí boli na návšteve svojho syna vystavení ponižujúcemu správaniu v Ústave na výkon trestu v Leopoldove. Následne som aj listom potom oficiálne oslovila riaditeľa ústavu, ktorý v odpovedi uviedol, že vo veci podal trestné oznámenie. Chcela by som sa opýtať, či o tomto a podobných prípadoch viete, čo v tom konáte a aký efekt bude opäť prípadných opatrení. Iste netreba zdôrazňovať, že pocit moci a nadradenosti, ktorí majú veľakrát príslušníci uniformovaných zložiek voči podozrivým, obvineným a odsúdeným ich nemôže viesť k nevhodnému, až krutému zaobchádzaniu, čomu sa snaží práve spomínaný dohovor predchádzať. Preto ani nepovažujem za zbytočné hovoriť o tom, upozorňovať na neprípustné správanie a konanie a zároveň zdôrazniť, že ľudské práva sme povinní rešpektovať aj u tých, ktorí sami zákon porušili, ale tiež, že zločin má dve stránky: páchateľov a obete. A tí, ktorí sú obeťami, sú až príliš často vystavení rovnako neprístojnému zaobchádzaniu zo strany mocných.
Tu by som možno pripomenula, že teraz vieme, je na verejnosti kauza resocializačného zariadenia a to len taká, taký možno znak, že častokrát to nemusí byť ani uniforma, keď z pozície moci využívajú nekontrolovane svoju moc a nadradenosť možno nad svojimi chovancami. Toto je teda v štádiu šetrenia všetko.
V kapitole vyhodnotenia plnenia záverov a opatrení uvedených v predchádzajúcom kalendárnom roku za celkom pozoruhodné považujem informácie o úsilí minimalizovať prieťahy v konaní a o uskutočnenej previerke zameranej na veci, kde trestné stíhanie trvá viac ako dva roky. Zdá sa mi naozaj až zázračné, že sa znížila rozpracovanosť o 40 %. Toto, ak sú toto naozaj relevantné údaje, tak si povieme chvalabohu. Už len zostáva dúfať, že sa podarí aj doobsadiť všetky potrebné miesta na prokuratúre v čo najkratšej dobe a samozrejme kvalitnými prokurátormi.
Časť 2 predstavuje činnosť prokuratúry v trestnej oblasti a poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v tejto oblasti. Medzi priority v činnosti prokuratúry patrilo v roku 2015 aj odhaľovanie a účinný postih páchateľov trestných činov tzv. domáceho násilia. Ako uvádza správa, prispelo k tomu napríklad vytvorenie špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a osôb, ktoré pre nedostatok veku nie sú trestne zodpovedné na trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách. Tu by som si dovolila vsunúť, že bývalá kolegyňa Janka Šípošová, ktorá sa dlhodobo venuje naozaj tejto oblasti, má aj prakticky veľmi dobré skúsenosti s ďalším vzdelávaním práve prokurátorov v tejto oblasti, že považuje ich za veľmi otvorených a aktívnych a aj sama vraví, že veľa vecí v tejto oblasti sa naozaj zlepšilo k lepšiemu alebo zmenilo k lepšiemu.
Ďalej zriadením linky pre týrané osoby na generálnej prokuratúre sa vytvorili podmienky na účinnejšie odhaľovanie a postih tejto trestnej činnosti s tým, že poškodené osoby môžu oznámiť situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Po zhodnotení efektívnosti linky došlo v záujme rýchlejšieho prijímania opatrení k presmerovaniu prichádzajúcich telefonických volaní na jednotlivé krajské prokuratúry. Toto beriem ako fakt, možno na zlepšenie efektívnosti to bude mať dobrý vplyv.
V záujme predchádzania trestných činov tzv. domáceho násilia sa prokurátori v roku 2015 aktívne zapájali do legislatívno- vecných aktivít aj iných rezortov a podieľali sa na vypracovávaní a plnení národných akčných plánov. To tiež kvitujem, že naozaj snaha byť akoby, alebo byť prierezový, nielen sa situovať do pozície akoby rezortizmu, ale snaha o široké riešenie problémov za účasti prokuratúry.
Významná bola účasť prokurátorov, špecialistov na plnenie úloh a cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím vrátane ich účasti vo fókusových skupinách zameraných na predchádzanie inštitucionálnemu a systémovému porušovaniu práv dieťaťa.
Takže všetky tieto aktivity, tieto štyri aktivity, ktoré som prečítala, vysoko hodnotím a považujem za veľký prínos, že sa generálny prokurátor angažuje vo veci, ktorá mu z podstaty veci akosik ani, akoby ani možno neprislúchala, a tou je domáce násilie a snaha pomôcť jeho obetiam. Je úplne pochopiteľné, že to vidí zo svojho právnicko-prokurátorského hľadiska a jeho zameranie je logicky zamerané na páchateľa a jeho potrestanie. Vysoko však hodnotím, že prekročil v našej tzv. krajinke neuveriteľne zakonzervovaný rezortizmus a vyzývam k tomu, aby sme všetci, aby sme sa všetci snažili zmeniť optiku a videli v súvislosti nielen s domácim násilím, ale so zločinom všeobecne nielen páchateľa, ale najmä obete.
Na toto sa snažím upozorňovať naozaj pri každom príspevku, pretože žiadnej obeti nepomôže akýkoľvek trest pre páchateľa, keď sama zostane bez pomoci osočovaná, zraňovaná laickým okolím i stresujúcimi procedúrami trestného konania. To je ešte ten lepší prípad, keď sa trestný čin naozaj aj stane predmetom vyšetrovania.
Preto dúfam, že už nie je ďaleko čas, kedy sa dočkáme aj schválenia zákona o obetiach, na čo tak isto veľmi často apelujem, ktorý sme mali prijať najneskôr v novembri roku 2015 ako transpozíciu smernice. Možnože viacerí viete, ako tá transpozícia, "transpozícia" dopadla. V podstate hrozia nám pokuty za to, že sme to nevykonali tak, ako sme mali.
V správe uvádzate, že za posledné dva mesiace roku 2015 bolo na krajských prokuratúrach zaznamenaných spolu 107 hlasových správ. Z toho polovica záznamov bola bez hlasového obsahu alebo neidentifikovateľných. Druhú polovicu prokuratúry odstúpili polícii. Väčšina oznámení však bola neopodstatnená, skončila odmietnutím trestného oznámenia. Tu dodám, že zmysel tejto linky vidím najmä v prípadoch, ktoré sa odohrávajú v malých obciach alebo tam, kde páchateľ domáceho násilia má silnú sociálnu pozíciu a dokáže účinne zastrašovať alebo manipulovať úrady a zodpovedné orgány vo svojom okolí. Toto sa skutočne stáva. Takáto linka, tak ako aj iné opatrenia bez podporných služieb pre obete však nezníži vysokú latenciu trestných činov súvisiacich s domácim násilím. Zopakujem, že vás chválim za jej zriadenie, ale apelujem, prosím vás, aj na vás, aby ste podporili čím skorší vznik kvalitného zákona, ktorý umožní fungovanie služieb pre obete.
Poznajúc aktivity a kompetentnosť vašich spolupracovníkov v tejto oblasti nepochybujem, že to urobíte, a že generálna prokuratúra podporí návrh zákona, resp. prispeje k jeho kvalite vlastnými kompetentnými pripomienkami a návrhmi. Práve tento zákon by mal priniesť aj to, po čom voláte, teda definíciu toho, čo dnes označujeme spojením domáce násilie. Začať však musíme možno ešte ďalej alebo ešte skôr, a to definíciami pojmu obeť trestného činu a ďalších základných pojmov.
V správe uvádzate, že deficit jednotného pojmu domáceho násilia v právnej teórii i praxi a pomenovanie jeho všetkých foriem, na ktorý nadväzuje neúplný zber štatistických údajov o domácom násilí, si nevyhnutne vyžaduje, aby generálna prokuratúra vo vlastnej kompetencii určovala konkrétny rozsah alebo výber trestných činov, ktoré spadajú do foriem domáceho násilia a ich kritéria. Takýto galimatiáš je však spôsobený tým, že sa naozaj používajú rôzne pojmy: násilie páchané na ženách, rodovo podmienené násilie atď.
Minulý týždeň na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny sme mali aj sami možnosť vnímať to, že človek, ktorý sa venuje tejto problematike, štátny tajomník ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny pán Ondruš, si sám tieto pojmy zamieňal. Považoval ich ako za rovnocenné. Myslím, že by sme sa mohli zhodnúť, že tieto pojmy nie sú to isté a nemali by sme ich miešať. Súhlasím, že je potrebné vedieť skrátka, o čom hovoríme a zhodnúť sa na tom, čo rozumieme pod domácim násilím.
Pre potreby trestného zákona by možno bolo vhodné uvažovať aj o používaní pojmu násilie páchané blízkou osobou, ktoré sa práve v smernici, ktorú sme mali už aplikovať do našej legislatívy, ktorá sa, teda tento pojem sa tam používa. V každom prípade to riešenie, po ktorom voláme my a dúfam, že sa budete snažiť naozaj, vie priniesť dôsledná transpozícia smernice, o ktorej som už vyššie hovorila a pochopiteľne okrem prijatia zákona o obetiach si bude vyžadovať, bude treba aj urobiť novelu trestnej legislatívy, čo však zrejme nebude len na pleciach opäť generálnej prokuratúry, i keď nepochybne s jej alebo s vaším významným prispením.
Ešte raz by som možno apelovala, čo sa týka pojmov, že ak budeme hovoriť o násilí konanom blízkou osobou, do tejto oblasti spadajú aj podľa teda mojej mienky aj práve udalosti, ktoré sa diali v resocializačnom zariadení a ktoré dosť výrazne teda zasiahli do spoločnosti. Trestný čin týranie blízkej a zverenej osoby sa častokrát práve naozaj veľmi prelína aj s domácim násilím, o ktorej sme sa teraz, o ktorej som hovorila. Okresná prokuratúra v tomto zastavila konanie. Teraz dozoruje. Veľmi by ma zaujímalo, že či išlo naozaj o zlyhanie šéfa okresnej prokuratúry a ako to vidíte na generálnej prokuratúre, či budú vyvodené nejaké konsekvencie.
Tiež mám na pamäti jednu kauzu domáceho násilia. Ide o bývalého poslanca z Prievidze. Tu by som chcela tak pozitívne podotknúť, že v tomto smere pristupovala generálna prokuratúra bez akýchkoľvek predsudkov pri riešení domáceho násilia a bola by som veľmi rada, keby takýmto spôsobom sa postavila aj ku kauzám korupcie. Takže ak oceňujem iniciatívu pri riešení domáceho násilia zo strany prokuratúry, bola by som veľmi rada, tam, samozrejme, treba premyslieť tie postupy, ktoré popisujete, bola by som veľmi rada, keby sme takýmto istým spôsobom dokázali oceniť vašu prácu aj v iných oblastiach daňových podvodov, dépeháčky, proste korupčných káuz, kde by ste prejavili nezávislosť, kritickosť, nekompromisnosť, nebojácnosť a dokonca rázny postoj v týchto oblastiach. Verím, že i toto by občania veľmi ocenili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ja ďakujem pánovi poslancovi Mihálovi, že nám vnukol ďalší nápad.
Ja len pripomeniem, že možno to, čo sme naozaj nejako nezdôraznili, že v podstate tento návrh zákona sa týka istým spôsobom aj opatrovateliek matiek, alebo ktoré sa starajú o dieťa, ale s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Túto skupinu sme do tohto návrhu, samozrejme, zaradili, len v podstate tiež ich berieme ako opatrovateľky. A priznám sa, že aj keď sme pripravovali túto novelu zákona, ja som naozaj v podvedomí mala v sebe práve, práve tie opatrenia, ktoré ste, pán Mihál, pripravovali ešte ako minister, ktoré mali zabrániť tomu, vy ste to nazvali inak ako zneužívaniu, tak možno že v podvedomí sa mi to tak nejako splietlo, že som sa do tejto skupiny bála ísť.
Ale na druhej strane však máme iné obmedzenie. Máme povinnosť platiť poistenie 270..., 270 dní minimálne. Takže, takže myslím si, že tá brzda tam už je, a pokiaľ neprejde tento zákon do ďalšieho čítania, tak o nejaký čas skupinu, a pri ktorých budeme žiadať o rozdelenie dobrovoľného poistenia, určite rozšírime.
Takže ďakujem pekne za pripomienku.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte aj mne pár slov k návrhu zákona.
Myslím, že veľmi odborným spôsobom sme tu mali vysvetlený dôvod, hlavný dôvod, prečo s takouto novelou prichádzame. Len v skratke zopakujem.
Myslím si, že úlohou štátu je pomáhať skupinám, ohrozeným skupinám obyvateľov. A myslím si, že zdravotne postihnutí ľudia, ľudia, ktorí sú na tom fyzicky horšie ako my zdraví, ktorí nepotrebujeme pomoc, či už osobných asistentov, alebo opatrovateľov, tak toto sú naozaj špecifické skupiny, ktorým by sme, ku ktorým by sme mali aj zvlášť pristupovať.
Pán kolega Mihál úplne odborným spôsobom nám profesionálne vysvetlil, dokonca si vylial aj na seba maslo a vysvetlil, prečo sa uberalo spôsobom, akým uberá počas jeho ministerstva, ako to dokonala vlastne ďalšia vláda, ale tak teraz naozaj prišiel čas, aby sme možno niečo pozitívne urobili pre túto skupinu ľudí, a teším sa, tak ako spomenul, že v najbližšej novele zákona o sociálnom poistení alebo kompenzáciách, o kompenzáciách bude 12-ročná lehota, počas ktorej doteraz majú poberatelia opatrovateľského príspevku asistentov, osobných asistentov dôchodkové poistenie od štátu. Myslím si, že to bolo veľmi nešťastné riešenie.
Aj tak, keby sme zobrali ako, ako je postavená filozofia zákona o kompenzáciách, možnože dá sa chápať úmysel zákonodarcov z minulosti, že chceli, aby ľudia, ktorí sa starajú o svojich príbuzných, blízkych príbuzných, aby sa nesnažili zotrvať v domácnosti, ale aby sa aktivizovali, aby si našli prácu a zanechali svojich príbuzných niekomu inému. Tento úmysel by sa dal možno alebo dal by sa obhájiť, hej, ako forma socializácie príbuzných, budiž. Ale naozaj niekto si jak keby nechcel zobrať pohľad z druhej strany, kde je jednoznačne preukázané mnohými odborníkmi, že práve starostlivosť v domácom prostredí a blízkych, s ktorými má väzby, ktorých pozná, ktorí vzájomne poznajú svoje potreby, asi to je najlepšie pre opatrovaného. Samozrejme, neberieme do úvahy teraz výnimky, ktoré spravidla potvrdzujú tieto slová.
Takže už bolo jasne povedané, že tento návrh novely má také dve časti. V prvej časti alebo v jednej časti sa snažíme odstrániť podľa mňa veľmi diskriminujúce obmedzenie 12-ročného ustanovenia, že štát je platiteľom starobného poistenia pre opatrovateľov a osobných asistentov. A druhý balík, ktorý je možnože trošku zložitejší, ale nie tak zložitý, aby sme to nemohli pochopiť aj tí, ktorí nie sme v tejto téme odborníci, je tiež diskriminačné ustanovenie, ktoré na jednej strane teda ponúka osobným asistentom, ktorí vlastne už formou nejakého pracovného, pracovného zväzku vykonávajú túto činnosť, aby si mohli doplácať v prípade, ak by ochoreli, prípadne ak by sa stali nezamestnanými.
V prípade opatrovateľov je ten problém trošku širší a poviem možnože najskôr takú, také niečo, že čo by bolo úžasné, keby sa spoločnosť posunula v tomto smere práve do bodu, že by sa z tohto opatrovateľského príspevku stalo tiež, stala tiež nejaká forma, aby to nebol proste, rovno poviem, aby to nebol štátny príspevok, ale aby to bolo forma zamestnania. Neviem, akým spôsobom by sa to dalo vyriešiť, ale skrátka podľa mňa je správne, keďže naozaj ide o 24-hodinovú starostlivosť, vieme, že nemáme celkom ošetrených ani pestúnske rodiny, ani profesionálnych rodičov v tej, v tejto oblasti. Takže možnože sa nájde taký spôsob, ktorý ochráni aj takéto, takéto nuansy systému.
Takže dôležité je, aby, aby sme k tomuto vzťahu opatrovateľ a štát pristupovali ako k pracovnému zväzku a na tých ľudí potom v budúcnosti, keď skončia opatrovanie, nazerali naozaj ako na tých, ktorí majú veľmi podobné možnosti ako ľudia, ktorí boli normálnym spôsobom zamestnaní.
Dnes, keďže vieme, že systém je nastavený, ako je nastavený, pristupujeme k tomu, že chceme pre nich, aby mali možnosť rozdeliť si balík dobrovoľného poistenia podľa ich možností. Viete, že ani opatrovateľský príspevok, ten vôbec nie, ale ani príspevok na osobnú asistenciu, aj keď je trošku alebo môže byť vyšší, sú to stále veľmi nízke sumy na to, aby si boli schopní títo ľudia doplácať komplet balík poistenia.
Z druhej strany, načo by si mal niekto doplácať opäť dôchodkové a starobné poistenie, keď už raz toto starobné poistenie zaňho zaplatil štát. To by bol, to je, chápete, pochopíte, že scestné. Preto má aj naším zámerom je hlavne, aby títo opatrovatelia a osobní asistenti mali možnosť dopoistiť si, dopoistiť si nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. To je hlavný princíp nášho zákona s tým, že, opäť upozorním, že prvá polovička zákona je už akoby posvätená aj ministerstvom, ktoré má záujem túto vec aj riešiť. Druhá polovička je podľa mňa veľmi dôležitá, dôležitá, aby sa ňou začal opäť štát zaoberať, aby sme teraz, ako sa častokrát stáva, že, verím, že toto si len nevšimli na ministerstve ministerskí úradníci, že chceme ochrániť systém pred zneužívaním, ale na druhej strane tým, ktorí ten systém práve potrebujú používať, tak im vlastne robíme opatrenie diskriminačným.
Takže v závere dovoľte, len aby som vás poprosila, aby sme odstránili tieto dve veci zo zákona o sociálnom poistení, ktoré, verím, že uznáte, že sú naozaj pre skupinu opatrovateľov a pre osobných asistentov diskriminačné práve vzhľadom na ich nízke príspevky od štátu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. V podobnom duchu. Áno, že naozaj častokrát aj mne sa pletie na jazyk slovo matky, osamelé matky, stáva sa to aj mužom, aj keď percentuálne je to oveľa menšie percento.
Ale čo, čo ma zaujalo, bavíme sa teraz naozaj o neúplných rodinách a hovoríme, ako zmierňovať následok niečoho takého. Že čo keby sa štát konečne začal zaoberať prevenciou, prevenciou, prečo k takémuto stavu dochádza, prečo každé druhé manželstvo je u nás rozvedené, prečo klesá demografia. Súvisí to naozaj so všetkými štyrma zákonmi, ktoré, sme povedali, že budeme predstavovať ako takú nejakú tému na povzbudenie slovenských rodín alebo posilnenie slovenských rodín, alebo podpory slovenských rodín, hej, tak dobre, snažíme sa sanovať následok v tejto chvíli, je to úplne legitímne, každý má právo rozhodnúť sa. Ale možnože poďme nejako povzbudzovať štát k tomu, aby robil prevenciu konečne. Vieme, že zo závislosti alebo existujú kampane na prevenciu pred drogami, pred rasizmom, pred, neviem, proste rôznymi závislosťami, skúsme robiť kampaň na prevenciu rozpadania rodín. Bude to veľmi ťažké, ale verím, keď mnohé štáty sa s tým pasujú, poďme v ich šľapajach a skúsme to.
A ešte malý dôvetok teda k pani doktorke. Som si takmer istá, na 99 %, že dnes nie je vyživovacia povinnosť pre obidvoch rodičov, ba priam poviem, že vyživovaciu povinnosť má len ten rodič, u ktorého, ku ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti. Iný prípad je striedavá starostlivosť, samozrejme, hej, tam sa to pomerne určí. Ale naozaj, vyživovaciu povinnosť má rodič, ktorý ho nemá v stálej starostlivosti. No jednoducho povedané.
Ďakujem.

43.
Ďakujem pekne. Ochrana slabších je podľa mňa jedna z veľmi dôležitých tém, na ktorú sa častokrát zabúda. Toto, čo robíme, je v predkladanom zákone, je možnože malá odrobinka, ako sa, ako dokážeme zlepšiť prostredie pre rodiny, ktoré sú jednočlenné, alebo teda matka starajúca sa o dieťa. Ospravedlňujem sa zo zadychčania. (Povedané so smiechom.)
Je to naozaj možnože len kvapka v mori, ale uvedomte si aj tie príbehy, ktoré čítala kolegyňa, tie matky sú často závislé možno na dvadsiatich eurách, aby dokázali prežiť z jedného mesiaca na druhý. Nevraviac o tom, že druhý rodič, ktorý, ktorý teda nepožíva tú starosť o úplnú starostlivosť o dieťa, má úplne voľný život. Nevravím, že mu neni ľúto, že dieťa nemá pri sebe, ale proste má svet. Preňho ten svet má úplne inú dimenziu. Na matke alebo na tom rodičovi, ktorý má starostlivosť, je všetko. Postarať sa o dieťa, či má zabezpečené jedlo, oblečenie, či je pripravené do školy, do škôlky, proste prežíva aj jeho citový svet, všetko a to, že sudca mu prisúdi alebo dá povinnosť druhému rodičovi platiť 27..., 20 eur mesačne, je fakt smiešne a na zamyslenie.
Toto opatrenie nestojí štátny rozpočet ani halier, nič. Tak prosím vás, aspoň, aspoň buďte naozaj takí džentlmeni a pomôžte osamelým matkám.
Ďakujem.