Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.10.2016 o 16:36 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2016 16:36 - 16:36 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. A napriek trošku dobrej vôle môžeme vidieť pri čítaní tohto zákonu snahu o nastolenie poriadku v štátnej službe, o nastavenie pravidiel fungovania všetkých zamestnancov v štátnej službe. Ale ja som naozaj pri prezeraní toho materiálu dúfala, že v tom nájdem jasné pravidlá odpolitizovania a skutočnej profesionalizácie štátnej služby. Bohužiaľ, toto, aj ako sme z úst kolegov počuli, sa naozaj týmto zákonom nedeje. A beriem to takisto za veľkú premrhanú šancu.
O tomto zákone ste hovorili už pred dvoma rokmi. Minimálne pred dvoma rokmi. A verím tomu, že radšej ste mohli ešte ďalšie dva roky počkať a pripraviť niečo poriadne ako zákon, ktorý len betónuje svojich politických nominantov, nominantov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2016 10:40 - 10:41 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za reakcie. Ja len doplním, že túto právnu úpravu sme naozaj predkladali už pred dvoma rokmi. Myslím, že dvakrát bola predložená. Dokonca aj pani ministerka koniec koncov za ale oveľa obsiahlejšiu zmenu vtedy hlasovala. Toto je jedna vec, že zrušenie alebo teda úprava premlčateľnosti daného trestného činu.
Ďalšia vec by sa mala týkať prevencie a možno najmä vzdelávania ľudí, ktorí s takýmito obeťami prichádzajú do styku. To je jedna veľká téma, ktorá sa určite nedá obsiahnuť pozmeňovacím návrhom ani možno legislatívou, ale proste nastaviť vzdelávanie tak, aby ľudia, ktorí, ktorí prídu, ja neviem, k policajtom alebo sa rozprávajú s prokurátormi, aby nemali pocit, že to chcú títo ľudia, ktorí majú pomôcť, zľahčiť a ešte ich odhovárať od toho, aby niečo, nejaký takýto trestný čin nahlásili.
Takže toto je jedna maličká časť, ktorú by bolo treba upravovať, a verím, že postupne, možnože aj práve vznikom zákona o obetiach, ktorý ministerstvo spravodlivosti má v gescii, prípravu teda má v gescii, tak verím, že sa dá dosiahnuť aj stav, kedy aj všetky pomocné profesie, polícia, prokuratúra a súdy budú pristupovať k týmto ľuďom naozaj lepšie, kvalitnejšie a najmä profesionálnejšie a dostanú aj podporu na to, aby im boli poskytnuté služby, ktoré si zaslúžia.
Ďakujem pekne
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2016 10:25 - 10:36 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh, ktorý sme sa rozhodli po dohode s ministerstvom predsa vsunúť aj do novely zákona, ktorá je otvorená, keďže je otvorený zároveň aj Trestný zákon.
Začnem trošku všeobecne. Obsah pozmeňovacieho návrhu, ktorý o chvíľu prednesiem, sme sa už pokúšali dostať do našej legislatívy aj v predchádzajúcom volebnom období. Bývalý pán minister nebol tomu veľmi naklonený. Skôr si myslím, že táto téma nebola preňho celkom zaujímavá. To, že sme sa rozhodli vložiť takýto typ pozmeňováku do otvorenej novely, je vlastne následok toho alebo viedlo ma k tomu to, že vlastne pri trestných činoch extrémizmu sa upravuje tiež premlčacia lehota, lebo v niektorých prípadoch sa ruší premlčateľnosť niektorých trestných činov, no a téma, ktorú, o ktorej je ten pozmeňovací návrh, je vlastne zvýšenie premlčateľnosti trestných, trestného činu pri znásilnení a prípadne pri sexuálnom násilí.
Podľa štatistík Európskej únie je zhruba jedno z piatich detí obeťou nejakej formy sexuálneho zneužívania a to znamená, že 20 % detí je vystavené nejakému typu sexuálneho násilia. Môžu to byť úplne drobné veci, možno významovo niekde úplne inde, možno až málo vnímané, možno niekedy ide o ťažké delikty práve medzi tými 20 % detí. Nič to však nezmení na fakte, že tento fenomén máme medzi sebou, a nemôžeme nad ním privierať oči a tváriť sa, že problém nemá také veľké rozmery. Musíme dokonca povedať, že až okolo 70 - 80 % prípadov je takých, kde dieťa páchateľa pozná a dôveruje mu. Čo však je smutné, najsmutnejšie, že zrovna až okolo 90 % všetkých prípadov je takých, ktoré zostávajú utajené a neohlásené, ktoré visia nad životom dieťaťa a poznačuje jeho ďalšie pôsobenie, dokonca celý jeho život. Viem, že sme v tejto oblasti na tenkom ľade, ale treba si uvedomiť, že to, čo bráni dieťaťu vypovedať o skutkoch, je často pocit hanby, strachu alebo lojality voči páchateľovi. Preto sme sa aj rozhodli pripraviť pozmeňovací návrh, ktorý sa vyslovene zameriava na typy násilia, ktoré som začiatkom povedala, práve u maloletých. V dnešnej právnej úprave je nastavený stav tak, že ak sa dieťaťu udeje sexuálne násilie do 18 rokov, premlčacia doba je nastavená na ďalšie tri roky po dovŕšení veku plnoletosti. To znamená, že je chránené do 21 rokov od toho, aby sa tento trestný čin premlčal alebo nepremlčal. Vieme však, že práve, že práve existujú rôzne príčiny, ktoré bránia deťom, ale aj potom v dospelosti hovoriť o týchto činoch, ktoré sa stali v detstve, a sú, existujú štúdie, ktoré hovoria, že práve keď dieťa vyrastie, keď si nájde partnera, častokrát, keď sa vydá, a nie málokrát, keď porodí vlastné dieťa, je schopné hovoriť práve o sexuálnom násilí alebo zneužívaní, ktoré sa mu dialo v minulosti počas detských dôb. Preto si myslím, že je veľmi dôležité zaoberať sa možno aj takou drobnosťou, ako preverovať trestné činy násilia, sexuálneho násilia aj v dospelosti, aj keď sa udiali vo veľmi vzdialenej dobe. Dovolím si prečítať teda pozmeňovací návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 174).
Vládny návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. V § 87 ods. 5 sa slová "tri roky" nahrádzajú slovami "pätnásť rokov" a za slová "podľa § 179," sa vkladajú slová "trestný čin znásilnenia podľa § 199, trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200,".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je na jednej strane predĺžiť dobu, v ktorej sa premlčuje trestné stíhanie vybraných trestných činov uvedených v § 87 ods.5 Trestného zákona z 3 rokov na 15 rokov po tom, čo osoba, na ktorej boli takéto trestné činy spáchané, dovŕši 18 rok svojho veku, a na druhej strane doplniť do zoznamu týchto trestných činov aj trestný čin znásilnenia podľa § 199 a trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200, pretože sa tiež môžu týkať tých istých chránených osôb ako pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202, ktorými sú deti.
Zámerom je zohľadnenie práv obete v čo najväčšej miere, poskytnutie zadosťučinenia za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a za negatívne dôsledky trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete, ako aj zníženie rizika recidívy závažných trestných činov voči detským obetiam. Viaceré členské štáty Európskej únie prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania a porovnateľných trestných činov oveľa priaznivejšiu právnu úpravu, aká v súčasnosti platí na Slovensku.
V Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska sa v súčasnosti sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčiava. V Nemecku sa sexuálne zneužívanie môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete. V tomto návrhu sa prihliada najmä na právnu úpravu platnú v Českej republike, kde je premlčacia doba v prípade sexuálneho zneužívania a porovnateľných trestných činov spáchaných na deťoch 15 rokov, pričom sa do tejto doby nezapočítava doba, po ktorú obeť trestného, po ktorú obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo akéhokoľvek trestného činu proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti bola mladšia ako 18 rokov.
Obete sexuálneho zneužívania a porovnateľných trestných činov sa často odhodlajú k nahláseniu tohto závažného trestného činu až po uplynutí terajšej premlčacej doby, čo poskytuje priestor na to, aby jeho páchatelia zostali nepotrestaní. Veľa obetí tejto trestnej činnosti trpiacich ďalekosiahlymi následkami tak zostáva bez akéhokoľvek zadosťučinenia. Páchateľom v tomto prípade nič nebráni v ďalšom dopúšťaní sa podobných trestných činov voči deťom, ktoré majú na obete rozsiahly, dlhodobý, často až celoživotný negatívny dopad.
2. V čl. II sa za bod 39 vkladá nový bod 40, ktorý znie:
"40. Za § 438g sa vkladá § 438h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 438h Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2017 Premlčanie trestného stíhania za trestný čin spáchaný do 31. decembra 2016 sa posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2016." Doterajšie body sa následné, následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
V prechodných ustanoveniach sa rieši vplyv navrhovanej právnej úpravy na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Prechodné ustanovenia sú navrhnuté tak, aby bola rešpektovaná zásada zásadu..., zákazu retroaktivity. Ide tu najmä o jednoznačnosť, pretože v zmysle princípov trestného práva sa vo vzťahu k páchateľovi trestného činu uplatňuje vždy tá právna úprava, ktorá je pre neho priaznivejšia, t. j. v tomto prípade by sa aj bez úpravy prechodných ustanovení uplatňovali doterajšie právne predpisy.
To je celý obsah pozmeňujúceho návrhu. Ja by som ešte krátko chcela povedať, čo nás viedlo k zmene, ktorú sme už teda niekoľkokrát aj v predchádzajúcom volebnom období predkladali. Zhruba pred dva a pol rokmi sa rozhodol pán Parish z Anglicka vypovedať svoj príbeh, ktorý bol teda osobný a týkal sa práve jeho vlastného zneužívania, sexuálneho zneužitia jeho príbuzným. Naozaj aj v dnešnej spoločnosti je to tabuizovaná téma, kedy existuje v spoločnosti taká akási bariéra pri..., ak si, ak si povieme, že páchateľ, ktorý konal takúto činnosť, že je veľavážený pán, tak existuje v spoločnosti akási obava, aby sme ho neoprávnene, aby sme na neho neoprávnene nepoukázali, proste takto je nastavená dnešná spoločnosť.
Ja si, naopak, myslím, že naša spoločnosť je veľmi dobre nastavená na chránenie práv páchateľov, ale stále sa zabúda na ochranu práv obetí. Preto je dôležité upraviť práve premlčateľnosť trestného činu, ktoré sa týka sexuálneho násilia, zneužívania na deťoch. Tak ako som vysvetlila, deti často sú schopné o tejto traume rozprávať až v dospelosti, keď si už nejakým spôsobom zariadia svoj život, a nie je spravodlivé, aby ľudia, ktorí im páchali príkorie, toto, za toto príkorie neboli nikdy odsúdení. Pán Parish, o ktorom som začala rozprávať, si dal za svoj cieľ chodiť po štátoch Európskej únie a rozprávať práve o dôležitosti úpravy premlčacích lehôt. Jeho cieľom bolo, aby sa premlčacie lehoty práve v prípadoch sexuálneho násilia a zneužívania úplne odstránili, aby neexistovala premlčateľnosť takýchto trestných činov.
Ja som veľmi vďačná ministerstvu a pani ministerke, že boli ochotní vôbec komunikovať o tejto téme a že boli prístupní nájsť riešenie, ktoré nejakým spôsobom nezasiahne do nášho právneho poriadku v zmysle, že by im rozhádzalo celý systém. Takže ďakujem za ústretovosť a týmto prosím kolegov o podporu pozmeňovacieho návrhu, ktorý bol prednesený.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 19.10.2016 11:37 - 11:37 hod.

Erika Jurinová
Ďakujem za slovo.
Ja rovnako pripomínam členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že o 12. hodine v miestnosti č. 32 bude pokračovanie poslaneckého prieskumu, ktoré sme začali na ústredí práce. Takže členovia, ktorí sa zúčastnili poslaneckého prieskumu, o 12. hodine v miestnosti č. 32.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2016 10:50 - 10:52 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Iba krátke dve poznámky.
Zaujalo ma, keď ste hovorili o zvýšení ochrany príjmu, teda v novele sa nachádza suma 1,7-násobku životného minima ako ochrana príjmu. Mňa by zaujímalo, že ako ste dospeli práve k 1,7. Keď sme si pozerali štatistiky, tak priemerný dôchodok sa nachádza tesne pri hranici alebo za hranicou, pred hranicou 1,8-násobku životného. Prečo ste napr. nepoužívali túto sumu ako takú hlavnú, od ktorej ste sa odpichli? A ide len o jednu desatinu. Predtým ste hovorili, že predtým to bolo navýšené z 1,3 na 1,4, to je len o jednu desatinu. Teraz naozaj, ale povedzme si, že za celé vaše štyri roky nedošlo k posunu tejto hranici, žiadnej. Takže chvalabohu, že to zvyšujete o tri desatiny. Moja otázka znie, prečo ste to nenastavili na priemerný dôchodok invalidný napríklad.
A druhá poznámka, som sa tak celkom potešila, keď ste začali hovoriť, že v prvom rade vám ide o zrovnoprávnenie verejných a neverejných poskytovateľov, potom sa už budete venovať teda tomu príspevku na odkázanosť, jako zatlieskam. Keď sa vám toto podarí urobiť, lebo ja stále z úst vašich kolegov počúvam o tom, že, a tak mi z toho vyplýva, že oni by boli najradšej predsa len, keby tie neverejné zariadenia postupne skončili a štát by zobral zodpovednosť za túto oblasť. Teraz hovorím nielen o sociálnych službách, ale o všetkých iných možných službách. Takže pokiaľ je toto vašou ambíciou, že skutočne zrovnoprávniť verejných a neverejných poskytovateľov, budem vám veľmi vďačná a zatlieskam vám.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2016 10:16 - 10:18 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
V tej chvíli, pani kolegyňa, ako ste začali hovoriť o výške príspevku, ma napadlo, že aj vo svojom vystúpení som zabudla dodať, že vlastne už na tejto schôdzi máme takisto pripravený návrh novely zákona o kompenzáciách, kde ideme nad rámec novely vládnej, a to tiež, že snažíme sa o to, aby opatrovatelia mali minimálne, minimálnu, čistý príjem vo výške minimálnej čistej mzdy, to znamená 355 eur. Aj toto je možnože spôsob, aj keď sme to nehali zavesené zatiaľ na percentuálnom vyjadrení cez výšku životného minima, ale aj toto je spôsob, ako opatrovateľom a ich rodinám pomôcť v ťažkej životnej situácii.
Ďakujem tiež kolegyni, že; pani podpredsedníčke, že poukázala opäť na to nespravodlivé posudzovanie pri otázke kompenzácií. Takisto máme veľa prípadov, ktoré poukazujú na to, že tie nespravodlivosti sa dejú, že jeden s rovnakou diagnózou s veľmi podobným postihnutím kompenzáciu nedostane, iný len preto, lebo možno sa vedel lepšie usmiať, krajšie usmiať, tú kompenzáciu dostane. Sú to prípady, s ktorými sa stretávame dennodenne. Sama som hovorila vo svojom vystúpení, že dokonca médiá sa toho začali chytať a to poukazuje na to, že celý zákon o kompenzáciách je nastavený naozaj veľmi neobjektívne.
Tak verím, že sa teda pochlapíte, pán minister, a veľmi skoro predložíte oveľa ambicióznejšiu a lepšiu, prepracovanejšiu novelu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2016 10:06 - 10:07 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Tu by som sa možno pristavila, ako kolegyňa Silvia Shahzad hovorila o tom príspevku cez prázdniny. Pán minister, aj pri zákone o sociálnych službách som vás upozornila na ten nesúlad zákona o sociálnych službách a zákona o kompenzáciách, kde v jednom zákone sa hovorí o maximálne osemdesiatich hodinách, teda vcelku, že 80 hodín, kedy môžu navštevovať to zariadenie, a zas v zákone o sociálnych službách sa nachádza stať alebo odstavec, ktorý hovorí o dvadsiatich hodinách týždenne. Tam som len upozornila; naopak som to povedala. Tam som len upozornila na to, aby nenastala práve kvôli tomu, že v každom zákone je to popísané inak, aby nenastala kolízia pri vysvetľovaní si jednotlivých úradníkov, ako k tomu pristúpia. Jednoducho aj toto je možnože zlepšenie spôsobu objektívneho hodnotenia situácie v zariadeniach.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2016 9:46 - 10:04 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak aj ja by som si dovolila zopár slov k návrhu zákona, k novele zákona o kompenzáciách. Samozrejme, vítam to, že vláda sa rozhodla riešiť aspoň niektoré problémy skupiny osôb so zdravotným postihnutím aj formou úpravy zákona o kompenzáciách.
Také hlavné veci, ktoré sa riešia v tomto zákone, môžeme povedať, že sú tri: zvýšenie ochrany príjmu, zvýšenie opatrovateľského príspevku a odstránenie lehoty dvanásť rokov, kedy bola, ktorá bola určená preto, že tí opatrovatelia boli dôchodkovo poistení alebo boli poistencami štátu. Som veľmi rada, že k tomuto dochádza vo všetkých troch prípadoch, ktoré som vymenovala. A na druhej strane; zopakujem. Berem to ako pozitívum, to, čo vláda pripravila. Na druhej strane pozrime sa aj na tie nie dobré veci, ktoré stále nefungujú a ktorých sa zatiaľ táto vládna novela nijakým spôsobom nedotýka.
Pán minister, ešte jedna vec, na ktorú stále zabúdam, keď som s vami, aj som to už, neviem, niekde spomenula, stále nám vyčítate, že riešime nesprávnym spôsobom niektoré veci. Hej, teraz nechcem hovoriť o tej medializácii, ale poslala som vám list zhruba možnože už aj tri týždne budú, týkalo sa práve riešenia jednej matky, ktorá má dcéru ZŤP, ktorej bolo odobraté dieťa. Nedostala som doteraz odpoveď žiadnu. Tak vás prosím. (Reakcia ministra.) Ďakujem pekne. Ale aj toto možno poukazuje na to, že niektoré veci sa naozaj neriešia dostatočne rýchlo, lebo v tomto prípade ide o každý deň tej matky, ktorá prišla o svoje dieťa.
Asi každý rozumie tomu, ak sa hovorí, že situácia rodín, ktoré majú človeka so zdravotne ťažkým postihom a ktorí sa o neho starajú, je vo veľkom prípade veľmi zlá. Množstvo rodín sa dostáva do stavu chudoby, sú ohrození chudobou a obzvlášť ak ide o rodiča, ktorý je samoživiteľom. Sami viete, že častokrát aj práve príchod zdravotne postihnutého člena domácnosti nezvládnu. Nemajú silu stále premáhať nepriazeň životného osudu a spôsobuje aj toto práve rozpad rodín. A teda tá situácia sa aj z tohto dôvodu častokrát zhoršuje. Preto si myslím, že je veľmi nutné zaoberať sa aj možno spravodlivejším posudzovaním. Hovorila o tom aj kolegyňa Silvia Shahzad. V tomto prípade mám na mysli samotné posudzovanie osôb so zdravotným postihnutím, ktoré možno nazvať aj šikanóznym, pretože viete, že existujú štyri spôsoby posudzovania, a budem veľmi očakávať veľkú zmenu zákona, ktorý bude naozaj komplexne riešiť aj tento spôsob šikany na občanoch.
Častokrát sa však stáva, že aj tie jednotlivé spôsoby posudzovania nie sú veľmi objektívne. Takže budem očakávať, akým spôsobom sa vláda vysporiada jednak s nejakým združeným posudzovaním, aj s tým, aby to posudzovanie samotné bolo čo najobjektívnejšie. Už dnes by som mohla spomenúť niekoľko prípadov, kedy z pohľadu nielen tých, ktorí žiadajú o posúdenie, ale aj z pohľadu ľudí, ktorí prípady poznajú, vnímajú tieto posudzovania za naozaj neobjektívne a poškodzujúce práve človeka alebo rodinu, ktorej by mali pomôcť.
Tu by som hneď pripomenula, že na začiatku predchádzajúceho volebného obdobia sme práve už s vami, pán minister, umožnili žiadať o preukaz ZŤP aj deťom do troch rokov. Je to nenárokovateľné, je to finančne nejako nenáročné, keďže sa jedná o deti do troch rokov, a už máme kopu informácií o tom, že ani tie preukazy ZŤP, možno ani to parkovanie pre invalidov alebo teda pre osoby ZŤP, ak majú dieťa do troch rokov, nie a nie dostať od úradov, ktoré majú toto oprávnenie. Takže aj z tohto dôvodu apelujem opäť na vás, aby ste sa touto otázkou posudzovania veľmi vážne zaoberali.
Ak by som prešla k samotnému zákonu, mňa osobne najviac v tejto chvíli potešilo práve zrušenie toho obmedzenia dvanásť rokov poistenia štátu, o ktorom sa už v podstate dva roky dozadu hovorilo. Možnože si pamätáte aj viacerí, kolegyne, kolegovia, náš výbor pre sociálne veci, na výbore pre sociálne veci sa zúčastnila skupina rodičov alebo teda boli to všetko matky, ktoré sa starajú o deti so zdravotným postihnutím, a tam nám vyjadrovali svoju beznádej, ako už naozaj nevládzu, a práve najväčší problém bol finančný problém. Báli sa toho, že už práve prichádza to obdobie, prichádza stále obdobie, kedy im tých 12 rokov poistenia končilo a boli veľmi otrasené, že vlastne akým spôsobom budú žiť v budúcnosti, akým spôsobom bude s nimi nakladané, keď prídu do dôchodkového veku. Takže veľmi kvitujem, že túto obmedzujúcu podmienku sa rozhodlo ministerstvo zrušiť. Škoda, že ju rušíte až teraz, pretože tie, proste už dva roky, takmer dva roky tieto matky mohli kľudnejšie spávať, bez strachu, že čo bude s nimi, keď dosiahnu dôchodkový vek. Ale, pánboh zaplať aj za to, že prichádzate s tým dnes. Len zopakujem. Už sme to tu mohli mať. Už sa o tom rozprávalo niekoľkokrát na výbore. Dokonca vaši poslanci to veľmi podporovali. Škoda, že sa čakalo. Niektoré veci sa podľa mňa môžete zamerať aj na urýchlenie.
Čo sa týka zvýšenia opatrovateľského. Opäť téma, ktorá rozviruje túto spoločnosť a nie je tu človeka, ktorý by povedal, že opatrovateľom netreba dvíhať príspevky. Je to super, aj keď sa mi to zdá veľmi málo ambiciózne. Áno, už som tu počula, že predsa len veľa financií to stojí, že musíte nájsť tie dostatočné zdroje. Preto ma zarazilo, keď som si čítala pri analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, že kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v rozpočte na roky 2017 až 2019 zabezpečené krytie týchto výdavkov. Navýšenie rozpočtu výdavkov kapitoly bude predmetom rokovaní v procese tvorby rozpočtu. Nemala som možnosť zúčastniť sa, pozrieť sa ešte teda, ako vyzerá rozpočet. Moja otázka je: Už sa to podarilo vyrokovať, že je to tam? Je to kryté. Dobre, ďakujem za odpoveď. Takže môžu sa tešiť všetci opatrovatelia, že tých sľubovaných takmer 30 miliónov na rok 2017 je krytých v rozpočte. Peniaze sú nájdené.
Táto zmena sa dotkne zhruba 33-tisíc poberateľov. Vieme, že minimálna suma navýšenia je 27 euro. Kolegyňa Shahzad tuná viackrát hovorila alebo dlhší čas sa venovala práve tomu, že aj keď sa zvyšuje ochrana príjmu, ešte stále považujem aj ja za veľmi nespravodlivé, že aj keď dôjde k navýšeniu v skutočnosti, vo väčšine prípadov nie k takému výbornému, ako by sme si priali. Ale každopádne ten princíp váh by bolo veľmi dobré prehodnotiť možnože na práve rôzne prípady, o ktorých hovorila aj kolegyňa Shahzad. Je podľa mňa naozaj veľmi nespravodlivé, ak systém, ktorý na jednej strane dáva príspevky na opatrovanie, na druhej strane nedovoľuje rodine vymaniť sa naozaj z tej najväčšej núdze.
Hovorila som na začiatku, že častokrát opatrovanie takéhoto člena rodiny vedie k zhoršeniu vzťahov v rodine až k rozpadom rodín. Proste touto situáciou sú postihnutí aj ďalší členovia rodiny, ako súrodenci, blízka rodina, ktorí sa snažia všemožne danej rodine pomáhať, ale vlastne všetko im to ide do mínusu zatiaľ.
Pri tejto príležitosti znova sa prekleniem do novely zákona, ktorá hovorí o daroch pre zdravotne postihnutých, a pripomeniem, že vlastne v rovnakom čase sme prišli s novelou jak vláda, tak aj my, už vlastne v našom poradí, v našom podaní už druhýkrát, na zrušenie toho chorého obmedzenia príjmov pre rodiny so zdravotným postihnutím. S vašimi úradníkmi sme si vlastne pred schôdzou aj prešli body, ktoré sú rozdielne, alebo teda akým spôsobom to riešite vo vládnej novele, akým spôsobom riešime zmenu započítavania darov v našej novele, a musím povedať, že je to naozaj veľmi podobné. Možnože jedine by som sa pristavila pri tej, pri obmedzení, teraz neviem paragraf, ale v písmenku, odstavci a), kde máte stanovenú výšku darov, pri ktorých sa neurčuje účel na 12-násobok životného minima. Beriem, že je výborné, že nezisťujete účel. Na druhej strane znova to spôsobí u tých, ktorí naozaj nezneužívajú takýto inštitút, starosť odkladania si všetkých, ja neviem, bločkov, náležitostí, aby ste vedeli posúdiť, koľko v skutočnosti naozaj ten človek získal.
Ja vám poviem takú vec, že naozaj veríte tomu, že tí ľudia, ktorí podporujú takéto rodiny, že by tie rodiny podporovali, aj keby vedeli, že sa im žije nad úroveň? Že by to bola forma, ktorú by dokázali práve tie rodiny s deťmi alebo s príbuznými ťažko zdravotne postihnutých vo veľkej miere zneužívať? Obávam sa, že toto je úplne zbytočné pravidlo, ktoré ste práve pri odstránení tohto opatrenia zaviedli. Myslím si, že aj bez toho, bez nutnosti preukazovania sumy alebo teda vyhodnocovania sumy 12-násobku životného minima, by to mohlo existovať, pokiaľ by bolo jasne preukázateľné, že tento príspevok alebo ten dar od ľudí, či fyzických, či právnických osôb, ide na účely zlepšenia zdravotného alebo sociálneho vylúčenia alebo stavu samotnej rodiny, ktorá tento príspevok dostáva.
Takže vlastne všetko, ktoré v novele, čo sa v novele nachádza, veľmi vítam zvlášť preto, lebo o tomto sa tu hovorí už niekoľko rokov. Som rada, že vláda konečne nabrala odvahu a prijala opatrenia, ktoré v malej miere zlepšia život. Len podotýkam, ja chcem veriť, že nezostanete len pri tomto. Celý zákon o kompenzáciách je nastavený veľmi, na jednej strane hovoríte aj vy, aj ľudia z ministerstva, že až príliš solidárne, ale na druhej strane vieme, že častokrát sa používajú tieto kompenzácie veľmi neobjektívne. Budem rada, ak sa nájde mechanizmus, ktorý pomôže zabezpečiť využívanie kompenzácií v čo najobjektívnejšej forme. Budem rada, ak nespravodlivosti, o ktorých sme sa možno v priebehu posledných dvoch mesiacoch dočítali v rôznych správach, v rôznych článkoch, sa už nebudú diať.
A možno posledné, čo by som chcela v tejto súvislosti povedať a vyzvať aj vládu, nebol by spôsob vytvárania, teraz sa to volá opatrovateľský príspevok, nebolo by lepšie, keby sa takýto príspevok už, keby nebol takýto príspevok príspevkom, ale by sme hľadali spôsob, ako vytvoriť z opatrovania skutočné zamestnanie? Skutočné zamestnanie aj pre blízkych, blízke osoby. Teda nielen pre, cez, nielen cez obce, samosprávy, tak ako je to dnes, skrátka 24-hodinová starostlivosť, podobne ako je to pri náhradnej starostlivosti o deti, môže vytvoriť nejaký podobný inštitút s tým, aby ľudia, ktorí sa 24 hodín starajú o svojich príbuzných, mali možnosť čerpať dovolenky, dovolenku. Teraz ale nemusíte mi odpovedať na to, že veď existuje už odľahčovacia služba, lebo vieme, že nie vždy funguje, nie všade funguje, že veľmi ťažká je tá dostupnosť k nej, ale proste aby mali, aby sa našla aj iná možnosť čerpania dovolenky a možno aj nemocenských dávok.
Tu by som možno opäť premostila k návrhu zákona, ktorý sme predkladali na minulú schôdzu, kde sme žiadali práve pre opatrovateľov aj osobných asistentov o zmenu v prístupe k dobrovoľnému poisteniu, kde vieme, že teraz sa môžu dobrovoľne pripoistiť ľudia len balíkom, celým balíkom. A práve v prípade osobných asistentov aj opatrovateľov by bolo veľmi potrebné a veľmi vhodné, aby sa dala možnosť vybrať si z tohto balíka poistenie, napríklad nemocenské poistenie, prípadne poistenie v nezamestnanosti. Takže otázka je, že či vláda aspoň bude zvažovať zmenu koncepcie alebo prístupu práve k opatrovateľom v tom, že by sa z daného príspevku stal pracovný pomer.
Keď sme sa o tom bavili s vašimi zamestnancami ministerstva, oponovali, že veď ale im sa aj tak príspevky na dôchodkové poistenie rátajú z priemernej mzdy. Áno, však ide naozaj o veľmi ťažkú prácu a berem, že toto je možnože to plus, ktoré by malo, malo vyvážiť to, že nemajú nárok na dovolenku, to, že nemajú nemocenské. Len toto je, toto všetko je pre nich hudba budúcnosti, ktorú beriem, ale predsa len dávam tú otázku, že tá zmena konceptu, že či by nebola aj v danej chvíli lepšia pre opatrovateľov, tým, že by sa nemuseli báť, že čo sa stane s nimi, tak ako sa to deje v týchto prípadoch, že ak im opatrovaný zomrie a oni budú vystavení tomu, že proste po tých iks rokoch, ktoré venovali službe najbližšiemu, sa nebudú vedieť hneď uplatniť. Oni sú vlastne vtedy postavení hneď na holičky a proste v tej ťažkej životnej situácii ešte musia riešiť aj to, že ani len to poistenie v nezamestnanosti nemali, a teda ani nárok na príspevok od štátu ako nezamestnaní.
To by bolo zhruba všetko, čo sa týka novely a možnože aj toho rámcovania, širšieho rámcovania toho, čo, čím sa vláda mohla zaoberať a zatiaľ nezaoberala. Ja stále verím, že toto je len prvý krok a budú nasledovať ďalšie kroky, ktoré reálne zvýšia nielen sumu príspevku na opatrovanie, ale zvýšia aj a zlepšia situáciu rodín, ktoré sa o ťažko zdravotne postihnutého, o ťažko zdravotne postihnutého starajú.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.10.2016 17:53 - 17:55 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Nerozumiem, pani kolegyňa, že prečo ste povedali na začiatku to, že prečo sa venujeme stacionárom. No venujeme sa im preto, lebo toto je obsah novely zákona, hej? Tak ako som povedala, rieši dve veci. Jedným z nich je stacionár. A to som aj vysvetlila, že je mi úplne, ako logicky chápem, prečo sa ministerstvo rozhodlo určitým spôsobom regulovať túto činnosť, lebo sa zneužívala, to som aj povedala. Aj som videla štatistiku, že naozaj najviac stacionárov vzniklo, teraz si nepamätám, či v Prešovskom kraji, ale na východe. Neviem, či 177, hej, proste naozaj veľa. Dobre, regulujme.
A ani som nenapadla, že je tam nutná oddychová miestnosť. Napadla som to, že aj v tých stacionároch, jak ste si ich chodili, vždy sa nájde niekto, kto nechce spať v rovnakom čase. Jednoducho mať presný, mať počet postelí na klientov je podľa mňa úplne zbytočná vec, že nie sme v materskej škole, kde je stanovený pre deti čas od druhej alebo od dvanástej do druhej sa spí. Takto to, viete, že v denných stacionároch nefunguje ani v zariadeniach sociálnych služieb. Takže toto som napadala, že načo, že podľa mňa je to naozaj úplne prehnaná požiadavka, aby aj tieto ambulantné služby mali v oddychovej miestnosti presne počet postelí, koľko majú klientov.
A čo sa týka tých jasličiek, zdá sa mi, že také aj trochu, jako bez urážky, nemoderné myslenie v tomto. Naozaj, ak je trend v Európe vytvárania malých skupín školských, ja neviem, školských, myslím detských pri starostlivosti, my ideme zasa v socialistickom systéme. Hovorila som aj o tom práve, že úplnú komplikáciu vidím, ak bude táto trieda pri školskom zariadení, lebo školské zariadenie pôjde alebo predškolské zariadenie ide podľa zákona školského, ale táto starostlivosť o deti ide podľa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.10.2016 17:23 - 17:51 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu zákona o sociálnych službách.
V prvom rade človek čaká, že konečne bude zregulovaná oblasť, ktorá nepatrí nikomu alebo patrí všetkým, ale skrátka bola pohadzovaná dlhé obdobie. Ministerstvo práce, to berem ako plus, sa rozhodlo, že si ju zobere do svojej gescie. Ale čo ma zaráža, tak že na to použilo zákon o sociálnych službách. A prečo ma to zaráža, aj keď je to vlastne definované, aj táto služba opatrovania detí do troch rokov, je definovaná ako sociálna služba, tak prečo ma to zaráža? Pretože tá definícia sociálnych služieb je naozaj dlhá, má veľa odstavcov, ale v podstate, keby sme to chceli tak zhrnúť, o čo ide, ide o odbornú, obslužnú činnosť za účelom predchádzania nejakých patologických alebo nepriaznivých situácií, na podporu a zachovanie dobrých situácií, na riešenie krízových situácií, proste je to prevencia pred vylúčením nepriaznivej situácie alebo pomoc v nepriaznivej situácii, proste rieši patológiu v rodinách alebo v určitých skupinách a dnes, alebo predložením tohto zákona, tejto novely zákona, tam vsúvame zdravé deti. To sa mi zdá úplne čudné a dosť nelogické. Vsúvame tam starostlivosť o zdravé deti. Práve preto si myslím, že je dôležité ísť inou cestou.
Pre mňa je dôležitá prierezovosť, veľmi často sa stretávam s tým, že práve rezortizmus, to znamená, že jednotlivé ministerstvá si povedia, iba toto mne patrí, o ostatné sa nestarám, že práve preto častokrát nevieme dôjsť možno k nastaveniu lepších podmienok v jednotlivých zákonoch. Preto ja by som bola veľmi rada, ak by sa podarilo, ak by sa bolo podarilo vytvoriť samostatný zákon, ktorý by vznikol na spolupráci ministerstva práce, ministerstva školstva a určite aj ministerstva zdravotníctva. Viem, že je tam odkaz pri tejto službe na zákon z dielne ministerstva školstva, ale zdá sa mi to úplne chabé a úplne malé, úplne drobné, bezvýznamné. Takisto vieme, že svojím spôsobom zasahuje do toho aj vyhláška ministerstva, ktorá ale, ako to už bolo aj kolegom povedané, možnože veľmi silným spôsobom zasahuje práve do vytvárania priestorového vybavenia všetkých zariadení. To budem hovoriť neskôr, nielen jaslí.
Takže mojou prvou výhradou je, že zvolený spôsob zaradenia starostlivosti o deti do troch rokov medzi sociálne služby nie je správne riešenie. Oveľa rozumnejšie, logickejšie by bolo vytvoriť samostatný zákon, ktorý celú oblasť pokrýva.
Teraz, ak by sme išli k samotnému zákonu, tak trošku odbočím od toho, čo som hovorila, v § 12 ods. 1 písm. b) v zákone sa vyskytuje medzi službami na podporu rodiny i služba včasnej intervencie. Táto služba je, samozrejme, aj pri iných typoch služieb, doteraz sme ju teda poznali hlavne v súvislosti s poskytovaním tejto služby pre ľudí so zdravotným ťažkým postihom, posunuli sme túto službu aj do kategórie rodina alebo služieb na podporu rodiny. Len tuná upozorňujem, jako je to veľmi dobrá vec, ktorá však v praxi akoby stagnuje. Máme to napísané v zákone, ale reálne využívanie tejto služby je úplne minimálne. A ten hlavný dôvod, prečo sa táto služba, ktorá je, podľa mňa veľmi dobre nepoužíva, že neexistuje reálna metodika, ako pri ľuďoch so zdravotným postihom, tak sa obávam, že tá metodika zasa istý čas nebude fungovať alebo existovať ani pri službách o rodine.
A druhá vec, že na túto službu nie je ani zabezpečené dostatočné financovanie. Hej, doteraz bolo možné túto službu robiť v teréne, ambulantne, ale skutočne sa používa veľmi málo v rámci Slovenska. A teda otázka, ako to bude s financovaním aj tejto služby, ktorá je zaradená do služby na podporu rodín, ako to bude s financovaním v rámci oblasti podpory rodín, či budú VÚC-ky poskytovať na to financie, alebo ho budeme mať len opäť v zákone len preto, lebo budeme dúfať, že v budúcnosti sa niekedy niekto nájde, kto zabezpečí komplet službu.
Teraz sa vrátim späť k tomu, že prečo sa vlastne išlo do tejto novely. Veľakrát som počula, lebo potrebujeme zosúladenie práce a rodiny. Ale mňa napadá, alebo potrebujeme kvalitu služby, alebo; a obávam sa, že ten spôsob, ktorý ste zvolili, je len na to, lebo potrebujeme mať len niečo, cez čo môžu ísť financie.
Ak sa pozrieme na zariadenie starostlivosti o deti alebo teda tzv. jasle, ja to budem volať pre zjednodušenie jasle. Jasle nemajú zadané, zadefinované bežné úkony v starostlivosti o dieťa, ale odvolávajú sa na prílohu 4 zákona o sociálnych službách, podľa ktorej sa stanovuje odkázanosť na inú fyzickú osobu. Ide tam o úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o domácnosť, a to sú odborné činnosti. Bežné úkony z tejto prílohy sa používajú na určenie odkázanosti na sociálnu službu. A tu vyvstáva otázka, kto ich bude napr. uhrádzať, pretože ak majú byť, alebo teda otázka, že či vôbec, keďže sa odkazujete na práve na túto prílohu č. 4, takže či bude každé jedno dieťa posudzované na túto službu a akým spôsobom sa budú tieto služby uhrádzať. Či opäť tak, ako je to u seniorov, u proste zdravotne ťažko postihnutých, pretože ak je predpoklad, že budú uhrádzané práve príspevkom na starostlivosť o deti, nemali by sa podľa mňa odvolávať práve na túto prílohu. Mali by mať samostatnú prílohu, ktorá bude určovať bežné úkony starostlivosti o dieťa. A v tomto prípade by už nebolo nutné odkazovať na tie sociálne služby alebo teda na tie úkony, ktoré som, o ktorých som hovorila.
V zákone o sociálnych službách je stanovené, že za odborné činnosti sa nemôže brať poplatok, keďže na ne prispieva štát alebo samospráva. V škôlkach doteraz platí, sa platí alebo rodičia platia stravné a školné. Takisto odborné činnosti platí štát. A opäť, keďže sa odvolávate na tú prílohu, veľmi ma zaujíma, že kto a ako ich bude platiť tomu zariadeniu. Ako budú viesť poplatky, či len za stravné, ktoré sa môžu aj teraz pri sociálnych službách žiadať, a čo s tým školným?
Vieme, že tuná nastane problém, keďže škôlky, predpokladáte, že tie zariadenia starostlivosti o deti budú, vzniknú aj rozšírením práve dnešných škôlok, tak otázka je, ak bude zriaďovateľom napr. obec, ktorá obsahuje základnú školu, škôlku a budú chcieť robiť aj starostlivosť o deti do troch rokov, otázka je, na základe čoho oni budú postupovať. Tie dve zariadenia budú viesť na základe školských zákonov, čo majú úplne inú oblasť administratívy, a zariadenia na starostlivosť o deti do troch rokov budú viesť na základe legislatívy sociálnej, sociálnych služieb? Bojím sa, že z toho vznikne jeden veľký galimatiáš, ktorý nikto nebude vedieť rozriešiť. Iná vec je, samozrejme, ak tieto zariadenia budú vznikať samostatne ako nové subjekty.
Ďalšia otázka pre mňa vyvstáva, kto bude môcť odkontrolovať kvalitu poskytovania služby. Ak tam mám zadefinovanú medzi úkonmi výchovu, otázka je, že či sociálni pracovníci sú schopní skontrolovať, či sa vykonáva výchova tak, ako by mala. Jednoducho si myslím, že toto je naozaj parketa školstva a jedine tá bude vedieť skontrolovať, do akej miery je vykonaná táto služba správne alebo nie. Lenže, bohužiaľ, vy ste celú službu zavesili na štyrištyriosmičku, nie na školstvo, a preto sa obávam, že to z toho naozaj môže vzniknúť jeden veľký chaos. Zaujíma ma, kde sa pôjde vlastne sťažovať rodič, ak tá služba nebude poskytovaná dobre. Ako sa to bude kontrolovať, naozaj, že či máte vymyslený postup, ako sa bude táto služba, vykonávanie služby kontrolovať. A na druhej strane, ak budú rodičia samoplatcovia, tak vlastne ani ministerstvo nebude mať dosah alebo tá sociálna sféra nebude mať dosah na kontrolu. A tu sa v podstate vraciame opäť na začiatok, že ak nebudú platiť štandardy kvality, štandardy, ktoré teda vieme, že mnohé zariadenia alebo teda zariadenia majú odsunuté účinnosť na rok 2018, ak nebudú platiť v takýchto zariadeniach starostlivosti o deti, tak nemôžeme ani vedieť kontrolovať tie odborné činnosti.
Príloha 2 zákona o sociálnych službách hovorí o podmienkach kvality poskytovania sociálnych služieb, štandardy kvality. Všetci ich majú napĺňať. Zaujíma ma, že či táto služba, nová služba, bude vyňatá alebo bude naozaj zahrnutá medzi štandardy, keďže ide o sociálnu službu, pretože každé zariadenie musí mať vypracované vlastné štandardné kvality, celé procesy spracuvávajú jednotlivé zariadenia. Otázka je, ak to zariadenie bude pokračovateľom školského zariadenia so škôlkou, hej, škola, škôlka, a teda budú chcieť robiť takúto starostlivosť, budú to vedieť? Tá riaditeľka, ktorá doteraz sa riadila len podľa zákonov školských, bude vedieť robiť aj agendu, ktorá sa týka sociálnych služieb? Opäť mi to hovorí len to, že môže vzniknúť z toho riadny, veľký chaos.
Ak by sme sa pozreli na to zo strany ministerstva zdravotníctva, všeobecne je známe, že zariadenia, ktoré majú deti do troch rokov, sú pod prísnejšími kritériami aj zo stránky ministerstva zdravotníctva. Potrebujú mnohé zariadenia napríklad taký sterilizátor, to sú všetky veci, ktoré predražia službu, že ako sa k tomuto napríklad budete stavať. Budete vyžadovať, bude to niekto kontrolovať, že budete dávať za to pokuty, že nebudú mať všetko, čo súvisí naozaj s ministerstvom, zariadenia?
Obávam sa, že ak by ste išli, pokračovali takýmto spôsobom, tak sa stane, že naozaj dôjde k zániku už existujúcich, lebo však, tak ako aj bolo povedané kolegom, bude dochádzať k navýšeniu finančných prostriedkov, ktoré budú musieť investovať, aby vôbec mohli prevádzkovať túto službu. Takže čo s tým? Či nebude vadiť, že zaniknú mnohé, možno aj materské centrá, toto nemáte vysporiadanú otázku v súvislosti s materskými centrami. Možnože aj tie zariadenia, ktoré sa doteraz starali o deti, poskytovali možno dobrú službu, ale nebudú schopní vyjsť v ústrety všetkým nariadeniam, ktoré cez tento zákon vlastne pre nich vznikajú.
Teraz by som sa pristavila pri navrhovanej zmene v § 9 ods. 4, kde sa píše, že "za odborného zamestnanca na účely prvej vety sa považuje zamestnanec, ktorý buď vykonáva, alebo riadi vykonávanie odbornej činnosti, alebo v priamom styku s prijímateľom sociálnej služby vykonáva obslužnú činnosť, alebo v priamom styku s prijímateľom sociálnej služby vykonáva ďalšiu činnosť podľa § 18". To bolo. A teraz odborným zamestnancom podľa doplneného písm. b) a c) by mal byť teda aj ten pracovník, ktorý vykonáva obslužné a ďalšie činnosti v priamom styku s prijímateľom. Teda obslužné činnosti, to sú ubytovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba bielizne. Ďalšie činnosti sú utváranie podmienok na prípravu stravy, výdaj stravy, výdaj potravín, vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, ale aj vzdelávanie, vzdelávacia činnosť, donášky stravy, požičiavanie pomôcok.
A tu mi vzniklo pár otázok, že akú odbornosť zamestnanca máte na mysli, ak tento pracovník v zariadení upratuje, perie, žehlí či opravuje bielizeň pre prijímateľov, teda vykonáva obslužné činnosti a túto službu vykonáva spolu s prijímateľmi. Niektorí prijímatelia služby môžu toto vykonávať aj sami a je to pre nich prínosom, ale potrebujú dozor a pomoc napríklad.
Akú odbornosť máte na mysli, ak tento pracovník v zariadení poskytuje ošatenie a obuv, požičiava pomôcky, teda vykonáva aj ďalšie činnosti a túto službu poskytuje priamo prijímateľovi? Záujmovú činnosť v zariadeniach, ako je útulok, domov na pol cesty alebo zariadenie núdzového bývania, často vykonávajú dobrovoľníci a títo pracujú priamo s prijímateľom. Ak bude zákon vyžadovať ich odbornosť, dobrovoľníci sa, samozrejme, môžu vytratiť. Počítali ste pri tvorbe tejto novely aj s takýmto niečím?
A posledná otázka na kvalifikačné predpoklady a ďalšie vzdelávanie. Možno aj s ohľadom na udalosti posledných dní, hej, čo sa týka SPO-čky, sa chcem opýtať, že či postačuje požadovať, hovoríme o práci s malými deťmi, iba tie nastavené kvalifikačné predpoklady pri práci s maloletými alebo s deťmi do troch rokov presnejšie, že či to nie je dosť málo na to, aby ľudia pracovali s malými deťmi. Minimálne či na to nie je vhodné, či tam nie je vhodné doplniť osobnostné predpoklady. Nehovorím o nejakým špeciálnych školeniach alebo niečo, ale že zisťovať osobnostné predpoklady človeka, ktorý bude túto prácu chcieť vykonávať.
A teraz by som na chvíľočku, ani nie, vlastne už do konca sa zamerala viac na denné stacionáre. Keby som mala zhrnúť teda službu, ktorú ste načrtli v zákone o sociálnych službách, zopakujem, že podľa mňa je chybou, že ste to zaradili do zákona o sociálnych službách, že mali ste ísť cestou samostatného zákona, tak ako ste to neváhali urobiť pri napríklad komisárke pre zdravotne postihnutých, pre deti, hej? Nešli ste do rozšírenia, ja neviem, práv ombudsmanky alebo kompetencií ombudsmanky, ktorá je ústavou zakotvená, tak mi je čudné, že prečo ste v takejto veci, keď ide o deti, o maloleté deti, nevytvorili samostatný zákon, ktorý by naozaj zhŕňal všetky informácie, komprimoval to, čo je nutné v tomto období do detí investovať, a z toho by vyplynuli určite podľa mňa lepšie riešenia ako to, ktoré ste navrhli teraz.
A teda k tým denným stacionárom. Už sme sa aj, myslím, v minulom volebnom období, pán minister, bavili o tom, že naozaj je to spôsob alebo že to vníma ministerstvo, a verím, že v niektorých prípadoch to tak bolo, že to vníma ako zdroj príjmu u niektorých zariadení alebo u niektorých jednotlivcov. Takže chápem, že išlo o to vytvoriť podmienky, ktoré by sprísňovali kritériá. Ale obávam sa, že tie kritériá ste nastavovali tak, že dôjde k likvidácii nielen tých, ktorí zneužívali túto formu, ale ktorí ju aj reálne vykonávali.
A teraz prečo si to myslím? Teraz možnože také malé opatrenie, že čo sa mi zdá len ako nezosúladenie. Denné stacionáre majú teda zadefinovanú prevádzkovú dobu na osem hodín. Poskytovanie služby sa zavádza na minimálne štyri hodiny denne. Zo zákona o kompenzáciách opatrovateľský príspevok sa kráti, ak sa poskytuje služba nad 20 hodín týždenne, zatiaľ čo ale ambulantné služby majú stanovenú dotáciu na 80 hodín mesačne. Len toto, ide vlastne, keď sa napočíta, že 20 krát 4 je 80, takže aj jedno, aj druhé vychádza, že 80 hodín mesačne. Ale vzhľadom na to, že naši úradníci si častokrát rôznym spôsobom vykladajú ustanovenia, že či by nebolo rozumnejšie zosúladiť v týchto dvoch zákonoch práve toto rozdelenie alebo výšku dotácie, časovej dotácie na túto službu, aby neprišli o príspevok. Takže to je len taká naozaj pripomienka. Alebo môže sa stať, že niekedy klient tam bude šesť hodín, inokedy dve hodiny a práve príde úradník, ktorý tam, keď bude tých šesť hodín alebo teda bude mať výkaz, že za ten týždeň to presahuje, nepresahuje a proste aby nevznikali zbytočné možno nezrovnalosti a zbytočne im boli odoberané kompenzačné príspevky alebo, naopak, aby neboli dávané kompenzačné príspevky a nemali by byť. Takže toto, prosím, porozmýšľajme, že či by nebolo vhodné zosúladiť oba zákony.
Tunak ma napadla taká myšlienka, čo sa týka toho, tej likvidácie, možnože sa moc silno vyjadrujem, ale nenapadá ma teraz iné slovo, že idete na to tak celkom sofistikovane, že nie ani cez zákon o sociálnych službách, ale idete na to cez práve vyhlášku ministerstva zdravotníctva, ktorá upravuje napríklad priestorové vybavenie. Je zvláštne, že práve ambulantné služby sú vyňaté z prechodných ustanovení, ktoré táto vyhláška ustanovuje. Sa mi to zdá naozaj až diskriminačné a nespravodlivé, že iné sociálne služby majú odklad až do prvého, alebo teda majú ten rok na to, aby si upravili priestory podľa novej vyhlášky. Ale práve tieto ambulantné služby, kde sú aj stacionáre, no a proste všeobecne ambulantné služby to majú stihnúť teraz do začiatku roka. Je to také, nezdá sa mi to spravodlivé. Jedná sa teda o § 15a) ods. 3.
Tiež sa mi zdá zvláštne, ale na druhej strane pochopiteľné, toto už je z vášho zákona, že sa ruší podmienka odkázanosti na druhý stupeň pre možnosť poskytnutia príspevku na službu na denný stacionár. Tu mám takú podotázku, že kde s ľuďmi, ktorí majú odkázanosť II, ktorí sú posúdení na odkázanosť II, do DS-ka už nebudú môcť ísť, ale či existuje nejaká náhradná služba, ktorú im vie štát poskytnúť, alebo teda hej, v mene štátu, keďže štát tvorí legislatívu. Napadá mi najskôr, že denné centrá, hej, čo boli voľakedy kluby dôchodcov. Ale nie som si celkom istá, že predsa len človek, ak má odkázanosť...
Verím tomu, že spôsobí to chaos alebo problémy, lebo nové zariadenia asi ťažko budú vznikať, že zasa by to zostalo na samosprávach, že či by vytvorili tie kluby. Vieme, že niekde sú dotované, niekde si málo doplácajú. Je to naozaj na samosprávach alebo samosprávy to riešia rôznym spôsobom, ale ťažko povedať, že či by vznikali nejaké nové denné centrá, ktoré by si pravdepodobne doplácali seniori. Ale treba si uvedomiť, že to nie sú zlí, zlí, nenapadá má správne slovo, ale proste sú to ľudia, ktorí sú menej samostatní. Pôjdu možno na opatrovateľskú službu s obedom, budú si to platiť. Alebo keď nebudú mať, nebudú si to platiť, ale určite si myslím, že ich to vyjde drahšie, pretože keby aspoň mohli tie denné centrá poskytovať stravu. Jako verím tomu, že sami si variť nebudú, takže môže dôjsť opäť k zhoršeniu jej zdravotného stavu a situácii.
Takže možno by som bola rada, keby ste len reagovali, akým spôsobom ľudia s odkázanosťou dvojkou by mohli prísť k nejakej náhradnej službe.
A teraz tá vyhláška ministerstva zdravotníctva. Zaujalo ma, alebo teda toto bolo najviac pripomienok, ktoré som začula na margo aj denných stacionárov, oddychová miestnosť, postele pre každého, že či je to naozaj takto nutné robiť. Lebo tak, ako je nastavená tá vyhláška, obávam sa, že ani mnohé domovy sociálnych služieb nebudú vedieť fungovať. Budú musieť, ak majú existujúce zariadenie, tak im nezostane asi nič iné, iba nanovo pristaviť miestnosti, v ktorej by bola oddychová miestnosť, tá oddychová miestnosť je už teraz, hej, povinnosť, aby ju mali, ale neni povinnosť mať pre každého lôžko. Teraz sa zavádza povinnosť mať pre každého lôžko, že keď by ste mali tie priestory, ktoré sú obsiahnuté vo vyhláške ministerstva zdravotníctva, tak vám nezostane nič iné, ako iba naozaj pristaviť miestnosť. Aj keď viete, že reálne sa vám ani raz nestalo, že by všetci klienti chceli v rovnaký čas oddychovať.
Takže tiež by som vás prosila na odpoveď, alebo o odpoveď na túto, na tento problém, ktorý vnímam dosť vážne. A hovorím teraz nielen o denných stacionároch, ktorým to urobí veľký problém, ale hovorím aj o zariadeniach sociálnych služieb, ktoré takisto sa na to sťažovali. A zopakujem, že o to nespravodlivejšie sa mi zdá, ak ambulantné služby sú práve z prechodných ustanovení vyňaté, že keby ste mi to vedeli zdôvodniť, bola by som vám veľmi vďačná.
Načrtla som zopár teda aj diskriminačných opatrení, ktoré považujem za nie celkom šťastné riešenie, riešené. Zopakujem, že chápem, že vláda má záujem odstrániť zneužívanie služieb, poskytovania služieb niektorých, v tomto prípade denných stacionárov. Ale spôsob, ktorý si zvolila, nie je celkom správny. Určite by bolo oveľa vhodnejšie, ak by sa naštartovali, naštartoval systém kontrol, aby sa dokázali, kde by sa už dokázali kontrolovať štandardy kvality a proste to by bolo naozaj, to by bol naozaj čas, keby budeme vedieť aj zhodnotiť kvalitu poskytovanej služby. Takto odstrihneme možno zbytočne aj také stacionáre alebo takých poskytovateľov služieb, ktorí službu robia dobre, statočne, ale len kvôli veľmi silným požiadavkám aj z ministerstva zdravotníctva, možno aj drobným opatreniam v zákone o sociálnych službách nebudú vedieť ďalej túto službu prevádzkovať.
Takže celkovo tento zákon, ktorý má vo vienku dve oblasti hlavné, dve hlavné oblasti, hodnotím dosť negatívne, pretože službu poskytovania starostlivosti o deti do troch rokov podľa mňa ministerstvo nezvládlo správnym spôsobom. A čo sa týka služieb ambulantných alebo teda denných stacionárov, tam dôjde, obávam sa, aj k likvidácii tých, ktorí si to skutočne nezaslúžia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis