Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

8.12.2016 o 11:46 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2017 15:55 - 15:57 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja si tiež osobne veru myslím, že vsunutím služby starostlivosti o deti do 3 rokov do zákona o sociálnych služieb urobilo ministerstvo viac galiby ako osohu v tejto, v tejto oblasti.
Na jednej strane hovoríte, že chcete skvalitniť výchovu detí do 3 rokov, na druhej strane kladiete možno až neprekonateľné prekážky pre tých, ktorí dnes poskytujú takúto službu, a podľa mňa ani si neuvedomujete, že zároveň vytvárate akoby dvojaké prostredie pre sociálne služby, ktoré už sú nastavené zákonom o sociálnych službách. Vsúvate jednu službu, ktorá pôjde podľa úplne iných pravidiel, myslím si, lebo nebudú schopní zvládať pravidlá, ktoré fungujú pre ostatné sociálne služby. Nemajú, nebudú vedieť, nebudeme vedieť kontrolovať ich činnosti, nebudeme vedieť ani, ako sa sťažovať, alebo na základe čoho by sme tie svoje sťažnosti vedeli kontrolovať alebo usmerňovať. Skrátka, podľa mňa jeden nedomyslený celok ste dali do parlamentu, ktorý by mal byť stiahnutý, a vôbec by sme o ňom nemali rokovať. Takže každopádne súhlasíme s tým, čo minister, prezident vytýka tomuto návrhu zákona, a chcela by som veriť, že sa stotožníte všetci poslanci s pripomienkami prezidenta.
Ešte taká drobná poznámočka. Páči sa mi, pani kolegyňa, ako ste povedali v súvislosti s intervenčnými centrami, že sú to centrá, ktoré sú vytancované na bále. Áno, je hanbou našej spoločnosti, že nedokážeme nájsť systémovo peniaze na tieto intervenčné centrá, ktoré by mali plniť zdravotno-sociálnu funkciu, ale musia ľudia sa zbierať na fungovanie centier takýmto spôsobom na rôznych báloch a podobne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.1.2017 15:14 - 15:33 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi vyjadriť sa k zákonu o sociálnych službách, ktorý je vrátený prezidentom. Stotožňujem sa s pripomienkami prezidenta, ktorý sa vyslovene zameral na službu poskytovanú deťom do troch rokov. A je mi možno trošku ľúto, že sa nezameral aj na denné stacionáre, kde sme tiež vo svojich rozpravách poukázali na niektoré nedostatky, ktoré mohli byť upravené nie v prospech tých, ktorí chceli klamať a klamali v dĺžke poskytovanej služby, alebo teda v tom, akú službu poskytovali, ale myslíme si, že poskytne naozaj aj tých, ktorí poskytovali túto službu dobre aj s dobrým úmyslom. V prvom rade človek očakáva, že keď sa hovorí o jasličkovom zákone, že konečne bude zregulovaná oblasť, ktorá doteraz nepatrila nikomu alebo patrila všetkým, ale skrátka veľmi dlhé obdobie bola pohadzovaná len tak voľne vo vzduchu. Padlo to na ministerstvo práce, to beriem ako plus, že sa aj zároveň podujali robiť na zákone, rozhodlo sa, že si ju teda zoberie do svojej gescie, ale čo ma zaráža, to je fakt, že na to použilo zákon o sociálnych službách. Tiež sme to tu viackrát opakovali. Podľa mňa zvolili ten najhorší spôsob, aký mohli. Zákon, ktorý sa má týkať detí do troch rokov, vsunuli do zákona o službách zamestnanosti a tam si možnože treba uvedomiť, že čím je definovaná, čím sú definované tieto sociálne služby.
Definícia sociálnych služieb je naozaj dlhá, má veľa odstavcov, ale v podstate keby sme to chceli zhrnúť, tak ide o odbornú obslužnú činnosť za účelom prechádzania a sanovania patologických alebo nepriaznivých situácií na podporu, na riešenie krízových situácií. Je to akoby prevencia pred vylúčením v nepriaznivej situácii alebo pomoc v nepriaznivej situácii. Proste rieši patológiu v rodinách alebo v určitých skupinách. A táto novela zákona tam vsúva aj zdravé deti. To sa mi zdá úplne čudné a značne nelogické. Vsúvame tam teda starostlivosť o zdravé deti. A práve preto si myslím, že sme mali ísť s úplne inou cestou.
Ako veľký problém vo viacerých ministerských zákonoch je podľa mňa rezortizmus. To by sme preložili jednoducho tak, že jednotlivé ministerstvá si povedia, čo komu patrí, a o ostatné sa nestarajú. A práve preto častokrát nevieme dôjsť k nastaveniu tých najlepších podmienok v jednotlivých zákonoch. Preto by som oveľa radšej bola privítala, ak by bol vytvorený samostatný zákon, ktorý by vznikol na spolupráci, na základe spolupráce ministerstva práce, ministerstva školstva a určite aj ministerstva zdravotníctva. Nestačí predsa len jeden odkaz na zákon z dielne ministerstva školstva, zdá sa mi to úplne chabé, úplne drobné až bezvýznamné. Takisto vieme, že svojím spôsobom zasahuje do toho aj vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá ale, ako to bolo už pri rozprave na minulej schôdzi povedané, veľmi silným spôsobom zasahuje práve do vytvárania priestorového vybavenia všetkých zariadení sociálnych služieb, a teda aj do priestorového vybavenia novej služby, ktorá sa stará o deti do troch rokov. To budem hovoriť aj neskôr.
Takže mojou prvou výhradou, s ktorou sa stotožňujem aj s prezidentom, je, že voľný spôsob zaradenia starostlivosti o deti do troch rokov medzi sociálne služby nie je správne riešenie. Oveľa rozumnejšie a logickejšie by bolo, zopakujem, vytvoriť samostatný zákon, ktorý by celú oblasť pokrýval. Preto súhlasím s prezidentom, aby sme takýto zákon, takúto novelu zákona, aká, aká bola predstavená ministerstvom práce, neprijali. Vyzerá to, ako by deti mali nárok len na výchovu, ale vzdelávanie pre túto kategóriu občanov, teda detí do troch rokov, neexistovalo. A rovnako sa stotožňujem s výhradou, ktorá upozorňuje na dostupnosť, resp. nedostupnosť zariadení, služby iba pre pracujúcich rodičov alebo študujúcich rodičov. V zákone sa vyskytuje medzi službami na podporu rodiny i služba včasnej intervencie. Táto služba je, samozrejme, aj pri iných typoch služieb. Doteraz sme ju poznali hlavne v súvislosti s poskytovaním služby pre ľudí so zdravotným postihnutím, posunuli sme túto službu aj do kategórie pomoci rodine alebo služieb na podpory rodiny, na podporu rodiny.
Len tu je dobre opäť pripomenúť, je to dobrá služba alebo zámer pri vpisovaní do zákona bol dobrý, ktorá však v praxi doteraz veľmi stagnovala. Alebo ani poriadne nefungovala. Máme ju napísanú v zákone, ale reálne využívanie tejto služby je úplne minimálne a ten hlavný dôvod, prečo táto služba, ktorá je podľa mňa veľmi dobrá, ale nepoužívaná, je, že neexistuje reálna metodika ako pri ľuďoch zo zdravotným postihnutím s ňou narábať, a tak sa obávam, že takáto metodika zasa istý čas nebude fungovať alebo existovaním pri službách o rodine.
Iná vec je, že službu včasnej intervencie, služba včasnej intervencie nie je ani dostatočne zabezpečená finančne. Doteraz bolo možné túto službu robiť najmä v teréne ambulantne, ale skutočne je využívaná veľmi málo v rámci celého Slovenska, a teda otázka teraz na ministerstvo, ako to bude s financovaním aj tejto služby pre rodiny, ktorá je zaradená do služby na podporu rodín, ako to bude s financovaním v rámci oblasti podpory rodín. Že či budú VÚC-ky poskytovať na to financie, alebo ho budeme ho mať opäť len v zákone a budeme dúfať, že niekedy v budúcnosti niekto, sa niekto nájde, kto zabezpečí túto službu kompletne finančne. Avšak to, čo vyčíta i Európska komisia Slovensku v oblasti podpory rodín, je najmä slabé zosúladenie práce a rodiny, a to podľa všetkého bol i hlavný dôvod, prečo sa vláda nakoniec alebo ministerstvo práce ujalo tejto témy. No namiesto zavedenia rámca vidím zavedenie množstva prekážok, ktoré v praxi spôsobujú problém všetkým poskytovateľom už doteraz fungujúcej služby starostlivosti o deti do troch rokov, teda jaslí. A tu sa mi naskytá otázka, či ide ministerstvu o likvidáciu súkromných poskytovateľov, a tak nahrávanie rozvoju verejnej služby v tejto oblasti, alebo podľa spôsobu, ktorý ministerstvo zvolilo, je táto služba len na to, aby cez ne mohli ísť opäť financie aj z eurofondov.
Som si istá, že zosúladenie by naše matky alebo teda rodičia privítali možno skôr rozvinutím infraštruktúry, o čo, čo sa v podstate aj istým spôsobom bude diať cez dotácie z ministerstva práce. Len opäť je to len čiastočné riešenie, lebo namiesto toho, aby sme túto infraštruktúru rozširovali rôznymi spôsobmi, zameriavame sa len na budovanie jaslí akože s dobrým priestorovým vybavením, ale zabúdame na rôzne alternatívne formy pre detičky, napríklad rôzne motivácie pre zamestnávateľov, aby boli ochotnejší prijímať matky detí na iný ako na plný úväzok, alebo budovanie nejakých malých klubov detí pri, pri..., v rámci práce u zamestnávateľov. My namiesto toho, aby sme rozvíjali práve takéto jednoduché formy škôlok a jaslí v prostredí zamestnania rodičov alebo rozvoja krátkodobých služieb, namiesto toho, aby sme sa snažili o rôznorodosť služieb, my budeme radšej zahlcovať novými povinnosťami, ktoré však rodičia, ako nižšie popíšem, ani nevieme poriadne skontrolovať, lebo ministerstvo sa neunúvalo ani len vytvoriť samostatnú prílohu k tomuto zákonu.
Ak sa pozrieme na zariadenie starostlivosti o deti, alebo tzv. jasle, odvolávajú sa v tomto zákone o sociálnych služieb na prílohu 4 zákona o sociálnych službách, podľa ktorej sa stanovuje odkázanosť na inú fyzickú osobu. Ako problém teda vidím to, že nemajú, že táto služba na starostlivosti o deti do troch rokov nemá samostatnú prílohu, čo môže byť mätúce, ak to porovnávame práve so starostlivosťou o napríklad seniorov alebo zdravotne postihnutých.
Zadefinované bežné úkony v starostlivosti o dieťa, ide tam napríklad o úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o domácnosť, toto sú odborné činnosti a som presvedčená o tom, že by mali mať rovnako samostatnú prílohu, ktorá bude určovať bežné úkony starostlivosti o dieťa, kde budú presne popísané. V tomto prípade by už nebolo nutné odkazovať na sociálne služby alebo teda na tie úkony, o ktorých som hovorila, ktoré sú zavesené v prílohe č. 4. V zákone o sociálnych službách je stanovené, že za odborné činnosti sa nemôže brať poplatok, keďže na ne prispieva štát alebo samospráva. Naopak, v škôlkach rodičia platia stravné a školné, takisto odborné činnosti v tomto prípade platí štát. A opäť, keďže sa odvolávate na prílohu 4 zákona o sociálnych služieb, služieb, službách, veľmi ma zaujíma, kto a ako ich bude platiť tomuto zariadeniu, ako budú viesť poplatky, či len za stravné, ktoré sa môžu vlastne aj teraz pri sociálnych službách žiadať, a akým spôsobom budú vyberať napríklad školné alebo ako nazvú túto platbu.
Vieme, že tu nastáva aj problém, keďže škôlky, predpokladáte, že zariadenia starostlivosti o deti alebo teda jasle vzniknú aj rozšírením dnešných škôlok, tak vznikne otázka, ako bude zriaďovateľ, najčastejšie obec, ktorá obsahuje aj základnú školu a škôlku, a budú chcieť robiť aj starostlivosť o deti do troch rokov, tak na základe čoho oni budú postupovať. Tieto zariadenia budú absolútne nekompatibilné, pretože škola a škôlka idú podľa zákona o školstve alebo z dielne ministerstva školstva a zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov pôjde o, pôjde podľa zákona z dielne ministerstva práce, čo teda naozaj bude spôsobovať, verím tomu, nie jednu vrásku na čele riaditeľa. Bojím sa, že z toho môže vzniknúť jeden veľký galimatiáš, ktorý nikto nebude vedieť rozriešiť. Iná vec je, samozrejme, ak tieto zariadenia budú vznikať samostatné ako nové, ako nové subjekty. Tam tieto otázky odpadnú. Ale predpokladám, že keďže je snahou navrhovateľov, aby vznikali najmä verejné zariadenia, túto otázku som nepočula, že by ste ani nastolili a samostatne riešili.
Ďalšia otázka pre mňa vyvstáva, kto bude môcť odkontrolovať kvalitu poskytovania služby. Ak tam mám zadefinovanú medzi úkonmi výchovu, otázka je, či sociálni pracovníci sú schopní skontrolovať, či sa vykonáva výchova tak, ako by mala. Jednoducho si myslím, že toto naozaj parketa školstva. A jedine tá bude vedieť skontrolovať, do akej miery je vykonaná táto služba správne alebo nesprávne. Lenže, bohužiaľ, vy ste celú službu zavesili na zákon o sociálnych služieb, nie na, nie na školské zákony, a preto sa obávam, že to z toho naozaj môže vzniknúť jedine veľký chaos. Zaujímalo by ma, kde sa môže vlastne rodič sťažovať, ak tá služba nebude poskytovaná dobre, ako sa to bude kontrolovať. Či máte vymyslený postup, ako sa bude táto služba alebo vykonávanie služby kontrolovať. A na druhej strane, ak budú rodičia samoplatcovia, tak vlastne ani ministerstvo nebude mať dosah alebo tá sociálna sféra nebude mať dosah na kontrolu. A tu sa opäť vraciame teda späť na začiatok, že ak nebudú platiť štandardy kvality, štandardy, ktoré teda vieme, že mnohé zariadenia alebo zaradenia majú odsunutú účinnosť na rok 2018. Ale ak nebudú platiť v takýchto zariadeniach starostlivosti o deti, tak nemôžeme ani vedieť kontrolovať odborné činnosti.
Príloha 2 zákona o sociálnych službách hovorí o podmienkach kvality poskytovania sociálnych služieb, o tých štandardoch kvality. Všetci ich majú napĺňať. Zaujíma ma, či táto služba, ktorá bola, ktorá bude ako nová služba, bude z tohto procesu vyňatá, alebo bude naozaj zahrnutá medzi štandardy, keďže ide o sociálnu službu, pretože každé zariadenia musí mať vypracované vlastné štandardy, každé zariadenie sociálnych služieb. A vlastne aj zariadenie pre deti do troch rokov je už teraz zariadenie sociálnych služieb. Celé procesy si spracovávajú jednotlivé zariadenia. Otázka je, budú aj oni vypracovávať takéto štandardy? Riaditeľka, ktorá doteraz, ktorá sa riadila len podľa školských zákonov, bude vedieť robiť skutočne aj agendu podľa zákona o sociálnych služieb? Okrem iného mi to hovorí len to, že môže vzniknúť z toho riadne veľký chaos.
Ak by sme sa na to pozreli zo strany ministerstva zdravotníctva, všeobecne je známe, že zariadenia, ktoré majú deti do troch rokov, sú pod prísnejšími kritériami aj zo stránky ministerstva zdravotníctva. Potrebujú mnohé zariadenia, napr. aj sterilizátor alebo iné pomôcky, ktoré, ktoré sú akoby nevyhnutné pri takejto kategórii detí. Zaujíma ma, že či budú chodiť kontrolóri kontrolovať takéto zariadenia, ktoré súvisia len naozaj so starostlivosťou detí do troch rokov alebo sa bude prižmurovať oko nad tým, že zariadenia ich nebudú mať. Zdá sa mi, že tie podmienky, ktoré ste nastavili pre detské jasle, sú naozaj príliš striktné. Až zbytočne. Som zvedavá, či naozaj nejaké zariadenie dostane aj pokutu za to, že nesplní povinnosti, ktoré jej dávate. Obávam sa, že ak by ste pokračovali takýmto spôsobom, tak sa stane, že môže dôjsť k zániku - a obávam sa, že aj dôjde, je to avizované - už existujúcich zariadení starostlivosti o deti do troch rokov. Je evidentné podľa novely, že bude dochádzať k veľkému navýšeniu finančných prostriedkov, ktoré budú musieť zariadenia investovať, aby vôbec mohli prevádzkovať túto službu.
Takže čo s tým? Nebude vám vadiť, že zaniknú zariadenia nielen tie, ktoré možno sa hrali na dobrých poskytovateľov, ale možno aj materské centrá, ktoré vykonávali svoju funkciu dobre. Zdá sa mi, že takéto otázky v súvislosti práve aj v súvislosti s materskými centrami vôbec nemáte vysporiadané. Možnože aj zariadenia, ktoré sa doteraz starali o deti, poskytovali dobrú službu, ale nebudú schopní vyjsť v ústrety všetkým nariadeniam, ktoré cez tento zákon vzídu, budú musieť pozatvárať alebo nebudú môcť vykonávať svoje služby.
Teraz by som sa na chvíľočku zamerala aj na denné stacionáre, ktorých sa síce prezident ani nedotkol, ale rada by som predsa len zopakovala aspoň základný problém, ktoré, ktorý v tejto oblasti vidím a ktorý sme takisto v rozprave hovorili, dávali sme aj pozmeňovacie návrhy. Podľa mňa je chybou, že ste, zopakujem teda ešte, že je veľkou chybou, že ste službu starostlivosti o deti do troch rokov zaradili medzi sociálne služby. Je to podľa mňa veľmi zlá cesta, ktorú teraz vieme zmeniť len tým, že, tak ako nám prezident radí, neprijímame novelu ako celok alebo sa stotožníme s jeho pripomienkami.
Ale teda k tým denným stacionárom. Trošku ma mrzí, že prezident sa nezaoberal pripomienkami, ktoré sme dávali aj v tejto oblasti, a rozumiem tomu, že ministerstvo chcelo upravovať spôsob poskytovania služby v denných stacionároch, pretože tam naozaj dochádzalo k veľkým únikom. Ale to opäť hovorí len o lajdáckosti prípravy služby, ktorú ste vlastne sami zavádzali a ktorá bola, ktorá bola možno mnohým... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Aha, to som, to som opomenula. ... a ktorá bola zneužívaná. A teda v tom prípade je ale dosť dlhý čas, že ste nechali štyri roky fungovať a možnože nabaliť sa tým, ktorí sa na tom vedeli nabaliť. Takže v tom prípade veľmi dlho ste nechali tento stav takto zle nastavený, ako ste ho nastavili. A keďže ste už mohli mať komplet dáta pre denné stacionáre, a už, už mi vypršiava čas, keďže ste už mali mať za tie štyri roky kompletné dáta pre denné stacionáre, nechápem, že opäť ste nastavili podmienky pre denné stacionáre tak, že z toho pravdepodobne vypadnú, alebo tie povinnosti, ktoré dávate denným stacionárom, sú likvidačné aj pre kvalitných poskytovateľov sociálnej služby.
Summa summarum stotožňujem sa so všetkými pripomienkami, ktoré navrhol prezident republiky, a len vyjadrujem ľútosť nad tým, že denných stacionárov sa nezastal, pretože podľa mňa je možné tam urobiť úpravy, ktoré by zlepšili fungovanie týchto stacionárov bez toho, aby boli zneužívané služby.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.12.2016 18:36 - 18:38 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V úplnom závere tejto schôdze by som chcela vyzvať ctených kolegov, aby sa naozaj zamysleli pri hlasovaní o tomto zákone. Prvýkrát bol predkladaný práve pri príležitosti 25. výročia zmeny režimu, takto je to asi najlepšie nazvané. A dovtedy, tých 25 rokov naozaj existuje deficit, 25 rokov tu máme deficit, ani jedna vláda sa k tomu neodhodlala. A teraz môžme špekulovať, z akých dôvodov sa k tomu neodhodlala. Že či naozaj medzi sebou mala toľko ľudí, ktorí boli spriaznení s týmto režimom minulým, dokonca možnože, dokonca možno aj poberali tie výhody, alebo čo za tým bolo. Boli naozaj tí predstavitelia tak chránení, ako sú aj dnes možnože niektorí chránení? Tretíkrát sme v parlamente s týmto návrhom zákona. Žiadame vás o podporu preto, aby obete bývalého režimu boli aspoň čiastočne a úplne symbolicky odškodnené.
Ešte čo sa týka finančných nárokov, tak práve tie by boli na štátny rozpočet žiadne, pretože to, čo by sme dali tým pár, v úvodzovkách, naozaj pár obetiam, ich manželkám alebo vdovám po týchto ľuďoch, by jednoznačne určite vykryli stiahnuté výsluhové dôchodky alebo skrátené výsluhové dôchodky eštebákov.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.12.2016 18:08 - 18:09 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi na začiatku štatistiku, bude jej trochu viac, ale prosím vás, aby ste sledovali pozorne. A chcem povedať, že keď hovoríme o tomto zákone, hovoríme nie o paragrafoch hovoríme o skutočných ľuďoch. O skutočných ľuďoch. Od nástupu komunistov k moci bolo v Československu evidovaných 250-tisíc politických väzňov, 250-tisíc politických väzňov, 70-tisíc z nich slovenských. Aj keď sa mi zdá, že je to takto zbytočne oddeľovať, lebo boli naozaj v jednom vreci. Z tých 250-tisíc politických väzňov bolo 241 popravených. Prišli o život, boli zabití. Viac ako 600 zahynulo pri výsluchoch bezpečnostných zložiek. Tie výsluchy viedli tí príslušníci Štátnej bezpečnosti, ktorí dostávali tie výsluhové dôchodky za to, že robili to, čo robili, že ich zabíjali, prenasledovali, že ničili ich rodiny a ich osudy. Viac ako 8-tisíc občanov bolo poslaných do táborov nútených prác. A okolo 5-tisíc mladých mužov sa nedobrovoľne ocitlo vo vojenských pracovných technických táboroch.
V čase barbarskej noci, tzv. barbarskej noci bolo 2 500 kňazov a rehoľníkov internovaných. Rada by som vám ukázala tváre niektorých z nich, aby ste vedeli, že to boli skutoční ľudia, tak ako vy, tak ako ja. Tí ľudia, ktorí zahynuli pri výsluchoch bezpečnostných zložiek, teda tých 600 ľudí, približne 600 ľudí, možno aj viac, ale okolo 600 ľudí, nezahynuli ani na chrípku, ani na rakovinu. Zahynuli rukou iných ľudí. A títo za to nikdy neboli nieže potrestaní, neboli nikdy za to ani inak postihnutí, lebo konali vraj podľa vtedy platných zákonov a tým pádom je to v poriadku. Ak sa pamätáte, podobne sa obhajovali ľudia aj po skončení druhej svetovej vojny.
Zopakujem aj to, čo povedal pán kolega Budaj. V tomto zákone nejde o trestanie, to je len odobratie neoprávnených benefitov. Odobratie neoprávnených benefitov za robenie zla, pretože za toto zlo niekto dostával dobro. Takže mnohí dostávajú výsluhové dôchodky za vraždy, za prenasledovanie, za ničenie celých rodín. A mnohí vôbec dodnes nechápu, čo vlastne spáchali.
Dovolím si ešte, ešte pokračovať v číslach. Na Slovensku bolo v roku 1945 až 1989 presne 71 168 osôb odsúdených za politické delikty, 8 240 osôb v táboroch nútenej práce v rokoch 1949 - 1954, 5 135 vojakov v pomocných technických práporoch, 4 739 osôb v rámci tzv. Akcie B presídlených z väčších miest na vidiek, 112 gréckokatolíckych kňazov s manželkami a 486 deťmi boli v rámci Akcie P, pravoslávie, deportovaných do českých krajov, to malo viesť k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi, 2 548 internovaných rehoľníkov, 1 644 internovaných rehoľníc, 6 973 osôb odvlečených do Sovietskeho zväzu, z nich 528 osôb zomrelo. A možnože si poniektorí spomeniete aj na proces s podtatranskou mládežou, kde išlo naozaj o veľmi mladých ľudí, maturantov. Mám tu vypísaných pätnásť mien: Bohuš Jakubiak, Alojz Lenkovský, Lucian Neupauer, Tibor Porubovič, nejdem ich čítať všetky. Sú to mladí ľudia, maturanti, z ktorých urobilo zopár letáky, začali ich roznášať, hneď ich zobrali. Dvaja z nich chceli utiecť. A zopár sadzieb, koľko dostali, prvý menovaný 15 rokov, druhý menovaný 15 rokov. Týchto sadzieb bolo naozaj veľa.
Komunisti sa dopustili v našej krajine veľa zločinov proti ľudskosti a odškodnenie obetí a potrestanie vinníkov bolo v našej krajine dodnes neuspokojúce. Tu musím povedať, že prvoplánovým cieľom v žiadnom prípade, to opakujem, nie je trestanie vinníkov. Ide o satisfakciu pre všetkých, ktorí boli poškodení minulým režimom. Veľmi ťažko sa mám bude žiť v krajine, resp. v priestore, kde žijú tieto obete, ktorým sa nedostalo zadosťučinenia, a kde žijú komunistickí zločinci, ktorí si dodnes užívajú prostriedky získané skutočne odsúdeniahodným spôsobom. Navyše, je veľmi nemorálne a vo vyspelej krajine neprijateľné, aby boli prisluhovači režimu a páchatelia týchto zločinov vyššie, mali vyššie alebo rovnaké benefity a dôchodky ako ich obete.
Tu si možno treba uvedomiť, ak sme hovorili, že výsluhové dôchodky sú okolo 670, 600 – 700 eur, sú to priemerné dôchodky. Tie dôchodky u niektorých idú omnoho vyššie. Sú, samozrejme, aj nižšie. Mnohí z nich k tomu dostávajú aj dôchodky zo Sociálnej poisťovne, z bežného sociálneho zabezpečenia. A treba povedať, že všetky tie ich obete, ktoré boli prenasledované v režime, vzhľadom k tomu, že sa nemohli už normálnym spôsobom zamestnať, viete, že išlo o lekárov, proste vzdelaných, množstvo z nich bolo naozaj vzdelaných ľudí, ktorí sa na základe procesov nedostali viac k práci, ktorú vyštudovali, ktorá ich bavila, ktorá ich mohla rozvíjať. Mohli pracovať len ako kuriči, ako, ja neviem, upratovali, v obchodoch predavačky robili. Dostávali veľmi nízke mzdy, a to znamená, že ich dôchodky nieže sú nízke, ale sú veľmi nízke, sú až dehonestujúco nízke. Z toho vyplývalo, že mali problém aj vyživiť svoju rodinu. Nevraviac o tom, že celému systému vôbec nezáležalo na tom, ak bol človek odsúdený do väzenia, že čo je s rodinou, ktorá zostala po tejto obeti. Celý komunistický, socialistický režim, na tom vôbec nezáležalo. Deti nemohli študovať to, čo by si boli priali. Boli poznačené celé rodiny. A toto si málokto uvedomuje.
Slovenská republika 23. augusta 2011 podpísala Varšavskú deklaráciu, kde ako signatár slávnostne vyhlásila, toto podpísala Slovenská republika, že "zločiny totalitného režimu v Európe budú uznané a potrestané, že bude podporovať obete totalitných režimov a potrestá ich vinníkov". Týmto návrhom zákona s k tejto deklarácii doslovne hlásime a žiadame, aby spravodlivosti bolo učinené zadosť. Potom neskôr, 17. januára 2012 v Prahe podpísali zástupcovia 17 združení platformy európskej pamäte, uznávanej organizácie, samozrejme, deklaráciu, v ktorej žiadajú, aby zákonné orgány, zákonodarné orgány štátov a orgány Európskej únie prijali zákony na potrestanie komunistických zločincov a zrušili všetky benefity, ktoré títo ľudia majú. Preto si myslím, že zákon nestráca nič na aktuálnosti, aj keď je predkladaný po dvadsiatich, dnes po dvadsiatich siedmich rokoch.
Som si istá, že zákon sa stretne na jednej strane s veľkým pochopením, najmä u tých, ktorí boli perzekvovaní a ktorí takéto niečo očakávajú už 25 rokov. A stretne sa s veľkým nepochopením u tých, ktorí toto všetko vykonávali. A tu ide najmä o príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Tým, že vstúpili do služieb tohto orgánu, deklarovali príslušnosť k politickej moci a súhlas s páchaním toho, čo od nich bolo požadované. Neobstojí dokonca ani vyhlásenie, že niektorí tam možno pôsobili veľmi krátko, pretože vedeli, do čoho idú. Vedeli, čo to všetko obnáša a s čím všetkým budú konfrontovaní.
Do procesu prípravy tohto zákona bol zainteresovaný samozrejme aj Ústav pamäti národa, od ktorého sme mali podklady na vypracovávanie tohto návrhu. Takže ústav nám bol nápomocný. V podstate by sa dalo povedať, že Ústav pamäti národa bol iniciátorom tohto návrhu zákona, ale takým spôsobom, že ústav chodil a oslovoval všetky kluby Národnej rady v minulom volebnom období a žiadal ich, aby na základe deklarácie, ktorá bola podpísaná aj vládou Slovenskej republiky, aj potom združením, ktoré spája, alebo teda platforma pamäti národa, tak chceli, aby sa vláda tým naozaj začala zaoberať. Takže škoda, že možno nezareagovali viaceré kluby.
Na záver mi dovoľte povedať, že keď sme prvýkrát predkladali tento návrh zákona, pán minister Kaliňák nám vtedy povedal, tie výčitky už si presne nepamätám, že čo sa mu na ňom nepáči, ale povedal jednu dôležitú vec, že on má v šuflíku iný zákon. Zákon, ktorý predkladalo ministerstvo. A ja sa pýtam, že prečo ho za tie posledné dva roky, teda tri roky, za ktoré sa snažíme predkladať tento návrh, rozprávať o ňom, pôsobiť aj v spoločnosti k tejto téme, prečo ho nevytiahol a prečo on nebol ten, ktorý poskytne satisfakciu a zadosťučinenie obetiam politického režimu?
Ja chcem veriť, že tento návrh zákona má šancu sa dostať na ďalšiu diskusiu do Národnej rady. Verím, že spoločnými silami by sa možno dal vylepšiť. Už ani neviem, čo mám povedať, ako vylepšiť. Ale verím tomu, že posunutím do druhého čítania by ste, kolegyne, kolegovia, urobili veľké gesto pre ľudí, ktorí na tú satisfakciu čakajú. Mnohí umreli, mnohí sa jej ani nedočkali. A nemyslíte si, že po dvadsiatich siedmich rokoch by sa to už naozaj mohlo stať?
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.12.2016 17:44 - 17:51 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, mám tú česť predstaviť návrh, ktorý je na tejto schôdzi v roku 2016 posledným návrhom zákona predstavený v tejto Národnej rade. Aj možnože nakoniec dobre, že to bude takto v takejto situácii. Prvýkrát sme takýto návrh zákona predstavovali, keď bolo 25. výročie od doby, keď sa zmenil režim. Tvrdo povedané, možno, ale určite pravdivo, a doteraz sme neboli schopní vysporiadať sa s krivdami, ktoré predchádzajúci komunistický režim u nás zanechal. Škody, ktoré napáchal komunizmus, sa určite nedajú vyčísliť a neexistuje ani tá suma, ktorá by ľuďom angažujúcim sa v protikomunistickom odboji dokázala vrátiť ich sny, odškodnenie za nespravodlivosť, utrpenie, krivdu, ktorú komunisti na nich a na ich najbližších spáchali. Určite ani samotné odškodnenie, ktoré navrhujeme, im tieto sny nevrátia. Hodnotu ľudského života, ktorý bol po 40 rokov utláčaný, im to nijakým spôsobom nenahradí. Takže aj tento zákon, prosím vás, berte ako satisfakciu za roky strádania, ktoré pretrvávajú doteraz. U tých ľudí, ktorí boli takto poškodení, skutočne pretrvávajú až doteraz.
Poviem v skratke, čoho sa návrh týka, a potom viac poviem v rozprave. Návrh by som rozdelila na dva celky. A to, jeden celok hovorí o odškodnení obetí komunistického režimu a ich manželov, manželky alebo vdov po týchto poškodených. Navrhujeme jednorazové odškodnenie vo výške 1 000 eur. Na druhej strane tá druhá časť zákona pojednáva o plošnom zdanení výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 percent. Stretli sme sa s názorom, že sme príliš ústretoví s tým, že chceme zdaniť tieto dôchodky o 50 percent. Sú mnohí, ktorí by povedali, že úplne odstrániť výsluhové dôchodky pre takýchto ľudí. A ešte oblasť, o ktorej hovoríme. Ide o pracovníkov príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Príslušníkov. Nie teda iba spolupracovníkov, ktorí neboli viazaní pracovnou zmluvou.
Slovenská republika sa prijatím tohto návrhu zákona pripojí k iným krajinám, ktoré sa vyrovnali so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli tak príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky alebo na príplatky za služby v týchto tajných bezpečnostných zložkách. Napríklad v Nemecku došlo k zníženiu penzií bývalých príslušníkov tajnej služby Stasi, v Maďarsku došlo k úplnému zrušeniu výsluhových dôchodkov pre príslušníkov takýchto zložiek a po nedávnej legislatívnej zmene v Poľsku došlo k výraznému kráteniu výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti.
Otázky možného rozporu, lebo s tým sme sa stretávali pri vypracovávaní, otázky možného rozporu takýchto právnych úprav s ľudskými právami a základnými slobodami zamietol pred dvoma rokmi Európsky súd pre ľudské práva, kde v plnom rozsahu odobril poľskú právnu úpravu znižovania výsluhových dôchodkov, pričom konštatoval, že služba sťažovateľov v tajnej polícii, ktorá ostro potláčala základné ľudské práva chránené európskym dohovorom, môže byť dostatočnou okolnosťou na stratu pridaných benefitov. A máme tým na mysli práve výsluhové dôchodky. Pričom k takémuto zásahu do ich výsluhových dôchodkov môže dôjsť aj spätnou právnou úpravou. Takže z tohto vyplýva aj odôvodnenie, prečo sme sa pustili do úpravy podobnej, ako platí dnes v Poľsku. Preto, lebo tam už je aj európskym súdom potvrdené, že ten spôsob vysporiadania sa s touto témou je urobený dobre.
Návrh zákona je koncipovaný tak, že prostredníctvom dane, vyberanej zrážkou, bude bývalým príslušníkom Štátnej bezpečnosti a ich bezpečnostných zložiek dodatočne strhávaných 50 % ich výsluhových dôchodkov. Keďže sa predpokladá, že vysoko postavení príslušníci mali dnes priemerné výsluhové dôchodky na úrovni 600 až 700 eur, ich zdanením by sa tak dostali približne na priemernú úroveň starobných dôchodkov v Slovenskej republike. Návrh zákona nerozlišuje medzi bývalými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti podľa dĺžky vykonávanej činnosti, keďže už len skutočnosť, že sa podieľali na popieraní základných práv a slobôd, je rozhodujúca na účely znižovania výsluhových dôchodkov. A na druhej strane je potrebné vzdať morálnu úctu politickým väzňom, ktorí trpeli v dobe neslobody, ako aj ich manželkám, ktoré boli neraz priamo postihnuté stratou živiteľa a následným politickým sledovaním, a to prostredníctvom symbolického odškodnenia v podobe jednorazového finančného príspevku 1 000 eur. Myslím, že je najvyšší čas, aby sme sa, a Slovenská republika, aby sa vysporiadala s týmto dlhom z minulosti a aspoň takto symbolicky a morálne odškodnila ľudí, ktorí trpeli nie preto, že skutočne chceli zle v Československu, chceli spôsobovať nejaké zlo v Československu, ale len preto, lebo chceli slobodne vyjadrovať svoj politický názor, prípadne svoje náboženské presvedčenie.
Ďakujem pekne. Viac o tom poviem v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8.12.2016 16:03 - 16:04 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Iba veľmi krátke zhrnutie rozpravy. (Výkriky z pléna.) Prosím vás, pani predsedajúca, zjednajte nápravu. (Reakcie z pléna. Zaznievanie gongu.)
Dovoľte mi, aby som iba zhrnula rozpravu. V rozprave vystúpilo päť poslancov. Bol podaný jeden doplňujúci návrh k uzneseniu, pán poslanec Dostál, hlasovať o každom bode samostatne. Ďakujem ešte raz za celú diskusiu a ďakujem aj za prácu, ktorú ste vykonali, s takým malým dovetkom, budem veľmi rada, ak budete v tejto práci pokračovať aj v duchu ochrany obetí, čo vlastne nebolo ešte povedané alebo zduplikované, že samozrejme treba chrániť práva všetkých osôb, všetkých skupín, ktoré žijú na Slovensku. A stále aj ja vnímam taký väčší dôraz na práva obetí. Ale toto vôbec nechcem rozoberať z pohľadu, o ktorom sa tu z úst niektorých poslancov rozprávalo, ale stále mám pocit, nedostatočne sú zároveň aj ochránené práva obetí trestných činov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2016 12:07 - 12:09 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Krátko by som zareagovala.
Pán poslanec Kotleba tu rozprával o tom, že možno nevhodným spôsobom začala pani ombudsmanka alebo uviedla túto správu. Ja neviem, čo by bolo vhodným spôsobom uvedenia tejto správy. Každopádne mne ide o to, aby naozaj každému jednému človeku, aby každý jeden človek mal nárok na to, aby sa k nemu každý dôstojne správal. Je jedno, či je to Róm, či je to moslim, či je to žid, či je kresťan, či je biely, či je čierny, jednoducho ten úrad ombudsmana je tu na to, aby sa rovnako dodržiavali práva každého jedného človeka. Ak Rómovia, o ktorých ste hovorili, robia zlé veci, zneužívajú systém, však opravme systém, urobme opatrenia, ale netvárme sa, že oni nie sú tí, ktorým by mali byť práva priznané, ktoré by si tieto práva mohli uplatňovať. Veď to je choré myslenie, to čo tunak hovoríte!
Pán Krajniak, naozaj nie som odborník na otázky ministerstva vnútra, ale zdá sa mi, jako už dlhšie obhajujete tie názory ministerstva vnútra a zdá sa mi, že na to ako ich obhajujete, pravdepodobne s nimi súhlasíte. Ale zatiaľ ja nevidím žiadne zlepšenia v tom systéme, ktoré pán minister Kaliňák aj z času na čas povie a vysvetlí, prečo tak konal, ako konal. Tak v tomto neviem. Mne sa zdá, tak ako je napísané to opatrenie v mimoriadnej správe, úplne logické a samozrejme, že je to vec na odbornú debatu. Nech sa odborníci stretávajú, ale netvárme sa, že pán minister vnútra vie najlepší spôsob na riešenie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8.12.2016 11:46 - 11:58 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, kolegyne, kolegovia, pani verejná ochrankyňa práv opäť raz využila svoje právo vyplývajúce z § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv a predložila Národnej rade mimoriadnu správu, ktorá sa v tomto prípade týka skutočností svedčiacich pre závažné porušenie základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov.
Na tomto mieste by som možno doplnila kolegu poslanca Galka, ktorý začal hovoriť o spôsobe prerokovania vo výboroch. Aspoň krátku chvíľku teda dovoľte aj tomuto sa povenovať. Začala sa rokovať správa verejného ochrancu, mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv na ľudskoprávnom výbore. Prebehla silná diskusia, o podrobnostiach možno netreba hovoriť. Ale čo možnože je dobré povedať, že tiež som mala pocit, že tie zistenia sú také, že nebude problém stretnúť sa naprieč koalíciou, opozíciou o tom, že zistenia by mohli byť pretavené do skutočných opatrení v zmysle zmeny zákona. Preto sme aj do pôvodného opatrenia navrhli, do pôvodného uznesenia alebo do uznesenia predloženého Národnej rade navrhli aj požiadavku na vládu Slovenskej republiky, aby predložila návrh novely zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov v súlade s odporúčaniami uvedenými v mimoriadnej správe verejného ochrancu práv. A rovnako sme chceli vládu požiadať, aby predložila návrh zákona, ktorým sa zriadi nezávislý orgán vyšetrovania policajných postupov a postupov iných štátnych orgánov voči fyzickej osobe, pri ktorých je podozrenie na neoprávnené použitie sily, mučenie, kruté a neľudské zaobchádzanie.
Zároveň na tomto výbore podala doplňujúci návrh aj pani kolegyňa Natália Blahová o uskutočnení poslaneckého prieskumu. Po prednesení tohto uznesenia sa strhla dosť vášnivá diskusia a videli sme, že záujem o prijatie takéhoto uznesenia naprieč politickým spektrom, bohužiaľ, nie je. Ale čo ma veľmi prekvapilo, poslanci neboli ochotní zobrať správu ani na vedomie. To bolo pre mňa veľmi prekvapujúce. Namiesto toho si vyžiadali, čo majú na to právo a aj sme to odsúhlasili napokon, vyžiadať správu od ministerstva vnútra, akoby postoj ministerstva vnútra k tejto správe. Následne správa prišla do stanovenej lehoty. Mali sme rokovať, pokračovať v prerušenej rozprave k mimoriadnej správe verejnej ochrankyne práv a stalo sa, že poslanci vládnej koalície rokovanie výboru pre ľudské práva, kde sme mali pokračovať vlastne pojednávaním o správe, ktorú si oni vyžiadali od ministerstva vnútra, odignorovali. Odignorovali vlastného ministra vnútra, jeho správu! Toto bolo pre mňa naozaj dosť prekvapujúce. To znamená, že z tohoto výboru ani platné uznesenie prijaté nebolo, a ak ste si všimli, v úvode som prečítala len informáciu. Pardon (rečníčka zašla na miesto spravodajcu), ospravedlňujem sa. Takže toľko len k procesu.
A budem pokračovať už tým, čo mám pripravené. Musím pripomenúť, že pani ombudsmanka je v tomto parlamente pravdepodobne poslednýkrát ako verejná ochrankyňa práv. Preto si dovolím aj v závere jej pôsobenia poďakovať za povýšenie inštitútu verejného ochrancu práv, za všetky jej aktivity, na ktoré sme neboli za jej predchodcu zvyknutí. A teraz nehodnotím to, že naozaj je pár otázok, v ktorých sa neviem možnože stretnúť alebo súhlasiť s pani ombudsmankou, ale musím uznať, že jej vlastná aktivita, otvorené oči na problémy tejto spoločnosti, je niečo, čo som vnímala a mnohí to vnímajú veľmi pozitívne. Viem, že nie pre všetkých je takáto iniciatíva pani ombudsmanky vítaná. A možno sa niektorým zdá, že ich oberá o čas.
Ja si, naopak, veľmi cením, že pani ombudsmanka vo svojom úrade, ktorý u nás nemá dlhú tradíciu, ukázala, že verejný ochranca práv nemusí byť len povinnou figúrkou, prípadne formálne splnenou úlohou, ktorou sa môžeme prezentovať pred medzinárodnými inštitúciami a dokumentovať rešpektovanie medzinárodných zmlúv a rešpekt k ľudským právam v našej republike. Pani doktorka Dubovcová ako ombudsmanka prejavila počas svojho funkčného obdobia naozajstný záujem o ľudí. Urobila, čo jej dovoľovali jej kompetencie, a ukazovala naozaj iniciatívny postoj a prístup k vlastným povinnostiam, ale – čo je najdôležitejšie – k problémom ľudí, najmä tých, ktorí sú zraniteľní a málokto sa o nich zaujíma. Za to jej chcem aj takto verejne poďakovať.
Tu by som možnože na margo poznámky pani poslankyne Vaľovej, ktorá sa bránila, že nie všetky podnety akoby; alebo nezaoberá sa všetkými vážnymi vecami v spoločnosti. Tu si naozaj treba uvedomiť, že pani ombudsmanka chráni občana voči verejnej moci, voči štátnej moci, štátnym úradom. Nie voči občanom navzájom.
V predloženej správe nám predkladá výsledky prieskumu, ktorý sa týkal ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb umiestnených v celách policajného zaistenia. V rámci prieskumu zistila závažné veci, o ktorých referuje vo svojej správe a zároveň predkladá aj návrhy na ich odstránenie. Tu by som si dovolila pripomenúť, že naozaj každá správa, ktorá prišla do parlamentu, a nie každá správa, ktorá bola prerokovaná v parlamente, obsahovala vždy sadu odporúčaní pre jednotlivé ministerstvá, často s návrhmi aj legislatívnych zmien. A je mi veľmi ľúto, že tieto zmeny boli málokedy použité, využité na zlepšenie stavu.
V tejto súvislosti by som chcela oceniť, že sa pustila do prostredia, ktoré; v rámci tejto správy mimoriadnej, ktoré väčšinou málo poznáme. Naše predstavy si v tomto tvoríme podľa filmov alebo vôbec nie a ako je ľudskej povahe prirodzené, asi o tom ani nechceme rozmýšľať a veľa vedieť. Treba povedať, že toto prostredie iste nie je skleníkové a že samo môže viesť k nevhodným a ponižujúcim praktikám. Bohužiaľ, pocit moci a nadradenosti, ktorý môžu mať príslušníci policajných zložiek voči podozrivým a obvineným, ich môže viesť a často vedie k nevhodnému až krutému zaobchádzaniu. A určite to nechceme paušalizovať, toto moje tvrdenie.
Iste, prieskumom nemožno zistiť všetko, ale to, o čom referuje mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv, je naozaj alarmujúce. Ombudsmanka konštatuje, že slovenská polícia na obmedzenie osobnej slobody fyzickej osoby nepoužíva výlučne na to zákonom určenú celu policajného zaistenia a nepostupuje pri obmedzovaní jej osobnej slobody výlučne zákonom ustanoveným postupom. Nechcem tu opakovať zistenia uvedené v správe, ktorú máte pred sebou, ale chcem povedať, že také prostredie, o ktorom správa pojednáva, veľmi málo môže slúžiť na to, aby viedlo k spravodlivosti či eliminácii násilia. Hovorím o tých priestoroch. Také prostredie potlačením ľudskej dôstojnosti na jednej strane a posilňovaním pocitu moci na druhej strane skôr asi vedie ku krutosti, k agresivite a k ďalšiemu násiliu.
Preto som bola veľmi zvedavá na stanovisko ministerstva vnútra k predmetnej správe, ktoré si vyžiadali poslanci vládnej koalície. Musím povedať, že to, čo mi v stanovisku ministerstva najviac chýbalo, je práve ľudský a najmä premýšľavý prístup. Stanovisko je písané veľmi nezainteresovaným a ľahostajným jazykom, je formálnym splnením nejakej povinnosti. Používa prázdne slová a frázy, na výhrady ku konkrétnym pochybeniam reaguje tým, že "má na zreteli" napríklad, prípadne "dbá na dodržiavanie", prípadné kroky "bude realizovať", ale nevedno kedy a kto a ako. Je naozaj iba ukážkou formalizmu a alibizmu.
Aj preto apelujem na kolegov poslancov, aby si naozaj pozorne prečítali správu verejnej ochrankyne práv a aby sme hľadali reálne cesty na nápravu.
Ako som spomenula, výsledkom rokovania výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny nebolo prijaté uznesenie ani na vzatie na vedomie. Okrem iného som ako spravodajkyňa k tomuto bodu navrhla uznesenia, ktoré som už v začiatku hovorila, o tom, aby bola predložená novela zákona o Policajnom zbore a zároveň, aby aspoň vláda začala rokovať alebo rozmýšľať, premýšľať o samostatnom nezávislom orgáne – inšpekčnom orgáne polície.
Vnímam ako veľmi pozitívnu požiadavku práve v tejto druhej časti uznesenia, ktoré nebolo prijaté, aby obsadený, aby orgán, teda ten inšpekčný orgán nezávislý nebol obsadený policajtmi, bývalými policajtmi alebo príslušníkmi iných zložiek, ktorých postupy by mal práve preskúmavať. Považujem za samozrejmosť, rovnako ako potrebu výslovne uviesť v zákone o Policajnom zbore konkrétne ustanovenia upravujúce spôsoby a postupy zakázané pri obmedzovaní osobnej slobody fyzickej osoby. Tiež myslím, že otázka poslaneckého prieskumu nemusí zaniknúť tým, že sa odrokovala, odrokovali, odrokoval bod na verejnom zasadaní Národnej rady. Aj naďalej budeme podporovať realizáciu poslaneckého prieskumu, ktorá by poslancom priblížila realitu bez prípadného podozrenia zo skresľovania situácie. Bolo by zaujímavé preskúmať také policajné stanice, ktoré neboli súčasťou prieskumu pani ombudsmanky. Ťažko povedať, či teda ale bude ochota takýto prieskum ešte následne schváliť.
Dovoľte mi teda ešte raz pani verejnej ochrankyni práv poďakovať nielen za túto jednu správu, za všetky správy, s ktorými prichádzala ako s mimoriadnymi správami, lebo všetky sa dajú považovať za správy s mimoriadnymi zisteniami. A zopakujem, že budem veľmi rada, keď úrad ombudsmana bude bratý naozaj na vyššiu váhu a bude s ním narábané ako s rovnocenným partnerom, pretože rovnocenný partner je.
Ďakujem vám ešte raz, pani verejná ochrankyňa práv, za vaše nasadenie. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.12.2016 11:20 - 11:32 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako predsedníčka gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám informáciu o prerokovaní... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Môžem vás poprosiť, poprosím najmä pána poslanca Matoviča, aby nerušil v sále.
Nech sa páči. (Reakcie z pléna.) Jediný, kto komunikoval, bol pán Matovič.
Nech sa páči, pani Jurinová. (Reakcia z pléna.)
Poprosím o kľud v sále. Pán Viskupič a pán Matovič, vás výslovne dvoch poprosím o kľud v sále, a nech sa páči, pani, aby vaša kolegyňa mohla slušne vystupovať.
Nech sa páči, pani poslankyňa. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Predkladám informáciu o prerokovaní predmetnej mimoriadnej správy vo výboroch.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Môžem vás poprosiť, pán Matovič, ak si v pléne Národnej rady dovolíte povedať vyhrážku predsedovi Národnej rady, že "však uvidí", výslovne vás vyzývam, aby ste takéto prejavy v sále nerobil. (Potlesk.) Nebudete sa vyhrážať v sále! Nebudete sa fyzicky a iným spôsobom v sále vyhrážať. Naučte sa správať, ak vás to nenaučili, naučte sa správať!
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 301 pridelil mimoriadnu správu verejného ochrancu práv (tlač 293) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý zároveň určil za gestorský výbor s tým, že výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť mimoriadnu správu prerokoval a svojím uznesením č. 42 odporúčal Národnej rade zobrať ju na vedomie. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny rokoval o mimoriadnej správe 23. novembra 2016 a 6. decembra 2016. Z dôvodu, že nebol uznášaniaschopný, neprijal uznesenie a neschválil spoločnú správu výborov.
Ako spoločná spravodajkyňa preto predkladám návrh na uznesenie, aby Národná rada zobrala Mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd s postupom policajných orgánov (tlač 293) na vedomie.
Nech sa páči, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8.12.2016 11:17 - 11:20 hod.

Erika Jurinová
Ďakujem pekne.
Dovolím si pripomenúť členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny zasadanie výboru dnes o dvanástej hodine v rokovacej miestnosti č. 32. To je miestnosť výboru pre kultúru a médiá.
Ďakujem.
Skryt prepis