Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, dnes nebudem hovoriť dlho. Mám pocit, že práve k Ústavu pamäti národa bolo povedané na tejto schôdzi už veľmi veľa. Debata sa týkala hlavne, čo bol dôvod aj tej debaty, zmeny zákona, ktorý má zmeniť pôsobenie, riadenie Ústavu pamäti národa.
Viacerí poznáme viac-menej situáciu, ktorou je sprevádzaná celá činnosť Ústavu pamäti národa už nejaký čas. Takže nebudem sa nejako obracať už alebo vracať k tomu, čo tu bolo vo veľkej miere oddebatované. Zameriam sa naozaj na správu činnosti, ktorú sme mali predloženú a ktorá hovorí o veľmi bohatej činnosti Ústavu pamäti národa.
Hneď v úvode správy, ten úvod na mňa pôsobí naozaj tak, že by to asi chcelo nejakú tú, nejaké to upratovanie v Ústave pamäti národa v základných dokumentoch, možno v štruktúre v tej riadiacej, ale určite nie tak zhurta, ako nám to bolo predstavené na tejto schôdzi. Zopakujem to, čo som už povedala, hrubý, považujem to za hrubý a necitlivý zásah do vedenia Ústavu pamäti národa, tak ako bol podaný na tejto schôdzi koaličnými poslancami. Veľmi si vážim, že Ústav pamäti národa aj napriek situácii, ktorá tam vládne, úplne a nestranne hodnotí obdobie neslobody.
Považujem za veľmi dôležitú otázku, ktorú som si vypichla práve pri správe o činnosti Ústavu pamäti národa, považujem doriešenie nástupníctva. Je to vec, ktorá sa takisto ťahá touto schôdzou. Ale pokiaľ nevyriešime otázku naozajstného nástupníctva, bolo by som veľmi rada, keby toto sa snažili doriešiť aj práve koaliční poslanci, aby to bolo súčasťou novely, tak nevyriešime ani možno niektoré finančné problémy ústavu, ktoré sú spojené práve so žalovaním osôb, ktoré sa nachádzajú v zväzkoch Ústavu pamäti národa alebo v zväzkoch ŠtB, tak. Ústav pamäti národa nie je právnym nástupcom ŠtB ani pôvodcom archívnych dokumentov, a preto nemôže niesť zodpovednosť za činnosť bývalej ŠtB. Preto opätovná výzva koaličným kolegom, aby v debatách o úpravách zmien, ktoré nám predložili v parlamente, aby zahrnuli aj takúto otázku.
Ako veľký úspech Ústavu pamäti národa vnímam zaradenie do Platformy európskej pamäte a svedomia. Je to významný medzinárodný úspech a všimla som si aj aktivity, ktoré na medzinárodnom poli Ústav pamäti národa vykonáva. Musím pochváliť bohatú činnosť, medzinárodnú spoluprácu, prizývanie verejných inštitúcií, rôznych domácich inštitúcií, organizovanie medzinárodných konferencií, dokonca v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti. Oceňujeme množstvo domácich podujatí, medzi nimi, samozrejme, aj Festival slobody. Nie menšiu dôležitosť dávam takisto dokumentácii a beriem, že naozaj je to personálne najviac náročná časť, ktorá súvisí s rekonštrukciou správ Zboru národnej bezpečnosti na Slovensku. Som veľmi rada, že v tom pokračujete aj za nevôle mnohých tých, ktorí sa v týchto zväzkoch nachádzajú.
Chcem pochváliť edičnú činnosť, publikačnú činnosť, audiovizuálnu tvorbu Ústavu pamäti národa, ktorá podľa informácií by bola po novele zákona pozastavená. A ako to, čo je tak isto veľké plus a ktoré, činnosť čoho sa veľmi otvorila smerom k verejnosti, je osveta a vzdelávanie. Počula, započula som o množstve osvetových projektov, ktoré robí Ústav pamäti národa práve medzi študentami stredných škôl, vysokých škôl, laickej verejnosti. A neopomeniem ani výročia, pripomienky výročí, výstavy, festivaly, diskusie, exkurzie, prednášky. Sama som sa na niektorých akciách tohto ústavu zúčastnila. Vždy sa rada zúčastním, pretože je naozaj veľmi dôležité tú pamäť národa udržiavať a nechávať živú.
Možno na záver iba pripomeniem, že je v takom kontraste tá bohatá činnosť Ústavu pamäti národa, ktorá je popísaná veľmi živo aj v samotnej správe, v kontradikcii zlého riadenia alebo kompetenciách, ktoré vyčítajú ústavu práve koaliční poslanci. Tak vyvstáva taká otázka, že či by bolo možné, keby ten ústav naozaj nefungoval, aby činnosť bola takto pozitívne vnímaná nie mnou, ale verejnosťou, ľuďmi, ktorých sa priamo dotýkajú akcie, ktoré sú spoločne organizované. Alebo že by to bolo iba zrejme vďaka zanietenosti a obetavosti odborných pracovníkov? Kladiem si otázku, že prečo sa začal robiť pohon na predsedu správnej rady, ak si prečítame úlohy, podľa ktorých, podľa zákona, ktoré má plniť Ústav pamäti národa, a nenájdeme tam jedinú úlohu, ktorú by naozaj Ústav pamäti národa neplnil. Preto vyzývam aj kolegov, ktorí predkladali koaličný návrh, aby naozaj pomenovali z hľadiska zákonnosti, čo vlastne Ústav pamäti národa podľa zákona neplní. Ja som také úlohy nenašla v zákone.
Ďakujem veľmi pekne za činnosť Ústavu pamäti národa, že naozaj napriek všetkým problémom, ktoré v samotnom ústave sú, dokážete plniť všetky úlohy a dokážete robiť naozaj veľmi hodnotné akcie. Tak ako ste povedali, Ústav pamäti národa nie je sudcom minulosti, ale advokátom nespravodlivosti. To je veľmi dôležité, aby takéhoto ducha ústav udržal. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák predložil Národnej rade Správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2016 v súlade s § 12 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Schôdza výboru k prerokovaniu správy bola zvolaná 14. júna 2017, keď výbor nebol uznášaniaschopný. Výbor na svojej ďalšej schôdzi 20. júna správu prerokoval, ale neprijal k nej uznesenie, nakoľko predložený návrh uznesenia nezískal potrebnú podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Výbor svojím uznesením č. 60 poveril mňa, aby som ako spravodajkyňa podala informáciu o rokovaní gestorského výboru a predložila návrh na uznesenie Národnej rady. Preto predkladám návrh na uznesenie Národnej rady, ktorý znie: Národná rada Slovenskej republiky berie správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2016 na vedomie. 
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán župan Blanár, nemohla som počúvať, teda nemohla som si vypočuť celý váš príspevok, ale teda z toho, čo som započula. Vy ste nám chceli nakukať, že ľuďom je jedno, či sú financie míňané neefektívne, že im je jedno, že proste zaujíma ich cesta, nie to, že či štát na to má a že ľuďom je to jedno. No ja vám garantujem, že ľuďom to naozaj nie je jedno. Vôbec im neni jedno, že či budú mať postavených 100 km ciest alebo 300 km ciest. V tomto sa teda určite rozchádzame.
Hovorili ste o tom, že požičiavanie je bežný ekonomický nástroj. Áno, určite. V spoločnosti najmä, kde existuje živý príklad toho, že štát si vie naozaj efektívne aj peniaze požičané minúť. Vy ste nám doteraz roky dávali príklad len toho, že tie peniaze efektívne míňať neviete. Viete ich predražene používať pre svojich blízkych, známych, pre oligarchov. Najživší príklad toho je firma Váhostav. Pamätáte si ešte? Záväzky tejto firmy sú na ramenách štátu. Spláca záväzky firmy, ktorá robila štátnu zákazku, spláca občan.
A to je to možno, čo nedokáže opozícia prežrieť, to, že vy sa hráte na to, že máme veriť tomu, že naozaj vám ide o vec. Možno ak by ste nám dali jeden živý príklad toho, že dokážete aj požičané peniaze míňať efektívne, dáme vám za pravdu a tá dôvera sa začne budovať. Ale v takomto stave tá dôvera je naozaj veľmi, veľmi naštrbená.
Ďakujem.

No, tá zodpovednosť je naozaj veľmi dôležité slovo.
K tomu, čo bolo povedané našim kolegom Edom Hegerom. Viem si predstaviť, ako radi budú predkladatelia a nielen predkladatelia, celá koalícia používať slová, že tí, ktorí nesúhlasia s otvorením dlhovej brzdy alebo s uvoľnením dlhovej brzdy, že nechceme, aby sa stavali na Slovensku cesty. Obávam sa, že toto je vaša skratka, ktorú budete používať vo svojich politických bojoch. Ale vy si hlavne uvedomte, že vy otváraním tejto témy bez toho, aby ste vopred rokovali s niekým z opozície, robíte z tejto témy baranidlo, baranidlo na všetkých opozičných poslancov.
Toto, čo ste priniesli a o čo nás žiadate, je púho-púha politika z vašej strany. A ja si to vysvetľujem naozaj len tak, že keďže ste už veľmi dávno ohlásili, že máte záujem uvoľniť dlhovú brzdu a doteraz ste neboli schopní vyvolať žiadne politické rokovania, musíte urobiť nejakú politiku, lebo idú naozaj župné voľby. A ako inak vy ukážete svojim voličom, že naozaj o tému máte záujem a neni to len také pľuvanie do vetra?
Dlhová brzda má naozaj chrániť Slovensko pred zlými správcami. A prepáčte, ale pre nás ste naozaj zlými správcami. Pretože napríklad, keď som prichádzala do parlamentu, bol dlh na jedného občana okolo 4-tisíc eur, teraz je naozaj zdvihnutý na 7 700 eur. Potrebujete ešte iný dôkaz toho, že ste iní ako zlí hospodári? Myslím, že nie.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegyni Remišovej za taký širokozáberový príspevok. Mňa zaujala časť, v ktorej hovorila o ľuďoch, ktorí doplatili na to, že sa snažili správať protikorupčne. Posledný prípad sa týkal, alebo ktorý je známy, sa týkal Čistého dňa. Aj keď ústredie práce dodnes tvrdí, že zamestnankyne odišli z organizačných dôvodov, každý za tým nielen cíti, ale aj vie, že ten hlavný dôvod, prečo museli byť odídené z ústredia práce a ešte aj z referátu, ktorý zažíva veľkú fluktuáciu po jednotlivých regiónoch, nie je dobre nastavený, je takmer nefunkčný, zamestnankyne boli kvalitné, kvalitne vzdelané, mali svoje skúsenosti, odvádzali aj podľa ústredia práce dovtedy, kým sa neozvali, výbornú prácu, rátalo sa s nimi do ďalších projektov, dokonca mali rozrobené mnohé projekty. Tak každý vie, že ten hlavný dôvod, prečo sú odídené z ministerstva, je kauza Čistý deň, lebo si dovolili upozorniť na nedbanlivosť ústredia práce. Pomenovali problémy, ktoré naozaj v sociálnoprávnej ochrane reálne sú, reálne existujú.
Bola som včera veľmi potešená, keď sám generálny prokurátor povedal, že pred piatimi dňami dal prokurátor, alebo teda bol podaný prokurátorský protest proti rozhodnutiu neodobrať akreditáciu Čistému dňu. Ja verím, že týmto to neskončí, že tá akreditácia Čistému dňu bude odobratá a ministerstvo a zároveň ústredie si vstúpi do svedomia a povolá zamestnankyne, ktoré mali ochotu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, vo veľkej miere si sa zaoberal činnosťou samospráv. Áno, to povedomie niektorých starostov aj poslancov je naozaj nízke, tiež existujú vedomosti o tom, že sú prijímané všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sú v rozpore s platnými zákonmi. Je to všetko na zváženie, v tejto, v tejto súvislosti, samozrejme, Generálna prokuratúra, je, je dobré, že koná.
Mňa zaujal ten tvoj pohľad na protesty Generálnej prokuratúry, ktoré sú istým spôsobom hazardovaním s časom všetkých. Naozaj že či by existoval spôsob, ako možno by mohla Generálna prokuratúra alebo nejaký nadriadený orgán samotného prokurátora priamo stanovovať efektívnosť zaoberania sa z vlastnej iniciatívy niečím. Že či má zmysel otvárať VZN-ká tak, ako ste tunák pomenovali niektoré, a zaoberať sa tým, že či, či nie sú protizákonné, že, že, ja neviem, no proste možnože by stálo za to nájsť nejaký mechanizmus, ktorý vyhodnotí, že ten prokurátor sa týmto zaoberá bezdôvodne, a možno aj nejaký postih nech za to má.
Škoda, že ste sa nestihli venovať práve domácemu násiliu, lebo ma veľmi zaujímal pohľad na, na to, čo vás zaujalo v tejto téme. Rovnako aj ja som hovorila o linke, ktorá, ktorá možnože hovorí o tom, že Generálna prokuratúra samotná má záujem o túto tému, a vnímam to ako jeden z kanálov ohlasovania, ale teda o tej efektivite aj sám pán generálny prokurátor istým spôsobom pochybuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No nakoľko sa správa venuje aj problematike boja proti extrémizmu a potreba dôslednejšej a efektívnejšej operatívno-pátracej činnosti Policajného zboru, Generálna prokuratúra tvrdí, že súčasná legislatíva je pre oblasť extrémizmu postačujúca na odhaľovanie a postihovanie tejto formy trestnej činnosti. Aj na základe tohto tvrdenia je potrebné zdôrazniť, že extrémizmus nie je dôsledkom nedostatočnej právnej úpravy, ale predovšetkým dôsledkom chorého prístupu čelných predstaviteľov štátu k odhaľovaniu a stíhaniu nielen extrémizmu, ale aj ďalších nebezpečných trestných činov, ako je určite spomínaná korupcia.
No napriek dostatočnej právnej úprave treba privítať a podporiť konštatovanie samotnej Generálnej prokuratúry, že de lege ferenda - sa snažím citovať - na účely boja proti extrémizmu považujeme za nevyhnutné vytvorenie zákonných definícií právnych pojmov ako extrémizmus, holokaust, fašizmus a fašistická ideológia, komunizmus a komunistická ideológia, apartheid.
No, som presvedčená o tom, že naozaj to podhubie extrémizmu je práve korupcia, ktorá, aj keď sa možnože z pozície čelných predstaviteľov zdá, že sa rieši, občania vnímajú, že sa v tejto veci hýbe len veľmi málo alebo vôbec. Stále sú prípady, ktoré štátna moc kryje a nedostávajú sa k vyriešeniu. Toto beriem, že je podhubie extrémizmu na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem kolegyni. Ono to naozaj možno, pán podpredseda, pôsobilo, ako že je to oblasť sociálno-zdravotná. Ono to v podstate je oblasť sociálno-zdravotná.
Podľa mňa kolegyňa sa snažila poukázať hlavne na to, že na Slovensku existuje veľký problém a dlhé roky neriešený súvisiaci s trestným právom, kedy človek duševne chorý alebo s psychickou poruchou, s psychickou chorobou je odsúdený za nejaký trestný čin, a v podstate si ho nemá kde odpykávať. Buď ho dajú do psychiatrickej liečebne, alebo ani neviem, že či existuje nejaká možnosť. Ale proste do väzenia takýto človek nemôže ísť. Takže spoločnosť sa potáca s takýmto problémom už dlhé roky. Myslím, že už niekedy v roku 2008/9 sa hovorilo, uvažovalo, a neviem, či už aj nejaké uznesenie vládne nebolo schválené o tom, že bude detenčný ústav. Dlhé roky sa len o tom, teda sme vedeli, že áno, má byť. Až teraz, ja neviem, dva roky, minulý rok sa prijalo opäť rozhodnutie, myslím, že z úst ministra zdravotníctva, že teda bude vytvorený spolu s ministrom spravodlivosti. Možnože toto by vedel lepšie povedať pán generálny prokurátor. Aj má priamo informáciu lepšiu, jak my si pamätáme.
Ale dôležité je povedať, že naozaj je to vážny problém na Slovensku. A možnože práve kvôli tej recidíve, ktorej sa potom ľudia, ktorí nie sú liečení, dopúšťajú. Je to podľa mňa také opäť také hazardovanie so spoločnosťou v tom duchu, že keď neposkytneme človeku pomoc, nielen ho, teda nie, že len bude zavretý, ale mu aj neposkytneme pomoc, tak sa nebudeme vyvarovať práve tej recidíve, na ktorú mnohokrát poukazujeme. A určite to súvisí aj s tým domácim násilím, o ktorom som vo svojej reči rozprávala.
Takže ďakujem pekne kolegyni.

Ďakujem veľmi pekne. No, ja som, bohužiaľ, celý ten príspevok, pán kolega, nepočula. Prišla som, keď ste hovorili o tých trestných činoch extrémizmu. Predpokladám, že sa to točilo okolo zmeny zákona, Trestného zákona, ktorý bol prijatý v nedávnej dobe.
V tejto veci som taká veľmi opatrná, pretože si naozaj sama neviem celkom dobre predstaviť možnože tie ďalekosiahle dôsledky, ktoré zmena tohto Trestného zákona, alebo Trestného zákona v tejto veci môže mať. Na druhej strane si úplne uvedomujem, že častokrát taká bezbrehá voľnosť a otvorenosť nás privedie k tomu, že sa nám tu rozmnožia naozajstné extrémistické nálady.
Takže v tomto možno nie som celkom zajedno. Tak by som aj vysvetlila náš postoj alebo viacerých mojich kolegov aj práve pri hlasovaní o tomto návrhu zákona, že na jednej strane si uvedomujem dôležitosť konať, keď len počujeme o niečom nedobrom, a zároveň si uvedomujem, že s tou slobodou slova, slobodou prejavu je to také ošemetné. Chcem hájiť slobodu prejavu, ale chcem, aby ľudia dokázali niesť aj zodpovednosť za všetko, čo hovoria, čo konajú, čo páchajú a čím aj ovplyvňujú negatívnym spôsobom svoje, svoje okolie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za pripomienky. Som presvedčená o tom, že obete trestných činov u nás majú naozaj horšie postavenie ako samotní páchatelia. Aj v trestnom práve. Už, a toto aj pre pána Kotlebu, pán Kotleba, vy ste ešte ani neboli v parlamente a už sme sa snažili nielen predkladaním návrhov, ale naozaj riešenie s ministerstvom spravodlivosti dostať k tomu, aby obete trestných činov boli lepšie ochránené. Niekoľko návrhov zákonov som dávala aj samotne vo veci Trestného, Trestného zákona, úpravy. Väčšinou neboli prijaté. Ale čo považujem za jednu veľkú vec, ktorá sa nám darí a aj s našou iniciatívou súvisí, je príprava zákona o obetiach, ktoré výrazným spôsobom pomôžu.
Pán Kotleba, za vaše zákony nehlasujem vôbec.
Pán poslanec Dostál, tiež som presvedčená o tom, že linka výrazne neprispeje možno k zlepšeniu situácie, ale beriem to ako jeden z kanálov, o to viac, že na tejto linke je naozaj automat, ktorý tej obeti, ktorá je zúfalá, nejakým spôsobom nepomôže, odkáže ju na iné telefónne číslo, kde sa má prihlásiť. Proste nie je to reálna pomoc.
A keď som hovorila o tom, že polícia a prokuratúra, že, že jakoby to nemajú riešiť. Samozrejme, tie trestné veci musia oni riešiť, ale tá pomoc obetiam si zaslúži aj služby, ktoré zatiaľ nie sú nejakým spôsobom ošetrené u nás. To znamená právne služby, sociálne, rôzne poradenské služby, a toto bude riešiť práve ten zákon o obetiach, ktorý, dúfam, že ešte tento rok príde do samotného parlamentu.
Ďakujem pekne.