Videokanál poslanca

Iba veľmi krátko. Ďakujem kolegyni za pripomenutie aj takýchto skupín, ktoré nie sú celkom poriešené práve v zákone o sociálnom poistení. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu zákon o sociálnom poistení. Vo svojom vystúpení sa dotknem dvoch oblastí, a to je zmena povinného, v povinnom dôchodkovom poistení alebo opomenutie, ak niekto zabudne prihlásiť sa a ide o opatrovateľa, osobného asistenta alebo matku na materskej a valorizácie. Bude to naozaj také krátke.
Som rada, pán minister, že ste prišli so zmenou zákona práve v oblasti povinnosti pre poistencov, ktorí sú poistencami štátu. Škoda, že sa prišlo s tým až tak neskoro. Dokonca sa stalo, že na jednej schôdzi sa objavili podobné návrhy, ktoré riešia to čo vy, alebo vy riešite to, čo sme riešili my. S jediným rozdielom, že my sa na túto problematiku pozeráme možno aj spätne, do minulosti, pretože dnes získavame mnohé informácie, mnohé podnety práve od matiek detí, ktoré sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti a idú do dôchodku a zisťujú, že neboli jednak oboznámené s tým, že sú povinné prihlásiť sa na dôchodkové poistenie, aj keď sa im nezmenila životná situácia len teda to, minimálne to, že z dieťaťa sa stal dospelý invalid.
Takže som rada, že do budúcna to máte vyriešené, ale prihovárala by som sa za to, aby ste pozitívnou retroaktivitou uvoľnili aj zabezpečenie dopočítania obdobia, kedy tak tieto matky neurobili v predchádzajúcom období. Podľa mňa je to, samozrejme, môžete hovoriť o tom, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. To je na jednej strane pravda, ale na druhej strane, ak máme štátne inštitúcie, ktoré poberajú nie malé financie z verejného, z verejných peňazí alebo zo štátneho rozpočtu, malo by byť aj ich dobrým zvykom oznamovať občanom, ktorí majú ťažké životné situácie, s ich povinnosťami. Máme na to nielen Sociálnu poisťovňu, ktorá neváhala, ktorá neváhala rozposielať listy poistencom II. piliera v tom, aby sa radšej odhlásili, v tom zmysle, a tak rovnako by si mohla splniť takúto informačnú povinnosť aj voči poskytovateľom, poberateľom opatrovateľského príspevku, ktorým sa naozaj, ako som už spomenula, nijakým spôsobom životná situácia nezmenila, keďže celý čas boli na opatrovateľskom príspevku, akurát sa stalo, že z dieťaťa sa stal dospelý invalid.
Okrem toho tu máme aj úrady práce, ktoré vyžadujú mnohé dokumenty, tak sa mi zdá až nepochopiteľné, že žiadna pracovníčka úradu práce nebola schopná informovať o tomto poberateľov opatrovateľských príspevkov, zvlášť keď vieme, že existujú pravidelné povinnosti, ktoré si vyžadujú tieto úrady. Takže to k tejto časti. Teším sa, že ste upravili túto nezmyselnú povinnosť alebo upravujete túto nezmyselnosť, nezmyselnú povinnosť. A na druhej strane sa prihováram, aby ste naozaj veľmi, veľmi vážne zvažovali o období, o tej pozitívnej retroaktivite v oblasti započítania nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
No a čo sa týka, čo sa týka valorizácie, minulý rok, myslím, že väčšina kolegov podporila valorizáciu, ktorú ste stanovili na jeden rok. Jediná výhrada, ktorú si, ak si ju dobre pamätám, bola, že túto valorizáciu pripravujete opäť len na jeden rok. To bolo pred rokom. Teraz máme obdobnú situáciu, kedy valorizácia je nastavená veľmi podobne, ak nie úplne totožne, to teda neviem presne, ale myslím si, že takisto to bolo zamerané. Áno, bolo to zamerané na určenie dvoch percent z priemerného poberaného dôchodku. Teraz je stanovené, že tá minimálna suma bude zhruba tých osem eur. Je to zároveň teraz stanovené na štyri roky, takže z jedného roka, kedy ste nastavili valorizáciu len na rok dopredu, ste uznali, že to neháte počas celej vlády vašej, počas celej vašej vlády, dalo by sa povedať, ak vydrží, samozrejme.
Dalo by sa veľmi polemizovať aj o tom spôsobe nastavenia, a teda čo to vlastne spôsobí v celkovom, vo verejných financiách zo Sociálnej poisťovne. Obávam sa, že ide o takú možno mylnú konštrukciu a zároveň aj ťažko udržateľnú. Poukážem hlavne na to, že tak ako je to nastavené, je to veľmi ťažko udržateľné alebo príliš veľmi finančne nákladné. Bavme sa o tom, že ešte stále je dnes situácia, že mnohí ľudia majú nízke dôchodky, ktoré vyplývajú z nastavenia dôchodkového systému, na druhej strane už dnes musí byť viac ako jasné, keďže Sociálna poisťovňa robila alebo aj vlastne ministerstvo robilo veľkú nadprácu v tom, že ľudí z druhého piliera vyhadzovalo, stala sa situácia, ktorá, ja neviem, či bola očakávaná alebo chcená, ale skrátka množstvo ľudí sa spolieha len na prvý pilier a tým, že ten prvý pilier takýmto nastavením valorizácie bude naozaj takmer rýdzo solidárny, ja viem, že to tak celkom nie je, ale tá váha solidarity sa naozaj zvyšuje, stratí sa motivácia platiť pre lepšie zárobkovo činných do systému dôchodkového poistenia, respektíve budú sa cítiť nespravodlivo dotknutí práve tým, že tí, ktorí viac dávajú do systému, budú z neho mať oveľa menej. Dalo by sa povedať, že takéto nastavenie valorizácie spôsobí nivelizáciu dôchodkov do budúcnosti.
Nevraviac o tom, že ďalší problém, ktorý tunak vidím, môže vzniknúť aj pri valorizácii polovičných úväzkov. Vravím, že musíme naozaj vždy pri určovaní valorizácie dôchodkov alebo výšky nastavenia dôchodkov, ide o to, ako sa dokážu stretnúť to, koľko ľudia platia do systému, a na to, koľko vlastne je štát schopný dať ľuďom na zabezpečenie ich týchto dôchodkových dávok. Takže aby sa náhodou nestalo, že nakoniec ten, ktorý platil odvody z polovičného úväzku, bude na tom lepšie ako ten, ktorý platil odvody z plnej mzdy a ešte aj zo slušnej plnej mzdy. Toto by tiež nebolo spravodlivé riešenie, takže možnože či by ministerstvo neuvažovalo práve zamerať sa aj na riešenie takýchto špecifických situácií.
A posledný bod, ktorý sa týka valorizácie, je, že neriešite teraz valorizáciu silových zložiek. Vieme, že teda máme v našom systéme, v našom dôchodkovom systéme dva samostatné systémy, ktoré fungujú pre silové zložky a zároveň pre bežných občanov, a že či vôbec uvažujete, čo s tými systémami do budúcna. Či je nejaká vízia spojenia týchto systémov alebo budete držať stále, neustále oddelené tieto systémy s tým, že každý bude mať iný systém valorizácie. Stalo sa v minulosti, že valorizovalo sa aj podobným spôsobom, aj rozdielne, takže chýba mi tu akákoľvek zmienka o tom čo, aj vo vašej reči, že čo s valorizáciou tohto iného systému, valorizovania práve silových zložiek.
Ak by som poslednú vec, ktorú v tejto chvíli poviem, že budeme hlasovať za tento návrh, ktorý ste predložili, s tým, že by som bola veľmi rada, ak by ste nám vysvetlili tieto štyri oblasti alebo okruhy, ktoré som vo svojej reči povedala a predstavila. A opäť budeme mať aj pozmeňovacie návrhy, ktorými by sme sa chceli na ministerstve uchádzať o nejakú priazeň. Obávam sa naozaj, že tak ako je nastavená táto valorizácia, nebude dlho udržateľná, lebo bude vynakladať oveľa väčšie nároky na verejné financie, ako by si možno, ako by to bolo potrebné. S tým pohľadom, že ak sme raz ľudí, a teda ak ste raz ľudí vyháňali z druhého dôchodkového pilieru a naozaj uverili vašim slovám, že budú mať slušné dôchodky, aj keď budú len v prvom pilieri, tak potom tá miera solidarity by mala byť nastavená oveľa citlivejšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Otvorila si, pani kolegyňa, tému, ktorá tak vlastne v tvojom príspevku zarezonovala možno najviac, financovanie verejných a neverejných poskytovateľov. Fakt je, že odkedy vznikol zákon o sociálnych službách, tak toto bola hlavná téma, že existuje rozdiel medzi financovaním verejných alebo štátnych alebo VÚC-karských zariadení a súkromných zariadení, hej, cirkevných alebo neziskových organizácií, to je jedno. Ale tento problém naozaj pretrváva dodnes a podľa mňa bude pretrvávať dovtedy, kým sa niekto nerozhodne, a na to treba politické rozhodnutie, že proste tieto zariadenia verejné nebudú v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov alebo samospráv, pretože oni si naozaj dokážu dofinancovať čokoľvek, VZN-kom schvália navýšenie rozpočtu, proste čokoľvek, čo súvisí s dofinancovaním takéhoto zariadenia. Aj teda pritom, že chápem to, že každý chce, aby to zariadenie bolo dostupné, ale skrátka tie ekonomicky oprávnené náklady nepustia verejných aj neverejných. Takže naozajstná spravodlivosť nastane vtedy, keď budú naozaj rovnaké podmienky pre všetkých.
Ale teraz sa nemusíme hrať na to, že či chce niekto vytvárať zisk. Kolegyňa, pani podpredsedníčka to povedala ako príklad, predpokladám, že ste nepochopili celkom, čo tým myslela. Naozaj malo by nám byť jedno, či ide o verejného, neverejného poskytovateľa, hovorím o enočkách, hej teda, ktoré nemôžu vytvárať zisk, ale dôležité je, že mali by byť stanovené podmienky tak, aby nebolo možné znova z verejných peňazí niekomu dotovať zariadenie, v tomto prípade vúckarské. Potom je naozaj ten prístup k občanom nerovnaký a diskriminačný, pretože jedni majú z mojich daní dofinancovanú službu a druhí, bohužiaľ...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, najskôr pani poslankyňa Vaľová. Ja neviem, že či, pani poslankyňa, naozaj vy sledujete len vládne návrhy, ale ak by ste sledovali aj tie poslanecké návrhy, tak by ste sama vedeli, koľko práve v oblasti sociálnych služieb pozmeňovacích návrhov, ale aj noviel zákonov sme už podávali, takže neviem, z čoho ma vlastne obviňujete. Ja som bola, keď bola vládna, keď bola, keď sme boli... (reakcia z pléna); neviem, čo vykrikujete, prosím vás, ticho buďte teraz; keď som bola súčasťou vládnej koalície, bolo to rok a pol. Nebola som predsedníčka výboru alebo podpredseda, neviem, čo ste to povedali, a podpredsedníčka parlamentu som bola vtedy, keď ste vy boli vo vláde, takže viete, aké možnosti som mala vtedy. Ale neobviňujte ma určite, tých pozmeňovacích aj noviel zákonov sme dali toľko, koľko ste vy nedali možnože za celé obdobie, ktoré ste v parlamente, ale to nie je dôležité.
Debata o stacionároch tu už bola a tak isto hovorili sme už viackrát, ako boli zneužívané. Ale zároveň ste zabudli pripomenúť, že tie podmienky, ktoré boli stanovené teraz pre stacionáre, sú likvidačné aj pre tých, ktorí poskytujú reálne a dobre tú službu. To ste zabudli pripomenúť, lebo fakt je takýto a teraz ešte aj touto novelou sa opäť zhorší situácia.
Pán poslanec Blanár, áno, príspevok ide podľa odkázanosti, ale zabudli ste povedať, že len do zariadení. Ja hovorím o štátnej dávke, na ktorú teda ministerstvo nepristúpilo, kde by išla táto dávka aj za človekom domov, do domáceho prostredia. Ale toto je asi ťažko pochopiteľné, lebo vy uprednostňujete budovy. Vám nezáleží na tom, aby ten človek svoju starobu strávil v zariadení; nie v zariadení, ale doma, tam, kde chce. A preto som hovorila tak dlho o tom, že nevidím žiaden rozvoj terénnej sociálnej práce, sprevádzajúcich služieb a podobne. Takže štátna sociálna dávka je naozaj niečo iné ako príspevok na odkázanosť, ktorý je tunak písaný v novele.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, tiež nebudem veľmi dlho rozprávať, ale neobmedzím sa teda na jednu vetu podobne ako pán kolega Jožo Mihál, ale začnem presne tým, čím aj on.
Pán minister, nikto nepopiera, že v novele sa nachádzajú aj pozitívne veci, chvalabohu, lebo to by malo byť úplne normálne. Ale nesúhlasím s tým, že teraz neviem, či to bolo vami povedané, asi vami, lebo som si to tu poznačila, že novela je konsenzom. No som presvedčená o tom, že novela práveže nie je konsenzom a hlavne z toho dôvodu, ktorý pomenoval pán poslanec Mihál, pretože k tejto novele, k tejto novele bolo viac ako 600 pripomienok, ktoré vo väčšej miere, vo veľmi veľkej miere neboli zohľadnené a zapracované. Podľa môjho názoru ste nesplnili cieľ, ktorý ste si stanovili aj napísali do dôvodovej správy; čo že do dôvodovej správy, nie, do programového vyhlásenia vlády. Mali ste, nemám tu tú citáciu, ale mali ste priniesť aj podľa vašich predchádzajúcich slov, mali ste priniesť veľkú novelu, ktorá vytvorí a zabezpečí systém poskytovania sociálnych služieb. Naozaj podľa slov, ktoré ste prezentovali pred vypracovaním novely, očakávali sme, že príde konečne komplexná, veľká zmena, systémová zmena, ktorá upraví fungovanie poskytovania sociálnych služieb. Bohužiaľ, nedočkali sme sa.
Dočkali sme sa opäť len, možno nie kozmetických zmien, ale zmien, ktoré len v malom upravujú poskytovanie finančných prostriedkov a poriešite najmä pobytové služby. Tunak opäť pripomeniem, že áno, pobytové služby robili veľké vrásky hlavne poskytovateľom, pretože boli to služby, ktoré neboli dostatočne dofinancované. Jednej skupine možno v niečom prilepšíte, ale mnohé iné skupiny buď zostali úplne opomenuté, alebo dokonca majú vytvorené podmienky, ktoré sú likvidačné vôbec, nielen pre niektorých poskytovateľov, ale pre službu, poskytovanú službu ako takú.
Sľubovali ste zabezpečiť viaczdrojový systém financovania. Hovorili ste o ňom, ale je obava najmä zo strany poskytovateľov, že ste to nesplnili alebo tento svoj vlastný cieľ ste naozaj odignorovali, pretože neexistuje povinnosť poskytnúť financie zo strany samospráv alebo VÚC-iek iba možnosť, môžu poskytovať. Takže v tomto prípade tá obligatórnosť môže byť len zo strany samospráv žiadaná, vyžadovaná, ale oni si aj tak urobia, ako uznajú za vhodné. Budeme už len dúfať, že tieto samosprávy sú naozaj zodpovedné a pristúpia k poskytovaniu sociálnych služieb tak, ako im zákon ukladá.
Chceli ste to naviazať, tú dávku alebo teda ten príspevok, podľa stupňa odkázanosti. Už tu prebehla taká krátka polemika medzi kolegyňou Soňou Gaborčákovou a pánom poslancom Blanárom o tom, že veď príspevok na odkázanosť už v tomto zákone je. No áno, ale zabudli ste povedať, že ten príspevok na odkázanosť bol v jednej sume, že tak ako je teraz nastavený, chvalabohu, že aspoň to, že podľa stupňa odkázanosti je daný príspevok, ale na druhej strane nerieši to situáciu tak, ako keby sa bolo pokračovalo v myšlienke vytvoriť štátnu sociálnu dávku, ktorá pôjde naozaj za klientom, ktorá pôjde bez ohľadu na to, v akom zariadení sa nachádza, alebo či aj ak sa nenachádza v zariadení, bude opatrovaný doma. Takže naše riešenie jednoznačne zotrváva na pozícii, že oveľa jasnejšie, prehľadnejšie a spravodlivejšie by bola štátna sociálna dávka na odkázanosť, ktorú vy teda nerobíte.
Takže, pán minister, dobrý cieľ ste mali. Vybrali ste si nie dobrú cestu. Pokiaľ ste sa, no a teda veľmi vážna výčitka, že rozhodli ste sa ponechať proces posudzovania tak, ako bol nastavený doteraz. Nič ste nezmenili. To znamená, že zostanú štyri typy posudzovania, bude opäť pokračovať šikanovanie občanov, bude sa posudzovať podľa potreby. Proste tie problémy, ktoré sa dodnes vyskytujú v tejto praxi, budú zotrvávať aj naďalej. Pritom opäť, pamätám si, že ste mali ambíciu zahryznúť sa aj do témy posudzovania a vyriešiť ju. Bohužiaľ, za šesť rokov vašej činnosti sa neudialo nič takéto.
Bola tu znova spomenutá aj služba včasnej intervencie teda. Táto služba je poskytovaná pre deti do 6 rokov a čo; jako dobre, stanovili ste tam nové podmienky, stanovili ste proste podmienky, táto služba sa nachádza už v zákone veľmi dlho, ale stále neurobili ste nič v tom, aby to nebola len papierová služba. Nestanovili ste opäť žiadnu sadzbu, ktorá by presne stanovovala aspoň rámec, v akej by mala byť platená. Lebo pokiaľ nie je nastavené aj financovanie pri takomto type služieb, tak v tom prípade nemôžme ani hovoriť o tom, že služba sa má šancu ďalej rozvíjať. Opäť zostane len na papieri.
Podobne ako služba krízovej intervencie. Tak isto spomenuli ste, aké zmeny sa tu robili. Z môjho pohľadu sa tu neurobilo nič. Ani pre nízkoprahové služby, útulky. Tak ako to funguje, už dnes vlastne existujú len silou vôle a bude to, musia sa na to pripraviť, že to bude ešte horšie.
Nie ste zameraní, vôbec ste neboli zameraní vo svojej novele na komunitné služby a na prácu v teréne. Som veľmi zvedavá, ak prejde novela v takomto znení, však v podstate aj pán poslanec Antal upozorňoval na to, ak bude prijatá novela v takomto znení, tak je veľký otáznik nad celou sociálnou terénnou prácou. Ako bude ďalej postupovať, ako sa bude rozvíjať? Môžme si to povedať možno na nepríjemnom príklade, ktorý sa včera udial alebo ktorý včera bol spomínaný v televízii v jednej reportáži, príbeh matky, ktorá sa stará o dve maličké deti. Jedno niekoľkomesačné, sociálni pracovníci vedia o tomto probléme 14 mesiacov, nepamätám si presne tie detaily, ale proste tá matka, zdá sa, že nemá žiadnu šancu, pretože áno, sociálny pracovník tam bol, ale aj na tomto si treba uvedomiť, že to sprevádzanie terénnou sociálnou prácou terénnych sociálnych pracovníkov práve takýchto prípadov nie je v zákone, v novele nijako postihnuté, nijako rozšírené, nijako podporené.
Dôležité je povedať, že v celom zákone ako keby vôbec neexistovala prevencia. Na to, že pán premiér nás stále ubezpečuje o tom, že v našej krajine sa nedarilo nikdy lepšie, toto hovorí sám pán premiér, tak štát sa nevie postarať o najslabších. A práve príkladom tohoto, že štát sa nevie postarať o najslabších, je aj fungovanie terénnej sociálnej práce. Je chvályhodné, že síce na úradoch práce sa počet sociálnych terénnych pracovníkov navýšil, ide teda o projektových pracovníkov, ktorí sú v špeciálnom režime, to si rovno povedzme, v špeciálnom režime, niekde to funguje lepšie, niekde horšie, ale stále ani zmienka o tom, ako môžu túto krízovú intervenciu poskytovať aj organizácie, ktoré by rady poskytovali takúto službu, ale nemá im ich kto zaplatiť.
Veľmi často počujeme pripomienky takých zariadení ako domy na pol ceste, domy pre osamelých rodičov. Prečo boli tieto domy vypustené a doteraz sa vôbec nezačalo rozprávať o tom, že by bolo veľmi vhodné v rámci krízovej intervencie opäť pristúpiť na to, aby sme domy pre osamelých rodičov nanovo obnovili? Aj práve takýto spôsob sociálnej služby by práve rodine, ktorá bola popísaná vo včerajšom príspevku televíznom, pomohol.
Vieme, že existuje poradovník na poskytovanie sociálnych služieb pobytového typu, ktorý obsahuje viac ako 7-tisíc osôb. Pán minister, opäť v celom zákone nevidím ani zmienku o tom, aby bolo cítiť aspoň náznak prípravy na obdobie, ktoré nás čaká, to je na rozširovanie tých kapacít týchto zariadení, či už vznik nových zariadení, alebo rozširovanie tých starých, ktoré ešte nie sú mega, mega objemné.
Už som spomínala, že celá novela spôsobí kolaps ambulantných služieb, nevraviac o tom, že medzi ambulantné služby patrí aj denný stacionár. A tunak opäť by som vám chcela dať do pozornosti pripomienku, s ktorou sme už prišli aj na minulej schôdzi a rovnako aj keď ste mali, predkladali novelu o zákone o sociálnych službách, aby sa ambulantné služby rozdelili a platili zvlášť pre deti do 18 rokov a zvlášť pre dospelých klientov týchto ambulantných služieb, pretože zníženie financovania jednak zbrzdí rozvoj ambulantných služieb, a teda dúfam, že vám nejde o to, aby sa stratila takáto možnosť.
Ale čo je horšie, zabrzdí to aj rozvoj samotných detí, ktoré ešte v nízkom veku majú šancu na to, aby sa vedeli rozvinúť ich všetky možnosti a schopnosti do najvyššej miery. Ak vieme, že sú zdravotne postihnuté, so svojou chorobou alebo ich choroby prinášajú aj pre rodiny ďalšie problémy, je dôležité, aby sa štát aj v tejto, pri takomto probléme postavil čelom a snažil sa pôsobiť skôr preventívne, ako potom naozaj iba riešiť to cez domovy sociálnych služieb, ktoré už dnes sú preplnené.
A možnože jedna z posledných poznámok. Hovorili ste aj o dlhodobej starostlivosti. Až potom, ako bola novela podaná do pléna, ministerstvo začalo rozprávať o riešení problémov dlhodobej starostlivosti. Ak ma pamäť neklame, o tejto téme tuná hovoríme minimálne dva roky. Tak som rada, že po dvoch rokoch sa konečne ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo práce, sociálnych vecí rozhodlo túto tému naozaj chytiť a rozpracovať. Dôležité je, ako budete jednotlivé rezorty spolupracovať, pretože bez toho to vôbec nebude možné. Nedávno, teda teraz v predchádzajúcom vystúpení kolegyňa Simona Petrík vyzývala na spoluprácu ministerstva školstva v rámci jasličkového zákona, keďže ste sa rozhodli úplne scestne dať aj jasličkový zákon alebo tú službu poskytujúcu deťom do troch rokov do zákona o sociálnych služieb, tak ja vás vyzývam tak isto na to, aby ste veľmi zodpovedne pristupovali aj k problému dlhodobej starostlivosti, ktorý bude narastať v našom štáte. Hovorili ste o navýšení financií zo zdravotného poistenia. Všetko chvályhodné, ale zatiaľ základný problém dlhodobej zdravotnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti nie je vyriešený v tomto zákone.
A posledná vec. Novela je obsiahla, ale nijakým spôsobom sa nezameriava na kvalitu poskytovanej služby. Možnože si poviete, že však najskôr poriešme financie, o kvalite sa budeme rozprávať neskôr. No nie, pán minister. Jednoznačne musí ísť ruka v ruke dofinancovanie sociálnych služieb, ale všetkého druhu, spolu so zlepšovaním poskytovania tejto sociálnej služby v jednotlivých zariadeniach. Takže nepáči sa mi, že ste sa nejakým spôsobom nezamerali na sledovanie kvality poskytovaných sociálnych služieb.
Ďakujem veľmi pekne. Toto sú teda všetko dôvody, pre ktoré nie sme schopní novelu vami predloženú podporiť. Budeme dúfať, že sa nám podarí s vami vyrokovať možno aspoň niektoré zmeny, ktoré sa budú týkať financovania ambulantných služieb. Svoj zámer sme vám povedali, už sme ho aj viackrát debatovali. Kiež by ste boli aspoň v tomto ústretový. Ak nám dáte priestor rozprávať sa o zmenách, ktoré považujeme za dôležité pri predkladanej novele, budeme veľmi radi, ak spolu budeme môcť ďalej o tom rozprávať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Tiež budem možnože niektoré veci ešte viac rozoberať vo svojom príspevku. Teraz by som iba chcela podporiť kolegyňu v tom, čo povedala v závere, že naozaj tento návrh zákona nepovažujeme vôbec za reformný. Očakávali sme, pán minister, že po piatich rokoch, odkedy hovoríme o zmenách v sociálnych službách, o nedofinancovaní sociálnych služieb, o vytvorení nového systému fungovania a financovania sociálnych služieb, prídete naozaj s novým systémom. Po piatich rokoch ste prišli, vy to možno nazývate veľká reforma, ale, poviem, len s dofinancovaním sociálnych služieb pobytových. Vykašlali ste sa na komunitnú prácu, vykašlali ste sa na terénnu prácu, krízovú intervenciu, proste nič, tam ste len upravovali podmienky, ale to s financovaním; financovania ste sa nijakým spôsobom nedotkli. Aj toto je neudržateľné.
Takže súhlasím s kolegyňou, naozaj vôbec nepovažujeme túto novelu za veľkú reformnú novelu. Sklamali ste nás.

Ďakujem pekne. Tak už mi dovoľte len možno zhrnúť to, čo sme tu počuli. Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona, pretože naozaj to beriem tak, že vláda robí veľmi málo pozitívnych opatrení pre rodiny, prorodinných opatrení. Aby sa táto situácia zvrátila, myslím, že je v tejto chvíli nie až také podstatné dávať dotácie na dobudovanie fyzických budov, investovať do vytvárania budov, tak ako to povedala kolegyňa, tak ako som to v úvodnom slove hovorila i ja, ale je dôležitejšie, aby sa investovalo na vzdelávanie detí, priamo na vzdelávanie detí. To znamená, tá investícia by išla cez rodičov na vzdelávanie detí, ktoré nedostanú buď miesto v samosprávnej škôlke alebo v škôlke v jednotlivých mestských častiach alebo v dedinách. Tým by sa možno aj podporili už teraz existujúce aj súkromné škôlky, ktoré, verím, že poskytujú všetky kvalitnú prípravu, predškolskú výchovu, predškolské vzdelávanie a vykryl by sa zároveň súčasný, aktuálny nedostatok.
Hovorím to naozaj vzhľadom k tomu, že nevidím, že by vláda robila nejaké bombastické, prorodinné opatrenia na to, aby sa tá demografia zmenila. My tieto návrhy na zlepšenie stavu alebo pôrodnosti predstavujeme každú schôdzu, bohužiaľ, zo strany vládnej koalície nie sú vypočuté. Takže investujme do toho, čo je v našej spoločnosti práve aktuálne potrebné, a tým nie sú budovy, alebo teda môžeme povedať, že sú budovy síce dôležité, ale pre súčasný stav, ktorý sa o rok, dva zmení, až také najpodstatnejšie nie sú. Dajme peniaze na starostlivosť rodičom, ktoré ich venujú na vzdelávanie svojich detí v škôlkach, ktoré už dnes existujú.
Týmto by sa možno aj trošku zvýšil tlak na občanov a zároveň aj na samosprávy a na samotných rodičov, ak by ten príspevok chceli, tak ako ho máme v zákone zadefinovaný, museli by sa zároveň prihlásiť na trvalý pobyt v mieste, kde skutočne žijú, kde reálne žijú, a dalo by sa povedať, že tým sa vlastne zvýši aj prílev podielových daní do samotnej obce. Takže nie je to len že výdavok obce alebo výdavok štátu, ale zároveň aj pre tú samotnú dedinu, kde tá škôlka nie je dostatočne dostupná, sa zvýši prílev podielových daní.
Novela zákona je navrhnutá tak, že vytvára teda aj samostatný, samotný mechanizmus posúdenia, či oprávnená osoba by mala nárok na tento príspevok na starostlivosť o dieťa do šesť rokov, podotýkam, alebo nie. A hlavným cieľom, zopakujem, je zabezpečiť, aby rodičia detí aj od troch do šiestich rokov mali možnosť žiadať o príspevok v prípade, ak nedostanú miesto v štátnej škôlke. Dnes je ten príspevok 280 eur. Tak nediskriminujme rodičov detí alebo deti od troch do šiestich rokov.
Ďakujem vám za podporu tohoto návrhu zákona.

Tak ďakujem pekne, opäť. Dnes vieme, že suma teda príspevku na starostlivosť o dieťa... (Reakcie z pléna.) Aha, spravodajkyňa ešte nevystúpila, ja som si to ani neuvedomila.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ďalší zo série návrhov, ktoré sú ladené prorodinne, a ich cieľom je, aby sa rodinám na Slovensku žilo lepšie.
V starostlivosti o deti, vieme, že štát prispieva tak, že od roku 2012 sa vypláca rodičom príspevok na starostlivosť o dieťa. Pamätám si ešte obdobie, keď sa zavádzal tento príspevok, bolo to ešte za ministrovania pána Mihála, a pamätám si, akým spôsobom sa tešil z toho, ako sa dohodol s Európskou úniou, že nám poskytne peniaze na to, aby sa matky mohli starať o deti, aby matky mohli ísť do zamestnania a štát im bude prispievať na starostlivosť o dieťa. Beriem to ako dobré prorodinné opatrenie k tomu, aby sa matky ľahšie zaradili do pracovného procesu. Na druhej strane pamätám si aj radosť ministra, že tento príspevok sa mu podarilo vyrokovať do troch rokov, v úvodzovkách, až do troch rokov, preto v úvodzovkách, lebo už vtedy Únia tlačila na to, aby tento príspevok poberali matky len do jedného roka.
Teraz o zameraní alebo o tom takom uprednostňovaní matiek do jedného roka v rámci Únie hovoriť nebudem. Naša novela sa týka rozšírenia tohto príspevku na deti až do veku šiestich rokov. A teraz ten dôvod. Existujú, alebo mnohí poznáte situáciu v našich rodinách, kedy matka po troch rokoch chce si nájsť zamestnanie, potrebuje dieťa umiestniť do materskej škôlky, príde na samosprávu alebo k verejnému poskytovateľovi, do škôlky, podá prihlášku a povedia mu, že, bohužiaľ, nie je miesto. V tom prípade si myslíme, že ak chceme naozaj, alebo myslíme to s tou podporu matiek vo vracaní sa do pracovného procesu, ak to naozaj myslíme vážne, tak potom by sa štát mal zamyslieť nad tým, že či nie je nezdravé, ak štát nemá záujem matkám pomôcť tak, že im prispeje na starostlivosť, ktorú im štát vlastne nie je schopný zabezpečiť cez samosprávy.
Mali sme tu projekty, alebo máme ešte stále programy, ktoré rozširujú kapacity materských škôl. Bolo stanovených 10 miliónov, dnes myslím, že pani, zatiaľ poverená ministrovaním školstva, pani Matečná ohlásila, že sa rozšíri kapacita o 4700 miest v škôlkach, to je chvályhodné, ale ešte stále nám zostane raz toľko detí, ktoré nemajú pokryté miesto, alebo ktoré sa nedostanú do verejných materských škôlok. Myslíme si, že je spravodlivé, aby aj rodičia detí, ktoré majú do šesť rokov, mali možnosť poberať príspevok na starostlivosť o dieťa v prípade, ak nebude prijaté do verejnej škôlky, alebo do škôlky, ktorú spravuje samospráva. Hlavne z toho dôvodu, pretože vieme, že situácia v súkromných škôlkach je taká, že sa tam platí oveľa vyšší príspevok, a to znamená, že štát by im vykrýval tie zvýšené náklady na starostlivosť v škôlke len do výšky 280 eur a museli by byť použité vlastne len na splatenie nákladov na súkromnú škôlku. Je to zároveň taký možno aj bič na samosprávy, aby sa naozaj snažili o to rozšíriť kapacitu materských škôl, škôlok, na druhej strane môže to byť aj dobré opatrenie na prechodný čas pre samosprávy, pretože vieme, že teraz od roku 2017 tá demografia opäť by mala ísť už nie tak stúpajúcim trendom ako tieto posledné roky. Skrátka, tieto dva, tri roky sme zažili nárast populácie, chvalabohu, aj keď nie vysoký, ale nejaký nárast, a opäť predpoklad je, že tá situácia sa bude zhoršovať.
Takže náš návrh predpokladá vykrytie zvýšených nákladov rodičov, ktorí sú znevýhodnení, že nemajú, že nedostali miesto v materskej škôlke, kde náklady, v samosprávnej materskej škôlke, kde náklady na tú výchovu sú nižšie ako v súkromných škôlkach.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim do rozpravy. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som iba chcela zdôrazniť, že naozaj je veľmi dôležité, aby ľudia, ľuďom neboli uberané práva. Možno by bolo dobré si to tak prirovnať ku komerčnému poisteniu, pretože tam, že akokoľvek už sa stane, tak za to, čo si zaplatíte, by ste mali dostať službu. A v prípade sociálneho poistenia alebo teda nemocenského poistenia sa to práve na Slovensku nedeje. Ľudia si platia a nastanú situácie, kedy im je ten nárok akoby odobratý kvôli tomu, že štát nastavil nejako svojím spôsobom podmienky. Takže ďakujem kolegyni za vysvetlenie. Som presvedčená o tom, že tie podmienky sa dajú nastaviť tak, aby sa cítili tí, ktorí reálne prispievajú do systému, starajú sa o rodiny, neboli ukrátení o to, čo im platí, pretože si, patrí, pretože si všetko potrebné platia. Ďakujem.