Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, v tomto prípade budem naozaj hovoriť len odborne, nie politicky. Ale spôsobil to, v tom predchádzajúcom vystúpení to naozaj spôsobil pán štátny tajomník. Takže nedalo sa nereagovať. Tak, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k novele návrhu zákona 461/2003 o sociálnom poistení, ktorý má okrem iného riešiť z môjho pohľadu dva dôležité prvky nášho sociálneho...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, v tomto prípade budem naozaj hovoriť len odborne, nie politicky. Ale spôsobil to, v tom predchádzajúcom vystúpení to naozaj spôsobil pán štátny tajomník. Takže nedalo sa nereagovať. Tak, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k novele návrhu zákona 461/2003 o sociálnom poistení, ktorý má okrem iného riešiť z môjho pohľadu dva dôležité prvky nášho sociálneho poistenia, a to je problém valorizácie dôchodkov a úprava podmienok vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti. Veľmi kvitujem, že novela bude aj upravovať alebo teda pozmeňovákmi budete aj, upravovať aj oblasť, ktorú sme sa snažili už aj my viackrát predkladať, ani nie viackrát, ale už aj na minulej schôdzi, aj na tejto schôdzi, týkalo sa to odpustenia, ak sa človek zabudol prihlásiť alebo z nevedomosti neprihlásil. Som veľmi rada, že ministerstvo prišlo na úpravu, na takúto úpravu vzniknutej nepríjemnej situácie najmä pre poistencov.
Predkladateľom novely asi nemusím pripomínať vážnosť týchto tém. Predovšetkým z môjho pohľadu vážnosť témy zvyšovania dôchodku, ku ktorej zodpovední politici nemôžu pristupovať inak ako v celom kontexte fungovania dôchodkového systému. Lebo ak je niečo nebezpečné pre dôchodkový systém a jeho stabilitu a akceptovateľnosť širokou laickou verejnosťou, tak je to prístup – zvyšujeme tento rok tak, na rok inak. Teraz je to naozaj na štyri nasledujúce roky, čo tak isto veľmi nezvyšuje tú stabilitu systému. Takže budem sa zoberať teda dvoma oblasťami, a to nároku, vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a valorizáciou.
Takže zmena podmienok vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Slovenská republika má jeden z najprísnejších podmienok, jedny z najprísnejších podmienok vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti. Napríklad v Českej republike je nárok na podporu v nezamestnanosti podmienený trvaním dôchodkového poistenia zo zárobkovej činnosti po dobu jedného roka v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie nezamestnaných. Podporná doba je od päť do desať mesiacov. V Poľsku je rozhodujúcim obdobím posledných osemnásť mesiacov pred zaradením do evidencie a vyžaduje sa dvanásť mesiacov poistenia, podporná doba je až jeden rok. A napríklad aj Rakúsko má ďalej ďaleko benevolentnejší prístup k podpore v nezamestnanosti, ako je tomu u nás.
Predložený návrh predstavuje zmäkčenie podmienok vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti, čo vítam, a to najmä v súvislosti so zlepšujúcou sa situáciou na trhu práce, kde sa i tento rok očakáva pokles výdavkov na dávky v nezamestnanosti. To vláde naozaj umožňuje takú veľkorysejšiu sociálnu ochranu zamestnancov v období straty príjmu v dôsledku vzniku nezamestnanosti.
Návrh ministerstva práce zvyšuje počet rokov rozhodujúceho obdobia na zistenie obdobia poistenia v nezamestnanosti, tak nazvem to testovacie obdobie, tak sa to používa, z troch na štyri roky pred zaradením nezamestnanej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo je pozitívna zmena, v rámci ktorej sa bude zisťovať, či poistenec získal dva roky poistenia v nezamestnanosti v štyroch posledných rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie namiesto dnešných troch rokov. Čo je ale menej pozitívne, je skutočnosť, že sa neupravuje aj rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu. A tak sa ocitneme v situácii, v ktorej rozhodujúce obdobie na zistenie počtu dní poistenia budú štyri roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ale rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu budú vždy posledné dva roky pred zaradením do evidencie. Z toho budú vznikať neopodstatnené rozdiely v nárokoch práve na sumu dávky v nezamestnanosti. Takže príde mi to tak, že ministerstvo zlepšilo podmienky alebo zmäkčilo podmienky na testovanie, ale akoby, neviem, či zámerne, alebo opomenulo upraviť aj výpočet toho denného vymeriavacieho základu pre výpočet dávky v nezamestnanosti. Uvediem zopár príkladov. Ak zamestnanec rok pred zaradením do evidencie nemal vymeriavací základ na poistné, bol napríklad na péenke alebo na rodičovskej dovolenke, rok pred týmto rokom vykonával zárobkovú činnosť v zahraničí a prvé dva roky rozhodujúceho obdobia bol zamestnaný na Slovensku, nebude mať podľa navrhovaného stavu v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie žiaden vymeriavací základ, hoci nárok na dávky v nezamestnanosti mu vznikla. Dávka bude vymeraná teda z minimálneho vymeriavacieho základu. Použije sa vlastne platná výnimka. Ak ale ten istý poistenec vykonával zárobkovú činnosť v zahraničí v druhom roku rozhodujúceho obdobia a v treťom by vykonával zárobkovú činnosť na Slovensku, dávka v nezamestnanosti by sa vymerala z denného priemeru za tretí rok rozhodujúceho obdobia. Vzniknú rozdiely v dávkach v nezamestnanosti a že nejde o malé sumy, uvediem na príklade. Ak by sa poistné platilo na Slovensku z vymeriavacieho základu 800 eur, prvému poistencovi by patrila mesačná dávku zhruba 228 eur a druhému 450 eur. Uznáte, že to je naozaj značný rozdiel. Je to vlastne polovičný rozdiel, alebo tá prvá situácia spôsobí, že človek príde o polovičku dávky.
Oveľa jednoduchšie by sa to bolo ukázalo naozaj na priamom príklade, ktorý vám ale, bohužiaľ, nemôžem ukázať, takže ste odkázaní len na to, čo vám vypoviem. A verím, že z toho, čo som povedala, máte chaos. Ale tým som chcela demonštrovať, že naozaj existuje možnože taká nespravodlivosť, ktorá, verím, že nebola len, že ste si ju nevšimli na ministerstve a ktorá by sa dala vylepšiť alebo zjednodušiť situáciu tým ľuďom, ktorí sa stanú nezamestnaní. Obaja títo poistenci zaplatia v rozhodujúcom období štyroch rokoch pred zaradením do evidencie rovnakú sumu poistného, ale dávky v nezamestnanosti by vykazovali viac ako 50-percentnú odchýlku, čo podľa môjho názoru nielenže nie je v poriadku, ale môže mať aj kolíziu s princípom rovnakého zaobchádzania. Považujem za potrebné navrhnutý stav doplniť a upraviť tak, aby sa takéto prípady diskriminácie odstránili. Preto práve k tomuto bodu prinášam aj pozmeňovací návrh, ktorým navrhujem úpravu práve vymeriavacieho základu pre výpočet dávky v nezamestnanosti, teda úpravy rozhodujúceho obdobia, rozhodného obdobia, v ktorom sa mení, určuje vymeriavací základ. To je k tej prvej oblasti dávky v nezamestnanosti.
A druhý návrh na dočasný systém zvyšovania dôchodkov. To znamená, v tejto časti sa budem viac venovať, nie že viac, ale jedine venovať zvyšovaniu dôchodkov, to znamená, valorizácii dôchodkov. Pre posúdenie návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na dočasný systém zvyšovania dôchodkov je potrebné najmä určiť nejaké hodnotiace kritériá. A už to samotné vidím ako problém, lebo samostatným problémom je už aj dočasnosť uvedenej valorizácie alebo metódy valorizácie. Ide totiž o dočasnosť trvajúcu už od roku 2013, ktorá sa má predĺžiť do konca roku 2021. Teda od účinnosti zákona 461/2003 do konca roku 2021 sa budú podľa tohto návrhu, to znamená, z osemnástich rokov platnosti zákona valorizovať dôchodky v osobitnom režime počas ôsmich rokov, čo je podľa mojej mienky vážnym narušením ústavného princípu právnej istoty a tiež ochrany aj takzvaných legitímnych očakávaní poistencov.
S problémom dočasnosti valorizácie dôchodkov sa Ústavný súd už zaoberal v roku 2006. A pre posúdenie navrhovanej právnej úpravy je potrebné si pripomenúť jeho nález, Ústavného súdu 16/06, a z ktorého citujem. "Podľa názoru Ústavného súdu opakované novelizácie zákona urobené s cieľom vylúčenia uplatňovania všeobecného zákonom ustanoveného systému zvyšovania dôchodkových dávok je v príkrom rozpore s princípmi jasnosti, stability a právnej istoty, ale aj s princípmi tvorby práva, ktoré vyplývajú zo všeobecného princípu právneho štátu, ako je obsiahnutý v čl. 1 ods. 1 ústavy, ako aj s garanciou základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 Listiny. Preto mám problém vysporiadať sa s predloženým návrhom na predlžovanie dočasnosti metódy valorizácie, a buď nám pán minister tu objasní, ako sa ministerstvo vysporiadalo s takýmto nálezom Ústavného súdu, alebo sa s týmto problémom, ako aj s problémom, ktorý ďalej uvediem, budeme musieť poslanci obrátiť opätovne na Ústavný súd. Lebo nie je možné permanentne a ad hoc meniť valorizáciu dôchodkov. O tom nález Ústavného súdu hovorí jasnou rečou.
Druhá časť toho, s čím sa neviem celkom stotožniť, je zvolená metóda dočasnej valorizácie. V roku 2006 sa vláda Slovenskej republiky rozhodla valorizovať dôchodky diferencovane podľa sumy vyplácaného dôchodku a dôchodky vyplácané nad určitú sumu sa nevalorizovali vôbec. Dnes sme pred posúdením návrhu, v ktorom sa nižšie dôchodky majú valorizovať jedným spôsobom, vyššie, odlišným spôsobom. Podľa vyjadrení ministra práce ide o zavedenie dočasného hybridného diferencovaného systému valorizácie a ide o podobný problém, aký vznikol v roku 2006. Otázka neznie, či viac pridať dôchodcom, alebo nie, otázka je, či je ústavne korektná diferenciácia zvyšovania dôchodkov podľa vyplácanej sumy. Lebo nález Ústavného súdu v tejto veci celkom jednoznačne hovorí, opäť citujem: "Sociálne poistenie ako systém založený na poistnom princípe osobnej participácie premietajúcej sa do zohľadňovania zásluhovosti pri výpočte dôchodkovej dávky, na sociálnej solidarite a na garancii štátu je založený na princípoch, ktoré sa premietajú nielen do výpočtu dôchodkovej dávky, ale premietajú sa aj do systému jej zvyšovania. Tým, že integrálnou súčasťou systému sociálneho poistenia sú tak dôchodkové dávky, ako aj ich valorizácia pravidelne uskutočňovaná každoročne v určitom čase a podľa určitých kritérií, možno ju považovať za súčasť základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 Listiny a z tohto pohľadu ju treba aj posudzovať." Pritom primeranosť hmotného zabezpečenia Ústavný súd nedefinuje kvantitatívne, ale vo vzťahu k príjmu pred dôchodkovým vekom.
No a vo vzťahu k nášmu problému je najdôležitejšie nasledujúce stanovisko Ústavného súdu: "Podľa názoru Ústavného súdu preto opakovaným vylúčením uplatnenia všeobecne ustanoveného valorizačného mechanizmu a zavedením hornej hranice pre zvyšovanie dôchodkových dávok došlo nielen k neprípustnému zásahu do právnej istoty a z nej vyplývajúcich legitímnych očakávaní adresátov tejto právnej úpravy a k vážnemu narušeniu ich dôvery v právny poriadok, čím sa namietané ustanovenie dostalo do rozporu nielen s čl. 1 ods. 1 ústavy, ale aj do rozporu s čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 30 ods. 1 Listiny, lebo bez akýchkoľvek akceptovateľných dôvodov sa v systéme dôchodkového poistenia narušila proporcionalita uplatňovaných princípov, predovšetkým medzi mierou sociálnej solidarity a mierou osobnej participácie zásluhovosti na sociálnom zabezpečení spôsobom vedúcim k neodôvodnenej nivelizácii dôchodkových dávok narúšajúcej ústavný princíp zabezpečenia primeranosti, ktorá sa posudzuje aj podľa kritérií zásluhovosti."
Ja som presvedčená, že dôsledkom tohoto nálezu Ústavného súdu je vylúčenie možnosti diferencovaného zvyšovania dôchodkových dávok, jedným pevnou sumou, iným percentom z vyplácaného dôchodku. To je možnože taký ten hlavný dôvod nespokojnosti so spôsobom valorizácie podľa vyplácanej sumy starobného dôchodku, ktoré v konečnom dôsledku vedie k nivelizácii dôchodkových dávok. Čím nie som si istá a hovorím to verejne, či garancia minimálneho zvýšenia dôchodkov spadá alebo nespadá
medzi nástroje diferencovaného zvyšovania dôchodkov, či nízka inflácia je alebo nie je akceptovateľným dôvodom na porušenie zásady proporcionality. Aj v tejto veci by mal dať definitívne stanovisko asi už len Ústavný súd, pretože tu ide o špeciálny prípad dočasného zavedenia minimálneho zvýšenia starobného dôchodku, ale ktoré vedie k nivelizácii dôchodkov.
Len pre zaujímavosť. Päť rokov zvyšovania starobných dôchodkov pevnou sumou spôsobilo napríklad aj takýto efekt: Všetky dôchodky priznané v roku 2006 a vyplácané v roku 2006 vykazovali nárast o 5,6 % voči priznaným dôchodkom, lebo v tomto roku sa dôchodky zvyšovali o 5,6 percenta, v priebehu nasledujúcich rokov sa valorizovalo aj pevnými sumami a úhrnné zvýšenie starobných dôchodkov priznaných v roku 2006 sa do roku 2017 pohybuje od cca 41,5 % pre najvyššie dôchodky do 54 % pre najnižšie dôchodky. Z toho je zrejmé, že princíp proporcionality nebol uplatňovaný a sme v kolízii s nálezom Ústavného súdu.
Z doteraz uvedeného vyplýva takýto záver, že zákonodarca nemá úplnú voľnosť pri metóde valorizácie, pretože Ústava Slovenskej republiky aj nález Ústavného súdu vyžadujú, aby existoval stabilný dlhodobo platný spôsob valorizácie dôchodkov, ktorý udržiava princíp proporcionality medzi solidaritou a zásluhovosťou v rovnakej miere, aká platila pri priznaní starobného dôchodku. Predložený návrh určite nezodpovedá požiadavke dlhodobej stability metódy valorizácie a pravdepodobne je aj v kolízii s požiadavkou udržiavania proporcionality a vedie k postupnej nivelizácii dôchodkov.
Všetci chceme, aby sa dôchodcom zvyšoval ich príjem, ale musíme to robiť ústavne a konformným spôsobom. Verím, že ministerstvo práce nemá záujem na porušovaní ústavnosti a bolo by vhodné, aby minister vo svojom návrhu minimálne zmenil trvanie takéhoto dočasného režimu valorizácie dôchodkov na kratšiu dobu, opäť radšej na budúci rok, a ministerských úradníkov zaviazal k tomu, o čo sme ho žiadali každý rok, aj v prvom vystúpení k tomuto návrhu, aby sa témou valorizácie dôchodkov zaoberal skutočne zodpovedne a aby išlo o stabilné, ústavné a najmä dlhodobé riešenie. Je neúnosné, aby sa pri existujúcich tempách rastu priemernej mzdy aj mimoriadne nízkej inflácii dôchodcovia prepadávali v príjmovej škále obyvateľstva na nižšie a nižšie pozície.
OĽANO podporí predložený návrh valorizácie na rok 2018 s tým, že budeme uvažovať a vyzývame aj ostatné politické strany k spoločnému podaniu podnetu na preskúmanie ústavnosti. O tom budeme ešte hovoriť.
Valorizácia dôchodkov, ktorá sa dotýka viac ako milióna občanov, a potrebujeme jasne vymedzené hranice zásahov do cieľovej metódy valorizácie tak, aby sa neopakovala situácia posledných rokov. Naozaj mali sme tu viackrát nastavenie valorizácií, alebo sme nastavovali každý rok nejakým spôsobom valorizáciu. Teraz je to nastavenie v podobnom duchu ako minulý rok na ďalšie štyri roky, ale nepovažujem to za trvalé riešenie. Myslím, že ani pán minister, keďže určil dočasnosť takejto valorizácie. Ale je to veľký problém. Naozaj dbajme na to, aby aj tie zmeny, ktoré prijímame, boli ústavné, aby nespôsobovali aj právny chaos.
Dôležité je podľa mňa aj vymedzenie cieľa valorizácie dôchodkov. Pokiaľ pri určení metódy valorizácie dôchodkov obmedzuje zákonodarcu ústava a nálezy Ústavného súdu, rozsah zvyšovania starobných dôchodkov je už potom len čisté politikum obmedzené zdrojovými možnosťami štátu. Skrátka, o koľko sa majú dôchodky zvyšovať, závisí od vôle parlamentnej väčšiny, ale aj tu by mali fungovať isté pravidlá vychádzajúce z určenia, čo sa má valorizáciou dosiahnuť alebo aký je cieľ samotnej valorizácie. Na danú vec sú rôzne názory a pokiaľ si nevyjasníme pozície, z ktorých vychádzame pri prenastavení zvyšovania dôchodkov, budeme sa stále hompáľať stále od riešenia jedného aktuálneho problému k druhému. Raz to bude deflácia, inokedy inflácia prevyšujúca rast miezd alebo nejaký zástupný problém, ako napríklad blízkosť termínu volieb.
V akýchkoľvek úvahách o dôchodkovom systéme sú vždy prítomné minimálne tri protichodné záujmy, a to je záujem poistencov na čo najvyšších starobných dôchodkov, záujem zamestnávateľov na čo najnižších sadzbách poistného a záujem štátu na čo najnižší dopad dôchodkového systému na štátny rozpočet. Každý si háji tú svoju pozíciu. Dôchodkový systém, ktorý by plne pokrýval záujmy zúčastnených strán, nie je možné skonštruovať, lebo jednoducho lacný dôchodkový systém, ktorý poskytuje vysoké dôchodky bez účasti štátu na ich financovaní, naozaj neexistuje. Skrátka, ideálny dôchodkový systém neexistuje a jedine politici majú oprávnenie určiť, čí záujem má byť uprednostnený pred záujmom iných aktérov dôchodkového zabezpečenia, a tiež o tom, či a nakoľko sa majú dôchodcovia podieľať na raste bohatstva spoločnosti, či a nakoľko majú dôchodcovia právo zadlžiť budúce generácie deficitmi dôchodkového systému.
Teda zásadnou otázkou, pred ktorou politici stáli a stoja aj dnes pri rozhodovaní o zvyšovaní dôchodkov, je otázkou, aký má byť cieľ valorizácie dôchodkov. Čo má byť obetované, resp. koľko zo záujmov každej skupiny aktérov dôchodkového zabezpečenia má byť obetované v prospech inej skupiny. Pri rozhodovaní o metóde zvyšovania dôchodkov sú rozhodujúci dvaja aktéri, a to dôchodcovia, ktorí cez volebné preferencie ovplyvňujú politikov sľubom o vysokých valorizáciách, a ekonómovia, ktorí berú do úvahy výlučne rozpočtové dôsledky zvolenej metódy valorizácie.
Niet ani zamak pochybností, že minimálne zvýšenie dôchodkov musí byť naviazané na infláciu. Tá zabezpečuje udržiavanie kúpnej sily dôchodcov na úrovni roka, v ktorej bol dôchodok priznaný. Ekonómovia, naopak, budú vždy tvrdiť, že takáto valorizácia je postačujúca. Lenže ekonómovia, s prepáčením, sú technokrati, ich prioritou sú rozpočtové dopady valorizácie najmä tie dlhodobé, ale sociálne dopady reštrikčných opatrení sú v ich kalkuloch takým mizivým, veľmi drobným, marginálnym problémom, a tie musia riešiť práve takéto, no sociálne aspekty musia riešiť politici a vláda.
Preto témou dneška je opäť stanovisko k otázke, či a nakoľko sa majú dôchodcovia cez zvyšovanie dôchodkov podieľať na raste obyvateľov, na raste bohatstva obyvateľstva a či majú dôchodcovia právo zaťažovať budúce generácie schodkami verejných financií.
Môžem teda tlmočiť samozrejme len naše stanovisko. My vidíme vec nielen v dimenziách verejného dlhu generovaného dôchodkovým systémom, aj keď si tento problém s plnou vážnosťou uvedomujeme, no pri valorizácii dôchodkov sa nevyhýbame ani jej sociálnemu rozmeru. A máme za to, že dôchodcovia majú mať právo účasti na raste bohatstva obyvateľstva, meraného samozrejme rastom miezd. Preto preferujeme a aj do budúcnosti budeme preferovať systém valorizácie dôchodkov, ktorý bude trvalo naviazaný istým percentom aj na rast miezd tak, aby do valorizácie bolo vždy premietnuté najmenej 30 % rastu miezd. Teda nie celý rast miezd, pretože chceme rozložiť dopady nepriaznivého demografického vývoja na viac generácií. A zásadne odmietame zaťažiť dopadmi len generáciu súčasných dôchodcov.
A tiež pripomínam, že treba začať s masívnejšou pronatalitnou politikou. Tu zvýšenie rodičovského príspevku o pár eur naozaj nestačí. To znamená, to, čo hovoríme takmer pri každom sociálnom zákone, pán minister, prorodinná politika štátu nám tu chýba. Prekvapujúce je, že sociálnodemokratická vláda to vidí v cieľom stave rovnako ako technokrati. Alebo nie, ak ide od výnimky k výnimke?
Pán minister, by som potrebovala zodpovedať pár otázok. Je oficiálnym stanoviskom tejto vlády, že cieľovým stavom valorizácie je valorizácia infláciou? Naozaj si myslíte, že dôchodcovia by sa nemali cez rast dôchodkov podieľať na raste bohatstva obyvateľstva? Lebo navonok pôsobia postoje vlády k valorizácie rozpačito a na jednej strane sa deklaruje cieľ dosiahnuť valorizáciou výlučne cez dôchodcovskú infláciu a na druhej strane rok čo rok výnimka. Takže ako to v skutočnosti je, pán minister?
Ak sa bude valorizovať iba cez infláciu a rast mzdy, dostavuje sa efekt, pri ktorom sa zvyčajne prepadávajú starší dôchodcovia na životnej úrovni voči svojim mladším kolegom a dlhodobo vzniká problém starodôchodcov a novodôchodcov. To znamená, že z rovnakého výkonu sa dosahuje rôzna životná úroveň dôchodcov, čo nepovažujeme za správne. Tak je to to dlhodobým zámerom vlády?
No a posledná poznámka pred tým, ako prečítam pozmeňovací návrh. Čo ostáva v návrhu záhadou, je dôvod naviazania valorizácie dôchodkov na priemerný vyplácaný dôchodok. V podstate ide o rekurzívnu procedúru, ktorej valorizačná suma závisí nielen od rastu miezd, ale aj od početnosti nastupujúcej skupiny dôchodcov, nesystémové zvyšovanie starobných dôchodkov a tiež na raste životného minima. To nemá žiadne ekonomické opodstatnenie a spolu s diferencovaným zvyšovaním dôchodkov vedie len ku chaosu v dôchodkovom systéme. Takže toľko k pripomienkam k valorizácii.
Otázka je, že či naozaj má ministerstvo riadne zodpovedané hlavne cieľ valorizácie, že či sa nehráme na zajaca vo vreci, na mačku vo vreci, že či ste si istý, že to, čo aplikujete teraz každoročnou novelizáciou alebo zmeny valorizácie, a prečo, ak to je vaším cieľom, tak prečo z toho neurobíte trvalý mechanizmus? A nerozumiem teda naozaj tej dočasnosti metódy valorizácie. A možno ak by ste mi zodpovedali aj ten spôsob valorizácie, tak budem veľmi rada, teda hlavne tie otázky, ktoré som položila v závere.
Dovoľte mi teda teraz prečítať pozmeňovací návrh, ktorý sa týka určenia výšky vymeriavacieho, denného vymeriavacieho základu pre určenie dávky nezamestnanosti. A tiež vás prosím, pán minister, aby ste sa pozreli na ten pozmeňovací návrh, a verím, že ak si to prejdete so svojimi ľuďmi, tak že nájdeme nejaký prienik spoločný tohto pozmeňovacieho návrhu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
V čl. I sa za doterajší bod 31 vkladajú nové body 32 až 36, ktoré znejú:
"32. V § 108 ods. 2 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak tento zákon neustanovuje inak."
"33. V § 108 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základe je obdobie troch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku."."
34. V§ 108 ods. 3 tretia veta znie: "Ak poistenec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti ani v rozhodujúcom období podľa druhej vety, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor."
35. V § 108 ods. 4 sa slová druhej vety nahrádzajú slovami tretej vety.
36. V § 108 ods. 5 sa slová tretej vety nahrádzajú slovami štvrtej vety.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú. To je celý pozmeňovací návrh.
Pán minister, verím, že sa ním budete zaoberať. A naozaj na záver už len, návrh, ktorý ste priniesli do parlamentu, tak ako sme ho podporili v prvom čítaní, podporujeme ho aj teraz v druhom čítaní. Dala som vám niekoľko otázok, ktoré súvisia so spôsobom valorizácie. Upozorňujem na to, že naozaj od roku 2013, aj keď novela teda prišla alebo teda zákon o zdravotnom poistení prišiel do platnosti v roku 2004, tak od roku 2013 sa každoročne mení ten systém valorizácie dôchodkov. Ak ste presvedčený o tom, že naviazanie len na dôchodcovskú infláciu nie je ten správny model, prečo ste nedali pokyn, aby sa naozaj ustanovil model, ktorý zahŕňa aj ten rast bohatstva obyvateľstva alebo teda nejaké naviazanie na rast priemernej mzdy, ktorá v súčasnosti rastie. Bolo by to možno lepšie, čestnejšie aj pre ľudí priehľadnejšie určenie alebo taká garancia, že vám ide naozaj o to, aby tá stabilita dôchodkového systému aspoň pri valorizácii bola zachovaná a ľudia by si boli istí, že neprídu o zhodnotenie svojich predtým dávaných úspor, nie úspor, ale sociálneho poistenia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
