Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi zareagovať na tému, ktorá súvisí, ale nie je dnes asi tým hlavným zdrojom napätia, ale týka sa samozrejme kompetenčného zákona. V prvom rade si dovolím teda povedať, že tiež beriem možno celý tento zákon, až na krátku výnimku, ktorú potom v závere aj pochválim, za také napasovanie ľudí do funkcii. A som si istá, že ten dôvod, ktorý popisujú ako veľmi dôležitý na skrátené legislatívne konanie, v podstate vôbec neexistuje.
Nečerpanie a pozastavenie je problém, to vieme všetci, eurofondov. Teda nečerpanie a pozastavenie eurofondov je veľký problém, ale tých 30 dní, o ktorých sa tu už viackrát hovorilo, si nemyslím, že situáciu zachránime, ak vieme, že v tom programovom vyhlásení vlády naozaj chýbala nejaká ucelená koncepcia, ktorá by nás opodstatňovala tešiť sa z toho, že eurofondy sa naozaj začnú čerpať. Ale kiežby sa podarila táto nová funkcia alebo tieto nové funkcie, ktoré vznikajú, že by pomohli riešeniu problému. Takže ja to beriem ako skutočné rozdávanie trafík.
Ale teda pôjdem k tej inej téme. Dotkla som sa toho aj pri programovom vyhlásení vlády, je to oblasť ľudských práv. Môžem, niektorí si ani nevšimli, že čo sa v tomto kompetenčnom zákone deje. Upravuje sa zmena alebo presunutie dotácií z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo spravodlivosti. A rovno poviem, že súhlasím s tým a hovorím, konečne. A som veľmi rada, že teda vláda zareagovala veľmi promptne na upovedomenie opozičných poslancov, na to, že je kravina nechávať dotačnú schému na ministerstve zahraničných vecí, ak agenda a kompetencie prešli na ministerstvo spravodlivosti. Takže, pán podpredseda vlády, ďakujeme. Ja viem, že na tom nemáme veľkú zásluhu, ale dobre to padne človeku, keď jeden týždeň niečo povie a druhý týždeň vláda v skrátenom legislatívnom konaní hneď splní jeho požiadavku. Kiežby to tak bolo vždy. No, ale dosť bolo vtipkovania, je mi jasné, že toto boli iné, tvrdé politické rozhodovania.
Chcem opäť pripomenúť tú genézu, až takú trápnu genézu, kde sa ukázalo ako opozičný poslanec naozaj niekoľkonásobne veľakrát poukazoval na to, čo sa deje pri rozhadzovaní kompetencií. Ospravedlňujem sa, že takýto výraz som použila, že rozhadzovanie kompetencií, ktoré nemalo naozaj súvis so žiadnym ratiom. Mali sme tu 14 rokov podpredsedu vlády pre ľudské práva. Viem, že pán minister, bývalý minister Čaplovič, aj bývalý podpredseda vlády pre ľudské práva by oponoval, že bola iná situácia a proste veci sa menia a bolo nutné, boli prístupové rokovania a proste, áno, toto sa dá pochopiť. Ale už aj tá jeho argumentácia hovorila o tom, že téma ľudských práv naozaj nebola braná vážne, že téma ľudských práv bola braná len na to, aby si splnilo Slovensko povinnosť, čo sa týka odovzdávania správ alebo jednoducho písania viet, stratégií, neviem čoho, ktoré končilo až teda nejakou legislatívou. A potom ešte raz, keď bolo treba možno dávať odpočty plnenia rôznych medzinárodných dohôd. To mi je veľmi ľúto, že agenda ľudských práv sa teda scvrkla len na takéto minimum. Nová vláda zrušila podpredsedu vlády pre ľudské práva. My sme vtedy upozorňovali, že možno najrozumnejšie by bolo, keby tá agenda celá komplet prešla na ministerstvo spravodlivosti. Vtedy bolo strašne veľa rečí, ako je nedobré, že to prejde na, akoby to nemalo prejsť na spravodlivosť. Boli sme uisťovaní, že ministerstvo zahraničných vecí a pán minister Lajčák je ten, ktorý dokáže túto agendu ustrážiť, že má na to ľudí, ktorí to dokážu, všetku tú celú agendu spracovať a nemáme sa báť o nič. Zabudla som dodať, že s presunom agendy však neprešli kompetencie na ministerstvo zahraničných vecí. Akože toto sa nám zdalo úplne nonsens. To znamená, povedali sme ministerstvo zahraničných vecí, to je tá tvoja hrudka, o ktorú sa budeš starať, ale v podstate žiadne kompetencie ti netreba dávať, pretože pán minister, on si to všetko prizrie. No ukázalo sa, ako sa riešili naozaj spoločensko-etické témy a vznikali rozpory v spoločnosti, že bez tých kompetencií to asi nebude možné, nebude sa dať ukočírovať ten celý proces, tak po troch rokoch alebo po dvoch rokoch, teraz už neviem presne, prišla znova zmena kompetenčného zákona, kde sa dali kompetencie už teraz ministerstvu zahraničných vecí. Bola tam aj dotačná schéma. A tá vlastne sa stala kameňom úrazu až do dnešných dní. V závere minulého funkčného obdobia ministerstvo zahraničných vecí sa začalo vyhovárať, že predsa len ide predsedníctvo a tej agendy má ministerstvo zahraničných vecí strašne veľa, a to znamená, že presunieme kompetencie na ministerstvo spravodlivosti. Povedali sme si vtedy prvýkrát hurá, konečne vypočuli naše volanie spred štyroch rokov, kedy sa prvýkrát menili kompetencie, ale netešili sme sa dlho, keď sme si prečítali zmenu toho kompetenčného zákona s tým, že naozaj dotácie mali zostať na ministerstve zahraničných vecí. Takže znova jedna nepochopiteľná vec. Ministerstvo spravodlivosti, ty vypracúvaj správu, riaď celú agendu, ja neviem, rob proste veci, ktoré sa týkajú vzdelávania, ale financie budeme rozdávať my, ministerstvo zahraničných vecí. Nepochopiteľné. Nevraviac o tom, že práve možno zdroj nesváru pre mnohé organizácie, ktoré sa týmto témam venujú, bol v tom, že sa dosť nekompetentne rozdeľovali tieto dotácie. Chvalabohu, vláda sa tentokrát rozhodla, dúfam, že už naposledy a podľa mňa aj správne, že konečne aj dotačnú schému presunula na ministerstvo spravodlivosti. Ešte pripomeniem, že práve ako dôvodenie, že prečo vtedy na konci volebného obdobia neodovzdali agendu dotácií na ministerstvo spravodlivosti, bolo, že proste na ministerstve spravodlivosti neexistuje žiaden mechanizmus, ktorý by prerozdeľoval dotácie. Takže neexistoval až do dnešných dní, kedy sa rozhodli túto legislatívu aj teda s celým, proste komplet agendu presunúť na ministerstvo spravodlivosti. Je to logické, je to správne a chcela by som, aby agenda, aby to, akým spôsobom narábali tieto štyri roky, o agende ľudských práv, a nehovorilo – alebo hovorilo? – aby to nehovorilo o tom, ako sa stavali k tejto téme, aby sa to naozaj stalo dôležitou témou tejto vlády. Aby to nebolo, že zmeny sa robia len kvôli dokumentom. Aby to bolo naozaj o tom, že tam to ministerstvo spravodlivosti bude garantom dodržiavania a udržiavania právneho stavu. Bude garantom dodržiavania platných medzinárodných záväzkov. Lebo mám pocit, že tieto štyri roky sa skôr nerobila agenda ľudských práv, ako by robila.
Z vystúpenia pani ministerky na výbore som tak pocítila trošku nádej, že bude empatickejšia a citlivejšia k reálnym problémom ľudí a že bude hľadať racionálne riešenia. Som rada, že sa k tomu, k tejto téme postavila tak, že je to bokovka, ale tvárila sa, že bude to pre ňu naozaj dôležitou témou. Viem, že tam bude mať kopu iných starostí a iných dôležitých vecí, ale verím, že ten tím a aj celú misiu v tejto oblasti naozaj zoberie zodpovedne a že nebude sa tváriť akoby bola žijúca z bubliny svojej moci.
Na záver by som chcela požiadať spravodajcu, aby dal hlasovať o pridelení tohto kompetenčného zákona aj do výboru pre ľudské práva, keďže obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa naozaj týkajú ľudských práv, čo je v gescii výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Ďakujem za vypočutie.
