Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja poviem pár babských čísiel z neznámej časti Eurostatu. Jednak sa týkajú deficitov, ktoré zdedila Radičovej vláda po vašej vláde, pán minister. Ten deficit v roku 2009 bol 7,8 % a nie veľmi by som sa vysmieval tej vláde, ktorá musela tie deficity upratovať po vás, že dávala menej na sociálne veci než vy. Preto, lebo Robert Fico za svojej vlády končiacej v roku 2010 zažil krízu a povedal, že tá kríza sa Slovákov nedotkne, a požičiaval si, zvyšoval výdavky najviac v Európskej únii. Potom bolo naozaj ťažké s tým niečo robiť.
Ďalšie číslo sa týka toho, že od roku 2011 do roku 2015 vyberá vláda o 31 % viac. Tie verejné príjmy takto narástli, čiže, samozrejme, že z toho sa dá aj viac vydať. Ale to, čo sa deje, je, že beriete peniaze z odborov a odvetví, ktoré prirodzene rastú. Cez dane im beriete peniaze a dávate ich do odvetví vo forme stimulov, kde ľudskú prácu čoskoro nahradia roboty. Viete to dobre, že toto robíte so Slovenskom, a to nám ešte raz tá budúcnosť spočíta.
Navyše chcem povedať aj porovnanie, lebo ste hovorili o porovnaniach v nezamestnanosti, Česko 3,4-percentná nezamestnanosť, u nás 8,6.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No v podstate niečo podobné, čo povedal pán Budaj, podpísal som uznesenie, podporím ho, ale chcem aspoň pre moje svedomie vyslať signál, že Mečiarove amnestie považujem za také zlo, že si zaslúžia osobitnú negatívnu sochu. Nie súsošie, v ktorom tá hlavná postava tak trocha zanikne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Podľa mňa to bola dobrá prezentácia. Pripomeniem za verejné financie, že toto by bol veľmi lacný spôsob, ako pomôcť školstvu bez nároku na verejné financie. A tiež to, že diskutovať môžeme na pôde parlamentu alebo jeho výborov o čomkoľvek a teda aj v oblasti školstva, ale nie v čomkoľvek môžeme efektívne vplývať na jeho kvalitu. A myslím si, že už tak, ako je to napísané, samozrejme s tým, že v druhom čítaní môžu prísť pozmeňujúce návrhy, ktoré tento návrh zlepšia, tak si myslím, že už tak, ako je to napísané, že to má šancu na zlepšenie kvality.
Vychádzam z toho, že signály o tom, že naše školstvo má nízku kvalitu, dostávame predovšetkým z OECD a to najmä okrem tej analýzy Education at a Glance, ktorá tu už bola spomínaná pani Remišovou, tak ešte aj, a povedal by som, že najmä z merania PISA. A meranie PISA je založené na testoch a my ich teda nemôžeme úplne ignorovať a nerozprávať sa o nich, keďže to je signál, ktorý ide do celého sveta aj dovnútra Slovenska a ovplyvňuje vnímanie školstva a hovorí naozaj aj niečo o jeho kvalite. Čiže nemôžeme rozprávať na základe týchto údajov a neanalyzovať ich ďalej.
Ďakujem.

A dobre, ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj obom poslancom za faktické pripomienky. Pokiaľ ide o tú súťaž, no práveže ako liberáli nechávame súťažiť podniky a podnikateľov bez ohľadu na veľkosť, pokiaľ tie veľké neobmedzujú súťaž, nezneužívajú dominantné postavenie, na to je Protimonopolný úrad, tak to má strážiť. Ja od neho nepočujem veľké signály o tom, že by dochádzalo k zneužívaniu hospodárskej súťaže.
Áno, môžete hovoriť, že my sme málo empatickí, že nevnímame, nevnímame tých ľudí, ktorí musia aj cez sviatky chodiť do práce, ale ja zasa to vidím naopak, že vy máte tej empatie menej, lebo nevidíte tých ľudí, ktorí prídu o nejaké peniaze, nevidíte tých študentov a dôchodcov, ktorí si mohli privyrobiť a nebudú si môcť privyrobiť. Pokiaľ ide o to, že ôsmi z desiatich ľudí súhlasí, súhlasí s obmedzením sviatkov, no verím tomu, verím tomu, ale myslím si a v mnohých, to sa týka mnohých prípadov, nielen tohto, že poslanci Národnej rady by mali rozhodovať nielen podľa toho, čo chce vždy väčšina, alebo čo chce tripartita, ale aj čo je dobré pre Slovensko a nie vždy súčet toho, čo hovoria ľudia alebo vám podnikatelia alebo odborári alebo iní lobisti. Nie vždy je to, čo Slovensko potrebuje. Čiže ja si myslím, keby sme sa opýtali ľudí, že či by súhlasili so znížením cien na polovicu a zvýšením miezd na dvojnásobok zo zákona, že približne by ste dostali osem z desiatich súhlasov.
Ďakujem.

Dobré ráno, dámy a páni. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som krátko v rozprave obhájil pozíciu strany Sloboda a Solidarita vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona a súčasne predniesol jednoduchý pozmeňujúci návrh. Bude spočívať, avizujem, že bude spočívať v tom, že by sme uchránili aspoň jeden, jediný dníček z tých, ktoré majú byť zablokované z tých, počas ktorých majú byť obchody zatvorené tak, že by aspoň ten 1. september ostal otvorený, pretože vnímame to tak, že to je deň, kde naozaj ľudia potrebujú, prídu z dovoleniek a potrebujú v ten deň si nakúpiť, aj napríklad školské potreby. A nechceme ísť tou cestou výnimiek, ktorou, už zdá sa, sa chce ísť aj v tomto prípade. Vnímame to tak, že teda tie strany so sklonom k etatizmu vždy zavedú nejaký paušálny zákaz všetkého a potom popúšťajú, po jednom dávajú výnimočky ľuďom. Politicky to možno vyzerá dobre, ale teda my sme na tej druhej strane.
Chcem urobiť takých pár poznámok, ktoré možno ešte neodzneli v diskusii. Jednak vnímam ten zákon ako útok na predovšetkým, ako motivovaný útokom na symboly trhovej ekonomiky, to sú tie obchodné domy. Lebo keby to tak nebolo, tak prečo potom predkladatelia nechránia aj tie malé podniky, aj tých živnostníkov, ktorí predávajú? Prečo nechránia všelijaké firmy, výrobné, kde ten proces nie je kontinuálny, predsa aj tam robia ľudia. Ľudia robia všelikde, nielen v tých obchodných domoch, v tých centrách, o ktoré v tomto zákone predovšetkým ide.
Čiže nemôžem sa zbaviť pocitu, že tu nejde o ochranu človeka a o ochranu vykorisťovaného pred vykorisťovaním, lebo to by sa riešilo iným spôsobom, ale že tu ide o ten presný útok na symboly trhovej ekonomiky a z tohto pohľadu teda to vnímam ako nie síce veľký krok k zhoršeniu podnikateľského prostredia a k zhoršeniu možnosti privyrobiť si, ale nie veľký krok človeka, ale veľký skok ľudstva filozofickým smerom preč od trhovej ekonomiky, ktorá mimochodom po celom svete šíri, šíri hospodársky rast a znižovanie chudoby. Tak málo chudobných vo svete ešte nebolo a nie je to v dôsledku transferov, ale v dôsledku rozširovania princípov trhovej ekonomiky.
Chcem tiež povedať, že Slovensko stratilo za 15 rokov 300-tisíc ľudí, o 300-tisíc ľudí máme menej. Tí ľudia neodchádzajú preto, lebo pre nich bol problém, že aj cez sviatky sme mali otvorené obchody, tak si povedali, pôjdeme niekam do Nemecka, lebo tam majú zatvorené obchody. Tí ľudia odchádzajú preto, lebo každý deň vidia, pozrú si inzeráty a vidia, že v západnej časti Európy zarobia viac. A toto je, toto je strategicky dôležitý problém pre Slovensko. My si nemôžeme dovoliť, aby nám odchádzali masovo ľudia z našej strany, napríklad odchádzajú aj do Čiech. Nemôžeme si to dovoliť, nebudeme mať udržateľné verejné financie, budú nám chýbať elity, tí ľudia, ktorí dokážu prácu vytvárať a nehovorím, že tento zákon bude prelomový, ale tak ako mnohé ďalšie prispeje k tomu, že si tu u nás človiečik zarobí o niečo menej, v tomto prípade o nejakých 20 eur. Hovorím, asi sa kvôli tomu nehodí nikto pod vlak, ale je to opäť nejaké zníženie mzdy pre tých ľudí, ktorí využívali prácu vo sviatkoch.
A k tomu, že nám odchádzajú ľudia, ešte chcem pridať pár informácií, ako napríklad, že máme rekordnú stratu vo všeobecnej zdravotnej, že máme neriešené vyše pol miliardové dlhy v nemocniciach, že verejné financie sú úplne na hrane, sú v sankčnom pásme v dobrých časoch. Čiže my nemáme veľmi z čoho rozdávať, nemáme veľmi z čoho rozdávať, nemôžeme si dovoliť zneefektívňovať tú ekonomiku a odstrihávať pracovné dni, pretože nám to proste bude chýbať. Už nám to chýba teraz. Vidíte, čo sa robí v energetike. Tie problémy, ktoré zahadzujete, prejavy problémov, ktoré zahadzuje predseda vlády do koša, tie problémy tam ostávajú, tie príčiny problémov tam zostávajú, to len on hodí do koša ten prejav, ale problém tam zostáva neriešený, neriešený a tie peniaze v energetike chýbajú, ten tlak na vysoké ceny bude pokračovať samozrejme, pretože tie peniaze za fotovoltaické články už tam vyplatené boli kamarátom, čiže ten problém tam zostal, tých problémov je veľa v ekonomike a my by sme mali hľadať kroky, ako zvýšiť hospodársky rast, nie ako ho znižovať.
Pokiaľ ide ešte o ten argument, že v tých bohatších krajinách majú viac otvorené alebo viac zatvorené, viac zákazov, Nemci povedzme, tak áno, ja tvrdím, že Nemci si môžu dovoliť zatvoriť v piatok a možno aj vo štvrtok a ešte stále budú od nás ľudia odchádzať do Nemecka. Je to tak. My si nemôžeme dovoliť tak štedrý program zatvorených obchodov vo sviatky a zatvorených iných firiem vo sviatky, ako si ho môžu dovoliť Nemci alebo Rakúšania.
No dobre. Čiže k tomu pozmeňujúcemu návrhu. V zásade všetky tie argumenty už tu odzneli. Opäť takisto ako kolega Milan Laurenčík sa pripájam k tomu, čo hovorila Janka Kiššová a prečítam teda ten extrémne krátky pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Branislava Gröhlinga a Milana Laurenčíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367).
Čítam: V čl. I § 94 ods. 5 sa vypúšťajú slová "1. septembra".
Koniec, ďakujem za pozornosť.

Dobrý večer, dámy a páni, vystúpim krátko k predloženému materiálu. Podľa môjho názoru je v rozpore s programom strany Sloboda a Solidarita, konkrétne v rozpore s návrhom na zavedenie tzv. kľúčových ukazovateľov výkonu, key performance indicators, meraním ktorých sa dá identifikovať, ako postupujeme smerom k cieľu, a meraním ktorých je možné merať efektívnosť jednotlivých projektov. Tým pádom alebo nemusí byť tým pádom, ale každopádne považujem tú stratégiu aj v rozpore s princípom hodnoty za peniaze, ktorý je súčasťou programového vyhlásenia tejto vlády.
Na to, aby sme vedeli merať efektívnosť, teda potrebujeme tie ciele presne stanoviť a čo najlepšie ich vedieť merať. Ako príklad uvediem príklad cieľov v tejto stratégii, uvediem nasledujúce. Zlepšenie výberu poistného hovorí táto stratégia, kdežto stratégia pre roky ´11 až ´16 s Lopatkom hovorila, zvýšenie úspešnosti výberu poistného na 99 %. Veľký rozdiel. Ďalšie ciele, ktoré spomína táto stratégia predkladaná, sú procesné. To je veľký rozdiel medzi tými koncovými cieľmi. Veľakrát sme to tu už v pléne aj hovorili, že tie materiály majú mať koncové ciele, čo vlastne chceme dosiahnuť, a aby boli merateľné, nie procesné.
V predkladanom materiáli je veľa tých procesných cieľov na úkor tých finálnych. Napríklad jeden z tých cieľov je vypracovanie stratégie rozvoja ľudských zdrojov v súlade so strategickými zámermi Sociálnej poisťovne. Fakt mi to nič nehovorí. Ešte raz. Vypracovanie stratégie rozvoja ľudských zdrojov v súlade so strategickými zámermi Sociálnej poisťovne. Alebo zavádzanie nových foriem služieb v podobe mobilných aplikácií a webových služieb. No, tam by sa niečo dalo z toho odvodiť. Každopádne sú to ťažko merateľné ciele a ťažko sa podľa tejto stratégie bude zvyšovať hodnota za peniaze, alebo teda rečou našou zo SaS, ťažko sa bude zvyšovať efektívnosť cez meranie kľúčových indikátorov výkonu vo verejnej správe, konkrétne v Sociálnej poisťovni.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne dvojnásobne za slovo. Pani poslankyňa, ja súhlasím s vami, že v parlamente nielen tento zákon, množstvo zákonov prerokúvame, ktoré sú odborne veľmi náročné. Strana Sloboda a Solidarita to napríklad rieši tým, že máme systém tímlídrov a každý z tých lídrov má svoj tím a tí si analyzujú všetky zákony vo svojej pôsobnosti už od čias, kedy oznámi rezort, že taký zákon bude pripravovať. Potom sú pripravení. A ostatní, ktorí nie sme špecialisti na takýto zákon, si necháme potom poradiť od tých tímlídrov. Takže dávam vám do pozornosti takýto systém a odporúčam vám ho, funguje to celkom dobre.

Ďakujem pekne. Aj ma, pán minister, trocha prekvapuje, čo ste čakali od duálneho vzdelávania. Vtedy sa tu v sále Národnej rady veľa o tom rozprávalo, polemizovalo. Vy predsa musíte chodiť po firmách a vidíte, koľko ľudí podnikateľom akože chýba a aká je ich kvalifikačná štruktúra. To vidíte, ak, ak nechodíte, ale predpokladám, že chodíte, tak sa to dá pozrieť aj, aj na titulkách našich denníkov, kde je vidno, čo robia ľudia napríklad zo Srbska. Že to nie sú džoby, na ktoré sa treba päť rokov pripravovať. Vôbec nie. Veľa je takých, že sa na ne netreba pripravovať. Čiže to je jedna poznámka k podstate toho spôsobu duálneho vzdelávania, aký bol u nás prijatý. To znamená, na úkor škôl by fabriky pripravovali žiakov a navyše ich potom zaviazali tak troška ako nevoľníkov k práci za ktovieakú mzdu pre tie firmy.
Druhá poznámka sa týka iného zdroja informácií, z ktorého sa dalo verifikovať, čo asi možno očakávať od duálneho vzdelávania. Vzdelávanie, to je publikácia OECD Education at a Glance. A fakt vám to teraz do očí hovorím, že nech si už to niekto pozrie vo vláde, ak nie u vás, tak na IFP, aká je efektívnosť, návratnosť investícií do stredného školstva v krajinách, kde majú duálne vzdelávanie, Nemecko, Rakúsko, a kde ho nemajú. Fakt to treba pozrieť v záujme Slovenska. Nechcem v tomto bode politikárčiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dobré vystúpenie, Jožo Mihál, a možno ešte raz by som sa opýtal na tvojom mieste, že prečo tých 40 dní. Síce, síce si sa to opýtal asi trikrát, ale mňa to tiež veľmi prekvapuje, prečo to nie je 100 alebo 200, ale vychádza to zrejme z toho, že ten zákon nie je urobený tak, je to taký etatistický, byrokratický vypaľovák. Nespolieha sa na to, že nastavíme motivačné dane a odvody a ľuďom sa bude oplácať pracovať, ale snaží sa ich donútiť nejakými pravidlami a obmedzeniami, aby robili presne to, čo si štát predstavuje. Nefunguje to tak. Naopak, tento zákon, ak prejde, tak zakáže množstvo situácií, v ktorej by došlo k efektívnej práci, k práci, ktorá by bola výhodná pre toho uchádzača o zamestnanie, pre podnik aj pre verejné financie. To bude obmedzené.
Napríklad ešte k tým, k tej situácii, ktorá vyplýva z toho obmedzenia 40 dňami, sú ešte ďalšie situácie, kedy ten uchádzač nebude môcť robiť na dohodu pre podnik, pre ktorý predtým robil v normálnom zamestnaní pred tým, než sa stal uchádzačom o zamestnanie, čiže nebude môcť ísť, hoci by to bolo výhodné pre všetkých, tak nebude môcť do takéhoto, pre takéhoto, pre takú firmu robiť, alebo ani pre firmu, ktorá ho odmietla ako zamestnanca, čo je milión takých situácií, ale to preháňam, keď poviem milión, ale veľmi veľa je takých situácií, kde by to bolo pre všetkých výhodné, ale bude to zakázané.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Klobúk dolu, Karol Galek, výborné vystúpenie v rozprave a výborná práca za ostatné týždne a mesiace na základe, alebo stala sa jedným zo základných pilierov, na ktorých je vybudovaná téma tejto schôdze a hlavne téma nápravy chaosu v energetike na Slovensku, na ktorý dopláca veľký počet ľudí. Klobúk dole. Vari by som len dodal, že táto kauza odhaľuje, povedal by som, akési Ficovo koliesko. Všetci si pamätáme, ako Robert Fico rozdával aj rozdáva fleky zadarmo, zadarmo, nič sa nemusí platiť. A ďalšie a ďalšie takéto veci, ktoré Robert Fico priniesol a dal ľuďom akoby zaplatené z vlastného vrecka.
Pripomínam, že minulý rok Národná rada schválila zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. To znamená, zobrala si peniaze z týchto regulovaných subjektov, na tento rok jej to hodilo 167 mil. eur navyše, a z tých peňazí potom rozdávala. A financuje aj vlaky zadarmo. Čiže tí ľudia, čo si myslia, že dostávajú zadarmo vlaky, si ich zaplatia aj vo vyšších cenách elektriny. Pripomínam teda, že tento zákon, ako súčasť Ficovho kolieska, prešiel minulý rok v parlamente a že ani jeden poslanec za stranu SaS nehlasoval za tento zákon.
Ďakujem.