Dobrý deň, dámy a páni. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Na úvod odbočím hneď a pripojím sa k požiadavke Martina Klusa a čiastočne aj pána poslanca Marosza, aby sme znova mohli ukazovať grafy a mapy. Pán Marosz to, myslím si, že to takto žiadal v úvode, v takom ironickom úvode svojej poznámky, keď povedal, že bude prezentovať graf akusticky. Tak aby sme v tomto nemuseli ostať, tak sa teda pripájam k takejto požiadavke.
Späť k téme. Náš dlh sa, pripomeňme si, nachádza stále v prvom sankčnom pásme podľa ústavného zákona. Po druhé je dôležité povedať si, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má svoju vyrátanú bezpečnú úroveň dlhu a tá je hlboko pod tou, ktorú dnes máme. Čiže my máme ešte veľa roboty, aby sme sa dostali k udržateľnému dlhu, roboty konsolidačnej. Všetky tie moje hlavné poznámky rozdelím do dvoch častí. Jednak tak skôr filozoficky k dlhu a potom zareagujem na niektoré technické príspevky, ktoré odzneli v doterajšej diskusii.
Mám pocit, že opozícia alebo hlavná časť opozície a vládna koalícia sa líšia filozoficky v dvoch bodoch, keď hovoríme o dlhovej brzde. Prvý bod. John Maynard Keynes hovorieval o tom, že v zlých časoch má vláda právo sa zadlžiť, financovať ekonomiku, pomôcť jej a v dobrých časoch tie peniaze potom musí vrátiť. Ľudo Ódor hovorí, že väčšina politikov ako keby stratila pamäť. Používa keynesiánstvo s amnéziou. Pamätajú si to, že zadlžiť krajinu a potom už zabudnú v dobrých časoch, že treba ten dlh znižovať. A toto, túto situáciu tu bezpečne máme.
Opozícia nechce nič iné, len to, že v dobrých časoch, o ktorých všetci vieme a potvrdzujú to všetci, v dobrých časoch treba tie zvýšené príjmy používať na zníženie dlhu. A odznelo síce v diskusii, že päť rokov dlh klesal, ale pozor, toto dvakrát podčiarkujem, štyri roky z toho iba na základe jednorazových opatrení. Čiže to sme nevyužili lepšie časy na to, aby sa znížil dlh, ale využili sme privatizáciu, diery v II. pilieri na to, aby sa znížil, znížil dlh. To je, to nie sú moje slová, sú to moje slová, ale na základe správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Čiže štyri roky klesá dlh iba na základe jednorazových opatrení. Keby nebolo tých jednorazových opatrení ako napríklad privatizácia, tak by dlh rástol. Takto sme využili ten hospodársky rast, že by dlh rástol.
Ďalej k tomuto prvému bodu, ktorý nás rozdeľuje alebo odlišuje, neboli prijaté výdavkové stropy. O tom sa často hovorí. Málokto vie, čo to je. Výdavkové stropy vlastne predpokladal ústavný zákon o dlhovej brzde. Tie mali zabezpečiť, že keď sa ekonomike darí viac, než sa čakalo a sú veľké príjmy, tak tie príjmy sa majú dávať do zníženia dlhu, nie do míňania každodenného. Takýto zákon prijatý nebol, nebol prijatý efektívny. Tak isto to tvrdí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tak sa pýtam teda, ak nie je prijatý v dobrých časoch, tak kedy taký zákon bude prijatý? V zlých časoch? V zlých časoch prijmeme zákon, že ako deliť peniaze z dobrých časov?
Čiže prvý bod, máme rozdielne stanovisko z hľadiska toho zlatého Keynesovho pravidla. My držíme, možnože je to ľahšie v opozícii, ale my držíme to, že v dobrých časoch sa proste musí ten dlh znižovať. A myslím si, že časť opozície má korene v minulých vládach, nejaké a že tie dokazovali, že vedia znižovať, vedia hospodáriť zodpovednejšie.
Druhý bod, kde sa rozdeľujeme, je ten, že síce všetci chceme diaľnice, vysoké dôchodky, platy učiteľov, sestričiek, ale my tvrdíme, že si na to musíme zabezpečiť efektívnou ekonomikou. Vláda hovorí, že sa to dá len tak, že odniekiaľ zhora dostaneme peniaze, buď z Bruselu alebo od budúcich generácií, tie peniaze. Keď dôjdu bruselské peniaze, tak musíme si požičiavať. A my hovoríme, že efektívnosť. Niekto hovorí, že efektívnosť je málo na to zabezpečiť veľa peňazí. No je to primerané, je to primerané. A kde je ten náš návrh konštruktívny? Na každej schôdzi predsa hovoríme, aj včera, predvčerom, predpredvčerom sme hovorili o tom, ako sa má zabezpečiť pracovná zdravotná služba, že to je neefektívne, ako je to teraz. Hovorili sme o tom, že nerobte diery do zákona o dani z príjmov, nerobte tam diery, lebo keď máte, tak vám vypadnú zbytočne príjmy na rôzne účely. Takže milión tých návrhov z našej strany chodí, no nie sú akceptované.
Teraz k tým technickým komentárom, ktoré tu odzneli. Tiež poviem, že pán Kamenický, nevidím ho, ten mal technické komentáre naozaj z hľadiska teda analytikov, seriózne, hoci ja si myslím, že aj politika je seriózna a politické argumenty tiež sú seriózne. Ale tie odborné mal a jeden z nich bol, že čistý dlh by sa mal nahradiť hrubým. Nechcem ísť veľmi do šírky, ale poviem to, že keby sme využili rast na zníženie dlhu, tak ARDAL, organizácia, ktorá financuje náš dlh, by nemal také problémy s financovaním dlhu, aké teraz má, lebo by sme mali nižší dlh a teda mal by tú rezervu vyššiu.
No a druhá vec je, že ak by sme niekedy v budúcnosti po technickej debate vstúpili do diskusie o tom, či nahradiť hrubý dlh čistým, tak my by sme držali pozíciu, že dobre, ale spolu so sprísnením sankcií. Čiže pretože nahradenie čistého dlhu, hrubého dlhu čistým znamená možnosť zadlžovať viac. Takže tým pádom by tie sankcie mali byť tvrdšie.
To isté platí k vyklesávaniu dlhovej brzdy. Pripomeniem, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o bezpečnej úrovni dlhu na úrovni 40 % z HDP. Čiže to vyklesávanie, nemôžme od neho čakať, že prestane, lebo sa neskôr dostaneme k bezpečnej úrovni dlhu.
K návrhu na vytvorenie spoločného výboru. No my to berieme tak, že my sme proti väčšiemu dlhu, nie tak, že sme proti väčšiemu dlhu, lebo o ňom nerozhodujeme my. Aj keby sme my mali o ňom rozhodovať, tak aj tak nechceme ten nárast dlhu. Čiže spoločný orgán by nám nepomohol. Spoločný orgán, ktorý by mohol rozhodovať, že spustí ten väčší dlh. Pretože pre nás je ten problém nie o tom, že my nie sme pri moci, ale že my ten dlh naozaj nechceme nechať zvyšovať.
Potom tam ešte odznelo, že myslím, že pán poslanec Baška povedal, že kto si dnes postaví dom z výplaty. No to naozaj málokto, ale tá situácia je taká, že my už sme si niekoľko domov postavili a teraz chceme ďalší a už tam máme limit. Proste to je ten problém a že ekonomika nevyprodukuje toľko peňazí, koľko je potrebné. Nebudem menovať toho poslanca, ale v tom úplne súhlasím, pretože potreby sú nelimitované. Ekonomika nikdy nevyprodukuje toľko peňazí, koľko ľudia chcú. Na to si proste, s tým sa dá urobiť iba to, že si na to musíme zvyknúť.
Takže nepredložili sa tie výdavkové stropy a to si myslím, že je čas dnes, aby sa o tomto diskutovalo. No a pokiaľ ide o tie naše konštruktívne návrhy, tak tam som už spomínal, sú to množstvo zákonov, o ktorých sme tu diskutovali. My ponúkame návrh na postupné zrušenie stimulov pre vybrané firmy, ako napríklad to toľkokrát spomínané hnedé uhlie a tiež Hodnota za peniaze. Už to tu bolo spomínané, spomeniem ešte premiérovu slávnu vetu: "Najdrahšia diaľnica je nepostavená."
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
