Videokanál poslanca

Ďakujem. Edo, výhoda tvojich vystúpení je, že idú tak do detailu, že keby človek nečítal predkladateľovu správu, tak sa dozvie takmer všetko. Ja by som chcel ale vypichnúť jeden bodík, keď si hovoril o inflácii, a možno by sa dalo aj ministra opýtať, že ako, ako ministerstvo financií uvažuje s infláciou. Pozerám sa; nie s infláciou, ale s reakciou na infláciu, samozrejme; lebo nemáme vlastnú menovú politiku, ale rozpočtovo sa dá ovplyvniť aj nárast cien. Podľa štatistiky Európskej centrálnej banky máme infláciu medziročnú, máj, voči máju 2,7 % a to je teda viac, než je cieľovaná inflácia ECB-čkou, a je to viac, než má eurozóna momentálne, to je 1,9 percenta. V médiách som zachytil, že u nás rástli ceny v dôsledku nárastu cien leteniek. No dobre, ale pozerám tuná potraviny, 4,5 percenta. Tiež to má svoje dôvody a v potravinách teda určite letenky nie sú, ale zdravotníctvo vidím 2 %, eurozóna 0,8. Čiže, keďže nemáme my našu menovú politiku, tak by ma celkom zaujímalo, že či ministerstvo vníma tento trend; predpokladám, že vníma, určite; a či sa chystá niečo s tým robiť, či má niečo v pláne, nejako reagovať, povedzme aj výškou deficitu na tento trend.

Ďakujem pekne. Ja nie som špecialista na prokuratúru, ale vídavam, že keď vznikne nejaký problém a niečo nefunguje, tak často sa povie, že vytvorme nový inštitút alebo vyčleňme veľa peňazí, zalejeme ten problém a ono sa to vyrieši, teda bez toho, aby sa presne špecifikovalo, aké sú príčiny toho problému a čo teda treba robiť na to, aby, aby sa vyriešil. Čiže ak chceme mať lepší šport, tak nestačí vytvoriť ministerstvo športu, ale povedať napríklad, ako ho máme zle financovaný a tak ďalej a tak ďalej.
No a tu sa chcem teda opýtať, môžem sa opýtať iba teba, Alino Baránik, ale, ale možno aj iných, ak budú mať chuť aj po skončení tohto bodu mi povedať, že prečo nestačilo rozšíriť právomoci OLAF-u a dať tam teda tie právomoci, ktoré chýbajú, prečo musíme ísť touto cestou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, je to návrh zákona, ktorým sa mení zákon o dani z príjmov. Predkladajú ho poslanci za SaS Jana Kiššová, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár, Ľubomír Galko.
Predložený návrh zákona si kladie za cieľ zliberalizovať režim rovnomerného odpisovania hmotného majetku pre piatu a šiestu odpisovú skupinu tak, že skracuje dobu odpisovania pri piatej odpisovej skupine z 20 na 16 rokov a pri šiestej skupine zo 40 na 20 rokov. Predpokladáme, že by sa tým malo zlepšiť podnikateľské prostredie, že sa podporia investície do slovenskej ekonomiky a že sa podporia investície do slovenskej ekonomiky najmä v slabých regiónoch. Je to návrh, ktorý je dlhodobo rozpočtovo neutrálny, zaberie vtedy, keď prestanú zaberať eurofondy, ktoré, ktorých má byť v roku 2020/2021 menej. A k tomu dopadu na rozpočet treba povedať aj to, že ono bude mať to opatrenie krátkodobo negatívny vplyv, ale dlhodobo sa to potom vyrovná. Chcel by som tiež spomenúť, že tie skupiny 5, 6, tie odpisové skupiny sú, sú budovy, ako napr. bytové budovy. To znamená, oplatilo by sa viac investovať do bytových budov, ktorých spoločnosť pociťuje nedostatok a snaží sa to riešiť rôznymi opatreniami, ktoré často narážajú napríklad na problémy so zadlžovaním sa obyvateľstva. Ďalej sú to budovy na zdravotníctvo, kde takisto vieme, že, že sa investuje málo, že niektoré budovy napríklad nemocníc vyzerajú veľmi, veľmi zle. No a sú to ďalšie a ďalšie kategórie budov, do ktorých by sa jednoducho krátkodobo oplatilo investovať viac.
Čiže hlavná myšlienka tohto návrhu je, že by sa zrýchlilo odpisovanie. Mimochodom, tak, ako to navrhujeme, tá zmena zo 40 na 20 rokov, tak to platilo do 1. 1. 2015, odvtedy došlo k zmene, to znamená zákonom prijatým v roku 2014, no a teraz v tomto bode sa snažíme vrátiť tú situáciu späť. Opakujem, tak, aby sa do budov oplatilo investovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Pavelka, ešte možno by som zdôraznil k tomu, čo si hovoril, že významnou črtou tohto návrhu je, že prispieva k bohatstvu krajiny, zvyšuje ho na rozdiel od napríklad tých známych balíčkov, ktoré presúvajú bohatstvo od jednej skupiny k druhej, a bohatstvo celej krajiny sa nezväčšuje, tak tu sa zväčšuje, lebo ako si hovoril, približne viac dokonca než dve tretiny značiek by sme nemali, nemuseli vôbec kupovať a distribuovať. Čiže tých 10 mil. eur približne sú čiste ušetrené peniaze, ktoré sa nepresúvajú nikam, zväčšujú bohatstvo Slovenska, a teda už sa potom len stačí rozhodnúť, kam by išli, či do platov sestričkám, ktoré chýbajú, do platu povedzme že učiteľom alebo do nejakých investícií, alebo na zníženie daní, čo by sme mnohí určite privítali.
Takže veľký, veľký rozdiel medzi týmito dvomi typmi systémových zmien. A, a tá vaša, ten váš návrh, tá vaša reforma nielen znamená tých 10 mil., čo nie je zanedbateľný balík, ale je to signál, veľmi dôležitý signál, aké reformy momentálne sa veľmi na Slovensku nerobia a aké by sa mali robiť, lebo teraz žijeme v celkom dobrých časoch. Ale takéto systémové zmeny nám môžu zabezpečiť rast toho bohatstva aj vtedy, keď na tom takto dobre nebudeme.
Ďakujem.

Ďakujem. Veľmi dobré vystúpenie, Ondro Dostál. Osobitne oceňujem komentár k minimálnej mzde. A možno by som ešte dodal, že takéto vážne rozhodnutia, aké je tu navrhnuté, by sa mali robiť na základe kvalitných analýz využívajúcich tvrdé dáta. Takú analýzu si môžeme nechať aj ako klub SaS spracovať na Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Máme na to zo zákona nárok. Lenže o čo by sme požiadali Radu pre rozpočtovú zodpovednosť? Neviem o čo. Pretože ten kľúčový návrh nepredkladá vláda, ale hľadá sa tu nejaký konsenzus v parlamente a teda mali by sme sa asi RRZ opýtať, aký bude mať dopad zastropovanie veku odchodu do dôchodku v roku ´38 na 65 rokov, na 64 rokov, na 64 muži a ženy menej. Ženy menej a ešte menej, keď budú mať deti a ešte menej, keď budú mať deti s nejakým stupňom vzdelania, prípadne aj bez ohľadu na vzdelanie, alebo dokonca sa objavil návrh u potenciálnych partnerov tohto návrhu zastropovať vek odchodu do dôchodku na 60 rokov. Čiže je, pri takomto spôsobe predkladania takej vážne normy je nemožné nechať, pripraviť sa kvalitne na to.
A ešte k riešeniam. Klub SaS vrátane OKS poslanca predložil v minulosti desiatky reforiem, ktoré by pomohli aj dôchodcom.

Ďakujem veľmi pekne. Ľudí z fabrík na cintorín nenechávajú vynášať tí, ktorí pristupujú zodpovedne k verejným financiám, ale tí, ktorí zadlžovali v zlých časoch a nevrátili ten dlh v dobrých časoch. Nie tí nechávajú takto ľudí vynášať na cintorín, ktorí pripravujú ekonomické reformy, reformy, ktoré zvýšia hospodársky rast. Niektoré sú menšie, niektoré väčšie. Malú dnes prezentoval Miro Ivan v oblasti dopravy. Nechávajú ich vynášať tí, ktorí rozdávajú teraz peniaze, rozdávali doteraz peniaze tak, že ten dlh sa neznížil.
A pokiaľ ide o tie aktuálne čísla, veď ja to nepopieram, že krátkodobo dochádza k zlepšeniu. Ja iba hovorím, že nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predikuje na základe súčasného stavu a ďalšieho vývoja, predpokladateľného, predikuje obrovský verejný dlh. Predikuje aj na základe demografického vývoja, že neudržíme verejné financie v dobrom stave aj pri dnes nastavených parametroch, nie ešte keby sme si dovolili takýto krok.
Čiže nepovažujem to za veštenie z gule, nie je to strašenie, je to scenár odbornej nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Dobrý podvečer. Dámy a páni, vážená predsedajúca schôdze a vážený predkladateľ, a, samozrejme, aj spravodajca, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu skupiny poslancov, k ústavnému zákonu, ktorého hlavným cieľom je zastropovať vek odchodu do dôchodku.
Kľúčové z mojej strany je povedať, že ak niekto chce, aby ľudia chodili skôr do dôchodku v budúcnosti, tak mal a má konať v ostatných rokoch a teraz. Na to treba vytvoriť predpoklady, aby ľudia mohli chodiť skôr do dôchodku. Nie je možné, nie je reálne povedať, že budú chodiť skôr a mať pri tom relatívne vysoký dlh v sankčnom pásme, v sankčnom pásme dlhovej brzdy a mať pri tom dlhodobo neudržateľné verejné financie, ktoré podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosiahnu v roku 2067 verejný dlh na úrovni 131,6 percenta. Samozrejme teoreticky, prakticky by sme dovtedy skrachovali. Čiže v takejto situácii je nereálne niečo také sľúbiť ľuďom.
Ešte sa ale vyjadrím aj k tomu, aké by to malo dôsledky napríklad na dôchodok. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by zastropovanie na úrovni 64 rokov v roku ´38 znamenalo pokles dôchodkov o 9,5 % a znamenalo by to pokles hospodárskeho rastu, k tomu sa ešte vrátim, ale predtým si ešte vybavím jeden argument, ktorý sa často používa v tejto diskusii, a síce, že, že aj iné krajiny majú zastropovaný vek odchodu do dôchodku na 65 rokov alebo podobne. Chcem k tomu povedať, že ak sa, zrejme sa dostane tento návrh do druhého čítania, verím, že v tom čase už bude mať Parlamentný inštitút na základe mojej žiadosti vypracovanú analýzu, ktorá ukáže, koľko krajín má naozaj v ústave takto zastropovaný vek odchodu do dôchodku. Ja som sa pozeral na diskutované krajiny, ako je napríklad Poľsko alebo Česko. V Poľsku je to tak, že aj vládny inštitút finančnej politiky hovorí, že by, to zastropovanie, ktoré prijali vo svojom zákone Poliaci, bude znamenať výrazný pokles priemerného dôchodku. Už dnes je to v Poľsku asi polovica priemernej mzdy, v roku 2070 to bude zhruba štvrtina priemernej mzdy. Čiže treba pozerať aj na to, aké dôchodky budú mať tí ľudia, ktorí budú takto skôr chodiť do dôchodku, než, než bolo dohodnuté v 2012. roku.
Chcem povedať, že v našej diskusii sa tiež objavilo, že tá miera náhrady, že po roku 2038 bude stúpať a miera náhrady a že bude okolo 50 percent. Miera náhrady je ale termín, ktorý hovorí o pomere novopriznaného dôchodku priemerného k priemernej mzde. Áno, to sa bude pohybovať okolo 50 %, ale kľúčové číslo je takzvané benefit rachel a to je pomer priemerného dôchodku, nielen novopriznaného, ale priemerného za celú dobu vyplácania dôchodkov, a priemernej mzdy a tam sa my už aj tak dostávame na veľmi nízku úroveň. V roku ´40 to bude len 35 % priemernej mzdy a dnes sme, pred dvomi rokmi sme boli zhruba na úrovni 46,6 % priemernej mzdy u priemerného dôchodku. Čiže veľký pokles by to bol a veľa ľudí by sa dostalo do pásma chudoby.
Nie je teda pravda, že my bránime nejaké neetické pozície, neľudské, ale ja som presvedčený, že hlboko humánne.
Väčší, mimochodom väčší prepad než u nás je v tomto ukazovateli predpokladaný v Grécku, Poľsku a Španielsku vzhľadom na demografický vývoj a do toho by prišlo ešte toto zastropovanie.
Poznámka k Česku. Česko má formálne zastropovaný vek odchodu do dôchodku, nie je to ale ústavným zákonom, navyše dôvodová správa k tomu českému zákonu hovorí, že dôchodkový vek by mal byť stanovený na úrovni okolo 68,6 %, pretože Česko bude robiť pravidelný update tohoto, tohoto veku odchodu do dôchodku. Čiže nedá sa to porovnať s tým, čo sa navrhuje u nás. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť došlo by aj k obmedzeniu hospodárskeho rastu. Ide o to, že v tom 38. by mali prísť do dôchodku takzvané Husákove deti, čiže tie silné generácie, silné ročníky, a je veľký rozdiel, či budú ekonomicky aktívne a teda prispievať budú do verejných financií, alebo, naopak, budú dostávať z verejných financií. Čiže môžeme rátať zhruba pokles asi o 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu. A to by znamenalo, že v roku 2066 by bol potenciálne hrubý domáci produkt nižší o 6,2 %, v roku 2080 o 9,6 percenta. To je takmer ako keby sme dnes mali o 9 miliárd menej v HDP v ekonomike. Nech sú to 3 miliardy vo verejných financiách, tak si predstavme, čo to je mať 3 miliardy vo verejných financiách a nemať 3 miliardy vo verejných financiách.
Iná možnosť je, že teda neprejaví sa to, to zastropovanie sa neprejaví v nižších dôchodkoch, ale povedzme vo vyšších daniach a odvodoch. Tam treba povedať, že už dnes nám odchádzajú ľudia do zahraničia za vyššími platmi, ak sa zvýšia dane a odvody, tak, tak tie nožnice budú otvorenejšie. Ak to bude trvať dve generácie, že nám budú odchádzať kvalitní ľudia, tak je to problém nielen úzko ekonomický, ale aj širšie spoločenský.
N o kľúčové je, zopakujem to, čo som povedal na začiatku, že ak niekto úprimne pretláča tézu, že treba sa starať o ľudí, treba sa starať o to, že môže sa stať, že človek už nevládze robiť a mal by robiť, tak si predovšetkým musí zabezpečiť, aby dnes fungovala ekonomika lepšie, musí si pozrieť minuloročné čísla, lebo vek odchodu do dôchodku sa predlžoval reálne už minulý rok. Aj tento rok. Keby predkladatelia úprimne mysleli to, čo hovoria, tak majú analýzy urobené z minulého roka a z tohto roka. Ja ich nikde nevidím.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja tiež ďakujem pánovi Gogovi a tiež mu vyjadrujem úprimnú sústrasť, že to naňho vyšlo. Ale chcem povedať to, že keď sa malo niečo zmeniť v rokovacom poriadku, tak to malo byť to, aby sa nám nestávali takéto situácie, a nieže zakázať ukazovať grafy. Pretože myslím si, že keď toto pozerajú nejakí nezainteresovaní ľudia, tak pravdepodobnosť, že v nasledujúcich voľbách budú voliť neštandardné strany, sa výrazne zvýšila. Zvýšila preto, že nerozumejú, o čom to tu rozprávame celé desiatky minút. Tak nehovorím to teraz, pán Goga, vám. Nemyslím si, že za to môžete. Ale, ale keď budeme nabudúce hovoriť o rokovacom poriadku, tak dajme pozor na to, aby sa toto nestávalo. Alebo minimálne. Ďakujem.

Ďakujem. Dobrý návrh, dobre vystúpenie, Veronika Remišová. Mám tam iba poznámku, že nútiť 15-ročné deti odpracovať tri roky u jednej firmy nie je len etický problém, podľa mňa aj ekonomický problém. Ekonomika funguje dobre vtedy, keď zdroje nie sú priklincované u lobistov, alebo u nejakých firiem, ale môžu sa pohybovať relatívne voľne smerom, kde dochádza k ich lepšiemu zhodnoteniu. To znamená, k vyššej efektívnosti a to znamená, konkrétne u ľudí je to pohyb za vyšším platom. A keď toto blokujeme, tak si vytvárame problém. A nevytvárame si ho tu, táto vláda ho vytvára napríklad aj pri 13. a 14. platoch, to je to isté iba v bledemodrom. Tam tiež platí, že keď človiečik zostane dva alebo štyri roky u svojho starého zamestnávateľa, tak dostane dotáciu od štátu. To je veľmi podobné a pripadá mi to nie ako ochrana záujmov slovenskej ekonomiky, prípadne v tomto prípade školstva, detí, ale ako vychádzanie v ústrety niektorým politicky silným firmám.
Nemám problém s tým, že sa slobodne dohodne nejaký dospelý človek, že mu firma zaplatí štúdium a on u nej potom bude tri roky robiť. Ale nútiť zo zákona robiť takto tie deti, to považujem za problém, áno, aj etický, ale aj ekonomický.

Ďakujem pekne. Vidím, že je tu prevaha ľudí zo zdravotníctva a nie z verejných financií, tak aj takto chápem, že mi nešiel mikrofón dlho. Ale nie.
Za verejné financie ale chcem mať dve poznámky a potom jednu takú všeobecnejšiu. Tie za verejné financie, viete, teraz je tu naozaj prevaha ľudí zo zdravotníctva, ale ja tu sedím, aj keď sú tu školáci, aj keď sú tu dopraváci, a teda všetci hovoria, že dajte nám viac z HDP. Všetkým sa nedá dať viac z HDP, určite to tak nebude. Čiže aj tak ostaneme pri tom, že hľadajme rezervy v efektívnosti, a nevylučujem tým, že nedôjde k posunom aj medzi rezortami, ale každopádne tá efektívnosť je istota, že tam sa oplatí ju rozobrať viac.
A tiež chcem povedať jednu poznámku za verejné financie, že, a to je tiež taká, položartom, že ak, ak veríte, v ktoromkoľvek sektore, napríklad v zdravotníctve, že motivácia peniazmi je zlá, nepýtajte od nás z verejných financií peniaze potom.
A posledná poznámka sa týka, to je, to je taká úplná faktická, fakticky faktická. Mám pred sebou, teraz zakrytý poznámkami, ale graf, ktorý ukazuje, že Slovensko má asi, nie asi, ale presne, šiesty najvyšší podiel výdavkov na zdravotníctvo z HDP podľa Eurostatu. To by sme si mohli potom vydiskutovať, lebo mne to takto vychádza z ostatných čerstvých údajov Eurostatu, a Česko je približne na tom tak ako my, Poľsko a Maďarsko hlboko pod nami. Z faktov sa určite musíme odraziť, nech je ten výsledok potom akýkoľvek.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)