Dobrý deň, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení prítomní v sále aj mimo sály, ťažko je zaujať tou diskusiou na tému o predkladaných, ktorá je zachytená v predkladaných materiáloch v tej skupine, ktorú predkladá pán minister financií v čase diskusií o grexite, brexite a kalixite, ale vážna vec je to, čiže pokúsiť sa o to treba. Skúsim sa zamerať na to, čo tu doteraz neodznelo.
Menej sa hovorilo o tom, že ten rok 2060 alebo ´65, ku ktorému mierime a ku ktorému sa, ku ktorým tým rokom sa robia analýzy, že ten rok je blízko. Že to nie je tak, že ktovie, mnohí sa ho nedožijeme a nepocítime nikdy tú tvrdosť, ktorá vyplynie zo zhoršenia situácie povedzme v demografii. Ono tú tvrdosť už cítime teraz vzhľadom na to, že Komisia dáva pozor, vzhľadom na to, že aj naši politici dávajú pozor, vzhľadom na to, že máme zákon o dlhovej brzde, vzhľadom na to, že máme rozpočtovú radu, tak strážime tú dlhodobú udržateľnosť. No a každé to, každá neefektívnosť dnes sa cez ten prepočet prejaví už dnes v tom, že sú potom, že si potom nemôžeme dovoliť primerane zvyšovať platy učiteľov, že si nemôžeme dovoliť vyššie dôchodky, že musíme posielať ľudí skôr; neskôr do dôchodku; pardon; že nemáme dosť peňazí na sestričky. Čiže budúcnosť je tu.
Podľa mňa dôležité pri tomto bode je povedať si, zodpovedať niekoľko otázok, napríklad prečo teda vláda rezignovala na ciele predchádzajúcej vlády, resp. nerezignovala, ale znížila tú ambíciu svoju, lebo doteraz tie odpovede boli len také, že sa teda zmenila koalícia a táto koalícia hovorí, že treba vyrovnaný rozpočet posunúť. Ale nie je to, nie je to odborná odpoveď. Dúfam, že nám ju dá pán minister. Je to odpoveď podľa mňa z toho istého vrecka, z ktorého je odpoveď, že kto vyhrá voľby, môže všetko. Je to iba taká politická odpoveď.
K dlhu tu odznelo niekoľko komentárov, počúval som to, že aký je dlh v porovnaní s HDP a v absolútnej čiastke. A podľa mňa kľúčové je povedať si, že ten dlh musíme znižovať udržateľným spôsobom, to znamená znižovaním deficitu, nie jednorazovými opatreniami. Hoci mne je sympatické aj to, ale nestačí to ako riešenie dlhodobej neudržateľnosti verejných financií, ktorá stále existuje.
No a keď si povieme to, čo je hlavné pri konsolidácii verejných financií, že z toho dlhodobého hľadiska, dobre, uznajme, že keď je kríza, keď sú zlé časy, tak vláda má právo požičať si nejaké peniaze a teda zvýšiť dlh, ale potom by ich mala vrátiť, keď sú dobré časy. No a my tie dobré časy teraz máme, už štyri roky máme dobré časy a znižujeme dlh prioritne jednorazovými opatreniami a vôbec ani nehovoríme o tom, že by sme mali, že sa nám podarí znížiť dlh na predkrízovú úroveň. Moment, teraz mi tu, no, zhasla obrazovka, ale dá sa to aj bez toho, dúfam.
Čiže nedostávame sa tam ani približne na tú predkrízovú úroveň a z takého dlhodobého hľadiska teda nemôžeme tvrdiť, že to ozdravovanie verejných financií je úplne na dobrej ceste. Hoci nie je tak ďaleko od dosahovania strednodobých cieľov, to treba uznať.
V tomto bode sa chcem zastať a tu som mal práve na obrazovke citát rady rozpočtovej zodpovednosti, tu som sa chcel zastať Ondreja Dostála, že RRZ mala v hodnotení strednodobých cieľov, mala napísané, že dva ostatné roky vláda nesplnila rozpočtové ciele. A môžeme hovoriť, že cez čo je to merané, každopádne ale platí, že program stability v roku 2012 odhadoval na rok 2015 alebo plánoval na rok 2015 deficit 1,7 %, tá skutočnosť podľa Eurostatu je 2,97 % v 2015., to už nie sú desatinky, to je pomerne veľký rozdiel.
Z toho dlhodobého hľadiska ešte musím urobiť poznámku, že áno, tie, to dlhodobé, tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií ako keby sa zlepšovala v tomto volebnom období, ale treba povedať aj to, že do veľkej miery to spôsobuje reforma dôchodkového systému, kde sú aj zarátané tie pomalšie rastúce dôchodky, ale aj ten neskorší odchod do dôchodku. A tvrdím, že to ešte bude mať politické náklady. Už teraz vidíme články v novinách, že od budúceho roka sa teda pôjde neskôr do dôchodku, myslím, o 76 dní, už je s tým spojená kritika. Kritika je spojená aj s tým, že principiálne v tej reforme je vlastne to isté, čo bolo kritizované aj v tých rokoch predchádzajúcich, a síce rozdelenie na novo- a starodôchodcov. Nie takýmto dramatickým spôsobom ako kedysi, ale principiálne to tam je, pretože človek, ktorý dosiahne dôchodkový vek na Silvestra tohto roka 62 rokov, tak pôjde do dôchodku vo veku 62 rokov, a kto sa narodil o deň neskôr, a teda bude mať 62 rokov na Nový rok budúci rok, iba o deň neskôr, tak pôjde neskôr do dôchodku nie o deň, ale o 76 dní. Čiže dvaja susedia všetko robili rovnako a taký veľký rozdiel. Toto spôsobí ešte politické náklady, a teda tvrdím, že z dlhodobého hľadiska nemôžeme tak ľahko akceptovať to, že sa nám výrazne zlepšila udržateľnosť verejných financií.
Čo si myslím, že treba robiť, čiastočne naozaj presadzovať ten princíp value for money, ale vidím tam veľké riziká v tom, že na to, aby sa uplatnil, tak treba stanoviť merateľné ukazovatele. A to je veľké politické riziko v zdravotníctve, v školstve aj inde. Ďalej väčší dôraz na to, ako sa funkčne rozdeľujú peniaze, je to v materiáloch, ktoré predkladá pán minister, popísané v tej časti, ktorá sa volá COFOG, to je veľmi dobrá kalkulačka, dá sa z nej porovnať, ako nám rastú výdavky napríklad na školstvo alebo na zdravotníctvo, a porovnávať to s inými krajinami zahraničnými aj povedzme s tými najúspešnejšími, ale pozrieť sa aj na to, že z tých peňazí, ktoré minulý rok štát získal navyše, a tých bolo skoro trištvrte miliardy alebo približne, tak do ekonomiky išlo viac o 25,7 mil., ale na vzdelávanie menej o 1,9 mil. eur. Čiže toto keď porovnávame s tými tendenciami, tak celkom nevychádza, že by sme sa ich držali.
Ďalej si myslím, že pokiaľ naozaj chceme dosiahnuť to, aby v časoch lepšieho hospodárskeho rastu Slovensko konsolidovalo a neminulo skoro všetky peniaze na súčasnú spotrebu alebo aj súčasné investície, ale aby znižovalo udržateľným spôsobom dlh, tak bude potrebné zaviesť výdavkové stropy, tak ako boli navrhnuté, určite aj ministerstvo financií vie o rôznych možnostiach, ako by sa dali výdavkové stropy dostať do našej legislatívy.
No a posledný bod, čo si myslím, je, že, a tým nadviažem na začiatok vstupu pána ministra do rozpravy, keď hovoril o školstve. Myslím si, že ťažko je kopírovať IFP na jednotlivé rezorty. Lebo tí ministri iných rezortov majú iné záujmy. Racionálne iné záujmy v politike, než má ministerstvo financií, ktoré bráni udržateľnosť verejných financií a nízky dlh a deficit, a to sú záujmy Slovenska podľa mňa. Čiže skôr si myslím, že IFP má mať kapacity analyzovať problematiku ďalších rezortov. Nieže ďalšie rezorty si vytvoria samostatné analytické jednotky.
A pekne je to vidno, že na tom školstve taká jednotka existuje a je, aj dnes bolo krásne vidno, že nevieme sa ani dohodnúť, či máme kvalitné školstvo alebo nemáme školstvo. Nevieme sa dohodnúť. Odborníci hovoria všeličo.
Takto voľne tá diskusia v oblasti verejných financií neplynie. Tam sú proste analýzy, o ktoré sa môžme oprieť a takisto nejaký výber faktov zverejňovaný. Takže myslím si, že ten postup by mal byť taký, cez to IFP by sa ľahšie dalo dosiahnuť aj, by sa dal ľahšie dosiahnuť úspech v projekte value for money.
Ďakujem pekne.
