Dobrý podvečer. Dámy a páni, vážená predsedajúca schôdze a vážený predkladateľ, a, samozrejme, aj spravodajca, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu skupiny poslancov, k ústavnému zákonu, ktorého hlavným cieľom je zastropovať vek odchodu do dôchodku.
Kľúčové z mojej strany je povedať, že ak niekto chce, aby ľudia chodili skôr do dôchodku v budúcnosti, tak mal a má konať v ostatných rokoch a teraz. Na to treba vytvoriť predpoklady, aby...
Dobrý podvečer. Dámy a páni, vážená predsedajúca schôdze a vážený predkladateľ, a, samozrejme, aj spravodajca, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu skupiny poslancov, k ústavnému zákonu, ktorého hlavným cieľom je zastropovať vek odchodu do dôchodku.
Kľúčové z mojej strany je povedať, že ak niekto chce, aby ľudia chodili skôr do dôchodku v budúcnosti, tak mal a má konať v ostatných rokoch a teraz. Na to treba vytvoriť predpoklady, aby ľudia mohli chodiť skôr do dôchodku. Nie je možné, nie je reálne povedať, že budú chodiť skôr a mať pri tom relatívne vysoký dlh v sankčnom pásme, v sankčnom pásme dlhovej brzdy a mať pri tom dlhodobo neudržateľné verejné financie, ktoré podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosiahnu v roku 2067 verejný dlh na úrovni 131,6 percenta. Samozrejme teoreticky, prakticky by sme dovtedy skrachovali. Čiže v takejto situácii je nereálne niečo také sľúbiť ľuďom.
Ešte sa ale vyjadrím aj k tomu, aké by to malo dôsledky napríklad na dôchodok. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by zastropovanie na úrovni 64 rokov v roku ´38 znamenalo pokles dôchodkov o 9,5 % a znamenalo by to pokles hospodárskeho rastu, k tomu sa ešte vrátim, ale predtým si ešte vybavím jeden argument, ktorý sa často používa v tejto diskusii, a síce, že, že aj iné krajiny majú zastropovaný vek odchodu do dôchodku na 65 rokov alebo podobne. Chcem k tomu povedať, že ak sa, zrejme sa dostane tento návrh do druhého čítania, verím, že v tom čase už bude mať Parlamentný inštitút na základe mojej žiadosti vypracovanú analýzu, ktorá ukáže, koľko krajín má naozaj v ústave takto zastropovaný vek odchodu do dôchodku. Ja som sa pozeral na diskutované krajiny, ako je napríklad Poľsko alebo Česko. V Poľsku je to tak, že aj vládny inštitút finančnej politiky hovorí, že by, to zastropovanie, ktoré prijali vo svojom zákone Poliaci, bude znamenať výrazný pokles priemerného dôchodku. Už dnes je to v Poľsku asi polovica priemernej mzdy, v roku 2070 to bude zhruba štvrtina priemernej mzdy. Čiže treba pozerať aj na to, aké dôchodky budú mať tí ľudia, ktorí budú takto skôr chodiť do dôchodku, než, než bolo dohodnuté v 2012. roku.
Chcem povedať, že v našej diskusii sa tiež objavilo, že tá miera náhrady, že po roku 2038 bude stúpať a miera náhrady a že bude okolo 50 percent. Miera náhrady je ale termín, ktorý hovorí o pomere novopriznaného dôchodku priemerného k priemernej mzde. Áno, to sa bude pohybovať okolo 50 %, ale kľúčové číslo je takzvané benefit rachel a to je pomer priemerného dôchodku, nielen novopriznaného, ale priemerného za celú dobu vyplácania dôchodkov, a priemernej mzdy a tam sa my už aj tak dostávame na veľmi nízku úroveň. V roku ´40 to bude len 35 % priemernej mzdy a dnes sme, pred dvomi rokmi sme boli zhruba na úrovni 46,6 % priemernej mzdy u priemerného dôchodku. Čiže veľký pokles by to bol a veľa ľudí by sa dostalo do pásma chudoby.
Nie je teda pravda, že my bránime nejaké neetické pozície, neľudské, ale ja som presvedčený, že hlboko humánne.
Väčší, mimochodom väčší prepad než u nás je v tomto ukazovateli predpokladaný v Grécku, Poľsku a Španielsku vzhľadom na demografický vývoj a do toho by prišlo ešte toto zastropovanie.
Poznámka k Česku. Česko má formálne zastropovaný vek odchodu do dôchodku, nie je to ale ústavným zákonom, navyše dôvodová správa k tomu českému zákonu hovorí, že dôchodkový vek by mal byť stanovený na úrovni okolo 68,6 %, pretože Česko bude robiť pravidelný update tohoto, tohoto veku odchodu do dôchodku. Čiže nedá sa to porovnať s tým, čo sa navrhuje u nás. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť došlo by aj k obmedzeniu hospodárskeho rastu. Ide o to, že v tom 38. by mali prísť do dôchodku takzvané Husákove deti, čiže tie silné generácie, silné ročníky, a je veľký rozdiel, či budú ekonomicky aktívne a teda prispievať budú do verejných financií, alebo, naopak, budú dostávať z verejných financií. Čiže môžeme rátať zhruba pokles asi o 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu. A to by znamenalo, že v roku 2066 by bol potenciálne hrubý domáci produkt nižší o 6,2 %, v roku 2080 o 9,6 percenta. To je takmer ako keby sme dnes mali o 9 miliárd menej v HDP v ekonomike. Nech sú to 3 miliardy vo verejných financiách, tak si predstavme, čo to je mať 3 miliardy vo verejných financiách a nemať 3 miliardy vo verejných financiách.
Iná možnosť je, že teda neprejaví sa to, to zastropovanie sa neprejaví v nižších dôchodkoch, ale povedzme vo vyšších daniach a odvodoch. Tam treba povedať, že už dnes nám odchádzajú ľudia do zahraničia za vyššími platmi, ak sa zvýšia dane a odvody, tak, tak tie nožnice budú otvorenejšie. Ak to bude trvať dve generácie, že nám budú odchádzať kvalitní ľudia, tak je to problém nielen úzko ekonomický, ale aj širšie spoločenský.
N o kľúčové je, zopakujem to, čo som povedal na začiatku, že ak niekto úprimne pretláča tézu, že treba sa starať o ľudí, treba sa starať o to, že môže sa stať, že človek už nevládze robiť a mal by robiť, tak si predovšetkým musí zabezpečiť, aby dnes fungovala ekonomika lepšie, musí si pozrieť minuloročné čísla, lebo vek odchodu do dôchodku sa predlžoval reálne už minulý rok. Aj tento rok. Keby predkladatelia úprimne mysleli to, čo hovoria, tak majú analýzy urobené z minulého roka a z tohto roka. Ja ich nikde nevidím.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis