Videokanál poslanca

Tejto niekedy až naozaj nervóznej reakcii nikdy nerozumiem. Ja hovorím o tom nie preto, že to vyčítam, že to vyčítam, ale hovorím to preto, že hovorí, že sú si rovní. No nie sme, lebo sme nepracovali rovnako a využil si a nemôžeš hovoriť, že sme na tom rovnako. A nevyčítam, že niečo robí pro bono, ja som zastupoval desiatky ľudí zadarmo, pán Matovič, o tom vy nič netušíte. Ale nedovolím si ako politik, ktorý nemá takúto skúsenosť, prevziať zodpovednosť za takým prípadom, komplikovaným, akým je práve takáto tragédia. To je tragédia a to je jedno, kto je na vine, kto nie je, alebo otec, ktorý odpojil syna. Ale všimnite si, že nevieme o kauzách, ktoré by neboli v novinách. Len mediálne kauzy sú zastupované pánom Lipšicom. Chápeme sa, o čom ja hovorím? O tom stojí, je mediálny kapitál, v tom je to pokrytecké. Až budete zastupovať bez toho, aby o tom niekto vedel a písali noviny, potom vám pro bono uverím, lebo to pro bono nie je, je to pro zárobok politických bodov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, áno, pán poslanec, máš pravdu, všetko je zlé, či máš alebo nemáš, ale aj tak je zle, či stíhajú, nestíhajú. Ten dôvod je jednoduchý, sám ten nadriadený na seba podal podnet, preto sami ho za seba nemôžu stíhať za krivé obvinenie, lebo sám na seba ten podnet dal po tom, čo sa s tým pozmeneným a s falšovaným záznamom oboznámil. Ale to vás, samozrejme, nikdy netrápilo. Lebo je len jeden originál a ten je podstatný a potom všetky ostatné veci sú pozmenené hlavne evidentne s časovým odstupom.
Ale máte pravdu, pán Lipšic, v jednej veci. My sme naozaj dva rôzne svety. Vždy voláte po tom, že sú ľudia rovní a rovnejší. A my dvaja sme si naozaj nie rovní, pretože na rozdiel od vás ja svoju advokátsku licenciu mám po piatich rokoch tvrdej koncipientskej práce. A vy máte svoju advokátsku licenciu po ani jednom jedinom dni advokátskej koncipientskej praxe, lebo ste si ako vedúci úradu na súde na najvyššom, teda vedúci úradu na ministerstve spravodlivosti vybavil, že vám to zarátali ako súdnu prax vašu politickú prácu a získali ste justičné skúšky. Vy ste predsa sudcom nikdy neboli, ako môžete mať justičné skúšky, ktoré vám započítali potom na úroveň advokátskej praxe?
Ale to mi je jedno, to všetko môže byť kľudne zákonné, to všetko môže byť rovnako. Ale rozdiel medzi nami dvoma je naozaj to, že keď som sa chcel stať advokátom, tak som si poctivo tých 5 rokov odpracoval a vy nie. A preto sme si pred zákonom, napriek tomu, že by sa to mohlo zdať, rovní nie. A ja som zastupoval desiatky ľudí bez odmeny, keď som bol advokát, desiatky, ale vtedy som sa advokácii venoval. Dnes som 15 rokov v politike a nedovolím si riskovať životy a osudy ostatných ľudí len preto, aby som bol v televízii.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Bolo ich opäť veľa, tak skúsim byť veľmi rýchly. Vážený pán poslanec Jurzyca, ja som si to prečítal v novinách na "akutality.sk" najväčšiu silu má nemecký pas, slovenský je jedenásty, tak prepáčte, ak som zavádzal, ale ak to teda už aj slovenskí novinári dávajú na Kaliňáka, tak ako vidíte, ako to teda vyzerá.
Potom pán Rajtár, to nebolo cvičenie, to je základný váš omyl, opäť neviete, ako to bolo. Pekne vás prosím, chcete vedieť, celé vám to ukážeme. Ak chcete niekedy nás z niečoho obviňovať, prídite sa opýtať, my vám to presne povieme a potom nás môžete obviňovať podľa pravdy.
Pán poslanec Galko, nie, ten výbor nie je na to, aby ste čítali odposluchy, ako ste to robievali na centrále SaS, keď ste ich tam nosili. To je len na to, aby ste kontrolovali, či sú odôvodnené návrhy (smiech v sále) a či sú, či sú legitímne tí ľudia odpočúvaní. Do obsahu ani tento zákon to neumožňuje. Určite to nie je ten dôvod.
Pán Kotleba, máte pravdu, bola to hyperbola v tom, že teda je jediná slovenská polícia, ale samozrejme, prokuratúra je tá, ktorej môžete dať a tá má svoju nezávislosť. Čiže za to sa ospravedlňujem, ak to bolo zle pochopené.
Pani Zemanová, ak vás obvinia z vraždy, že ste na nej spolupracovali a nemáte s ňou nič, vlastne sa možno vražda stala, ale nemali ste s ňou spoločné nič, máte právo povedať, že to je vymyslené, lebo to je to prepojenie vymyslené. V obidvoch prípadoch a preto mám právo v demokratickej spoločnosti povedať, že je to vymyslené. A to proste vymyslené je a to nie je určovanie, čo s tou kauzou má byť, tie sa vyšetrujú obidve. Ale vec v súvislosti so mnou je vymyslená. A keď vy mi poviete, že ja som niečo urobil, tak ani vy o tom nemáte sama dôkazy a dnes tu žiadny, bohužiaľ, nezaznel, doteraz.
V rámci pani Remišovej, no iste, viete, keď idete vo vláde, tak nejaké, ale vlastne už odišla pani Remišová, keď ste vo vláde, tak vám väčšinou klesne tá popularita, ale pán Lipšic je jeden z mála, ktorému klesla aj v opozícii, lebo mal 104 a teraz má 82, takže keď chce hovoriť o vlastnom hnutí, tak, takže aby som bol úplne presný.
A samozrejme, pán poslanec Gál, jedná sa o prvú stranu, kde už tá, kde už tá zmena je. To znamená, už na tej prvej strane začínajú tú vec, ktorú ste citovali ako poslednú, už v tom origináli, v tom, ktorý bol v ten deň spísaný, keď sa tie veci stali, tá časť nie je, ten zvyšok je tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tejto schôdzi, keďže predovšetkým ide o návrh poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra, teda mne.
Aj v priebehu dnešného dňa som naozaj rád, že sme ešte stále krajina, ktorá má rozvinuté demokratické pravidlá a že od roku 1990, teda od prvých demokratických volieb o zložení parlamentu a o zložení vlády tejto krajiny rozhodujú jej občania a nie úzka skupina samozvaných vševedkov, ako to bolo v časoch komunizmu. Aj približne pred tromi mesiacmi voliči opäť rozhodli, že vládu bude zostavovať strana s najväčšou podporou spolu so stranami, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska predovšetkým v súčasnom turbulentnom období bezpečnostných výziev či už nekontrolovanej, nelegálnej migrácie, nárastu extrémizmu a podobne. Dôvera občanov v demokratickej spoločnosti je najdôležitejším kritériom pre politika a preto som rád, že už štvrté vyslovovanie dôvery občanmi, teda štvrté parlamentné voľby som získal druhú najväčšiu dôveru občanov a naposledy ich bol viac ako 350-tisíc. Tento výsledok naozaj prijímam s pokorou, ale aj s veľkou radosťou, že moja práca bola ocenená tými najpodstatnejšími kritikmi, a teda voličmi. Na to sa v tejto sále veľmi často zabúda. Ešte raz aj touto cestou sa im chcem poďakovať za vyslovenú dôveru.
Na druhom mieste je, samozrejme, dôvera demokraticky zvolenej parlamentnej väčšiny, ktorá je základom fungovania v demokratickej spoločnosti, a to sa naozaj stalo pred 42 dňami. Naozaj ešte raz pekne ďakujeme aj kolegom z vládnej koalície, že podporili programové vyhlásenie, ktoré stanovuje úlohy, ktoré majú jednotliví ministri plniť. V prípade neplnenia týchto úloh sa, samozrejme, vystavujú k strate tejto dôvery, ale naozaj, v tomto prípade sa vyslovuje nedôvera už po 42 dňoch a musím sa priznať, že v tých 42 dňoch sa naozaj nedajú zvládnuť všetky úlohy, ktoré sú v programovom vyhlásení. Je to ale naozaj prvýkrát po 25 rokoch demokracie na Slovensku, kedy v takom krátkom období, ešte počas úvodných 100 dní, sa takáto schôdza zvoláva a dokazuje to teda, že nejde o skutočné problémy občanov, ale ide o čisté politikárčenie a ide o vytĺkanie politického kapitálu a vybavovanie si osobných účtov, čo sme tu mali práve v posledných minútach možnosť vidieť.
Bohužiaľ, doba je až príliš vážna pre Slovensko, ale aj pre celú Európsku úniu, aby sme s vami túto hru hrali. Už o menej ako mesiac preberieme predsedníctvo v Európskej únii a úlohy, ktoré pred nami stoja, sú naozaj ťažké a hlavne pre budúcnosť Slovenska rozhodujúce.
Pred voľbami ste hovorili, že sa s problémom migrácie vytĺka politický kapitál. Musím vám ale povedať, že situácia je omnoho zložitejšia, ako by sa nezainteresovanému mohlo zdať. Slovensko bude mať na stole ako predsedajúca krajina veľmi veľa závažných návrhov, s ktorými aj táto sála ešte pred niekoľkými mesiacmi nesúhlasila. Budeme mať na stole pevné prerozdeľovacie kvóty, budeme mať na stole pokuty za neodobratie migrantov, budeme mať na stole viacero problémov. Pôvodne sme si mysleli, že bude možné tieto veci rozložiť a tak v podstate získať čas. Ale ešte minulý týždeň na rokovaní s komisiou bolo oznámené jasne, že tento balík na rokovanie musí ísť ako celok a musíme o ňom rozhodnúť. Ak chce Slovensko do budúcna byť takou krajinou ako dnes, musíme aj my ponúknuť kompromisné riešenia aj v týchto otázkach. A na to je nevyhnutné, aby predstavitelia vlády, ale aj parlamentu mali možnosť cestovať, hľadať kompromisy, získavať podporu od ostatných štátov a naozaj hájiť záujmy Slovenska.
Namiesto toho sme prítomní na schôdzi, ktorá má hlavne účel vybavovať si osobné účty pána Matoviča so mnou, pána Lipšica so mnou a všetkých ostatných so mnou. Má za účelom, samozrejme, čo najviac a v najväčšom rozmere pošpiniť súčasnú vládu, jej koaličných partnerov, dovolávať sa svedomia a podobných vecí, samozrejme za prítomnosti absolútnej amnézie na dobu, kedy fungovali ako vládna koalícia.
Musím povedať, že v tejto sále sa v tejto chvíli nachádza 34 prokurátorov a sudcov, ktorí už všetko vyšetrili a o všetkom rozhodli. Ale ich povolanie nové, do ktorého sa postavili, je naozaj veľmi selektívne. Je selektívne len voči tým informáciám, ktoré sa im hodia a tým informáciám, ktoré potrebujú použiť.
Poďme ale k samotnému návrhu. Samotný návrh vo svojej prvej strane, ktorá sa zaoberá mojou úlohou, je naozaj schizofrenický. V prvom odseku sa kritizuje, že som náležite nezasahoval do vyšetrovania, že som zasahoval málo. V druhom odseku sa zase hovorí, že zasahujem veľa. Z toho sa naozaj nedá vybrať. V každom prípade ale platí, že tieto dva problémy tým pádom sa negujú, a teda, ak je pravda, aspoň základné matematické pravidlo, tak potom platí, že ten návrh nemá žiadne dôvody.
Poďme ale poporiadku k tým, ktorí majú právnické vzdelanie, ale aj ostatným poslanom určite nemusím predstavovať čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí jasne, že minister môže robiť len to, čo mu ukladá zákon. A trestné konanie sa riadi Trestným poriadkom a ten jasne stanovuje aj to, kto sú orgány činné v trestnom konaní. A podľa Trestného poriadku je to jedine prokurátor a vyšetrovateľ alebo policajt - poverený. A tak to vlastne naozaj platí. Áno, v Trestnom poriadku sa aj vyskytuje slovo minister vnútra a dokonca sú mu pridelené aj konkrétne úlohy, ktoré si dovolím zacitovať. Je to § 110, podľa ktorého minister vnútra má určiť útvar policajného zboru, ktorý vykoná zámenu obsahu zásielok. Podľa § 485 ods. 1 určiť útvar policajného zboru, ktorý prevezme osobu vydávanú z cudziny. Tak isto § 485 ods. 3 určiť útvar policajného zboru, ktorý vykoná prevoz osoby územím Slovenskej republiky, § 485 ods. 4 určiť útvar policajného zboru, ktorý vykoná tiež odovzdanie a vrátenie vecí. A na záver § 550, ktorý hovorí, že minister vnútra určí útvar na prevzatie a vrátenie veci odovzdanej z cudziny na žiadosť slovenských orgánov a ak nie je vec možné alebo vhodné zaslať poštou, ako aj prevoz vecí územím Slovenskej republiky na žiadosť cudzích orgánov.
Toľko kompetencie ministra vnútra v rámci Trestného poriadku. Je teda jasné aj zo zákona, ale aj zo všetkých príbehov, že jednoducho minister nemôže a nezasahuje do vyšetrovania, jednoducho na to nemá žiadne oprávnenia. Jediný, kto dozoruje trestnému konaniu, je prokurátor a ten, kto spolupracuje s prokurátorom na vyšetrení, je vyšetrovateľ. A tí sú podľa našich pravidiel a našich zákonov nezávislí. A sú to naozaj jediné dve osoby v tomto štáte podľa našej ústavy, ktorí môžu vyšetrovať. Sú to jediní dvaja.
Ak teda sme hovorili o kompetenciách, potom sa pozrime na chvíľku na kompetencie prokurátorov - v yžadovať od policajtov spisy, dávať im záväzné pokyny, zúčastňovať sa na pokynoch, určovať, akým smerom majú viesť vyšetrovanie a mnoho ďalších oprávnení. Nepripomína vám to niečo aj z dnešnej schôdze, že vlastne všetci páni poslanci sa postavili do polohy prokurátorov? A z môjho pohľadu aj do polohy sudcov, pretože už vyniesli rozsudok a všetkých odsúdili.
Už na začiatku som naznačil, že táto schôdza má svoj jasný účel a posledné vystúpenie poslanca Matoviča to iba potvrdilo. Potvrdili to aj predchádzajúce vystúpenia, a teda vlastne určité znásilnenie vyjadrení, ktoré som povedal. A tie vyjadrenia boli jasné a ja ich tu veľmi rád zopakujem. Na otázku novinára, ktorú zásadne neuverejňujete, čo hovoríte na obvinenia na vašu osobu v súvislosti s kauzami DPH, som jasne povedal, že sú vymyslené. Lebo vymyslené sú. A doteraz zo všetkých vystúpení som ani žiadny nie dôkaz, ale ani indíciu nepočul o tom, akým spôsobom som mal zasahovať, akým spôsobom som mal ovplyvňovať, alebo akým spôsobom som mal niečo nevyšetriť alebo brániť šetreniu. Dokonca tu boli aj citovaní vyšetrovatelia. Nepamätám si, kto to povedal, ale ja som čítal ten článok, ten rozhovor, kde povedal jasne, dnes už, tuším, pán asistent pani podpredsedníčky Nicholsonovej, že nikto naňho žiadny tlak nevykonával. Je to v tom rozhovore s novinármi, že žiadny nátlak zo strany nadriadených, ako má viesť vyšetrovanie alebo podobne, nebol, no lebo nemohol byť, pretože je nezávislý. A to povedal ten vyšetrovateľ. Neviem, odkiaľ zobrali tú vetu, ktorú tu citovali, ale je zjavné, že viaceré veci, ktoré tu dnes odzneli, sú nielen prekrútené, ale dokonca naozaj úplne vymyslené. A taký prípad, ktorý už aj mal svoju obranu, je podobný prípad aj pána Lipšica, ktorý tu dnes hovoril.
Pán Lipšic, áno, máte pravdu. Ten úradný záznam, ktorý ste tu predniesli, som sa pýtal, aby som sa naňho pozrel hlavne z dôvodu, či má svoje základné náležitosti, ktoré má mať a teda či je podpísaný, či je opečiatkovaný a či je to normálny úradný záznam. A naozaj, dostal som ešte jeden úradný záznam, ktorý tentokrát pochádza naozaj zo spisu. Medzi týmito dvomi úradnými záznamami je jeden základný rozdiel. Do prvej strany dokonca, kde sa vyjadruje pán Bašternák, že aby robili, čo treba, je totožný. Potom však zrazu pribudol celý odsek, ktorý už hovorí o nátlaku, o telefonátoch, menuje ľudí. To všetko sa v druhom úradnom zázname nenachádza. Tento úradný záznam, ktorý mám ale v rukách, ktorý tieto časti nemá, je však aj oboma policajtmi podpísaný, aj opečiatkovaný a je súčasťou normálneho spisu. Je to určitým spôsobom dôkaz toho, že sa neštítite ničoho. Ani práce s materiálmi, ktoré sú pozmeňované, ani práce s materiálom, ktoré sú falzifikované a keďže ste už počuli, keďže som to už poslancom hovoril, že ten dokument má nejaký problém, tak už ste sa stihli sám seba obrániť a vymyslieť si k tomu adekvátny príbeh.
Ale toto je skutočne jeden z krásnych dôkazov, ako naša opozícia funguje. Nikdy si žiadne informácie nepreverí, nikdy sa na žiadne informácie nepýta, vždy vie všetko najlepšie a je 100-percentne presvedčená, že to, čo oni hovoria, je tá jediná pravda, ktorú majú.
Nikdy som nespochybnil existenciu káuz. Nakoniec obidve sa vyšetrujú. Jedna dokonca deväť rokov alebo osem. Toto sú všetko prípady, ktoré sa šetria. Vznikli pochybnosti ešte pred vznikom vlády, ja neviem, tuším, 16. marca dal špeciálny prokurátor pokyn na to, aby sa vo veci začalo šetriť, začalo sa trestné stíhanie, rozšírilo sa stíhanie na celý rok. Ale je to presne ten špeciálny prokurátor, sú to presne vyšetrovatelia policajného zboru, ktorí sú tí jediní, ktorí môžu v tomto prípade na Slovensku vyšetrovať. Nie som to ja, ani nie ste to ani vy. Ale tu sa nič iné nerobí posledné dve hodiny okrem úplných klamstiev a nezmyslov, ku ktorým sa postupne, samozrejme, dostaneme. Ale sa jasne vyšetruje a vznáša sa jasná vina. Sú podozrenia? Tak to treba vyšetriť. A už som viackrát aj v tejto sále povedal, že všetky veci, do ktorých sa politici namočili v rámci vyšetrovania, dopadli vo vyšetrovaní veľmi zle. Práve preto, že rozprávali veci, ktoré nemali. Či už je to otázka, či už je to otázka vyšetrovania kauzy Daniela Tupého, či je to otázka vyšetrovania vraždy Ernesta Valka. To sú všetko veci neobjasnené práve preto, že politici začali zasahovať do týchto, do týchto káuz. To je celý problém.
A práve preto si dlho dávam pozor poučený aj jednou skutočnosťou, ku ktorej sa ešte dostaneme, áno, a volá sa Hedviga Malinová, že zásadne osem rokov k žiadnym vyšetrovacím kauzám nevystupujem. Uvádzajú ich vždy príslušní vyšetrovatelia, uvádzajú ich vždy príslušní, keď už odchádzate, pán Lipšic, a idete si to preveriť, idete si to preveriť, poprosím vás, zistite si, aká bola naozaj skutočnosť oproti tomu, (reakcia z pléna) jasné, aká bola naozaj skutočnosť, ako ste hovorili. (Reakcia z pléna.) Pretože toto nebola pravda, ako mnoho ďalších vecí nakoniec.
Faktom zostáva, že práve preto si dávam extrémny pozor na to a mnohokrát sú aj novinári prekvapení, že nemám informáciu o niektorých kauzách. Nemám, nechcem mať, pretože to nie je moja úloha. Sú bývalí ministri, sú bývalí, aj boli, ktorí mali prehľad o všetkom. O všetkých zločincoch, o všetkých podozrivých, každé jedno meno ovládali, do každého spisu by vedeli citovať. Len to je práve ten problém, prečo na Slovensku riešime, že máme všetkých odsúdených. Už nám nestačí povedať pravdu taká, aká je a popísať skutočnosti, ako je v prípade týchto dépehačiek. Taký je fakt, taký je stav. Nech sa páči, vyšetrite to.
A určite budem prvý, ktorý bude nabádať, že nech sa páči, až budete vyšetrovať, budete v nejakých skutočnostiach, prosím, informujte verejnosť, keďže sú niektoré kauzy mediálne, je dôležité, aby na záver vznikli informácie o vyšetrovaní bez ohľadu na to, ako vyšetrovanie dopadne. To je osobitný prípad kauzy Gorila. Mám eminentný záujem na tom, aby všetky výsledky vyšetrovania boli nakoniec zverejnené, či už bude záver taký alebo onaký. Je dôležité, aby sme o nich mohli hovoriť práve preto, lebo sú súčasťou našej politiky. Ale v prípade Gorily, je zase ten prípad. Dneska tu viackrát bolo zaznené: som zodpovedný za to, že sa Gorila nevyšetrila. Ale ja ju nevyšetrujem. A od prvého stretnutia s tímom Gorila na začiatku môjho funkčného obdobia v roku 2012, kedy som povedal: "budete mať všetko, čo potrebujete na to, aby ste mohli fungovať", dostávali adekvátne finančné hodnotenia, všetky ostatné veci, som sa s tímom úmyselne nestretol, lebo nechcem žiadne informácie z tohto spisu mať. A tak to platí vo všetkých prípadoch. A to platí aj o tomto prípade, že v žiadnych z tých vecí, ktoré ste tu dnes povedali, ste neuviedli ani indíciu - a ani nemôžete uviesť, lebo neexistuje -, že by som s niekým hovoril, že by som na niekoho vplýval, že by som akýmkoľvek spôsobom zasahoval.
A nehnevajte sa, je demokratické právo, aby voči vymysleným obvineniam voči mojej osobe som mal právo povedať, že sú vymyslené. Či mám byť ticho? Či je potrebné ma umlčať? Lebo to je druhý hlavný dôvod tejto schôdze v skutočnosti - je veľký problém a veľký strach poslanca Matoviča.
Odkedy toto všetko začalo? Odkedy tieto veci proste začali? Od momentu, kedy sám nezvládol vlastnú kauzu. Kedy sám dal trestné oznámenie v súvislosti s odpočúvaním Rada Procházku a kedy vlastne prišli na stôl tie témy, ktoré sa tam riešili, či dával alebo nedával po 50 % také zľavy alebo nezľavy s DPH, bez DPH. A jednoduchú vec urobila polícia a vyžiadala si účtovníctvo. A pán Matovič päť mesiacov ho nebol schopný polícii odovzdať napriek tomu niekoľkým výzvam. A dneska tu hovorí, že on predsa všetko účtovníctvo odovzdal. Veď ale dva roky tam predsa nie sú. Tie rozhodujúce. Tie, na základe ktorých je vlastne podozrivý z toho, že urobil daňový únik. Nie jeho kamarát, nie blízky, nie tretia osoba, koho nikdy nevidel, ale on sám je z toho podozrivý. A práve toto je ten hlavný problém.
A prečo je vlastne pán Matovič a pán Lipšic v konflikte záujmov? Pretože pán Lipšic je jeho právny zástupca. Ako taký obhajuje svojho klienta a snaží sa urobiť všetko pre to, aby zastrašili policajtov, čo s nimi oni urobia, keď budú takto robiť, znehodnotili dôveryhodnosť ministerstva vnútra, samozrejme na čele s jej ministrom. Všetko len preto, aby mohli vyzerať ako politickí martýri a v podstate obete tohto politického režimu, ktorý tu bol nastolený, ako tí, ktorí sa chcú poistiť úbohému poslancovi, ktorý všetko dobre urobil a odviedol bohviekoľko daní. Asi odviedol. Ale podľa všetkého, čo sa stalo, asi mal odviesť viac. To je jednoduché.
To znamená, pán Matovič, však ja som vám to povedal už viackrát a doteraz ste to neurobili, vy kľudne môžete požiadať o odtajnenie svojho daňového tajomstva, aby sa verejnosť dozvedela, kde je problém, aby sa všetci dozvedeli, kde je problém. (Reakcie z pléna.) Myslím si, že to je jedna z tých vecí, ktorá je dôkazom, že tie informácie sú ešte inakšie. A vy viete presne, možno aké. Ja neviem. Ale máte možnosť to všetkým ukázať, kde v skutočnosti bol problém. Ale to ste doteraz neurobili a tým pádom si myslím, že je to jasné, pretože ak hovoríte, že ste ukázali všetko účtovníctvo, no viete, že ste za tie dva inkriminované roky účtovníctvo neukázali, že ste ho zničili. To, o čom tu častokrát hovoríte, kto-kde-čo prevádza. To presne ste spravili, zničili účtovníctvo, previedli firmu na bieleho koňa. Toto všetko ste spravili. Čiže z toho uhla pohľadu presne to slovenské porekadlo platí, a to ešte neskončilo.
Pán Matovič bude, samozrejme, kričať viacej. Aj pán Lipšic bude kričať viacej. Ja sa ale čudujem naozaj a tuto to už hraničí trošku s veľkým problémom, ale nechcem byť veľmi osobný, pán Lipšic, ale ja určite rolu žiadnych právnych zástupcov neprijímam. Ja si uvedomujem, že som pätnásť rokov v politike a že som mimo práva už trošku dlhšie. Ale ja neviem, kde beriete v sebe tú ľudskú zodpovednosť preberať zastupovania ľudí a na druhej strane zároveň nebyť schopný ani vyhrať takú jednoduchú kauzu, ako je neplatnosť výpovede z pracovného pomeru pána Žarnaya. (Reakcia navrhovateľa: To som ho nezastupoval ja.) Čiže, však teraz ste boli spolu v televízii. (Reakcia navrhovateľa: Ale som ho nezastupoval ja.) Proste ja by som si nikdy, (reakcia navrhovateľa) tak ja som to z televízie pochopil, že to tak je. (Reakcia z pléna.) Tak, pán Žarnay, nezastupuje vás pán Lipšic? (Reakcie z pléna: Nie. V pracovno-právnej veci nie. V ochrane osobnosti...) V ochrane osobnosti. To si ja rád kľudne pomýlim a tento drobný omyl si kľudne, kľudne priznám. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, keby ste nediskutovali medzi sebou. Ďakujem.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ale mal by som problém už brať pod ochranu ľudí, ktorí proste naozaj majú problém. Nešťastných otcov, ktorým sa stali naozaj tragické príbehy len preto, aby som mal mediálnu popularitu. To je už vec, ktorá je naozaj trošku za hranu. A keď som povedal, že vaše prokurátorské schopnosti a zároveň sudcovské aj odsudzovacie sú naozaj selektívne, tak sú selektívne.
Ďalším dôvodom, prečo tu dnes stojíme, je moje vystúpenie počas rokovania o vyslovení dôvery vlády. Ja rozumiem, že to bolo nepríjemné a z vašej strany je potrebné umlčať toho, kto vám nastavuje zrkadlo, ktorý vám nastavil zrkadlo z toho, že keď ste konať mali, ste nekonali, ktoré vám nastavilo zrkadlo, že vo veciach obdobných ste neurobili nič a teraz chcete prenášať zodpovednosť na druhých.
Ja sa vrátim aj k tomu odpočtu, ktorý bol za vašej vlády. Ja si naozaj nemyslím, že vtedajší minister Lipšic by o tom mal vedieť. To nie je jeho úloha. A rovnako tak o tom nemám vedieť ani ja a ani neviem. Jednoducho to je úloha orgánov činných v trestnom konaní, aby takéto veci preverovali, nie ministra vnútra. A to je ten hlavný omyl vašej obžaloby v tom, že tlačíte a chcete ma odvolať za to, že dodržujem zákon a že do vecí jednoducho nezasahujem. A moje vyjadrenie, ktoré chcete použiť na to, že som sa chcel k tomu nejakým spôsobom vyjadriť, hrubo znásilňujete. Lebo inak to neviete povedať. Viete veľmi dobre a je vám to veľmi jasné, že som bránil to, že naviazanie tých káuz na mňa je jasne vymyslené. Všetky kauzy okolo mojej osoby v súvislosti s DPH sú vymyslené. A niektorým poslucháčom na Výbore Národnej rady pre obranu a bezpečnosť som aj tie inkriminované odposluchy prečítal. A myslím si, že jasne sú mimo toho, o čom sa hovorilo v tých ďalších obvineniach.
Aj jedna aj druhá kauza existujú, aj jedna aj druhá kauza sa vyšetruje, ale robia ju tie orgány, ktoré ju robiť majú. A nikto nikoho neobhajuje. Zistené skutočnosti, budem prvý, ktoré budeme tlačiť, aby boli verejné. Aby tie veci mohli ísť von. Bol som za to už v prípade košických dépehačiek, aby aj odposluchy išli von. Časom pôjdu, je to zatiaľ živý spis. A určite v jednej chvíli budú môcť byť verejné, aby ste sa mohli pozrieť, na základe čoho ste vytvorili toto absurdné obvinenie. Niežeby som na absurdné obvinenia nebol zvyknutý, som v politike príliš dlho a to, čo predviedol pán Matovič, je naozaj hrozne vtipné. Akurát jedinú smolu mám, že som nebol ako Rado Procházka, že ma neodpočúval a že to nepustil, že tu nepustil tú pásku, pretože sám by bol zhrozený, čo jeho ústa hovoria. Máme? Treba ich pustiť. Výborne, tak sa teším. Tak sa teším. Potom určite to zachytí aj ten fakt, ako si ma prosil, či by sme s vami nevstúpili do koalície. (Reakcie z pléna. Smiech.) Povedal si, povedal si dve podmienky, pamätáš si na to? Povedal si dve podmienky a prosil si ma, aby som ti vybavil stretnutie s Robertom Ficom.
Jednoducho, a to isté platí aj o tých dotáciách. To, a ja teraz naozaj hovorím, a ty to veľmi dobre vieš, však môžme ísť obidvaja na detektor, aj keď ten tvoj už raz vybuchol, tuším, čo som počul. Jedna dôležitá vec je, povedal si mi jasne, že si pripravený na to, že budete spolupracovať v otázke rómskej problematiky, máte skvelé nápady, máte výborného kandidáta, ale žiadaš, aby som ja za žiadnych okolností nezasahoval do dotačných schém, aby si tam nevidel korupciu. To bola hlavná podmienka tej dohody, (reakcia z pléna) len za tej podmienky. (Reakcia z pléna.) Aký je, aký je v tom rozdiel? To je to, že budete rozhodovať o všetkých tých návrhoch a dotáciách iba vy. (Reakcia z pléna.) Veď iste, však ani som nepreveroval, že čo. Všetky, všetky navrhoval. (Reakcia z pléna.) Nie. Áno, mojou úlohou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Chcem vás veľmi pekne poprosiť pri všetkej úcte, páni poslanci, pán minister veď, nejaká interakcia by tu naozaj nemala byť, si myslím, vy dokončite svoje a pánov poslancov poprosím veľmi pekne, nech sa hlásia do faktických.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Prepáčte, áno, ja sa ospravedlňujem. Prepáčte, odbočil som, máte pravdu. Na záver skončím s tým... (Rečník hovorí súčasne s predsedajúcou.)
Na záver skončím s tým, že naozaj, aj tento príbeh, ktorý si porozprával, má veľmi ďaleko od toho, aká bola realita. Veľmi. Ako vo všetkých veciach, ktoré, pán poslanec, v tejto sále hovoríš. A čo je podstatné, že keď dôjdu argumenty, naozaj ľudí obviňuješ a snažíš sa proste ich nazvať všetkými možnými vetami a slovami. Hlavný problém je v tom, že nedokážeš poskladať vedľa seba nejaké pravdivé informácie a dôkazy, pretože keby si dokázal a neboli by to vymyslené, tak čo je hlavnou úlohou každého slušného občana Slovenskej republiky, do ktorej sa dostaneš? Dozvedieť sa o trestnom čine a podať trestné oznámenie. Keď sa vám, keď sa nechce podať to oznámenie na slovenské, kľudne aj na českú políciu. Mne je to jedno. Ale preto sa môžeme konfrontovať, že koľko trestných oznámení bolo podaných? Ja si teda nepamätám naozaj ani jedno v súvislosti so mnou. Čiže veľmi ľahko by som sa vrátil k tej selekcii, kedy sa nám niečo hodí a kedy sa nám niečo nehodí.
Keď hovoríme o tom, že minister má alebo nemá zasahovať do trestných stíhaní, a ja do nich nezasahujem, a všetci to o mne veľmi dobre vedia, pretože nikdy som nebol schopný, aby som novinárov o niektorých veciach informoval, lebo som ich nemal. Poučenie je tou prvou kauzou, o nej sa môžem pobaviť, veľmi rád. Ale obvinenie tu dnes predstavuje človek, ktorý vďaka korupcii bol ministrom, to je to paradoxné. Jednoducho Daniel Lipšic vedel preukázateľne, pretože sa k tomu aj priznal, bol ministrom vďaka korupcii toho najhrubšieho zrna priamo v parlamente. Nikdy sme tú sumu nevyčíslili, za čo a za akých okolností, za aké ústupky tí poslanci hlasovali s vtedajšou vládnou koalíciou, ale faktom je, že aj sám potvrdil, že voči verejnosti má morálny dlh.
Ako je možné, že človek, ktorý vedel, že je na funkcii ministra spravodlivosti, nie životného prostredia, nie dopravy, ale spravodlivosti vďaka korupcii, dneska si chce brať morálne právo, že on má tú pravdu a on je ten jediný, ktorý môže všetko urobiť. Potom, samozrejme, je otázka, a ja to opätovne nevyčítam, ja len tvrdím, že keď prišlo trestné oznámenie na podozrenie z manipulácie verejného obstarávania za 8 miliónov eur v prípade nákupu pištolí, kde bola tá známa scénka, keď naša slávna nezávislá transparentná strana Sloboda a Solidarita pozvala na strelnicu svojho chránenca, jedného z výrobcov zbraní, aj pána ministra vnútra, ktorý objektívne odmietal, pôvodne nechcel prísť, to mu nevyčítam za chybu, že tam išiel. A vtedy vlastne došlo aj k vyšetrovaniu tohto prípadu, odmietnuté bez vypočutia kohokoľvek to už bolo za tridsať dní. Možno to tak malo byť, možno to tak nemalo byť. Ja neviem, ja nie som prokurátor a sudca. Ak by som mal pochybnosti, tak by som možno dal trestné oznámenie, ale nedal som. Ja len hovorím o tom, že nedovolím si, na rozdiel od vás, ľudí odsudzovať len preto, lebo mám informácie, ktoré nie sú úplné, zlomené alebo čokoľvek. A hlavne v prípade mojej osoby, keď iba bránim to, že niekto si jednoducho vymýšľa moje napojenie na tieto veci.
Ale takisto sú kauzy, ktoré sa zo zaujímavých dôvodov v nejakých časoch nevyšetrovali. Jedna z najväčších dépeháčkarských káuz v sume s 26 miliónmi sa začala vyšetrovať niekedy koncom roku 2009. V roku 2010 a 2011 bolo ticho. Hlavnou osobou, ktorá v tom vystupuje, je pán Klimek. Tak ja verím, že je to len menovec, preboha, lebo opätovne sme sa v tom začali stíhať až po roku 2012. Tiež neobviňujem niekoho, že dva roky v tom nekonal, lebo to chcel ututlať. Orgány konajú, ako konajú a platí prezumpcia neviny. Ja do toho zasahovať nebudem, ani som nezasahoval. A čo je dôležité, to, čo sa stále snažíte naznačiť, proste to nemá žiadnu matériu. A práve preto hovorím o tom, že je to čistokrvná pomsta za moje vystúpenie v rámci rokovania o programovom vyhlásení vlády a takisto snaha znedôveryhodniť políciu a šetrenie vášho vlastného prípadu. Preto hovorím, že ste v konflikte záujmov v tejto schôdzi absolútne, absolútne.
No ale asi je taký najviditeľnejší prípad, kde opätovne platila selektívna, selektívna pamäť a teda nepamätám si žiadny zásah, bol prípad starostu Rače za KDH. Vtedy bol pán Lipšic ministrom spravodlivosti, možno vy noví si nepamätáte, o čo išlo. V tomto prípade išlo o vážnu korupciu. A čo sa v tomto prípade stalo počas vlády pravice? Počas tých, ktorí sú tak strašne spravodliví a všetko vyšetrujú, vrátane pána Lipšica. Stalo sa, že historicky, podľa mňa prvýkrát sa rozhodujúce odposluchy stratili. Na polícii sa jednoducho stratili dôkazy, aj sa vymazali. Zrazu neexistovali dôkazy o korupcii starostu za KDH. Asi vám bol blízky, keď bol KDH. Čiže by som mal asi hovoriť, že človeku blízkemu pánovi Lipšicovi zabezpečil zlikvidovanie dôkazov. (Reakcia navrhovateľa.) Boli ste minister spravodlivosti, pán Lipšic, a nič ste neurobili s touto kauzou, nič ste s tou kauzou neurobili. Ani ste nežiadali odvolať ministra vnútra, ani ste nezvolali mimoriadnu tlačovku a ani ste nezvolali mimoriadnu schôdzu.
A na tej kauze samotné odposluchy neboli ten najväčší problém. Najväčším problémom tej kauzy bolo, že niekto vyzradil agenta a odpočúvané priestory pánovi starostovi a na dohodnuté stretnutie sa zrazu nedostavil. Sú to indície o ovplyvňovaní vyšetrovania? Sú to indície o ovplyvňovaní vyšetrovania v strane, v ktorej bol členom pán Lipšic? A bol vtedy minister spravodlivosti, ktorý mal dozerať na spravodlivosť. To je práve ten selektívny prístup k niektorým otázkam. Aj toto vlastne potvrdzuje fakt, že táto schôdza je naozaj iba o čistokrvnej pomste za to, že pán Matovič má pocit, že na základe môjho pokynu je prenasledovaný. A celé to začalo naozaj kauzou Belize, pretože jeho vyšetrovanie a jeho nekomunikácia s políciou a neodovzdávanie účtovníctva a vymýšľanie si, že on také nemá a proste je to komplikované nájsť, jednoducho on nevie vyhľadať tie faktúry, lebo ich je strašne veľa, veď dobre, začala práve vtedy. Zo zúrivosti a zo snahy, z tej nenávisti, ktorú nastal, tak vymyslel presne kauzu, kauzu Belize.
A keď ste videli dnes všetky tie peniaze tu rozsypané, tak ste videli, hovorili ste, že dvanásť miliónov tam je, tak si predstavte, koľko by bolo 697, či koľko to bolo miliónov. Ako sa tam prevážali? Na plti? Do toho Belize. Jednoducho úplne vymyslená vec, nepotvrdená ničím. To, čo je najčastejší prípad, (reakcia z pléna) najčastejší prípad, najčastejší prípad pána Matoviča, je v tom, že obviní, ale žiadne dôkazy nemá. Povie, ale trestné oznámenie je biele, lebo tam nič nie je. Potom vytiahne kauzu, ktorú má pocit, že to je obrovská kauza. Tvrdí, že za toľko sa nakupovalo, za toľko sa predávalo. Tá kauza nebola kauzou práve preto, pán Matovič, že jednoducho náš nákup bol pod, tuším, o 20 % pod cenou internetovou, ktorá je všeobecne uznávaná ako vhodná cena. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, pri jednom kuse, aj pri všetkých kusoch dokopy. A pán Matovič povedal, že sme ukradli 8 miliónov zo 7,9. Skutočne, to už chce veľký talent, neviem, ako sa to robí, aleže sme ukradli 8 miliónov zo 7,9-miliónového obchodu, ktorý sa vykonal a tvrdil, že sme taký malý obchod urobili len preto, pretože to bolo dva týždne po tom, čo to on zverejnil. Len si poplietol dátumy, že ten nákup sa vykonal, áno, dva týždne, v auguste to bolo niekedy, on to uverejnil 5. augusta, my nejakého 21. augusta, sa robil nákup, len my rok predtým, číže v roku 2014, nie v roku 2015.
Myslíte si, že sa ospravedlnil, že sa pomýlil? Myslíte si, že toto obvinenie bolo, ale kde tie veci. To predsa nie je jeho štýl. Jeho štýl je proste chytiť kýbeľ blata, vyhodiť a spolieha sa na to, že napriek tomu, akokoľvek sa umyjete, to je staré slovenské príslovie, že keď vás holub označí, aj keď to vlastne umyjete, flek tam ostane.
A to sú kauzy, ktoré tu boli spomínané aj dnes, príklad euro a výmenného kurzu. Jednoducho tí, ktorí sa tomu rozumejú, vrátane Európskej centrálnej banky, povedali jasne, že to nie je možné, pretože kurz bol oznámený v stredu, dodnes si to pamätám, mali sme zasadnutie vlády, keď zavolal šéf Európskej centrálnej banky predsedovi vlády a povedal: "Rada guvernérov sa dnes dohodla na kurze." My sme požadovali kurz 30, ja si to dobre pamätám, aby sa to ľahko prepočítavalo. Európska centrálna banka nám však nevyšla v ústrety. A prečo tá suma je taká známa? No preto, že to bola spodná hladina nášho fluktuačného pásma. My sme sa hýbali v rámci nejakého, neviem, či sa to volalo RM model, alebo RM2, alebo RMS2, tak nejak sa ten systém volal. (Reakcia z pléna.) Ako? (Reakcia z pléna.) RM2? Pardon, ďakujem pekne pánovi poslancovi Klusovi. RM2 a kolísanie našej koruny, aby sme mohli vstúpiť do eura, musel byť presne v limite. Vrch si nepamätám a spodok bol 30,126. A práve k nemu už niekoľko týždňov smerovala Slovenská koruna, ktorá sa posilňovala práve v očakávaní, v očakávaní, že vstúpime do eura. A nikto z nás nevedel, kedy nám oznámia, že do eura vstupujeme. Keď už Národná banka Slovenska vyhadzovala všetky svoje rezervy, aby posilnila, aby teda oslabila korunu, aby sme neprerazili tú, ten, fluktuačné pásmo, pretože to by sme sa vlastne zbavili podmienky na vstup do eura, tak zasadla Európska centrálna banka a rozhodla o kurze.
Ale už desať rokov v každom vystúpení bez konkrétnej znalosti budete rozprávať, že Počiatek vedel kurz - nemal odkiaľ, nie je guvernérom, ani ničím podobným - a že ho niekomu vyzradil. Bez akýchkoľvek dôkazov sa to stalo už kauzou, o ktorej už ani novinári nespochybňujú, že proste sa stala. Napriek tomu, že naozaj Európska centrálna banka, keďže sa nejednalo o naše orgány, prešetrovala túto informáciu a vedela, kedy a ako o kurze rozhodli. A práve preto tá vec zostala zametená. Ale už, samozrejme, flek ostal a už sa ho nikdy nezbavíte. A toto je presne ten váš prístup a vaša snaha dať určité slovné spojenia do života a budete o nich hovoriť.
Pre každého je v podstate aj kauza Malinová taká istá. Každý z vás, koho sa opýtam, môžem vás sa opýtať, ak budete spolupracovať, pán poslanec Žarnay, povedzte mi, koľko polícia vyšetrovala kauzu Hedvigy Malinovej? Asi neviete číslo presne, všeobecne sa hovorí sedem rokov, že? Alebo osem. Vo všetkých novinách to nájdete a všetci to budete hovoriť. Pravda je taká, že polícia vyšetrovala kauzu Hedvigy Malinovej presne tri týždne. Ani o deň skorej, ani o deň neskôr, ani nikdy viac spis Hedvigy Malinovej na ministerstve vnútra nebol. Nikdy. Napriek tomu už ten flek po tom holubovi ostane, lebo snáď všetci budú hovoriť: "Kaliňák týral sedem rokov Hedvigu Malinovú." Prípad vyšetrovala prokuratúra bez prítomnosti polície naozaj sedem rokov a naozaj si myslím, že zbytočne.
Ale keď si myslíte, pán Matovič, že bola taká nevinná a že si to teda naozaj nevymyslela, opýtajte sa pána Lipšica, prečo hlasoval vo vláde proti tomu návrhu? Možno vám to bližšie vysvetlí. Myslím si, že všeobecná dohoda aj s poslancami, (reakcia navrhovateľa) prosím? (Reakcia navrhovateľa.) No však, v poriadku. Pretože z môjho pohľadu som jasne aj poslancom MOST-u vysvetlil naše stanovisko. Tlačová konferencia sa odohrala preto, pretože sme boli všetkým, aj opozíciou vyzývaní, aby ju uskutočnili. Ak si vtedy prečítate články, tak sa dočítate, že noviny hovorili jasne o tom, že prečo sa Kaliňák k tej veci nechce vyjadriť. A bol tlak, aby sme sa vyjadrili. Že to nebolo šťastné? Neviem. Asi by sme to urobili dnes tak isto, keby ten tlak bol taký istý, tak urobíme takú istú vec. Fakt je ten, že z toho je otázka: mala byť stíhaná sedem rokov za vec tohto významu? To si myslím, že nie. A preto aj, myslím, generálna prokuratúra dala tú žiadosť a spis sa už dneska odstúpil do Maďarska.
Čiže každý príbeh, ktorý tu hovoríte v tejto sále z tých starších príbehov, je už ako obohratá platňa. Neviete, ako sa to stalo, nepamätáte si to, ale obvinenie bez problémov nahádžete ako šípky do terča, len aby ste mohli niečo povedať. A presne to isté platí, samozrejme, aj v prípadoch napríklad takých, ako je Kovošrot.
Pán Matovič ma tu predstavil ako Satana. (Krátke odmlčanie rečníka.) K tomu sa naozaj nedá vyjadriť. Ale v každom prípade sa dá vyjadriť k tomu, že v rámci kauzy Kovošrot som ukradol 300 miliónov, či koľko? (Reakcia z pléna.) Áno, jednoznačne. Ja neviem, kde vy na tie kurzy vždy chodíte, ale to sú vždycky čarovné čísla, ktoré si vymyslíte. Čo treba ale povedať, že v roku 2000 až do roku 2006, nejde o sumu, ide o princíp, v roku 2000 až 2006 bol vo vysokej exekutíve tu pán poslanec Lipšic. V roku 2010 až 2012 bol dokonca ministrom vnútra, tak aké skovávanie? Dokonca v roku 2004 naozaj bola snaha vyšetrovať opozičného poslanca. Ale kde sa nič neporušilo, kde sa nič nestalo, tak celý tento výmysel potom nadobudne takú tú krásnu hyperbolu. Krásnu hyperbolu.
To znamená, že musíte byť bielym koňom vtedy, keď niečo vlastne preberiete. Ale keď zostanete majiteľ, splatíte všetky dlhy a urobíte normálnu investíciu, nemôžete byť biely kôň. Museli by ste to niekomu vrátiť, aby ste bol biely kôň. A celý tento príbeh prestal fungovať po tom, čo vlastne zistili aj novinári dôkazy. Preto o ňom už nikto nepísal.
Takže opätovne výmysel a opätovne z tej všetkej žlče, ktorú ste tu predviedli, vyplývalo jediné - oni na nás zaútočili, poštvali na nás policajtov, vyšetrujú mňa, čestného podnikateľa, ktorý nikdy nepodvádzal a práve preto Kaliňák musí odstúpiť, pretože mňa vyšetruje. A musím zastrašiť všetkých policajtov, ktorí to vyšetrujú, aby boli na nich všetky televízie, všetko, aby som tých policajtov zastrašil. O akej razii vo vašej firme to hovoríte, keď prišiel jeden policajt? (Reakcia z pléna.) Jeden. (Reakcia z pléna.) Jeden a jasne sa vás opýtal, aby ste vydali doklady. Žiadni kukláči, žiadne zbrane, žiadne zlaňovanie z vrtuľníka, ani nič podobné. Čo je dôležité, že kto to dal prvý na internet, že u nás je policajná razia, keď potom na druhýkrát prišlo, prišli pracovníci NAKA, aby teda si prišli prevziať tie dokumenty, ktoré nechcel pán Matovič vydať. Vydal to sám. My sme tú informáciu určite nezverejňovali. A ak si spomenie pán Matovič, aj sme spolu o tej veci hovorili, pretože, pochopiteľne, som o nej nevedel. A prečo som o nej nevedel? Jednoducho lebo nevstupujem do vyšetrovania. A opätovne v tom môžeme ísť obidvaja na detektor. A opätovne by som vyhral, pán Matovič.
Takže z tohto pohľadu sú všetky tieto veci práve tak vymyslené, aby sa vlastne odpútala pozornosť. To je základom všetkých vašich vystúpení. Veľké mediálne obrázky, všetky veci, práca s neovereným, s falzifikovaným úradným záznamom, len aby sme povedali, ako to bolo, čo sa dialo a všetky ostatné veci. To je jedno, že vlastne nie je podpísaný, nie je dátum, to je úplne jedno. Určite ten môj je pravý. Potom sa dozvie, lebo už som to v kuloároch povedal, že teda tam zjavne niečo nesedí. Čiže z môjho pohľadu je najpodstatnejšie to, že práca vždy s polopravdami je tá najnebezpečnejšia. A to je práve vaša pracovná metóda - len polopravdy.
Poďme ale ďalej aj k samotným veciam. Keď som hovoril, aký je problém a aký bol problém pri boji s daňovými únikmi, tak určite sa máme s čím pochváliť, pretože rozpadnutá daňová správa prispela iba k naštartovaniu mechanizmu, ktorý naozaj začal naberať v rokoch 2009 a 2010 nebývalé rozmery. Či to bolo krízou alebo to bolo ďalšími skutočnosťami, naozaj ťažko odhadnúť. Ale začali sa tie obrovské priepasti výberu dane z DPH výrazne prehlbovať. Aj preto ministerstvo financií spracovalo návrhy, ktoré mali túto situáciu zmeniť. A prečo ju mali zmeniť? Pretože v tom čase neexistovali analytické kapacity. Neexistovali veci, ktoré sa dali kontrolovať. Prečo som povedal, že bola doba analógová a doba cashu? Nie preto, že či niekto mohol alebo nemohol zaplatiť cash, ale preto, že ak podvodníci používali cash, nikdy sa to nedalo vystopovať cestou prevodu medzi firmami a firmami. Preto sme cash zrušili. Preto sme prijali zákon, ktorým sme zabránili takýmto platbám, čiže sme s nimi jasne bojovali.
Ale keďže tie návrhy boli pripravené v roku 2009, vysvetlite mi jedinú vec, páni selektívni prokurátori: prečo v roku 2010, keď ste prebrali vládu, pán Matovič, pán Lipšic, ste v týchto návrhoch nepokračovali, keď ste takí bojovníci s DPH? Prečo ste nepresadili zakázanie cashových platieb? Prečo ste nepresadili kontrolný výkaz DPH? Prečo ste nepresadili zabránenie výmazu firiem bez súhlasu daňovej správy? Prečo ste nepresadili zálohy práve na vrátenie DPH? Žiadna z týchto káuz sa nemusela stať. A tie návrhy ste mali v šuflíku, všetci to vedeli, veď viackrát vyzývali Ivana Mikloša, aby s tým prišiel. A vy ste mali šancu, tak ako teraz sme sa stali súčasťou - ministerstvo vnútra - v boji proti DPH cez daňovú kobru, mali ste mať možnosť byť aj toho súčasťou. Namiesto toho ste volali novinárov na obrovské policajné manévre a tým ste preukazovali svoju činnosť a podľa mňa častokrát aj riskovali ohrozenie vyšetrovania.
Toto je presne tá vec, ktorá má vyzerať, keď je nejaká práca. Práve preto, keď sme začali a prebrali sme rozvrátenú daňovú správu, ktorá bola hluchá a slepá, ktorá vyplatila stovky miliónov eur na nezákonných DPH, spätne začala vyšetrovať prípady a len za rok 2011 a 2010, kedy ste boli vo vláde, ste vyplatili vy, pán Matovič, vy, aj pán Lipšic, ste vyplatili 711 miliónov neoprávnených vratiek DPH. A to ešte nie sme na konci toho vyšetrovania. To vám vtedy nevadilo? Možnože ste o tom nemohli vedieť. Je to vecou o to, kto sa akej veci venuje. My sme začali ale s tým bojovať. Začali sme pripravovať zákony tak, že dnes sa vybralo na dani o 2,5 miliardy viac, že sa minimalizovali možnosti práve daňových únikov. A práve preto, že našimi aktivitami sme zabránili takýmto novým prípadom. To je najpodstatnejšia, tak sa má konať a toto vlastne má robiť, samozrejme, politik.
Treba povedať, že najviac práce, najviac práce v boji s daňovými únikmi vykonal tak minister financií Peter Kažimír, ako aj šéf finančnej správy František Imrecze. Vždy išli nad limit toho, koľko sa plánovalo vybrať. Za posledné dva roky naozaj zásadným spôsobom dokázali zlikvidovať mnohé siete a rozložiť mnohé siete daňových podvodníkov.
Čiže nebudem sa ja stavať do polohy prokurátora a nikdy ma k tomu nedonútite. Nebudeme robiť verejné vyšetrovania káuz. Môžeme sa dohodnúť na verejnom zverejnení záverov niektorých prípadov. Ale práve preto, že doterajšia skúsenosť vždy potvrdila, že tieto vyšetrovania boli neúspešné, nemôžeme, nemôžeme sa k týmto veciam neustále takýmto spôsobom vracať len preto, lebo chcete vytĺkať politický kapitál a chcete sa pomstiť, že som si dovolil vás kritizovať. Ale to je nastavovanie zrkadla.
Ja viem, že to je nepríjemné, pán Matovič. Je to nepríjemné, ale vy ste mali šancu dokázať, že to, čo hovoríte, myslíte vážne, aj keď ste vo vládnej koalícii. Ale nedokázali ste. Nenavrhli ste mimoriadnu schôdzu na odvolanie ministrov, ktorí zlyhali, kde boli jasné korupčné kauzy. Príklad Daňového riaditeľstva v Košiciach, kde sa prenajalo krajskému predsedovi SDKÚ. Bola snáď mimoriadna schôdza, ktorú ste zvolali? Nebola. A viete, prečo nebola? Lebo ste nemali odvahu. Pretože ju máte len vtedy, keď ste v opozícii, keď sa snažíte zachrániť váš vlastný chrbát, keď sa snažíte svojím konaním rozložiť či policajtov či ostatných a, ježíš, nemali by sme asi sa pozerať na tie veci podrobnejšie, lebo čo keď náhodou raz nás budú za to stíhať. To je naozaj tá situácia, ktorú vyvolávate. A je to nebezpečná situácia. Nie kvôli vám alebo kvôli mne, ale kvôli budúcnosti, kedy sú ľudia, ktorí neuznávajú ani tie základné demokratické pravidlá, ktoré tu uznávame, že rešpektujeme voľby. A tí ľudia už potom použijú len vaše nástroje. A potom budeme všetci veľmi prekvapení.
Takže vrátim sa k tomu, čo som povedal, že nebudeme sa tu my hrať na žiadnych vyšetrovateľov, ale pekne krásne orgány činné v trestnom konaní tak ako konajú, tak aj konať budú, tak ako majú. Aj moja odpoveď na to, keď som hovoril opätovne, vytrhnutá z kontextu, bola v čase, kedy, som už povedal, že orgány konali a konajú. To je tým, že začali 16. marca po vznesení podozrení preverovať. A to je ich úloha. A to majú robiť. A to budú robiť aj do budúcna. A môžem vám garantovať, že ma nikto nikdy zo žiadnych vyšetrovateľov prokuratúry neuvidí naživo. A tak to má byť, lebo tak mi to prikazuje zákon. A úlohou ministra sú úplne iné veci. Nie vyšetrovať kauzy, lebo to má zo zákona zakázané. Takže to, prečo ma odvolávate, naozaj proste nemá zmysel. A dovoľte, že sa môžem obrániť voči tomu, keď ma naozaj neoprávnene obviníte.
A ešte predtým, než sa dostanem k vašim vyjadreniam, minister má za úlohu robiť hlavne politiku, ktorá má chrániť záujmy Slovenskej republiky. Časť tých vecí tu spomínal aj pán predseda vlády a hovoríte, že ani som nemal byť ministrom a že nemám byť ministrom. Ja vám teda poviem, že si myslím, a myslia si to aj voliči, ktorí mi odovzdali svoje hlasy, že mám v tých veciach, ktoré sme urobili, pokračovať. Lebo ak sa dohodneme, že funguje nejaká demokracia a dohodneme sa, že na čele vlády stoja v tomto prípade štyri najúspešnejšie strany, ktoré sa dohodli, že vytvoria, vytvoria vládnu koalíciu, práve preto, že sú vo vláde. Účelom politickej strany nie je sedieť v opozícii, ale podieľať sa na moci, to je základná poučka v politike. (Reakcia navrhovateľa.) Ja sa napijem, ak dovolíte. (Krátka pauza.)
Takže, spomínal to aj predseda vlády, čo sa stalo v roku 2006, ktorú dnes považujeme za absolútnu samozrejmosť, kde je voľný pohyb po celej schengenskej arei alebo v schengenskom priestore. V roku 2006 sme naozaj dostali správu o tom, že nie sme spôsobilí byť súčasťou schengenského priestoru, spomeniete si tlačovú konferenciu českého ministra vnútra, ktorý povedal, že idú stavať plot na slovenských hraniciach, spomeniete si vyjadrenie predstaviteľov Európskej komisie, že Slovensko nespĺňa tieto kritériá a ten dôvod, prečo sme mali takú katastrofu, bolo, že sa o to proste vláda nestarala.
Pán Lipšic ako minister spravodlivosti vtedajší asi nemusel vedieť veľa o tom Schengene, i keď, keby mal záujem o Slovensko, pravdepodobne by ho, mal sa pýtať aj svojho kolegu ministra vnútra a dokonca spolustraníka o tom, že v akom je to stave. Ale asi sa nepýtal. Pán minister vnútra zase mal iné starosti a tak isto sa venovať niektorým politickým kauzám v tom čase, len nie tejto práci. Viete prečo? On to možno ani nevedel, že je na tom Slovensko tak zle. A ten dôvod, prečo o tom nevedel, bol strach. Bol jeden jednoduchý strach v polícii, keď si raz dovolil predtým asi pol roka, v roku 2005 povedať šéf hraničnej polície, že máme vážne problémy s prípravou, vážne problémy s prípravou, na druhý deň bol vyrazený z polície. To je prístup KDH a bývalých kolegov, ktorí spolu sedeli. Bol vyrazený z polície za názor, že to nie je v poriadku, na druhý deň, čo to povedal na Výbore Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zastal sa ho snáď tu sediaci pán Lipšic, ktorý odvážnych ľudí, tak strašne to rád spomína, vždy hovorí o každom, kto povie iný názor ako SMER, že je hrozne odvážny? Zastal sa ho niekto? Zastali ste sa vyhodenia policajta, ktorý navrhol dobrú prácu, ale proste vedel, že v tej chvíli už nemá šancu? Nie. To je tá selektívna pamäť, ktorú majú.
A potom nový riaditeľ, ktorý prišiel, sa bál ministra informovať, ako zle na tom sme. Až keď sme prišli, nová vláda, dostali sme všetky tieto katastrofy na stôl a dostali sme 9 mesiacov, presne od septembra do apríla nového roku, aby sme splnili kritériá do najbližšej kontroly Európskej únie. A som rád, že vtedy naozaj všetci a dokonca aj opozícia sa pridali k tomu, že Schengen bol sväté slovo a všetko, čo sa robilo pre Schengen, sa mohlo stať, aj vďaka tomu sa stal zázrak, za deväť mesiacov, že sme z absolútneho lúzra sa stali tímlídrami.
Vďaka kvalitnej ochrane hraníc a vďaka tým opatreniam, ktoré sme v tej súvislosti urobili, sme mali šancu o rok na to pri dobrých vzťahoch aj s našimi kolegami z ministerstva pre bezpečnosť Spojených štátov získať vstup do bezvízového režimu. A tiež to nebolo normálne pre každého. Poliaci tam nie sú dodnes. Ani Gréci vtedy neuspeli. Jednoducho to bol vytýčený krok, ktorý práve mal byť tou poslednou pomyselnou tehlou v tom železnom plote, ktorý umožnil našim ľuďom cestovať, ako občania prvej kategórie bez víz do Spojených štátov. A bola to starosť, ktorú sme mali a ktorú sme vybavovali, som rád, že sa nám to podarilo aj s Kanadou niekoľkokrát, ten vízový režim s Kanadou bol ohrozený kvôli migrujúcim našim spoluobčanom, ale stále sa to udržalo. Aj vďaka novým pasom biometrickým, ktoré sme vydali, je slovenský pas jedenásty najsilnejší pas na svete. Cestovanie bez víz do 165 krajín. To si myslím, že je veľmi pozitívny výsledok práve na krajinu, ktorá do roku 1989 nemohla, nemohli občania cestovať vôbec. Veď toto bola jedna zo splnených a práve z tých vecí, ktoré boli z hlavných podmienok práve novembra 1989. V tejto veci určite nemôžeme byť sklamaní, s akým pokrokom sme sa stretli.
Samozrejme, nie vždy je tá situácia ideálna, najmä v technickom vybavení, ale v čase, ak mne chce pán poslanec vyčítať nejaké veci, ktoré sú naozaj záležitosťou oddelenia MTZ, nie systémových opatrení, tak platí pravidlo, že keď som prišiel na ministerstvo vnútra, čo stálo v garážach našich hasičov? V rozpadnutých a plesnivých garážach, aby som bol presný, v rozpadnutých a plesnivých garážach našich hasičov stáli trambusy. Viete, ako vyzeralo to staré hasičské auto? Klasický trambus, stará škodovka.
Policajti jazdili na žigulákoch. Ako chceli či už mať nejakým spôsobom aspoň nejakú mieru úcty, alebo niekoho dokonca dobehnúť na autách tohto typu? To znamená, že toto všetko bolo treba zmeniť práve preto, že iné veci boli dôležitejšie, robenie politiky, politikárčenie, to je to najpodstatnejšie, čo je robenie, nie výsledkov, nie skutočných opatrení, ktoré Slovensko niekam posunú, lebo to je úloha ministra. Úloha ministra je starať sa o systémové veci. Nerobiť mikromanažment. A to práve sa tak nejak tak trošku za tých pravicových vlád vždycky darilo.
Elektronické trhovisko. Rovnako tak si myslím, že vec, ktorá bola dôležitá a bola tu dneska aj spomínaná, ktorá je živým organizmom a stále vychytávame chyby, ale dnes prináša naozaj mimoriadne úspechy a mimoriadne úspory. A verím, že aj po spustení nadlimitu to bude fungovať veľmi dobre. A 77 miliónov za 15 mesiacov hovorí samo za seba.
ESO častokrát spochybňované najmä pánom Rajtárom. Ja si myslím, že nepotrebujeme uznanie od pána Rajtára, mne úplne stačí, že mi to uznáva medzinárodný menový fond, že mi to uzná OECD, to mi úplne stačí na to, aby som sa cítil dobre z toho, že kolegovia vykonali dobrú prácu. Veď bezpochyby som to nerobil ja. Za tým stojí nejaký tím ľudí. A to, že vlastne je odporúčaná aj do ďalších krajín, že ju exportujeme, je dobrou vizitkou. Naozaj sa nepotrebujeme spoliehať na to, že nás pochváli opozícia.
Chápem, aké pobúrenie vyvolalo, že sme si dovolili od roku 2011 klesnúť v rebríčku, alebo teda stúpnuť, naopak, hej, teda ísť do lepších prvých priečok, v rebríčku Transparency International vo vnímaní korupcie. Zo 66. miesta na 50. Treba povedať, že predtým bolo tiež lepšie umiestnenie. To znamená, ak sa vám nepáči, že 50 je málo, isteže je málo, isteže je málo, nie je to prvá desiatka. Ale počas vlády, ktorej bol súčasťou pán Lipšic ako minister vnútra, bol 66. A nejak mu to nevadilo. A to sú výsledky, ktoré sú všeobecného hodnotenia, nie toho, ako sami sa seba prezentujete a koľko tlačových konferencií urobíte. To sú veci, ktoré sú hodnotené. Už ani nehovorím o poslednom vyhlásení OECD, kde sme v dvadsať päťke najlepších krajín na život. Ja rozumiem, že sa vám všetky takéto rebríčky nepáčia, ale ja si myslím, že byť v prvej dvadsať päťke po 25 rokoch od revolúcie, nie je taký zlý výsledok. A to nie je naša zásluha iba, však zásluha všetkých vlád, horších, lepších, ale každý nejakým spôsobom to Slovensko posunul.
Určite sme vďační za európske ocenenie, za to, že sa nám podarili znížiť obete na cestách. Minulý rok bolo 275, pán Lipšic kritizoval, že posledné dva roky nám mierne stúpol tento počet obetí. Okej. (Reakcia navrhovateľa.) Ale, ale podstatný je pre nás hlavne ten dlhodobý trend a to, že ten rozdiel je 3 000 ľudí za tých niekoľko rokov. A to je 3 000 životov, ktoré proste sú zachránené.
Pre mňa je veľmi dôležité povedať to, že aj vďaka technike, systému, ktorý sme nastavili, dnes hasiči a záchranári dokážu dostať ľudí z vrakov nielen áut, ale naposledy aj z rušňa. O 17 až 22 minút skôr do lekárskeho ošetrenia, ako kedykoľvek predtým. To sú rozhodujúce minúty pre záchranu ľudského života. A to je, si myslím, že to najpodstatnejšie. Práve týmto veciam sa ako minister vnútra venujem a práve preto nemám čas ani chuť sa venovať tomu, čo patrí do práce niekomu inému. Podľa trestného poriadku som jasne povedal, to nie je moja práca, to je práca niekoho iného.
A tak isto platí, že vďaka tomu, napríklad Slovensko na rozdiel od Maďarska, Česka alebo Nemecka nemalo desiatky miliónov eur škody počas povodní v roku 2013, ale malo niekoľko desaťtisíc eur. A to je dramatický rozdiel, lebo sa nebavíme o jednom, o dvoch, o dvoch miliónoch, o desať, ale o desiatkach miliónov eur. To sú veci, ktoré zásadne pomohli tomu, aby Slovensko malo aj lepšie hospodárstvo, ale aj menšie škody.
Tak isto v rámci migrácie, kritizovaní zľava, sprava, čo všetko zle robíme, ako to používame, zneužívame. Faktom je, že sme boli jedna z mála krajín, ktorá minuloročným migračným tokom nebola zasiahnutá. A práve preto, že som sa tej práci venoval ja, moji kolegovia a kopec ďalších ľudí, lebo to sa má riešiť systémovo. To je úloha ministra. Toto je práca, ktorú má robiť a ktorú aj robí. A výsledky hovoria podľa mňa jasnou rečou. Že sme dnes kritizovaní, že sme žiadnych migrantov, prosím, môžem byť za to odvolávaný, kľudne, lebo to je konkrétne moje rozhodnutie. Moje konkrétne rozhodnutie, s ktorým môžem byť spájaný. To isté platí o ďalších okolnostiach, ale nechcem úplne vám kradnúť až príliš veľa času.
Čo je dôležité, do tej pozície, v ktorej som, naozaj ma nemenoval ani pán Matovič, ani pán Lipšic a nikto ďalší, ale voliči, ktorými sa tu tak strašne radi oháňate. Voliči vyjadrili dôveru po dvoch funkčných obdobiach vo funkcii ministra vnútra, čo si o mojej práci myslia. A tým, že som získal druhý najväčší počet preferenčných hlasov, málokedy to hovorím, ale tentokrát sa nám to celkom hodí, si myslím, že tá dôvera bola druhá najväčšia medzi všetkými politikmi, ktorí kandidovali do parlamentu. Ja si myslím, že táto matematika jednoducho platí a ja som za ňu naozaj rád. Nemyslím si viac, ani menej. Ale je to číslo, ktoré si myslím, že práve preto umožňuje povedať, že tá práca nebola zlá. Nakoniec aj v agentúre Focus tesne pred voľbami bolo povedané, že najlepšie vedený rezort s viac ako 50 % bol práve rezort vnútra. Boli sme na prvom mieste. Čo si ja tak pamätám počas tých rokov, áno, kauza výbušnina bola kauza, a to je dobré začať s týmto, tuším, dosť spovedal, pán Rajtár, tuším, spovedal pani poslankyňu, áno, áno, áno. Pán Rajtár sa výrazne prihlásil do klubu pána Matoviča s pánom Lipšicom a on už sa tak zamotal proste vo vlastných proste klamlivých vyjadreniach, že už potom povie úplný nezmysel. Čiže pán Lipšic si to bude pamätať.
Pán Rajtár, minister Kaliňák urobil tlačovku, kde obvinil psa, kde obvinil, koho som obvinil? Pilotov, neviem, koho všetkého som obvinil. Pán Rajtár, vy vôbec tušíte, prečo som bol odvolávaný? Ja som nebol odvolávaný kvôli kauze výbušniny. A pán Lipšic to potvrdí, ma odvolávali za to, že som tú tlačovku neurobil. Povedal, že za štyri dni som sa nedostal k tomu, aby som urobil tlačovku. Takže prečo ste klamali za týmto pultom ako jedno z vašich prvých vystúpení? Hneď ste začali klamstvom. A práve preto aj pani dnes ministerka Žitňanská hovorila, že žiadala hlavu ministra, lebo som do štyroch dní nereagoval, to bol princíp ich návrhu. A bol legitímny. Kritizoval som ho, pohádali sme sa, jemu sa nepáčilo, ja som tvrdil, že som nemal dostatok informácií, aby som skôr urobil informáciu, lebo boli naozaj zmätočné a bolo ich viac. Ale dobre, rozhodli sa, že ma treba odvolať, lebo som štyri dni nereagoval na kauzu. Vy ste tvrdili vo svojom liste opak, že naopak, práve preto, že som urobil tlačovku.
Ani si to nenaštudujete, keď ma chcete obviniť. Ani si len tú prácu nedáte, aby ste si to prečítali a obviníte pani Žitňanskú, že ma predtým odvolávala. Áno, za to. Je to jej osobný názor. Možno si aj dnes myslí, že som tú tlačovku mal urobiť skorej. Ja jej to nevyčítam, je predsa demokracia, pán Rajtár. Zabudli ste? Nie vy rozhodujete o tom, kto bude vo vláde, ale ľudia a ľudia rozhodli jasne. Dali dokopy štyri strany, ktoré majú šancu Slovensko previesť týmto turbulentným obdobím. To je celá vec. A že s tým vy nesúhlasíte? Áno, veď ste v opozícii, kto by sa tešil do opozície? To proste je fakt. Ale pravda je aj taká, že taká je proste demokracia a vy ju jednoducho musíte rešpektovať. V opačnom prípade by sme demokraciu nemali.
Čiže to, čo je rozhodujúce, je, že pred troma mesiacmi vo voľbách som získal práve po dvoch svojich funkčných obdobiach ministra vnútra druhú najvyššiu podporu medzi ľuďmi. Ja si myslím, že by sme s tým mohli byť spokojní, ale určite to je záväzok do budúcna, a práve preto sa odvíja aj moje fungovanie ďalšie, práve od podpory voličov a koaličných partnerov a poslancov koaličných, ktorí nám dali dôveru pred 42 dňami. A práve preto budeme dôsledne napĺňať programové vyhlásenie.
Ešte pár reakcií na to, čo ste povedali, ak som si to dobre poznačil, už sa nebudem vracať k tým pôvodným vyjadreniam. Áno, áno, to bola otázka toho cvičenia, už to nebudem riešiť, to sme si už povedali, ale už to tu bolo dneska naznačené, viackrát ste to meno spomínali, pán Rajtár, nuž naozaj, opýtajte sa vášho predsedu. Ten vám o svojom blízkom človeku porozpráva všetko, čo chcete. Myslím, že sa dôverne poznali, bolo to tu podané viacej, určite sa ho na to môžete opýtať. A tieto prepojenia práve preto vyznievajú absurdne, ako toto môžete vôbec povedať? Ja som tú kauzu nemal, proste to bolo vaše video, strany Sloboda a Solidarita o tom, kto a akým spôsobom robí personálnu politiku v strane Sloboda a Solidarita. Vy ste sa na to nepýtali svojho predsedu, že ako to u vás funguje, že kto robil kandidátku? Čiže preto sú tieto obvinenia práve absurdné a určite si ich mnohí nahrajú a budú ich lajkovať a zdieľať, ale jednoduchom to proste nie je pravda.
Samozrejme, už som tu naznačil s pánom Matovičom ohľadne kauzy Kovošrot a môjho zotrvania do roku 2020 vo funkcii ministra, áno, z tých 20 rokov osem rokov ste mali možnosť to vyšetriť. Bez problémov. Takže vaše obvinenie z toho, že sa človek skrýva a že potrebuje tú funkciu kvôli zakrytiu takýchto vecí, je nezmyselné. Sám to viete. Ale vy nepotrebujete sa ospravedlniť. Vy chcete ľudí zastrašiť. Vy chcete ľudí umlčať, aby sme vás náhodou nekritizovali, aby náhodou druhýkrát som vám nespomenul všetky vaše prešľapy a zlyhania, ktoré ste urobili, pretože to je nepríjemné počúvať. Áno, je to tak. Nemám to vo zvyku, pokiaľ naozaj proste neútočíte práve tými vecami, ktoré ste sami robili. Hovoríte, že sme nekonali vo vratkách DPH, v ktorých takisto minister Lipšic nekonal a mohol, asi mohol, ale podľa môjho názoru minister vnútra také veci jednoducho riešiť nemá, ani ich nerieši a ja som ich takisto neriešil. Jednoducho to sú veci, kedy sa snažíte znásilniť len, všetky informácie len preto, aby ste mohli vlastne vyvolať obranu samých seba, pretože viac, ak ste si všimli, pán Matovič, a zmeriate si možno čas, mal som taký pocit, že o sebe ste hovorili omnoho viacej, ako o mne, počas toho vášho prejavu. O tom, aký ste vy dobrý, ako ste nič neurobili, ako všetky veci. Takže z tohto uhlu pohľadu si myslím, že je to naozaj fakt.
Bez problémov tu poviete obvinenie na prezidenta policajného zboru, že je, čo? Krstným synom? Dobre som to počul, že je krstným synom? Že je krstným synom, ste povedali. (Reakcia z pléna.) Čo to je kmotor? (Reakcia z pléna.) Akože svojim vlastným deťom?
Pán Matovič, skutočne ja už nemám na tieto veci žiadne slová, ale pravda je taká, že ste schopný ľudí bez problémov obviniť bez toho, aby ste mali v rukách dôkazy. Absolútne, žiadne. Nakoniec na základe pôvodu, miesta pobytu, všetkých vecí, prepojení, ktoré si nájdete na internete, všetko je jasné. Podľa týchto prepojení som blízkym priateľom Pavla Ruska, s ktorým som, presne podľa toho internetu, keby ste to chceli a niečo by Pavol Rusko zlé urobil, tak som tam a som spolumajiteľom Markízy podľa toho. To znamená, to sú veci, ktoré naozaj sa aj ťažko vysvetľujú, pretože to je tak neuveriteľné klamstvo, ako, ako naozaj svet.
Samozrejme, posledná vec z takých vecí, keď hovoríte o ľuďoch a dokonca chcete naznačiť aj to, že máme krv na rukách, už tu sme, že máme krv na rukách. Keď chcete používať tieto demagogické slová, použijem váš slovník, tak krv na rukách má ten, ktorý v tomto parlamente predložil, schválil zákon, na základe ktorého sa mohli predávať zbrane cez internet, ktoré si teroristi v Paríži potom kúpili a použili pri teroristických útokoch. Konkrétni ľudia zahynuli vaším geniálnym nápadom, ktorý predložila strana Sloboda a Solidarita, ktorí ste všetci podpísaní a ktorí ste predložili, aby sa mohli zbrane predávať cez internet.
To sú tie, keď sa bavíme o systémových opatreniach, ktoré ste v minulosti urobili. Bol to návrh do zákona o zbraniach a strelive, ktorý predkladalo ministerstvo vnútra a Daniel Lipšic a ktorý prešiel v tejto podobe, ktorý umožnil predávať zbrane cez internet a potom už francúzski policajti iba slovenské zbrane našli v úkrytoch teroristov. Ak sa chcete baviť o tom, kto má na rukách krv nevinných obetí teroristických útokov, lebo týmto ste im výrazne pomohli. Ale nepoužívam túto demagógiu často, ani rád, len keď sa chcete baviť o tom, kto je naozaj zodpovedný.
Vrátim sa už iba k veciam, ktoré ste napísali na úvod. Všetky vaše obvinenia k mojej osobe v súvislosti s kauzami DPH sú vymyslené. Od žiadnych firiem pána Bašternáka, žiadne príjmy som nikdy nedostal, ako sa tu pýta pán Rajtár. Ani žiadne iné zásahy do vyšetrovaní, ani v prípade košickej DPH som nikdy nevykonal. Aj prepojenia, o ktorých hovorí hlavný obvinený v tejto kauze, sú proste nepravdivé a vymyslené. Práve preto ten prípad bol takisto šetrený počas vašej vlády. Dva roky ste mohli presne vyskúmať naše prepojenia s touto kauzou. Pani podpredsedníčka Nicholsonová veľmi rada o tom hovorí, že som v tejto kauze jasným vinníkom. Ale prečo tie dva roky, keď ste boli súčasťou vládnej koalície, ste toto nevyšetrili? Prečo dnes zrazu máte selektívnu schopnosť proste byť prokurátorom a všetkých obviniť a všetkých popraviť? Myslím v tejto sále, lebo už som tých príbehov o tom, kto, čo, kedy a kde urobil, počul naozaj veľa.
Skúste raz začať hovoriť normálnu pravdu, konfrontovať technicky, konfrontovať veci, aj to som naozaj povedal, pán Matovič, keď máte otázky, môžete prísť kedykoľvek na ministerstvo, vám to vysvetlím. A keď nechcete vysvetlenie, budeme reagovať verejne, ale faktom je, že to tu nie je úloha. Úloha je ľudí zastrašiť a umlčať práve tým, že budeš na mňa hovoriť, budeš ma kritizovať, budeš mi pripomínať vlastné zlyhania, budeme o to hlasnejšie kričať a o to viac ťa zo všetkých špinavostí obviňovať.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Dneska mal niektorý z poslancov SaS pravdu, že, samozrejme, nedá sa reagovať na 28 faktických poznámok v dvoch minútach, tak mi odpusťte tí, ktorých nie preto, že by som nechcel alebo ignoroval, ale jednoducho sa to nedá stihnúť.
Začnem tým, čo povedal pán Matovič. Totižto nehovorím to vždy tak zámerne, ale viem, že ho k niečomu vyprovokujem. Tak povedal, že nemôžete na mňa povedať, že som daňový podvodník, lebo neexistuje právoplatné rozhodnutie, ktoré by ma z toho usvedčovalo. Žiadne takéto právoplatné uznesenie neexistuje. Takže ani vy nemôžete hovoriť o nás, že sme zlodeji, lebo žiadne také právoplatné nerozhoduje (pozn. red.: lapsus linguea, správne "neexistuje"). A to je to, že ste sám sebe teraz sa vlastne prevrátili. Čiže to je proste presne tá vec.
Čo treba povedať, ja som nepovedal, že ste išli korumpovať pani Blahovú, ale povedal som, že ste jej povedali, že ju niekto bude korumpovať. A to bola celá výpoveď, čo ste povedali, a to "niekto" ste už nepovedali. Bolo to v médiách, som to čítal z novín, to bolo z novín, kde ste to k tomu rozprávali. (Reakcia z pléna.) Takže to je vec, ak ste to nevypovedali na GP, prosím, ale mediálne bolo jasne vtedy stanovené, si to pamätám veľmi dobre, v rámci (reakcia z pléna), v rámci...
Ja by som sa nesmial na tom, čo ste spáchali pri voľbe generálneho prokurátora, ja by som na to hrdý nebol, pán poslanec Lipšic. Naozaj sa je za veľa hanbiť pri voľbe generálneho prokurátora Čentéša. To bola fakt obrovská hanba.
A medzi nami, keď už sa chcete pýtať na to, že kto čo strácal, pán Krajniak to tu povedal, kto čo strácal. Áno, vo vláde stratíte nejaké hlasy. Napríklad SaS-ka, keď bola vo vláde, stratila dve tretiny hlasov, takmer vypadla z parlamentu. To je daň, ktorá sa za to platí. Teraz v opozícii ich opäť získala.
Ale vy ste jeden z mála, ktorý v opozícii stratil. (Zasmiatie sa v sále.) Pretože vstupovali ste do opozície 102- hlasov a teraz máte 82-tisíc. Prepáčte, vy ste sa dostali do parlamentu tak trošku podvodom. Lebo najprv ste chceli mať tú veľkú väčšinu, ktorá vyhrá parlamentné voľby, a teraz ste sa zviezli na chrbte OĽANO. Máte dvoch poslancov a 2, menej ako 2 %. A nehovoríte pravdu a klamete v konfrontácii s vlastnými činmi. Ja nevidím dôvod, prečo by som s vami mal diskutovať, pán Lipšic. Naozaj dnes nereprezentujete, pre mňa je určite reprezentatívnejší už pán Galko, ktorý na mňa takisto nadáva a bezpochyby proste na mňa nemá dobrého slova, ale reprezentuje nejaké hlasy, ktoré (reakcia z pléna), ktoré treba, ktoré treba rešpektovať. Jasné? Je opozičný, čiže to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, nuž bolo toho za posledné dni povedané naozaj veľa. Bolo to povedané v rôznych podobách, v rôznych formách, a ak niektorí poslanci hovoria, že to bolo predovšetkým vecné, tak naozaj s nimi nemôžem súhlasiť, pretože vy už máte takú rezistenciu voči osobným útokom, niektorí páni poslanci, že si to ani nevšimnete, kedy každý alebo poväčšine poslancov opozície, a tých najväčších, by som povedal, rečníkov, osobnú urážku zapracuje tak veľmi nenápadne do každého svojho príspevku.
Ja si teraz zoberiem taký malý príklad a dovolím si prvýkrát súhlasiť, sám som šokovaný, s prvými troma vetami, ktoré povedal pán poslanec Igor Matovič. Aby som teda toto svoje vystúpenie išiel aj tou cestou, ktorú tu on ako prvý vystupujúci v rámci rozpravy uviedol: "papier znesie všetko", "pozri, kto to hovorí" a "skutky a činy". To sú veci, ktorých by som sa rád dotkol.
No čo sa týka tej formy, to znamená, papier znesie všetko alebo prejavy znesú všetko, ktoré poslanci v tomto parlamente hovoria, mi veľkú časť času ušetril,z môjho pohľadu, výborný prejav Rada Procházku a predsedu strany SIEŤ, pretože naozaj výborne popísal príručku opozičného poslanca, ktorá naozaj naprieč všetkými stranami, bez rozdielu, bez rozdielu, kvalifikuje vystúpenia jednotlivých poslancov v opozícii, či nás, či vás, či kohokoľvek, kto príde po nás. A sú také dve typické vystúpenia tak na programové vyhlásenie vlády, ako vždy aj pri štátnom rozpočte. A môžme sa dnes staviť, koľkokrát použijete slovo "stojí na hlinených nohách" pri najbližšom schvaľovaní štátneho rozpočtu, pretože to je obľúbená formulka, ktorú tu počúvam už od roku 2002.
Teda popri týchto všeobecných rečiach o prázdnosti, vágnosti, diplomových prácach a podobných skvelých vynálezoch, samozrejme, tu bolo obrovské množstvo osobných urážok. A môžem vám garantovať v rámci svojho vystúpenia, že určite nikoho neoznačím ako opicu, určite nikoho neoznačím ako antiženu, určite si nebudem robiť srandu z poslancov len preto, ako sa volajú, pani podpredsedníčka parlamentu, a nebudem hovoriť pánovi poslancovi Náhlikovi, aby sa náhlil, pretože teraz si to vypočujte, ako by to znelo z vašich jemných ženských úst: "Pán poslanec Klus, poklusom klus." To proste je presne ten prípad, ako to vyzeralo, keď ste to povedali.
Ja si pána poslanca Klusa vážim, pretože veľa dosiahol, je to odborník a myslím si, že bude mať ešte veľa konštruktívnych diskusií, ale k tejto úrovni sa jednoducho nesmieme znižovať, pretože všetci tí, ktorí tu sedia, sú ústavnými činiteľmi a aj do budúcna budú vašimi kolegami. A podľa toho, akú úroveň toho, či si vážite, alebo nevážite, alebo či budete označovať svojich poslancov za opice alebo za čokoľvek iné, budú to hodnotiť aj poslanci, aj voliči nielen nás, ale aj vás.
Toto je cesta, ktorou sa my určite nevyberieme. A nie preto, že by sme chceli plakať alebo niečo podobné, ako to naznačovať pán poslanec Lipšic, ktorý takisto má problém s pravdou. To je jeho základný problém, celoživotný, mimochodom. A strata pamäti, to je to úplne, čo najčastejšie ho v jeho politickej kariére sprevádza.
Pretože mnoho vecí si myslíte, a povedal to aj pán poslanec Galko, že ľudia zabúdajú. Naopak, ľudia nezabúdajú. Ľudia nezabúdajú a myslím si, že vždy sa to odzrkadlí aj v podobe volieb.
Rád by som spomenul takú drobnosť a minister, alebo pán poslanec, bývalý pán minister, hovoril o odvahách a o rôznych veciach. On si ale nepamätá, že určite držím jeden z rekordov tejto sály, kedy bolo na moje vystúpenie 28 faktických poznámok. A určite si sám pamätá, že niekoľko a veľa ráz v tých faktických poznámkach na mňa reagoval na moje vystúpenie v rámci rozpravy. Takže ak hovoril, že som nikdy nevystúpil v rozprave a vždy iba na záver ako predkladateľ, tak jednoducho klamal. Jednoducho nehovoril pravdu.
Buď odpustené tým poslancom, ktorí tu sedia prvýkrát. Tí sú proste neznalí, lebo si to nemôžu pamätať, nesedeli tu. Pán poslanec Lipšic tu sedel a vie veľmi dobre, že veľakrát, najmä pri mimoriadnych schôdzach, pri dovolávaniach ministrov na mňa reagoval. Pri predkladaní zákonov, kedy diskusia prebieha, prebiehala vo výboroch, prebiehala v ostatných veciach, je, samozrejme, prirodzené, že vždy predkladateľ vystupuje v záverečnom slove. A to som aj vždy robil, ale to je takisto moje právo. Takže práve táto strata pamäti sa potom nesie vlastne všetkými tými prejavmi, ktoré sme tu dnes počuli.
Počul som to od pána poslanca Grendela, aj od mnohých ďalších. Vlastne nie, od vás nie, vás sa zastávali tí ostatní poslanci. Vypínanie mikrofónov. Takisto, noví poslanci, preto pre vašu informáciu, môžte si to na internete Národnej rady nájsť, minimálne trikrát ma pán predseda parlamentu Richard Sulík vypol. Plakal som? Sťažoval som sa? Dokonca mi vypol mikrofón priamo, keď som bol tu v rámci rozpravy.
To znamená, ak sa chcete baviť o tom, či je niečo demokratické a nedemokratické, zaspomínajte si, čo strana Sloboda a Solidarita robila v čase, kedy mala v rukách vedenie parlamentu.
Ale ešte väčšia pikoška, ktorú nikto nikdy nedosiahol od Vladimíra Mečiara, prvýkrát za tie roky prišli tie staré známe teslácke televízory, ktoré začali poslancom merať dĺžku diskusie. Všetci si to pamätáme. Pán Sulík nariadil vytiahnuť Mečiarove televízory (potlesk), ktoré tu postavil do tejto sály, pretože diskusia zo strany opozície mu bola vtedy veľmi nepríjemná.
Vy chcete hovoriť o demokracii? Vy chcete hovoriť o obmedzovaní slobody prejavu? Treba si spomenúť na vlastné činy, na to, aby ste mohli kázať a byť morálnymi etalónmi tejto sály. Na to rozhodne, rozhodne v tejto chvíli právo nemáte.
To ste stratili v momente aj vy, pán poslanec Lipšic, keď ste dovolili a neprotestovali ste a nerobili ste mimoriadne výbory a tlačovky, aby sa Mečiarova éra vrátila za čias, keď Sloboda a Solidarita viedla túto snemovňu. Veď to si predsa všetci pamätáme. To znamená, bolo vám nepríjemné počúvať naše kritické slová. My sme sa báli alebo vy ste sa schovávali? Alebo vy ste sa báli našich slov v čase, keď my sme boli v opozícii? No vy ste sa báli, pretože len vtedy ste začali obmedzovať svoj...
Raz by sme skúsili, raz by sme skúsili obmedziť vaše prejavy - a tých tlačoviek a demonštrácií koľko by bolo na uliciach. Takže nezabúdajte na to, že ak niekto niekedy zaviedol Mečiarove pravidlá späť to tejto sály, bola to strana Sloboda a Solidarita na čele s pánom Richardom Sulíkom. (Potlesk.)
Takisto, pán poslanec Budaj, tak trošku ste osobne zobrali vystúpenie pána ministra kultúry Mareka Maďariča. To je presne to isté. Ja vám trochu osviežim tú pamäť. Nebudem hovoriť o našich súkromných telefonátoch v čase, kedy ste sa stávali viceprimátorom v Bratislave s podporou SMER-u. A mne to nevadí, že vám to dneska vadí, že sa za to hanbíte. (Smiech v sále.) Ale ja vám pripomeniem jednu vec. (Potlesk.)
Táto sála, táto sála schválila zákon - zákon -, vďaka ktorému ste sa tým viceprimátorom stali. Pretože vaši dvaja kolegovia sa stali voľbou mestského zastupiteľstva, pani Kimerlingová, a teraz sa nepamätám to druhé meno, aby som, tá bola za KDH, neviem, či to nebola pani poslankyňa za SaS Katarína... (Reakcie z pléna.) Á, pani Nagyová, áno, Nagyová-Džerengová za MOST - HÍD. Tí boli odhlasovaní a schválení mestským parlamentom. Mestský parlament vás nechcel podporiť. A my sme navrhli, nie kvôli vám, všeobecne si myslíme, že primátor a starosta si má vyberať svojich zástupcov, sme schválili nový zákon, vďaka ktorému ste sa stali viceprimátorom. To, že dneska to nechceme pripustiť, je v poriadku, však mne to nevadí. Len proste je to ten obrat, ktorý nie je úplne ideálny.
A druhá vec, to, čo nám vadí a prečo reagujeme, pán poslanec, je zásadne predovšetkým preto, že je tu obrovské množstvo lží a klamstiev, ktoré boli prednesené v názoroch opozičných poslancov. A vy sám veľmi dobre viete, keď je niekto krivo obvinený, vy ste to predsa sám zažili v roku 1990, keď vás niekto krivo obvinil, akým ťažkým spôsobom sa krivého obvinenia človek zbavuje. Práve preto som od vás čakal väčšie pochopenie, že nebudete pokračovať v týchto klamstvách a lžiach a vymyslených veciach. To bola tá vec, ktorá, vždy som tak najviac čakal. Ja si vás veľmi vážim naďalej a budem, akokoľvek ma budete kritizovať a hovoriť, čo všetko si o mne myslíte. Ja len hovorím fakty. Vždy sú fakty uložené za sebou. Každá jedna skutočnosť, ktorú tu spomeniem, sa stala. Stala a vy ste jej boli svedkami a súčasťou. A dnes sa musíte rozhodnúť takisto, akým spôsobom budete na ňu reagovať.
Čiže toto je vlastne len k tej časti, ktorá sa dotýka takých tých úvodných, úvodných útokov a vecí, ktorými naozaj sa nechceme zaoberať. Poďme ale ďalej.
Najčastejšie slovíčko, ktoré tu zaznelo, bolo "nedôveryhodné" programové vyhlásenie vlády. Programové vyhlásenie vlády nie je o dôveryhodnosti, o dôveryhodnosti je vláda, ale programové vyhlásenie vlády preto nie je totožné s diplomovou prácou, pretože už len princíp je niečo úplne iné. Diplomová práca je záver práce. Programové vyhlásenie vlády je začiatok práce a úlohou opozície je ho kontrolovať, jeho výkon a jeho plnenie. Až nebudeme plniť to, čo sme si tam predsavzali a čo jednotlivé strany každá s ústupkom presadili, až nebude SIEŤ spokojná s protischránkovým zákonom, až nebude MOST a pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti spokojná s protikorupčnými opatreniami, ktoré chce robiť - mimochodom, mimochodom, tri vety o prokuratúre, ktoré tu spomíname, sú totožné s tými, ktoré ste mali v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej, je to vlastne skoro to isté. A takisto boj s korupciou začína tou istou vetou, to znamená, najdôležitejšie je zúžiť priestor pre korupciu. V tom sa naše programové vyhlásenia zhodujú. Samozrejme, na to je internet.
Takže z tohto pohľadu si myslím, že až nebudú oni spokojní s tým, tak, samozrejme, môžu kedykoľvek, a už to viackrát jasne povedali, nebudú naplnené veci z programového vyhlásenia vlády, ktoré si tam presadili, a tie rokovania boli veľmi tvrdé a veľmi dlhé, tak, pochopiteľne, tá koalícia nebude existovať. A v záujme náš všetkých je, aby tie veci sa naplnili. To je výhoda koalície.
Výhoda koalície je v tom, že samokontrola spočíva v tom, že musíme plniť programy jednotlivých strán. Ak nebudú spokojní poslanci, na ktorých je postavená vládna koalícia, s tým, ako sa ich predstavy napĺňajú, môžme zabudnúť, že Slovensko bude ďalej. Pretože toto sú presne tie výzvy.
Mnohí ste povedali, že sú tam výborné nápady. Ja s tým súhlasím a veľmi pekne ďakujem. Nemôžeme od vás niekto očakávať, že podporíte programové vyhlásenie vlády, pretože to sa historicky tuším nestalo s výnimkou toho, ak sa niekto pomýlil. (Reakcia z pléna.) Ale, no ale pomýlil sa, áno. Pani Ritomská? (Reakcia z pléna.) Fakt? Výborne! Tak to je, tak to je naozaj výnimočný svetový unikát.
Ale v podstate povedzme si na rovinu, nie je tu opozícia od toho, aby podporovala programové vyhlásenie vlády. To nie je vaša úloha. Je, samozrejme, ťažké si niekedy vymyslieť dôvody, prečo ho nepodporíte, pochopiteľne, lebo je dobré a je naozaj kvalitné, ale je to, samozrejme, na vás.
No a poďme k tomu druhému najčastejšiemu slovíčku a to je "kontinuita", ktorá tu zaznievala, kontinuita. Všetci ste sa väčšinou venovali kauzám a ohováraniam a hádzaniam blata, k tomu sa ešte dostanem.
Ale čo je podstatné, prečo by sme nemali mať kontinuitu v raste ekonomiky? Ste proti tomu, aby pokračoval rast ekonomiky? Ste niekto proti tomu, aby nepokračoval dobrý hospodársky vývoj Slovenskej republiky? Nie ste. Čiže potom sme za kontinuitu. Pretože hospodárske výsledky posledných mesiacov a rokov sú zásadné. Tento hospodársky rast má vplyv na pokles nezamestnanosti. Ste za to, aby sa prerušila kontinuita v poklese dlhu? Pamätám si hysterické vystúpenia, mimoriadne schôdze, kedy presiahol dlh Slovenska 55 % HDP. Stále bol jeden z najnižších v Európe, to platí, nebudeme sa tu porovnávať s Talianskom, ktoré ho má cez 100 %, alebo Nemeckom a podobne, ktoré ho majú na úrovni 80 %, a priemer Únie tuším niekde okolo stovky alebo medzi 80 a 100 %. Čiže sme hlboko pod priemerom Európskej únie.
Ale odvtedy, keď sme urobili všetky tie opatrenia, vrátane zlepšenia výberu daní, boj s daňovými únikmi, našej reformy ESO, zrazu ten dlh začal klesať. Už je niekde na úrovni 52; o 3 %, to sú 3 mld. eur. To sú veľmi dobré čísla. Máme prestať v tom, máme prerušiť kontinuitu v tom, aby neklesal dlh ďalej? Toto by ste chceli? Nie. Čiže výborne. Čiže v tomto má takisto pokračovať kontinuita. Máme pokračovať vo zvýšenom ratingu? Vo zvyšovaní ratingu krajín, čo má zásadný vplyv na príchody investorov a dôveryhodnosť Slovenskej republiky? Mali by sme! Určite by sme mali. Alebo chcete, aby sme prerušili a mali by sme začať klesať v tom ratingu? Tak ak má byť postavená kontinuita, tak určite na dôveryhodnosti Slovenskej republiky!
Spomeňme si trošku do histórie. Vráťme sa do rokov, kedy strana Sloboda a Solidarita, Obyčajní ľudia boli súčasťou vládnej koalície. Čože sa nám stalo v roku 2011? Čože sa nám stalo? O dva stupne nám klesol rating. Z A+ na A stabilné. (Reakcia z pléna.) O dva. Isteže, samozrejme. Isteže, samozrejme, na základe našej vlády. V 2011 ste už vládli sami. Aj ten geniálny program, ktorý ste predstavili. (Reakcia z pléna.)
Nechcem sa vracať k tomu, pán podpredseda, vždy ste tu hovorili o tom, že nemáte vykrikovať na rečníkov, pamätám si, prvý to nedodržujete. Necháme tak. (Zasmiatie sa v sále.)
Ale vrátim sa k iba k tej, k takej tej dôležitej téme. Čo ste spravili ako prvé? Čo ste spravili ako prvé? Dovolili ste bezdôvodne vyhadzovať ľudí z práce novelou Zákonníka práce. To bolo prvé, čo strana Sloboda a Solidarita urobila vo vláde. Vyhadzovať ľudí bez dôvodu, to je presne to, čo by ste chceli. A nazývate to tým bájnym cudzím slovíčkom "flexibilita" pracovného trhu. To je vyhadzovanie ľudí z práce! Vy niekedy snáď chcete hovoriť o tom, že chcete chrániť ľudí?! Ale, prosím vás.
A druhá vec, čo bola taká zaujímavá, zvýšenie cien plynu. To bol jeden z prvých úkonov, ktorý urobil minister hospodárstva za SaS, zrušil hlasovacie práva v Slovenskom plynárenskom priemysle, aby mohli stúpať ceny plynu, aby zahraniční investor mohol dvíhať ceny plynu. To bolo druhé, hneď druhé opatrenie. A preto aj tá cena plynu, samozrejme, zásadným spôsobom stúpla. Takže to len tak, že ako ste začali, ako boli spokojní zahraniční investori s dôverou vláde.
No ale čo sa stalo potom, keď prišla vlastne vláda Roberta Fica 2, ako vy hovoríte, no tak v štrnástom roku sa nám už podarilo dostať do A pozitívny a v roku 2015 sme sa dostali na A+. Čiže opätovne sme vrátili a stúpli sme o dva stupne v rámci ratingu. Je toto tá kontinuita, ktorú by ste chceli prerušiť, kedy máme našliapnuté k ďalšiemu zvyšovaniu ratingu, aby ďalší investori mohli prichádzať a vytvárať pracovné miesta pre našich občanov? Myslím si, že určite nie. Čiže aj vy ste určite za to, aby sme v tejto kontinuite pokračovali.
Čo takto negatívne úroky, za ktoré si požičiavame, ktoré zásadným spôsobom zlepšili možnosť a dostupnosť mladých ľudí k bývaniu. Pretože hypotéky sú historicky najlacnejšie. Máme prerušiť kontinuitu znižovania úrokov, za ktoré si požičiavame? Nie je to krásne, požičať si 100, vrátiť 99? Veď to je naozaj super! Kedy tu kedy bolo, kedy ste mohli vrátiť meniť? A to práve dobrou hospodárskou politikou sa podarilo a teraz chceme túto kontinuitu prerušiť? Chceme, aby toto nepokračovalo ďalej? No tak to je podľa mňa hlboký omyl.
Mali by sme zastaviť rast miezd, ktorý v posledných rokoch rastie? Mali by sme prerušiť kontinuitu práve v tejto oblasti? Podľa mňa určite nie! Mali by sme podporiť, aby tie mzdy rástli. A práve preto určite túto kontinuitu takisto nechcete prerušiť. Preto je dobré, že hovoríme o kontinuite do budúcna.
Mali by sme zastaviť rast zamestnanosti, alebo by sme mali zastaviť pokles nezamestnanosti? Veď práve dobrou hospodárskou politikou prišli veľkí investori. Land Rover Jaguar, tisícky nových pracovných miest. Viete, aký efekt pre región Bratislavy a širokého okolia má predsa Wolkswagen. Ak Land Rover Jaguar príde do Nitry a rozpúta vlastne to nové šialenstvo, ktoré sa tam už deje z počtu prihlasovaní, konečne sa opätovne vracajú aj tí ľudia zo zahraničia, o ktorých tak často a radi hovoríte. A tvárite sa, ako keby v roku 2010, ´11, ´12 žiadni ľudia v zahraničí nepracovali. To ma vždy teda na tom najviac pobaví; o tomto ľudskom exode, o ktorom hovoríte.
A práve tieto firmy, ktoré prichádzajú s kvalitnými prácami, ponukami práce a vysokými mzdami a aj R&D (Research and Development), veci, ktoré vlastne prinášajú zvýšenú pridanú hodnoty. Majú šancu zamestnať ľudí vo vysokých príjmoch a oplatí sa im naozaj vrátiť so skúsenosťami zo zahraničia. Takže určite nechcete aj túto kontinuitu prerušiť.
No, ale keď sa bavíme, samozrejme, opozícia nielenže to neuzná, mnohá, nie úplne odborná, s nenáležitým vzdelaním, sa pousmieva nad mnohými, by som povedal, takýmito vecami, nemôže im rozumieť, samozrejme. Nebudem to riešiť. Nedotýkam sa nikoho konkrétneho. Ale faktom zostáva, že keďže sa nemôžeme spoľahnúť na to, že nás niekedy opozícia pochváli, čo nikdy neurobí, a ani to nikdy nerobíme, pomôžem si opäť, tak ako som si pomohol Standard and Poor´s, ktorý ocenil kvalitu práce vlády dvojnásobným zvýšením ratingu počas štyroch rokov. Ja by som si teraz na pomoc zobral Svetovú banku a jej rebríček Doing Business.
Čo nám hovorí rebríček Doing Business? Rebríček Doing Business nám hovorí, že v rozmedzí rokov 2011 a ´12 nasledoval na Slovensku pokles zo 43. na 48. miesto v poradí Doing Business v rebríčku a v ratingu jednotlivých štátov. Čo sa ale podarilo v roku 2015? V rebríčku Doing Business Slovensko stúplo na 37. miesto. A čo sa podarilo v roku 2016 v rebríčku Svetovej banky Doing Business? Na 26. miesto. Je teda, o čo sa máme opierať? O to, aké sú slová opozície, ktorá teda chrlila lávu na to, čo všetko robíme zle? Alebo sa máme oprieť o tých zahraničných, ktorí sú naozaj nezávislí a ktorí jasne potvrdzujú, že podmienky podnikateľské sa na Slovensku za posledné roky zlepšili. Nie? Alebo chceme spochybniť Svetovú banku, lebo aj tá je naklonená SMER-u, aj tam sú tie nesprávne personálne nominácie, ktoré dokázal SMER ovplyvniť?! Určite nie.
A ja som presvedčený, že v novej vláde, v ktorej sú aj ďalšie pravicové strany, ktoré si presadili mnoho vecí, ktoré, samozrejme, aj my sme museli robiť ústupky, opäť prispejú k zlepšeniu prostredia pre podnikateľov, pretože to je ich starosť. A možno bude vyvážená, konečne ten súboj medzi tým, ako pomáhať podnikateľom v zlepšení ich prostredia a v ochrane zamestnávateľov, čo je hlavná agenda SMER-u. Možno práve na to je takáto koalícia, ktorá je rôznorodá, určite dobrá. Možno práve teraz nájdeme tú symbiózu, po ktorej hľadáme. Tvrdé požiadavky pravicových strán a naša obrana práv zamestnancov. To je vec, ktorá sa v tomto programovom vyhlásení určite spojila. Takže nemôžem čakať na to, že ma teda pochváli opozícia, ale myslím, že Svetovou bankou som si mohol pomôcť.
Takisto, samozrejme, reforma ESO. Nitku na nej nenechala opozícia nikdy suchú. Ale to som ani nečakal. Priznanie toho, že je niečo dobre urobené alebo vymyslené, my môžme iba dostávať od našich občanov z klientskych centier, aj z toho bratislavského, že sú spokojní, že majú kratšie čakacie doby, že sú rýchlejšie vybavení, že nikto už nemusí hľadať nejaké možnosti niekomu niečo zaplatiť po známosti. Aj priestor na korupciu klientske centrá zmenšili. Pretože príde na miesto, aj keď je 100 ľudí pred ním, tak je za hodinu vybavený. To sú všetko veci, ktoré pomohli to zlepšiť.
No a samozrejme, keď opozícia a mnohí jej "odborníci" hovoria o probléme, ja som veľmi rád, že Medzinárodný menový fond, aj OECD ocenilo reformu ESA aj tým, že doporučilo jej export do Srbska. To je podľa mňa úspešná správa, že môžme našu úspešnú reformu vyviezť. A, samozrejme, aj Česká republika.
Náš výbor, naši poslanci z opozície sa nikdy nezaujímali o to, aby prišli a pozreli si veci. Zato naše klientske centrum v Bratislave, ktoré už získalo dokonca aj medzinárodné nejaké, by som povedal, "věhlasy", jak hovoria Česi, poslalo český Parlament a delegáciu českého Parlamentu, tak Senátu, ako aj Poslaneckej snemovne, aby navštívila a mohli prebrať niektoré dobré body, ktoré sa podarilo v rámci reformy ESO presadiť. A boli na naozaj veľmi podrobnej a niekoľkohodinovej študijnej návšteve aj našich klientskych centier, čo ma veľmi teší a za to im, samozrejme, ďakujem.
Nehovoriac o tom, že aj v rozpočte, aj ostatných vecí, aj, samozrejme, jednotlivé inštitúcie, ktoré kontrolujú financovanie, okrem opozície, všetci ostatní uznali jednak úsporu, ktorá už tento rok dosiahne sumu 1 mld. eur a, pochopiteľne, aj 3 000 prepustených úradníkov, ktorí boli zbytoční.
Slovensko ale vždy žije v nejakom dynamickom svete, a nebudem to vysvetľovať, nemáme toľko času. Raz si o reforme ESO porozprávame aj s tými ostatnými. Čiže od tohto sa odvíja tá kontinuita.
Prejdem k tej druhej časti, ktorú hovoril pán poslanec Matovič: "Pozri, kto to hovorí." Problémom našej opozície je v tom, že si po prvé málo pamätá a po prvé (pozn. red.: správne "po druhé") veľmi veľa si vymýšľa a častokrát je to neuchopiteľné. Problémom, prečo si opozícia tvrdí, že niektoré kauzy sa nestíhajú, je preto, pretože častokrát si ju celú vymyslí, následne poprie a potom, samozrejme, nemohla byť vyšetrená, lebo ani len nespolupracujú.
Prípad Igora Matoviča je v tomto prípade naozaj veľmi, veľmi taký ukážkový. Preslávil sa vstupom do politiky tým, že povedal, že dostal ponuku na 20-miliónový úplatok, aby nepodporil vládu Ivety Radičovej. Tak ako sa má, orgány činné v trestnom konaní začali konať, predvolali si pána Matoviča. Pán Matovič povedal najprv, že nepovie meno toho, kto mu ponúkol 20 mil., a na záver pred médiami vyhlásil, že to bol žart. Teda bola kauza alebo nebola kauza? Môžu byť objektívne občania Slovenskej republiky nespokojní s tým, že nebola vyšetrená táto kauza? Môžu, môžu. Ale práve preto, že buď si ju pán Igor Matovič vymyslel, aby bol zaujímavý, alebo potom kryl a stal sa spolupáchateľom tejto kauzy. To sú jediné dve možnosti.
Druhý prípad: voľba generálneho prokurátora. Voľba generálneho prokurátora v tomto parlamente počas predsedníctva strany Slobody a Solidarity v tomto parlamente popri kupovaní poslancov bola najväčším škandálom demokracie, ktorú Slovensko od revolúcie zažilo. Najväčším. Dokonca sa odvážil vtedy pán poslanec Matovič naznačiť, že tam bola korupcia. Dokonca tu prichádzajúca pani poslankyňa Blahová mala byť korumpovaná. Dokonca jej to osobne povedal, že ju niekto bude korumpovať. Potom prišiel pred generálneho prokurátora a povedal, že to on teda tak nemyslel, on to len tak v kuloároch počul. A na tomto všetkom sú postavené, vždy boli, sú a budú kauzy, ktoré oni hovoria.
Najprv urobíme veľkú tlačovku a potom, keď sa dostanem pred orgány činné v trestnom konaní, tak si nepamätám, počul som to len tak v kuloároch, vlastne ani to meno neviem, alebo to bolo iba tak zo žartu. A potom sa nemôžete čudovať občanom Slovenskej republiky, že sú nespokojní, či sa vyšetrujú, alebo nevyšetrujú kauzy. Pretože tí, ktorí ich povedia na ľubovoľnej tlačovke, buď žiadne trestné oznámenie nepodajú, alebo keď naňho prídu vypovedať, že sú zavolaní ako svedkovia, tak si potom zásadne nepamätajú.
Veľmi podobný prípad bol, ak si pamätáte veľkú tlačovku pána Matoviča, 4 milióny sa ukradli z eurofondov, tunelujú sa eurofondy, mám presné dôkazy a vedomosti, akým spôsobom sa tunelujú eurofondy! Samozrejme, orgány činné v trestnom konaní začali konať, aby náhodou polícia neovplyvňovala konanie, samozrejme, predvolala si ho opäť Generálna prokuratúra. Akáže bola výpoveď pána Matoviča? Nič. On vlastne to len tak počul, on si vlastne nepamätá, de facto odmietal vypovedať.
Povedzte mi, ako máme veriť slovám, ktoré hovoria títo ľudia o kauzách, keď toto je vždy reakcia?
A čerešničkou na torte, pochopiteľne, je Belize. Belize, ktorému neuverili už ani jeho kolegovia, ani pán Lipšic, ani všetci ostatní. Tomu neverí už nikto. To už aj všetci skonštatovali, že to si teda asi prepískol. Opätovne Generálna prokuratúra, tak, pán Matovič, povedzte nám nejaké dôkazy o 600, 700 či koľko miliónoch dolárov na účtoch pána Fica. No, to ja neviem, ja žiadne dôkazy nemám, ja som to v podstate iba počul. Počul alebo vymyslel. To je celý prípad.
A teraz vymyslí si kauzu Belize, obleje predsedu vlády špinou, samozrejme, sa ani neospravedlní, ale to je vec, ktorú nemôžeme čakať od človeka tohto typu, a potom nie je schopný predložiť aspoň indíciu. Už, dobre, nie je dôkaz, ale aspoň indíciu, ktorú by sa dalo vybrať. Nie. Len preto, lebo si to zase vymyslel.
Koľko je tých káuz, ktoré si naozaj vymyslel? V ďalšej stovke káuz sa stratí jedna, ktorá je dôležitá, ktorú treba vyšetriť len preto, lebo už sú všetci presvedčení, že každú kauzu, ktorú on predstaví novinárom, je vymyslená?
Takisto si dovolím aj z nášho súdku v rámci jeho oznámenia voči nákupu ľahkých lesných špeciálov, v ktorom ministerstvo vnútra ukradlo 8 mil. zo 7-miliónového kontraktu. To bola tlačovka. A, samozrejme, reakcia pána Matoviča bola aká? No tak ale to len preto, lebo ja som to na začiatku augusta oznámil. Oni 15. alebo 20. augusta nakúpili tak, aby splnili ten limit, ktorý som urobil. Taký je dôležitý pán Matovič, že diktuje, koľko my nakupujeme na ministerstve vnútra.
No len jedna drobná chyba opätovne sa vlúdila do tejto nekonzistentnosti našej opozície. Tá zmluva bola uzavretá 15. augusta, alebo koľkáteho ste to hovorili, ale rok predtým, pán Matovič. Rok predtým, než ste to vy oznámili. A tam to bolo uzavreté. Preto sa nedá okradnúť 8 mil. zo 7 mil. a ešte aj mať tie všetky veci dodané.
To je presne prístup. A potom sa čudujete ľuďom, že sú sklamaní? Že nie je vyšetrená ďalšia obrovská korupcia, z ktorej všetci kradnú, pretože si to on vymyslel a potom ide atakovať jednotlivé orgány činné v trestnom konaní, že sú nedôveryhodné? Že treba urobiť čistku a vyhodiť všetkých okrem tých, ktorí im budú prisluhovať a pomáhať? Len preto, on povie, vymysli si kauzu, tá sa, samozrejme, nevyšetrí nielen preto, že sa nestala, ale aj preto, že ani k nej nič nepovie, a potom sme všetci šokovaní, že ľudia sú nespokojní, že sa kauzy nevyšetrujú. Aspoň raz keby dal konkrétne dôkazy a vypovedal, raz za tie štyri roky, čo, teda ešte aj dva roky predtým, to za šesť rokov svojej politickej kariéry sme nemali jednu serióznu výpoveď trestného oznámenia, ktorú by pán Matovič podal.
A čo potom sa stane? Začne nás napádať, že my ho kriminalizujeme. My sa ho snažíme šetriť. Robíme mu policajnú akciu v jeho budove. Ale opätovne nám nepovie pravdu. Pretože celé to začalo jeho vlastným oznámením a jeho podlým útokom na jeho opozičného spojenca Rada Procházku. Tak, samozrejme, ako koná polícia? Vypýta si účtovníctvo všetkých strán a vypýta si účtovníctvo firmy, aby dokázala porovnať tvrdenia, ktoré proste sa hovorili.
A ktože jediný nedal účtovníctvo? Pán Matovič. Aj so stranou má problém. A na päť výziev, na päť výziev neodovzdal účtovníctvo ani samotného, vlastnej firmy. Potom si pre to prišli (reakcia z pléna), potom si pre to prišli (reakcia z pléna)... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kľud v sále, pán Matovič, dobre?

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Boli štyri? (Reakcia z pléna.) Tak boli tie výzvy štyri, nepamätám si.
Čiže ako sa zle počúva pravda, pán Matovič, že? Veľmi zle. Nie. (Reakcia z pléna.) Ja v tejto veci môžem ísť s vami na detektor, kto z nás dvoch do toho zasahoval.
Čiže ešte raz sa k tomu vrátim. Čiže nerešpektoval štandardné výzvy. (Smiech v sále.) A poviem vám tie výhovorky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Poviem vám tie výhovorky odborníkov na IT. No ale vy chcete špecifické, špecifické - jak sa volajú? - inzeráty, ktoré si podajú rôzni ľudia, my to nevieme sortírovať. V čase fulltextových vyhliadavačov, excelových tabuliek a počítačov a všetkých, účtovníctva na počítači, povedal, že to by mu trvalo tri roky, veď to povedal na tlačovke. Na tlačovke povedal, že tri roky by to trvalo vyhľadanie. Okej, tak možno to daj do dôvery polícii a polícia ich prejde možno rýchlejšie.
Potom bolo druhé stanovisko. Brat premiéra Fica má firmu, ktorá vytláča noviny a chce mu ukradnúť všetkých jeho zákazníkov. To bolo druhé stanovisko, prečo nechce vydať svoje účtovníctvo.
To sú všetko veci, kedy on reálne bránil výkonu spravodlivosti svojho vlastného oznámenia, nie nášho. Nie nášho. Jeho vlastného oznámenia v súvislosti s jeho odpočúvacou aférou, kedy odpočúval svojho kolegu v opozícii. A teraz, keď si došli vypýtať, aby to mohli porovnať, tak toto bola jeho obrana. Pochopiteľne, my sme polícia, my kriminalizujeme opozičného politika, a preto ten strašný krik, ktorý teraz počúvate v sále. Pretože keď náhodou to bude pokračovať nejakým spôsobom, tak už to bude, už bude vlastne disident. My už budeme kriminalizovať toho, ktorý nás kritizuje. My ho budeme chcieť umlčať. Tak, však to je vec, my nemusíme konať nič, nám úplne stačí, keď toto všetko budete robiť.
No a druhá vec, pochopiteľne, je vec, ktorú teda s tým slávnym skladovaním účtovníctva pána Matoviča, nebudem sa do nej nejak veľmi zachádzať, ale hovoril som, pán Matovič, mohli ste kedykoľvek povedať, že vaše daňové tajomstvo neplatí, že nech to všetci vidia, keď je to také transparentné, aby to videli, aký bol skutočný dôvod tých pokút, ktoré ste dostali. Pretože hovoríte tu o rôznych vymyslených kauzách, ktoré ste tu už hovorili, ale jediný skutočne usvedčený a potrestaný daňový podvodník je pán Matovič. Jediný v tejto sále, ktorému daňový úrad prišiel na jeho daňový únik a za ktorý ho potrestal a ktorý potom za spolupráce jeho právneho zástupcu v roku 2010 ututlal počas vlády Ivety Radičovej. To znamená, to sa predsa stalo. (Potlesk.) To sú fakty. Za vlády Ivety Radičovej (rečníkovi podali pohár s vodou), ďakujem, za vlády Ivety Radičovej bolo toto konanie voči Igorovi Matovičovi zastavené, ale nie z dôvodu, že by mal pravdu, ale z dôvodu, že neexistuje účtovníctvo. (Reakcia z pléna.)
To znamená... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Som strašne rád, pani poslankyňa, že ma na to práve vy upozorňujete. Ešte ste v parlamente len dva dni a už ste stratili pamäť, čo ste hovorili pred dvoma dňami. (Reakcia poslankyne z pléna.) Ja sa vás nebojím, v žiadnom prípade. V žiadnom prípade. Ja len reagujem, ja len reagujem, na čo ma vyzvali aj kolegovia v opozícii, reagujem... (Neustála reakcia poslankyne z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Cigániková, prosím vás, nediskutujte s pánom ministrom.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Hovorím presne v tom, čo bolo povedané, "pozri, kto to hovorí". A na "pozri, kto to hovorí", reagujem. A "pozri, kto to hovorí", povedal v tejto sále pán Matovič a ja sa riadim jeho pokynom a snažím sa vysvetliť "pozri, kto to hovorí". Celý čas, celý čas a všetky tieto vlastne útoky smerom k SMER-u, smerom k tomu, že osem rokov, k tomu sa ešte dostaneme k ministerstvu vnútra, samozrejme, boli všetky veci v poriadku. Až na druhý deň, po tom, čo bolo oznámené zloženie novej vlády, prepadol niekoho strach a obava a začali brutálne kauzy DPH tam, v Košiciach, 70 mil., neviem, čo všetko sme prikryli. Dva dni po zostavení vlády. Nie počas fungovania! Jedna kauza deväť rokov stará a druhá štyri! Nie. Až dva dni po voľbách. To znamená, že treba si povedať, že "kto to hovorí". A toto je príbeh pána Matoviča.
A, samozrejme, ako sa k tomu vrátim, on hovoril o bielych koňoch spred 16 rokov, samozrejme, platí. Ale opätovne vám poviem, pán Matovič, váš pán kolega Lipšic, váš právny zástupca, to mohol kedykoľvek vyšetriť. Kedykoľvek. Štyri roky ako KDH minister spravodlivosti, predtým dokonca ako VSÚ, potom ako dva roky minister. Neviem, že by sa k tej kauze niekto vracal a nachádzal tam niečo, čo by bolo čo i len náznaku v rozpore so zákonom. Môžete sa opýtať, mal na to kedykoľvek možnosť.
Takže tak to je s tými vašimi obvineniami. Ani jedno ste neboli schopný nielenže doložiť, ale ani, ste odmietli vždy vypovedať.
A to je presne ten problém, ktorým vyvolávate v občanoch to, čo povedala pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti, falošnú nádej, že no však to by malo byť vyšetrené. No ale keď ste si to vymysleli, jak to chcete, aby bolo vyšetrené? A potom útočíte na špeciálnych prokurátorov, útočíte na generálneho prokurátora.
Keď zastavil generálny prokurátor jedno stíhanie v súvislosti s pánom Galkom, tak vtedy bola prokuratúra dôveryhodná. O čom to hovoríte? Keď sa to mňa týka a pre mňa je to prospešné, tak je generálny prokurátor najdôveryhodnejší. Keď to ale nie je v súvislosti so mnou, tak ho treba odstrániť. (Potlesk.) Treba ich všetkých popraviť, lebo nie sú z OĽANO alebo nie sú zo SaS. Veď ste za nich hlasovali. Koho bol výber pána Kováčika, keď sa stal špeciálnym prokurátorom? Len tak schválne. Mal aj váš hlas? (Reakcia z pléna.) Vtedy, keď sa stal, keď sa stal. Keď sa stal. No vidíte, je to tak.
Čiže ja sa ešte k tomu vrátim. Naprieč politickým spektrom, naprieč politickým spektrom bol zvolený pán špeciálny prokurátor Kováčik, prakticky neviem, či nemal náhodu 108 hlasov zo všetkých, keď sa prvýkrát stal špeciálnym prokurátorom. A len preto, že niektoré sa mi páčia a s nimi súhlasím a niektoré nepáčia, to je zasahovanie do nezávislosti vyšetrovania, to je zasahovanie do ne...
A povedzme si na rovinu, teraz je na to dobrý čas, ako skončili tieto verejné vyšetrovania, keď sa snažili politici zasahovať do vyšetrovania? Máme slabú pamäť? Bol taký jeden prokurátor, volal sa Serbin. Koľkokrát, samozrejme, KDH bolo vtedy vo vláde a vyšetroval ho lex. A my nikto nepochybujeme, my nikto nepochybujeme o tom, že tam boli veci, za ktoré sa malo jasne viesť konanie. Ale vďaka tejto politickej aktivite, tlačovým konferenciám a politickému vyšetrovaniu, koľkokrát že vyhral pán Lexa proti štátu? Jedenásť - nula. Jedenásť - nula, ešte aj s pokútnym rozhodnutím Európskeho súdu, že sa mu má pán Kováč ospravedlniť, a to len preto, lebo ste sa rozhodli, že vy, poslanci, máte právo, a ministri, máte právo vyšetrovať, že to treba robiť oficiálne, na tlačovkách. Koľko bolo káuz pokazených len preto, lebo ste robili tlačovky? (Reakcia z pléna.) Ku mne sa dostaneme takisto, keď máte takú chuť. Veľmi rád, veľmi rád. (Smiech v sále.)
Čiže to je ten prípad. Ale dobre, veď pokračujme ďalej, pokračujme ďalej, o čom sa bavíme.
Ten istý prípad, ten istý prípad, ten istý prípad, kauza Tupý, vražda Daniela Tupého. Pocit získania politických bodov, že bojujem s extrémistami, zapríčinil, že všetci policajti boli odvolaní z miesta činu a išli na futbalový štadión Slovana. Nikdy som to neriešil. Nikdy som nevstupoval do tých vecí a nikdy som vás za to nikoho nekritizoval. Dobre si to pamätáte. Boli ste ministrom spravodlivosti vtedy. Boli ste ministrom spravodlivosti. Tak ako vyzývate na šetrenie pani podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti, zrazu s tým nič nemáte? Boli ste na pôdohospodárstve, pán Lipšic?
S politickým vyšetrovaním prípadov, o tom, o čom tu dneska hovoríte. Keby v tom čase nechali politici robiť robotu policajtov, tak ako majú, nevyzrádzať dôkazy zo spisu, neverejne vyšetrovať, dnes by bol vrah Daniela Tupého potrestaný. Som o tom presvedčený. A toto si je na zodpovednosť nikdy nezoberiem.
Ďalšie verejné vyšetrovanie, veď to bola súčasť programového vyhlásenia vlády, ktoré ste naznačovali, že verejné vyšetrovacie výbory, veď ste tu o tom hovorili.
Ďalší prípad: Ernest Valko. Čo má čo robiť minister na mieste činu?! A nasadenie všetkých možných super špeciálnych tímov, ktoré to robia ako politickú vraždu, namiesto toho, aby sa to vyšetrilo ako normálny prípad. Pamätáte si všetci? Odpravili ho pre jeho názory, všetky ostatné veci. A kde behá vrah? No po slobode úplne nie, úplne nie po slobode, ale dodnes táto vražda nie je objasnená. Zase len preto, pretože politické vyšetrovanie, tlačové konferencie, veľké stanoviská. (Reakcia z pléna.) To znamená, tento prípad je presne o tom verejnom vyšetrovaní.
Ja si na Hedvigu veľmi rád spomeniem a môžem ísť kľudne aj teraz, keď hneď chcete. (Reakcia z pléna.) Nemám, mám byť krátko. Ja to poviem veľmi rýchlo. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, poprosím vás, pani poslankyňa, takisto keď tu vystupoval pán Lipšic a Matovič, som ich nechal rozprávať, som ich neprerušoval.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ponúkol som, ponúkol som pani Malinovej, že keď má záujem a má pocit, že sme povedali, nie že čo nebola pravda, môže dať návrh na súd, na civilný, a môžem sa s ňou na tom civilnom súde stretnúť. Žiadnu žiadosť o ospravedlnenie, ani toto som nikdy voči mojej osobe nedostal. A tým poviem všetko.
A som prvý, ktorý súhlasil s tým, že nemala byť čo stíhaná sedem rokov. Ale polícia sa tomu prípadu nevenovala sedem rokov. To si len vy myslíte presne z toho, že presne ako pán Matovič povie, to vy máte na starosti, to vy ste urobili ten prípad Hedviga. Nie. Hedviga bola uzavretá 26. alebo 15., pardon, 25. augusta sa to stalo, 15. septembra 2006 bol prípad uzavretý zo strany polície. O tri dni na to, čo bol prípad uzavretý. A vy všetci žijete z novinových článkov v tom, že prípad uzavretý nebol, že bez rozhodnutia orgánu, bol prípad uzavretý vyšetrovateľom. Bol uzavretý. Jediný rozdiel bol v tom, že tá trojdňová lehota plynula na odvolanie. Ale uzavretý bol prípad. A my sme na výzvu vtedajšej opozície reagovali. Šťastne, nešťastne, o tom sa môžeme kľudne baviť a diskutovať na inom fóre. Ale pravda je, že som nikdy nesúhlasil s tým, aby toto stíhanie prebiehalo sedem rokov, pretože to je nezmyslom pri takej závažnosti, ktorá sa stala. A preto sme mohli teraz postúpiť ten spis aj na dokončenie do Maďarska. To len tak, keď sa bavíme o Hedvige.
Čo sa týka, teda, samozrejme, poďme ďalej. Poďme k morálnemu etalónu, ktorý tu vystúpil a ktorý má najväčšiu odvahu a vždy odhodlane bojoval proti korupcii, pán poslanec Lipšic. Pán poslanec Lipšic je jediný minister spravodlivosti, podľa mňa v Európe, v Južnej Amerike, neviem, ktorý bol na svojej funkcii a udržal si ju vďaka korupcii. Vďaka kupovaniu poslancov. Druhému najväčšiemu škandálu, ktorý po voľbe generálneho prokurátora európska politika mala. (Potlesk v sále.)
Vtedy nezvolával výbory, vtedy nezvolával mimoriadne výbory, vtedy nezvolával osobitné komisie, tlačové konferencie, že to sa musí riešiť, že on musí vystúpiť z tejto vlády. Ale pohodlne, pohodlne ostal na svojom kresle podporovaný kúpenými poslancami. Dokonca, a to mu ide ku cti, s odstupom desiatich rokov, s odstupom desiatich rokov uznal, že to bola chyba. A práve toto priznanie z neho robí človeka, ktorý nie je rovný. Pretože priznal, že vedel, a napriek tomu, že vedel o korupcii a kupovaní poslancov, ostal ministrom spravodlivosti, ktorý mal byť zárukou vyšetrovania korupcie.
Ako chcete mať garanciu vyšetrovania korupcie, okrem toho, že má krásne slová a nádherné americké gestá a všetky tieto veci, od človeka, ktorý vedome ostal ministrom spravodlivosti zato, že boli kupovaní poslanci? Akú hodnotu môže mať jeho slovo?! Akú hodnotu? Iba to, že sedí rovno vedľa daňového podvodníka. (Smiech a potlesk v sále.) To je jedno.
A toto sú ľudia, ktorí nám budú hovoriť o boji s korupciou?! Toto sú ľudia, ktorí nám budú rozprávať o tom, akým spôsobom to v tomto štáte má vyzerať? Tak to teda určite nie. Hovoriť to môžu, ale dovoľte, že to nemusím počúvať. Lebo na to nie je najmenší dôvod. Vaše slovo nemá vôbec žiadnu váhu.
Mohli ste sa spamätať druhýkrát. Kauza Branisko. Koľko tlačových konferencií, výborov a invazívnych úkonov, o ktorých vy hovoríte, ste vykonali v kauze Branisko u vášho koaličného partnera, kde odišli stovky miliónov, stovky miliónov? Nič. Ticho. Žiadna tlačovka. Len takzvané myknutie plecami. To je jedno z gest, ktoré používal veľmi často na tlačovej konferencii, keď sa ho pýtali na kauzy svojich koaličných partnerov. Myknutie plecom.
Kauza vláčiky. Nikdy historicky na Slovensku nebola - a pre tých nových poslancov to hovorím, aby vedeli - preukázateľnejšia korupcia ako v tomto prípade, pretože jeden z poslancov hnutia pána vtedajšieho ministra spravodlivosti napísal list, napísal list svojmu predsedovi strany. Jedno, kto vyhrá tú súťaž, úplatok pre stranu bude rovnaký. Je to tak? Namiesto slova "úplatok" tam bolo "pozadie pre stranu". To znamená, evidentne celá vtedajšia vláda nielenže fungovala na kupovaných poslancoch, teda to bola tá druhá, ale tá predtým, písomne si vymieňali, že je jedno, kto vyhrá ten tender, úplatok pre stranu bude rovnaký.
A čo s tým urobil pán Lipšic? Mal tlačovú konferenciu? Mal nejaký invazívny úkon alebo nejakým spôsobom reagoval na to v novinách? Nepamätám si, nepamätám si. A chce nám kázať o vyšetrovaní káuz, že ho to naozaj seriózne zaujíma? Ale toto boli stomiliónové kauzy, pán Lipšic. Stomiliónové. Keby 30 rokov vládol SMER, tak vás nedobehneme, ani keby sme išli oproti. (Smiech a potlesk v sále.)
Budova daňového úradu, ktorá bola prenajatá priamo krajskému šéfovi koaličnej strany. Povedzte mi, milí zástupcovia strany Slobody a Solidarity, kto z vás vtedy urobil tlačovku? Kto z vás vtedy bol za tým pultom a rozprával o prepojeniach? (Reakcia z pléna.) To ani nebolo veľmi potrebné šetriť, pán poslanec, to úplne bolo vidieť na prvýkrát, to bolo priznané. Ale koľko tlačoviek pán poslanec Lipšic v tej veci urobil? Ako zareagoval? Ako bojoval s korupciou v tom čase, kedy dostal daňový úrad, prenajatý nevýhodne, práve predseda kraja jeho koaličného partnera? Opätovne nič a hlboké mlčanie.
Vy chcete hovoriť niečo o odvahe? O druhých? Tam ste mali prejaviť svoju občianskosť, v čase, keď ste boli pri moci, pán Lipšic, vtedy, keď ste boli pri moci, vtedy ste mohli prejaviť svoju občiansku statočnosť. A vtedy ste ju neprejavili a to je fakt. A preto vaše slová nemajú váhu, a preto sa nečudujem, že vás niektorí ľudia proste nemajú záujem počúvať. Načo? To je zbytočné, lebo vieme, že to sú prázdne slová, sú to prázdne slová a prázdne gestá.
Sitká. Takisto som nevidel žiadnu tlačovku. (Reakcia z pléna.) Vy ste vzniesli obvinenie? (Reakcia z pléna.) Vy ste vzniesli obvinenie, sa pýtam? No tak vidíte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kľud v rokovacej miestnosti.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ja sa vás nepýtam na to. (Reakcia z pléna.) Ja sa vás na to nepýtam, pán poslanec. Nebojte sa, nebuďte nervózny. Ja chápem, že sa to zle počúva, lebo to sú fakty. To sú fakty, ktoré sa stali. Stali. (Reakcia z pléna.) Vážne? Kedy si ma s tým konfrontoval, pán poslanec? Nikdy. No tak nehovor.
Čiže ešte raz sa k tomu vrátim. Kauza sitká. Nevidel som tlačovú konferenciu. Áno, polícia konala. A tak to presne má byť. Tak to presne má byť, že polícia koná nezávisle. Nikdy ani ja a ani ty, pán poslanec, by si nemal dávať žiadne pokyny policajtom, ako majú vyšetrovať, koho majú vyšetrovať, čo majú vyšetrovať. Lebo minister vnútra tu nie je na to, aby vyšetroval. Na to máme ústavu a pravidlá orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nie sú riadené zákonom o Policajnom zbore, za ktorý zodpovedáš, ale špeciálne Trestným zákonom. A práve preto majú orgány činné v trestnom konaní problém občas, pretože buď sú kauzy vymyslené, alebo potom niektorí politici tie vyšetrovania manipulujú.
Čo si nepamätáme, ako dospel takisto obrovský prípad poslanca Karlina, ktorého sme tu my, aj mojím hlasom, poslali do väzby a potom prišlo opätovne zahanbujúce rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, že sa mu máme ospravedlniť ako Slovenská republika? A prečo že bol prípad pokazený? No lebo bol politicky riešený! Klasicky, verejné vyšetrovanie. Presne tento prípad. A to sú dôvody, pre ktoré vaše slová proste nemôžu mať hodnotu.
Poďme ďalej ale.
Daňová správa. Ku nej sa dostaneme ešte v ďalšom pokračovaní. Ale daňová správa, rozpad daňovej správy. Ohluchla, oslepla, výbuch, kolaps, ktorý nastal pod vedením pána Krnáča, nominanta tu vás, bývalej koalície. Nepočul som tlačové konferencie o tom, že utiekla miliarda, utiekla miliarda, utiekla miliarda. Utiekla miliarda. V tom čase, kedy ste nekontrolovali daňovú správu, pretože absolútne vybuchla. Daňoví poradcovia nemali šancu voči absolútnej presile. Ako ste vtedy reagovali? Koľko tlačových konferencií, invazívnych úkonov, čo všetko ste vtedy urobili? Nič! Opätovne nič a žiadna reakcia.
Bavme sa, ako ste reagovali v čase, dneska tu hovoríte o rôznych nákupoch. Ja si pamätám taký jeden zaujímavý.
Dneska nakupuje ministerstvo vnútra hypermoderné hasičské autá na úrovni od 270- do 350-tisíc eur za kus. V čase vlády, keď bol pán minister ministrom spravodlivosti, nakúpila tie isté autá, dokonca tá istá značka od toho istého výrobcu za 700-tisíc eur za kus. (Reakcia z pléna.) Veď to je v poriadku. A ja sa pýtam, a bola z toho aj kauza, ja sa pýtam, či bola vtedy tlačová konferencia o nevýhodnom obchode, kde na jednej zmluve odišlo 7 mil., 7 mil. eur. Pýtam sa, či bola tlačová konferencia, zvolávané mimoriadne výbory a rozhorčene sa pán minister spravodlivosti rozčuľoval, ako je to možné, že jeho partner v koalícii takto absolútne bezbreho ukradne 7 mil. eur? Nebola. Bolo ticho.
A to je tá disintegrita, ktorú v sebe pán poslanec má, lebo si nepamätá, ani čo sám urobil, alebo neurobil, ale ostatných chce poučovať o tom, že by to robiť mali. To je ten základný rozdiel.
A vrátim sa, samozrejme, aj k tým jeho samotným. Je svetový rekordér, neviem, či to viete. Je svetový rekordér a podarilo sa mu vytvoriť tým, že nakúpil najdrahšiu Fabiu na svete. Častokrát tu zaznievalo v tomto pléne, niečo sa kúpilo desaťnásobne drahšie, niečo desaťnásobne lacnejšie. On je jediný, ktorý bol schopný kúpiť Fabiu, ktorá stojí 8-tisíc, za 82-tisíc. Neviem si predstaviť, videl som tú Fabiu, keď som prišiel na ministerstvo vnútra, ale je to tak.
Ale napriek tomu som nikdy predtým, pán poslanec, nehovoril o tom, že to je hneď kauza, škandál, ukradnuté, ako vy, vymýšľal som kauzy. Bol nejaký človek, ktorý niečo kúpil. Neviem, tak prečo je Fabia o 76-tisíc drahšia ako normálne na trhu, teda vlastne o 1 000 %. Ale možno na to nejaké odôvodnenie existuje. A keď teraz točíš hlavou, tak je to presne preto, to je vaše zrkadlo, toto je presne váš prípad.
A nehovorím o ďalších prípadoch, ktoré už nechcem teraz akože sa tunák tým nejak veľmi dlhšie rozvádzať, ale spomenieme takú jednu vec, ktorá vyjadruje vzťah pán poslanca Lipšica k politike.
Keď bol minister spravodlivosti, a vy ten príbeh určite poznáte, objednal si prieskumy u jednej českej agentúry za 2,5 mil. slovenských korún, dnes teda 70-tisíc. Všetci vieme, že bežný prieskum stojí 10, aj ten najväčší, ktorý ste si zadávali pred voľbami, stojí 10. Dobre, neriešme cenu.
Ale čo boli otázky? Je pán minister Lipšic správny chlap? (Smiech v sále.) Ako by sa mohol zapáčiť ženám? - ďalšia otázka. Ako by sa mohol zapáčiť svojim voličom? Za štátne peniaze si dal urobiť osobný prieskum, za štátne peniaze si dal urobiť osobný prieskum.
Pán Lipšic, nemôžete mi vy nikdy hovoriť o tom, či je niečo problém, alebo nie je, nikdy. Pretože tento prieskum, ktorým ste si robili osobnú popularitu, osobnú popularitu... (Reakcia poslanca.) Bola tam otázka, či ste správny chlap? Bola.
A tým pádom nás chcete poúčať o tom, ako sa bojuje s korupciou? Ako sa bojuje s efektívnych nakladaním zdrojov a peňazí? Nás chcete o tom poučovať? Myslím si, že vaše slovo má hodnotu nula, možno už mínus.
Ale poďme ešte k dvom dobrým prípadom, kedy sa zlomila definitívne integrita pána poslanca Lipšica.
Kauza Gorila. Kauza Gorila sa predsa dva roky nevyšetrovala. (Reakcia poslanca.) To je veľká pravda a vy to veľmi dobre viete. To nie je pravda. (Reakcia poslanca.) Dobre, veď v poriadku, tak sa vyšetrovala. A keď sa vyšetrovala, prečo ste až potom, čo išlo 10-tisíc ľudí bojovať proti vám a polievali ste tu prítomného pána poslanca Pčolinského vodou z vodných diel prvýkrát od revolúcie (smiech v sále), ste zriaďovali (potlesk), ste zriaďovali špeciálny tím na vyšetrenie kauzy Gorila? Prečo ste ho teda zriadili, keď ste to vyšetrovali?! Ja tomu nerozumiem. Prečo ste ho zriadili?
Aké bolo moje zistenie, keď som prišiel na ministerstvo vnútra, keď som sa prvýkrát stretol s tímom Gorila ja. Hovorím: "Výborne, povedzte mi, prosím vás pekne, ako často ste sedávali?" "Pán minister, prepáčte, ale my sme sa dnes stretli prvýkrát." Toto mi povedali členovia tímu Gorila, že sa stretli prvýkrát, až keď som nastúpil ako minister. Takže ako sme to vyšetrovali? Toto je fakt.
A potom ešte jedna taká drobná vec, keď som sa opýtal, prečo teda obvinili Pavla Ruska, ktorý s Gorilou nejak veľa nemal. Tak to odpoveď bola, citujem: "Lebo si to pán minister želali."
A to je ten dôvod, prečo nikdy ja do vyšetrovania zasahovať nebudem, akokoľvek sa vám to nebude páčiť, pán poslanec. Akokoľvek! Nenájde sa chvíľa, či je to pekné, zlé, či to zamietnu, alebo zrušia. Obviní len preto, lebo sa im nepáči posudok. Nemusím s tým súhlasiť, ale to rešpektujem rozhodnutie orgánu. Trestné konanie beží ďalej a som presvedčený, že s novým znaleckým sa k tým obvineniam vrátime. Vrátime.
Ale toto je presne tá vec, o ktorej hovorím, keby vyšetrovali ste Gorilu, pán poslanec, tak nezriaďujete osobitný tím, to bolo priznanie toho, že ste sa dva roky snažili zbaviť kauzy a potom ste sa snažili hodiť, samozrejme, na predsedu vlády, že teda mal byť údajne v byte a piť Coca-Colu, čo teda fakt trestný čin nie je. Ale to bola celá vaša komunikácia Gorily. Nikdy ste sa nepriznali, že v tej Gorile sa hovorí presne, ako ste brali peniaze z KDH. Nikdy! A to sú presne tie veci, ktoré sa vracajú k tomu, prečo ste nikdy nereagovali, keď ste boli ministrom spravodlivosti.
Riešili sme to niekedy, napádali sme vás za to, vyčítali sme vám, že ste zlyhali? Nie! Lebo chápeme, že sú nejaké normálne procedúry. My nerobíme túto vojnu o tom, že kto je lepší, proste snažíme sa urobiť svoju prácu.
No a úplne čerešnička na torte. Pán predseda SME RODINA Boris Kollár. Boris, úprimne sa priznám, toto s tebou má len málo spoločné. Každý sme s niekým vyrastali na prašiaku, naozaj, naozaj. Aj si pamätám, ako šéfredaktor týždenníka Týždeň vyrastal so Steinhüblom a boli dobrí kamaráti za mlada. Nikto nevie, z koho čo vyrastie, ktorý známy sa zlomí, to nikto nevie. Ale dnes to nevadilo ani pánovi poslancovi Lipšicovi, samozrejme. Ľudia sú rôzni, nemôžete ručiť ani za svojho brata niekedy, nieto ešte za človeka, ktorého ste poznali.
Ale v prípade, v prípade pána Harabina, v prípade pána Harabina jeden telefonát s pánom Sadikim urobil z vlády Roberta Fica dva, jedna - jedna - mafia-friendly. Vtedy mu to hrozne vadilo. Vtedy proste akýkoľvek kontakt ústavného činiteľa s mafiánom, to bol problém, to bolo mafia-friendly, pamätáte si to tu? Všetci si to pamätáme. To bol schopný vyskočiť z okna kvôli tomu. (Zasmiatie sa v sále.) Aká to zmena, pán poslanec? Aká to zmena? O čom ste to hovorili? O charaktere? O charaktere? Tak pochybujem, že ste sa s ním niekedy stretli, vážne (Smiech v sále.)
To znamená, že z tohto pohľadu ste ochotný za účelom byť súčasťou moci, byť súčasťou moci, zriecť sa akýchkoľvek svojich vlastných zásad. A práve preto vaše slovo nemá žiadnu hodnotu.
No ale vrátim sa k tomu. My Sadikiho - na rozdiel od vás - sme chytili, doviedli a odsúdili; nie my, my doviedli sme ho, naši policajti, ja som na tom nepracoval, policajti na tom robili, a bol odsúdený na 22 rokov. A to isté platí o Bihárim, Mališovi, Matíkovi, ktorý 13 rokov unikal spravodlivosti, počas vlády Roberta Fica. Ja som, na tom nemám zásluhu, majú zásluhu na tom policajti. To nie je moja zásluha, ako vy zvyknete hovoriť: "Ja som stíhal, ja som odsúdil." Nie. To urobili policajti. Ja som rád, že sa im to podarilo a že sa mi podarilo ako ministrovi vytvoriť priestor na to, aby mohli všetkých týchto obrovských zlodejov a vagabundov chytiť a odsúdiť a posadiť do väzenia na dlhé, dlhé roky.
No a už to veľmi skrátim, samozrejme, pretože, samozrejme, aj SaS-ka má svoj Liberálny dom. Prvé, čo urobila SaS-ka, keď prišla do vlády, použila peniaze na to, aby financovala svoje vlastné kancelárie, to bol prvý krok. (Reakcia z pléna.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
To isté platí: kauza Sasanka. Častokrát hovoríte o kauze, o kauze DPH. Tu niektorí z poslancov SaS-ky, nepamätám si meno, hovoril o tom, že proste pán Kočner je problém a tak ďalej. No tak z nás sa s ním nikto nestretával. Úprimne. (Reakcia z pléna.) Ale veď to je v poriadku. Ja si nemyslím, že je nejaký problém (zasmiatie sa v sále), ale ja, ja proste akože to nekritizujem, ja to nekritizujem, vy kritizujete sami seba. Ja si myslím, že keď sa chce stretnúť s pánom Kočnerom, nech sa s ním stretne, veď v poriadku, každý vedie svoj život. Ale vy chcete kritizovať proste túto vec, ktorá, kde sa proste stretával s vaším vlastným predsedom a potom vlastne padne daňová správa, vašou zásluhou padne daňová správa, ale chcete obviňovať z toho, že to máme s tým niečo my?! To je naozaj už teda ako na hlavu postavené.
No a vrátim sa ešte, samozrejme, k pánovi Galkovi, ktorý tu bol hneď tretí v poradí, ktorý najviac kričal a nevie si predstaviť, že by Robert Kaliňák mal byť ministrom vnútra. Výborne. Ste takisto jediný minister, ktorý bol odvolaný za vlády Ivety Radičovej, lebo tu naozaj sa nedalo fakt pozerať. (Smiech v sále.)
A čo je dôležité, doteraz vaši podriadení, priami podriadení, sú podozriví z nelegálneho odpočúvania. Neexistuje väčší priestupok voči demokracii ako nelegálne odpočúvanie. A nielen proste odpočúvanie nejakých tajných, samozrejme, aj ja som sa tam ocitol v známej kauze Bejby. Ale podstatné je, že dal odpočúvať svoju sekretárku, svojich ochrankárov chcel dať odpočúvať. Pána Lipšica sa môžte opýtať, či za ním bol. Pretože tie návrhy sme našli, tie návrhy sme našli na odpočúvanie aj ochrankárov z radov Policajného zboru. Dal odpočúvať vodiča kamiónu, ktorý za ním išiel príliš dlho (smiech v sále) a mal pocit, že je súčasťou Kaliňákovej tajnej polície a že ho sleduje. Až po dvoch týždňoch, keď zistila tajná polícia, že hovorí len po maďarsky (smiech v sále), tak začal podozrievať Bélu Bugára (Smiech v sále.) Pardon, to už pravda nie je, prepáčte, ale tu pointu som si nevedel odpustiť. Nie je to smiešne, nie je to smiešne. (Potlesk.)
Naozaj to nie je smiešne, pretože bolo by to smiešne, keby sme boli v komunizme, ale nie sme, vďaka Bohu, a práve preto mi pripomínate hlavne vy traja komunistických prokurátorov. Nájdu kauzu, nájdu obvinenie, aj to vedia odsúdiť, aj si to vedia odôvodniť, ale keď potom príde na seriózne vyšetrovanie, pred prokurátorom mlčia ako ryby!
A toto bolo jedno z najvážnejších, najvážnejších porušení toho. A dnes nám chce pán Galko hovoriť, kto má a kto nemá byť minister vnútra? No zaiste, ak začnú rozprávať tí kolegovia, ktorí sú obvinení, určite nebudete mať príjemný večer, pretože vy viete, s kým ste sa každé ráno dve hodiny stretávali vo svojej kancelárii, iba vy to viete.
A veľmi vtipné je obviňovať Ľubomíra Skuhru, ktorý bol riaditeľom Vojenského obranného spravodajstva, z tunelovania Vojenskej spravodajskej služby, to sú dve rôzne služby, na to nezabúdajte. A tí dvaja, ktorí boli súčasťou Vojenskej spravodajskej služby, neboli súčasťou Vojenského spravodajstva v druhej vláde Roberta Fica. To len ta k pre istotu. Čiže to je opätovne kauza, ktorú ste si proste preniesli, nemôžu sa o nej zmieňovať, však teda sú to spravodajci, to mali vždy tajné. Ale len aby ste vedeli, tunelovanie, sa hovorí o Vojenskej spravodajskej službe (rečník pohybom rúk vpravo zdôrazňuje konštatovanie), to je rozviedka, Vojenské obranné spravodajstvo, na ktorom sedí Ľubormír Skuhra, bola kontrarozviedka (rečník pohybom rúk vľavo zdôrazňuje konštatovanie). A tá kauza bola tu (rečník pohybom rúk vpravo zdôrazňuje konštatovanie). Ale, samozrejme, keďže už tam neboli tí nominanti, tak bolo dobré natiahnuť niekoho, kto je opätovne blízky so SMER-om. (Reakcia z pléna.)
Vidíte, výborne, jasne! Keď niečo prejde z jednej služby na druhú, asi to nebude tunelovanie, že nie? Lebo je to furt v štáte.
A teraz sa vrátim k tomu, že teda aké sú naše výsledky. Alebo teda dotknem sa káuz.
Kauza DPH Bašternák. Nie 2, nie 2 milióny, ale miliarda v tom čase unikla zo štátneho rozpočtu vďaka totálnemu zlyhaniu vtedajšej vlády Ivety Radičovej! A kontroly aj strany Sloboda a Solidarita, miliarda. Od januára do augusta zhruba bola hluchá a slepá daňová správa. Bol vôbec zázrak, to sa aj čudujem, že tam bola vykonaná daňová kontrola, veď oni neboli schopní vykonať kontrolu ani v 3 % prípadov! Vyplatených 6,5 mld. nadmerných odpočtov, z toho 40 úplne naslepo! A vy sa čudujete, že tam vznikla nejaká kauza? No tak treba ju vyšetriť, na to sú tu policajné orgány, ktoré začali konať a budú ju šetriť ďalej a budú pod dozorom, takto má byť! Nebudeme hovoriť, kto má čo robiť, nikdy som vyšetrovateľom nehovoril, čo majú robiť a čo nemajú robiť. Nikdy! A to vy viete veľmi dobre. Ani ste ma k tomu nikdy nedonútili, aj keď ste žiadali. Raz som sa opýtal v jednom prípade, nebudem hovoriť v ktorom, raz som sa opýtal, tak ma rýchlo vypoklonkoval vyšetrovateľ, že som sa už viacej nepýtal. A viete, pán poslanec Lipšic, presne, o čom hovorím.
To znamená, aby som sa k tomu vrátil. Prípady, ktoré sú štyri roky staré a ktoré pochádzajú presne z čias rozpadu daňovej správy, máte kompletne v zodpovednosti na svojich vlastných pleciach. Pretože keby ste mali vtedy tú odvahu, čo mal Peter Kažimír ako podpredseda, zrušiť svet cashu, ktorý vtedy vládol, čo sme urobili, keď sme nastúpili, zaviesť KV DPH (kontrolný výkaz DPH), aby sa dali kontrolovať aj faktúry predchádzajúcich firiem, skrátka, celý ten karuselový obchod. Neurobili ste to, a mohli ste! Keby ste urobili záruky za DPH, straty, ktoré vtedy vznikli, by boli ďaleko menšie. Môžte si z toho celého spytovať svedomie! A teraz, akú tlačovku ste vtedy zvolali, pán vtedajší minister vnútra Lipšic, ku kolapsu daňovej správy?! Koľko invazívnych úkonov ste urobili, čo ste všetko začali stíhať? Ktoré všetky tie veci ste vtedy urobili? Nič! A mlčali ste a boli ste ticho, a boli ste vtedy minister. Venovali ste sa iným veciam. Viem, bolo to veľmi dôležité.
Kauza Chovanec. Kauza Chovanec a 70 mil. DPH. Ja opätovne nebudem súťažiť s vami o tom, kto to začal, za koho sa to začalo a kto bol lepší a kto to vyšetroval. (Reakcia poslanca.) Áno, áno, povedala a v tom ste klamali dneska. To je zaujímavé. (Smiech v sále.) Ja som čítal ten rozhovor tohto odvážneho vyšetrovateľa. A čo povedal ten vyšetrovateľ? Že necítil dostatočnú podporu. Nie žeby mu niekto zabránil. (Reakcia poslanca.)
Môžte, môžte, kľudne to prečítajte, ja sa k tomu hrdo hlásim, ale tým predovšetkým sa hlásite hrdo sám k sebe. Z ktorého roku je ten odposluch? Z roku 2009! A v roku 2010, 2011 a 2012 ste robili čo, pán poslanec, že ste túto kauzu nevyšetrili? Kryli ste ma?! Kryli ste ma v tej veci?! Mali ste dva roky možnosti! Mohli ste to vytiahnuť. A čo urobil pán, pán veľký vyšetrovateľ? (Reakcia poslanca.) Čo urobil pán veľký vyšetrovateľ? Pán veľký vyšetrovateľ urobil jedinú vec, zničil korunný dôkaz voči ministrovi vnútra. Urobil neprocesnú výpoveď nepoužiteľnú v trestnom konaní! Keby vtedy urobil procesnú výpoveď, bolo by procesne zaznamenané, že minister vnútra Robert Kaliňák ovplyvňuje DPH. A mohlo to byť v súdnom spise a mohlo by sa začať šetriť a mohli by ste to robiť vy vtedy, pán Lipšic, keď ste boli minister. Ale to sa nestalo! A prečo sa to nestalo? Lebo to jednoducho nie je pravda! Pretože žiadny, žiadny jediný dôkaz a ani žiadna spojitosť v celej tej sérii, neviem koľko tisíc spisov, 60 obvinených, ktorý v tejto chvíli prebieha, sa jediná spojitosť nenachádza. Jediná. A môžme v tom ísť kľudne obidvaja na detektor. Len váš detektor by vybuchol, to je celý ten problém. (Smiech v sále.)
A ešte sa raz k tomu vrátim. A práve to je ten problém, prečo nebola tá výpoveď procesná, pretože keby bola, tak musím byť vyšetrovaný a som jasne obvinený v procesnej výpovedi svedkom. No ale zároveň by mohol byť niekto stíhaný za krivé svedectvo a teoreticky za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Ale k tomu sa ešte dostaneme, na toto príde čas, na toto presne príde čas a veľmi sa teším, veľmi sa teším.
Čiže v celom v tom prípade, ktorý sa viedol pred, v roku 2009 boli vznesené štyri začaté trestné konania, v roku 2010 až 2012 dve a potom ďalších 60 ľudí sa obvinilo. Tak vyzerá tutlanie vecí, že je 60 ľudí obvinených?! Tak vyzerá tutlanie veci? Ja naozaj už nerozumiem, čo ešte by ste si chceli vymyslieť, čo ste nenašli?
A prečo to prišlo na druhý deň po zostavení vlády, prečo to neprišlo predtým? Predtým sa vám to nehodilo, lebo zrazu sa rozpadol váš sen o pravicovej
vláde, a to je evidentne, evidentne urobené.
Naše výsledky:
V boji proti korupcii, a jedna z posledných štatistík, ktorú použijem, samozrejme, verejné obstarávanie, elektronické trhovisko, ušetrených 72 mil., nie vymyslených, 72 mil.
Nový zákon o voľbách, ocenený GRECO, ktoré ste tu dneska spomínali a ktoré ste mali vo svojom programovom vyhlásení vlády, že to urobíte, až nás to GRECO ocenilo, že sme to spravili dobre a dali nás za príklad ďalším štátom.
Ochrana oznamovateľov. Teraz Česká republika preberá náš zákon, ktorý sme prijali počas bývalej vlády.
Obžalovaní traja bývalí ministri za korupciu a tunelovanie. Sú v tejto chvíli... (Reakcia z pléna.) No tak za vás teda určite nie. (Reakcia z pléna.) No tak vidíte, ten tretí, ale ja neriešim. Vy ste dali príkaz? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím vás, kľud v rokovacej sále.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Vy ste dali príkaz, súd dneska, je návrh na obžalobu u troch ministrov? Je. Je 8 sudcov, 9 prokurátorov, 23 primátorov a starostov? Náš vicežupan z Nitry - odsúdený. Takisto aj prezident Akadémie Policajného zboru - odsúdený. To sú prípady, ktoré sa dokončili, ale bez toho, aby sme k tomu robili tlačové konferencie a verejne vyšetrovali.
Čiže preto hovorím, prečo je politické vyšetrovanie nebezpečné.
A na záver úplne posledná vec. Ja sa nebudem spoliehať, že vy nás oceníte v boji proti korupcii. Ale viete, čo je pre mňa dôležité? Transparency International. A Transparency International jasne povedalo, že v roku 2011 sme boli na 66. mieste medzi všetkými krajinami, pričom v roku 2010 na konci vlády Roberta Fica - 59., hej. V roku 2013 už sme boli 62., už sme sa posunuli o štyri miesta. V roku 2014 už sme boli 54. A tento rok za minulý sme 50., opäť sme stúpli v tom, že máme lepší boj s korupciou.
Nečakám, že to vy urobíte, lebo na to tu nie ste, aby ste nás chválili. Ale mňa hreje pocit, že keď mi Transparency International dá ocenenie, že sa tento štát posunul ďalej a že sme lepší o 14 miest, ako bola vláda Ivety Radičovej, tak sme niečo urobili. A bezpochyby aj vláda Ivety Radičovej niečo urobila. Ale opätovne je to podpredsedníčka vlády a spravodlivosti, ktorá urobila návrh zmlúv, ktorá jediná počas toho, keď bol pán Lipšic ministrom, urobila nový obchodný register, ktorý konečne zjednodušil prácu našim podnikateľom. Ja si vážim prácu týchto ľudí. A keď sa rozhodne urobiť najprísnejšie protikorupčné opatrenie, bude mať v tom určite podporu, pretože má ambíciu, aby sme boli v prvej štyridsiatke. To je podľa mňa úžasný záväzok a veľmi tomu verím.
O výsledkoch ministerstva vnútra, o tom, koľko sme dostali medzinárodných ocenení a že sme o polovičku lepší v trestnej činnosti, ako keď sme začínali v roku 2006, že máme už teraz čísla bezpečnosti v časoch 1988, pred revolúciou, kedy sa hovorilo, že Slovensko bolo bezpečné, že sme dostali európsku cenu "PIN Award" za to, že sme zachránili 2 000 životov, to sú všetko veci, ktoré, nebudem už teraz vás s tým zaťažovať.
A chcem vám povedať, že ak prvý niekto zradil, na záver, ak niekto prvý zradil svojich voličov, tak to bol pán predseda Sulík, ktorý v momente po voľbách ušiel do Európskeho parlamentu za pekných 15-tisíc a vykašlal sa na svojich voličov. Tomu sa hovorí zrada, to je konkrétna zrada. (Potlesk.)
Nebudem dlhšie hovoriť. Všetkým vám ďakujem za pozornosť a ešte raz sa vrátim k tomu: "papier znesie všetko", "pozri, kto to hovorí" a "pozeraj skutky a nie slová".
Ďakujem pekne. (Potlesk.)