Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

1.12.2016 o 14:07 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 2.2.2017 14:44 - 14:49 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Žarnay, pomôžem si na úvod trochu aj štatistickými číslami. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky od 1. januára do 31. decembra 2016 eviduje nápad trestných činov korupcie v počte 357. V posledných štyroch rokoch bolo z korupcie obvinených a stíhaných viac ako 500 osôb. Napríklad v roku 2015 bolo za trestné činy korupcie stíhaných 111 osôb, v roku 2014 to bolo 141 ľudí, z toho väčšina bola za prijímanie úplatku, podplácanie, za nepriamu korupciu a za volebnú korupciu. Podobné štatistiky za rok 2016 budeme mať v najbližších dňoch a postupne ich predstavujeme verejnosti tak, ako jednotlivé dáta sme schopní postupne uzatvárať.
Medzi stíhanými za posledné obdobie sú aj vysokí štátni úradníci. Nezabúdajme na to, že sú obžalovaní traja bývalí ministri bývalých vlád, našich vlád. Sú medzi nimi prípady vicežupana za SMER. Takisto poslancov miestnych zastupiteľstiev tiež napríklad za našu stranu, čo sa často vyčíta, že vlastne sa tieto veci nestíhajú. Ale mnoho primátorov, mnoho starostov, najmä v súvislosti s podvodmi pri eurofondoch. Takisto keď zájdeme do nášho, našej ohrádky, tak bývalý šéf hraničnej polície, šéf Policajnej akadémie a mnohí ďalší iní vysokí ministerskí úradníci. Ak si pamätáte na jednu z väčších káuz našej prvej vlády, ktorá sa volá Veľký Slavkov, tak bol prednedávnom odsúdený námestník Slovenského pozemkového fondu, ktorý bol vlastne priamo spájaný s týmito kauzami. Podobne to je aj v prípade nástenkového tendra.
To znamená, všade tam, kde sú dôkazy a tá situácia tomu zodpovedá, všade tam polícia jednoznačne koná a snaží sa pripravovať aj široké podmienky na to, aby sme dokázali nielen vytvoriť čo najširšiu sieť možností podávania takýchto návrhov, ale, samozrejme, aj adekvátnej ochrany predovšetkým vo chvíľach, kedy nám príde starosta alebo niekto podobný aj oznámiť korupciu, tak sa snažíme buď, ak je to aspoň trošku možné, ho nahradiť naším agentom, aby vlastne nebol v nebezpečí, alebo ak sa tá situácia už nedá zmeniť, častokrát sú ochotní, samozrejme, spolupracovať s nami aj oni, pretože dokazovanie korupcie predovšetkým smerom dozadu je mimoriadne náročné a práve preto on-linové prípady majú najväčšiu šancu na úspech. Ale aj tam v niektorých prípadoch, keď si spomeniem ešte prípad, ak sa nemýlim, to je z prvej; druhej vlády Mikuláša Dzurindu, kedy bol obvinený poslanec Národnej rady, tohto pléna, a toto plénum tuším jedinýkrát historicky aj hlasovalo o vzatí do väzby poslanca a vtedy drvivou väčšinou bol aj udelený súhlas, tak napriek tomu, že existovalo video a podobne, súd k tomu mal iný názor a nielen slovenský, ale aj Európsky súd pre ľudské práva a prikázal Slovenskej republike sa v tejto veci ospravedlniť.
Čiže je mnoho prípadov. Spomeňte si, keď bol minister Daniel Lipšic, keď bol podozrivý z korupcie starosta jednej bratislavskej mestskej časti, tak sa počas vyšetrovania stratili nahrávky z vyšetrovania. Čiže stávajú sa aj také veci, samozrejme, môžme si mať, o tom myslieť svoj názor, ale v každom prípade je to preukazovanie mimoriadne náročné. Ide o latentný typ trestnej činnosti, kde dochádza väčšinou ku kontaktu medzi dvoma osobami, kde ani jedna z nich nie je veľmi zdieľna pri výpovedi, a to je veľmi ťažké potom, samozrejme, dokazovať práve pre to obrovské nasadzovanie technických prostriedkov.
A keďže tá situácia nielen u nás podobná, i keď my máme tie úspechy, naozaj môžme porovnávať s ktoroukoľvek krajinou, pretože keď sa iba matematicky porovnáva, či majú v Rumunsku alebo v Česku väčší počet trestných činov, tak iste Česko je dvakrát taká krajina a nemá dvakrát toľko stíhaných a o Rumunsku už ani nehovorím. Ale v každom prípade platí, že najväčší úspech v boji proti korupcii je zmenšovanie toho priestoru pre korupciu, a tu si myslím, že urobila vláda naozaj veľa. Aj to sa odzrkadlilo práve v rebríčku Transparency International, pokiaľ vláda Ivety Radičovej bola na 66. mieste, my sme dnes na 54., a to je teda nejaký posun. Nie sme prví a nedá sa povedať, že by sme boli spokojní s týmto riešením, ale postupne aby sme sa dostávali ďalej. A k tomu smerujú aj všetky tie legislatívne opatrenia. Je dôležité povedať...
Skúsim to iba tak, asi to v doplňujúcej otázke zvládneme. Páči sa, pán poslanec.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 31.1.2017 18:24 - 18:27 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja možno len jednu poznámku, pán podpredseda, sa len veľmi ospravedlňujem, je to trochu taká schizofrénia, keď na jednej strane pán Simon, teda už škoda, že odišiel, sa chcel opýtať a potom nepočkal, hovorí o tom, že štát nikdy pracované miesta nevytvára, keď hovoríme o tom, že sa podporíme o vytvorenie stotisíc pracovných miest, že to s vládou nič nemá, a teraz tvrdí, že, naopak, má. Jednoducho vec je tá, že ho vytvára ten investor, ktorý príde, a ak má záujem si pozvať svojich manažérov, aby preniesli know-how a technológiu do nového závodu, tak sa tomu, samozrejme, brániť nedá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán podpredseda, len teraz, teraz mi skúste vysvetliť, ako to súvisí so zmenou hranice. (Povedané so smiechom.)

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Pardon, už som skončil. To bola odpoveď na otázku, ktorá bola položená, pán podpredseda. Ak som porušil rokovací poriadok, veľmi sa ospravedlňujem.
Čo je veľmi dôležité v tomto návrhu zákona, ktorý od roku ’93, od samostatnosti Slovenskej republiky je štvrtým návrhom ústavného zákona na zmenu štátnej hranice. Prvým bola zmena slovensko-českej štátnej hranice v roku 1996, ktorá súvisela s generálnym vysporiadaním našej spoločnej hranice, druhým bolo zmena na slovensko-maďarskej štátnej hranici v roku ’97 a treťou bola zmena v roku 2003 na slovensko-poľskej štátnej hranici.
Predložený návrh ústavného zákona sa týka zmien slovensko-maďarskej štátnej hranice. Prevažná väčšina navrhovaných zmien hraničnej čiary sa týka vodohospodárskych úprav hraničnej rieky Ipeľ, ktoré neboli územne doriešené už v 90. rokoch minulého storočia. Zostávajúce zmeny hranice súvisia s kompenzáciou úbytku nášho štátneho územia na Ipli a zmenou hranice vyvolanou výstavbou kanalizácie na hraničnej čiare a posunmi koryta rieky v súvislosti s povodňovými situáciami. Celkovo ide o najmenšiu zmenu historicky, v tomto prípade ide iba o 17,8 hektára územia, ktoré ubudlo z nášho územia a vykonaním zmeny taká istá výmera pribudne Slovenskej republiky z Maďarska. V tomto prípade je to aj výhodou pre naše územie, kde sa skompletizuje turistická, by som povedal, destinácia, aby nemuselo sa k nej chodiť cez maďarské územie. Naopak, v maďarskom prípade ide o vodohospodársku stavbu rybochodu, kde takisto museli prichádzať zo slovenskej strany. Takže je to obojstranne vyvážené. Toľko, koľko nadobudneme po našej strate, toľko isto vlastne pripadlo aj na územie Maďarska.
Uvedené zmeny štátnej hranice sú podrobnejšie rozpísané v zmluve medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici a vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzatvorením uvedenej zmluvy 3. júna 2015 s uznesením č. 291 a zmluva bola podpísaná 25. januára 2016 v Amsterdame. Návrh ústavného zákona vláda Slovenskej republiky schválila 21. septembra minulého roku a ide teda o štvrtú zmenu, ako som povedal, štátnej hranici po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Súhlas s vyššie uvedenou zmluvou je daný formou ústavného zákona, je nevyhnutnou ústavnou podmienkou ratifikácie tejto zmluvy a následne nadobudnutia jej platnosti.
Myslím si, že táto zmena výrazne zjednoduší život na oboch stranách v tomto regióne vzhľadom na to, že sa zjednodušuje práve komunikácia aj komunikácie, nadobudneme cestu a prístupové cesty aj k jednotlivým historickým areálom na našom území, takže to bude obojstranne výhodné.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.1.2017 18:00 - 18:04 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol túto zmenu zákonu o pobyte cudzincov.
Predovšetkým ide transpozíciu smernice Európskej únie, ktorá súvisí s dočasným zamestnávaním osôb tretích krajín predovšetkým na krátkodobé pobyty do 90 dní bez pracovného povolenia a do 180 dní s pracovným povolením na sezónne práce, a rovnako tak sa upravujú tie normy, kde sa hovorí o zamestnávaní pracovníkov pobočiek veľkých firiem, čo v našom prípade najmä ide o prípady povolávania expertov na riadiacu úroveň a stážistov na riadiacu úroveň zahraničných investorov v dvoch typoch, to znamená priamo z tretej krajiny, keď si predstavíme príklad príchodu pracovníkov a manažérov napríklad do KIE z Kórey alebo keď prídu na výpomoc manažéri zo susednej Českej republiky, kde takisto Kia Hyundai majú svoju fabriku na severe Moravy, tak môžu takisto vlastne prísť na Slovensko, čo sa aj doteraz praktizovalo, len sa ten systém na základe rozhodnutia Európskej únie o niečo zjednodušuje. Tým by som tak v zásade všeobecne zhrnul návrh tejto novely.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.12.2016 15:08 - 15:10 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, podpora v oblasti cestovného ruchu nie je len a len o finančných prostriedkoch v rámci rozpočtu ministerstva dopravy, ale aj o vytvorení legislatívneho prostredia, ako aj o vytvorení iných podmienok, ktoré majú vplyv na podporu a rozvoj cestovného ruchu. Napríklad daňové a iné zvýhodnenia, osobitné stimuly pre rozvoj kúpeľníctva a podobne.
Ak sa však vrátim k téme financií, tak, áno, rozpočet na rok 2017 bol znížený v oblasti dotačného systému na podporu cestovného ruchu o 3,5 mil. eur. Ministerstvo financií upravilo limit výdavkov účelovo určených na tento účel na základe vývoja poskytnutých dotácií v predchádzajúcich rokoch.
Čo sa týka rozpočtu pre Slovenskú agentúru pre cestovný ruch, tak ostal rozpočet na úrovni roku 2016. Predpokladáme, že na základe optimalizácie procesov a personálnom audite po zanikajúcej organizácii dôjde k úsporám práve v oblasti správy a prevádzky. Túto činnosť bude zabezpečovať ministerstvo dopravy v rámci svojich existujúcich kapacít, ktoré budú automaticky potom presunuté práve na podporu aktivít v oblasti cestovného ruchu.
Ako určite viete, došlo k výpadku jedného zo zdrojov financovania cestovného ruchu, ktorým boli európske fondy. To sa, samozrejme, prejavilo aj na celkovej disponibilnej výške zdrojov, ktoré môžeme na propagáciu Slovenska použiť. Určite som presvedčený, že ministerstvo dopravy bude naďalej hľadať všetky efektívne cesty na to, aby sa naďalej darilo cestovnému ruchu, keď už máme rekordnú návštevnosť v posledných rokoch.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.12.2016 14:40 - 14:45 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem. Môžem odpovedať iba vo všeobecnosti a vzhľadom na nejakú drobnú leteckú prevádzku, ktorú má aj ministerstvo vnútra a ktoré z času na čas využíva letisko Piešťany, nám, musím povedať aj za ostatné letiská, sa častokrát vracia, že naša prevádzka patrí na slovenských letiskách medzi najdrahšie. To znamená, keď zarátame poplatky alebo rôzne veci, pretože majú práve tieto letiská veľmi nízku a veľmi malú prevádzku, tak ak nejaká je, tak dajú naozaj príplatky, ktoré sú neuveriteľne vysoké.
Ja vám poviem iba príklad. Našou destináciou často býva aj letisko Poprad a z tohto uhlu pohľadu tam nie je možné lietadlo ani nechať parkovať, lebo to by boli sumy, ktoré by boli naozaj mimoriadne vysoké, pretože tá prevádzka v inej časti roku ako v zime, kedy majú chartre, a v lete, kedy je sem-tam pravidelná linka, myslím, smerom na Britské ostrovy, tie letiská sa snažia, ak tam niekto pristane, tak mu vystaví teda mastnú faktúru.
Faktom však je, že Slovensko je úzke a dlhé a každé letisko, ktoré u nás je, má nejakú mieru konkurencie vo veľmi blízkom a neďalekom okolí, a ja si myslím, že letisko Piešťany by malo šancu na rozvoj v prípade, že bratislavské letisko by bolo nejakým centrálnym dopravným uzlom. Bez rozdielu vlád, ministrov a kohokoľvek sa o to každý snaží a už dlhodobo a nie je to v konkurencii s viedenským letiskom jednoduché. Proste tých 46 kilometrov, či ako sú vzdialené, myslím, to je zhruba to číslo, ako sú vzdialené od seba, prepojené jednoducho diaľnicou, to sú bežné rozdiely medzi dvoma letiskami v okolí mesta Londýn a dokonca sú tie vzdialenosti ešte väčšie. A v tomto prípade naozaj je ten rozvoj ťažký. A keď Bratislava sama negravituje veľké množstvo letov, tak potom, samozrejme, tie ďalšie, menšie prevádzky, ktoré by využívali Piešťany ako lacnejšiu verziu, ako lacnejšiu destináciu, tak v podstate majú naozaj ťažké.
Ja by som teda manažment nevinil z toho, že dnes nie je z Piešťan medzinárodné letisko európskeho významu. To naozaj, proste niektoré objektívne podmienky nie je možné. Vinil by som ich z toho, že neodstránili tú 21-tisícovú prekážku na to, aby ministerstvo a štát si mohol splniť svoju dotačnú možnosť, ktorú môže vykonať. To sa môžme prebrať, na to môžu existovať objektívne odpovede, či to tak je, alebo nie je.
Obrovský problém má podľa mňa aj letisko Žilina, ktoré má zase inú nevýhodu, a to je pomerne krátka dráha. To znamená, keď bola linka, myslím, že Praha - Žilina, tak vlastne na tú linku ČSA muselo nasadzovať iba inštruktorov, tam vlastne nelietali bežní piloti, ale len inštruktori, lebo pristátie na tom letisku je proste jednoducho veľmi náročné, na zvyšovanie kvalifikácie skvelé, ale myslím si, že pre bežnú prevádzku sa mnohé letecké spoločnosti jednoducho vyhýbajú tej dráhe. Ja neviem, koľko má metrov, by som klamal, ale proste je rozhodne menšia, možnože dokonca kratšia ako piešťanská, netuším.
No a to isté platí pre letisko Trenčín, ktoré ale má de facto, predpokladáme, trošku perspektívu z pohľadu rozvoja leteckých opravovaní, kde teraz vyzerajú, že môžu prísť nejaké zákazky, ale v podstate podobný osud by mohla mať ako Piešťany a z tohto pohľadu by to chcelo skôr možno nielen sa orientovať na nejakú turistickú prepravu, ale skôr ako rastú huby po daždi popri našich diaľniciach logistické centrá, tak ak by sa podarilo manažmentu utvoriť skôr logistické centrum, nejakú základňu pre nákladných dopravcov, tak to bezpochyby by mohlo byť aspoň nejakým spôsobom východisko dopredu.
Bol tu záujem aj veľkých spoločností, to však zase tieto letiská opäť reagovali štandardne na to spôsobom, že dávali obrovské finančné zábezpeky, ktoré treba, a to odradí, proste niekedy sa ten manažment bojí ísť do rizika, čo im nemôžeme vyčítať a nie je to ich neschopnosť, je to proste styk s realitou, kedy možno ľubovoľné rozhodnutia môžu niekedy viesť následne ku katastrofám, kedy potom všetci ich budú vyšetrovať, že či ste urobili dobre, alebo neurobili ste dobre a de facto chcete, aby sme boli manažéri a zároveň nemôžeme urobiť nejaké riskantnejšie rozhodnutie, ktoré by mohlo prejaviť nejaký pozitívny rozvoj do budúcna.
A rozdiel takisto nie je z môjho pohľadu medzi štátom vlastneným letiskom a privátnym letiskom, lebo nemám pocit, že by letisko Košice nejak extrémne prekvitalo. A to, samozrejme, tuším, že je z hrubej väčšiny už privátne. Jednoducho to sú objektívne fakty našich letísk. Hej, Košice sú, myslím, privátne, Poprad, Žilina, Sliač, nie, Sliač je vojenský, ale má tam civilnú časť a Piešťany majú podobný osud, tam je štát a sem-tam územné celky a samospráva, no a Bratislava má osobitný režim. Ale žiadne z tých letísk, či je v súkromných rukách, samosprávnych alebo štátnych, nevyniká nad tým, pretože sever má konkurenciu v Krakove, južné majú konkurenciu v Budapešti, snáď tie Košice by mali tú najvýhodnejšiu polohu ako najbližšieho bodu k Ukrajine, ale napriek tomu ten rozvoj nie je úplne jednoduchý a, samozrejme, nízkonákladové linky ako urobili svoje štandardnou leteckou prepravou štandardných liniek.
Skryt prepis
 

1.12.2016 14:33 - 14:38 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa snaží o zachovanie siete medzinárodných verejných letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťami a o ich ďalší rozvoj v rámci výšky svojho akcionárskeho podielu, avšak pre jej fungovanie je dôležité zníženie nákladov a zvýšenie prevádzkových výkonov.
V súčasnosti platné pravidlá o štátnej pomoci túto situáciu neuľahčujú a vzhľadom na aktuálny vývoj štátneho rozpočtu či situácie letiskových spoločností nie je jednoduché podporovať prevádzku týchto letiskových spoločností a realizovať akúkoľvek modernizáciu z verejných prostriedkov.
Ministerstvo poskytuje letiskovým spoločnostiam dotácie na účel bezpečnostná ochrana letísk a výkon záchranných a hasičských služieb na letiskách, ktoré sú vo všeobecnosti považované za činnosti nehospodárskej povahy, a teda podľa rozhodnutí Európskeho súdneho dvora nie sú hospodárskej povahy, pardon, podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora môžme v týchto oblastiach podporovať a nepatria teda do štátnej pomoci, ktorá je zakázaná. Podotýkam, že dotácie poskytované letiskovým spoločnostiam nie sú jediným zdrojom príjmov pre letiskové spoločnosti, je to len určitá forma pomoci štátu.
Štát bol aj v roku 2016 pripravený podporiť Letisko Piešťany touto formou pomoci v sume približne 160-tisíc eur, avšak letisková spoločnosť Letisko Piešťany, a. s., nemala za rok 2015 vysporiadané všetky vzťahy so štátom, preto sme mu túto dotáciu nemohli poskytnúť. Na fakt, že letisková spoločnosť Letisko Piešťany môže získať sumu okolo 160-tisíc eur, ak si uhradí záväzky voči štátu v sume okolo 21-tisíc, sme niekoľkokrát upozorňovali a sme radi, že predstavitelia letiskovej spoločnosti si dnes už túto situáciu v plnej miere uvedomujú a sú pripravení podniknúť všetky kroky, aby túto dotáciu letisková spoločnosť Letisko Piešťany, a. s., dostala.
Rovnako platí, že každé z medzinárodných verejných letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťami je prevádzkované akciovou spoločnosťou, čo znamená, že sú to samostatné podnikateľské subjekty a úlohou manažmentu týchto spoločností je postarať sa o ich riadne fungovanie.
V tomto prípade je štát iba zhruba 20-percentným vlastníkom tejto leteckej spoločnosti a zodpovednosť za jej rozvoj nesie predovšetkým majoritný akcionár, ktorým je Trnavský samosprávny kraj. Ja osobe, ako aj rezort dopravy sme za to, aby sa vždy vyskúšali všetky možnosti, ktoré by zachovali funkčnosť jednotlivých druhov dopravy. Okrem finančnej podpory vo forme dotácií sa ministerstvo taktiež snaží vytvárať podmienky na vykonávanie obchodnej leteckej dopravy, a to uzatváraním bilaterálnych dohôd o leteckých dopravných službách s tretími krajinami, ktoré predstavujú právny základ na vykonávanie pravidelnej leteckej dopravy medzi Slovenskou republikou a treťou krajinou, alebo prezentovaním Slovenskej republiky a možnosti vykonávania leteckej dopravy do a zo Slovenskej republiky, ako aj prezentovanie Slovenska ako atraktívnej turistickej destinácie pri rokovaniach so zahraničnými partnermi, ktoré umožnia leteckým dopravcom vykonávať obchodnú leteckú dopravu z medzinárodných verejných letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťami.
Na záver uvádzam, že ministerstvo sa snaží hľadať rôzne možnosti financovania či už prevádzky, alebo modernizácie letiskovej infraštruktúry, ako príklad uvádzam, že ministerstvo vyvinulo maximálne úsilie, aby aj oblasť civilného letectva bola súčasťou Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Ministerstvo spracovalo sektorovú analýzu civilného letectva, dopravnej infraštruktúry v roku 2020, ako aj do návrhu materiálu Strategický plán rozvoja dopravy na Slovensku do roku 2030, avšak na základe rozhodnutia Európskej komisie nemohla byť oblasť civilného letectva zapracovaná do Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a operačný program je úzko prepojený na finančné nástroje Európy a orientuje sa na ostatné typy dopravy.
Predovšetkým ide aj o nástroj, ktorý prepája práve Európu z pohľadu skôr cestných a železničných možností. Prostriedky z nástroja CEF môžu byť využité iba na financovanie výdavkov základnej siete TNT a na projekty s najvyššou európskou pridanou hodnotou. Podľa nariadenia o TNT do základnej siete patrí Letisko Milana Rastislava Štefánika, do súhrnnej siete patrí ešte aj Letisko Košice a Poprad. Avšak v prípade civilného letectva ide predovšetkým o podporu manažmentu letovej prevádzky, ktorá vyplýva z európskeho systému riadenia letovej prevádzky novej generácie systému SESAR.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.12.2016 14:22 - 14:24 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vaša povrchnosť v celom vašom politickom prístupe je dlhodobo známa. Vyberáte si iba argumenty, ktoré sa vám hodia, a väčšina vašich aktivít je len vtedy, keď sú prítomné televízne kamery. Bez televíznych kamier je vaša aktivita poväčšine nulová. Čo nemáte zagarantované, že sa objaví v médiách, v tom sa ani neobťažujete väčšinou konať.
A takisto nie ste vždy, nemáte vždy tú istú integritu, keď to poviem jednoducho. Ste hrdinom na tejto pôde, ale ak by ste mohli napríklad reagovať, a ja si nepamätám vašu reakciu v prípade, keď sa do rakúskej vlády dostal neofašista a extrémista Jörg Haider. Nepamätám si vaše demonštratívne opustenia, že nebudete už chodiť do Rakúska, už tam nepôjdete nikdy na návštevu, nepôjdete nakupovať, ani na kávičku, pretože v tej chvíli v tej vláde vládne človek, ktorý má extrémistické názory a potláča ľudské práva. To ste neurobili. Neurobili ste, lebo by ste museli obmedziť vaše osobné pohodlie a to je presne tento váš problém.
Ak máte na mysli, že všetci predstavitelia demokratického západného sveta upozorňujú pri rokovaniach s predstaviteľmi krajín, ktoré vy označujete za diktátorské a komunistické, napríklad tým, keď hovoríme o Číne, spomenuli ste ju, tak si pamätám, ako dcéra amerického prezidenta pri príležitosti návštevy čínskeho prezidenta recitovala básničku po čínsky. Neviem po čínsky, možno tam to upozornenie na ľudské práva bolo.
Na rozdiel od vás, pán poslanec, ja sa správam integrálne. Nikdy ste si nevšimli, že ministerstvo vnútra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán podpredseda...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
...prijalo 16 politických väzňov, ktorí utiekli z Kuby. Ani ste to neregistrovali. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán podpredseda, čas už uplynul.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Sám osobne som niekoľko rokov financoval kubánskych disidentov. To sú všetko veci, ktoré vám nevyhovujú, to sú všetko argumenty, ktoré nejdú cez tú vašu povrchnosť a neuveriteľnú snahu len kritizovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Potlesk.)
Skryt prepis
 

1.12.2016 14:09 - 14:20 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán podpredseda, milé dámy poslankyne, vážení poslanci, vážený pán poslanec, ako iste viete, svet má štyri svetové strany a bolo by veľkou chybou, ak by sa zahraničná politika Slovenska orientovala len na niektorú z nich.
Vo vašej otázke si nemožno nevšimnúť iróniu, ktorá by bola namieste možno iba vtedy, ak by vaša kritika bola konštruktívna. Osobne rešpektujem vysokú mieru konzervatívnosti vášho konzistentného pohľadu na predmetnú problematiku. Verejná politika vlády sa však prikláňa ku štandardným postojom väčšiny krajín, v ktorých zohľadňuje aj národné a ekonomické záujmy.
Na úvod použijem len jedno prirovnanie. Na českej politickej scéne existuje veľa obdobných názorov tomu vášmu. No medzinárodné obchodné vzťahy nášho západného suseda sú často omnoho intenzívnejšie práve v tých destináciách, ktoré vy považujete za veľmi citlivé.
Chcel by som zdôrazniť, že návštevy krajín, ktoré vy označujete vo svojej otázke za diktátorské, mali vždy vecný charakter a ich hlavným cieľom bolo posilniť hospodársku a obchodnú spoluprácu. Budem ale konkrétny.
Pokiaľ ide o minuloročnú návštevu predsedu vlády Slovenskej republiky na Kube, jedným z cieľov bol podpis zmluvy o vysporiadaní kubánskeho dlhu. Slovensko sa tak stalo prvou krajinou v regióne strednej Európy, ktorej sa takúto zmluvu s Kubou podarilo uzavrieť. V rámci stretnutia s podpredsedom kubánskej vlády Ricardom Cabrisasom boli podpísané aj dohody na energetických projektoch. Z kubánskej strany to bol Energoimport a za slovenskú stranu SES Tlmače a Eximbanka. Celkový objem dohodnutých energetických projektov predstavoval okolo 100 mil. eur. Kubánska strana zároveň prezentovala ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov, čím sa vytvoril priestor na participáciu ďalších slovenských firiem na energetický projekt v tejto krajine.
Zopakujem, že premiérova návšteva na Kube mala výhradne ekonomický charakter. Ricardo Cabrisas zároveň informoval delegáciu Slovenskej republiky o zmenách, ktoré sa na Kube dejú a ktoré majú viesť k väčšej otvorenosti krajiny voči svetu a k postupnému vytváraniu súkromného sektora. Slovenská strana tieto pozitívne zmeny privítala a vyjadrila im podporu.
Návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky na Kube mala však aj iný rozmer. Keďže tam mal možnosť stretnúť sa aj s kubánskym kardinálom - teraz neprečítam správne to meno - Lucasom Ortegom y Alaminom a oceniť jeho osobný príspevok, ako aj katolíckej cirkvi k pozitívnym zmenám na Kube. V tomto kontexte slovenská delegácia ponúkla autentické skúsenosti z transformačného procesu na Slovensku a kardinála informovala aj o konštruktívnych vzťahoch medzi vládou Slovenskej republiky a cirkvami na Slovensku.
Vo vašej otázke, pán poslanec, ste spomenuli aj návštevu predsedu vlády Slovenskej republiky v Líbyi spred takmer desiatich rokov. Svedčí o tom, že neváhate využiť akúkoľvek príležitosť na vnútropolitický súboj, útoky na vládu a konkrétne i na osobu premiéra. Delegáciu do Líbye viedol predseda našej vlády v čase, keď vzťahy Európskej únie a medzinárodného spoločenstva s Líbyou boli po roku 2003 normalizované, sankcie Bezpečnostnej rady OSN uvoľnené a mnohé krajiny a taktiež Spojené štáty mali v krajine otvorené svoje zastupiteľské úrady.
Líbya bola zaujímavá aj pre iné krajiny Európskej únie, o čom svedčí i fakt, že ju navštívili okrem talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho i ďalší oficiálni predstavitelia krajín Európskej únie, ako napríklad Španielska, Portugalska, Malty alebo Cypru. Britský premiér Tony Blair navštívil Líbyu niekoľkokrát, dokonca i po skončení svojej funkcie. Líbyu navštívila tiež ministerka zahraničných vecí USA Condoleezza Riceová.
Pán poslanec, ak si v dnešnej dobe nájdete na internetových vyhľadávačoch fotografie z uvedenej doby, asi vás neprekvapia zábery priateľsky naladeného vtedajšieho predsedu Európskej komisie spolu s prezidentom Kaddáfím. Aj výraz bývalého britského premiéra Tonyho Blaira vôbec nezodpovedá vami nastolenej tónine, ale predsa naopak. Aj americký prezident nezdieľa na fotografii vašu pochmúrnosť. Spomenuté vyhľadávače ponúkajú viacero fotografií čelných predstaviteľov krajín Európskej únie objímajúcich sa s prezidentom Kaddáfím.
Navyše, ak sa dobre pamätáte, návštevu pán premiér využil aj na obhajobu pozícií Európskej únie v prípade obvinených piatich bulharských zdravotných sestier a palestínskeho lekára v súvislosti so 400 líbyjskými deťmi nakazenými vírusom HIV. Zdravotníkov potom prepustili výmenou za normalizáciu vzťahov s Európskou úniou.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.12.2016 14:09 - 14:14 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pred niekoľkými dňami si Slovensko pripomenulo 95. výročie nedožitých narodenín jednej z najvýznamnejších osobností našich novodobých dejín, charizmatického politika Alexandra Dubčeka. Jeho odkaz pre súčasnosť rezonuje v otázke, ktorú položil premiérovi aj poslanec Peter Náhlik.
Alexandra Dubčeka najviac vníma slovenský národ ako osobnosť Pražskej jari z roku 1968, ktorá zásadným spôsobom presadzovala liberalizáciu spoločenského režimu v socialistickom Československu. Vnímame ho aj ako symbol nezlomných morálnych a humanistických kvalít, odolávajúceho nepriazni politického osudu. Ani roky, keď bol odvolaný z verejného života, neoslabili Dubčekovo presvedčenie v budúcnosť demokracie a očakávanú zmenu, ktorá napokon v novembri 1989 sa stala skutočnosťou.
Bol vážnym kandidátom na prezidenta Československa. I keď napokon zastával funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky až do 7. novembra 1992, keď zomrel na následky dopravnej nehody.
V spomienkach pamätníkov zostáva jeho nezameniteľný úsmev a ľudská tvár ako symbol politiky a politika žijúceho s ľuďmi a pre ľudí. Osobná popularita Alexandra Dubčeka v spoločnosti môže byť príkladom a ťažko dosiahnuteľnou métou pre mnohých, ktorí sa uchádzajú o občiansku podporu na politickom poli. Dokázal nadchnúť bežných ľudí, tlmočiť im svoje politické vízie a získať ich pre aktívnu realizáciu politiky.
Pravdaže slová by nestačili, keby sa nesnúbili s konkrétnymi činmi. Nádeje v roku 1968 v lepšiu správu vecí verejných a spravodlivejší a slobodnejší život dostávali konkrétnu podobu.
Bola to veľká zmena aj v celosvetovom kontexte. Československo ponúkalo alternatívu, ktorá dávala odpoveď aj tým, čo odmietali nedokonalosť fungovania trhového mechanizmu, aj tým, čo odmietali skostnatenú ideológiu východu.
Československo malo ambíciu modernej zmeny a Dubček bol jej symbolom. Spojenie myšlienok sociálnej spravodlivosti a demokracie sa prejavilo zrušením cenzúry a uvoľnením slobody prejavu, slobody zhromažďovania, slobody náboženského presvedčenia a neobmedzeného cestovania do zahraničia. Veci, ktoré dnes berieme ako úplnú samozrejmosť. Zároveň zachovávalo sociálne práva, ktoré deklaroval socializmus: právo na prácu, ochranu zdravia, zabezpečenie v starobe, zabezpečenie bývania a vzdelávania. Všetko témy, ktoré sú aj dnes veľmi aktuálne a ktoré považujeme za méty, ku ktorým sa chceme stopercentne priblížiť.
Vstup piatich armád Varšavskej zmluvy na územie Československa v auguste 1968 bol začiatkom konca týchto zmien. Pre Alexandra Dubčeka po krátkom období pôsobenia ako veľvyslanca v Turecku nastalo obdobie vylúčenia z aktívneho politického života. Až do odchodu do dôchodku pracoval v Západoslovenských štátnych lesoch. Napriek tomu stále veril v zmenu, v presadenie ideálov lepšej a spravodlivejšej spoločnosti.
Odkaz Alexandra Dubčeka pre dnešok je výrazný a presahuje hranice Slovenska, ponúka vzor pre všetkých, ktorí vykročili na politickú scénu s ambíciou pomáhať, prehlbovať demokraciu, vytvárať sociálne spravodlivejšiu spoločnosť zabezpečujúcu podmienky pre hodnotný život všetkých jej členov.
Táto dimenzia osobnosti Alexandra Dubčeka má aj európsky charakter. Myšlienky Alexandra Dubčeka akceptovalo aj zahraničie. V roku 1988 získal čestný doktorát honoris causa za politické vedy na Bolonskej univerzite. O rok neskôr mu bola udelená Sacharovova cena. Pri preberaní čestného doktorátu na Univerzite Komenského na konci roka 1991 povedal Alexander Dubček slová, ktoré ho hádam najlepšie vystihujú a ktorými si dovolím dokončiť túto odpoveď: "Som stúpencom mravného poňatia politiky. Mravnosť mi splýva s humanitou. Humanita a nie násilie je mojím programom."
Ako potvrdil predseda vlády počas spomienkového podujatia pri príležitosti 95. výročia narodenia Alexandra Dubčeka, bude mať Alexander Dubček od 13. decembra bustu v priestoroch Európskeho parlamentu vo francúzskom Štrasburgu a s nápisom "Verím v dobro človeka". (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.12.2016 14:07 - 14:08 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešného rokovania hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a zastupuje ju minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, minister školstva, vedy a výskumu a športu Peter Plavčan, zastupuje ho minister zdravotníctva Tomáš Drucker, rovnako tak je neprítomný minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpád Érsek, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, minister životného prostredia László Sólymos, zastupuje ho ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini je tiež na zahraničnej pracovnej ceste, ale nie sú naňho žiadne otázky.
Vážený pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis