Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ako som už uviedol, či pri prvom čítaní, alebo v predchádzajúcom čítaní, ide o návrh zákona, ktorý reflektuje dohodu oboch strán o zámene 17,8 hektára územia, ktoré ubudnú z nášho územia s tým, že vlastne nám, naopak, ďalších 17,8 hektára pribúda v inej časti. Ide o, z nášho pohľadu Slovenska predovšetkým o zjednodušenie prístupu k historickým pamiatkam, ktoré boli takýmto spôsobom mierne odrezané, a, naopak, zjednodušuje aj vytyčovanie hranice na rieke Ipeľ. Takže z tohto pohľadu sme upravili posledné takéto rozpory a verím, že aj stanovením priebehu štátnej hranice v pevných bodoch budeme už mať takýchto návrhov výrazne menej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Viackrát sme už túto problematiku preberali v súvislosti s inými štátmi, kde meníme charakter spoločnej štátnej hranice na hraničných vodných tokoch z pohyblivého na nepohyblivý. Rovnako tak nasleduje zákon, ktorý, takisto ústavný zákon, ktorý hovorí o zmene štátnej hranice, ktorá súvisí s výmenou územia na úrovni 17,8 hektára vzájomného bez straty územia a takisto spôsob vyznačovania priebehu štátnej hranice a vyhotovenie hraničných dokumentárnych diel. Ide o technické normy, ktoré iba štandardizujú pravidlá stanovovania hraničných bodov na pohyblivých vodných tokoch.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem pekne. Podobne ako pri prvom čítaní, aj v tomto prípade uvádzam, že ide predovšetkým o transpozíciu smernice o sezónnych pracovníkoch a ktorá nadväzuje na zákony, ktoré ste pred chvíľkou v tomto parlamente prerokovali. Teda ide o transpozíciu smernice, kde v zásade má ísť o zjednodušenie príchodu špecialistov, pracovníkov na stáže a podobné funkcie, ktoré prichádzajú do našich veľkých investorov, ktorí na Slovensku pôsobia. Najčastejšie je taký príklad uvádzaný, spolupráca medzi spoločnosťami Hyundai a Kia. Viete, že Hyundai má svoju fabriku menšiu ako tá naša žilinská Kia, ale v Českej republike sú obidvaja vlastnení jedným a tým istým vlastníkom a vlastne experti sa vzájomne vymieňajú medzi týmito dvoma fabrikami napriek tomu, že sídlia v dvoch rôznych štátoch Európskej únie. A práve zjednodušenie týchto aktivít má za cieľ aj toto predloženie zákona.
Počas rokovania vo výboroch bolo predložených niekoľko návrhov. Ja sa zmienim iba o jednom, ktorý popri inom hovorí o poskytovaní psychologických služieb, tam si myslím, že nemáme problém.
Potom je tam druhý návrh, ktorý ale hovorí o zavedení zdravotného poistenia, s ktorým problém máme, pretože vytvára predpoklad trvalého poistenia. To znamená, títo migranti častokrát opúšťajú územie našej krajiny a potom so zdravotným poistením si môžu vykonávať zdravotné poistenie v iných štátoch Európskej únie. A to je príliš veľké riziko na to, aby sme s tým mohli súhlasiť. Ministerstvo zdravotníctva už spracováva nový návrh, ktorý to vyšpecifikuje presne tak, aby to bolo, ako sa hovorí, lege artis, takže to sa zvládne nejakým ďalším návrhom.
Rozumiem nápadu, nápad je v poriadku, ten schvaľujeme, ale tak ako bol naformulovaný, by znamenal príliš veľké riziko záťaže zdravotnej poisťovne tým, že vlastne tú zdravotnú kartu, ktorú musia mať vydanú, si berú so sebou a išli by mimo územia Slovenskej republiky, kde by sa mohli na základe medzinárodných dohôd nechávať ošetrovať v cudzích krajinách a my by sme doplácali na ľudí, ktorí u nás ani nie sú, ani nie sú našimi občanmi a ešte sú aj dokonca častokrát nelegálnymi imigrantami. Takže to by bola vec, ktorá by bola neúnosná a dokonca teda aj z môjho pohľadu ťažko ufinancovateľná. Čiže nápad je v poriadku, idea je v poriadku, musí sa vyprecizovať, aby sa to týkalo iba územia Slovenskej republiky po dobu pobytu na území Slovenskej republiky. To je vec, ktorú to bude spĺňať. A v ostatných veciach, myslím si, že je v tomto prípade tohto zákona vcelku jasné.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ten dôvod, prečo prichádzame s týmto zákonom, predovšetkým spočíva v tom, že sme úspešne zavŕšili prvú etapu obnovy a znovuzrodenia slovenského dobrovoľného hasičstva do tej pôvodnej hlavnej úlohy, pretože v tých posledných 20 rokoch dobrovoľné hasičstvo veľmi ťažko prežívalo, obce sa snažili udržiavať, najmä kvalitnými hasičskými súťažami lákať ešte mládež, ale bolo to zo dňa na deň ťažšie a ťažšie a hlavne ich technika bola naozaj v žalostnom stave.
V uplynulom období sme investovali do obnovy hasičskej techniky desiatky miliónov eur, u dobrovoľných hasičov teraz myslím. Boli sme veľmi radi, pretože sme to investovali predovšetkým z ušetrených prostriedkov v rámci reforiem, ktoré sa diali na ministerstve vnútra. A boli sme veľmi radi, že tento projekt ocenila Európska únia tým, že iniciatívne ho zaradila spätne, to znamená, po investovaní štátnych prostriedkov nám spätne tento projekt považovali za veľmi úspešný, za veľmi dobrý a spätne vlastne reinvestovali 90 mil. eur, ktorými vlastne preplatili štátne zdroje investované do tohto programu. A práve z týchto zdrojov ideme vlastne teraz opätovne reinvestovať v celom rozsahu späť do dobrovoľných hasičov, či už je to v podobe nákupu novej techniky, kde sa predpokladá opätovne pokračovať v prvovýjazdových vozidlách tonáže do 7,5 tony, rovnako tak sa plánuje pokračovať v dokončení rekonštrukcie a modernizácii zásahových cisterien na podvozkoch Tatra 815 a Tatra 148. To sú nenahraditeľné vozidlá, ktoré sa už dnes nevyrábajú. A vozidlá ako Tatra 148 v tej svetlej výške s takým množstvom vody a takou priechodnosťou terénu proste dnes na trhu nedostanete, keby ste boli ochotní koľkokoľvek zaplatiť, jednak z dôvodu, že je asi euro mínus tri podľa mňa z pohľadu motorov, ale predovšetkým z pohľadu tej konštrukcie, akú mali staré tatrovky, jednoducho dneska už na svete také autá nie sú. A sú to vzácne poklady pre jednotlivé obce, ktoré si za každú cenu chcú dať tieto autá zrekonštruovať a zmodernizovať. My im vlastne dávame úplne nové cisterny, úplne nové čerpadlá, mnohé veci, ktoré, tie autá sú kompletne pripravené s dvojročnou zárukou na ďalších 20 rokov života.
No a samozrejme, teraz nastal ten problém aj so samotnými stanicami, ktoré sú možno teraz v najhoršom stave, takže do nich ideme investovať takmer 30 mil. eur. Nevieme odhadnúť, aký bude záujem, odhadom sa plánuje, od 600 do 1 000 obcí by sa malo do tohto programu prihlásiť, aby dostali možnosť tieto zdroje čerpať.
Čo sa týka pripomienky, o ktorej hovorila pani poslankyňa Jurinová, chcem povedať, že dotačné schémy pre napríklad boj proti extrémizmu existujú už dnes, sú pravidelne, ministerstvo vnútra, keď začínalo s týmito dotačnými schémami, sme začínali niekde na úrovni okolo 600-tisíc eur. Dnes sú tie dotácie ročne na úrovni cez 5 mil. eur, ktoré smerujú predovšetkým do prevencie kriminality všetkých typov vrátane extrémizmu. Sú osobitné potom dotačné schémy, ktoré ešte idú na pomoc obetiam trestných činov, či už obchodovania s ľuďmi, extrémizmu a všetkých podobných.
No a čo je dôležité, keď hovoríme čisto o hasičoch, samozrejme, sú aj tzv. DHZ špeciál, to znamená dobrovoľné hasičské zbory, združenia, ktoré sa venujú osobitným činnostiam, ktoré priamo nesúvisia s priamym zásahom. Spomeniem za všetky Orava Rescue System, ktorého predstaviteľ sedí aj tu v parlamente, a ktorý naozaj nereprezentuje tú klasickú hasičskú zásahovú činnosť, ale predovšetkým vyhľadávanie osôb, ktorí sú nezvestní, ktorí pomáhajú aj obetiam týchto trestných činov. A jednoducho toto je jedna z vecí, ktorá vznikla na báze dobrovoľnosti, ale akonáhle sa oravský záchranný systém rozrástol do; neviem, pán poslanec, koľko máte členov teraz asi? (Reakcia z pléna.) Asi zhruba 90, už len vlastne nadšenie a dobrovoľné financovanie nemôže stačiť na pokrývanie tých činností, hlavne sa stali nenahraditeľnými, keď sa stratí človek alebo akýmkoľvek iným spôsobom, preto sú vlastne v osobitnom postavení a majú aj osobitné zdrojové financovanie.
Alebo spomeniem samaritánov Slovenska, ktorí sídlia v Starej Ľubovni, ktorí sú predovšetkým taká forma tylového zabezpečenia, to znamená ochrana tých, ktorí vlastne stratili prístrešie, alebo rodinní príslušníci, vykurované stany, nejaká strava, a tak ďalej, všetko to, čo vlastne zabezpečuje. Takže sa skladá postupne tá, by som povedal mozaika, všetkých prispievateľov svojimi veľmi špecifickými činnosťami tak, aby vlastne ten systém dobre fungoval. Nakoniec sú tu mnohé organizácie, ktoré fungujú aj ako nejaké zásahové tímy pre postihnuté obete. Čiže tieto veci vcelku idú, toto je výhradne smerované práve k rozšíreniu možnosti v rámci dobrovoľných hasičských zborov.
Tie ostatné neboli limitované, mali presne špecifikované svoje určenia. Tu sme mali trošku ten problém, kde potrebujeme ten limit rozšíriť, nehovoriac o tom, že každoročne dostávajú na pravidelnej bázy tieto dotácie a tie môžu používať pre zásahovú činnosť podľa vlastného uváženia, a technické zhodnocovanie budov a hasičskej techniky je to, čo vlastne do toho rozmeru pridávame. Takže je to presne nápad, ktorý je vhodný. Akonáhle sa dajme tomu takéto združenie prihlási do systému, do rozmiestnenia síl a prostriedkov, je každý takýto aj špeciálny tím vítaný a môže sa stať súčasťou tohto systému a bude, samozrejme, podporovaný podobne ako zhruba dnes asi existujúcich šesť alebo sedem špecializovaných tímov, ktoré nie sú priamo špecializované na prvozásahovú činnosť, primárne hasenie požiaru, ale na takéto zabezpečenie okolitých povinností.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Už od roku 2012, kedy prvýkrát sa dostal systém celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov do programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, sa snažíme posilňovať dobrovoľníctvo na, v oblasti ochrany pred povodňami, ochrany pred všetkými typmi prírodných katastrof, požiarmi lesnými a podobne, predovšetkým z úrovne dobrovoľných hasičských zborov. Postupne sme rozšírili formy dotácií, ktoré poskytujeme dobrovoľným hasičským zborom, a v tomto návrhu zákona chceme rozšíriť aj možnosť použitia prostriedkov, ktoré sme poskytovali. Pokiaľ v prvých rokoch sa prostriedky poskytovali predovšetkým v súvislosti so zabezpečením základnej výbavy dobrovoľných hasičských zborov po celom Slovensku a môžem skonštatovať, že pri začiatku týchto podpôr sme aj registrovali v celom systéme celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov iba 800, alebo v úvodzovkách iba 800, dobrovoľných hasičských zborov, k dnešnému dňu to už je 1 500. Dá sa povedať, že v podstate každá druhá obec je v tomto systéme zapojená a každá druhá obec čerpá dotácie v tomto prípade z programu ministerstva vnútra.
Preto sme pripravili aj návrh zákona, v ktorom rozširujeme predovšetkým použitie týchto zdrojov aj na rekonštrukcie a modernizácie a zhodnotenie budov hasičských zborov a staníc v jednotlivých obciach, ale aj rekonštrukcie jednotlivých typov požiarnej techniky, ktorú dostali či už od ministerstva vnútra, alebo nakúpili z vlastných zdrojov. Týmto smerom chceme zjednodušiť prácu, zefektívniť prácu, ale aj v ďalších čítaniach o ďalšie doplňujúce návrhy, ktoré už medzičasom som zachytil v rámci prerokovania tohto legislatívneho návrhu, tak, aby mohli rozumne narábať a šetriť s týmito prostriedkami a používať ich aj do budúcna, čím zabezpečíme vlastne túto viac ako 150-ročnú tradíciu na Slovensku, jej životaschopnosť aj do ďalších rokov a desaťročí.
Ďakujem pekne a verím v podporu tohto návrhu.

Áno, ďakujem pekne. Pán poslanec, koľko prípadov nahlásenia korupcie zaznamenalo ministerstvo vnútra? No, len ministerstvo vnútra podľa toho zákona nezaznamenáva to, čo myslíte vy teraz. Už chápem, hovoríte o whistlebloweroch. Prepáčte, dobre. Nedorozumenie, nevadí. Ale aj tak by som sa k tomu dostal, lebo som to mal pripravené.
Čiže chcel som povedať, že jednak sme urobili veľké opatrenia vo verejnom obstarávaní. To znamená, napríklad elektronické trhovisko, ktoré už prispelo za dva roky úsporami viac ako 150 miliónov eur. Je kompletne anonymné. Má svoje muchy, ktoré postupne vychytávame, pretože je to živý organizmus, a čím ďalej, tým viac odrezávame tie možnosti akýchkoľvek špekulácií. Ale tie čísla sú absolútne, majú svoju výpovednú hodnotu o tom, že tie úspory sú úplne jasné.
To isté platí, keď sa urobila otázka financovania politických strán. Agentúra GRECO, čo je združenie európskych štátov v boji proti korupcii, nás vyzdvihla ako najlepšie zákony a dávali dokonca za príklad ostatným krajinám. To nemôžme prehliadnuť. To, že to slovenské médiá nepíšu, to je v poriadku, to je ich tradičná snaha o to, aby to tak bolo, ale faktom je, že GRECO toto napísalo, že je to proste "best practice", ktorý je použiteľný aj hocikde inde.
No a, samozrejme, za také tie opatrenia, ktoré považujem za veľmi úspešné, a nerád by som zabudol, aby to bolo, že som objektívny, vláda Ivety Radičovej pripravila zverejňovanie zmlúv. Určite takisto veľmi veľký krok k tomu, aby aj médiá, aj verejná kontrola mohla byť jednoducho lepšia. To isté platí informatizácia, kedy všetky dáta, veľa kritiky som tu počul o informatizácii, ale častokrát si ľudia mýlia informatizáciu a internetizáciu. To, že je web slovensko.sk komplikovanejšie, to je otázka, ktorú aj teraz má pán podpredseda Pellegrini napraviť, aby to bolo "user friendly". Ale dáta, ktoré štát spracoval a zdigitalizoval z tých všetkých svojich databáz, ktoré majú, to všetko urobil, tam sú tie peniaze, o ktorých častokrát hovoria. A to, že dnes novinári majú k dispozícii účtovné závierky, firmy, prepojenia, všetky rozhodnutia valných zhromaždení, celý register obyvateľov je vlastne zdigitalizovaný, to sú obrovské množstvo dát, ktoré je dneska k dispozícii, aby sa vedeli veci naozaj omnoho lepšie kontrolovať.
A k vášmu zákonu, a ten je tiež takisto zásadným príspevkom, ktorý prijala ešte bývala vláda Roberta Fica, zákon o whistlebloweroch. Teda o oznamovateľoch protispoločenskej činnosti. A tu je ten dobrý rozdiel vo vašom prípade, pán poslanec, lebo ak sa nemýlim, vy ste neoznamovali korupciu, vy ste oznamovali nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami a že sa vám nepáčilo, že vedenie školy zbytočne objednávalo právnikov. Áno? Čiže zjavne to korupcia alebo sme o nej nevedeli, nehovorím, že tam nebola, ale nevedeli sme o nej a vy ste a neviem, ani či dokonca bol porušený zákon v tom prípade, ale mimoriadne bolo, že mohla si to urobiť vo vlastnej réžii alebo omnoho lacnejšie alebo nemala toľko prípadov, aby toľko peňazí investovali a mohli ad hoc si objednávať právnikov. Skrátka niečo, čo považujem, že máte právo povedať, že to nebolo v poriadku. A práve na to ten zákon dnes.
Ak sa dobre pamätám, nemáme my tú databázu tých ľudí, lebo to je kombinácia úradov Inšpektorátu práce a Generálnej prokuratúry, ale ak mám vedomosť, je to zhruba teraz viac ako 10 ľudí, ktorí už využili tento zákon, a je to princíp snehovej gule. Dlho bolo 0, potom prišli prvé prípady a je dôležité, aby sa tie prvé prípady osvedčili, nemám to možnosť ja sa o to starať, pretože nemám podľa toho zákona ja tam žiadnu právomoc, ale myslím si, že pri úspešnosti tých prípadov sa bude pokračovať ďalej.
A úmyselne sme tam dali protispoločenské činnosti, lebo stále hovorím, a to sa, samozrejme, v tejto sále málokedy dá, hlavne tí, ktorí právnické vzdelanie nemajú, čo nie je výčitka, len proste musia pochopiť, že nie každé porušenie zákona je trestným činom, nie každý trestný čin je hneď korupcia, sú odlišné. Najmä treba tie veci presne špecifikovať a to, čo ľudia oznamujú, môže častokrát byť len vážny etický problém. Konflikt záujmov, ktorý ani nie je definovaný zákonom. Ale to neznamená, že sa s ním nemáme zaoberať. Preto sme úmyselne písali tú klasifikáciu, ktorá v tom zákone je omnoho širšie, ako je len vlastne ustanovenie trestných zákonov, práve preto, aby ten človek bol chránený, pretože sa snaží upozorniť na to, aby štátne orgány fungovali lepšie.
Strach ľudí je evidentný. V mnoho prípadoch, kde prišli ľudia priamo za mnou a súviselo to napríklad niekedy s poľovnými revírmi alebo s ďalšími vecami, kde vysvetľovali, že, no viete, taký človek tu chodí, oháňa sa, neviem, všetkými menami, všetkých 150 poslancov a 13 členov vlády. A hovorím, dobre, výborne, povedzte mi meno, priezvisko toho človeka, spojím vás s príslušným policajtom alebo prezidentom Policajného zboru, ktorý vás odporučí na príslušného vyšetrovateľa, aby ste to mohli povedať. Nie, nie, nie, to v žiadnom prípade, to my nechceme povedať. A hovorím: Prečo to nechcete povedať? Veď ten človek nie je ani od vás z dediny, ani z okresu, je úplne niekde inde, chce sa, snaží sa robiť niečo zlé. Proste ten strach je tam obrovský.
Čiže ja tvrdím, že ten whistleblowerský zákon bude o niekoľko rokov zohrávať rozhodujúcu úlohu. Pretože tá snehová guľa, kedy prvé skúsenosti s ním sa ukážu ako pozitívne. Skúsime sa na to popýtať Generálnej prokuratúry, akým spôsobom funguje, či tá ochrana je dobrá, či sa nesnažil niekto niečo zneužiť. A práve tá snehová guľa sa nabalí, že čím ďalej, tým viac ľudí ho bude využívať. Je to naozaj geometrický rad, ktorým vlastne ten počet bude narastať a o rok, o dva už môžme konštatovať, samozrejme, úplne iné čísla, lebo to má byť základom toho, aby ľudia na tieto veci upozorňovali.
Na druhej strane platí, že keď máme červenú linku, kde aj predseda vlády teraz požiadal OECD o urobenie auditu protikorupčnej legislatívy, lebo veci, ktoré máme my, napríklad elektronické trhovisko, v okolitých krajinách nenájdete. Rakúsko je kompletne analógové. Také veci ako kataster na internete bez šance. Aby ste sa dozvedeli, kto vlastne, ako prichádzali prevody jednotlivých nehnuteľností. To sú všetko veci, ktoré sa udiali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán minister...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
A takisto vlastne samotná kontrolná skupina, ktorá bude v spolupráci s OLAF-om na Úrade vlády; za dve sekundy skončím; na Úrade vlády, vlastne bude posilnená práve, aby ľudia mohli dávať, dávať tieto podnety. Najväčší problém je urobiť rozdelenie medzi kverulantom a tým, ktorý to myslí naozaj tak, to je dnes najväčší, rozdeliť zrno od pliev, pretože tá kverulantská skupina, ktorá má svoj osobný problém a vydáva to vždy za korupciu, skončí rovnako. Oni sa permanentne obracajú naspäť, zhruba dva až tritisíc ľudí, na všetkých úradoch permanentne dokolečka, každý týždeň minimálne jedna sťažnosť. Ale ju musíte vybaviť podľa zákona.
Čiže myslím si, že to bude lepšie, a keď mi túto otázku položíte o rok som presvedčený, že zase sa niekam posunieme. Ďakujem.