Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Prednesenie interpelácie

21.6.2017 o 17:40 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 30.11.2017 9:07 - 9:10 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dobré ráno všetkým prajem, ktorí ste stihli v tejto snehovej kalamite sa dostať do práce. Dovoľte, aby som veľmi v stručnosti predniesol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Tento návrh bol vypracovaný predovšetkým v spolupráci so Združením miest a obcí. Myslím si, že v tomto prípade ide naozaj o predloženie predovšetkým materiálov na širokú diskusiu aj tu v pléne. Už dnes viem, že bude o ňom široká diskusia tak vo výboroch, ako aj v samotnom pléne. Možno by som spomenul také tri dôležité body v tomto návrhu, ktoré predovšetkým vyplývali z aplikačnej praxe samotného zákona, ako aj z nových princípov, ktoré fungujú aj v rámci Európskej charty miestnej samosprávy.
Jedna z vecí, ktorá bola pre ministerstvo dôležitá, je úprava pričlenenia obcí v prípadoch, kedy sa nezvolí zastúpenie obce vo voľbách. Ide najmä o malé obce. A so súhlasom, resp. s podporou práve obyvateľov tejto obce je možné, aby obec bola spravovaná svojou susednou obcou, čo doteraz chýbalo.
Dôležité je aj vymedzenie termínu "verejné priestranstvo", ktoré bolo teraz častokrát zamenené s verejne prístupným priestorom, takže to tiež napomôže pri práci samospráv. A samozrejme téma, ktorá bude aj predmetom diskusie, je otázka stanovenia počtu samotných zastupiteľov. To je vec, v ktorej ministerstvo vnútra chce mať malú alebo minimálnu ingerenciu, predovšetkým z pohľadu toho, že neradi vstupujeme do práv samospráv, a tu vlastne očakávam aj nielen diskusiu, ale aj určité návrhy, ktoré tento zákon, myslím, ešte zefektívnia z pohľadu predovšetkým zástupcov samospráv, ktorých máme priamo v parlamente.
Toľko z mojej strany k úvodnému slovu, ďakujem pekne za podporu.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 21.6.2017 17:40 - 17:44 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Dostál, mimoriadne ma teší, mimoriadne ma teší váš záujem o dobrovoľných hasičov a som rád, že fanúšikovia a podporovatelia dobrovoľného hasičstva v tomto pléne narastajú. Pretože vždy dobrovoľné hasičstvo nebolo spájané so žiadnou politickou stranou, ideológiou, smerovaním, ľavicovosťou, pravicovosťou a len s tým pomáhať v zmysle hesla, ktoré dobrovoľní hasiči majú napísané na svojich zástavách: Bohu na slávu a blížnemu na pomoc.
Rýchla odpoveď. Nemám tú informáciu, ak sa jedná o Malčice na východe Slovenska, to znamená, to bude okres Trebišov; Michalovce, dobre; situáciu veľmi radi preveríme. Nie je to však jeden jedinýkrát. Mňa veľmi teší, že odkedy sme začali s takzvaným rozmiestnením síl a prostriedkov v roku 2013, začínali sme zhruba na čísle okolo 700 dobrovoľných hasičských zborov. Dneska je v systéme už prihlásených 1 500 dobrovoľných hasičských zborov a tých problémov podľa mňa existuje tak asi desiatka. Čiže toto nebude jediný, bol ešte ďalší problém, kde dokonca nevyšli k požiaru vo vlastnej dedine z podobných dôvodov, bolo to dokonca neďaleko od Malčíc.
Čo je dôležité v tejto chvíli povedať, je niekoľko vecí. Dobrovoľní hasiči sú organizáciou, takzvané sú obecné hasičské zbory a dobrovoľné hasičské zbory, čo predstavuje, by som povedal, technologický substrát a personálny substrát. To znamená majetok, ktorý spravuje v tomto prípade obec, v prípade, že je to auto odovzdané, hovorili ste o roku 2015, to znamená, že je ešte vo vlastníctve ministerstva vnútra a je zapožičané na päť rokov, počas tej doby sa vykonávajú pravidelne kontroly. Tieto kontroly vykonáva dobrovoľná požiarna ochrana ako hlavný zastrešujúci partner pre ministerstvo vnútra, s ktorým máme uzavretú dlhodobú zmluvu o spolupráci a ktorý takéto veci vlastne má následne riešiť až, by som povedal, tou najkrajnejšou možnosťou, a to je odobratie zverenej techniky v prípade, že neplnia jedna alebo druhá strana úlohy, ktoré im vyplývajú zo zmluvy, ktorú vlastne majú k dispozícii. To znamená vrátane starostu. V tomto prípade väčšinou ministerstvo vnútra stojí na strane hasičov. Principiálne už len preto, že sú vlastne tí, ktorí sú výkonní, a snažíme sa vlastne rokovať o tom s obcou, ale aj častokrát s samotným združením miest a obcí.
Čiže môžem vám určite povedať, že túto situáciu podrobne preveríme, i keď predpokladáme, že informáciu, len teraz som nestihol ešte zatelefonovať, keďže som to od vás počul prvýkrát, tú informáciu dostanem podrobnú od dobrovoľnej požiarnej ochrany, aby sme nemali len jednu stranu mince, ale aj druhú stranu mince, čo je veľmi dôležité.
Častokrát dochádza k sporom medzi starým i novým vedením dobrovoľných hasičských zborov, dokonca to v niektorých obciach došlo tak ďaleko, spomeniem za všetky Fiľakovo, kde vlastne starí, ktorí odišli, by som povedal, nedokázali sa vysporiadať so zmenou, ktorú vykonal nastupujúci nový primátor, a tak sa založili až dva dobrovoľné hasičské zbory. Existujú dobrovoľné hasičské zbory, ktoré sú občianskymi združeniami, ktoré priamo dostávajú zmluvu s nami. A tú výpožičku nedávame obci, ale práve dobrovoľnému hasičskému zboru práve preto, že porozumenie medzi starostom a dobrovoľným hasičským zborom je, bohužiaľ, obmedzené alebo ľudsky neprekonateľné. Čiže to je tiež jedna z možností, kedy dobrovoľní hasiči si vytvoria vlastnú bunku, ktorá je potom partnerom pre dobrovoľnú požiarnu ochranu a nie samotná obec, ktorá fiktívne s tým majetkom nakladá.
Čo je dôležité vedieť, že síce môžu mať od nás auto vo výpožičke, po piatich rokoch automaticky prechádza do ich vlastníctva, ale samotná dajme tomu hasičská zbrojnica je vo vlastníctve obce, nie samotného dobrovoľného hasičského zboru. To sú veci, ktoré častokrát vyvolajú takéto polemiky. Takže moja odpoveď bude, mám 30 dní, predpokladám, že už dovtedy tá situácia sa podrobne bude dať zistiť a tá odpoveď by mala byť absolútne kvalifikovaná.
Ďakujem pekne, že sa staráte, a budem rád, keď takéto otázky budú čo najčastejšie.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 9.5.2017 18:38 - 18:43 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, niekoľko informácií, veď v konečnom dôsledku v rozprave vystúpila iba pani poslankyňa Jurinová a oceňujem, samozrejme, jej snahu podporiť ďalšie občianske združenia, ktoré pôsobia na úseku posttraumatických situácií, ale máme tu niekoľko technických problémov.
Predovšetkým otázku obetí, či už katastrof, alebo predovšetkým trestných činov, ktoré sú súčasťou tohto návrhu, nemá v pôsobnosti ministerstvo vnútra. A toto sú dotácie, názov zákona je „v pôsobnosti ministerstva vnútra“. To, čo ste správne, a veľmi správne ste povedali, že tento zákon pripravuje ministerstvo spravodlivosti, tak to je v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti. To znamená, že nemôžeme legislatívne ani nejak inak proste vytvárať nejaký, predpolie, aby z kompetencie ministerstva vnútra, ktoré nemá, sa platila kompetencia iného ministerstva, a dokonca častokrát dochádza vlastne k stretu ešte s tretím ministerstvom, ktorým je ministerstvo zdravotníctva.
Po druhé. Neexistuje systém a to je vlastne to nepoznanie samotného stavu vecí. Pani poslankyňa, existuje organizácia, ktorá sa volá Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky, ktorá aj združuje všetky dobrovoľné hasičské zbory alebo dobrovoľné obecné hasičské zbory v rámci Slovenskej republiky a je partnerom ministerstvu vnútra v rámci zmluvy o spolupráci, kde vychádzajú konkrétne povinnosti a úlohy, ktoré vyplývajú z dotačnej schémy, ktorá je pravidelná a každoročná pre jednotlivé občianske združenia. Toto sú všetko vlastne báza, ktorú nemusíte poznať, samozrejme, lebo to nie je vaša povinnosť, ale faktom zostáva, že tu vlastne je ten systém zabehnutý, ten systém sa osvedčil a tu každá zložka, každá časť tohto mechanizmu a obrovského súkolia záchranného systému má svoju úlohu, ktorú dôverne pozná, a kde sme v úvode zúžili priestor pre investovanie peňazí, aby sme zabezpečili a zagarantovali predovšetkým tú základnú obnovu hasičských zborov, ktoré boli naozaj viac ako 30 rokov úplne zanedbané, a tým, že v tej základnej obnove ochranných prostriedkov, nástrojov a tých vecí, ktoré používajú pri svojej činnosti, došlo v priebehu posledných 4 rokov, môžeme si dovoliť rozšírenie použitia týchto prostriedkov aj na ďalšie ciele, ale opätovne, v pôsobnosti - a dobre ste povedali - v pôsobnosti záchranného systému integrovaného, čo teda sú predovšetkým úlohy, ktoré jasne vyplývajú zo zákona.
Posttraumatická pomoc v podstate má základný problém, že nie je v kompetencii ministerstva vnútra, my na všetky udalosti, ktoré sa stanú, predovšetkým hromadného charakteru, reagujeme našimi intervenčnými kapacitami, či už je to z pohľadu našich psychológov, duchovných a, samozrejme, záchrannej služby, ktorá už je v kompetencii ministerstva zdravotníctva, a veľmi často prichádzame do styku aj s niektorými mimovládnymi organizáciami, ktoré priamo pomôžu a sú nejakým spôsobom aj podporovaní, hovoríme niekedy o Modrom anjeli, ktorý je veľmi často a veľmi aktívne v týchto oblastiach.
Posttraumatické otázky súvisiace, súvisiace s trestnými činmi a vecami, ktoré nie sú súčasťou hasičských, by som povedal, kompetencií, naozaj nemôžeme do tohto zákona zaradiť, pretože po prvé NKÚ by nás s tým vyhodilo von oknom, ten Najvyšší kontrolný úrad, a bolo by to vlastne legislatívne úplne mimo, pretože to je nad rámec tohto zákona. Také, taký návrh nemôžeme spracovať.
Teda záverom to iba skonštatujem, návrh má dobrú ideu, dobrý úmysel, ale nepatrí do tohto zákona, môžeme sa pousilovať v spolupráci, aby to došlo do zákona, ktorý je na to presne určený. Áno, mala pani poslankyňa pravdu, že aj Únia bola tá, ktorá prispela, ale menšou časťou, všetky tieto zdroje, o ktorých hovoríme, sú rozpočtové prostriedky, ktoré vznikli aj úsporou zo strany ESA a reformy verejnej správy, a takisto preinvestované prostriedky kapitálové boli z rozpočtových úspor, ale následne projekt sa celoplošného rozmiestnenia cieľa prostriedkov pozdával Európskej únie ako výborný projekt obnovy tejto tradície a Európska únia sa rozhodla refinancovať, spätne sa rozhodla tento celý projekt a všetky investície do neho preplatiť, a preto nám vlastne vznikli ďalšie prostriedky, ktoré môžme použiť pre ďalší rozvoj ochrany našich občanov pred živelnými pohromami a k tomu predovšetkým dobrovoľní hasiči majú slúžiť. Takže ešte raz sa ich činnosť chcem poďakovať a hlavne veriť, že táto spolupráca je na vzostupe a že budú vždy tým obranným valom pre občanov pred akoukoľvek prírodnou katastrofou alebo iným ohrozením.
Veľmi pekne ďakujem za podporu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 9.5.2017 18:07 - 18:15 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, v tejto chvíli môžme možno trochu aj zhodnotiť doterajšie fungovanie dotačných schém orientovaných na dobrovoľné hasičské zbory v Slovenskej republike.
V roku 2008 sme začali pociťovať prvé náznaky a výsledky klimatických zmien. Postupne sa zvyšovala intenzita prírodných katastrof, ktoré spôsobovali na Slovensku väčšie a väčšie škody, s tým, že štandardný aparát štátu nebol na takéto rozsiahle zásahy primerane vybavený. A preto bol jednoduchý krok k tomu, aby sme využili tradíciu, ktorá je na Slovensku hlboko zakorenená a ktorá prežila napriek tomu, že po minimálne 20 rokov ostala nie veľmi povšimnutá a prežívala predovšetkým vďaka iniciatíve konkrétnych ľudí, konkrétnych hasičov, ktorí vo svojich obciach a mestách z posledných síl udržovali zastaralú techniku, ktorá pochádzala ešte z 80. rokov minulého storočia, a to hovorím o tej najnovšej, a ktorí naďalej nechceli byť prestať verní heslu hasičov Bohu na slávu a blížnemu na pomoc. Aj preto táto tradícia pretrvala a my sme sa jej v roku 2007 a ’8 mohli postupne začať chytať a pripravovať niekoľko projektov, ktoré v dnešnej praxi znamenajú znovuobrodenie a znovuzrodenie hasičskej tradície dobrovoľníctva na celom Slovensku.
V roku 2013 sme potom prišli s projektom celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov dobrovoľných hasičských zborov po Slovensku a začali sme s masívnou podporou dobrovoľného hasičstva, práve uvedomujúc si ten ich mimoriadne veľký význam pri katastrofách, ktoré majú rozmer nad obcou, okresom, krajom a častokrát až celoslovenským rozmerom. V roku 2013 sa postupne nahlásilo do nového systému celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov viac ako 850 dobrovoľných hasičských zborov, ktoré postupne začali prijímať prvé dotácie v systéme ministerstva vnútra. Počas štyroch rokov, kedy ten systém funguje, môžeme dnes vyhodnotiť, že je mimoriadne úspešný. K uplynulému roku bolo súčasťou celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov už viac ako 1 500 dobrovoľných hasičských zborov, teda takmer dvojnásobok, s tým, že aj počet zasahujúcich dobrovoľných hasičov sa mimoriadne rozšíril.
Len pre porovnanie, v profesionálnom hasičskom zbore je zamestnaných viac ako 4 400 profesionálnych hasičov, dobrovoľných hasičov je na celom Slovensku takmer 100-tisíc, z čoho 35-tisíc, keď odrátam deti a seniorov, sú vyškolení, pripravení kedykoľvek nasadiť svoj život, vo dne v noci pre blaho svojich spoluobčanov, čo je hodnota, ktorú nevieme nikdy vyčísliť v peniazoch. Treba si uvedomiť, že zdroje, ktoré vynakladáme pravidelne ročne na ich činnosť, sú bezvýznamné v pomere ku škodám, ktoré sa darí dobrovoľným hasičom zachraňovať. Len keď zoberieme do úvahy, že priemerne ročne na činnosť dobrovoľných hasičských zborov sme v uplynulých rokoch minuli niečo okolo 2,5 až 3 mil. eur ročne. Len povodeň v roku 2013 na Dunaji, ktorá bola asi najväčšou za posledné obdobie, spôsobila škody v niekoľkých desiatkach miliónov eur, či v Čechách, či v Rakúsku, alebo v Maďarsku. Slovensko ostalo tou šťastnou krajinou, kde sme sa ubránili tejto obrovskej vode a škody sa rátali iba na niekoľko desiatok tisíc. Len touto jednou povodňou, môžme povedať, že sme za posledné štyri roky splatili všetky dotácie, ktoré sme na činnosť každoročne investovali do dobrovoľného hasičského zboru, a sú to teda peniaze, ktoré považujem za najlepšie investované.
Keďže systém začal už tieto štyri roky podľa mňa veľmi dobre fungovať, a preukazuje to predovšetkým 15-tisíc hodín nasadenia dobrovoľných hasičov, viac ako 10-tisíc výjazdov dobrovoľných hasičov k požiarom, k povodniam a všetkým ostatným udalostiam, ktoré ohrozujú našich ľudí na živote a majetku, je nevyhnutné, aby sme pristúpili aj k určitým úpravám nášho zákona o poskytovaní dotácií v súvislosti s aplikačnou praxou. Ide teda predovšetkým o rozšírenie možností, ktoré dobrovoľní hasiči môžu používať. To znamená, prichádzame k tak použitiu prostriedkov na obnovu hasičskej techniky, na obnovu samotných, samotnej infraštruktúry, teda hasičské zbrojnice a takisto predlžujeme obdobie, počas ktorého musia uvedené zdroje minúť. To znamená, mnohé zbory prekonali ten, tú kapitálovú priepasť, ktorú mali za tie roky, kedy nedostávali žiadne dotácie z prvých dotácií. To znamená, máme zabezpečené základné ošatenie, základné ochranné pomôcky, základné nástroje, ktoré používajú, a teraz je dôležité, aby sa mohli ďalej rozvíjať.
Aj z tohto dôvodu teda upravujeme možnosti použitia tých prostriedkov, ktoré dobrovoľní hasiči prijímajú. Myslím si, že to nielen pomôže rozvinúť túto tradíciu, ktorá na Slovensku má už viac ako 150-ročnú históriu, ale predovšetkým priláka mladú generáciu. Myslím si, že neexistuje žiadna iná takáto činnosť podporovaná štátom, ktorá smeruje práve k záchrane životov a majetkov ľudí a zároveň je schopná gravitovať alebo priťahovať k sebe taký obrovský záujem mladých ľudí. Všetky športové aktivity, ktoré dobrovoľní hasiči častokrát majú, všetky športové ligy hasičov, všetky súťaže, ktoré robia, sú tvorené výhradne mladou generáciou, a teda ak môžeme prispieť k tomu, že od tých počítačov mladých odtrhneme a dotiahneme ich k takej bohumilej činnosti, ako je záchrana života a zdravia ostatných, myslím si, že je našou psou povinnosťou, aby sme takéto aktivity, čo najvýraznejšie pomáhali. Takisto začiatok a fungovanie týchto systémových podpôr pre dobrovoľných hasičov umožnilo rozvinúť aj ich odnože, ktoré nie len sa starajú o samotný, samotnú ochranu pred požiarmi, ale aj už poskytujú služby, napríklad vyhľadávanie nezvestných osôb.
Je tu pán poslanec Janckulík, ktorý je jeden zo zakladateľov oravského záchranného systému, ktorý má na svedomí v tom dobrom slova zmysle už niekoľko zachránených ľudí, a niekoľkokrát svojím nasadením bezplatným, čisto dobrovoľným dokázali zachrániť životy ľudí. A to je to najcennejšie, to je to, čo nemá vlastne žiadne možnosti vyčíslenia. Aj preto sme pripravili návrh, ktorý život dobrovoľným hasičom a dobrovoľným hasičským zborom ďalej zjednodušuje, ďalej umožňuje rozširovať ich činnosť a túto úžasnú tradíciu výrazne podporiť.
Verím, vážené dámy a páni, že sa aj v tomto pléne nájde dostatočný počet poslancov, aby ste tento zákon podporili, aby Slovensko mohlo byť zase o kúsok bezpečnejšie a naši občania mohli kľudnejšie spávať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30.3.2017 17:43 - 18:07 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Milé dámy poslankyne, páni poslanci, priznám sa vám, že som ani neočakával takúto búrlivú diskusiu, keď som dostal túto požiadavku od 128 poslancov, ktorí schválili vydanie, alebo teda zabezpečenie tejto informácie. Poňal som ju naozaj čisto štatisticky a čo možno s najmenším počtom detailov vzhľadom na to, že stále ide o chránenú osobu. Čiže z môjho uhla pohľadu chcem povedať, že ja som naozaj iba definoval ten rozdiel. Môžme sa baviť o tom, či vy hovoríte, že podľa čoho to určujeme, nemám, nechcem sa na tú úroveň nejakým spôsobom znížiť veľmi, ale keď ráno lietadlo ide z Bratislavy v pondelok do Popradu a odtiaľ sa vráti s prezidentom, tak ide preňho, aby ho zobralo do práce. Ja neviem, ako inak ten let chcete nazvať. To naozaj nesúvisí s výkonom ústavných funkcií. A to je v poriadku.
Ale aj k tým náletom, ktoré hovoríte. Tú obranu, ktorú ste zvolili, sa odvíja častokrát od toho, že sami to naštudované nemáte, čo vám nevyčítam, nikto nemá byť odborník na lietanie, a preberáte určité stanoviská ľudí, ktorí sú častokrát po boji generálmi, najmä po určitých haváriách, kde automaticky vedia príčinu, už hneď všetko vedia a majú tie najväčšie skúsenosti medzi všetkými.
Jeden z tých pilotov, ktorých ste menovali, patrí, áno, medzi najskúsenejších, ak nie najskúsenejší, ak nie najskúsenejší. Lieta určite viac ako tridsať rokov a má možno 6-7-tisíc hodín nalietané, tak to prerátajte. Má za sebou aj niekoľko pádov s vrtuľníkom, čo sa môže stať každému. To číslo hodín nevyjadruje vždy to, aká obozretnosť toho pilota zároveň je. Pretože ten druhý pád vrtuľníka súkromnej spoločnosti, ak sa nemýlim, v noci, čo bolo, mal pilot 4-tisíc hodín nálet, čo je už veľký nálet, 1 800 je už vylietaný pilot, nie je začiatočník, to už je veľa hodín. To nie je málo, to už je veľa. To sa zdá. A neviete, čo je ten benchmark. Ale 4-tisíc už je naozaj veľa, to nemá veľa pilotov v našom regióne. Priemerne veľmi skúsení piloti sú naozaj na úrovni štyroch-piatich tisíc hodín. Nie veľa pilotov máva viac na svete všeobecne z pohľadu vrtuľníkov. To je taký ten naozaj vysoký štandard. 1 800 je vylietaný mladý pilot, ešte ne... (pozn. red.: rýchlo vyslovené), aj keď vy hovoríte, po dvadsiatich troch rokoch sedí, ale je to už nejaká hodina nalietaná. O takom tom mladom pilotovi hovoríme, keď má odlietané 400, 400-500 hodín. No ale to som len tak odbočil od toho celého.
Tak ja sa to pokúsim tak nejako zhrnúť, to, čo ste sa ma tu viacerí pýtali, a dať vám k tomu nejaké možno informácie. Jedna z tých vecí bola tá otázka, ktorá sa viackrát opakovala. Áno, ja som sa s prezidentom Slovenskej republiky bavil o tom, čo ako prezident má nárok, na všetky, by som povedal, služby, keď nepoviem benefity, ktoré vyplývajú z ústavnej funkcie. Aj som ho vyzval, aby na svoje pracovné, vrátim sa, pracovné povinnosti čo najčastejšie využíval aj Letku ministerstva vnútra, pretože si myslím, že dobrý servis a, samozrejme, to prispeje k tomu, aby tá vylietanosť bola aj väčšia.
Prečo som to hovoril? Hovoril som to preto, a vrátim sa k číslam, ktoré som uviedol. Pán prezident je zhruba v polovičke svojho funkčného obdobia od polky roku 2014 a nalietal teda 454 letov, ako sme si tu povedali. Pán prezident Gašparovič za svoje funkčné obdobie nalietal 389 letov za desať rokov. Práve on bol ten, ktorý nebol, by som povedal, favoritom lietania ako takého celkovo. To znamená, aj nálet útvaru, Leteckého útvaru ministerstva vnútra bol pod 200 letov ešte v roku 2012. Odvtedy sa viac ako strojnásobil po tom, čo sme vlastne začali robiť, jednak Slovensko sa dostalo v rámci medzinárodnej scény, aj predstavitelia, omnoho viacej do stredu pozornosti, bolo omnoho aktívnejšie, vyvrcholilo to, samozrejme, predsedníctvom a teraz vlastne všetky funkcie, ktoré máme, hovoria o tom, že oproti tej dobe, s ktorou ma vždy konfrontujete, keď som hovoril, že proste ten nálet treba zväčšiť, je to dobré, aby bol väčší, tak odvtedy je už ten nálet trojnásobný. To znamená, tá situácia sa výrazne zlepšila. Dneska, ako sa hovorí, tie udržiavacie lety, ktoré by mali byť raz za mesiac, už nie je potrebné vykonávať, lebo vlastne letka je vyťažená pomerne intenzívne.
No čo je dôležité povedať, že ak sme sa bavili o tom, raz za mesiac lietadlo musí vzlietnuť z technických dôvodov, tak je to 12 letov za rok na to lietadlo, a to, samozrejme, už v tomto prípade nemusíme vôbec riešiť. Boli časy, kedy naozaj niektoré lietadlá boli využívané menej.
To znamená, že určite som ho informoval o tejto možnosti, aj som mu určite povedal, aby ju využíval čo najčastejšie, pretože je to vhodné. Ale rozhodne som ho nenútil, tak ako z toho vyplýva, čo hovoríte, že by som ho nútil lietať domov štátnym lietadlom. Upozornil som ho na to, že je to otázka, ktorá je ťažko vysvetliteľná, a dokonca som mu naznačil, že by bolo vhodné, aby tieto typy letov boli aj zaplatené. Čo v jednom prípade aj urobil. To som takisto povedal. To dokonca povedala vaša kolegyňa pani Nicholsonová, že to urobil. Prečo v tej tradícii nepokračoval, platenia tých letov, sa mňa už teraz budete zbytočne pýtať.
No a treba vedieť ten vzťah, že keď raz protokol si objedná let pre prezidenta, tak Letecký útvar ministerstva vnútra ten let, ak má možnosti k dispozícii v tej chvíli, proste vykoná. My nemáme dôvod na to, aby sme let prezidentovi odmietli. Je to najvyšší ústavný činiteľ, traja najvyšší ústavní činitelia majú k tomuto úplne rovnaké práva. Všetci traja majú rovnaké postavenie vo vzťahu k Leteckému útvaru ministerstva vnútra. My sme tu naozaj servisná organizácia v tomto prípade. Takže z tohto pohľadu, že by som sa ja postavil na dráhu a zastavil by som lietadlo, lebo proste sa mi to nepáči, je, samozrejme, absolútne absurdný pohľad a nie je možné ho realizovať. Takisto ako ja, aj všetci vy tu uznávame štatút prezidenta Slovenskej republiky.
A tu som dostal otázku, že ako vnímame, lebo to bolo priamo v tej otázke položené pri tom bode, vnímanie medializovaných informácií o letoch prezidenta domov. Nehovorme o tom, že či súkromne, či služobne, či pracovne, ale hovorme o letoch domov. To sú lety, ktoré boli domov. Keby som sa chcel začať zaoberať tým, že či všetky lety spĺňali náležitosti výkonu ústavnej funkcie, tak by sme tu mohli otvoriť, ak si pamätáte, keď letel na hokej na Majstrovstvá sveta do Ostravy lietadlom. Ja si úprimne myslím, že z môjho uhla pohľadu tento let spĺňa kritérium reprezentácie štátu na podujatí vrcholovom športovom a ja ho nebudem spochybňovať, že išiel na hokej lietadlom. Ja to nebudem riešiť, pretože aj z môjho pohľadu to je určite bezpochybne spojené s výkonom funkcie. Keby nebol prezident, asi tam neletí. Ako nebudeme toto hodnotiť. To sú veci, ktoré ako ste začali hodnotiť vy, začali to hodnotiť médiá, začal to hodnotiť pán prezident. Ja som proste pomenoval tie veci, ktoré, si myslím, že nesúviseli priamo s výkonom ústavnej funkcie, pretože keď pre niekoho chodíme domov, nesúvisí to s výkonom.
A častokrát v tej súvislosti sa tu hovorí, alternatívy, pán poslanec, a, predseda výboru (reakcia z pléna) Poliačik, ďakujem, povedal, že by chcel iné alternatívy. No, pán predseda výboru, auto prezidenta spolu s doprovodným autom prezidenta chodí tak či onak popod to lietadlo, keď to poviem tak vykreslene. Čiže aj ono odíde z Bratislavy a tam ho počká, veď z letiska nepôjde domov peši, hej. Čiže to je jedno. Čiže keď sa pýtate tú bázu, tak ona je jednoduchá. To auto proste ide tak či onak. Čiže to je v tomto prípade jedno.
To, čo sa častokrát ľudia vracajú k tomu, k tým cestám vlakom pána prezidenta Schustera, ja si myslím, že to bolo veľmi hyperbolizované, že čo to znamená, že každý tunel, každá stanica, všade museli zrazu stáť kordóny policajtov. Nie je to pravda. A v tomto prípade, keď niekam ide autom, napríklad vyberiem si Jur pri Bratislave alebo akúkoľvek blízku destináciu pán prezident, tak tiež popri ceste nestojí kordón policajtov. Jednoducho je zabezpečená určitá naša činnosť, ktorú ja nebudem približovať, akým spôsobom to robíme, ale adekvátne je zachovaná tá bezpečnosť a nepovažujem tie náklady za nejaké výnimočné, keď sa rozhodne, že pôjde autom.
Ja nedávam ani na výber, ani odporúčania nedávame, čo má kto robiť. Nehnevajte sa, žiadnymi vyhláškami ani ničím iným človeku slušné správanie nevštepíte. Proste buď viete, že sa to robiť nemá, alebo to neviete, že sa to robiť nemá.
Ja vám poviem za seba. Ak si pamätáte, pán bývalý predseda tohto parlamentu, pán Sulík, neuznával zahraničné cesty ako celok. On proste poslancom Národnej rady povedal, že my vám cesty preplácať nebudeme. Možno aj preto to dnešné stanovisko, že sú neobhájiteľné tie súkromné cesty. Ja som bol členom Parlamentného zhromaždenia NATO. Všetci to poznáte. Som tam bol dlhé roky a pomerne aktívny. A tak keď som išiel na výročnú misiu Parlamentného zhromaždenia NATO, tak som si proste letenku zaplatil sám, pretože mi pán Sulík neumožnil, aby som išiel za štátne peniaze, ako má ísť delegácia parlamentu. Ale akceptoval som, že to je prístup k týmto funkciám. Ja som to neriešil. Bolo, ako nebolo by to také trápne, som zvyknutý si vlastné letenky platiť sám, tak som si ju proste zaplatil a tiež som ho neobviňoval, nerobil som tu tlačové konferencie z toho, že proste bráni výkonu opozičných poslancov. Vy by ste to nazvali už mečiarizmom, už by ste mali transparenty a štrajkovali by ste pred parlamentom, keby vám to predseda platil... (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, nikdy v živote ste si letenku na služobnú cestu, zaplatili ste si letenku na služobnú cestu? (Reakcia z pléna.) Nie na stranícku, nie na stranícku, na služobnú. No tak, to som rád.
Čiže aby sme sa k tomu vrátili. A rovnako to tak platí pri výkone ako podpredsedu vlády. Priznám sa, dokonca sa ma na to pýtali dneska novinári, bol som na služobnej ceste v Spojených štátoch, mal som pomerne veľmi nabitý program, pretože tam bolo naozaj veľmi veľa stretnutí s najvyššími predstaviteľmi bezpečnostných zložiek, čo sa nakoniec prejavilo aj na určitých významných finančných podporách niektorých našich zložiek, ale proste bol som rozhodnutý, že proste od výstupu z lietadla mám niekoľko stretnutí, proste nemám šancu na oddych. Tak som povedal, že chcem letieť prvou triedou, aby som sa mal šancu v lietadle vyspať kvalitne. Ale zároveň som usúdil, že to asi nie je vhodné, aby som túto mieru, tá letenka je naozaj drahá, mi ju preplatil štát. Preplatil som si ju sám. Nakoniec všetky medzikontinentálne lety som si nakoniec platil vždy sám, pretože ja som usúdil, nie je to nijaký štandard, že si myslím, že keďže chcem mať vyššiu mieru luxusu, tak si ho mám zaplatiť, keď sa mi to nepáči. To je dôvod, prečo ako služobné autá mám na ministerstve svoje vlastné autá. Ministerstvo ich nemuselo kúpiť, neplatí za ne žiadny nájom, sú tam proste, pretože si myslím, že ja som chcel konkrétne auto, aby som mal k dispozícii, a preto nebudem nútiť ministerstvo, aby mi také konkrétne auto kúpilo napriek tomu, že mám nárok na ochranu ako každý iný poslanec.
Takže z tohto pohľadu je to len o osobnom vzťahu k danému výkonu funkcie. A každý, keď ide do verejnej funkcie, si musí uvedomiť, čo tá verejná funkcia prináša. Ak sa mi nepáči, že mám nejaké obmedzenia, tak tá funkcia je dobrovoľná, nikto ma tam nenúti sedieť. Keď sa mi nepáči, že chcem mať tú, tak proste robím niečo iné alebo sám seba reprezentujem svojimi rozhodnutiami.
No a, samozrejme, k tým ďalším veciam, takže vrátim sa ešte k tomu. Naozaj nálet pána prezidenta Gašparoviča bol veľmi malý, veľmi malý, ale od tých čias, o ktorých som ja vtedy hovoril, iste ma radi novinári citujú, sa ten nálet zniekoľkonásobil a dnes som, samozrejme, sme kedykoľvek pripravení poskytovať služby Leteckého útvaru aj na ďalšie činnosti, aj napríklad pre Národnú radu v širšom spektre. To znamená, z tohto pohľadu to všetko platí. O to, akým spôsobom kto využíva svoj let a kam sa rozhodne s ním odletieť, je na jeho rozhodní. Pamätám si, keď prezident, myslím, Sarkozy, francúzsky, sa vracal zo služobnej cesty a nechal sa po ceste vysadiť pri svojej rodine, ktorá bola na dovolenke, a lietadlo potom bez neho prišlo do Paríža a bol z toho škandál na tri týždne.
Osobne si myslím, ak prezident, napríklad aj prezident Andrej Kiska, sa vracia po nejakých 7 alebo 8 dňoch zo služobnej cesty a rozhodne sa, napríklad teraz bol v Izraeli, a rozhodne sa vlastne pristať v Poprade, aby ho vysadili a odpočinul si cez víkend, ale to si myslím, že z času na čas je, samozrejme, absolútne akceptovateľné a nikto s tým nebude mať väčší problém.
Mňa zaskočil takisto ako vás ten pomer. To je tých 319 : 135 medzi, medzi, rozdiel medzi pracovnými cestami a cestami domov. Čiže to si myslím, že bola tá téma. Ja som ho o tom informoval, povedal som, že si myslím, že je to problematické, ale z môjho pohľadu mali pocit, že to vedia bezproblémovo obhájiť, hovorím, dobre, k tomu sa my nevyjadríme, ale predstava, že ja môžem zastaviť prezidentské lietadlo, je nie úplne namieste.
K tým ďalším pripomienkam, ktoré asi podala prezidentská kancelária, ktoré tu prednášala pani Nicholsonová, samozrejme, poviem, že prezident nie je spokojný s výberom lietadiel, ktoré sme nakúpili. Ja priznám sa, že mu to neviem nijakým spôsobom lepšie vysvetliť, vzhľadom na to, že sa ma to nikdy nepýtal, na túto tému. Vám to ale vysvetliť, samozrejme, môžem. Vymenili sme dva Fokkre 100 za dva Jaky-40. Jaky-40 majú kapacitu, jeden má 14 v tej salónnej úprave a druhý 24 v nesalónnej úprave. Fokkre majú kapacitu po 30, to znamená, obidve lietadlá majú väčšiu kapacitu. Obidve lietadlá napríklad na ceste do Bruselu spotrebujú aj menej paliva, ako doteraz spotrebovali Jaky, a myslím si, že majú aj dvakrát väčší dolet, ako mali Jaky, to znamená, a stáli aj menej. Jeden Fokker stál 1,25, 1 250-tisíc eur, to znamená, tá cena bola naozaj veľmi nízka. Z môjho pohľadu obidve tieto lietadlá prezentujú tie potreby, o ktorých sme hovorili z pohľadu, že sú väčšie, majú väčší dolet, sú lacnejšie na spotrebu a prevádzku, a myslím si, že poskytujú adekvátne služby, ktoré nielen ústavným činiteľom, ale aj všetkým tým, ktorí budú potrebovať pomoc v prípade evakuácie, čo ste všetci boli svedkami už niekoľkokrát.
Pán prezident má, naozaj má pravdu pani Nicholsonová, naozaj mimoriadne veľké delegácie. A keď má chuť, tak sa do toho Airbusu, ktorý má 34 miest, vie zmestiť. Na cestu do Južnej Ameriky išiel Airbusom aj s pomerne veľkou delegáciou a zmestili sa a zvládli tú trasu tam aj naspäť. Do Izraelu je tá delegácia zjavne väčšia, možno má 60-70 ľudí, použili lietadlo s väčšou kapacitou.
A v tomto prípade opätovne nemala pravdu správa kancelárie pána prezidenta, pretože druhý Airbus, ktorý sme kúpili, má tú väčšiu kapacitu, takú zhruba, akú malo, má práve vymieňaný Tupolev. Ony sa veľmi podobajú. Súčasná výbava Airbusu je tá, ktorá je na tom lietadle, ktoré stojí na parkovisku, to, ktoré prichádza v lete po generálke a po všetkých tých opravách v cene 35 mil. eur, bude nahrádzať ten Tupolev, ktorý má tú kapacitu väčšiu, aj toto lietadlo bude mať minimálne dvojnásobne väčšiu kapacitu, od 70 do 92 tuším, a tú mobilitu, ktorú tam bude mať možnosť v rámci variability interiéru.
Čiže presne sme to vymenili podľa tých, ako bolo nastavenie starých, dve menšie lietadlá, dve väčšie lietadlá, podľa toho nastavenia, ako boli, tie lietadlá mali aj interiér, sú veľmi podobné s tými a tak, ako sme mali doteraz, takže nerozumiem tejto výtke, pretože vo všetkých parametroch sú tie lietadlá efektívnejšie, lacnejšie na prevádzku.
Ja vám poviem príklad. Airbus, keď letí z Bratislavy do Washingtonu, potrebuje natankovať v priemere okolo nejakých možno do 30 ton paliva. Pamätám si presný údaj Brusel – Washington 22 ton paliva. Brusel – Bratislava Tupolev 30 ton paliva, aby sme rozumeli tomu rozdielu. Jednoducho tučko bolo naozaj také, to žerie aj trávu pri ceste, takže to proste je ekonomický Airbus a jeden a pol Fokkra, už skoro dva Fokkre, sú lacnejšie v prevádzke ako jeden Tupolev, takže z tohto pohľadu to je určite ekonomicky výhodné.
Upozorňujem na článok, myslím, že Frankfurter Allgemeine Zeitung, ktorý v tom istom čase, keď my sme kupovali Airbus, 15-ročný Airbus, za 35 mil. po rekonštrukcii, generálke a obnove, kupovali 16-ročný Airbus od Lufthansy, nemecká vládna letka, ako doplnok. Bol to teda 16-ročný Airbus, mal dramaticky viacej nalietané ako my, veľkosťou to bol Airbus 321, my máme 319, čiže o niečo kratší, tam je o niečo väčšia kapacita, ináč sa tie lietadlá nelíšia, motory sú rovnaké, všetky ostatné veci sú identické, a tiež iba za rekonštrukciu a za opravu platila nemecká vláda 89 mil. To znamená, to, čo my sme investovali do štyroch lietadiel vynovených, po generálke, po všetkom, oni dali do jedného. Môžme sa uvažovať nad tým, aká forma pomoci Lufthanse v tom bola zakomponovaná, v tejto cene, ale na druhej strane platí, že určite nemôžeme označiť to, ako sa snažila teraz naznačiť pani Nicholsonová, že tam bolo niečo neefektívne. Všetci vedeli dopredu, sme tie ponuky oznamovali a myslím, že sme ich aj vyhodnocovali, čiže z tohto pohľadu si myslím, aj viacerí leteckí odborníci potvrdili, že sú to zdroje, ktoré zodpovedajú hodnote tých lietadiel, ktoré kupujeme, čiže to si myslím, že je správne.
Otázka malého Challengeru 605, ktorý tu naznačila pani Nicholsonová, áno, to je téma, ktorou sa môžme zaoberať. Je tu možnosť, že napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa uzatvára zmluvy so súkromnými organizáciami na prepravu orgánov alebo pacientov lietadlom, rovnako tak platia niektoré štátne podniky za navádzacie poplatky, tam je tiež potrebná nejaká výmena. Predpokladám, že tiež sa dozvieme od príslušných orgánov, že možno aj toto bude téma, ktorú budú riešiť, ale momentálne to u nás v rámci letky téma nie je.
Čo sa týka, už som odpovedal na všetky otázky takmer.
Áno, mali sme, keď hovorím, že všetci traja ústavní činitelia rovnaké postavenia a rovnaké práva aj vo vzťahu k Leteckému útvaru ministerstva vnútra, tak bol tu predseda parlamentu pán Pavol Paška, ktorý býval v Košiciach, ktorému ste vyčítali všetko možné, ale neletel domov do Košíc takýmto spôsobom, myslím, ani raz. Čo sa týka pána Pellegriniho, rovnako tak na Sliač vládnym lietadlom neletel a býval tam, mali tam trvalý pobyt, obidvaja tam bývali. To znamená, je to na rozhodnutí každého osobitne.
A tak, ako to tu niekto povedal, mám pocit, pán Blaha, že ak ide proste o zriedkavý prípad, ak ide o prípady, kedy sa vracia z dlhšej pracovnej cesty a nechá sa vysadiť doma, aby nemusel absolvovať potom po pristátí ešte cestu do Popradu, tak ja som nemal pocit, že by sme s tým niekto niekedy problém mali alebo že by to niekto kritizoval. Je to len naozaj ten ilustračný príklad, je ten let z Popradu do Košíc, kde teda na takúto vzdialenosť, ja si nepamätám, že by niekedy bola nejaká linka medzi Popradom a Košicami letecky plánovaná ani v časoch, keď tam nebolo diaľničné spojenie. Dokonca som presvedčený, že keby sme urobili test, tak tým autom je to rýchlejšie. Pretože než prídete na letisko, než nastúpite, než sa naštartuje, než sa naroluje na dráhu, než sa vystúpa, potom let samotný trvá naozaj možno nejakých 10 minút, 15, 20, potom znova klesanie, pristátie, rolovanie, pristavenie sa ku dráhe, letisko aj v Košiciach nie je práve v centre mesta, sa dohodnime, to znamená, mám taký pocit, že tým diaľničným privádzačom je to asi z môjho pohľadu možnože aj rýchlejšie. Čiže to už je tak mimo, mimo nášho úplne zrozumenia.
A ešte sa raz vrátim k tomu ohľadne toho náletu. Nám sa dramaticky zvýšil nálet, ja som rád, že pán prezident využíva toto lietadlo na pracovné účely v čo najšírnejšej miere a určite v lete, kedy dôjde k zámene s väčšou kapacitou aj v prípade Airbusu, tak aj tá efektivita oproti Tupolevovi výrazne vzrastie.
Mám pocit, že som odpovedal na všetky otázky, ktoré ste mi kládli. A z tohto pohľadu mne neprináleží to ani hodnotiť, ani ja som ani nemal zámer tou správou hodnotiť kohokoľvek, tak ako povedal pán poslanec Tomáš, tak v zásade išlo iba o suché odpovedanie na vašu otázku, kde mi 128 poslancov túto otázku položilo. A bol som aj dosť generálny a všeobecný, lebo som povedal, že nie je možné, aby som bol v niektorých veciach úplne konkrétnejší, pretože sú súčasťou výkonu našich funkcií, ktoré máme, ale ďalej sme to nikto nepomenovali.
Tá hystéria, ktorá vznikla, ako reakcie opozície v tomto smere, je vecou, ktorú som tiež nie úplne pochopil a nepamätám si v živote, že by tu bola nejaká konfrontácia s prezidentom v pléne. To, že tu prezident akože nie je, že je na zahraničnej ceste, to si nepamätám.
Keď ste tu lynčovali prezidenta Gašparoviča v súvislosti s vaším zlyhaním pri voľbe generálneho prokurátora, myslím, predovšetkým zlyhaním vtedajšieho vedenia Národnej rady, tak si nepamätám, že by pani Nicholsonová volala po tom, aby pán Gašparovič sa mohol prísť brániť voči tým útokom, ktoré ste tu prezentovali.
To znamená, najväčším problémom, ktorý u vás je, je proste strata pamäti, strata súdnosti a vyčítanie toho, vyčítanie toho, čo ste sami urobili. Pamätám si... (Reakcia z pléna.) Pamätám si v tomto prípade, pamätám si v tomto prípade, keď ste riešili ten let pani podpredsedníčky parlamentu vtedajšej, čo všetko ste boli schopní v tom čase proste porozprávať. A z môjho pohľadu, z môjho pohľadu, keby ste si pozreli svoje vystúpenia aj v tejto sále k tejto téme, tak by ste boli naozaj vo veľmi schizofrenickom postavení.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30.3.2017 14:19 - 14:23 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, v podobne priaznivom duchu, ako som hovoril na tú predchádzajúcu otázku, by som si teraz dovolil rozšíriť tú tému vyslovene na samotnú prognózu, ktorú publikovala Národná banka Slovenska.
Podľa marcovej prognózy našej centrálnej banky čaká ekonomiku Slovenska pozitívny vývoj. Ako som už spomenul, v roku 2017 by mal hrubý domáci produkt narásť a viac ako 3 % a vplyvom významných impulzov nových investícií do produkcie v automobilom priemysle očakáva banka zrýchlenie rastu ekonomiky na 4,2 % v roku 2018 a na 4,6 dokonca v roku 2019, čo je zásadné číslo. Informácie z trhu práce poukazujú na pokračovanie stále dynamickej tvorby pracovných miest, a to najmä v službách, ale aj v priemysle. Vplyvom tohto bol centrálnou bankou rast zamestnanosti pre rok 2017 odhadovaný o 2 %. Už dnes je miera zamestnanosti na rekordných číslach vôbec v rámci histórie Slovenska a trend miery nezamestnanosti mal byť opätovne klesajúci, pričom na konci roka 2019 by sme sa mali dostať historicky pod úroveň siedmich percent na 6,9 %, čo je vlastne v rámci samostatného Slovenska, myslím, aj rekord.
Národná banka Slovenska odhaduje, že naša ekonomika dosiahne svoj potenciál už koncom tohto roka. Slovenská ekonomika by tak v roku 2018 mohla začať vykazovať známky prehrievania a podľa centrálnej banky by pri uvoľnenej menovej politike v situácii prehrievania bolo vhodné stabilizovať ekonomické prostredie na Slovensku pokračovaním konsolidácie verejných financií. Ekonomický rast, implementácia výdavkových limitov a plná implementácia projektu Hodnota za peniaze by mali vytvoriť dostatočné zdroje aj na efektívne výdavky podporujúce dlhodobý rast hospodárstva. Na jeho účinnú podporu je potrebné zrýchliť aj tempo realizácie štrukturálnych reforiem.
Osobitne ma však teší vzťah rastu hrubého domáceho produktu k zvyšovaniu miezd a k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku. Reálnym mikroekonomickým dopadom, ktorý bude dôrazom vyššieho rastu, je očakávaný nárast nominálnych miezd o 4 až 4,6 % ročne v rokoch 2017 až 2019. Pripomínam, že čo sa týka nezamestnanosti, už v tomto roku Slovensko pokorí hranicu predkrízového minima, dokonca v roku 2019 by malo toto číslo klesnúť až na úroveň 7,7 %.
Prognózovaný údaj nás však stavia pred úlohu spojenú so zabezpečením dostatku kvalifikovanej pracovnej sily schopnej a ochotnej pracovať v našom priemysle. Početné signály zo strany zamestnávateľov totiž avizujú, že už v súčasnosti pred masívnym nábehom novej výroby v roku 2018 chýbajú na Slovensku tisícky zamestnancov. Kľúčovou úlohou vlády je aj aktívna práca so vzdelávacím systémom v smere čo najúčinnejšej transformácie kvalifikačnej štruktúry zamestnancov vo vzťahu k technickým odborom a taktiež musí vláda ešte aktívnejšie pristúpiť k aspoň čiastočnej zmene štrukturálnej nezamestnanosti v záujme využiť jej zvyšný potenciál čo najúčinnejšie.
Z pohľadu celkového hodnotenia prognózy Národnej banky Slovenska mi však nedá nespomenúť aj potenciálne riziká odhadovaného rastu, ktoré majú jeden hlavný menovateľ, ktorým je včera oficiálne oznámené vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. Očakáva sa, že sa dopady brexitu môžu dotknúť práve toho, v čom sme najsilnejší, teda automobilového priemyslu, ktorý tvorí viac ako jednu štvrtinu exportu Slovenskej republiky. Rokovania s Veľkou Britániou majú však viaceré scenáre od tzv. tvrdého brexitu až po zotrvanie Británie v zóne spoločného trhu, a preto si myslím, že súčasné prognózy potenciálneho prepadu hospodárskeho rastu na Slovensku v rozmedzí od 0,3 až 0,5 % sú ešte predčasné a budú v blízkej budúcnosti predmetom viacerých korekcií.
Na záver mi nedá nevysloviť potešenie nad tým, že v posledných rokoch sa ukazuje, že neoliberálny ekonomizmus nie je jediným receptom na vysoký hospodársky rast a prosperitu krajiny. Práve naopak. Ukazuje sa, že vyvážená sociálna politika s aktívnou a cielenou hospodárskou politikou vlády môže priniesť - a sami sme dôkazom toho, že aj prináša - oveľa úspešnejší model riadenia štátu a ekonomiky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.3.2017 14:19 - 14:19 hod.

Robert Kaliňák
Ja to vidím tak, že toto tu bola zmienená prognóza.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 30.3.2017 14:14 - 14:19 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, pozícia Slovenskej republiky na začiatku roku 2017 je hodnotená z pohľadu makroekonomiky ako veľmi dobrá, najmä keď ju vnímame v kontexte ostatných krajín Európskej únie či eurozóny. Podľa posledných aktualizovaných prognóz Národnej banky Slovenska a zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie je na Slovensku v roku 2017 a 2018 predpovedaný vysoký ekonomický rast s pomerne optimistickým výhľadom aj na ďalšie roky. Len pripomeniem, že Národná banka Slovenska počíta s nárastom hrubého domáceho produktu v tomto roku o 3,3 % a v budúcom až o 4,2 %. Najvýraznejším predpokladom je, samozrejme, príchod automobilového výrobcu Jaguar Land Rover a masívne investície slovenského Volkswagenu s paralelným rozširovaním dodávateľskej siete a rastom exportnej výkonnosti Slovenska, čo iba potvrdzuje správnosť a dynamiku politiky vlády Slovenskej republiky.
Dominujúcim prvkom súčasnej vlády sú silné sociálne priority, preto nás zaujíma najmä odraz uvedených makroukazovateľov na reálny život občanov. Dovoľte mi v tomto kontexte sústrediť sa na niekoľko vybraných indikátorov.
Prvým je, prirodzene, nezamestnanosť, ktorá ku koncu februára 2017 dosiahla 8,39 %, pričom si musíme veľmi jasne uvedomiť, že na tomto ukazovateli má výraznú zásluhu politika predchádzajúcej aj súčasnej vlády. Pri tejto miere nezamestnanosti Slovensko naráža na svoj limit, pri ktorom už aj napriek budúcemu rastu ekonomiky nezamestnanosť vzhľadom na svoj charakter nebude klesať príliš dynamicky.
Druhým faktorom, na ktorý trvalo vláda kladie dôraz, je rast reálnych miezd, pričom je potrebné zdôrazniť, že rast reálnych miezd na Slovensku o približne 4,8 % za uplynulý rok bol najvyšším za posledných desať rokov. Okrem toho je, samozrejme, potešiteľné, že zároveň popri mzde bol zaznamenaný rast finančných benefitov zamestnávateľov vo forme odmien či trinástych platov o 10 % a taktiež nárast nefinančných benefitov, ktoré boli oproti roku 2010 uplynulý rok poskytnuté päťnásobne vyššiemu počtu zamestnancov.
Je samozrejmé, že rast reálnych miezd nevyhnutne súvisí so základnou otázkou kúpyschopnosti ľudí vo vzťahu k spotrebnému košu. V tejto súvislosti sa musím vrátiť k spomínaným ekonomickým prognózam, ktoré pomerne jasne hovoria, že rast harmonizovanej inflácie, ktorá má zásadný vplyv na spotrebiteľské ceny, sa bude v roku 2017 pohybovať na úrovni 1,3 % a ani predpokladaný nárast inflácie pre rok 2018, čiže 1,9 %, nebude vyšší ako prognózovaný rast platov. Inými slovami, je nanajvýš uspokojivé, že životná úroveň občanov meraná reálnou kúpyschopnosťou jednoznačne rastie.
Nedá mi však taktiež nepoukázať na to, že predpokladom vyváženosti zvyšovania platov a zároveň pomerne nízkej inflácie je najmä nízka cenová úroveň energií, nízky nárast cien služieb a zároveň relatívne nízke ceny potravín. Asi nemusím osobitne zdôrazňovať, že práve týmto oblastiam vláda venuje osobitnú pozornosť. Je teda predovšetkým úspechom súčasnej politiky vlády, že sa nám darí zreálňovať pomer platov a cien na Slovensku.
Rád by som sa zmienil ešte o štvrtom faktore, ktorý však v ekonomických prognózach málokedy nájdeme. Vyspelosť spoločnosti v Európe aj vo svete je totiž odrazom jedného z kľúčových neekonomických indikátorov, ktorým je kvalita života obyvateľov. Myslím si, že súčasný a budúci ekonomický vývoj na Slovensku dáva predpoklady k tomu, aby sme otvorili diskusiu nielen o zavedení trinásteho platu, ale aj o masívnejšom zvyšovaní minimálnej mzdy, počtu sociálnych a nájomných bytov, v rozšírení sociálnych benefitov okrem iného pre matky s deťmi, sociálne a zdravotne postihnutých občanov či podpore verejnoprávnej kultúry.
Vážený pán poslanec, nechceme byť svedkami honby za makroekonomickými ukazovateľmi bez reálneho dopadu na peňaženky občanov, lebo túto cestu vláda nepokladá za správnu. Chcem vás ubezpečiť, že budeme dbať práve na to, čo je na ekonomike to najpodstatnejšie, a to reálny rast životnej úrovne obyvateľov našej krajiny a neustále zvyšovanie kvality ich života.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.3.2017 14:09 - 14:14 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, minulý týždeň, konkrétne 25. marca 2017, sa v Ríme pri príležitosti 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv konal summit vedúcich predstaviteľov členských štátov a inštitúcií Európskej únie. Z hľadiska procedurálnej stránky summitu predchádzalo neformálne stretnutie vedúcich predstaviteľov Únie dňa 10. marca, na ktorom bola dosiahnutá dohoda na elementoch Rímskej deklarácie ako výstupu z tohto podujatia.
Veríme, že summit vyslal jasné posolstvo smerom navonok, ale i dovnútra, hovoriace o hrdosti z dosiahnutých úspechov Únie za uplynulých 60 rokov a odhodlaní popasovať sa s problémami spochybňujúcimi dnes zmysluplnosť európskeho integračného projektu, o ktorom my nepochybujeme. Možno viacerí očakávali predloženie receptu na vyriešenie všetkých problémov, ktoré trápia Európanov. Nestalo sa však tak, pretože bežné problémy občanov a dôsledky dlhšie trvajúcich kríz nevyrieši jeden alebo dva summity, ani vyhlásenia, ale dennodenná poctivá práca každého z nás, pretože sme rovnako ako naši politickí lídri spoluzodpovední za to, v akej Európe žijeme, aké hodnoty a princípy vyznávame a ochraňujeme.
Táto zodpovednosť ležala aj na pleciach občanov Veľkej Británie, ktorí sa v referende rozhodli pohnúť smerom od spoločného projektu a vydať sa na samostatnú cestu. Tento moment bol však len povestným vrcholom ľadovca dôsledkov permanentných kríz, v ktorých sa Únia zmieta prakticky celé posledné desaťročie. Išlo o krízy ekonomické, migračnú krízu, o krízy a ozbrojené konflikty v bezprostrednom susedstve Európskej únie či dôsledky terorizmu osobitne bolestivo citeľné v mnohých členských štátoch, ktoré negatívne ovplyvnili jej súdržnosť. To všetko sa podpísalo pod spomalenie ekonomického rozvoja, oslabenie sociálneho piliera, neistotu vo sfére bezpečnosti a celkový pokles dôvery občanov v Európsku úniu.
Naopak, posilnili sa dezintegračné tendencie v členských štátoch, euroskepticizmus, extrémistické a populistické sily naprieč celým kontinentom.
Prvým krokom k náprave pre Európsku úniu preto bolo priznanie si krízového stavu, následná identifikácia jeho príčin a načrtnutím východísk z krízy postupne začať situáciu zlepšovať. A tento postup v Únii zabral. Až dva neformálne summity, a to bratislavský a rímsky, ukazujú cestu, ktorou sa máme teraz vydať.
Ako sa hovorí, všetky cesty vedú do Ríma, ale tá terajšia európska začala už v Bratislave 16. septembra 2017, kedy sa lídri po dlhých rokoch stretli za rokovacím stolom mimo bruselských budov.
Bratislavský summit ukázal, že ak chceme spolupracovať, dokážeme to v prospech všetkých. V Bratislave sme prišli s cestovnou mapou dielčích krokov na obdobie nasledujúcich šiestich mesiacov, ktoré mali priniesť okamžité pozitívne efekty na každodenné životy občanov Únie v oblasti ochrany vonkajších hraníc, garancie vnútornej bezpečnosti, boja proti terorizmu a posilnenia programov zameraných na boj s nezamestnanosťou mladých ľudí a podobne.
Rímsky summit uvedené prístupy a postupy potvrdil a načrtol dlhodobejšiu víziu Únie v jej 27-člennej podobe. Za posledný polrok bol urobený kus dobrej práce napríklad na kontrolovaní migrácie, ochrane vonkajšej hranice spustením rýchloakcie schopnosťou členských štátov vyslať pobrežnú a pohraničnú stráž do najviac zasiahnutých oblastí. Vnútorná bezpečnosť bola posilnená prijatím návrhu na kontrolu strelných zbraní, smernicou proti terorizmu a kontrolou osôb pri prechode vonkajšej hranice elektronickým systémom ETIAS. Viac ako 500 mld. eur bude do roku 2020 mobilizovaných na investície do energetiky, dopravy, zdravotníckej infraštruktúry, podpory malých a stredných podnikov v rámci Junckerovho investičného plánu.
Ďalšie konkrétne výsledky a úspechy boli dosiahnuté v oblasti jednotného trhu, napríklad zrušenie roamingových poplatkov, spektrum pre trh s 5G internetom, možnosť online obchodu bez geografického blokovania, uzavrela sa obchodná dohoda s Kanadou, prijali sme antidumpingové opatrenia na ochranu nášho trhu. To sú konkrétne výsledky bratislavskej cestovnej mapy, ktoré majú pozitívny priamy či nepriamy vplyv na život občanov Európskej únie.
Rímsky summit bol oslavným zavŕšením reflexie Európskej únie vo formáte dvadsaťsedmičky. Pripomenul prínos, významný úspech integračného projektu za 60 rokov jeho existencie a vyslal jasné posolstvo o pokračujúcej jednote dvadsiatich siedmich členských štátov Únie, ich odhodlaní pokračovať v budovaní tohto jedinečného mierového projektu na našom kontinente, i napriek jeho súčasným problémom.
Hoci má Európska únia mnoho nedostatkov a nie je dokonalá, je vôľa ich odstraňovať a veci zlepšovať. Čeliť vnútorným, ako aj vonkajším výzvam je pritom najefektívnejšie možné práve spoločne v rámci Únie. Bez dôvery občanov to ale nepôjde a práve preto sa o jej znovuzískanie musí Únia prioritne usilovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 30.3.2017 14:09 - 14:14 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú: minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, zastupuje ho minister obrany Peter Gajdoš, minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan, zastupuje ho ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, minister životného prostredia László Sólymos, zastupuje ho ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, minister zdravotníctva Tomáš Drucker, zastupuje ho ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, zastupuje ho minister financií Peter Kažimír, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini, ale naňho nie sú ani otázky.
Ďakujem pekne. Skončil som.
Skryt prepis