Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, sme opäť pri transpozícii smernice do nášho zákona, ktorý by, ale v mnohých okolnostiach už dnes je prísnejší, ktorý predovšetkým, sme sa snažili zavádzať už v roku 2012 mnohé opatrenia v súvislosti proti praniu špinavých peňazí alebo podvodov na daniach. Upravujú sa podmienky vykonávania starostlivosťou ku klientom a zavádzajú sa aj povinnosti dotknutých osôb identifikovať konečného užívateľa výhod, pričom u vybraných právnických osôb sa budú údaje o konečnom užívateľovi výhod uchovávať v Registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci vedenú Štatistickým úradom a následne poskytovať určeným subjektom. V tomto prípade si myslím, že ide o zlepšenie nášho prostredia, a myslím si, že aj pre väčšiu transparentnosť.
Ďakujem za podporu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, ja budem asi len veľmi stručný. Vyjadrím sa predovšetkým k tomu pozmeňujúcemu návrhu pána Dostála.
Pán poslanec, poviete, že ste boli v cele policajného zaistenia. Viete mi povedať kde? (Reakcia z pléna.) Na Sasinkovej? Na Sasinkovej. No, na Sasinkovej cela policajného zaistenia nie je. A toto je ten problém. Vy proste si prečítate nekriticky stanovisko pani ombudsmanky a v zásade spletiete dve veci dokopy. Tu, myslím si, že pre, častokrát aj my s tým máme problém, aby sme dopodrobna rozlíšili, kto je predvedený, kto je zaistený, kto je zatknutý, kto je zadržaný, lebo minule som to vysvetľoval, že slová podľa slovenskej gramatiky synonymné v zásade alebo sa veľmi podobajúce, alebo v nás vyvolávajúce tú istú vec z pohľadu právneho to isté neznamenajú. A cela predbežného zadržania alebo zaistenia je v Bratislave predovšetkým, alebo teda nie predovšetkým, ale na Februárke, alebo teda bývalej a dneska je to Račianska, ostatné sú presne tie priestory, ktoré sa hovoria, že sú to, o ktoré označuje pani ombudsmanka za vyhradené priestory, takže určite každé policajné oddelenie sa snaží mať priestor, v ktorom je niekto dočasne, dočasne umiestnený, než sa začnú robiť niektoré úkony, ťažko povedať, ktorý typ a pre ktorého človeka sú určené. Za iných okolností vlastne by mohol byť rovnako tak umiestnený v aute, či už spútaný, alebo nespútaný, alebo ďalších vecí podľa toho, ako samotné jeho správanie, ako je závažnosť jeho konania.
Čiže tých, to spektrum tých vecí je obrovské, my sme povedali jasne, že na každom policajnom oddelení chceme mať takýto priestor, ktorý vytvoríme, ale ktorý by nemusel byť, vyzerať tak, ako ste sa s tým vy oboznámili napríklad, ale môže to byť aj kancelária policajta, len tam je presne ten problém, že vy musíte zaistiť, aby sa nestretli niekedy svedkovia, aby sa nestretli tí, ktorí podali trestné oznámenia a tak ďalej. Takže z tohto uhlu pohľadu je tá vec omnoho komplikovanejšia, ako sa na to pozerá úrad ombudsmana, ktorý si presne toto poplietol, ktorý proste zmiešal, že všetky policajné útvary majú mať cely polica..., cely policajného zaistenia a tie majú vykazovať tie znaky, ktoré sú na ne kladené. Ale to nie je nevyhnutné, pretože do ciel policajného zaistenia smerujú predovšetkým ľudia, u ktorých je predpoklad, ak vynechám §, ods. 2 § 42, zákon o Policajnom zbore, kde je to jasne dané na základe procesných úkonov, ktoré sa týmto procesným úkonom v najbližšej dobe podrobia. V opačnom prípade to nemá význam, pretože tých úkonov je tam omnoho viacej.
Čiže to je prvá reakcia, takže tá správa mala vážne chyby, my sme na ne reagovali, my sa podľa nich v niektorých prípadoch riadime, samozrejme, pre nás sú rozhodujúce aj odporúčania výboru, ktorý chodí pravidelne monitorovať takéto naše zariadenia, z Európskej rady, alebo Rady Európy, aby som bol úplne presný.
A potom je aj tá druhá vec, že aj ten incident, ktorý ste popisovali, na námestí pri Prezidentskom paláci sa proste tak nestal, a my sme si to už dvaja tisíckrát vydiskutovali. A vy viete, že prvý, kto zaútočil na nich, bol jeden z tých vašich ľudí, ktorí ste tam potom stretli, to video o tom jasne hovorilo. Tá reakcia, ten útok fyzický útok na jedného z tých, ktorí vítali svojho prezidenta, bol s našej strany, alebo slovenskej, keď to takto poviem, potom čo vytrhol nejaké letáky niekomu. To bola priama reakcia na to vytrhnutie letákov, to je priamo na tom videu. Čiže v podstate dovtedy polícia nemala dôvod zakročiť a túto, by som povedal, demagogickú stránku veci už hovoríte desať rokov, lebo to už je desať rokov, to tak je na tom videu to bolo a priznal si to aj ten človek, ktorý prvý zaútočil na toho človeka. A to tak aj bolo. Čiže ten videozáznam proste bol v tomto prípade absolútne presvedčivý a myslím, že len snaha to podať politicky bola iná. Trošku to poškodilo tomu záujmu mierovo a, a pokojne demonštrovať proti čínskemu prezidentovi.
Čiže po prvé je ten návrh nad rámec, tým pádom v podstate aj procesne je neprijateľný a po druhé je absolútne nesprávny, pretože vychádza zo zlého predpokladu, jeho všetky vývoje aj tá správa pani ombudsmanky, nakoniec k tomu sa viackrát stalo, že v správe ombudsmana bolo niekoľko zásadných faktických chýb, pretože bol vedený myšlienkou niečo povedať, a nie myšlienkou niečo naozaj nájsť, a preto vlastne aj tieto návrhy sú vlastne nesprávne. A v tomto prípade v mnohých okolnostiach mal pán poslanec Baška pravdu, pretože tam nebývajú umiestňovaní ľudia, ktorí sa správajú slušne, ktorí nekladú odpor alebo neohrozujú ďalších svedkov alebo iných ľudí, ktorí sa nachádzajú na policajnej stanici. Takže keď chcete, môžte, kedykoľvek ste vítaný a ja som vám to už viac krát navrhoval, či priamo si vykonať zmenu v policajnom aute v pohotovostnej motorizovanej jednotky alebo stráviť nočnú zmenu na ľubovoľnom policajnom oddelení, napríklad to, ktoré poznáte, zo Sasinkovej alebo hocikde inde, kde si môžte pozrieť, kto tam býva umiestnený. Aby ste to vedeli nielen sprostredkovane z tej správy, ktorá bola vyslovene tendenčná a aj nesprávna, ale aj priamo zažiť tú prácu, s čím sa policajti potykajú a s kým pracujú a kam ho umiestňujú. Jednoducho v momente, jak v niektorých prípadoch zlyhajú, sú tu niektoré úteky viac alebo menej slávne, a vtedy zase sme odvolávaní a kritizovaní za to, že ako to, že sme nedokázali niekoľkonásobného páchateľa krádeže nejakým spôsobom ustriehnuť. A to sú presne tie veci, kedy musí byť niekto spútaný alebo pripútaný k nejakej veci, z ktorej sa nedokáže odpútať, ktorá bola kritizovaná práve pánom, pani ombudsmankou.
A posledná vec, ak by sme mali každého z nich strážiť bez toho, aby bol nejakým spôsobom obmedzený, potrebujeme minimálne dvoch policajtov a tam zase kritizujete, že máme veľa policajtov na počet obyvateľov, skrátka človek si nevie z tohto stanoviska tak úplne, úplne vybrať.
K tým druhým stanoviskám, ktoré sa venovali vecne k tomu, o čom návrh tejto novely je, musím povedať, že to nie je určite šikana, že to nie je ani nič podobné, ktoré by smerovali k tomu, o čom hovoríte, lebo jedna vec je zbierať údaj, druhá vec je zneužívať, na to je tu špecialista jedna liberálna strana, Sloboda a Solidarita, ktorá vždy takého informácie zneužívala a zneužíva ich naďalej, doteraz, pravidelne to robí.
Ale druhá vec je, že my to robíme dlhodobo, PNR pre nás nie je nič nové, PNR v mnohých prípadoch my zamieňame aj iných krajín, nielen s Európskou úniou. To vlastne prvé výmeny týchto údajov začali už v roku 2008 v súvislosti so Spojenými štátmi alebo Kanadou, takže to nie je nejaká novinka, faktom zostáva, že pre nás je veľmi dôležité, aby sme mali šancu spätne dopátrať osoby, akým spôsobom sa pohybovali, a v nich potvrdiť kontakt na rizikové krajiny, alebo nie. Najpodstatnejšie sú lety do rizikových krajín, takže v tom je účel toho a desať rokov to tu rozoberáme a po desiatich rokoch sa to konečne do parlamentu dostalo. A my sme boli jedni z iniciátorov, my považujeme to za vec, ktorá nie je zásahom do tých práv, ktoré by sme nazývali my ľudskými právami, pretože to, že ukazujete občiansky preukaz, alebo pas na hranici, je, myslím si, že absolútne zrejmé, a tento údaj sa zbiera aj dnes, pre nás je dôležité, aby sme pred príletom do Európy už ten zoznam ľudí mali a vedeli zakročiť skôr, ako nám ten pas ukáže. Možno sa na to pripraviť alebo urobiť nejaké opatrenia. Čiže nie je to úplne presné to, o čom, o čom hovoríme, myslím, že je to taká väčšia miera prevencie, lebo to, čo ma najviac nebaví, je to, že stane sa teroristický útok a do 48 hodín vieme všetko o ňom, kde študoval, kam chodil, kadiaľ sa pohyboval, s kým sa stretal, aj že bol v nejakom zozname a že ho vlastne aj niektoré polície poznali. No to je super. Čo keby sme tieto informácie dokázali mať predtým, než sa ten útok stane? A to je to, k čomu sa snažíme smerovať, aby sme niekedy dokázali zakročiť aj preventívne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Dámy poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona o Policajnom zbore sa predkladá upravenie smernice európskeho, Európskej únie smerom k prebratiu tzv. PNR, to znamená zoznamu leteckých prepravcov a zoznamu pasažierov, ktorých prepravujú, v súvislosti s bojom proti terorizmu a s okolnosťami, ktoré donedávna bránili k možnej monitorova..., možnému monitorovaniu nebezpečných osôb. O tejto téme sa hovorí už viac ako 10 rokov, v podstate od prvých útokov v Londýne v roku 2005, konečne sa to dostáva do života. Myslím si, že je to veľmi efektívne riešenie, akým spôsobom chrániť našich občanov pred možným nebezpečenstvom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja nebudem dlhšie zdržiavať, pretože tento zákon bol predmetom širokej diskusie aj vo výboroch, v niektorých prípadoch padli aj pozmeňovacie návrhy, bola tu predovšetkým iniciatíva Združenia miest a obcí, aby sa niektoré praktické aplikačné veci upravili v novom návrhu zákona, takže ja dám priestor predovšetkým poslancom, aby sa v tejto veci bližšie vyjadrili. Z môjho pohľadu išlo o niekoľko úprav, ktoré mohli umožňovať do budúcna záchranu niektorých obcí, ktoré dlhodobo nemajú svoje vedenie, ale rovnako tak aj otázka úpravy odmien a ďalších vecí, ktoré sa stretli so širokou diskusiou v parlamente a preto vlastne aj v tomto prípade ako predkladateľ návrhu chcem dopredu povedať, že mnohé z návrhov poslancov budeme akceptovať, práve pretože vychádzajú zo skúseností zo samotných samospráv. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy poslankyne, páni poslanci, vy páni poslanci, ktorí ste vystupovali v rozprave, skúsim to sformulovať tak, že, alebo rozdeliť obidva prejavy pána poslanca Mizíka, aj pána poslanca Schlosára.
Pán poslanec Mizík de facto prezentoval politiku, ktorú vaša strana vlastne prezentuje pravidelne a na to máme demokraciu, aby každý mohol povedať slobodne svoj názor. Pán poslanec Schlosár sa snažil do toho zapojiť aj vecné argumenty, ktoré nám ale trochu nesedia, a aj vo faktickej pani poslankyňa Grausová. Ak si spomeniete, ešte pred naším členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii sme bojovali ako Slovensko o to, aby nás najprv uznali v roku ´93. Potom sme sa všetci snažili, aby sme mali zrušenú vízovú povinnosť, aby sme vlastne to, čo najviac občania chceli v roku ´89, to znamená slobodné voľby, slobodu cestovania a všeobecne zrušenie všetkých obmedzujúcich pravidiel komunistickej strany. A jeden z nich boli práve možnosti cestovania, štúdia, ale aj práca v zahraničí.
Keď zoberieme tých 300-tisíc, o ktorých hovoríte, čo tak nám nejako vyjde niekde na úrovni okolo 6-7 %, patrí to medzi najnižšie číslo v Európskej únii. Nie sme teda nejakí veľkí cestovatelia, pretože aj krajiny ako Nemecko alebo Anglicko, o Írsku ani nehovoriac, majú ďaleko väčší počet svojich občanov za prácou v zahraničí. A práve toto sme veľmi chceli a preto vlastne Slovenská republika pristupovala k jednotlivým bezvízovým dohodám s jednotlivými štátmi ešte predtým, než sme vstúpili do Európskej únie.
A to, čoho sa tak strašne bojíte, teda ľudia, ktorí majú vzdelanie a ktorí, dajme tomu, chcú u nás študovať, keď už nehovorím o tých vedcoch z tretích krajín, ja vám to poviem naopak, pre mňa sú tretie krajiny aj Ukrajina, ale aj Bielorusko, kde od aj dnes mnohých lekárov, ktorí chýbajú na východe Slovenska, nie je to o tom, že je niekto nezamestnaný, pretože nezamestnaných lekárov asi veľa nie je. Naopak sú obce, ktoré sa nevedia dostať k lekárskej starostlivosti, lebo jednoducho všeobecného lekára ku nim dostať nevieme. Takže aj taký lekár, ktorý u nás vyštuduje z Ukrajiny a bude tu chcieť pracovať, tak určite nejaký ten priestor by mohol dostať.
Čiže netreba sa na všetko pozerať tak všeobecne a jednorazovo a rovnako tak platí, keďže už máme tie bezvízové kontakty s Európou už od roku ´93, mnohé, tak takisto platí, že občania týchto štátov ku nám môžu tiež prísť a mnohí potom neskôr, keď už sme vstúpili do Únie, aj študovať a pracovať. Nemusia to byť len ekonomickí migranti z Afriky, pretože tam platia nejaké pravidlá, predovšetkým bezpečnostné. Na to, aby mohol vôbec prísť, musí prejsť bezpečnostnou previerkou, našou. To znamená, nie je to úplne tak, že sme absolútne bez akýchkoľvek možností, pretože tie stále zostali. Len platí to pravidlo, že čo urobíte voči občanom Európskej únie, ktorí sú nebezpeční, keby to tak bolo, ako hovoríte?
A práve to je ten dôvod, pre ktorý sa snažíme veľmi podrobne monitorovať všetkých, ktorí sú u nás a nie sú občanmi Slovenskej republiky, nakoniec aj v mnohých prípadoch aj občanov, aj my sme si sami sebe niekedy nebezpeční, ale aj vďaka tomu, aj tej politike, ktorú robí vláda už viac ako desať rokov, tak patríme medzi najbezpečnejšie krajiny. Dočítali ste sa v poslednom prieskume alebo teda v zverejnenom indexe, že Slovensko je tridsiatou najlepšou krajinou na život vo svete, ale v oblasti bezpečnosti sme už osemnásty, a to je pre nás určitá pozitívna vizitka v tom, že aj k takým výzvam, o akých ste hovorili, sa vieme postaviť k tomu, aby sme zagarantovali bezpečnosť na Slovensku. A ja sa teraz opýtam, a to si musíme dať na váhu, že keď máme dajme tomu nejakú zahraničnú spoločnosť, v ktorej bude 90 % pracovať Slovákov a 10 % ich už nebudú vedieť zohnať, pretože v niektorých regiónoch ten problém proste je, čo sa rozhodneme? Pripraviť o prácu tých 90 % Slovákov alebo tam za podmienok, ktoré nebudú výhodnejšie ako zamestnávanie Slovákov, zamestnáme tých, aby sme tú fabriku udržali? To je otázka, na ktorú si budete musieť pri tej politike, ktorú teraz presadzujete absolútneho čohokoľvek odmietania, zodpovedať.
Keď hovorila pani poslankyňa Grausová o tom, že do posledného Slováka, ktorý bude nezamestnaný, tak sú ľudia, ktorí nechcú pracovať, niektorí, ktorí nikdy nebudú pracovať, ale platí pravidlo, že chceme teda riziko ohrozovať, lebo tá politika vlády viete, aká je. To je sociálny dumping, ktorý po slovensky znamená, že nie je možné, aby bolo pre akýchkoľvek investorov, či domácich alebo zahraničných, výhodnejšie zamestnávať cudzinca ako Slováka. To je základ. Pretože keby ich mohli zamestnávať za nižšie peniaze, tak samozrejme zoberú tie miesta, o ktorých hovoríte, ale dneska tá situácia taká nie je. Voči nemu sa intenzívne bojuje. Je len otázka, či ak je tu fabrika, ktorá má tisíc zamestnancov, má 900 Slovákov a 100 jej chýba, lebo už nevie proste nájsť, či ju necháme odísť a pripravíme tak o zamestnanie 900 Slovákov len preto, lebo máme tento postoj, o ktorom vy hovoríte. To je všetko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ako som už hovoril, týmto návrhom predovšetkým transponujeme európsku smernicu, ktorá má zjednodušiť vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín predovšetkým na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov a ďalších vzdelávacích projektov. Vo väčšine prípadov teda ide o aktualizáciu platného ustanovenia. V zásade nevyhnutné zmeny, ktoré sme zapracovali, súvisia s mobilitou práve výskumných pracovníkov a ich rodinných príslušníkov. V tomto prípade v novele zákona o pobyte cudzincov sa upravujú aj niektoré aspekty z aplikačnej praxe a zmeny sa dotýkajú najmä inštitútu tolerovaného pobytu, z ktorého sa vypúšťajú niektoré kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín a presúvajú sa do nových ustanovení o zotrvaní štátneho príslušníka tretích krajín na území Slovenska, čo viac zodpovedá statusu týchto osôb.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Nechcem vás zdržiavať (smiech v sále), ale nechcem, aby ste mi vyčítali (smiech v sále), aby ste mi vyčítali, že nereagujem na vaše faktické poznámky a dve minúty by na to teda naozaj nestačili, ale naozaj robím to, verím, že poslednýkrát.
No, prvým bol pán Matovič. Pán Matovič dlhodobo v zásade je takým, taký schizofrenický prístup k samotnej politike, nevie, či v nej chce byť, v nej nechce byť, či do nej išiel preto, aby zakryl všetky svoje daňové podvody, ktoré napáchal.
Ale v zásade, ak si pamätáte náš prvý konflikt, ktorý sme mali, bolo, že keď som mu povedal, že ten, kto pašuje, je pašerák, ten, kto neviem, čo robí, je to a on na to reagoval vulgárnym slovom.
Vtedy sme ešte nevedeli, že vlastne to je princíp politiky, že oni nemusia vysvetľovať. Oni, im proste stačí, keď budú nadávať a čím hrubšie slovo použije, tým lepšie. Zistil niekde, že treba tykať, že to vyzerá tak akože odvážnejšie, že on je chlap, že on je hrdina. Tak tyká. Tak tyká premiérovi, tyká všetkým, nadáva im do zlodejov, do všetkého.
No, neznížim sa na vašu úroveň, pán Matovič. Len ma zabáva, že ten Kovošrot, o ktorom hovoríte, bol z roku 2000. Pred chvíľou sa tu rozčuľovala pani Zemanová, že som spomínal niečo z roku 2005 a to som spomínal hlavne preto, že predmetom dnešného odvolávania sú kauzy, kauzy z roku 2009, tak som si dovolil tiež ísť do toho istého času z pohľadu SaS, že čo všetko narobila.
No ale keď prvýkrát mi nadával pán Matovič v súvislosti s Kovošrotom, tak mal majetok len 50 mil., teraz má už 150 mil., ako som si vypočul v jeho, čiže napriek tomu, že tá firma dnes neexistuje, tak majetok jej zjavne rastie. Treba rozhodnúť, koľko to je.
A ešte pri tom úplatku, o ktorom stále hovorí, ešte pred rokom som zobral milión úplatok a teraz už iba 600-tisíc. Tak neviem, že ako, prečo to vyklesalo za to obdobie, čo stále pán Matovič hovorí. Ale on veľmi dobre vie, že klame. On veľmi dobre vie, že klame a on si povie, že však tí ľudia mi to uveria, to celé tak dám, celé to proste vymyslím, pretože napriek tomu, že existujú nejaké realitné portály a všetky ostatné veci a neustále, čo hovorí o tom, o tom úplatku pri platení nájomného, na ktoré má premiér nárok zo zákona, ale platí si ho sám, tak vlastne nájdete na všetkých realitných portáloch najdrahší nájom zhruba na úrovni 5 500 eur za 700-metrovú obrovskú vilu s obrovským pozemkom. Ale byt sa dá prenajať za 7-tisíc, lebo si Matovič povedal, dá sa za 7, tak bude za 7.
Hej, a on chce od toho odpočítať číslo, aby mu to sedelo, a to je v podstate taká tá jednoduchá jeho matematika, ktorú zjavne uplatňoval vo svoje firme. Lebo tak to je.
A on nemá problém povedať, že, a nikto ho s tým nekonfrontuje, pretože však načo, to už je otázka médií, že on povie, no ale my sme boli s Nemeckom v colnej únii, keď ja som bral ten tlačiarenský stroj, a nebolo o treba cliť. Ja neviem, ale budem rád konfrontovaný s odborníkmi z tejto oblasti, pán Jurzyca mi to možno odpovie.
My sme s Nemeckom v colnej únii až vstupom do Európskej únie, to bol rok 2004, a vy ste ten stroj priviezli v roku 2002, pán Matovič. Čiže verejnej ste sa priznali, že to prvé, čím ste začínali voči štátu, bolo, že ste prepašovali stroj, to je fakt. To sa tu riešilo.
Neustále tu útočíte na Roberta Fica, že on povedal nejaké veci v súvislosti s vaším daňovým tajomstvom. A pritom vo vašej tlačovej konferencii, ktorú ste urobili v prvý deň po tom, čo vlastne vyplávalo na povrch, že ste daňový podvodník, ste povedali, veď to je všetko staré, veď to sa tu desať rokov vie. Pustili ste video dokonca, kde to vtedy hovorila, tuším, pani poslankyňa Zmajkovičová o tom všetkom. Tak jak, keď sa všetko desať rokov vie, to vie byť daňovým tajomstvo, keď to všetci vedia?
To znamená, veď o daniach tu hovoríte vy stále, o všetkých daniach, o všetkých vratkách, tam už to daňové tajomstvo nie je?
O mojich peniazoch na účte hovoríte, že to tiež už nie je bankové tajomstvo.
Tak ja nerozumiem tomu, tak buď to je, alebo nie je. Ja si myslím, keď je raz niečo verejné, už je to zbytočné, ja tiež už nehovorím, že teraz vlastne nehovorte o mojom bankovom účte. Hovorte o ňom, len, prosím, hovorte o ňom ako o celku, o tom, že jedným smerom išlo 430-tisíc, a nie to, čo si vymýšľate stále. Napriek tomu, že realita je iná, podľa pokynu velenia proste budem hovoriť stále jedny tie isté nezmysly.
Takže vrátime sa k tomu, že, viete, pán Matovič, ani Robert Fico, ani ja sme nikdy deň pred daňovou kontrolou nepreviedli firmu na bieleho koňa. Vy dneska hovoríte, keď o vás tento biely kôň hovorí, že ste ho oklamali, že nikdy ste mu žiadne peniaze nedali a ani on vám žiadne peniaze nikdy nedal, čo teda jednoznačne preukazuje, že to je fiktívny obchod len na to, aby ste sa vyhli daňovej kontrole, tak potom vytiahnete, že to bol trojnásobne trestaný človek, že ako môžte počúvať trojnásobne trestaného človeka.
No a to takéhoto človeka ste zamestnávali vo firme? A takému človeku ste išli zveriť svoje srdce za 120 mil., trojnásobne trestanému človeku, ste si mysleli, že má 120 miliónov? To komu chcete nahovoriť, myslíte si, že naozaj sú všetci takí hlúpi?
A naozaj to je pravda, pán Matovič, že vždycky poviete všetkým, že „a pôjdeš do basy“ a „my ťa zavreme“ a všetky tieto veci.
Pán Matovič, viete, skutočne ťažko je súťažiť so psychopatom (smiech v sále), to proste sa naozaj nedá. Ale pravda je tá, že ak niekto namočí do daňového podvodu vlastnú mamu, to je proste smutné. To je jedno, že či ste daňový podvodník, ale vy ste neváhali na podvod použiť vlastnú mamu, väčšiu hanbu som v živote neurobil. Taká neúcta k vlastným rodičom je nepochopiteľná.
Vy ste proste tvrdili, že ona bola schopná najazdiť 223-tisíc kilometrov, a keď sa vás daňováci na to opýtali, že teda jak je to možné, ste povedali, že vy neviete, lebo že vám nedala papiere od toho. (Reakcia z pléna.) Potom vám to prišlo divné. Nie, nie, nie, tak to bolo. Potom vám to prišlo divné, povedali ste, to ja som jazdil s ňou. Ja som jazdil s ňou.
Ale viete, pán poslanec, STK-čka hovorí jasnou rečou, auto v čase, keď ju pridával pán Viskupič, tú Fabiu, mala najazdených niečo málo cez 180-tisíc, teraz má nejakých 201-tisíc podľa STK-čky. Ale vy tvrdíte, že, ale už má 12 rokov alebo 13, to auto bolo používané, a vy tvrdíte, že najazdila za rok 223. Tak klamete alebo neklamete? Oklamali ste ten štát o 2 mil. alebo neoklamali?
To znamená, že toto je proste fakt, toto sú fakty, ktoré sú na internete verejne dostupné zdroje, navyše to potvrdil aj váš zamestnanec, ktorý povedal, že ste v živote na Fabii nejazdili.
Takže vy ste proste spáchali trestný čin daňového podvodu a vybavili ste si to, keď ste prišli prvýkrát do vlády presne tým výkrikom a teraz máte to šťastie, že ste, že to máte proste premlčané. Ale to konštatovanie „sa trestný čin stal“ tam jednoznačne je.
A z toho sa naozaj nikdy nedostanete a či proste použijete všetky možné nástroje zneužitia moci na to, aby ste zastrašili všetkých policajtov, prokurátorov, vyšetrovateľov, politikov, to je jedno, to je proste fakt. A s týmto svedomím musíte žiť, že ste do daňového podvodu namočili vlastnú mamu, ktorá o tom, predpokladám, ani nevedela.
To znamená, toto je výpoveď o vašom charaktere, že celú svoju politiku a prečo útočíte na SMER a na vládu napriek tomu, že ste ma niekoľkokrát v mojej kancelárii prosili, aby som vám vybavil stretnutie s Ficom, aby ste sa ospravedlnili, to tak proste je. (Reakcia z pléna.) To je proste fakt. Avšak to je, to je famózne, proste to tak je. A v zásade vám to bolo ľúto, len proste neoklamete niektoré fakty, to sa proste nedá.
A teda nielen to, že ste prepašovali stroj, že ste si kupovali falošné faktúry z Košíc na tlačenie a tlačili ste to na svojom stroji atď., to sú všetko veci, ktoré sú známe. Aj pôvod vašich peňazí je taký vtipný, ale to vy viete, ako to bolo. Vy viete, ako to bolo, vy viete, ako to bolo. (Reakcia z pléna.) A ja si myslím, že raz určite... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pardon. Môžem, môžem vás poprosiť všetkých, veď si to nechajte na faktické poznámky. (Reakcia ministra.)
S vami sa teraz nerozprávam, vám som sa ospravedlnila, že prehováram tuto k plénu, pán minister.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Dobre. Ďakujem pekne.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, nevykrikujte, nechajte si to na faktické poznámky.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
(Reakcia z pléna.) Však reagujem na faktické teraz, tak jaké ďalšie faktické.
Takže z môjho pohľadu, z môjho pohľadu proste nielenže celé svoje podnikanie založil na podvodoch so štátom. Áno, bez pochyby pán Matovič platil nejaké dane a neplatil ich málo. Ale zjavne ich mal platiť viac a zjavne on je známy tým, že si za korunu nechá vŕtať koleno, ale, ale pravda je taká, a to v tom dobrom hovorím, pravda je taká, že to malo byť viac a je to jasné, pretože voči tomuto hovoria jasné verejné fakty, žiadne daňové tajomstvo. Jedna obyčajná STK-čka, ktorá potvrdila, že to auto to proste nikdy nenajazdilo. Alebo teda váš bratranec stočil kilometre, to je ale tiež trestný čin, to si môžte vybrať, ktorý z vás, Viskupič alebo vy? Čiže to je druhá vec.
No a vrátime sa k tomu, že colná únia tiež v tom čase nebola, takže bolo na to potrebné uvaliť clo, na ten stroj, ale to všetko je dávno premlčané. Ja by som sa k tomu nevracal, keby ste sa vy nevrátili do roku 2000, kde už teda tisíc, neviem koľko miliónov sme už zarobili všetci na Kovošrote.
K tomu vám poviem iba jediné, pán Matovič. Kovošrot sa odohral v roku 2000 a vy ste mali na to 8 rokov, aby ste s tým niečo urobili, aby ste to vyšetrili, aby ste sa na to pozreli. Ani... (Reakcia z pléna.) Nie, s vašou, s vašou, keď bol proste, keď bol pán, keď bol váš kolega Daniel Lipšic minister spravodlivosti, aj keď bol minister vnútra. A práve preto je to vtipné, lebo však ste to aj prešetrovali, akurát ste zistili, že je všetko v poriadku.
No, ale poďme teda k nejakým serióznejším poslancom, ktorí naozaj mali aj vecné pripomienky.
Pán poslanec Galko, no toto je presne tá vaša neznalosť problematiky a môžte, samozrejme, tiež používať invektívy, ja som to presne povedal. Že keďže neviete reagovať na to všetko, čo ste proste počas obdobia SaS-ky vo vláde ukradli, zdefraudovali, zlomili ústavu cez štyri kolená atď., tak budete používať vulgárne urážky, lebo vy ste strašne čitateľný.
Ale pravda je aj tá, pán Galko, že jedinú zločineckú skupinu, ktorú ste rozložili počas vašej vlády, tu pán Grendel to potvrdí, boli piťovci. Je tak? Vraždy Mikuláša Černáka sa začali stíhať po roku 2006. Takáčovci, sýkorovci, všetci ostatní sú v base práve po začiatku, počas vlády SMER-u. Ale to nehovorím, že som to urobil ja. Ja som si nikdy tieto, tieto zásluhy nerobil. To preto, že tu spomínate, vám to musím, vás opraviť.
Prvé 20-ročné tresty pre organizované skupiny boli udelené, nielen udelené, ale aj tá skupina bola zatvorená, senecká vetva sýkorovcov. To bolo prvé, čím sa začalo. A, samozrejme, dovtedy, než sme prišli, bol Černák obvinený len z daňového alebo colného podvodu v súvislosti s nejakým autom, ktoré doviezol, mal 6 rokov vtedy. Však vďaka aj za to, samozrejme. Ale až potom sa začali stíhať jednotlivé vraždy. Takže nehovorili ste pravdu, ale to už je, samozrejme, vašou pracovnou metódou.
No ale vráťme sa k tomu, pán Galko, že povedzte mi úprimne, sedí tu, doteraz tu bol aj Jaro Baška, bývalý minister obrany. Pamätám si, ako ste urobili tlačovú konferenciu, že ste vykrikovali: A Baška chcel ukradnúť rekonštrukciu vrtuľníkov a modernizáciu, chcel dať 27 mil. na 10 vrtuľníkov, teda a 2,7 mil. na vrtuľník. To je zlodejina, to je smerácka zlodejina a neviem čo všetko. Zrušili ste to. A vy ste dali opraviť 4 vrtuľníky za 16, to znamená 1 kus za 4 mil. Nehovoriac o tom, že keď prišiel minister Glváč, tak vlastne tie veci tam boli nakopené v hangári a nikdy neboli nainštalované na tie vrtuľníky.
Povedzte mi, a doteraz tie vrtuľníky nemôžu lietať, niektoré z nich, presne pre tú vašu opravu. Povedzte mi, ak chcel minister Baška ukradnúť 2,7 mil. pri rekonštrukcii vrtuľníkov, koľko ste ukradli vy, keď ste ho rekonštruovali za 4 mil.? To mi povedzte.
Že naozaj vás hanba neplieska, vôbec niekoho z niečoho ešte obviniť.
O tých gumách, ktoré ste nakúpili, ktoré sa nedali použiť na žiadne auto, lebo také auto proste v rezorte nemáme, to proste už ani nespomínam, o 2 mil., ktoré išli do počítačovej siete bez súťaže, len tak bez ničoho s vaším osobným podpisom, to sa tu tiež nebudem k tomu vracať.
Ale viete, vy ani slovo neviete dodržať. Pamätáte si, keď ste s obrovskou pompou riešili, sa nakúpili gumové člny, ku ktorým sa nekúpili motory, pamätáte si to? Napriek tomu, že som nebol ministrom obrany, tak teda ja som bol z toho obvinený. A sľúbili ste, že mi pošlete pádlo k tomu člnu. A nedošlo. Nikdy. Asi ste ho niekde speňažili.
Ešte, ešte je, taká vtipná storka je k tomu, on si to vypýtal od Martikána. (Smiech v sále.) Hej, že chcel proste pádlo, že pošlú, ale mu to Martikán podpísal, no však ministrovi, Martikán je z Dukly, hej, čiže on to podpísal, tak pravdepodobne v momente, keď získalo to pádlo taký dobrý podpis takého famózneho športovca, tak už nebolo určené pre opozíciu. Ale to už len ako na odľahčenie taká bočná story k tomu, ako sa to celé stalo.
Čiže, pán Galko, vy máte za to krátke obdobie toľko korupčných káuz na tom ministerstve, že vôbec naozaj sa čudujem, že ešte rozprávate, aj keď je pravda, že vy ste zrkadlo v živote nemali, a preto ste sa doňho nevedeli ani nikdy pozrieť.
K pánovi poslancovi...
Ešte k pani poslankyni Zemanovej. Pani poslankyňa, viete, to je presne to prekrúcanie faktov. Ja som povedal, že je to vymyslená kauza vo vzťahu ku mne, nie tá samotná kauza, ktorá sa šetrila políciou vo vzťahu ku mne. A to, že to hovoríte, že či som niečo ovplyvňoval, to nie je proste pravda. Všeobecne sa o mne vie, že ja som ten, ktorý po prvé nevolá vyšetrovateľom, a po druhé neurčuje, kto má byť odstíhaný, a ani by som sa nikdy z toho netešil. Ja som ten, a novinári to o mne vedia, ktorý je proti kriminalizácii politickej scény, a nie preto, že to je fajn, ale preto, že to vlastne celý systém dáva dole, aj váš.
A tieto vyhrážky, čo tu neustále má pán Matovič, jak všetkých pozatvára, jak sa všetci majú báť, to je jedna z vecí, my sme politici a niektorú mieru takýchto výplodov musíme zniesť, ale akonáhle je to vždy reakcia, toto zatváranie, na to, keď niekto vás kritizuje, že vždy na to, že keď niekoho kritizujete, tak vždy ide "zavrem ťa", "pôjdeš do basy".
Keď to tu raz povedal, raz to tu povedal, pán Grendel si to bude pamätať, raz to tu povedal Harabin Lipšicovi, no tak to tu poslanci vrátane pána poslanca Dostála skákali z kože. Je tak?
Vyčítali ste mi, pán poslanec, že vás vždy konfrontujem s tým dvojitým metrom, tak sa vráťme k tomu. Teraz, keď niekto kričí „do basy“, vám to nevadí a vtedy vám to vadilo. Pamätáte si? Keď to Harabin vykričal Lipšicovi, že pôjdeš do basy, a vtedy ste to, tu pomaly bola mimoriadna schôdza k tomuto.
Čiže z tohto pohľadu je presne tá selektívna demokracia, ktorá sa nehodí, a myslím si, že je to veľmi nebezpečné. A preto vám to hovorím, lebo vy ste taký ctiteľ demokracie, že dnes je to proti, naozaj, politickí súperi, raz budú vo vláde, s nami sa vysporiadajú, to je jasné, no ale potom sa vysporiadajú s každým, kto ich bude kritizovať. Či to budú novinári, či to bude nová opozícia, či to bude ktokoľvek, kto si odváži ich kritizovať, ten pôjde mlčať. Lebo vždy boli známi tým, že počas toho roku a pol, že všetkým zatvárali ústa. To je to nebezpečenstvo, ktoré, ktoré dnes reprezentujú.
Takže preto som povedal, pani poslankyňa, čiže opätovne ste zmenili moje slová.
No ale vráťme sa k tomu, prečo nikto z vás sa nevyjadrí, to, že ako chcete vysvetliť občanom Bratislavy, že ich SaS-ka ukrátila o 20 mil.? O 20 mil.! Mohlo byť (smiech v sále), mohlo byť, proste to OLO mať viacej peňazí, mohli by byť lacnejšie odvozy, odvozy odpadu, mohli byť lepšie cesty. Jednoducho to sa stalo.
Fakt je ten, že... (Reakcia poslankyne.)
Pani poslankyňa, ja viem, že sa snažíte byť vtipná, tak mi vysvetlíte, keď 56 mil. odpočítate od toho 37, koľko vám vyjde? 19, tak, takmer 20 v priebehu jedného roka. (Reakcia z pléna.) Korún, to je v poriadku. No a čo? Je to iných 20 mil. alebo čo? A teraz akože toto zarobiť na mestskom majetku, ktorý prepíšete na svoju firmu, čo by ste dorobili, prosím vás pekne, s ktorýmkoľvek smerákom, ktorý by mestský majetok prepísal na svoju vlastnú firmu ako... (Reakcia poslankyne.) Ktorý? Ktorý? (Reakcia poslankyne.)
Ešte raz sa vás opýtam... (Reakcia poslankyne.) Ešte raz sa vás opýtam, toto je jednoduchá vec, 20 mil. je rozdiel medzi tým, ako kúpili a predali. To je celé. (Reakcia z pléna.)
Lebo je saskárka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Ale prosím vás, pán minister, buďte ticho! Tam sa bavia aj vaši.
Chcem vám vysvetliť toto, tam vonku sú ľudia, ktorí nás možno sledujú, dúfam, že nás sledujú, keď už nám smeráci hekli celú schôdzu. Z toho, čo vy... (Smiech a potlesk v sále.) Z toho, čo vy hovoríte, z toho... (Smiech a potlesk v sále.) Prosím vás pekne.
Z toho, čo vy tu hovoríte, ako po sebe vykrikujete, nemajú tí ľudia absolútne nič. Tak z úcty, z úcty k tým ľuďom, kolegovia, buďte ticho. Keď chcete prehovoriť, zmačknite ten gombík s faktickou poznámkou, ja vám dám určite slovo.
Nech sa páči, pán minister.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Čiže ešte raz sa k tomu vrátim. Ktorý z poslancov alebo ktorýkoľvek z aktérov SMER-u prepísal mestský majetok na svoju vlastnú firmu, ktorý? To je škandál, v tom by ste pálili hranice pre čarodejnice na námestiach, to tak je. A to, že to tolerujte a že vám to vôbec nevadí, dokonca obhajujete, jasne ukazuje, aká je vaša pravá tvár, že ste Bratislavčanov pripravili o 20 mil., to medzi tým je ľahká matematika. Za rok na tom zarobil pán Sulík 20 mil. Takže všetci, ktorí boli v tej súťaži, o ktorej vy hovoríte, boli hlúpi. Všetci boli hlúpi, len ten, ktorý to potom kupoval od pána Sulíka, bol múdry, ktorý mu dal 20 mil. navyše. Tak je? To nám chcete všetkým nahovoriť, že zase, že to je úplne v poriadku? Však o tom sú tie svedecké výpovede, ako sa tie obálky otvárali a ceny upravovali, to je, pani poslankyňa, ten hlavný problém.
Ale rovnako so šťastím starého prípadu. (Reakcia z pléna.)
Lebo som sa to dozvedel včera, pán poslanec, alebo predvčerom, keď mi to doniesli, povedať bývalí pracovníci OLA a, samozrejme, samozrejme, hlavný problém je, že píše sa rok 2004 a tak ako pán Matovič už mal to šťastie, že je to premlčané.
No ale vráťme sa ešte k tomu, čo hovoril pán Baránik. Pán Baránik, ja vám chcem povedať iba jednu vec, že ja keď som nastúpil do polície a to, čo vy kritizujete, sú vaši funkcionári, sú vaši funkcionári. Viceprezident Policajného zboru ostal z vašej vlády, ja som nerobil čistky personálne. Krajský riaditeľ polície je z vašej vlády v Bratislave, z vašej, stal sa krajským riaditeľom počas vašej vlády. Okresní riaditelia detto. To znamená, pán Baránik, ako sa hovorí, do vlastného hniezda teraz kritizujete.
Ja som veľmi rád, že tento rok popri, viete, keď ja som prišiel k polícii, tak prvoradé bolo modernizovať ich zásahovú výstroj. To znamená, keď som prišiel k polícii, jazdili na žigulákoch, takých tým kombičkách starých 2104. Pamätáte si to? Na Ladách Nivách, na Favoritoch a bolo asi 20 Fabií z roku 2002 z 8-tisícového autoparku. Čiže museli sme modernizovať to, aby policajti, ktorí mali hrdzavé autá, nesvietilo im svetlo, zastavovali iných vodičov a vyčítali, že majú hrdzavé autá a nesvieti im svetlo. Tak to bol akože hlavný problém.
Potom sme ich prezbrojili, potom sme ich obliekli, vybavili ich technikou, zmodernizovali celý systém, aby sme mohli chytať aj daňových podvodníkov.
No a teraz je cesta presne na tej infraštruktúre. Neviem, v ktorom obvode bývate v Bratislave, ak je to tajné, tak mi to nepovedzte, ale ak napríklad, myslíte, najhoršie oddelenie bolo v Dúbravke donedávna. Ako ste si mohli všimnúť, keď pôjdete okolo, už je rekonštruované. To isté sa deje s Okresným riaditeľstvom Bratislava IV, zrekonštruované Okresné riaditeľstvo Bratislava I, dve oddelenia v Bratislave V, ktoré boli najhoršie v Petržalke, vo Vrakuni, na Trnávke, a budúci rok budú dokončené všetky v Bratislave.
A nevyčítam vašej vláde, že sa to nerobilo, myslím si, že pán poslanec Grendel potvrdí, aj oni sa snažili o to, aby to mohli zmeniť vyzbrojenie, po 20 rokoch zmeniť pištole. No len proste niekedy to proste nevyjde cestou 85 námietok a podobne.
Jednoducho, áno, veľmi ma to trápi, čo hovoríte. Veľmi ma trápi to, aké sú nedôstojné podmienky v mnohých policajných staniciach. A je to jedna z priorít, ktorú máme na tieto štyri roky, po tom, čo sme splnili výmenu mobilného parku, čo sme splnili modernizáciu systémov, ktoré riešia, prezbrojili, obliekli atď. A ten zúfalý stav, ktorý bol v roku 2006, bol naozaj mimoriadne zúfalý.
To isté platí, ako som povedal, aj o tých jednotlivých funkcionároch, čiže tí ostali. My sme nerobili čistky politické, ako vy hovoríte, že "naša polícia", "my dirigujeme", "my nariaďujeme", "my hovoríme". To isté platí o prokurátoroch.
Pán poslanec Baránik, pán generálny prokurátor Jaromír Čižnár bol menovaný za krajského prokurátora v roku 2004, teda za druhej vlády Mikuláša Dzurindu. (Reakcia z pléna.)
Dzurinda? Fíha! To mi hovoríte novinku, to mi porozprávajte niečo o tom, rád sa poučím, akým spôsobom to je, pretože pokiaľ sa mýlim, tak váš pán predseda bol ten, ktorý ho do politiky, ktorý ho do politiky doniesol. Veď SDKÚ nominovala Sulíka do OLO, nie? Veď to je... Nie? Však vy ste sa narodili z SDKÚ? (Reakcie z pléna.) Sulík bol predsa poradcom ministra Mikloša. Či sa mýlim? Či už...? (Reakcie z pléna.)
Je to tak? Výborne! Ja sa z toho teším, lebo, viete, pani poslankyňa, zodpovednosť za svojho predsedu je a pán predseda tých 20 mil. Bratislavčanom zobral a všetci to vedia a vy sa s tým proste neviete vysporiadať, to je celý problém.
Dneska sme sa pobavili o predaji pohľadávok, kedy ja som kúpil za 100 % a je mi to vyčítané, a tuná pán Rajtár predal za 0,38 %, schválil ten predaj. Zo 4,5 mil. eur - eur - bolo zrazu 18-tisíc. To vám nevadí? To je v poriadku? To je všetko oukej? To ste všetko urobili, tú ekonomickú úžasnú, brilantnú politiku? A potom príde vlastne váš daňový, odvodový bonus, na ktorom ste zaťali sekeru mínus miliardu eur. To je tá, presne obnos, o ktorej sa bavíme.
Čiže to je len reakcia na to, čo ste povedali vy.
Pán poslanec Grendel, no keď teda boli tie podozrenia, pán poslanec, no tak snáď ste boli na ministerstve vnútra a vy a váš kolega Daniel Lipšic bol minister vnútra, tak prečo ste to nevyšetrili? Prečo ste to nevyšetrili, tú voľbu generálnej prokuratúry o tom, že sa vlastne tam išlo podplácať koaličných poslancov? Veď ste tu, ako vy hovoríte, všetku moc mali.
Tak ja vám chcem povedať jednu vec, no myslím si hlavne preto, že ani vy, ani pán Daniel Lipšic nemajú nástroje na to, aby nariaďovali, kto má byť na vine. To sú predsa orgány činné v trestnom konaní, tak ako ju nemám ja. Čiže vráťme sa k tomu, aby sme si objektívne povedali, ako je to naozaj, a nepoužívali veci, ktoré nie sú pravdivé.
Áno, pamätám si to aj ja, že vtedy tam bolo veľa problémov, ale svetlo do tej voľby priniesla až kauza Sasanka, ktorá nám preukázala, že tunák predseda SaS-ky, neviem, kedy vám príde odpoveď cez mail, aby ste mohli reagovať na toto, že príde vlastne na raňajky radiť sa, koho má SaS-ka zvoliť za generálneho prokurátora. S pánom Kočnerom. A zrejme, hovorím, pán Kočner nevybral pána Rajtára do prvej desiatky na kandidátku, preto naňho dnes útočí. Ale faktom je, že vaša strana, váš poslanecký klub sa skladal na základe previerok pána Kočnera. A spolu ste vyberali generálneho prokurátora.
Pán Baránik, povedzte mi, ako je toto zlučiteľné s tým, čo tu hlásate? Že váš predseda sa stretáva s pánom Kočnerom a vyberali, kto bude generálny prokurátor, keď vám to dnes tak vadí. Ako také sa niečo stalo v SMER-e alebo v ktorejkoľvek inej strane?
Viete, ja si pamätám, bola taká fotka - nehajme to tak. (Smiech v sále.) Nehajme to tak, to by som už príliš odbáčal od témy.
No a ešte aby som odpovedal na vecnú pripomienku pána Kotlebu. Pán poslanec, to, čo nám vyčítate, v podstate bol zámer. Áno, od leta naozaj narástli rozdiely medzi vyšetrovateľmi okresnej štruktúry, krajskej a vrcholovej prezidiálnej. A nie je to len NAKA. Tie stupne sú štyri de facto. My sme vlastne zvýšili motivačné u tých policajtov základnej služby o 103 eur a postupne sa stávali veci, že policajtovi je hrozne dobre na tom obvodnom oddelení a nechce nijakým spôsobom postúpiť. Ja nahovorím, že nie je dobré, aby 25-ročný slúžiaci policajt bol na obvodnom oddelení, to je dobré, ale nie všetci. Je také jedno oddelenie, na ktoré rád chodím, kde sú všetci chlapi cez štyridsať, cez štyridsaťpäť, prakticky jedného mladého tam majú. Hej, skúsení, ktorých nikto neoklame a naozaj v tom svojom obvode majú absolútny poriadok. Potom okresná kriminálka je fajnová robota. A naozaj jedna z mojich najobľúbenejších, keby som bol policajt, rád by som ju robil, proste to je niečo, čo má človek naozaj rád.
A my nevieme motivovať, aby išli na krajskú, ktorá je náročnejšia a ďalej potom na NAKU. A to isté platí o okresnom vyšetrovateľovi na kraji. Teraz, po tom, čo sa stalo, sa nám rozhýbali, kedy sa nám začínajú na uvoľnené miesta hlásiť okresní vyšetrovatelia, aby mohli ísť na kraj, a krajskí, aby mohli ísť na NAKU.
Proste tá rozdielnosť bola vtedy taká malá, že nemalo význam a kariérny postup vlastne bol iba niekoho, keď chcel, že chcem byť bližšie k Bratislave alebo chcem ísť na, byť v krajskom meste, lebo tam mám byt. Čiže my sme sa snažili rozhýbať to, aby vlastne bola tá motivácia, že naozaj oplatí sa na sebe pracovať a ísť do vyššej štruktúry.
A ak to je tak vnímané, ako hovoríte, tak mi je to ľúto, lebo takto to myslené nebolo. A išlo o to, aby vlastne tá konkurencia tam nejakým spôsobom, samozrejme, bola, pričom uznávam absolútne, že zvyšovanie platov policajtov je téma dňa. Je to vec, na ktorej by sme sa mali všetci dohodnúť, ak chceme, aby sme nerobili výber, á, aby sme nerobili nábor, ale robili výber.
Toto už raz bolo, a nebudem to nikomu vyčítať, nikoho chyba, ale v roku 2002, 2003 tiež to bolo spôsobené možno nejakou ekonomickou situáciou, naozaj bol brutálny, brutálny podstav v polícii a začal sa robiť nábor. Dodnes mnoho tých policajtov, to percentuálne zloženie tých problematických policajtov práve pochádza z tohto obdobia a potom niekedy aj neskôr.
To znamená, vždy, keď sa začal robiť výber a bolo atraktívne to zamestnanie, najmä platovo, tak sa kvalita policajtov zásadne zvyšovala, pretože naozaj chceli ísť za tou mzdou, pretože mnohí chceli byť policajti, ale kvôli tomu platu, ktorý nie je úplne ideálny, to nie je. Dnes ten plat je naozaj lepší, konkurujeme, ale nie dostatočne, a preto verím, že budúci rok, keď sa bude hovoriť o všeobecnom prerozdelení tabuliek pre štátnych zamestnancov, ktorí naozaj sú mnohí pod tou úrovňou minimálnej mzdy a musí sa im doplácať, tak sa to bude týkať nielen policajtov, ale aj Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý má takisto mimoriadny podstav, a, samozrejme, aj ostatné ozbrojené zložky.
Takže to, čo, ešte posledná poznámka k tomu, čo tam ešte jedna vec bola, že mnohí používali, že prečo majú oni iný príplatok na bývanie a prečo iný niekto iný. No chcem vám oznámiť, že ono sa to iba volá príplatok na bývanie, tak to bolo kedysi nešťastne v zákone napísané. V skutočnosti by sme dneska, keďže sa nerobila zmena zákona, mali to nazývať diferenčný príplatok, ktorý má zohľadňovať tak vertikálne, ako aj horizontálne rozdelenie, že nie som vo veľkom meste, som v malom meste a moja práca je menej zaťažujúca, napríklad keď robím na zbraniach a strelive, kde registrujem zbrane, ako keď robím na PPÚ v krajskom meste.
Čiže to sa ešte potom legislatívne upraví, len oni si zle vykladajú, že je to príspevok na ich bývanie. Nie je to tak, len sa to tak blbo volá, ale skutočný záujem bol, aby to bol diferenčný príplatok z pohľadu typu služby a geografického umiestnenia v rámci Slovenska.
Všetkým vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť. To bola reakcia na faktické poznámky.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v zásade zaznelo tu zásadne niekoľko vecí, na ktoré je nevyhnutné reagovať, a začnem vlastne odzadu pani poslankyňou Zemanovou.
Pani poslankyňa, povedzte mi, že čo vás vedie k tomu, aby ste povedali absolútny nezmysel? Tomuto stále nerozumiem. Napríklad povedali ste, že sa Slovensko zadlžuje.
Keď si zoberieme, vždy sa dlh, tunák pán poslanec Jurzyca ako ekonomický odborník, ktorý je teda naozaj uznávaný ekonomický odborník, vie, že keď klesne dlh z 54 % na, myslím, že sme tesne pod 50-kou, alebo okolo 50-ky za posledné štyri roky, to znamená, ten pomer k HDP klesá, tým pádom klesá, aj deficit klesá v štátnom rozpočte, tak to nie je zadlžovanie.
Proste len v snahe povedať, že je zle, poviete hocičo.
Poviete, nefunkčná polícia. Tu je veľmi dôležité, pani poslankyňa, povedať, že keď sme preberali vládu v roku 2006, tak dôvera k polícii bola v dvoch rôznych prieskumoch od 35 do 42 %. Dnes je cez 50, či už podľa agentúry Focus, alebo podľa Inštitútu pre verejné otázky. Čiže jednoznačne tá dôvera k polícii stúpla za tých desať rokov, o ktorých sa bavíme.
A prečo stúpla? Vy máte vo zvyku v opozícii, najmä to robí SaS, ale aj veľmi intenzívne OĽANO, sa vyhrážať policajtom, vyšetrovateľom, prokurátorom predovšetkým z dôvodov, že veci, ktoré ste spáchali, by sa nemali riešiť a mali by sa riešiť iba iné veci. Ale zabúdate na to, že v týchto prípadoch nekoná vláda, nekoná na základe našich trestných oznámení.
Ja som podal asi päť trestných oznámení, všetkých päť bolo zamietnutých, pretože sa rozhodol vyšetrovateľ nezávislý, že to je inak, ako si myslím ja. A rešpektujem rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sú v tomto štáte nezávislé.
Ale na druhej strane útočíte aj menovite. Pán Rajtár tu osočuje konkrétnych ľudí, ktorí nie sú súčasťou politického boja, pretože má strach, pretože spáchal trestný čin, zbabelo sa zachoval, potopil svojho asistenta, a tak sú vinní všetci ostatní, len nie on. Všetci ostatní sú na vine.
Častokrát si beriete do úst generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Vážené dámy a páni, keď sme prichádzali v roku 2006, Slovensko patrilo ku krajinám s najvyšším počtom nájomných vrážd. V tom čase sme žili naozaj v mafiánskom štáte. V tom čase sa preháňali veľké, obrnené častokrát, autá po našich uliciach, parkovali na chodníkoch, otravovali mladých ľudí, ktorí chodili na diskotéku, rodičia sa báli posielať mladých ľudí, aby sa večer išli zabávať. Báli sa o nich. V tom čase naozaj na Slovensku fungovali veľké organizované skupiny. Mafiáni doslova a do písmena.
A v tom čase sa našli štyria, resp. piati ľudia, ktorí napriek tomu, že častokrát boli zavraždení alebo bolo vyhrážané policajtom, prokurátorom, ale aj novinárom, horeli im autá, boli bití, ako to tu bolo povedané. Pán novinár Jacz to povedal naposledy. Taká bola vtedy doba. Pamätáte si ju? A napriek tomu sa našli ľudia, ktorí mali odvahu a postavili sa tomuto fyzickému násiliu a tomu, čo je najhoršie.
Jeden z nich bol Dušan Kováčik, zvolený viac ako 130 hlasmi v tejto snemovni za špeciálneho prokurátora. Bol to návrh dnešnej opozície. Pán Kováčik bol presne ten, kde spolu s jeho tímom špeciálnych prokurátorov a policajtov rozložili organizovaný zločin. Tomuto človeku môžme len ďakovať.
Bol to on, bol to generálny prokurátor, ktorý prišiel na Krajskú prokuratúru v Bratislave v roku 2004, Jaromír Čižnár. V tom čase Bratislava nemala ani 16-percentnú objasnenosť trestných činov. Každý sa bál zatvoriť kohokoľvek, kto sa tváril, že je veľký, vplyvný, má veľké auto.
Prišiel na špecializovaný útvar Tibor Gašpar, dnešný prezident Policajného zboru. Ivan Šefčík, ktorý bol šéfom tímu Černák, najväčšieho bosa slovenského podsvetia. Alebo Milan Lučanský, šéf operatívy v tom istom tíme.
To boli ľudia, ktorí prví nabrali odvahu v čase – pamätáte si rok ´98? Pamätáte si ten obrázok, ako sa prišiel Černák prihlásiť na políciu a nebol ten, ktorý by ho zatkol?
Pani poslankyňa, pamätáte si to? Som rád, že ma nepočúvate. (Reakcia z pléna.) Či si pamätáte ten obrázok, keď pán Černák prišiel na políciu a nemal ho kto zatknúť. Dve alebo tri hodiny tam bol len tak.
Tí ľudia, ktorých dneska neprávom a klamlivo predovšetkým obviňujete z toho, že nerobia tak, ako si vy predstavujete, boli tí, ktorí nabrali ľudskú odvahu a postavili sa ľuďom, ktorí mali zbrane, vtedy pozerali do hlavne, do hlavne pištolí. Vtedy riskovali naozaj život za to, aby dnes sme mali naozaj kľudné ulice a bezpečné Slovensko. To sú tí ľudia, ktorým sa máme naozaj poďakovať. (Potlesk.)
A že im neprejavujete úctu práve v tom, že vyhrali ten boj s mafiou, pretože dnes sú všetky hlavy organizovaného zločinu vo väzení. Dostali od 20- až 25-ročné tresty, mnohí doživotie. (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Galko, nevykrikujte! Možnože to máte vo zvyku, ale tuto to nerobte, však budete vystupovať.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Pán poslanec, viete, pánovi Galkovi sa výchovy nedostalo a človek, ktorý takýmto hrubým spôsobom zneužije štátu moc, viete, pán Galko je nervózny, že dnes sa o ňom hovorí, že zneužíva ústavu, že zneužíva svoju moc. Jeho obľúbenou disciplínou je sa vyhrážať.
On sa vyhrážal, keď nahral tie odposluchy, ktoré tu čítal, aby bol zaujímavý, čím mimochodom takisto porušil zákon, pretože nikto ich nikdy neodtajnil, pán Galko. Tak iba reprezentoval svoju náturu. On už od leta sa vyhráža všetkým novinárom: Počkajte, až ja poviem o niektorých poslancoch, ako sa správajú k novinárom, počkajte, až to porozprávam! A keď sa potom novinári pýtali, že či teda to sú od neho tie odposluchy, tak zbabelo skryl chvost, schoval sa do ruží. To nie ja, to uniklo. To nie ja.
Nemáte ani odvahu, pán Galko, ani odvahu sa priznať k tomu, že ste to celé urobili. Nemáte tú odvahu a vy viete, že ste porušili zákon, že každé ráno ste tam mali nakvartírovaných svojich ľudí z Vojenského spravodajstva, ktorí vám toto všetko ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené). A vy ste im dávali príkazy, aby odpočúvali Erika Tomáša... (Reakcia poslanca Galka.) Vám to súd... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Galko, nevyhrážajte sa dnes nikomu, ani pánovi ministrovi.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Že naozaj, ani ja nepatrím k ľuďom, že mňa by sa nebál ani môj pes, keby som ho mal. Ale faktom zostáva, že je to trápne, že nemáte jediný argument a jediný fakt. To jediné, čo máte, sú invektívy, pokriky a... (Reakcia z pléna.) Ja som naozaj pokojný a v podstate nemám vám čo k tomu viacej povedať.
Faktom zostáva, sa vrátim k tomu, prečo som vystúpil, keďže som bol vyzvaný, o tej nefunkčnej polícii.
A myslím si, že polícia za posledných desať rokov zmenila ráz tejto krajiny, že sa z nej stala štandardná krajina, kde organizovaní zločinci sú v base, kde sa odhaľujú prípady aj starých vrážd.
Spomeňte si, čo tu bolo narozprávané v prípade bývalého predsedu Ústavného súdu a advokáta Ernesta Valka. Boli dva prípady, ktoré som vždy zdedil. Bol to prípad študenta Daniela Tupého a prípad Ernesta Valka. Prvý prípad sa stal deväť mesiacov pred mojím nastúpením a druhý asi osem. V obidvoch prípadoch sme boli veľmi nešťastní, pretože v úvode sa urobilo obrovské množstvo chýb. A nevyčítam to nikomu. Je to proste vec, ktorá sa jednoducho môže stať. Ale vždy som hovoril novinárom a moje slová platia dnes, tak ako pred ôsmimi rokmi, že urobíme všetko pre to, aby sa páchateľ necítil bezpečne. A veľmi tvrdou prácou polície sa podarilo, aby boli páchatelia tejto vraždy tohto advokáta zadržaní a obvinení. To je pre mňa výsledok práce. Nie môj výsledok.
Ak ste si všimli, za tých desať rokov som si nechodil prisadnúť na jednotlivé tlačové konferencie, kde by som sa priživoval na výsledkoch polície. Nikdy som ich bombasticky neuvádzal ja. Mal som jednu tlačovku, za ktorú som kritizovaný dodnes. Súvisí s Hedvigou Malinovou, ale o tom sa môžme porozprávať. Môj názor mimochodom platí tak vtedy, ako aj dnes a potvrdzuje to aj obžaloba. Keby ste si ju prečítali, vedeli by ste, ako ten prípad naozaj bol. Ale platí, že boli ľudia, ktorí nikdy nestratili odvahu a fungovali.
Čiže, pani poslankyňa Zimenová, ak toto poviete ako všeobecný fakt, že nefunkčná polícia, popierate, popierate to, že sa dokázali odvážni ľudia postaviť mafii. Nepostavili ste sa jej vy ani pán Rajtár. Ale postavili sa konkrétni ľudia, na ktorých teraz bez problémov nadávate len preto, pretože máte potrebu niečo povedať.
Ja som politik, ja som minister vnútra. Mne môžte nakladať. To je súboj, ktorý je medzi dvoma politikmi, je to súčasťou demokratickej súťaže a slovník, ktorý zvolíte, je na vás. Hodnotiť vás budú vaši voliči.
Rovnako tak platí, že vy stále, a to nie je len dnes, to platí aj pred polrokom, rokom, sa neustále snažíte odstrániť vládu tým, že poviete, už musíte ísť preč, lebo to je váš názor, váš osobný názor. Ale naozaj je pravda tá, že - a sedí tu aj pán Budaj ako jeden z tých, ktorí stáli pri premene tejto krajiny z komunistickej na demokratickú - rozhodujú voľby. A tých, ktorých zvolí väčšina, tí potom robia podľa volebného programu a vedú túto krajinu. A keď ich chcete vymeniť, musíte v tej súťaži uspieť. Musíte v tej súťaži uspieť. A z môjho pohľadu je toto jedna z hlavných cností, ktoré vláda Roberta Fica má.
Zoberte si, aká situácia je dnes v Poľsku, aká je dnes situácia v Maďarsku. Všade vládnu jednofarebné vlády. Aj na Slovensku vládla jednofarebná vláda. Došlo k nejakému poničeniu ústavy? Došlo k nejakému bezprecedentnému odpočúvaniu niektorých kolegov, novinárov? Z môjho pohľadu je tento hlavný rozdiel medzi nami a vami.
Dovoľte, aby som ešte odprezentoval predovšetkým to, keď hovoríte o nefunkčnej polícii, niekoľko výsledkov.
Hneď po nástupe, už to tu naznačil pán premiér, sme sa venovali katastrofálnej časti ohľadne Schengenu. Nebudem sa rozširovať nejako dlhšie, pravda je tá, že tam bol presne ten rozdiel medzi praktickou politikou a výsledkami pre ľudí a medzi kabinetnou politikou. To vyústilo do tej katastrofy.
Keď som sa pýtal riaditeľa hraničnej polície, ako je možné, ako je možné, že v takom stave bola, tak mi povedal jedinú vec: Nepamätáte si rok 2004, pán minister? V roku 2004 bolo zasadnutie výboru pre obranu a bezpečnosť, vy ste na ňom boli ako predseda a bol referát o tom, ako sa máme, dokonca 2005, pardon, ako sa máme pri prístupe do Schengenu. Vtedy si dovolil vtedajší riaditeľ hraničnej polície kritizovať, že sme na tom veľmi zle. Na tom výbore bol prítomný aj minister vnútra. Na druhý deň ho odvolal, pretože čo si to dovolil kritizovať a povedať takéto slová na výbore pre obranu a bezpečnosť. Pravicová koalícia bola vtedy. Demokraticky, po vyslovení názoru odvolala riaditeľa. Ten nový sa jednoducho bál čokoľvek povedať. Ten nový sa bál čokoľvek povedať, a preto sme dopadli tak.
Čiže vyvolávanie strachu, vyhrážanie sa, to je presne metóda, ktorá sa nezmenila od roku 2005 a ktorú máte aj dnes. Len vyhrážky a len, samozrejme, snaha, že ty patríš tam a ty patríš tam.
Dobre, veď však prídu voľby a budete úspešní vo voľbách, budete zostavovať vládu a môžte túto krajinu viesť spôsobom, aký bude napísaný vo vašom vyhlásení.
Zatiaľ si vám ale dovolím povedať o tej nefunkčnej polícii nejaké čísla, pani poslankyňa.
V roku 2006, keď sme nastúpili, bolo spáchaných 115-tisíc trestných činov. Minulý rok to bolo už iba 70-tisíc. Poviete si, štatistika. No, aj pri objasnení stúplo objasnenie zo 41 % na 56. A čo je pre mňa najpozitívnejšie, že v Bratislave, kde sme mávali bežne 16-20 % objasnenosť, tak práve teraz stúpla objasnenosť až na 40 %. Hlavné mesto je vždy najväčším problémom v každom štáte a Bratislava sa stala naozaj niekoľkonásobne bezpečnejším mestom ako kedykoľvek predtým.
Ak sme mali v roku 2006 1 600 lúpeží, tak minulý rok to bolo len 526. Vymenúvam úmyselne trestné činy len tie, ktoré sa nahlasujú vždy, pretože sú to veci, ktoré sú naozaj problematické.
Čo sa týka krádeží áut, v roku 2006 sa ukradlo 5 225 áut, v roku 2016 to už bolo iba 1 671. To je aký pokles? 70-percentný, 68-, 69-? Zdá sa vám to, že polícia je nefunkčná?
A zároveň z 15 % na 30 % stúpla objasnenosť, že každé tretie auto už dokážeme vrátiť. To sa vám zdá málo, že máte svoje auto bezpečne pred vaším domom, že sa nemusíte báť, že vám vykradnú váš byt? Pretože v roku 2006, keď sme nastupovali, bolo vykradnutých 19 044 bytov. Minulý rok to už bolo iba 6 260. To je nefunkčná polícia?
Myslím si, že treba povedať, že policajti si zaslúžia naozaj uznanie. A niekto, a teraz neviem kto, dokonca to bol pán poslanec Rajtár, hovoril, že dávame im iba 300-eurové odmeny, keď skončia spis. No som rád, že môžme aspoň 300. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo aj vyšetrovatelia dostali v lete naozaj zásadným spôsobom pridané. A to je dôležité, aby sme tam mali kvalitných ľudí. A nie sú to ľudia, ktorí prišli do polície počas SMER-u. To sú ľudia, ktorí v polícii slúžia 20, 25 rokov. Žiadni smeráci. Ľudia, ktorí si iba robia svoju prácu.
A, naopak, na druhej strane týchto výsledkov, ktoré sú, sú konania niektorých politických strán.
A ja sa naozaj ešte pri tom, ako ste kritizovali Generálnu prokuratúru a toho, kto tam sedí, a všetky tieto veci, vrátim.
Teraz opäť, pán poslanec Baránik, vy ste hovorili o tom, že kto tam sedí. Pán poslanec, povedzte mi a možno sa vyjadrite k tomu, čo hovoríte na spôsob voľby generálneho prokurátora počas vlády Ivety Radičovej, kedy súd jasne rozhodol, že nemôžete tú voľbu vykonať, vyhlásil to verejne do novín. A len preto, že nebolo formálne doručené rozhodnutie do parlamentu, sa SaS-ka rozhodla zvolať schôdzu, aby zlomila rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré im nevyhovuje. O akej ústavnosti vo vašom prípade chcete niekedy vôbec hovoriť?
Áno, pán premiér tu hovoril o starých televízoroch, ale jednu vec nepovedal. To boli staré televízory, ktoré naposledy boli v tejto sále, keď ešte bola vláda Vladimíra Mečiara. Vtedy boli naposledy televízory, ktoré odmeriavali a zatvárali ústa opozícii. Pán Sulík ma niekoľkokrát vypol. Nie, keď som vykrikoval z lavíc, ako to robia niektorí poslanci, ale mal som normálne slovo, ale len preto, že sa mu to nepáčilo, čo hovorím, tak ma jednoducho vypol aj pri tomto pulte. A vy chcete hovoriť niečo o demokracii?! O ústavnosti?! Veď to je na smiech. To je naozaj výsmech.
A voľby generálneho prokurátora, kde ste sa vodili za ruky, fotili si jednotlivé hlasovacie lístky, to bolo absurdné. Pamätáte si na voľbu, kedy ste si museli rozlíšiť svojich politických nominantov na modrý a červený lístoček? Pamätáte si to? Naozaj. Ja si to teda pamätám. Keďže vy ste nevedeli rozlíšiť svojich poslancov, lebo ste sa pomýlili, svojich politických kandidátov, tak to som bol ja, dal som návrh, aby ste teda, aby ste mali ľahšiu prácu, že aby ste rozdelili vašich kandidátov na modrý lístok, aby ste sa nepomýlili, že nemáte hlasovať za smeráckych, a naši boli na červenom. (Reakcia z pléna.)
No problém je v tom, pani poslankyňa, že ste to schválili a bolo to tak a bolo to tak. (Reakcia z pléna.)
Zrealizovalo sa to, pani poslankyňa. No, vidíte to.
Čiže z môjho uhla pohľadu tých obrovských pochybení, ktoré ste voči demokracii urobili, bolo obrovské množstvo. A ja si myslím, že z tohto sa treba naozaj poučiť a možno sa vrátiť k normálnej diskusii, ktorá k tomu naozaj patrí.
Ešte jedna poznámka, povedal to pán poslanec Jurzyca, ktorý kritizoval EKS a povedal, že je to rozdiel medzi vymyslenou cenou a reálnou cenou. Keby to bolo tak, ako vy hovoríte, pán poslanec, tak je úspora cez 300 mil. Nie je to pravda. Výpočet úspor EKS sa nerobia z predpokladanej hodnoty, ale z prvého bidu. Áno? To znamená, je cena a potom sa dá prvá ponuka, ktorá príde. Od nej sa to odpočítava. A to isté platí, keď by ste odrátali tretiu ponuku, ktorá už je považovaná všetkými, by som povedal, transparentnými spoločnosťami za tú ideálnu, že už tri ponuky sú naozaj súťaž, tak je to stále cez 100 mil. v rámci tých úspor. Je.
Ja netvrdím, že to je zázrak na všetky lieky. Ale sú to konkrétne opatrenia, ktoré naše ministerstvo vykonalo. Budete rozprávať o všelijakých možno, a teraz nemyslím vás, o tom, že či niektoré reformy v rámci ESA boli, alebo neboli úspešné. No tak táto jedna je minimálne, je a je naozaj reálne merateľná.
Rovnako tak my sme pracovali na tom s Inštitútom finančnej politiky a dnes nebohým Martinom Filkom, kde v prípade reformy sociálneho systému ozbrojených zložiek viete, že je plus 250. My sme prepustili ako ministerstvo 1 500 ľudí, zrušili sme krajské úrady. To znamená, z tohto uhla pohľadu tá reforma má mnoho vecí. Ja rozumiem, že ju nemôžete uznať, lebo ste v opozícii, len hovorím, že sú to reálne čísla, o ktorých sa môžme naozaj vždy baviť.
A pri tých nehodách. Ony by nezmenili číslo. Pomer by nezmenili určite. Pretože ak raz v roku 2007 a roky pred tým bolo vždy cez 600, od roku 2002 to bolo cez 600. Boli roky, keď bolo 800-900 mŕtvych na cestách, to je pravda. Ale my sme sa zamerali práve na tie roky, ktoré predchádzali tomu, než príde. Tak sme urobili veľkú reformu dopravného systému.
Možno sa vám to zdajú maličkosti. Ale spomeňte si, čo sme sa tu nahádali v parlamente o tom, že sme povedali, že jednou z dôležitých vecí, aby sme zvýšili bezpečnosť na diaľniciach, je zakázanie predbiehania kamiónom. O takejto veci, ktorú považujem za technický detail, sme sa tu hádali tri týždne, preháňam, aj s výbormi, aj so všetkým. A o tom, že proste budú rady na tých diaľniciach, dlhé kamióny a, samozrejme, plno lobistov si našiel vtedajší hlavný, organizácia pre dopravcov o tom, aké je to zlé. Dneska vyjdete do Čiech a ide vás vytočiť, že tam sa kamióny predbiehať môžu, alebo do Rakúska. Jednoducho to bolo jedno zásadné bezpečnostné opatrenie, ktoré zlikvidovali tie nehody, ktoré sa stali aj pri Bratislave, kde boli piati alebo šiesti mŕtvi len preto, lebo proste tá rýchlosť kamiónu a auta v povolenej rýchlosti je rozdiel proste 50 kilometrov za hodinu. A to sa niekedy nedá zabrzdiť, v zlých poveternostných podmienkach vôbec. A práve aj vďaka takýmto rozhodnutiam sa slovenské diaľnice stali jedny z najbezpečnejších.
Hovoria tu mnohí o vymyslených kauzách a vymyslených všelijakých veciach, ale životy občanov sú jedny z najpodstatnejších. A ak sa nám darí každý rok, aby bolo 400 ľudí viacej pri štedrovečernom stole, pretože teraz sa pohybuje to číslo okolo 250 plus-mínus. Uvidíme, ako tento rok dopadne. Teraz sme niekde v okolí 5 horšie ako minulý rok. To uvidíme.
A možno máme ďalšie opatrenia, ktoré v spolupráci s vami treba prijať, aby ešte omnoho viacej ľudí bolo zachránených. Ale to je podstatné. Ľudský život je predsa nevyčísliteľný. A ja mám dobrý pocit z toho, že sme niekoľko tisíc ľudí zachránili práve takýmito opatreniami.
A hovoriť potom o nefunkčnosti polície, ktorá v tom má významný príspevok, je naozaj z môjho pohľadu nepochopiteľné, len preto, že mám potrebu zaútočiť na svojho politického oponenta.
Ale na mňa naozaj útočte, ale vynechajte z toho policajtov, prokurátorov a sudcov. To je jednoducho akože mimo toho, to nie sú vaši politickí súperi, ja som politický súper.
A takisto platí, že nielen toto sa podieľalo na tom výraznom znížení, prakticky o dve tretiny, na tom výraznom znížení, že za čo sme dostali cenu Európskej únie, že to nie je vymyslené číslo, ako ste sa snažili naznačiť, že keby sme to prerátali na prejazdené kilometre, tak vlastne to máme inak, aj základňa by bola iná, aj výsledok by bol iný. Ten počet mŕtvych sa proste zmeniť nedá. Mohli by sme ho meniť podľa počtu hodín, ktoré počítame, že to je následkom nehody, samozrejme, ale zase by to bolo ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené), lebo by sme sa museli vrátiť 10 rokov dozadu.
Faktom však zostáva, že všimol som si, že niektorí poslanci sa vždy pousmiali, keď sa hovorilo o reforme nášho záchranného systému hasičov. Poviem vám dva dôležité príklady.
Tá zmena výbavy a modernizácia celého záchranného systému nevyplýva z toho, že by sme chceli, aby hasiči mohli mať krajšie chránenie Božieho hrobu na Veľkú noc, ale aby reálne zasahovali, aby sme zo 4-tisíc hasičov mohli urobiť 35-tisíc bez väčšej investície peňazí, to je podstatné. Pretože 4-tisíc profesionálnych hasičov stojí 80 mil. ročne. A 35-tisíc vycvičených dobrovoľných hasičov nás stojí proste 4 alebo 5 mil. ročne. To je obrovský rozdiel.
A keď porovnáte dve udalosti, požiar na Záhorí tento rok a požiar na Záhorí pred 15 rokmi, tak následky sú diametrálne odlišné. Nielenže vtedy boli následky aj na životoch, to je prvá vec, ale zhorelo viac ako 5-tisíc hektárov lesa. Teraz to nebolo ani 300, pretože dramaticky viacej hasičov zasahovalo, až 77 jednotiek. To je ten rozdiel.
A to nerobíme preto, aby si mohli urobiť peknú slávnosť na dedine, ale aby chránili majetky, životy ľudí, aby pri povodni dokázali zachrániť všetkých, ktorých treba. A preto by som si z nich srandu nerobil.
A čo je veľmi dôležité, jedna z posledných vecí, čo poviem v tomto vstupe, je fakt, že zmena výbavy a modernizácia výcviku hasičského záchranného systému spôsobila, že máme tiež menej mŕtvych na cestách. Skrátenie lehoty od príchodu hasičov k zdemolovanému autu do odovzdania do rúk lekárom sa skrátila o 22 minút. O 22 minút skorej sme schopní poskytnúť ľudom, ktorí sú postihnutí na dopravnej nehode. To je opäť záchrana ľudského života.
Takže chcel by som ešte raz počuť to vysvetlenie, že v čom teda je tento celý systém nefunkčný a v čom sme teda zlyhali, ak všetko, čo tento štát robí, je zlé. No nie je, len sa musíme pozrieť pravde do očí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, tak ako sme predpokladali, tak v podstate v tých reakciách sa, samozrejme, k tým svojim pochybeniam nikto nevyjadril a opätovne sa vrátili späť tie klamstvá, ktoré sú súčasťou aj samotného predkladaného návrhu.
Ešte raz, pán Rajtár, ja rozumiem, že keď niekto zaplatí za pohľadávku 0, je to 0. To je to, čo ste robili vy, keď ste boli v konsolidačnej, že 4,5-miliónovú pohľadávku ste predali za 18-tisíc, to je takmer 0.
Ale ak to, čo vy neustále robíte, že napriek tomu, že ste vliezli na účet, nahovorili ste na to svojho asistenta, tak ste tam videli vec, ktorá vám sa nehodila do krámu, ktorá proste sa vám nehodila do toho, že ste videli, že odišlo 430-tisíc, a keď máte pochybnosti o mojich príjmoch, tak ste rovnako tak videli, že som si na to zobral úver pol milióna. To je proste celá vec.
Vy chcete furt vidieť moje príjmy, ale veď vy ste ich videli. Vy ste všetky moje príjmy videli, pretože to je jediný účet, na ktoré moje príjmy chodia. Vy ste všetky moje príjmy videli a o tom niet proste žiadnych ďalších pochýb.
Čo sa týka, samozrejme, tých korekcií, to tu viacerí povedali, že to je jednoducho pokuta, tak mi povedzte, v ktorej krajine sa udeľuje pozitívna pokuta? To znamená, že z korekčných peňazí dostanete do svojho rezortu peniaze. A my sme presne z týchto korekčných peňazí dostali 170 mil., ktoré ušetrili 170 mil. štátneho rozpočtu. A 20 mil. sa zväčšila tá spoluúčasť, tak je 150 mil. v salde plus, keď dáte tie dve sumy vedľa seba, tak to proste tak vychádza. Jednoducho nerozumiem tomu, že naďalej sa máte chuť klamať, samých seba, lebo vám to proste nijako nevychádza.
A v prípade IKEY opätovne klamete, pretože IKEA bola jasne stanovená a za tú sumu sme tú IKEU kúpili a za žiadnu inú. To, či sme si my investovali ďalšie peniaze do nášho vybavenia, to už je vnútro. Byt predsa nekupujete automaticky aj so sedačkou, maximálne tak s kuchynskou linkou a zvyšok si vybavíte sami, to predsa nie je v cene bytu. Už naozaj to nie je nedostatok vzdelania, to je chuť neustále zavádzať.
A aj sme paradoxne pri ročnom výročí robili nový znalecký posudok, ktorý povedal, že hodnotu, ktorú sme dali, 12,7 mil., je dnes takmer 20. Takže, naopak, štát zarobil na hodnote tej nehnuteľnosti ďalších 6 mil. Opätovne nečakáme žiadne poďakovanie z opozície, to, samozrejme, nie, ale mne úplne stačí, že namiesto 290 ľudí je 520-tisíc ľudí vybavených a spokojných klientov tohto klientskeho centra.
A keď už ste teda zistili, že som zaplatil 430-tisíc, čo je zjavne viacej ako účtovná hodnota všetko, pretože je to proste tak a neviete sa s tým vybaviť, tak ste začali používať starý argument pána poslanca Mihála, ktorý určite je odborník, ktorý tu už raz hovoril pred dvoma rokmi. A tomu som povedal, 4 roky platím strop sociálnych odvodov, neviem sa vyhnúť stropu, pretože moje dane bývajú od 60- do 80-tisíc eur, ktoré platím každý rok z tých príjmov, ktoré vy vidíte, a tým pádom máte aj vysoký sociálny a zdravotný odvod, ale máte už strop, viac sa proste platiť nedá.
Takže opätovne klamstvo v tom, že niečo sa snažíme obchádzať. Proste to je jedno a to isté dokola, tak sa nečudujte, že o vašich klamstvách stále hovoríme, že to je vaša DNA-čka, ktorú neustále do tejto sály prinášate, aby ste zakryli svoje vlastné zlyhania a aby ste sa predpripravili na to, čo budete robiť. Opätovne rozdáte celý zbytok majetku štátu, ako ste to urobili v prípade SPP, elektrární a podobne? Toto opäť chystáte, toto je opäť tá vec, ku ktorej vlastne sa snažíte?
To je celý výsledok vašej práce. Za rok a pol máte toľko vecí - a máte pravdu, na to by nestačila jedna mimoriadna schôdza, pán Rajtár, aby sme hovorili o všetkých priešvihoch SaS-ky, na to by naozaj stačilo jedno volebné obdobie.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem. Myslím si, že z počtu 20, alebo koľko bolo faktických, nemôžem reagovať na všetky, tak skúsim na dve.
Pani Zemanová, myslím, hovorila o tom obstarávaní a toto je práve, pani poslankyňa, veľký problém. Sú svedkovia, ktorí hovoria o tom, ako otváranie obálok a vyhotovovanie cien prebiehalo a ako vlastne sa na záver tá cena upravovala, o ktorej ste vy hovorili.
Ale čo je faktom, je dôležité, že už o rok na tomto pozemku zarobil 20 mil. v priebehu jedného jediného roka. Tých 20 mil. v priebehu jediného roka mohlo zarobiť mesto a občania mohli mať o 20 mil. viacej. To je fakt, s ktorým sa treba vysporiadať, a to je fakt, ktorý treba vyriešiť.
A, pán poslanec Grendel, chcem vám povedať, že veď to bola práve tá vec, že sme nechali na vašom rozhodnutí, aby ste sa rozhodli, či je niečo dobré alebo zlé. A dôležité je povedať, že 3. 4., teda nie pred voľbami, ale po voľbách, deň pred mojím nástupom, sa podpísal tender na matriku, za ktorú je tiež korekcia, za ktorú je takisto korekcia. Ak chcete niečo hovoriť o korekciách, musíte hovoriť aj smerom k sebe. Ja to robiť nebudem, pretože považujem tie korekcie za to, čo som povedal. A to je proste fakt. Len hovorím, že jednoducho chcete obviňovať z niečoho, čoho máte v tom zozname tých desiatich polovičku, a tak je to pre mňa naozaj mimoriadne zábavné.
A ešte k poslancovi, ktorý hovoril niečo o tom, že po akom chrbte sa dostal do parlamentu pán Robert Fico. Robert Fico aj v roku ´98 vyhral s 330 tisícmi preferenčnými hlasmi kandidátku, bol líder po voľbách. A ako líder sa rozhodol pre nespokojnosť s politikou, ktorá sa začala presadzovať v druhej Dzurindovej vláde, odísť, založil si vlastnú stranu a nabral odvahu s tou stranou potom kandidovať. A vy - a opäť dostal dôveru a dostal sa do parlamentu, to sa v iných stranách naozaj nestalo.