Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

22.11.2016 o 15:02 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 22.11.2016 15:02 - 15:13 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Návrh novely zákona o hazarde a na základe debaty, ktorú sme tu mali pri prvom čítaní, si myslím, že to bude, a popri návrhu štátneho rozpočtu, asi hajlajt, aspoň v mojej časti vystúpenia v Národnej rade na tejto schôdzi, a plne si uvedomujem komplexnosť tejto legislatívy a očakávam ohňostroj nápadov ešte aj z hľadiska možných pozmeňovacích návrhov, aspoň tak som bol informovaný. Tento zákon prešiel aj veľmi vážnym skrutíniom počas rokovaní výborov, takže dovoľte mi začať.
Predložený návrh zákona o hazarde zásadne mení doterajšie podmienky a fungovanie hazardu na Slovensku. Novela zákona sa zameriava na tri kľúčové oblasti, tými sú sprísnenie podmienok pre prevádzkovateľov hazardu a záujem o vyššiu ochranu spotrebiteľov a hráčov a ďalších skupín obyvateľstva. V ďalšom máme záujem sprísniť dozor nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier a chceme zároveň po novom regulovať tzv. online hazardné hry alebo online gambling, ak to chcete, pri subjektoch, ktoré nemajú udelenú licenciu, ide o často nedovolené ilegálne cezhraničné hranie.
Čo sa týka sprísnenia podmienok pre hazard a vyššiu ochranu spotrebiteľov, sa v novele upravuje, a to je jedna z najzásadnejších zmien, ktorú predkladáme, že výherné prístroje obsluhované priamo hráčmi a videohry sa skoncentrujú výlučne do herní, teda zmiznú z tzv. pomyselných alebo takých tých klasických krčiem, ako ich tu poznáme posledné dve desaťročia. To znamená, že na základe aj pozmeňovacieho návrhu, ktorý bol prijatý na výbore, už od 1. januára roku 2018, to znamená, pôvodnú dvojročnú legisvakačnú lehotu sme skrátili na jeden rok, po 1. januári roku 2018 neuvidia Slováci v tých klasických krčmách, pohostinstvách, bistrách a baroch, benzínových pumpách, neuvidia výherné automaty tak, ako ich videli posledných vyše 20 rokov ako synonymum novej doby, lebo to je tiež jeden naozaj z faktorov, ktorý tu v 90. rokoch prišiel aj s otvorením sa našej krajiny.
Zároveň sa zvýši minimálny počet zariadení v týchto herniach z 5 na 12 kusov a na 12 kusov v herniach, kde je zriadený stály dozor zo strany prevádzkovateľov.
Tým okrem iného dôjde k zníženiu počtu miest, kde sa prevádzkujú hazardné hry. Čiže jednak ich budeme vytláčať z tých klasických krčiem a jednak tým, že zvyšujeme minimálne počty v herniach, ich budeme vlastne koncentrovať podľa nás na menšom počte herní na Slovensku.
Zákon alebo novela zákona navrhuje, aby osoby mladšie ako 18 rokov mali zakázaný vstup do herní. V ďalšom okrem toho prijímatelia pomoci v hmotnej núdzi, patologickí hráči, ako aj ľudia, ktorí sa tak sami rozhodnú, budú mať hranie zakázané, za týmto účelom tiež vznikne register tzv. diskvalifikovaných osôb, to znamená register osôb, ktoré zo zákona nebudú mať dovolené hrať.
Navrhujeme tiež, aby bolo zakázané označovať herne reklamou, akoukoľvek, upozorňujúcou na existenciu herne, ktorá tiež nabáda k hraniu, vrátane reklamy na alkoholické nápoje v herni.
Čo sa týka problematiky dozoru, sektor hazardu je špecifický a vyžaduje si aj osobitný dozor. V porovnaní so súčasnosťou by mal byť efektívnejší. Dozor bude vykonávať Finančná správa od 1. januára budúceho roku, pričom okrem štandardných nástrojov dozor na mieste a na diaľku a vyhľadávacia činnosť, to sú štandardné nástroje, bude môcť vykonávať aj tzv. mystery shopping, teda kontrolu, ktorú vykoná človek s utajenou identitou a bude v podstate skúmať dodržiavanie zákona. Napríklad to, že či prevádzkovatelia takýchto herní kontrolujú svojich hráčov z hľadiska možnej účasti v registri diskvalifikovaných osôb.
Ďalej sprísňujeme aj pravidlá pre prevádzkovanie tzv. online kurzových stávok. Tieto subjekty, ktoré sú bez licencie, a tým pádom ani neplatia na Slovensku dane, budú môcť licenciu získať. Ak túto možnosť nevyužijú, bude prístup k ich stránkam zamedzený a zamedzí sa aj tok platieb. O blokácii stránky a platieb bude rozhodovať súd. Samozrejme, zneprístupnia sa aj stránky ostatných online prevádzkovateľov, ktorí bez licencie ponúkajú napríklad kasínové hry, pokrové hry a tak ďalej.
Dozor bude vykonávať Finančná správa a dozorované budú tie subjekty, ktoré poskytujú a propagujú hazardné hry bez licencie, ďalej právnické osoby, ktoré poskytujú prístup na elektronické komunikačné siete a služby a vybraní poskytovatelia platobných služieb.
Pre úplnosť ešte spomeňme, že blokovanie nelegálnych prevádzkovateľov online hazardu je zavedené v 17 krajinách Európskej únie a v Nórsku, hej, to znamená, že nevymýšľame koleso, snažíme sa naozaj postupovať štandardne, tak ako je to v Európe zvykom. Tieto krajiny v drvivej väčšine spolu s obmedzením prístupu na webové stránky nelegálneho hazardu využívajú aj obmedzenie platieb, čo tiež navrhujeme. Spolu s Českou republikou, ktorá prijala takúto legislatívu nedávno, a Slovenskom tak pôjde o 20 európskych krajín, ktoré využívajú túto prax.
Rád by som ocenil naozaj prevažne konštruktívnu diskusiu, ktorú novela zákona o hazardných hrách vyvolala, vzišlo z nej viacero návrhov, ktoré sme akceptovali a zapracovali nad rámec novely. Úpravy prijaté pozmeňovacími návrhmi a úpravy sa týkajú najmä týchto troch oblastí:
Pokiaľ ide o herne, tie budú môcť po novom byť umiestnené len vo vybraných priestoroch. Pôjde napríklad o hotely, penzióny, nákupné centra, budovy pre kultúru a verejnú zábavu. V bytových domoch bude herňa umiestnená, len ak s tým bude súhlasiť nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Všetko toto začne platiť po 1. januári budúceho roku.
Tu vás chcem upozorniť, že aj dnes sa nachádza množstvo herní v bytových domoch. To znamená, reagujeme na prax, ktorá je úplne, úplne bežná, a rozhodli sme sa teda kategorizovať podľa stavebného zákona a kolaudačného rozhodnutia typy nehnuteľností, v ktorých sa takáto herňa bude môcť vyskytnúť.
Od budúceho roku teda budú povolené len herne v týchto priestoroch a prevádzkovatelia budú musieť v priebehu roka premiestniť zariadenia do herne len v takýchto priestoroch, inak im od roku 2018 zanikne celá licencia. V herni bude môcť byť minimálne 12 kusov zariadení na prevádzkovanie hazardných hier, tak ako som to už bol povedal.
Zároveň na základe pozmeňovacieho návrhu vypúšťame možnosť zrušiť herňu, ak o to obec požiada ministerstvo. To znamená, ministerstvo financií nebude mať právomoc, tak ako sa to pôvodne navrhovalo.
Definícia herne bude presnejšia v tom zmysle, že herňa bude súčasťou pozemnej stavby so stenami, a teda pevne spojená so zemou, tým eliminujeme špekulantov, ktorí vymýšľajú mobilné herne. Reagovali sme na konkrétny príspevok jedného konkrétneho poslanca tu sediaceho v sále. Toto nie je typ inovácií, ktoré si zaslúžia našu podporu, ale skutočne rešpekt.
Viacero úprav sa dotýka tzv. VZN-ka, ktoré môžu vydať, tá-ktorá obec, mesto a petície. Od budúceho roku bude môcť obec prostredníctvom VZN, všeobecne záväzného nariadenia, pristupovať k rušeniu herní, pričom aj kasíno bude vnímané ako herňa selektívne, nie formou tzv. plošného bombardovania. Obec si bude môcť vybrať, v ktorých vybraných priestoroch, podľa tej kategorizácie, ktoré som spomenul, to znamená napríklad, v ktorých budovách zakáže umiestnenie herne, teda či zakáže hazard len v bytových domoch, alebo v hoteloch a penziónoch alebo a v obchodných centrách a podobne. Na prevádzkovateľa, ktorému bola udelená licencia pred prijatím VZN, sa bude VZN vzťahovať, ale až po skončení platnosti jeho licencie. Petície aj naďalej ostávajú naviazané na verejný poriadok. Vypúšťajú sa však slová "opakovane a preukázateľne".
Tak ako som avizoval, vychádzame v ústrety aj mestu Bratislava, ktoré sa dostalo do špecifickej situácie na základe krádeže petičných hárkov, a vychádzame v ústrety aj mestu Košice a znižujeme kvórum pre petície, ktoré bude najmenej na úrovni 20 %. Takýto pozmeňovací návrh bol prijatý na rokovaní výborov. Účinky už odovzdanej petície ostávajú zachované.
Akceptovaný bol tiež návrh, že ak obec začala konanie o prijatí VZN, ministerstvo v rozhodnutí uvedie podmienku začatia alebo ukončenia prevádzkovania hazardnej hry podľa toho, či sa v obci toto VZN neschváli, resp. schváli.
A napokon zmeny v oblasti registra vylúčených osôb, oproti pôvodnému návrhu sa rozširuje tento register o osoby, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi, to znamená, nielen samotní poberatelia, ale aj osoby, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi. A v registri budú zapísaní aj študenti vysokých škôl, ktorí poberajú sociálne štipendiu. To je takisto rozhodnutie jedného z výborov Národnej rady.
Okrem toho bolo prijatých ešte niekoľko ďalších zmien. Napríklad sa zachová doterajšia jednoročná platnosť vyjadrení obce a zavádza sa sedemdňová lehota na vydanie príkazu súdu na blokovanie webových stránok s nelegálnymi hazardnými hrami.
Tých zmien je neúrekom a očakávam, že budeme pokračovať v debate k tomuto dôležitému zákonu aj v nasledujúcich minútach a hodinách.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.11.2016 15:02 - 15:13 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem za možnosť reagovať, ďakujem aj za ten spôsob otázka - odpoveď z pohľadu toho, aj keď v pléne je to trošku neobvyklé, ale prosím.
Najprv chcem povedať, odpovedať na to, že systém toku peňazí je práveže úplne štandardný, je opačný ako v prípade odvodu z povinného ručenia, ktorý je v prospech ministerstva vnútra a na účty v podstate ministerstva vnútra. Tento, tento odvod bude vyberaný Finančnou správou, to znamená, bude príjmom štátneho rozpočtu, čiže to bude asi nejaké nepochopenie, čiže je to priamo príjmom štátneho rozpočtu, až následne cez nástroj štátneho rozpočtu je vlastne distribuovaný tak, ako som to teda spomínal, napríklad v prípade Vodohospodárskej výstavby.
Chcem zároveň podotknúť túto, tento spor o tom, aký dopad to bude mať na cenovú politiku, sme to mali aj pri prvom čítaní a ja, samozrejme, beriem aj obranu poisťovacieho sektora z pohľadu toho, že spustila kampaň na to, akým veľkým spôsobom sa to dotkne jej klientov, ak sa rozhodne nejaký komerčný súkromný subjekt bojovať o svojich klientov tým, že sa vyhráža zvyšovaním cien, aj to je spôsob, ale podľa mňa nie je úplne funkčný.
Nebudem úplne súhlasiť s pánom Pčolinským, ak hovorí, sa to plne prejaví v cenách, to isté sa hovorilo aj pred tými mnohými rokmi pri 8-percentnom odvode pri povinnom ručení, kde práve konkurencia, a tu by som nechcel teda ja tuná dávať lekcie z konkurenčného prostredia predstaviteľom pravicových strán, ale vy veríte na toho bôžika oveľa viac ako ja, ale v oblasti poisťovníctva tu naozaj prebieha práve v mene veľkého trhového podielu k dosť veľkému súboju. Pred chvíľou som aj hovoril, s akými následkami. Takže tá reakcia bude kombinovaná, bude to sčasti na úkor zisku, sčasti na úkor zníženia nákladov, k tomu sa ešte dostanem, a sčasti na úkor zvýšenia cien. Čiže bude to takáto trojkombinácia. A, samozrejme, tie karty sa proste, tie kocky sa vrhnú do toho priestoru po prvom januári a tým, že sme podstate sa rozhodli a dohodli aj síce na úkor nižšieho príjmu, ale že sa zavádza vlastne ten odvod postupne pri nových zmluvách, tak aj to strávenie toho a aj rozloženie do týchto troch častí podľa mňa bude o to jasnejšie.
A potom tu chcem podotknúť jednu významnú iniciatívu, ktorú sme avizovali, a to je to, že chceme z úrovne vládneho návrhu, ale dúfam, že aj v spolupráci s vami, chceme sa venovať finančnému sprostredkovaniu, hej. Takže tam sú obrovské provízie, vy to veľmi dobre viete, aj keď sú kľúčovou v životnom poistení, ale to je jedno z pohľadu konečných nákladov fungovania poisťovní. A viete, ak sú tam provízie 200-, 300-percentné, tak to je ten priestor, kde by sme vedeli možno pomôcť poisťovniam, aby znížili svoje prevádzkové náklady a ušetrili aj na tento odvod a nemuseli ho plne prenášať na svojich klientov, čo tiež úplne automaticky robiť nebudú, lebo chcú súťažiť aj cenou - čím iným? - cenou a kvalitou o svojich klientov.
Takže začali sme robiť na tomto zákone a dosť neobvykle na jar by som tu rád, v podstate najneskôr pred letom, prišiel na prvé a následne na druhé čítanie a pevne verím, v Čechách podobná legislatíva bola prijatá, pevne verím, že priestor na lobing bude minimálny, lebo verte, že hovoríme o relatívne malej, ale silnej skupine firiem, ktorej sa hodláme pozrieť na zúbky. Takže rátam aj s vašou pomocou.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.11.2016 14:46 - 14:52 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi hneď reagovať, pretože presne tak, ako pán poslanec Štarchoň poznamenal, to vystúpenie bolo veľmi konkrétne a sústredené na konkrétne otázky, takže aby sme nezabudli, hneď skúsim, skúsim reagovať.
Tak najprv použitie. Môžem prehlásiť, že na základe konštrukcie tohto odvodu v rámci rozpočtu, s ktorým medzi vás prídem o pár dní, hneď, ako ukončíme legislatívu, tak v rozpočte, ktorý budeme prejednávať, je v kapitole životného prostredia v podstate nová položka 20 mil. eur pre Vodohospodársku výstavbu, kľúčovo pre zabezpečenie bezproblémovej činnosti tohto štátneho podniku a kľúčové oblasti protipovodňových úprav. Čo je podľa nás úplne jasné prepojenie, použitie takýchto peňazí práve na znižovanie rizika škôd v budúcnosti a myslím si, že aj dôkaz o tom, že to chce byť použité v tom duchu, aby sa celkové riziko poistných udalostí a následné povinné plnenia poisťovní, ktoré prispievajú de facto k zhromažďovaniu tohto odvodu, aby sa tie plnenia alebo riziko týchto plnení znižovalo.
A musím povedať, že takto bol konštruovaný rozpočet ešte v čase, keď - a teraz prechádzam tuším k tretej otázke, ktorú ste položili -, keď bol navrhnutý tento odvod z mnohých druhov neživotného poistenia s výnimkou toho povinného zaistenia, ktorý už 8-percentný odvod má. Ale keďže bol prijatý pozmeňovák, ak tak ako to bol pán Štarchoň na finančnom výbore, ako to bol poznamenal, my sme v podstate sa dohodli s poistným sektorom na tom, že sa zbavíme podozrenia akejkoľvek retroaktivity, čiže to bola zase taká výtka, že ideme v podstate postihovať odvodom zmluvy, ktoré sú uzavreté v minulosti za podmienok, ktoré proste neboli známe. Tak na základe toho, ja som vám tu v tom úvodnom slove aj prečítal, ideme urobiť v podstate, tento odvod sa bude týkať iba novopodpísaných alebo novovzniknutých zmlúv v oblasti neživotného poistenia s úrovňou 8 %, čiže to je pro futuro, do budúcnosti.
Z tohto pohľadu aj je to otázka, alebo odpoveď na otázku, ktorú ste vzniesli obaja, to znamená, že či nám sedia čísla. No je to teraz inak. Pretože objem novouzatváraných zmlúv je, nejakých, predpokladaný okolo štvrť miliardy ročne, hej. Celoslovenský objem ročný je asi miliarda a odhad poisťovní je, že za 4 roky by sa mali v podstate obnoviť všetky zmluvy neživotného poistenia. Tá perióda je rôzna podľa toho, či ide o autá, alebo o nehnuteľnosti. Čiže nedá sa to úplne jasne povedať, niekde sú to ročné zmluvy, niekde dvoj-, troj-, štvor-, pri bytoch a nehnuteľnostiach je to niekedy 5, 6, 7 rokov, to znamená tzv. full out, v plnej pare, plnú paru dostane tento odvod až o niekoľko rokovm, a to znamená, aj že ten cielený výber na objeme 56 mil., čo je taký akruál, výber celoročný, bude naplnený až v nejakom treťom, štvrtom, piatom roku. A na to sme zase, páni poslanci, vo finančnom výbore reagovali pozmeňovacím návrhom k rozpočtu. Pretože my sme už vedeli, že sa na takejto veci ideme dohodnúť, čiže sme museli ubrať v podstate z príjmov, hej, a na úkor proste niektorých ďalších položiek, aby nám sedela ľavá strana s pravou, čo teda pri rozpočte je celkom dôležité.
Takže tu je len dôkaz, tak ako, predpokladám, že aj pri ďalších zákonoch vidíte, že sa proste dorába tá legislatíva cestou na základe, samozrejme, aj tu vznesených pripomienok, ale kľúčovosť na základe komunikácie so sektorom, ktorý je dotknutý. Ja dúfam, že to riešenie, ku ktorému sme sa nakoniec odhodlali, bude prijaté s pochopením pre všetky strany a bez toho takého zbytočného kriku, ktorý sa stále ešte mediálne nejak ozýva.
Dovolím si využiť aj tento moment na to, aby som povedal, že také obvinenia z toho, že kvôli tomuto odvodu sa teraz zvyšuje napríklad povinné ručenie pri kamiónoch, je úplný nezmysel. Je skôr problém v tom, že tento sektor je dlhodobo postihnutý bratovražednou vojnou z hľadiska konkurenčného súboja.
Čo vytýkam, ak ste si pri tom odvode čítali stanoviská Národnej banky Slovenska, ktorá nesúhlasila so zavedením tohto odvodu, treba korektne povedať, že tak je, ale zároveň si treba pozrieť aj stanoviská Národnej banky k stavu nášho poisťovníctva, ktorá kritizuje cenovú politiku v jednotlivých oblastiach a jednotlivých produktov, kde naozaj niektoré produkty sú už dneska, môžu byť v podstate stratové, resp. rizikové z pohľadu ich udržateľnosti.
Takže ak sa dejú pohyby v oblasti cien, tak je to aj reakcia na stav, ktorý vyplýva z analýzy a schopnosti udržať v zdravom stave poisťovníctvo po cenovej vojne, ktorej sme boli v posledných rokoch svedkami.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.11.2016 14:37 - 14:39 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Cieľom tejto novely zákona o poisťovníctve je zavedenie odvodovej povinnosti vo výške 8 % z prijatého poistného pre poisťovne, ktoré vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky v odvetviach neživotného poistenia.
Predmetná právna úprava sa nebude týkať odvetvia poistného z povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa 8-percentný odvod už uplatňuje a bude fungovať v nezmenenej podobe.
Finančné prostriedky novozavedeného odvodu sa navrhujú odvádzať na osobitný príjmový účet daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Tieto prostriedky budú príjmom štátneho rozpočtu. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty bude vykonávať kontrolu a správu tohto odvodu podľa daňového poriadku.
Účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. januára budúceho roku.
Na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet bol predložený pozmeňujúci návrh, v ktorom sa ustanovuje, že odvod sa vzťahuje len na poistné zmluvy uzavreté po 31. decembri tohto roku. To znamená len na nové poistné zmluvy v oblasti neživotného poistenia s výnimkou povinného zmluvného poistenia, tak ako som to už v úvode povedal.
Zároveň sa navrhlo zníženie frekvencie odvodu prostriedkov na účet daňového úradu zo štyrikrát ročne na dvakrát ročne, a to nasledovne: prvá platba za január až november sa uhradí do konca decembra a druhá platba za december sa uhradí do konca januára nasledujúceho roku. To je návrh, ktorý je ústretový vo vzťahu aj k nedostatočnej dĺžke tzv. legisvakačného obdobia.
Ministerstvo financií súhlasí s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi, ako aj s pripomienkami odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.11.2016 13:40 - 13:41 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu je skrátené legislatívne konanie, cieľom tohto návrhu je skrátené legislatívne konanie,... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, predseda NR SR
Pán minister, prosím, sekundu.
Poprosím o kľud v rokovacej sále a dajme úctu ministrovi financií.

Kažimír, Peter, minister financií SR
... ktorého úmyslom je ponechať platy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, členov vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na úrovni roku 2016.
Osobitnými článkami sa v návrhu zákona navrhuje ponechať platy na úrovni roku 2016 aj verejnému ochrancovi práv, štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, riaditeľovi Národného bezpečnostného úradu, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorých platy sú naviazané na plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Toľko na úvod, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.10.2016 14:52 - 14:53 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Odpovedám. Podiel daní zo spotreby na hrubom domácom produkte v Slovensku patrí medzi najnižšie v rámci Európskej únie. Aj napriek tomu s účinnosťou od 1. januára budúceho roku znižujeme základnú, sme znížili základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty, prepáčte, v tomto roku sme znížili sadzbu DPH na vybrané potraviny. Cieľom tohto opatrenia bolo zníženie daňového zaťaženia spotreby, ktoré umožnil práve pozitívny ekonomický rast a zníženie výdavkov obyvateľov s nízkymi príjmami. Zároveň platí, že daň zo spotreby sú z pohľadu hospodárskeho rastu stále menej škodlivé, ako priame dane. Takže rovnako je veľká časť daní zo spotreby zameraná aj na zdaňovanie negatívnych externalít. To sú všetky tie negatívne javy, ktoré s nejakým spotrebiteľským správaním sú spojené. Napríklad ide o spotrebné či energetické dane a preto ich nie je vhodné znižovať. Sú to isté typy politík, napríklad ekologické alebo z hľadiska ochrany zdravia. Takže aj medzinárodné inštitúcie ako OECD alebo Medzinárodný menový fond odporúčajú úpravu daňového mixu s väčším dôrazom na nepriame dane. Takže toľko pripravená odpoveď.
Ale v zásade odpoviem, áno, v oblasti dane z pridanej hodnoty sme urobili zásadný krok tým, že sme znížili pre vybrané potraviny DPH. Bol to v zásade revolučný krok ísť z 20 % na 10 %. Viete, že nie ľahko sa dosahovali výsledky, ale aj prenos do cien bol podľa mňa pod mediálnym tlakom, ktorý sme spolu vyvinuli, väčší, ako sa teoreticky mal dostaviť. A zároveň nám pomáhal, samozrejme, aby sme nemali, aby sme netrpeli, rozpočet netrpel na výpadky príjmov, nám opäť pomáhal lepší, efektívnejší výber dane z pridanej hodnoty, ktorý sa potvrdzuje pri každej a ďalšej a ďalšej prognóze, ktorú robí náš Inštitút finančnej politiky.
No a ak hovoríme o znižovaní daňového zaťaženia celkového, tak v ďalšom vlastne, hlavne na základe dohody koalície sa vychádza v ústrety zase podnikateľom, keď sa znižuje sadzba dane z príjmov právnických osôb od budúceho roku o 1 % na 21 %. Hovorím to ako minister financií, ktorý si ale myslí, že daňové zaťaženie celkové by sa meniť, znižovať nemalo, že by sa skôr mala meniť štruktúra toho daňového zaťaženia. Ale žijeme v koaličnej vláde, kde sme všetci zástancami kompromisu. To znamená, pri tomto koncepte sa, samozrejme, presadilo pravicové myslenie členov koalície.
Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 27.10.2016 14:42 - 14:48 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
V prvom rade musím povedať, že ako minister som spojený so všetkým, čo sa, so všetkými udalosťami, ktoré sú spojené s vývojom aj na finančnej správe od roku 2012, ale samozrejme s prihliadnutím na to, v akej situácii sme sa nachádzali. A tu musím povedať jednu vec, že pre nás sú kľúčové výsledky z hľadiska výberu daní a tie sú neodvrátiteľné. Myslím si, že mám dostatočne korektný vzťah z hľadiska aj koalično-opozičného, napríklad s pánom Jurzycom, ktorým, odporúčam vám s ním možno rozhovor ohľadom odhadu výšky daňových príjmov.
Súčasťou tohto odhadu daňových príjmov je aj efektivita výberu DPH, dane z pridanej hodnoty. A táto efektivita, tzv. efektívna daňová sadzba zo svojho dna na začiatku roku 2012 sa dostáva v tomto štvrťroku tohto roku na svoje maximum a blíži sa k historickému maximu, a to môžete hovoriť, že, môžete povedať, že to sú nejaké štatistiky a preteky, ale jednak nespochybniteľné, pretože na prsty sa nám pozerá aj, pozerajú proste analytici a rozpočtová rada, Národná banka Slovenska a podobne, ale kľúčový to má dopad na financie štátu, pretože v absolútnom vyjadrení, ak by sme vyberali daň z pridanej hodnoty rovnako neefektívne, ako v roku 2012, keď to percento výberu bolo najnižšie, tak by sme dnes pri tej istej legislatíve vyberali o 900, vyše 900 mil. eur menej. Deväťsto miliónov eur je strašne, strašne obrovská suma peňazí. Deväťsto miliónov eur. A je to analyticky dokázateľné a potvrdené, nemá to nič so sadzbami, je to, má to vzťah iba k tomu, že sa finančná správa naučila lepšie vyberať dane. Je to len dôkaz o tom, že klíma aj v podnikateľskom sektore a vlastne všetkých platiteľov sa zlepšila. Je to dokázateľné aj z hľadiska tzv. VAT Gap-u alebo ak chcete po slovensky, DPH, daňové medzery. To znamená, to je rozdiel medzi teoretickým výberom DPH, ktorý by sme mohli dosiahnuť a ktorý žiadna krajina ináč nedosahuje a tým, tou skutočnosťou, ktorá sa takisto o štvrtinu zmenšila.
Ale to neznamená, že sme na konci. Naša krajina z hľadiska kultúry platenia daní a odvodov stále patrí k tej horšej tretine alebo štvrtine, alebo dokonca k najhoršej štvrtine medzi krajinami Európskej únie. Stále je pred nami možno ďalších 800 - 900 mil. eur, ktoré by sme vedeli vybrať a verím, že raz ich vyberieme. A k tomuto nemôžeme mať žiadne spory. K tomuto potrebujeme dokonca súčinnosť z pohľadu, z pohľadu nápadov a ďalších nejakých iniciatív, a my sme na ne pripravení. Lebo to chce zmenu inštitúcie, ktorá sa deje.
Nenájdete v krajine inú štátnu inštitúciu a dokonca aj málo súkromných firiem, ktoré prešli takým revolučným modernizačným procesom ako finančná správa za posledné štyri roky. Môžete si, môžete o tom teraz mykať plecami a proste odpadávať, ako len chcete. Finančná správa prešla obrovským prerodom. Výsledkom je lepší výber daní. Výsledkom je aj snaha sa lepšie správať k daňovníkom. Pretože prvýkrát v histórii sa finančná správa zaoberá aj vzťahom k svojim klientom, pretože daňovníci majú byť aj ich klientami, nemajú byť len niekým, ku komu majú prísť a majú ostrihať.
Toto je, samozrejme, sa všetko odohráva uprostred nejakého zápasu, ktorého sme proste svedkami a ktorý môže mať rôzny, rôzny pôvod. A ja chcem len povedať, že sme urobili maximum a že máme výsledky. A chcem len povedať, že sa určite dá urobiť viac. A chcem povedať, že sme tomu odovzdali štyri roky, minimálne štyri roky minulého obdobia a že bez zmeny doktríny, bez zmeny, zmeny pohľadu na fungovanie štátu by to nešlo. A ja chcem vám povedať, že v tomto musíme len pokračovať ďalej a pokračujeme ďalej. Prídeme s ministerkou Žitňanskou a s generálnou prokuratúrou, ale aj z rezortu vnútra s ďalším balíkom opatrení, ktorý bude smerovať k ďalšiemu potieraniu daňovej trestnej činnosti a kľúčovo sa bude realizovať, tieto opatrenia, v daňovom trestnom zákone. To sú proste ďalší balík opatrení, s ktorými prídeme.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 27.10.2016 14:36 - 14:42 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Pozdravujem Zuzanu z Piešťan. Žijú mi v Piešťanoch rodičia, chodievam tam často, venčím tam psa, môže sa pri mne zastaviť na nábreží Váhu hocikedy. Zuzana z Piešťan, môžete sa ma opýtať aj na iné otázky. Ak existuje. Tiež by som, ako z jedného filmu, chcel veriť, že existuje.
V prvom rade. Vážená, vážený, vážená pani Macháčková, pýta sa ma pani poslankyňa, v prvom rade máte nesprávne informácie a to, čo tvrdíte, nie je pravda. Vzhľadom na to, že som viazaný daňovým tajomstvom stále podľa starého existujúceho zákona, nemôžeme odpovedať alebo môžem odpovedať len vo všeobecnosti. Ak sa zaregistrujete ako platiteľ DPH, v nasledujúcom období si budete nárokovať na nadmerný odpočet vo vami uvedenej sume. Ale aj nižšej. Stane sa nasledovné. Finančná správa preverí nadmerný odpočet prostredníctvom daňovej kontroly miestneho zisťovania alebo analytickým systémom. Na základe výsledkov rozhodne o vyplácaní alebo nevyplatení nadmerného odpočtu alebo o začatí kontroly. Skutočnosť, že ste novozaregistrovaný platiteľ a hneď v prvom období máte vysoký nadmerný odpočet, ešte nemusí automaticky znamenať, že ste podvodníčka, ale to znamená, že sa vám finančná správa venuje.
Vy ste, vy sa ale pýtate na prípad z roku 2012, a to je, ináč pikantné na tom je, že včera sa niečo stalo v tejto krajine zase raz, včera rozhodoval, máme tu rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci trestného obvinenia bývalého šéfa finančnej správy, ktorý na základe trestného podania bývalou šéfkou pani Máchovou, no podotýkam nie nominantkou SMER-u, ale predchodcov SMER-u z roku 2012, na základe tohto trestného stíhania a sa riešil problém, ktorého následkom je aj prípad, o ktorom hovoríte. V roku 2012 bola finančná správa v rozklade a vy to dobre viete, alebo aspoň by ste to mali vedieť, pretože o tom si vtedy všetci kuvikali v tejto krajine, aj vrabce na strechách vedeli, že finančná správa je v januári, v prvej časti roka 2012 s následkami až do roku 2013, budem o tom hovoriť ďalej, je slepá a hluchá. Čo sa dialo?
Rozhodli sa naši predchodcovia, vtedajší predchodcovia, robiť dve veci naraz, t. j. v projekte UNITAS zlúčili daňovú a colnú správu, čo je vlastne zlúčenie dvoch veľkých inštitúcií, ktorý dohromady má skoro 10-tisíc zamestnancov a zároveň menili informačný systém. Informačný systém sme nový zavádzali aj my a tiež nie bez, úplne hladko a bez problémov, bol som aj osobne za to popoťahovaný niekoľkokrát, hlavne za záležitosť leta z roku 2015, keď išlo o distribúciu nesprávnych údajov pre Sociálnu poisťovňu. Tak viem, o čom hovorím. V roku 2012 došlo k absolútnemu blackoutu informačných systémov finančnej správy, a to na niekoľko týždňov s následkom výpadku informácií niekoľko mesiacov. Prakticky to fungovalo tak, keďže 1. januára 2012 ako keby všetci odišli, stratili pracovnú zmluvu s daňovou a teda s predchádzajúcou ešte colnou správou, tak sa všetci uchádzali najprv o podpis len zmluvy, pracovnej, s novým zamestnávateľom, s finančným riaditeľstvom. To znamená, mali sme tu niekoľko tisíc zamestnancov colnej a štátnej správy, ktorí nemali zmluvy, ktorí nemali pečiatky, ktorí nemali upratovačky, ktorí nemali vizitky, nemali ani zásadné adresy. Viete, ako sa napríklad v Žiline, v Žilinskom kraji podpisovali zápisnice? Tak, že sa zvážali autami do krajského mesta, pretože sa menila aj organizačná štruktúra. Toto sa dialo v roku 2012.
Viete, ako sa vyplácali nadmerné odpočty? V zásade sa buď nevyplácali, otvorilo sa vyše niekoľko tisíc kontrol, aby sa následkom povyplácali peniaze, pretože kontrolór chcel kontrolovať nejakú zložku, musel fyzicky prísť do daného daňového úradu, kde bolo nejaká miestna príslušnosť a musel si nalistovať daný šanón a musel si urobiť výpisky, výpisky rukou, perom na papier. Toto bol rok 2012. A toto zhorenisko bolo, samozrejme, zdrojom inšpirácie pre mnohých podvodníkov, nehovoriac o tom, že v rámci predvolebnej kampane sa všetko rozkríklo a všetci vedeli, v akej situácii sa nachádzame. Lenže odvtedy sa veľa vecí zmenilo. Odvtedy sa prijal kontrolný výkaz, odvtedy sa zakázali hotovostné platby a opýtajte sa svojich kolegov, ktorí bojujú s vami v jednej línii, koľkí z nich hlasovali, keď tu boli v predchádzajúcom parlamente, práve za tieto nástroje - za kontrolný výkaz, za zverejňovanie daňového tajomstva alebo za zákaz hotovostných platieb.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 27.10.2016 14:32 - 14:36 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ja tipujem otázku, ktorú nebolo počuť. Áno, stotožňujem sa s tým, že aby mohol mať dobré súdy, dobré cesty, aj preto zavádzame daň z dividendov. Takže vám dohovorím tú otázku, ktorú zrejme nepočuli, verejnosť ju nepočula, lebo ste vyčerpali časový limit.
Ja som vám pred chvíľou naozaj čítal hitparádu, hitparádu krajín z hľadiska sadzby daní z dividend, je naozaj rôznorodá. Slovensko s návrhom 7 % je opäť lídrom, je to najnižšia sadzba v Európskej únii. V podstate všetky krajiny OECD, budem teraz hovoriť o OECD, čo je taká väčšia skupina, zdaňujú dividendy s výnimkou Slovenska dnes a Estónska. Estónsko má ale úplne iný spôsob dane z príjmu právnických osôb, de facto sa zopína pri vyplácaní zisku, čiže ako keby to bola daň z dividend. Môžeme si ju takto transponovať.
A Slovensko z tohto pohľadu bolo absolútnou výnimkou a dokonca deformáciou, lebo zdaňovali sme alebo zodvodňovali sme, zdravotnými odvodmi sme zodvodňovali kapitálové príjmy, sme dnes absolútna výnimka vo svete, nielen v Európe, ale dovoľte mi povedať, že z hľadiska príjmu peňazí požehnané nech sú tak či tak, ale to pokútne je na tom, že sú zastropované a vy si to určite uvedomujete. Uvedomujete si, že dnešný systém nespravodlivo zaťažuje viac tých, ktorí distribuujú menšie dividendy a je veľmi priaznivo naklonený tým, ktorí distribuujú vyššie dividendy. Po slovensky povedané, je v prospech tých, ktorí viac zarábajú, viac dosahujú väčšie zisky. Nehovoriac o tom, že veľmi dobre, pán poslanec, vy poznáte systém, motiváciu zakladania jednoosobových eseročiek. To je ďalšia deformácia, ktorú tu máme a ku ktorej nebudeme obviňovať sa navzájom, kto za ňu proste môže, je to reakcia prostredia na našu reguláciu z poslednej, z posledných desiatich rokov. Tento spôsob žitia, ak to chcete, chceme nazvať, je napríklad strop na zdravotný odvod 14 %, verzus 7 % bez stropu, samozrejme, výrazne v prospech tých, ktorí majú menšie príjmy, ak to chcete tak nazvať a v neprospech tých, ktorí majú príjmy väčšie.
A tu reagujem aj na pána Zsolta Simona, lebo ak tu máme váženú slovenskú kapitálotvornú skupinu, tak ona pochádza z rokov 90., áno, práve z čias "easy come, easy go", z čias, keď sa dalo dostať k štátnemu majetku. Potom ste vy asistovali, pán Zsolt Simon, pri rozdávaní majetku zahraničným mocnostiam, zahraničným skupinám, hej, a tí naozaj žiadne dividendy na Slovensku neplatia. Takže krížom krážom, keď sa na to pozrieme. Ešte trošku populizmu, ktorý okolo toho je. Daň z dividend, fyzicky, prakticky, keďže je to zrážkový typ dane, platí firma, ktorá dividendy vypláca. Ale nie je to na úkor tej firmy, hej, je to na úkor príjmov, osobných príjmov akcionára. Čiže de facto alebo de jure platia ju v skutočnosti akcionári alebo podielnici. Čiže nezaťažuje firmy samotné.
Samozrejme, tento systém funguje tak, že vôbec nie je proti investovaniu. Ak sa akcionár podielnik rozhodne, že zisk nerozdelí a použije na investície, tak žiadnu daň z dividend neplatí. To tiež veľmi dobre ovládate, ale napriek tomu to veľmi populárne, samozrejme, kadekto v tejto krajine zneužíva a prečo? Opäť to hovorím, týka sa to dva a pol tisíc, nech je to niekoľko tisíc ľudí a tí ľudia sú veľmi vplyvní v tejto krajine. Keby neboli vplyvní, nebolo by možné, aby sa to, že postúpate po prstoch niekoľko tisícom ľuďom, bol takouto témou, takouto horúcou témou na predných stránkach novín v našich elektronických médiách alebo aj tu v Národnej rade. Je to evidentne krok podľa mňa správny smerom, pretože kričia tí, ktorých sa to týka a ktorí majú proste vplyv tam, kde majú a ktorí chcú viac. A ktorí si nevedia odpovedať na otázku, čo je to dosť.
Skončil som. Dosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 27.10.2016 14:24 - 14:29 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Prajem všetkým príjemný dobrý deň a ďakujem aj, pán poslanec, za otázku, i keď musím povedať, že tentokrát vo vašom prípade trochu prekvapujúcu z hľadiska dikcie, pretože musím, musím skonštatovať, že je populistická. A inak, pán poslanec Beblavý, poznáme sa dlhšie a z tohto pohľadu mne je aj ťažko niekedy pochopiť vaše ukotvenie z hľadiska ľavo-pravého priestoru. Počul som, že ste začínali u Alexandra Dubčeka v sociálno-demokratickej strane. Neviem, či je to pravda, ale počul som o takomto niečom a preto o tom hovorím, lebo vaše postoje sú často, často stredové alebo niekto by ich mohol z nejakej krajnej pravice označiť dokonca za ľavicové, ale ak vám vadí zdanenie dividend, tak vás posúva tento názor jednoznačne doprava, jednoznačne doprava.
A začnem tým, že aj dnes zdaňujeme dividendy, len to pokútne voláme zdravotný odvod z dividend. Toto filigrantstvo zaviedol do legislatívy v roku 2011 sociálny inžinier zo stajne SaS, si myslím, a bol to proste spôsob, ako si nepošliapať po jazyku, pretože viete, že v roku 2004 bola zavedená rovná daň. Rovná daň priniesla ľuďom s vyššími príjmami nebo na zemi, pretože odrazu zo 40-percentných sadzieb sa dostali k sadzbám 19-percentným. Poznám ľudí, ktorí ušetrili milióny korún ročne na tom, lenže sa dožili takéhoto benefitu a len tých ľudí je, bohužiaľ, niekoľko desiatok alebo stovák na Slovensku a nie niekoľko miliónov, ako je zamestnancov napríklad na Slovensku.
Takže daň z dividend je aj dnes, akurát je zastropovaná na úrovni cez 50-tisíc eur a zodpovedá to proste vzorcu, ktorý sa každoročne, vzorec je stály, ale ten strop sa každoročne mení a sadzba je 14 %. Štrnásť. To číslo je dôležité pre porovnanie s číslom 7. Sedem je dvakrát menej ako 14. Sedem je dvakrát menej ako 14, to znamená všetci tí, ktorí vystupňovali dividendy do výšky vyše 50-tisíc eur, ušetria. Dokonca ušetria aj tí nad tým, tá hranica je niekde 60 - 70-tisíc eur, kde sa vôbec nemenia podmienky, no a samozrejme platiť budú všetci tí, ktorí majú distribúciu väčších dividend. A tých je, tých je naozaj málo. Podľa údajov, ktoré nie sú ale zase presné, pretože od roku 2004 v podstate presná evidencia výplaty dividend neexistuje, tak tých ľudí mohlo byť okolo 2 500 ročne. A tí sú strašne hluční.
A možno by ste sa mali opýtať, prečo sú takí hluční? Sčasti sú to aj majitelia médií, sčasti sú to ľudia, ktorí vo svojich portfóliách majú investovanie či do politických strán alebo do médií, sú krstnými otcami všeličoho v tejto krajine a nepáči sa im to, pretože budú platiť viac.
Zdaňovanie dividend je štandardným nástrojom zdaňovania kapitálových ziskov a v najvyspelejších krajinách sveta a v krajinách Európskej únie a preto aj Slovenská republika opätovne implementuje tento spôsob zdanenia do svojej legislatívy.
Neďaleko vás sediaci Zsolt Simon úr nedávno spomenul, že tento spôsob zavedenia dividend pomáha nejakým privatizérom, Mečiarovým dokonca privatizérom, no ale potom je úplne v rozpore s tým, čo hovoríte vy, lebo v podstate sa zastáva stanoviska, že by, jemu teda evidentne dvojité zdanenie nevadí, to, na čo on naráža, je zmena sadzby. To znamená, je to zosúladenie sadzieb, lebo máme niekoľko režimov, v ktorých sa bude vyplácať a aj nerozdelený zisk z minulých období. Návrh, ktorý je stanovený, je stanovený, je prísne v súlade s ústavou z pohľadu možného čo len podozrenia z retroaktivity, pretože viete, že nerozdelené zisky z minulých období sa budú vyplácať vždycky v tých právnych režimoch, ako boli nadobudnuté.
A snáď ešte taká hitparáda sadzieb dane z dividend. Rakúsko 25 %, Česká republika 15 %, Nový Zéland nedávno, nedávny víťaz z predvčera Doing Business, Nový Zéland 33 %, víťaz rebríčka Doing Business, najlepšie trhy business a majú sadzbu 33 % a daň z dividend, evidentne tu nie je problém z hľadiska podnikateľského prostredia. Nórsko, kde som bol minulý týždeň, 29 % skoro, Poľsko 19 %, Švajčiarsko 21 %.
Skryt prepis