Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň a ďakujem aj, pán poslanec, za vašu otázku.
Na začiatok uvediem niekoľko zásadných faktov všeobecne k revízii výdavkov. V rámci rozpočtového procesu slovenská vláda začala systematicky revidovať verejné výdavky tak, aby počas jedného volebného obdobia posúdila väčšinu verejných výdavkov. Prvé revízie výdavkov projektu Hodnota za peniaze, zdravotníctvo, dopravu a IT systémy sú súčasťou rozpočtu verejnej správy na najbližšie tri roky a boli predmetom aj vášho rokovania na jeseň minulého roku.
Záverečné správy, ktoré sú prílohou rozpočtu verejnej správy, predstavili aj konkrétne opatrenia, ktoré sú nielen finančné, ale aj zvyšujú hodnotu a zlepšujú dáta metodiky a riadenie. V zdravotníctve revízia identifikovala potenciál na úsporné opatrenia vo verejnom zdravotnom poistení a v nemocniciach v celkovej výške 363 miliónov eur. Z tejto sumy sa minister zdravotníctva zaviazal realizovať 174 miliónov eur v roku 2017. Peniaze ostávajú v zdravotníctve, budú použité na zlepšovanie hodnoty v zdravotníctve, ktorého súčasťou je budovanie a rekonštrukcia nemocníc. Dopracované boli analytické časti a predstavené konkrétne opatrenia, nielen finančné, ale aj zvyšujúce hodnotu a zlepšujúce dáta, metodiky, riadenie v celom sektore.
Napĺňanie týchto opatrení bude pravidelne sledované a verejne vyhodnocované. Naším cieľom je nastaviť procesy tak, aby napomáhali prijímať zmysluplné a dobré rozhodnutia, ktoré prinesú väčšiu hodnotu za vynaložené peniaze daňovníkov. Ministerstvo financií bude po novom pravidelne hodnotiť všetky veľké investičné projekty nad 30 miliónov eur naprieč všetkými ministerstvami.
Priamo k otázke. V prvom rade priamymi opatreniami na zefektívnenie prevádzky, ide o nákupy a lepšie využitie kapacít. Vďaka opatreniam optimalizujúcim prevádzku, procesy a obstarávanie ušetria v roku 2017 nemocnice podriadené organizáciám ministerstva zdravotníctva 31 miliónov eur. To sú opatrenia už dnes zapracované v rozpočte verejnej správy na tento rok. Revízia výdavkov na zdravotníctvo identifikovala možnú úsporu až do 84 miliónov eur ročne a na prevádzke a obstarávaní fakultných a univerzitných nemocníc, konkrétne optimalizáciou lôžkového fondu a počtu lekárov a sestier, ako aj hospodárne obstarávanie energie a služieb. Šetrenie sa dá dosiahnuť lepším obstarávaním liekov a zdravotníckej techniky. Identifikované zdroje pomôžu spomaliť alebo, ak chcete, zastaviť zadlžovanie nemocníc a vytvoria priestor pre kapitálové investície do rekonštrukcie a prístrojového vybavenia, ktoré sú dôležitým predpokladom pre zlepšenie úrovne zdravotnej starostlivosti a teda aj zdravotného stavu nášho obyvateľstva. A v neposlednom rade ide aj o systémové opatrenia pre lepšie hospodárenie nemocníc, napríklad zavedenie DRG systému, mám na mysli systém financovania nemocníc prostredníctvom platby za diagnózu, taktiež tento systém posilní priamu zodpovednosť nemocníc za náklady a prinesie transparentné a spravodlivé platby za výkony.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dohoda bola podpísaná dňa 22. septembra minulého roku v New Yorku. V súčasnosti prebieha jej ratifikácia oboma zmluvnými stranami, pričom zo strany Slovenskej republiky je v rámci tohto procesu potrebný súhlas aj Národnej rady Slovenskej republiky.
Účelom tejto dohody je rozvoj bilaterálnych medzinárodných vzťahov so Spojenými arabskými emirátmi a vzájomná podpora zahraničných investícií medzi oboma zmluvnými štátmi. Dohoda zároveň vytvára medzinárodnoprávny rámec ochrany investícií, čím reaguje na zvýšený objem súčasných, ale aj zamýšľaných investícií medzi našimi oboma krajinami. Aj z tohto dôvodu patrí medzinárodná ekonomická spolupráca so Spojenými arabskými emirátmi medzi priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky a dohoda o podpore a vzájomnej ochrane investícií je nástrojom na upevnenie tejto spolupráce.
Pri rokovaní dohody sa kládol dôraz na to, aby spĺňala požiadavky modernej politiky ochrany zahraničných investícií, ktoré presadzuje aj Európska únia v medzinárodných dohodách obsahujúcich ochranu investícií, ktoré uzatvára s tretími štátmi. Ide najmä o rešpektovanie regulačných právomocí štátu v oblasti legitímnych cieľov verejnej politiky a zároveň o poskytnutie primeranej ochrany zahraničným investorom v prípade svojvoľných, neodôvodnených a závažných zásahov poškodzujúcich investície zo strany hostiteľského štátu.
Uvedená dohoda je medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, má charakter prezidentskej zmluvy. Dohoda priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, ja zareagujem v záverečnom slove tým spôsobom, že postoj Slovenskej republiky v tejto téme bol taký, že sme boli za to, aby sa zverejňovalo, tieto informácie, aby sa zverejňovali. Bohužiaľ, keďže sa, keďže hovoríme o daňovej agende, kde je potrebné, jednohlasný súhlas všetkých krajín, nepodarilo sa ho dosiahnuť. Ten problém prichádza z úrovne G20. To znamená, niektoré kľúčové krajiny G20 majú na to odlišný názor a považujú, považovali by to za nevýhodu, konkurenčnú nevýhodu, keby krajiny Európskej únie zverejňovali tieto informácie a napríklad Spojené štáty americké nie. Takže toto bol jeden z dôvodov, ktorý bol uvádzaný pri postoji.
A nie je to verejné tajomstvo, napríklad Nemecko bolo proti zverejňovaniu takzvaného country by country reportu. Čiže vnímalo by to Nemecko ako poškodzovanie vlastných obchodných záujmov, pretože ide o informácie, ktoré pre nás napríklad z pohľadu zverejňovania nemajú význam utajenia, alebo asi viete, že na Slovensku všetky tieto informácie alebo väčšina z nich je v digitálnej podobe dostupná, hej, vďaka rozhodnutiam z posledných rokov. Nepatríme ku krajinám, kde by to bolo, väčšinový takýto prístup, ale myslím si, že nám to ani nepoškodilo. A ja som veľmi rád, že táto naša iniciatíva bolo pozitívne prijímaná.
Opakujem, pozícia Slovenska bola za to, aby sa zverejňovali tieto informácie aj na globálnej úrovni.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň. Predkladám na rokovanie pléna Národnej rady návrh novely zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorou sa zabezpečuje transpozícia novely smernice Rady o administratívnej spolupráci v oblasti daní.
S účinnosťou od 1. marca tohto roku návrh zákona ukladá povinnosť nadnárodným skupinám podnikov s ročným konsolidovaným obratom presahujúcim 750 mil. eur predkladať správu obsahujúcu vybrané ekonomické ukazovatele. Správa bude obsahovať súhrnné informácie o výnosoch, zisku alebo strate pred zdanením zaplatenej dane z príjmov, z platnej dane z príjmov, zapísanom základnom imaní, informáciu o nerozdelenom zisku, počte zamestnancov, informáciu o hmotnom majetku inom než peňažné prostriedky a takisto takzvané peňažné ekvivalenty, a to za každý štát daňovej rezidencie, v ktorom skupina nadnárodných podnikov pôsobí.
Ďalej sa bude predkladať zoznam jednotlivých členov nadnárodnej skupiny podnikov a charakter ich hlavnej ekonomickej činnosti. Tieto informácie sa budú podávať elektronicky na formulároch uvedených v prílohe návrhu zákona.
Finančné riaditeľstvo bude automaticky vymieňať obsah správ s inými členskými štátmi a zmluvnými štátmi. Informácie nebudú zverejňované a budú slúžiť Finančnému riaditeľstvu na rizikovú analýzu daňovníka.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za možnosť vystúpiť.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som našu rozpočtovú diskusiu uzatvoril záverečným slovom. Hneď na úvod chcem oceniť vašu snahu vyjadriť sa k predkladanému zákonu roka, ktorým rozpočet verejnej správy rozhodne je, pretože sa týka celej verejnej správy a je rámcovým dokumentom nielen toho, čo vnímame pod slovom štát, ale týka sa aj samosprávy miest, obcí a našich krajov.
Vlani mi bolo trochu ľúto, že diskusia k dokumentu, ktorý bol rozpočtom na tento rok, bola, prepáčte mi za výraz, trochu odfláknutá, ale bolo to do veľkej miery ovplyvnené blížiacimi sa voľbami. Som rád, že tento rok prejavilo o diskusiu viac kolegov, viac poslancov, takmer 20 písomne prihlásených, potom vyše 10, proste dohromady vyše tridsiatka vystúpení, množstvo faktických pripomienok.
Viete, že nie som tu na to, aby som vás chválil alebo sa vyjadroval ku kvalite vašich vystúpení, ale som tu nato, aby som, a to môžem urobiť, aby som poďakoval za kultúru, ktorá pri rokovaní bola, som rád, že sme neskĺzli do osobných invektív, urážok ani žiadnych posmeškov. Diskusiu o zákone roka môžem aj vďaka tomu označiť za odbornú a kultivovanú, za čo teda ešte raz ďakujem.
Aj keď, samozrejme, nemôžem nespomenúť, tak ako na každej schôdzi, aj teraz sme sa nevyhli niekoľkým divadelným predstaveniam, ja to hovorím s plnou vážnosťou toho, že som bol štyrikrát zvolený do tohto pléna, takže ako váš kolega z pohľadu aj schopností vystupovať podobne z hľadiska umeleckej činnosti, ktorá k politike asi tiež patrí.
Pozastavím sa možno pri potýčke z posledných chvíľ s kolegami zo strany, s pánom poslancom a pani poslankyňou, kde predsedom je pán Kotleba. Mrzí ma potýčka, ale ja teda, ja chápem, že vo vašej strane je veľká disciplína, ja som liberálnejšie ladený človek a naozaj som tu vyše 13 hodín odsedel a myslím si, že každému som dal úctu a váhu z pohľadu toho, že som na 90 % počúval. Ale možno ja nepoznám podstatu ideológie vašej strany, ale mojich myšlienok sa zmocniť nemôžte akože a z tohto pohľadu je aj otázka pozornosti vec, ktorá je nevynútiteľná. A ja som čas strávil tu len tým, že som sa rozprával s vašimi kolegami alebo s mojimi možno budúcimi alebo bývalými kolegami, takže myslím si, že som sa vás nechcel dotknúť, ani nechcem nikdy dotknúť nikoho zo zvolených poslancov do Národnej rady.
Čo sa týka samotných príspevkov k téme rozpočtu, teda tých, ktorí naozaj hovorili o tejto téme, musím potvrdiť, že mnohé z týchto návrhov alebo, lepšie povedané, pripomienok, ktoré tu odzneli, patrili skôr konkrétnym ministrom, ktorí sú zodpovední za svoje kapitoly. Rozpočet je síce kolektívna dohoda, no ako som hovoril v úvodnom slove, nie je bezodný a je na vzájomných rokovaniach s jednotlivými ministrami a na možnostiach rozpočtov, aké je výsledné rozdelenie peňazí. A je pochopiteľné, že niekto je spokojný viac a niekto je spokojný menej.
Verím však, že novinka, ktorá sa po prvýkrát v tomto roku objavila v rozpočte, pomôže naozaj detailne sa pozrieť na výdavky. Hovorím o správach projektu Hodnoty za peniaze, ktoré sú súčasťou predkladaného rozpočtu. V rámci rozpočtového procesu aj slovenská vláda začala systematicky revidovať verejné výdavky tak, aby počas jedného volebného obdobia posúdila väčšinu verejných výdavkov vrátane tzv. daňových. Prvé revízie výdavkov projektu Hodnota za peniaze za zdravotníctvo, dopravu a aj tí za informačné technológie sú, ako som už povedal, súčasťou rozpočtu verejnej správy na najbližšie tri roky a sú vám k dispozícii a často ste tento dokument využili ako aj inšpiráciu pre vaše príspevky.
V oblasti zdravotníctva revízia identifikovala potenciál na úsporné opatrenia vo verejnom zdravotnom poistení a v nemocniciach vo výške celkového objemu až 363 mil. eur. To je náš odhad teoretického potenciálu. Z tejto sumy sa minister zdravotníctva zaviazal realizovať 174 mil. eur už v roku budúcom. Peniaze ostávajú v zdravotníctve a budú použité na zlepšovanie hodnoty v zdravotníctve, ktorej súčasťou je aj budovanie nových a rekonštrukcia starých nemocníc.
Revízia v informačných technológiách spustila veľké upratovanie v dátach a napriek všeobecne vnímanej nespokojnosti z hľadiska výstupov používania informačných technológií vo verejnej správe vieme, že lepšie služby v tejto oblasti, ale aj šetrenie môžu priniesť úspory za desiatky miliónov eur, a to aj na strane, samozrejme, verejnej správy, ale kľúčovo na strane klientov, ktorým sú tieto služby nasmerované, to znamená klientov z počtu našich občanov alebo podnikateľov.
Potrebujeme realizovať úspory a hodnotu, ktoré sú identifikované tiež v predloženej správe, kľúčovo pôjde o licencie, vládne cloudy, telekomunikačné služby alebo napríklad portál Slovensko.sk. Základnou úlohou je ponúknuť v novom období riešenia, ktoré prinesú výsledky želané a urobiť ich, samozrejme, úspornejšie.
Zásadná úloha zaevidovať investičné projekty v doprave nás ešte len čaká, na čo ste mnohokrát poukázali. Požiadavka na dobudovanie základnej cestnej infraštruktúry zo strany rezortu dopravy je identifikované vo výške 8 mld. eur. Je to obrovská suma peňazí a náš balík z hľadiska schopnosti zabezpečiť takéto financovanie je naozaj obmedzený. Potrebujeme si povedať, či sieť diaľnic a rýchlostných ciest dobudujeme lacnejšími alternatívami, alebo bude neúplná ešte niekoľko rokov, alebo sa sústredíme na údržbu existujúcej siete. Tu vidím zásadný priestor na lepšiu hodnotu za peniaze. Môžme zabezpečiť skoršie dobudovanie potrebnej infraštruktúry a nájsť peniaze aj na zanedbávané cesty I. triedy. Môj rezort bude po novom pravidelne hodnotiť všetky veľké investičné projekty nad hodnotu 40 mil. eur, a to nielen v doprave.
Vrátim sa teda ale k diskusii k rozpočtu. Som rád, že diskutovali tak ako opoziční, tak aj koaliční poslanci a vďaka tomu si verejnosť mohla vytvoriť úplne plastický obraz o tom, ako to s rozpočtom vyzerá, a ja sa teraz pokúsim ešte navyše toho, čo som počas rozpravy povedal, zareagovať na niektoré príspevky konkrétnych poslancov.
Takže napríklad kritika poslancov za posun tzv. strednodobého cieľa, to je v podstate v číslach vyjadrené vyrovnané hospodárenie, aj keď v tom strednodobom cieli je to deficit na úrovni asi pol percenta. Tu vzniesli výhrady pán Eduard Heger, Eugen Jurzyca, ale aj Miroslav Beblavý. Tu musím povedať, že v súlade s preventívnou časťou Paktu stability a rastu pri rešpektovaní vládou definovaných priorít došlo k posunu termínu MTO alebo strednodobého cieľa tak, ako to bolo aj spomenuté v Programovom vyhlásení vlády, to znamená, nemôže to byť pre vás žiadna novinka. Vláda tento úmysel deklarovala aj Európskej komisii v Programe stability na roky 2016 až 2019, kde predstavila aktualizované rozpočtové ciele a sú úplne identické s tými cieľmi, ktoré sú v dokumente Rozpočet verejnej správy. A treba podotknúť, že cieľ rozpočtu rešpektuje aj požadované tempo konsolidácie podľa medzinárodných pravidiel, ktorými sme viazaní z hľadiska našej účasti v eurozóne. Pri aktuálnom odhade tzv. cyklickej zložky a dočasných vplyvov pre rok 2016 by mal byť, hovorím, že by mal byť, lebo skutočné číslo sa dozvieme v budúcom roku, štrukturálny deficit za rok ´16 na úrovni 1,72 % verzus nominálny okolo 2. Nechcem byť v podobe edukatívnej a niekomu tu dávať teraz proste lekcie, ale naozaj je rozdiel medzi hodnotením tzv. štrukturálneho deficitu a nominálneho. A hovorím to len preto, že v pravidlách, ktoré nás viažu, sa viac pracuje s cieľom tzv. štrukturálneho deficitu.
Takže pre rok 2016 je odhadovaná výška na úrovni 1,7. A tam máme potom povinnosť každý rok ísť minimálne pol percenta dole z hľadiska štrukturálneho deficitu. Oproti Programu stability došlo k aktualizácii tzv. cyklickej zložky, to je to, čo vlastne vyplýva z časti ekonomického cyklu, v ktorom sa nachádzame, a my sa pomaly z podchladenej ekonomiky v najbližších rokoch, dvoch, máme dostať do úrovne nášho potenciálu a dokonca do obdobia prehrievania ekonomiky. Takže táto zložka nášho cieľa bola upravená a z tohto, samozrejme, vyplývajú aj zmeny nominálnych cieľov. Takže to, čo populárne aj vo veľmi hodnotenom, mnou hodnotenom vystúpení starého barda poslanca Budaja z hľadiska jeho vystúpení hodnotí ako zdanie sa, ja vám len hovorím, že to je metodologická záležitosť trošku komplikovanejšieho charakteru, to znamená, to znamená, upravené ciele reagujú na parametre štrukturálneho hodnotenia ekonomiky a budú sa ďalej aj v budúcnosti meniť, tie ciele sa budú meniť. Keď sa ekonomika bude prehrievať, budeme musieť v podstate nominálne ísť do väčších prebytkov, preto napríklad na rok 2019 je prebytok stanovený na úrovni plus 0,6, to je vnímanie z hľadiska štrukturálneho vyrovnaného hospodárenia. Ak budeme v horšej situácii, ak bude mať pán Štarchoň pravdu, že voľby Spojených štátov v celej Európe nejak negatívne na nás dopadnú, tak budeme mať, budeme v ekonomickej časti v podchladenej situácii a budeme musieť konsolidovať menej.
No ale ja chápem, že medzi ekonomikou a pravidlami, ktoré sú ľuďom nevysvetliteľné, lebo toto asi svojej starej mame nevysvetlím, túto záležitosť so štrukturálnym deficitom, že sa to dá otočiť v politike všelijako. Tak ja vám len vravím, že ten cieľ sa udržuje stále rovnaký, akurát čísla nominálneho deficitu, tie headline, to, čo vidíte, sa prispôsobujú pravidlám, ktoré sú stanovené. Môžte mi veriť, nemusíte mi veriť (povedané so smiechom), ale tvrdím, že to tak je a na toto všetko dohliadajú tí rotvajleri, ktorí nás kontrolujú, či z Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu alebo znútra rezortu financií z Inštitútu finančnej politiky.
Toľko k ambicióznosti alebo k neambicióznosti cieľov, o ktorých hovoríme, a prial by som, pán Budaj, aj vašej Bratislave, o ktorú sa tak roky staráte, aby ste mali aj vy teda také ambiciózne snahy a výsledky, ako sa snažíme dosiahnuť my, lebo žijem v tomto meste 30 rokov, a teda nemám pocit, že by to išlo teda k lepšiemu. (Potlesk.)
A Boris Kollár hovoril o tom a popri ňom, samozrejme, hovoril o tom aj pán poslanec Galko a ďalší, mnohí ďalší, máme tu veľmi veľa poslancov, ktorí sú - po anglicky - defence friendly, teda starajú sa o obranu našej krajiny a majú pocit teda, že máme toho dávať viac. Rovina je politická, samozrejme, a rovina je praktická, najprv realita: celkové obranné výdavky na rok 2017 sú rozpočtované naozaj vo výške 1,2 % hrubého domáceho produktu a vrátane výdavkov ostatných rozpočtových kapitol, pretože obranné výdavky nie sú umiestnené, ako na 95 % sú v kapitole rozpočtu obrany, ale sú aj v iných rezortoch, by ste sa čudovali, ale napríklad aj v hospodárstve je malá suma, ktorá sa toho týka a týka mobilizácie napríklad. Takže 1,2 tam je. Tá podpora obrany znamená, že celkovo 990 mil. eur, to je to, čo hovoril pán poslanec Galko, medziročný nárast o 109 mil., hej, inač to je nárast o 12,4 % medziročne, to nie je malé číslo. My si musíme pozrieť, ako nám, aký je vývoj v ďalších iných kapitolách, ako spomínanom environmente napríklad alebo inde. Takže obrana 12,4, druhý rok po sebe obrana patrí k víťazom a lídrom v súťaži krásy a to dostane najviac peňazí. A tu musím povedať, že ten nárast výdavkov v roku ´17 oproti rozpočtu roku ´16 predstavuje ale zvýšenie až o 25 %, ak hovoríme o náraste do oblasti rozvoja výzbroje, techniky a materiálu, čo podľa nás - a v tomto by sme sa snáď mohli zhodnúť - by mal byť kľúčový cieľ. Lebo neviem, ja teda si nemyslím, že väčšie mzdové výdavky, teda lepšie platy, alebo nejaké relaxačné pobyty, alebo, ja neviem, viac peňazí na civilnú ochranu vojenských objektov, čo stále ináč funguje, kolegovia, že toto by mal byť cieľ.
Ja chápem politický odkaz plnenia si svojich záväzkov, len tu musím povedať, že to je nejaká drôtená košeľa, ktorá nie každému sedí. Slovensko, ako aj ďalšie nové členské krajiny NATO patria, chvalabohu, ku krajinám, ktoré za obdobie od svojho vzniku v postate niektoré až zdvojnásobili svoj objem HDP. A tu je ten parameter 2 %, to je také, 2 % HDP, 2 % HDP v tejto krajine a je to vlastne vyše 80 mld. eur, to je náš hrubý domáci produkt. To znamená, to je, 1 % je 800 mil., hej, niečo vyše 800 mil. A teraz proste naháňať štatistiky pridania jednorazovo ďalších 800 mil. len preto, aby sme boli opäť teda pochválení veľvyslancom nejakej krajiny, to sa mi teda nezdá akože cieľ, ktorý by sme chceli všetci plniť. Okrem toho pýtajme sa aj na to, ako je rezort obrany pripravený míňať takéto peniaze. A ja vám ako minister financií viem povedať, že rezort obrany pracuje aj na tom, že sa prekladajú prostriedky z roka na rok, lebo ich v podstate nie je schopný efektívne míňať. Efektívne, tu ich musím chváliť, že sa snažia o modernizáciu techniky.
A ak si pozriete to, že za posledné, že od vstupu do NATO sú krajiny, a to sú tie nové členské s výnimkou Poľska a iných, ktorí majú vyššie obranné výdavky, ale to je aj historicky dané, tak my naozaj sme ten, v absolútnych hodnotách sme výdavky na obranu zdvojnásobili; pozrite si to proste za posledných 10 rokov. A je to dané tou dynamikou rastu hrubého domáceho produktu, a preto aj keď sme povedzme zamrzli v časoch krízy a po kríze na jednom percente, tak ony tie výdavky v absolútnej hodnote s výnimkou jedného roku, roku 2009, keď krajiny Európy spadli z útesu, pamätáte si, tam bol pokles HDP skoro o 6 %, to bol ten vrchol krízy prvý, tak vždycky aj pri 1 % a pri raste HDP v nominálnej hodnote tie výdavky rástli.
Takže určite, určite rezort obrany nikdy nepatril k popoluškám, ktorým by sa medziročne brali peniaze. Ale tu platí a myslím si, že koncept tzv. smart defence nie je známy len na Slovensku, ale je vnímaný aj v centrále NATO. Kľúčová je kvalita toho míňania, hej. Takže, viete, vykazovať percento s tým, že buď sa tie peniaze teda budú niekde skladovať a odkladať, alebo ich minieme na relaxačné pobyty niekoho, to nie je snáď podstatné. Takže v tomto, v tomto ja určite nebudem zástancom pretekov toho, aby sme tu boli za najkrajších.
Ja si myslím, že čo je kľúčové a v čom niekedy možno tiež si nie úplne plníme úlohy, a to je aj to, čo zase hodnotia naši spojenci, je to, že sme účastní v našich medzinárodných akciách. To znamená, ak sú naši vojaci v Afganistane alebo v Iraku, ak si plnia a riskujú svoje životy, a tam máme techniku takú, akú máme mať, tak to je naše aktívne prejavenie nejakej účasti, hej. Takže z tohto pohľadu by som v miere tej kritiky a neplnenia si svojich úloh bol taký zdržanlivý, lebo, samozrejme, platí aj po tej 14-hodinovej rozprave k tomuto rozpočtu, že väčšina z vás vystúpila s kritikou nedostatku peňazí v jednotlivých kapitolách. Samozrejme, menšina vystúpila s tým, že už včera sme mali mať prebytkový rozpočet, čo aj v zásade s tým súhlasím, lebo ja verím na potrebu vyrovnaného hospodárenia ako v každej normálne rodine a verím na ten každodenný život, na to, čo sa tu tak nepekne nazvalo kúrenie a svietenie, na to áno, hej, z hľadiska investícií na to máme asi odlišný názor, ale to je snáď legitímne.
Boris Kollár ešte frflal na TIPOS, sa mu nezdalo, nezdalo sa mu, že tá spoločnosť akosi málo odvádza prostriedkov do rozpočtu pri tom, čo má k dispozícii z hľadiska monopolu. Tu musím povedať, musím ho upozorniť len na to, že TIPOS nie je len o dividende, ktorú zaplatí ministerstvu financií, ktoré je jeho zakladateľom, a to je naozaj len pár miliónov eur zo zákona, na základe zákona o hazarde, ktorý sme, o ktorom budete hlasovať v utorok, platí TIPOS odvody. Tie odvody sú vo výške skoro 37 mil. eur, ďalšie ešte 2 mil. eur nejaké na protipovodňové opatrenie, to je taká zvláštnosť z minulosti. Čiže čistý, takto, účtovný výsledok pred týmito odvodmi je 50 mil. eur a potom idú odvody štátu a potom je výsledok, ktorý sa zdaňuje zase štátu a potom dividenda štátu. Čiže summa summarum je to niekde vyše 40 mil. eur, ktoré z činnosti TIPOS-u sú. Takže to je len odpoveď na vysvetlenie Borisovi Kollárovi. Neviem, kde momentálne natáča nejaký svoj príspevok na Facebook, ale odkazujem mu teda, že to je proste inak, ako si myslel.
Málo peňazí na podporu rodiny, takisto tvrdí Boris Kollár. Tu musím len upozorniť, a to netvrdí len Boris Kollár, ale aj mnohí z vás a týkali sa, samozrejme, aj a týkalo sa to nielen rodiny v tom klasickom ponímaní na začiatku, ale aj rodiny v tom smutnejšom ponímaní na konci. Ja musím len povedať, že vnímame tú tému, vieme o problematike sociálnych služieb, viete, že nie sme spokojní, to je vlastne tiež jedno z dedičstiev fiškálnej decentralizácie a takého toho rozporcovania krajiny medzi štát, zlý štát a dobrú samosprávu, veď to poznáte, túto rozprávku. A mnohé niekedy populárne veci, ktoré sa poprijímali naprieč vládami, a ja len môžem povedať, že, áno, z hľadiska charakterov generácie alebo obdobia, v ktorom sa nachádzame v Európe, ale to je kultúrny problém, sme v čase starnutia nášho obyvateľstva, to znamená, áno, čoraz viac peňazí budeme musieť vynakladať na kvalitu života ľudí, ktorí žijú čoraz dlhšie a dlhšie, čomu sa na jednej strane teším, a na druhej strane musíme byť na to proste pripravení a nemôžme súhlasiť proste s tým, aby naši rodičia, starí rodičia, proste niekde v tichosti im dohárala svieca bez toho, aby sme si, á, s tým, aby sme si my nad tým umývali ruky.
Ja môžem len povedať, že z hľadiska ochrany rodiny je tu návrh na zvýšenie rodičovského príspevku o 10 eur, to viete, to už je zakomponované v podstate aj v návrhu rozpočtu, a takisto vám hovorím o pripravenosti aj rezortu práce riešiť v budúcom roku, a čoskoro to bude aj verejne pomenované, začať riešiť oblasť sociálnych služieb, ale aj pokračovanie v tom, čo sme už začali, a to je podporovať starostlivosť v rámci rodiny. Lebo všetci asi chápeme, že to je asi najlepší spôsob, hej, medzigeneračná solidarita z pohľadu toho, že sa každý stará o svojich blízkych tak dlho, ako sa to len dá, hej. Takže z tohto pohľadu viete, že sme zvýšili v podstate tieto príspevky pre ľudí, ktorí nemôžu pracovať, lebo sa starajú o dlhodobo chorých, vlastné rodiny a v tomto by sme chceli pokračovať.
Je tu ešte pripomienka napríklad v oblasti, opäť pán Kollár bol nespokojný s RTVS a železnicami, ktorý tvrdil, že si rozpočtujeme výdavky na korekcie. Omyl. Taká nerozvážnosť mladícka z pohľadu kritiky, pán poslanec mal na mysli podľa slov, ktoré spomenul, nie korekcie, ale pravdepodobne teda transfery, ktoré sú obvyklé pre tieto dve inštitúcie. Pri súčasnom spôsobe ich financovania slúžia primárne na zabezpečenie verejného záujmu v týchto inštitúciách. Pri RTVS je to tá bájna zmluva so štátom, pán predseda, za 26 mil. eur na budúci rok. A v prípade ŽSR je to, samozrejme, oveľa viac, je to zmluva o výkonoch vo verejnom záujme. Hej, takže to je len pre vysvetlenie.
Ešte tu bola zmienka o tom, že prečo nám klesá hotovostný vývoj dane z pridanej hodnoty. Prečo v roku 2014 stúplo o 600 mil. a potom 2016 oproti 2015 je pokles o 6 mil. No, tu ide o vnímanie toho, že rozpočet má dve zložky, jednak je o takzvaných, hovoríme o hotovostných číslach a potom je také vnímanie akruálne. Pre bližšie vysvetlenie je akruálne účtovníctvo niečo ako podvojné účtovníctvo vo firmách a ešte komplikovanejšie, takže tu bude opäť zmienka na to, že v podstate je to hodnotenie tzv. hotovostnej pozície. Vlastnú daňovú povinnosť platia daňovníci s mesačným oneskorením. Takže nadmerné odpočty sú potom vyplácané s oneskorením o 2 alebo 3 mesiace a tu chcem podotknúť, že rok 2015 bol ovplyvnený, viete, boomom čerpania európskych fondov. To znamená, keďže sme mali enormné čerpanie európskych fondov v závere programovacieho obdobia, vznikali aj nároky na nadmerné odpočty ku koncu rokov, ktoré boli ale potom vyplácané hotovostne neskôr. Čiže máme ten časový rad relatívne stabilného vývoja hotovostného, máme narušený abnormalitou skoro miliardového míňania európskych fondov nejakej časti jedného roka. To je vysvetlenie tých výkyvov. Snáď len dôkaz toho, že, viete, že vykazujeme aj tzv. efektivitu výberu DPH, ktorá je očistená o tieto jednorazové vplyvy. A v druhom kvartáli roku 2016 dosiahol tento parameter hodnotu 14,85, to vám asi nič veľa nepovie, ale je to najvyššia hodnota od času krízy. A najvyššiu hodnotu historicky sme mali 15,5, najnižšiu niečo cez 12 na začiatku roku 2012, ale o tom radšej nechcem hovoriť, čo sa tam vtedy dialo. Toľko.
Pán Eugen Jurzyca hovoril o, to je taká moja srdcovka, financovanie dlhu, dlhopisy, hovoril vlastne o takej zase súťaži krásy z hľadiska úrokov, ktoré platíme za naše dlhopisy. Jasné. Čím je krajina dôveryhodnejšia, je v lepšom stave, mala by platiť nižšie úroky za dlh. To znamená, to sa deje pri tzv. bundoch, nemecké dlhopisy a nemecký dlh je de facto veľmi zaujímavý pre investorov, lebo je za žiadne hodnoty, dokonca záporné sa momentálne predáva. My sme počas roka, a to je veľmi volatilné, boli dokonca niekoľko týždňov, mesiacov druhí najlepší po Nemecku a tzv. trvalom eurovale. Pán Jurzyca si vybral nejaké obdobie, kde to bolo inak. Ale trošku len z hľadiska reakcie hodnotil aj lotyšský napríklad. Lotyši majú na trhu iba osemročný dlhopis, takže ho nemôžme porovnávať s tým desaťročným. To všetko proste má svoj vplyv. Litva a Lotyšsko z tohto pohľadu majú väčšie výnosy ako Slovensko. To je tvrdenie, ktoré hovorím na základe informácie z našej agentúry ARDAL. Švédsko, Dánsko a Česko, ktoré boli spomenuté, sú úplne iné samostatné kapitoly. Totiž nehovoríme o eure. My nemôžme zmiešavať, to je už veľmi zložité porovnávať úročenie dlhopisov krajín, ktoré majú iný typ meny, pretože ich centrálne banky majú proste iný typ politiky. A to je proste kľúčové. A to je asi aj náš taký historický, samozrejme, my sa prirodzene najviac porovnávame s Čechmi, skoro vždy. Ale je to citlivé pre Čechov. Ale my sme naozaj niekde inde z pohľadu fungovania. Patríme do iného celku. Je to, patríme k eurozóne a tým pádom aj naše problémy, naše výkazníctvo, naše vnímanie, čo je hotovostné, čo je akruálne, je úplne iné. A ja, samozrejme, českým kolegom budem priať všetko len najlepšie, ale hodnotenie z tohto pohľadu nie je úplne fér, lebo hovoríme o českých korunách a o slovenských korunách. A možno pri emisiách v českých korunách, určite áno, lebo Slovensko má aj emisovaný dlh sčasti aj v českých korunách.
Chcem ešte povedať, že všetky ďalšie krajiny, ktoré podľa pána Jurzycu boli na tom lepšie, sú proste dlhodobo etablované na finančných trhoch a paradoxne pri financovaní dlhu pôsobí, zlacňuje dlh aj veľkosť dlhu. To asi ťažko mi uznáte, ale Slovensko je sčasti penalizované napriek tomu, o čom, samozrejme, roky opozícia hovorí, vďaka tomu, že má malý dlh. Ja neviem, či to viete stráviť, ale, áno, keď má krajina väčší dlh, to znamená väčšiu likviditu svojich dlhopisov, tak paradoxne úroky na obsluhu proste klesajú. To platí pri všetkých finančných produktoch. Je to taká, nie je to fundamentálna obrana, ja len vysvetľujem, že čo všetko vstupuje do argumentácie ohľadom tohto.
Ale čo je zaujímavé - a z toho by sme sa mali tešiť všetci, a to nie je otázka nejakej medaile tej alebo ktorej exekutívy -, za posledných 5 rokov poklesli priemerné výnosy na našich aukciách o 4 %, presne o 3,8, a celkové priemerné náklady toho celého portfólia, toho objemu cez 40 mld. eur, klesli o 1 %. Čiže v januári 2012 napríklad bolo to priemerné tzv. úročenie všetkých živých dlhopisov Slovenskej republiky v objeme cez 40 mld., to je tá veľkosť nominálna dlhu, bola 3,99. To je priemerný úrok. Dnes je 2,96, hej. Prečo sa mi zdá, že, veď to je ale priemer, pretože dochádza, vlastne každý rok dochádza k reštrukturalizácii dlhu, hej, že si vlastne požičiavate ďalšie za lacnejší peniaz, preto to klesá.
Ak hovoríme o priemernom výnose novoemitovaných dlhopisov, tak tam je to úplne báječné. V januári 2012 ten priemer emitovaných dlhopisov v roku 2012 bol 4,49, 4,5 %, pri rôznych maturáciách. Dnes je to 0,69 za september 2016. No a v tom a tu, samozrejme, kritici povedia, ale kvantitatívne uvoľňovanie. Áno, kľúčovo áno, ale potom si treba postaviť vedľa seba jednotlivé krajiny, ktoré majú výhody toho istého kvantitatívneho uvoľňovania a potom rôzne odlišnosti: veľkosť dlhu, schopnosť svojich ľudí proste emitovať, diverzitu v rôznych menách. A tam je na tom Slovensko veľmi dobre, napriek tomu, že máme paradoxne horší rating napríklad ako tie dlhodobo vážené demokracie. Lebo my sme naozaj od roku 2009 napriek tomu, že sme v eurozóne, sme ako keby tou krízou eurozóny boli nepriamo penalizovaní za členstvo. Je to proste paradox a odvtedy sa nám nepodarilo dostať také, v podstate také ratingové hodnotenie, ktoré si naozaj zaslúžime. Toľko o dlhu.
Pre túto... Ešte oblasť, ktorú natienil pán Beblavý, ale nielen pán Beblavý, mám teraz na mysli školstvo a vedu. Takže tu sa vrátim na úvod. Ak hovoríme o významných výdavkových tituloch v rozpočte na rok 2017, tak hovoríme o medziročnom raste celkových výdavkov ministerstva školstva a vnútra, keďže cez školstvo a vnútro sa financuje oblasť vzdelávania vrátane výdavkov na vedu, výskum a šport, tam je nárast o 287 mil. eur medziročne, no, 287 a to je súčasť toho plánu na toto obdobie. A, samozrejme, porcovanie tej torty, to už je viac naozaj v kompetencii a o tom by musel hovoriť viac minister Plavčan. Ale je to aj súčasť taktiky vyjednávania hodnoty za peniaze. Lebo tu chcem vstúpiť na zamínované pole platov našich pedagógov. Naozaj, to nie je len o tomto, hej. To znamená, tieto peniaze a tie peniaze, lebo absolútna väčšina z týchto peňazí sa prenáša do ďalších rokov, hej, a tvorí, to máte také lasagne, hej. To proste tých 286 pokračuje a na ne stúpajú ďalšie a ďalšie peniaze. Takže v tých štyroch rokoch sú to naozaj, potom tá suma ide k 2 mld. vrátane európskych fondov.
Takže najvýznamnejší vplyv tohto rastu predstavuje, samozrejme, celoročné zabezpečenie valorizácie 6 % pre pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl, ktoré je platné od 1. septembra 2016. O 86 % rastú výdavky ministerstva školstva na podporu športu a budovania športovej infraštruktúry. A tam je napríklad aj tých 20 mil. na školy v prírode a lyžiarske kurzy, lebo v tomto projekte pokračujeme. Je tam aj 5 mil. na rozširovanie kapacít materských škôl, čo je ale v skutočnosti samosprávna funkcia. Viete, že to je len taká barlička k tomu, aby sme motivovali samosprávu sa viacej tejto oblasti venovať. Pretože samospráva na našu výzvu napríklad, aby sme si zobrali kompetenciu materských škôl naspäť, reagovala teda veľmi podráždene. Ale aj to sú systém, to je možná systémová zmena, ktorá by mohla smerovať aj k odpovedi na problematiku starnutia a motivovania k tomu, aby služby pre rodinu boli lepšie.
Nie je mi úplne zrejmé, prečo oblasť vedy je nevyhnutné hodnotiť podľa vývoja prostriedkov len zo štátneho rozpočtu. Lebo vo vede peniaze z Európskej únie sú rovnakým zdrojom financovania, ako aj štátne peniaze. A teda verejné výdavky na vedu a techniku v budúcom roku sa rozpočtujú vo výške 330 mil. eur, presne 336. A je tam nárast oproti tomuto roku skoro o 7 %; 6,6 %. Takisto výdavky štátneho rozpočtu poskytované rezortom školstva na vedu a techniku medziročne rastú. Ďalším zdrojom financovania vedy a techniky je v kapitole školstva, sú teda finančné zdroje zo štrukturálnych fondov, tam je nárast o 25 % medziročne.
Slovenská akadémia vied predstavuje druhú najväčšiu položku v celkovej sume výdavkov na základný a aplikovaný výskum. A nárast kapitoly SAV, Akadémie, oproti schválenému rozpočtu v roku 2016 je skoro o 5 % vyššia. Celkové rozpočtované výdavky Akadémie na budúci rok sú určené na úroveň 62,6 mil. eur. Takže toľko k oblasti.
Financovanie vedy a techniky, ešte snáď, nie je len v oblasti školstva, ale nájdete ho roztrúsené v kapitole obrany, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, v rezorte dopravy, Úrad jadrového dozoru a tak ďalej a tak ďalej, drobnejšie sumy, samozrejme.
Takže v ďalšom pán poslanec Beblavý ešte hovoril o zdravotníctve. Ja som reagoval počas rozpravy na výtky v oblasti zdravotníctva. A tu musím povedať, že zdroje bežného roka plynúce do sektora zdravotníctva v roku 2017 vzrastú medziročne oproti rozpočtu 2016, oproti rozpočtu o 4,2 %, o 178 mil. eur. V roku 2018 budú príjmy rásť o ďalších 5 % a v roku 2019 o ďalších 5,6 %. To sú, samozrejme, rozpočty.
Vieme, preto som spomenul slovo rozpočet, pretože odhady na rok 2016 boli konzervatívnejšie aj v oblasti príjmov. Vďaka lepšiemu trhu práce naozaj tie príjmy boli vyššie. Ale aj oproti skutočnosti očakávané príjmy v budúcom roku budú rásť, proti skutočnosti roku 2016, mám na mysli. Takže toľko o tomto.
Ešte v oblasti kritiky financovania nájomného a sociálneho bývania. V roku 2017 sa rozpočtujú výdavky na rozvoj bývania formou dotácií z kapitoly ministerstva dopravy v sume 108 mil. a zo Štátneho fondu rozvoja bývania formou úverov v objeme 225 mil., čo predstavuje čiastku 332 mil. eur. A v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2016 ide o zvýšenie skoro o 60 mil. eur a o 22 %.
Bola tu ale kritika o systéme samotného financovania bývania. Takže toto vás asi neuspokojí, ale systémová zmena je oveľa závažnejšia záležitosť. Vyzerá, že zdroje tu sú a problematika, a ja na toto budem reagovať, lebo sčasti to zodpovedá aj môjmu rezortu. Viete, že financovanie hypotekárneho, alebo takto, štát pomáha pri hypotekárnom úverovaní mladým rodinám. Máme tu potom také na môj vkus trochu staromódne stavebné sporenie. To sú sumy, ktoré sú v desiatkach miliónov eur. A čaká nás veľká debata o tom, či bude štát ďalej investovať do obstarania si majetku, hej. Tu chcem upozorniť, že, áno, máme problém s tým, že patríme k niekoľkým krajinám, už sme úplne na špičke v Európe a vo svete z hľadiska vlastníctva. Preto v niektorých štatistikách vystupujeme ako veľmi bohatý národ. Niekde sa dotýkame dokonca Nemecka. A viete, že to je z pohľadu toho, že napríklad v Nemecku je vlastníctvo nehnuteľnosti oveľa raritnejšie ako na Slovensku. Je to dané históriu, rurálnosťou, samozrejme, tým, že u nás veľká časť obyvateľstva naozaj aj žije v domoch. Ale potom je to aj dané v 90. rokoch spôsobom privatizácie, ak to chcete nazvať, bytového fondu. Hej, ako, takže toto je trend, ktorý vlastne pokračuje. Ale viete veľmi dobre, že je to trend, ktorý teda neprospieva mobilite pracovnej sily, hej, lebo majetok nás drží v častiach, kde nie je vždycky aj práca. Takže určite nájomné bývanie je oblasť, kde si opäť do barda pána Budaja môžem teda štuchnúť, pretože tak ako sa napríklad naše hlavné mesto zbavilo svojho bytového fondu papalášom niektorých strán, ktoré tu už ani nie sú, chvalabohu, ich rozdalo. A oni dodnes v nich bývajú s radosťou, hej. (Reakcia z pléna a zasmiatie sa rečníka.) Takže, takže... Zoznam, pán Budaj, vy určite poznáte, takže, je dlhý, takže, takže Bratislava si vlastný bytový fond rozdala, hej, často veľmi spôsobom, že pani Zemková by asi vedela a niektorí ďalší ako. A teraz s načiahnutou rukou teda chce, aby sme, aby štát zase jej pomáhal riešiť napríklad bytovú problematiku. Takže... (Reakcia z pléna.) Revolúcia, pán Budaj, navrhuje revolúciu v majetkových vzťahoch. Takže... (Reakcia z pléna.) Takže dnes spôsoby sú iné, skúste to.
Takže chcem len povedať, že toto je nedopísaný príbeh, na ktorý môže reagovať štát tak alebo onak a tá diskusia je určite v každom prípade bohumilá.
Takže aby som vás ešte... Pán Miroslav Ivan sa pýtal, že prečo pokračujeme v kompenzácii na zlacnenie dopravnej cesty. Bolo ma určite niekde počuť, takže vysvetľujem. Zrušenie kompenzácie zliav by znamenalo, pretože, áno, štát dneska dotuje lacnejšiu dopravnú cestu aj pre nákladnú dopravu, zrušenie tejto kompenzácie by znamenalo, že by bolo potrebné pri súčasnej cenovej úrovni, čo je 1,86 eura za vlakokilometer, dosiahnuť v roku 2007 dodatočné dopravné výkony v nákladnej doprave v objeme viac ako 12 mil. vlakokilometrov, to je zvýšenie o 86 %. Tak to asi úplne nejde. No a to je vzhľadom na situáciu na dopravnom trhu nereálne. Ak by neboli tieto kompenzácie, tak potom toto by malo za dôsledok rast realizačnej ceny na vlakokilometer z 1,86 na 3,31, čo je zase zvýšenie o 80 %. Alebo by sme mohli mať teda ešte väčšiu stratu, samozrejme, čo ju vlastne v podstate máme tým, že kompenzujeme cenu dopravnej cesty.
Takže takýto rast cien pre nákladnú dopravu by spôsobil prechod výkonov nákladnej železničnej dopravy na cestnú dopravu, čo teda neviem, či by sme chceli, alebo odklon tranzitných prepráv mimo územia Slovenskej republiky, čo by sme asi tiež veľmi nechceli. A, samozrejme, by to znamenalo aj veľký dopad pre niektoré naše firmy, ktoré sú závislé napríklad na dovoze, dovoze surovín po železnici a tam tá konkurencieschopnosť Slovenska je kľúčová, hej. Takže to má, samozrejme, súvis úplne s priemyselnou výrobou, s metalurgickým priemyslom, so všetkým možným a dokonca aj v tom, čomu hovoríte podnikateľské prostredie a lákanie pre investorov. Lebo ako osoba účastná pri vyjednávaní s Land Roverom vám môžem potvrdiť, že náklady, dopravné náklady pre firmu, ktorá pôsobí globálne a potrebuje distribuovať svoje výrobky po celej zemeguli, je naozaj dôležité aj 50 centov, aj 10 centov je dôležité z hľadiska nákladov na to, aby vedeli dostať svoj tovar napríklad do Hamburgu, hej. Takže to sú proste, to je všetko súčasť rozhodovania o tom, či sa niekto niekde usadí a často je to dokonca dôležitejšie ako sadzba dane. Naozaj, naozaj to myslím vážne.
No a pán Krejčí Marek kritizoval zdravotníctvo takým tým svojím spôsobom a na to som ja v zásade už reagoval a ja len ďakujem, že využil na časť svojej kritiky tej časti jeho lekárskeho ja, si vlastne pomáhal a do veľkej miery čerpal z údajov a záverov, s ktorými prišiel rezort financií spolu s rezortom zdravotníctva v časti návrhu rozpočtu, ktorý sa volá Hodnota za peniaze.
No, a ešte pán Rajtár kritizoval takým tým svojím spôsobom nárast, medziročný nárast počtu zamestnancov verejnej správy. No, 12-tisíc ľudí medziročný nárast tabuľkových miest a som rád, že mu môžem teda odpovedať, že ako to už býva u neho, že to tak nie je zase, jak to bol povedal. Nárast tam je, ale vysvetliť sa to dá. Čiže to sa dá aj vysvetliť, aj pochopiť to, čo vám teraz poviem. Nie je za tým zvyšovanie úradníkov a byrokracie, ako by sa teda ponúkalo hovoriť, ale v prvom rade ide zase o metodickú zmenu, to znamená, Železničná spoločnosť Slovenska bola zaradená do okruhu verejných financií. To znamená, všetci zamestnanci sú pre niektorých škodoradostných kritikov v tomto ponímaní úradníci, tak to, bohužiaľ, nie je tak, hej. Ale tak vás poprosím z hľadiska solídnosti, použiť to môžte, ale pravdou je to, že kľúčový nárast je teda spôsobený tým, že Železničná spoločnosť bola zaradená do okruhu verejných financií, to je 6-tisíc.
Druhý najvýraznejší dôvod je nárast počtu zamestnancov územnej samosprávy, pozdravujem starostov a primátorov, to je 4-tisíc. Áno? No a zvyšok predstavuje najmä zabezpečenie udržateľnosti realizovaných európskych projektov a plnenie protiteroristického balíčka. To sa niektorí odborníci na obranu a bezpečnosť tým tu zaoberali a to ja nebudem komentovať. Áno, je tam nárast, plánovaný, počtu, nárast aj vojakov, aj policajtov, to je protiteroristický. Ale tak to je tak do 1 500 ľudí, ak si pamätám.
A potom sú to tzv. euroúradníci, ktorí zväčša sú platení z európskych fondov, alebo je tu časť, a to je reálne a to pôjde s nami ešte pár rokov, že ak si nejaký rezort alebo štát si obstaral niečo z európskych fondov nejaký systém, poviem napríklad digitalizácia kultúrneho dedičstva v rezorte kultúry, so sebou nesie nejaký typ udržateľnosti, ktorý za seba viaže nejaký typ zamestnanosti a počet nových pracovných miest. Takže toto sú, to sú tie zabudnuté a často skryté ďalšie náklady na európske peniaze, ktoré často vydávame, že sú zadarmo. Nikdy nič nie je zadarmo. Čiže aj tieto peniaze so sebou nesú, nesú tieto ďalšie výdavky.
Na záver. Ďakujem za debatu ešte raz, na čo som vedel a čo som chcel, na to som odpovedal. Chcem povedať, že, samozrejme, nemôže mi ujsť to, aby som sa, aby som nepochválil tento rozpočet z pohľadu hodnotenia Európskej komisie a eurozóny. A niekto to tu tak ofrflal, že to je také hodnotenie podľa dlhu a podľa podobných vecí. To vôbec nejde o, ide o naozaj prísne hodnotenie z pohľadu toho, ako plníte pravidlá. K tým pravidlám, ktoré sú, samozrejme, pre verejnosť nezrozumiteľné, ale sú rovné pre rôzne krajiny v eurozóne, tie hovoria, že na základe toho sme tretí rok v najlepšej skupine, v lepšej nemôžme byť. Je to Nemecko, Holandsko, Luxembursko a prvýkrát aj Estónsko. Prvýkrát, my tretíkrát. Čiže z nových členských krajín sme tam v podstate len dvaja. Opakujem, my tretíkrát, Estónci prvýkrát. A viete, že to je veľmi dobrá spoločnosť. A aj keď tu to je zaznávané a možno v slovenských médiách sa to dočítate niekde pred športovou stranou, je to niečo, čo si všímajú zahraniční investori, čo si aj tí, ktorí investujú do našich dlhopisov, ale aj tí, ktorí majú zálusk k nám prísť, lebo to znamená, niečo to proste znamená z pohľadu stability.
A ja môžem len prosiť a priať všetkým tým, ktorí sa zastrájajú, že tu po nás hneď budúci rok prídu, aby sa vám to tiež podarilo, teda ak to budete chcieť, lebo to nie je zlá správa pre krajinu a všetci obyvatelia našej krajiny, či nám fandia, alebo nefandia, sa z tohto môžu tešiť. Takže to nie je niečo, čo si niekto môže zobrať do hrobu ako vlastníctvo. Je to proste, je to niečo, čo hovorí o tom, že sa snažíme robiť poriadok a že ten poriadok je pozitívne vnímaný aj zo strany toho, kto je rozhodcom v tej hre, ktorú nazývame pravidlá.
Ja len pevne verím, že napríklad výtky, ktoré smerovali k tomu, že rozpočet je napríklad položený, niekto tu hovoril o tom, na veľmi nereálnych číslach. To boli asi mladší kolegovia služobne, lebo myslím si, že v tejto krajine už je ustálený úzus, že rozpočet sa robí na základe prognóz, ktoré síce majú hlavičku ministerstva financií, Inštitútu finančnej politiky konkrétne, ale prognózy prerokúvajú a následne sa pod ne podpisujú ľudia, ktorí sú členmi Výboru pre makroekonomické prognózy a potom pre daňové prognózy. Makroekonomické hovoria o tom, ako bude vyzerať ekonomický rast, ako bude asi vyzerať trh práce, aká by mohla byť inflácia, aký bude rast nominálnych platov, aká bude priemerná mzda, aká by mohla byť reálna mzda.
Dámy a páni, kto tu, teda niekto tu spochybňoval, že veríme v neuskutočniteľné, ja nemám možnosť v nič iné veriť, pretože toto je výstup, ktorý je daný aj na základe zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tak sme si dohodli pravidlá. V tom výbore sedí väčšina ľudí, ktorá nemá nič so štátom, nemá žiadnu stranícku knižku vo vrecku, ale sú to analytici, ktorí sa považujú za vážených a sú rešpektovaní minimálne médiami aj svojím akademickým prostredím, a to sú, teda, samozrejme, prognostický názor, hej. A oni, je dôležité, pre atmosféru spoločnosti je dôležité, či majú prst hore, alebo majú prst dole, hej. A akože z tohto pohľadu pre Slovensko v najbližších rokoch je prst hore.
A tiež by som prosil teda aj v rámci politického súboja, aby sme sa z toho skôr tešili, a keď, tak aby vaša kritika smerovala k tomu, ako to dobré obdobie využiť, hej, z hľadiska strednodobého, minimálne, smerovania našej krajiny, ktorá má svoje problémy. Lebo naozaj v niektorých veciach sme na tom veľmi dobre aj v porovnaní s krajinami starých, vážených demokracií, ale v niektorej oblasti máme to, čomu sa hovorí, kde nás päta tlačí a kde, kde teda je roboty ako na kostole, ako sa hovorí. A to kľúčové, čo asi najviac všetci momentálne cítime, sú regionálne rozdiely a Národná rada ináč má aspoň to šťastie, že je naozaj regionálne zastúpená, a ak vám hovorím, tak viete, o čom rozprávam, že keď sa vrátite domov, tak viete, o čom rozprávam, že to nie je nablýskaná Bratislava, že to nie sú Shopping Mall, Eurovea ani Aupark, ktorý nevidíte ani v krajinách s trojnásobným HDP na obyvateľa, ako je Slovensko, hej. Lebo tu je taký zvyk.
Takže makroúdaje sú založené na kritickom pohľade zvonku a nie sú vymyslené a, samozrejme, môžme hovoriť a môžme sa báť o to, aby tieto čísla sa stali realitou, a môžme chcieť, aby tieto čísla na konci dňa, keď sa bude rozpočet hodnotiť, 2017. rok sa bude hodnotiť niekedy na konci roku 2018, aby mohli povedať, že, á, bolo to, bolo to oveľa lepšie, jak si to pôvodne prognózovali.
A o daniach, samozrejme, a o tých príjmoch, to je, to je vlastne tá istá pesnička z druhej strany.
Takže, dámy a páni, k hlasovaniu zrejme pristúpite budúci týždeň, pre mňa povinnosť piata v rade, ja si len prajem, aby sme mohli dokončiť robotu na realizáciu rozpočtu roku 2016 v dobrých podmienkach, aby sme mohli splniť ciele, ktoré sú stanovené na tento rok, aby sme mohli realizovať všetky operatívne problémy, ktoré prídu, lebo život je, život sa nedá napísať do knižky, ktorá má 600 strán a volá sa Rozpočet verejnej správy, prináša so sebou proste tlak operatívnych rozhodnutí. A ja by som bol rád, keby sme riešili len problémy, ako možno, samozrejme, pri dodržaní cieľov mohli minúť viac peňazí na takú alebo onakú investíciu, na sociálne služby, aby sme mohli ľuďom viacej zaplatiť a hlavne aby to všetko malo, mohlo smerovať k lepšej kvalite života našich občanov, ktorých reprezentujete a reprezentujeme my tu všetci.
Prajem vám všetkým krásny víkend. Ďakujem. (Potlesk.)

Veľmi krátko. Jak vlastne, zo srdca mi hovoríte, hlas vo veci elektromobility, lebo mal som, mám na to proste iný názor, ale je pravdou, že tie peniaze nie sú momentálne pod kontrolou vlády, že väčšina, tak ako ste boli hovorili, rozhoduje väčšina zainteresovaných. Tí majú pocit, že sú to ich peniaze. A poznáte, pri dnešnej cene technológií to bude dotácia pre naozaj vyššie príjmové skupiny vo väčších mestách, hej. Pre také druhé auto do rodiny pre manželku, by som to povedal, hej? Je to tak, hej. Ten rozdiel, pokiaľ neklesnú ceny technológií, tak akákoľvek, v krajine, ako sme my, akákoľvek takáto dotácia bude nasmerovaná tam. Podľa mňa alebo podľa nás na mifine to malo byť skôr nasmerované na napríklad taxíky, obsluhu, dopravnú obsluhu, to znamená podpora malého, stredného podnikania. Takisto v mestských zónach. Ale to sa musíte, viete, kooperovať aj s mestami, so zastupiteľstvami, to nie je jednoduché. Toto je také, je to podpora elektromobility ako takej, ale ten efekt bude podľa mňa veľmi, veľmi slabý, pokiaľ neklesnú, a raz klesnú. Pamätáte si na fotovoltaiky, pamätáte si na hocičo z technológií? Aj elektromobily raz budú oveľa, oveľa dostupnejšie. (Zaznievanie gongu.) Takže súhlasím s vami.
Ďakujem.

Prepáčte, že vám narušujem riadenie schôdze, ale akože tiež sa mi zdá lepšie zareagovať teraz k takémuto konkrétnemu, veci, ako v záverečnom slovo možno zajtra niekedy. V mnohom s vami súhlasím, pán poslanec, ale úvod vášho vystúpenia bol, vy ste boli taký doktor Jekyll mister Hyde. Akože v úvode ste boli ako keby viac z môjho rezortu, z ministerstva financií a v závere ste boli z rezortu Tomáša Druckera. A proste prevalilo sa, asi aj vaša profesia proste von z vás z pohľadu toho, že čo všetko treba ďalej do zdravotníctva dostať. Chcem povedať, že áno, potvrdzujem, budúci rok bude zložitý, kľúčovo manažérsky pre Tomáša Druckera, ministra zdravotníctva a jeho tím, bude, pretože je treba oceniť jeho odvahu z pohľadu toho, že sa podpísal pod plán opatrení, ktoré sú relatívne presne popísané. To znamená, tá cestovná mapa je dneska jasná. Máte ju ako, dokonca ako prílohu rozpočtu, čo je úplne nový prístup. A samozrejme budeme ju môcť spolu sledovať. Zároveň súhlasím, a to ste spomenuli aj z pohľadu, a hovoril o tom napríklad aj pán Jurzyca, aj iní kritici, z hľadiska rizík, rozpočtová rada o tom hovorí. Áno, je to riziko, realizácia rozpočtu budúceho roku, pretože je to plán, nielen že rozpočet je sám osebe plán, ale toto je ešte plán vnútri rozpočtu z pohľadu toho, z pohľadu úspor. Pretože ak hovoríme napríklad o možnom lepšom výbere poistného, tak to je asi pozitívnejšie a ľahšie predpokladateľné ako docieliť tvrdé úspory v oblastiach, ktoré ste spomínali. Čiže je tu riziko aj pozitívnejšieho výberu, pretože ja som vám v úvode hovoril, že celý rozpočet je postavený na nejakej makroekonomickej analýze, prognóze z hľadiska napríklad nového nárastu nových pracovných miest. Odhad je 35-tisíc. Myslíme si, že by mohlo byť viac. Minulý rok bol odhad 18-tisíc. Tento rok je ich 50-tisíc. Hovorím vám ten rozdiel. Aj výber poistného, aj zdravotných, aj sociálnych, je o to lepší. Rast nominálnym miezd išiel lepšie, mohol by ísť lepšie. Samozrejme, môže to byť aj úplne naopak. Ja len hovorím, že sú tu aj pozitívne aj negatívne riziká, ktoré môžu zafungovať.
Ale to kľúčové, čo vám chcem povedať, že, a to je aj môj odkaz, aj sľub, a nielen môj, ale aj vlády, že áno, v budúcom roku budeme musieť prejsť na ručné riadenie z pohľadu aj financovania a finančných tokov do zdravotníctva. Koniec koncov trochu to robíme už v podstate aj v tomto, aj v minulom roku. Asi ste si všimli, že sme navyšovali transfer cez ten kanál, ktorý rozpočet má. To znamená, cez poistencov štátu, ktorý ja nevnímam tak ideologicky ako mnohí aj z vás. Ja ho vnímam naozaj prevažne, podľa mňa aj pre každého je kľúčové, aký je objem verejných zdrojov v zdravotníctve. To, či sa zbiera z ľavej alebo z pravej strany, je stará zápletka, ktorú nám založil zakladateľ tohto zdravotníctva Rudolf Zajac z hľadiska systému fungovania zdravotných poisťovní. A sú to tak isto verejné zdroje. To je potvrdené aj právne. Výber zdravotných odvodov je príjem, ktorý garantuje štát cez vykonávanie zákonov. A to, že potom dotankuváva cez ďalší kanál, cez štátny rozpočet, je princíp, na ktorom sme sa dohodli, a ja ho teda považujem za dosť šmatlavý, prepáčte mi ten výraz, ale je zápletkou, nekonečnou zápletkou toho, kto na koho proste ako dopláca. To je jak pomlčková vojna ešte za federálu. Podstatné je, koľko je na konci dňa peňazí.
A pre nás je to jediný systém, ako vieme pridávať alebo uberať. Alebo dokonca, ako vieme nechať realizovať časť verejných zdrojov mimo systém zdravotných poisťovní. Pretože o mnohých veciach, o ktorých ste hovorili, kde sú, kde nás päta tlačí, dneska to už hovorím druhýkrát, je oblasť, kde zriaďovateľom je štát. Sú tam teda nemocnice, ale zriaďovateľom sú vyššie územné celky. To je ďalší problém, genetický, nášho zdravotníctva, tie rozdelené kompetencie, súkromné zdravotnícke zariadenia atď., a tak ďalej.
To znamená, ak ste sa pýtali na investície, tak áno, je tu pozmeňovací návrh, ktorým sa budete na výbore zaoberať, a je tu pozmeňovací návrh, ktorý je už schválený výborom pre financie a rozpočet, ktorý hovorí o tom, že ak sa zrušia stropy v zdravotných odvodoch a tí ľudia so zlatou kartičkou zaplatia, tak tie peniaze, ktoré navyše prídu cez zdravotné odvody do poisťovní, tak sa ich vlastne, peniaze, o to menej nepôjde cez štátnych poistencov, ale pôjde k dispozícii rezortu zdravotníctva na investičné projekty, ktoré sú samozrejme kontrolovateľné, a verejne bude dostupné, čo chce minister robiť z pohľadu toho, aby doručil reálne výsledky zlepšenej zdravotnej starostlivosti v oblasti nielen techniky, ktorá teda je predmetom, to už je skoro jak na obrane, niečo kúpiť na rezorte obrany alebo kúpiť v rezorte zdravotníctva, to je asi rovnaké riziko, hej, z pohľadu možného prúseru alebo škandálu na konci dňa, ale v oblasti technickej vybavenosti, aby sa dali okná otvárať a zatvárať napríklad, hej. Asi vieme, o čom všetci hovoríme. Hovoríme o normálnych štandardoch 21. storočia z pohľadu toho, aby nefúkalo na izby, aby proste tá základná výbava bola na európskej, normálnej slovenskej úrovni.
Takže tieto zdroje budú zabezpečené. A zároveň tu je garancia veľkého rozpočtu, že ak bude treba, tak cez kanál poistencov štátu sa pustí do zdravotníctva viac. A to je to, na čo poukazuje rozpočtová rada, že to potom máme problémy s dosahovaním cieľa. To je pravda, ale to je reálne tak každý rok.
A ja vám teraz zase chcem povedať, že náš postoj k rezortu zdravotníctva, vy ste sa pýtali, že vlastne, čo chceme dosiahnuť to kľúčové. Tak ja viem, čo chce Tomáš Drucker, ale ja viem, aj čo chcem ja. Ja chcem kľúčovo, aby sa zrealizovali úsporné opatrenia naozaj, hovorím to úplne nepokryte. A v tomto je to v podstate aj spor medzi nami. To tiež proste priznávam. On má priamu zodpovednosť, on chce priamo okamžité efekty, aj bič, aj cukor, ale naše skúsenosti, teraz hovorím plurar majestatis za rezort zdravotníctva, kto robil s peniazmi v tejto krajine, a nezáležalo na farbe pleti alebo politickej straníckej knižky, sú tie, že úspory v takej kontraverznej oblasti, ako je verejné zdravotníctvo, sa lepšie dosahujú v neobvyklých podmienkach, by som to nazval, hej. To znamená, možno v takých podmienkach núdze, resp. toho, že treba naozaj každé jedno euro otočiť.
A do toho prichádza dráma Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorú, ja to naschvál som nazval dráma, alebo opäť hovorím verejne, ja neverím úplne tej správe, ktorá unikla. Je to tzv. dvojtýždňová správa jednej inštitúcie, audítorskej, poradenskej, ktorá ale porovnávala obchodný plán starého manažmentu s očakávaniami nového manažmentu. To je naozaj informácia, ktorú mám z kuchyne. Čiže nie je to správa, ktorá je založená na študovaní, analyzovaní skutočných účtovných dokladov a skutočných finančných tokov. Takže ja priznávam, problém tam je, ale veľkosť problému nepoznáme. A dovolím si domnievať sa vzhľadom na tiež taký permanentný nárek, karavána, hej, nárekov toho za minulé roky, ako to je zlé a ako to dopadlo vždycky, že to až také zlé nemusí byť, ako to v tej správe je. Ale o tom bude hovoriť účtovná závierka, ktorá bude verejná, a ja budem trvať na tom, aby bola kontrazávierka (vyslovené s pobavením), to znamená, aj za účasti Úradu pre dohľad nad audítormi, ktorých máme k dispozícii alebo spolupracujú s ministerstvom financií, sa naozaj pozrieme tentokrát s mikroskopom na to, v akom stave účtovníctvo Všeobecnej zdravotnej poisťovne je a potom sme pripravení samozrejme pomôcť v zmysle zákona, v zmysle pravidiel o štátnej pomoci. Lebo to tiež nie je úplne jednoduché. Tak isto ako vy som presvedčený, že solventnosť, likvidita bude zabezpečená aj ku koncu roka, aj v priebehu roka. A toto ide o takú účtovnú drámu. Viete, účtovanie rezervy je vždycky metóda hókusov a pokusov, ale treba sa na tom ustáliť. A hlavne z toho netreba robiť nejakú paniku a ja by som nebol rád, aby to bol zdroj teda, ďalšia zámienka dodatočných zdrojov, jednorazový, ak ma rozumiete, hej. Takže je to taká zvláštna zápletka, ale momentálne sa naozaj deje, napríklad na rozdiel od iných rezortov úplne v priamom prenose, opona je otvorená, všetci do toho môžu vidieť, aj s rizikami, aj s možnou mierou populizmu, ktorá, alebo politikárčenia, ktorá s tým je spojená z jednej i druhej strany. A dúfam, že ale aj s mierou istoty, že vieme sa dostať ku skutočným záverom a cieľom, ktoré ste pomenovali, a to je, to naozaj zníženie tých neodvrátiteľných úmrtí a zvýšiť kvalitu zdravotníctva ako takého. A možno, to je strašne dôležité a za to máme zodpovednosť všetci, zvýšiť aj dôveryhodnosť verejného zdravotníctva v očiach občanov. Lebo keď naňho všetci frfleme – a teraz to si totiž dokonca nezaslúžia ani tí, ktorí vo verejnom zdravotníctve pracujú, ten pohľad, ten a ten postoj, ktorý vytvárame – a my ho spoluvytvárame aj spormi, aj nafukovaním alebo zakrývaním nejakých problémov.
Takže summa summarum bude to zaujímavý príbeh, ale budeme pritom, to znamená, budeme, vždy dáme pomocnú ruku, ale naším cieľom je naozaj robiť zmeny. A to je, teraz hovorím v plurále, hovorím samozrejme za vládu a hovorím aj za ministra Druckera, minister Drucker v tom nezostane sám.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Ja sa pripojím k pochvale od pána poslanca Jurzycu pre vás, pán poslanec Ivan. A aj dôvod môjho vystúpenia je preto, že chcem zareagovať na veľmi konkrétne podnety z vašej strany a chcem zamerať v podstate vašu kritiku, tá kritika bola namierená na reálnosť budovania dopravnej infraštruktúry, ale aj údržbu existujúcej infraštruktúry v rámci kompetencie rezortu dopravy. A tu chcem povedať, že myslím si, že ak naozaj chceme seriózne rokovať, a my chceme seriózne rokovať aj s vami ako s opozičnými poslancami, o možnosti zmeny zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý si vyžaduje ústavnú podporu, tak by bolo veľmi dobré, aby ste boli v tom tíme, ktorý o tomto bude rokovať. Pretože s plnou vážnosťou podotýkam, že chápete, a vy tu na to vlastne aj poukazujete a ja potvrdzujem, že dnes pri fiškálnych cieľoch, ktoré sú nastavené a ktoré chceme naozaj dosiahnuť, bez zmeny postoja k našim národným regulátorom nebude možné bezproblémovo pokračovať v tom tempe výstavby infraštruktúry tak, ako je dizajnovaná a tak, ako vy hovoríte, ju sľubujeme tak, jak tu sa vlády menia. A prečo? Pretože obálky európskych zdrojov bude vyčerpané behom dvoch, troch rokov. O tom, akým spôsobom, či bohumilým alebo nie, o tom môže byť zase diskusia a do nich sa ja neopovážim montovať. Teraz ide o to, či má prednosť tá alebo oná trase. A trošku sa vieme pozrieť na veci, tak ako to spomenul pán poslanec Marosz, cez dokument Hodnota za peniaze, ktorý si dovolím pripomenúť, je z ministerstva financií, áno, takže aby sme si v týchto situáciách nemysleli, že spadol niekde z neba. Je to, áno, je to názor našich ľudí, ale do veľkej miery aj po diskusii s ľuďmi z rezortu dopravy. Pretože som vám v úvodnej reči hovoril, že tento projekt začína pilotnými v podstate revíziami v troch oblastiach – informatizácia, doprava a zdravotníctvo. Zdravotníctvo s veľmi reálnymi výstupmi a s tými v ďalších dvoch s menej reálnymi výstupmi.
Ja som proste priznal a pokračujem v tom, že musíme pokračovať. Ale tie ciele a problémy, to znamená, tam, kde nás päta tlačí, to si myslím, že bolo pomenované, a vy máte legitímne právo to nahlas povedať.
Ale ešte raz, buď sa dôjde k realokácii rozdelenia operačných programov z tohto programovacieho obdobia, to znamená, že v nejakom období, ktoré ináč je aj naplánované na toto obdobie, myslím, že po dvoch, troch rokov by mohlo dôjsť k realokáciám, takému veľkému upratovaniu, kam peniaze nie je potrebné ďalej dávať a kde ich nevieme v podstate ani efektívne minúť a kam by mali ísť. Len na to, aby mohla doprava na svoje projekty dostať viac, na to potrebujeme aj súhlas Európskej komisie a jednotlivých DG, alebo generálny riaditeľ, proste tých riaditeľstiev. A to nebude jednoduché obhájiť. A potom je možnosť samozrejme použiť viac prostriedkov z hľadiska štátneho rozpočtu. Ponúka sa samozrejme tá možnosť, hlavne v obdobiach, keď máme historicky najnižšie náklady na financovanie tohto druhu. Z tohto vyplýva v podstate celá úvaha o momentálnej revízii zákona o dlhovej brzde. A všetko ostatné, to znamená, na aké typy projektov, či sa to oplatí, či sa to neoplatí, či sa napríklad stiahnuť a viac investovať do údržby existujúcej siete, hej, a povedať, že nemáme na to, aby sme vlastne dobudovali v tejto, v tejto šírke, veľkosti a v týchto plánoch, ale máme na to, aby sme každý rok dali dvakrát, trikrát viac na údržbu, čo bude samozrejme znamenať aj z hľadiska opäť Hodnoty za peniaze správny racionálny prístup, tak toto sú proste témy, o ktorých sa chceme rozprávať.
A toto sú témy, o ktorých sa musíme rozprávať, ak by sme sa chceli dohodnúť napríklad na investičnej výnimke, ak to chcete proste takto nazvať. Ja viem, že je to kontroverzné, viem, že už aj medzi nami tu budú rôzne názory, medzi vami sú rôzne názory na túto tému. Ale vy ste prvýkrát z tejto debaty, ktorá má často taký politický rámec, akože budúcnosť a deti, deti ďalších detí, to je politika, racionálne je, že naše, naše, a to aj pri tej kritike, kde si pán Jurzyca vybral taký ten horší dlhopis päťročný, mohol si vybrať aj lepší z hľadiska toho, aké sú naše rizikové prirážky. Ale summa summarum my sme schopní sa financovať pri 10- aj 15-ročných úveroch pod jedno percento. Nula celá niečo, hej? Čo je, chápete, z hľadiska ako reálneho pochopenia unikátne. Môžme zase hovoriť o tom, či je to, pôvodom je dedičný hriech kvantitatívneho uvoľňovania, či je to správne. Ale je to realita, ktorú teda buď môžme ofrflať a prejde to okolo nás ako vlak, alebo ho môžme využiť, rozumne využiť. No ale ak neveríme v rozumnosť, v schopnosť rozumne sa rozhodnúť, tak to potom ani netreba skúšať.
Čiže opakujem, vy ste prvýkrát pomenovali skutočný dôvod sa zamyslieť nad tým a povedať de facto aj pravdu, povedať pravdu. Áno, za týchto okolností sme schopní pokračovať v plnom profile v týchto oblastiach, lebo to potrebujeme. Alebo povedať nie, nie, budeme sledovať odporúčania tých a tých inštitúcií, aj ony majú právo na svoj názor, nechcem ich nejakým spôsobom znevažovať, budeme tlačiť percento dlhu dole, ale sústredíme sa viacej na údržbu existujúcej siete. To sú proste reálne možnosti a plne súhlasím, že na to potrebujem do tej debaty aj rezort dopravy. Pretože v rezorte dopravy nič nie je za 100-tisíc alebo za pár miliónov. Tam každý projekt stojí desiatky miliónov. To sú proste rádovo veci, kde v ponímaní, pán Marosz, to bolo trošku populistické z pohľadu toho učiteľského stavu, lebo to tak nie je, lebo potrebujeme v doprave zrejme ďalšie prostriedky, aspoň som to takto počul aj z úst vášho kolegu, ale projekt Hodnota za peniaze ide aj do rezortu školstva, takže hovoríme o vnútorných možných úsporách a o realokovaní prostriedkov na to, čo potrebujeme.
Takže áno, blížime sa k takému, neodvratne sa blížime k bodu, keď po prvýkrát po dvanástich rokoch nebudeme mať stovky miliónov eur k dispozícii každý rok na výstavbu diaľničnej siete alebo rekonštrukcie železničnej siete z európskych peňazí a budeme ich musieť nejakým spôsobom nahradiť, alebo nie. Tá možnosť tu vždycky je.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som hneď v úvode chcel v podstate zareagovať na, na príspevok, ktorý má svoju mieru konštruktivity, to absolútne ja nespochybňujem. Aj akceptujem, že ste naozaj avizovali v rámci disclaimeru, že sa budete zaoberať kritickými pripomienkami, a nie nejakou oslavnou piesňou. (Povedané so smiechom.) Koniec koncov ste predstaviteľ opozície, takže je to úplne legitímne a prirodzené. A chcem len pár vecí možno upresniť alebo vysvetliť presne v takom podobnom duchu, ako ste to uviedli vy.
Už kolega Kamenický vás opravil, že v prípade výsledkov, vaša kritika sa v podstate, tá konštrukcia vášho príspevku bola daná na slabých výsledkoch minulých rokov, ktoré teda zakladajú akúsi nedôveru do, do budúcnosti. Toto by som asi teda, asi pomenoval taký nejaký príbeh, ktorý chcete proste povedať.
Takže drobná odchýlka v rámci presnosti, naozaj za rok 2015 výsledok nie je 2,9, to ste citovali jarnú notifikáciu, jarné výsledky, alebo ktoré boli potvrdené Eurostatom. Jesenná notifikácia potvrdila výsledok 2,7. Prečo? Lebo dobehli dane, ktoré sú, akrualizujú a patria do predchádzajúceho roku. Prečo? Lebo firmy môžu platiť dane až v júni. A tak ďalej a tak ďalej. Poznáte ten spor, ten, ten, ten príbeh okolo toho.
Takže 2,7 verzus 2,54. Diferencia tam je, to je pravdou. Chcem povedať, v čom sú rozdiely oproti cieľom naproti tomu a v rozpore aj s tým v podstate, že sme mali dodatočné príjmy. To je všetko pravda. Tu nebudú spokojní niektorí predstavitelia SaS, ktorí tvrdia teda, že na výbere daní je to katastrofálne. Všetci veľmi dobre viete, že, že sa potýkame so súbojom s daňovými únikmi vo všetkých oblastiach. To nie je len DPH, to je, to je, to sú pohonné hmoty, to je, to je clo, to je dovoz textilu, to je oblasť dane z príjmov právnických osôb, čierna práca. Poznáte to, hej? To je proste celý komplex, ktorý, ktorého súčasťou je kultúra vzťahu ku štátu a vzťah štátu k občanovi, lebo je to dvojsmerná cesta. Ale tu, nech si hovorí, kto chce, čo chce, od roku 2012 sú jasné výsledky z hľadiska efektivity výberu, lebo inak by tu tie stámilióny neboli. To sú tie, to, čo niekto očakáva, neočakávané nadpríjmy. No nie sú neočakávané. Ony sú neočakávané z pohľadu praxe v minulosti.
Áno, treba povedať, že v roku 2012 sme mali druhý najhorší, druhú najhoršiu efektivitu výberu po, po Grécku, a to je asi hanba. Ale to je proste danosť, ja tu nechcem nikoho súdiť, nechcem tu hovoriť mená, priezviská, nechcem sa tu vracať k nejakej, nejakej minulosti. Pravdou je, či sa to niekomu páči alebo nepáči, že v tejto oblasti sme veľa urobili a že sú spolu tak, onak, krížom, pod tými zákonmi je podpísaných veľa ľudí a veľa ľudí sa na nich aj nakŕmilo politicky, lebo nie sú vždycky populárne. Pred chvíľou tu jeden z poslancov hovoril, že zase, zase administratívne a proste ďalšie administratívne nejaké nároky kladieme a podobne. No áno, keď..., proste na hrubú dieru hrubá záplata, jaká sa, jak sa hovorí, ale už nemáme len hrubú dieru, už môžeme naozaj šiť aj, aj zlatou, aj zlatým stehom niekde z hľadiska skúseností, ktoré máme.
Ale napriek tomu, že prišli vyššie príjmy, boli aj vyššie výdavky a ja vám vysvetlím, kľúčovo do ktorých oblastí. Tie oblasti sú v zásade dve. A hlavne sa to týka roku 2015. Sčasti, z malej časti roku 2014. V roku ’15 dva, dve kľúčové udalosti, ktoré skonzumovali nadpríjmy v tejto hodnote, a to sú dve. Jedna sú korekcie v stovkách miliónoch eurách, korekcia, ale napríklad aj rozhodnutie o tom, že v prípade jedného prípadu, napr. pri železničnej, pri rekonštrukcii železničnej trati, rozhodnutie zo dňa na deň, nejdeme čerpať eurofondy a ideme zo štátnych peňazí. Hej? 288 mil. eur. Projekt Zlatovce, ktorý vedia, budú asi vedieť. Podobné prípady v stovkách miliónov eurách s dramatickým záverom z pohľadu vyčerpania tých prostriedkov, lebo stále platí, a to je pravdou, že ak korekcie nastali, znamenalo to, že tie peniaze sa vlastne museli nahradiť kofinancovaním, zvýšeným kofinancovaním štátu, európske peniaze zostali a tie bolo treba vlastne ešte raz minúť s tou drámou, ktorá trvala a ešte v istých v takých tých kapilárach ešte stále trvá. Ale pozrite si správu z tohto týždňa, možno taká malinká správička na kraji dňa, že čerpanie za to minulé programovacie obdobie dosiahlo 97,5 %. To je s tým, čo vyzeralo na začiatku roku 2015 absolútny, proste absolútne nebo na zemi, a to hovorím aj z pohľadu toho, že som bol účastný tej drámy ako pozorovateľ, ktorý, ktorý sa bál o to, aby boli refundované peniaze, aby sme nemali pohľadávky voči, voči Bruselu, aby boli odblokované operačné programy a tak ďalej a tak ďalej.
Takže to je jeden, jedna výdavková obálka, vyčerpanie európskych peňazí v súlade s pravidlami, niekde fér, niekde nefér z pohľadu, z pohľadu korekcií, lebo to je naozaj zložitá téma. A druhá sú dodatočné investície spojené s projektami, ktoré neboli úplne rozpočtované alebo projektované, hej, a to jeden je naozaj obchvat, hej, lebo proste na projekt nedá sa povedať, že by bol úplne, že by bol úplne nepripravený, ale rozhodnutie o ňom nebolo zahrnuté v rozpočtoch najbližších rokov a naozaj nákup, výkup pozemku predstavuje 400-miliónovú hodnotu. A v danom roku 2015 to bolo skoro 300 mil. eur. Nerozpočtovaných, krytých z..., z dodatočných príjmov.
No ale treba sa opýtať občanov Bratislavy, občanov satelitov Bratislavy, občanov, ktorí žijú smerom na Dunajskú Stredu, čo si myslia o tom obchvate. Ako, ako nie som ten, ktorý v prvej rade proste hlasoval, hlasoval za výstavbu projektu, lebo možno nie je konfrontovaný s potrebou, ale tí, čo dennodenne stoja hodinu, hodinu a pol v zápchach smerom na Dunajskú Stredu, by o tom asi vedeli čo hovoriť. Hej? Takže to. A to je o tom a to je tá polemika, áno, nie, málo, veľa, o pozemkoch sa ja baviť nebudem, to si tu zavolajte ministrov dopravy do radu alebo štátnych tajomníkov a hľadajte DNA majiteľov a podobne, ale, ale výdavok to je, a že či mal, alebo nemal, hej, a projekt Hodnota za peniaze, a či to bolo dostatočné. Myslím si, že tento projekt z pohľadu skríningu, grilovania, opekania dosiahol, dosiahol perfektné výsledky z pohľadu zlacnenia financovania, zlacnenia samotných kapitálových výdavkov, viete, aj z hľadiska aj verejnej debaty o tom.
V podstate práve tento projekt je takým základným, takým pilotom ďalším, ale veľmi praktickým pilotom aj Hodnoty za peniaze z hľadiska, tam, na tomto projekte sa trénovali ľudia, ktorí aj dneska robia tento projekt. Takže a to sú stovky miliónov eur.
A ďalšia vec, bolo rozhodnutie alebo vlastne taká, taká korisť investičná z pohľadu Land Roveru a jeho subdodávateľov. Opäť to môžem povedať, to je proste, ale to je niečo, čo platíme za dlhy minulosti. Slovensko v porovnaní s konkurenčnými krajinami, proste ja to tu nebudem teraz tu, nepôjdem pánovi Mihálovi do kapusty z pohľadu podmienok konkurencieschopnosti, sadzby, dividendy, odvody, tam nechcem ísť. Ide o takú základnú technickú vybavenosť. Keď príde veľký, naozaj veľký investor, potrebuje veľký areál s..., proste s infraštruktúrnym napojením, opýtajte sa, pozrite sa, a to nie je výčitka nikoho, žiadnej konkrétnej vláde, lebo to kľudne, to môžme aj zliznúť aj my z pohľadu pripravenosti za posledné obdobie, na Slovensku sme sa nevenovali budovaniu aspoň jedného alebo dvoch veľkých priemyselných parkov z hľadiska možnosti ponuky, poďte a poďte sem na veľkú investíciu. Máme veľa parkov malých pri..., bol to proste koncept, ktorý, ktorý bol asi aj predschválený niekoľkými vládami, a máme tu proste parky, do ktorých boli investované peniaze, a zívajú aj prázdnotou. Niekde dokonca hrozby, hrozí povinnosť vrátiť európske peniaze. Veď vieme o niekoľkých mestách na východe, kde vlastne nemá využitie takýto park.
Takže to je proste koncept, ktorý, ktorý možno z dnešného odstupu času hodnotenia možno vyzerá ako bláznovstvo alebo proste veľký omyl, ale bol to, bol to nejaký koncept, ktorý podľa mňa prešiel aj nejakou verejnou debatou, a nebol úplne úspešný minimálne z toho hľadiska, že sme neboli v jednom alebo dvoch prípadoch schopní konkurovať Českej republike alebo Poľsku z pohľadu toho, áno, 300, 400, 500 ha, z toho, že dáte vlastne možnosť veľkej fabrike, ktorá sa raz rozhodne nie na krátko, aby si odbehli potom do Rumunska alebo na Ukrajinu, ale na 20-30 rokov, ak sa rozhodne prísť, chceme mať možnosť expanzie. A chceme mať možnosť expanzie podľa možnosti bez dodatočného vydierania alebo nejakého proste vyobchodovania toho, či sa pohne tým alebo oným smerom.
Takže tu tento prípad je tiež neočakávaný výdavok, ktorý ale z pohľadu toho, či má, alebo nemá zmysel, sa opäť treba opýtať v nejakej oblasti, ľudí, ktorí žijú napríklad v oblasti Nitry. Nitra, či sa nám to páči alebo nepáči, mala posledných desať rokov obrovský problém z hľadiska zamestnanosti a takej životaschopnosti firiem, lebo veď viete, prísť pomenovať tak z hlavy nejakú významnú naozaj firmu, na ktorej, na ktorej Nitra a okolie mohlo stáť. Viete, že to bol proste problém. Z tohto pohľadu, z tohto pohľadu, z tohto táto investícia má obrovský význam aj z..., aj z pohľadu subdodávateľov.
Takže toto je vysvetlenie odchýlky. A z tohto pohľadu ja vám musím povedať, že neľutujem, hej? Neľutujem to, že sme vymieňali obálku európskych fondov do úrovne 97,5, lebo option, iná opcia, iná možnosť bola to neminúť. Hej? A to máme tu proste ďalší fackovací panák, tak dovolíte, aby peniaze, ktoré sú vlastne ako keby zadarmo, nie sú zadarmo, vidíte, že nie sú zadarmo, proste pretiekli pomedzi prsty.
A druhá vec je, sú, sú investície, ktoré, ktoré sa týkajú, a nielen Land Roveru, lebo, lebo tých, tých, tej investičnej výstavby je, samozrejme, samozrejme, viac.
Takže toto sú asi dva tituly, a to je len, to je úplne v konkrétnostiach príbeh, ktorý je za tým, ktorý, ktorý ak ste členom nejakej rozpočtovej rady napríklad, na čo má úplné právo, tak príde a ako učiteľ v škole povie, no tak ale je to mimo, sekli ste sa. Sekli ste sa 0,1 % na HDP. Viete, to je, to je koľko? To je 70 mil. 0,1 je 70 alebo 80 mil. V celom okruhu verejných výdavkov je vyše 34 mld. výdavkov, lebo, lebo do tohto veľkého deficitu ide aj hospodárenie obcí, tak jak ste to povedali.
Tak to je ako, áno, cúvame do garáže s návesom bez zrkadiel často akože. A to, to, to nie je otázka, či je tu taký alebo onaký proste minister. Je to, je to ťažké, a ak spomeniete ešte samosprávu, lebo to, to je častá kritika, čerpáte aj z tej správy rady, RRZ, ale musím povedať, že to je náš pohľad. Totiž každý rok je to vlastne pohľad na to, ako budú, aké výdavky bude mať samospráva. Tam kolega nad vami spomínal problémy asi Banskobystrickej župy, ako táto župa aj ostatné župy, ostatná samospráva má viac peňazí, ako očakávala v posledných rokoch. Je v nejakom volebnom cykle. Verte, verte nám, že naše odhady robia ľudia bez politických nejakých tričiek, ktorí robia na základe nejakých časových radov a očakávaní.
Áno, župy v budúcom roku budú mať asi vyššie výdavky ako inokedy, lebo, lebo volebný rok. To isté sa deje s obcami, ako to znamená, ten cyklus, ten cyklus bez pomôcok je úplne jasný, hej, že v čase volebného roku sa nezvyšujú, nerozhoduje sa, pán Budaj, samozrejme, že nerozhoduje sa o daniach z nehnuteľností, nezvyšujú sa dane z nehnuteľností, keď sú voľby, a trošku sa zvyšujú výdavky. To je proste, to je to, čo je zakomponované aj v našich modeloch, ak to chcete takto účinne povedať. Ale pravdou je, že očakávania samotných obcí, každý rok v podstate chcú mať, chcú mať ako keby väčší komfort, aby mohli vymíňať viac. Ale naše očakávania sú také, že neminú viac. Oni tiež majú schopnosť takzvane škrečkovať a odkladať si do pančuchy. Zostatky na peňažných účtoch našej samosprávy sú v stovkách miliónov eur. A, bohužiaľ, nie rovnomerne rozložené akože, ale nebudeme prezrádzať víťazov, ani to dokonca asi nevieme, lebo peniaze obcí si držia obce v komerčných bankách a nerady by išli pod štátnu kontrolu, do Štátnej pokladnice napríklad, lebo tvrdia, že je to v rozpore s ústavou, tvrdia to, zatiaľ to nikto nerozkryl.
Ďalšie. Vyššie územné celky, viete, že sme zákonom vlastne poslali do Štátnej pokladnice, takže tam ten prehľad je úplne jasný.
Takže otázka, že či plánujeme prebytky a či tých, či ten výsledok bude taký alebo onaký, je to odhad. Ale opakujem, obce sa vždycky paprčia, že im plánujeme veľké prebytky, ale naša skúsenosť je, vždycky dopadnú lepšie. Dokonca pri skríningoch, keď sme robili v novembri, keď bol taký rok, keď nám v novembri musel každý primátor každého mestečka, každej obce napísať, ako asi skončí, tak rozdiel bol 100 mil. eur. To je ako, to nie je, to je smutné, hej, že v novembri starostovia nevedia, jak skončia o dva mesiace, ale ono to je aj zložité z pohľadu akruality, lebo to je, to je akože chcieť chápať pravidlá Eurostatu a tzv. akruálneho podvojného účtovníctva, štátneho výkazníctva, to zase nikomu nezávidím akože, to sa snáď ani naučiť, a niekedy ani, viete, že vysvetliť to vieme, ale pochopiť to nevieme. To platí aj, aj v tejto oblasti.
Rezervy. Toto je taký paradox vnútorný, lebo na jednej strane kritizujú, každý kritizuje, aj tuto šéf NKÚ tu bol, pán Mitrík, riziká, riziká, riziká, vystraší rizikami, sa zobudíte ráno a už máte proste, vidíte riziká. Sú. Sú prirodzené. Každý, každá životná situácia so sebou prináša proste riziko a..., a..., a sú, vieme ich pomenovať, niekto ich nafúkne, niekto ich chce schovať, no ale je proste úplne prirodzené, že na riziká nejako reagujeme. Hej? No tak na riziká sa dá reagovať napríklad rezervami. Tu je ale rozpor s tým, ale rezervy sú nedemokratický nástroj, lebo nie sú zašnúrkované a neviem aké. No tu vám zároveň musím povedať, že zo zákona má rezort financií, minister má kompetenciu zobrať - dať a dať na web, hej, z pohľadu toho, čo, to, čo urobí, všetko je na konci dňa dneska verejné. Tá miera transparentnosti v oblasti verejnej, používania verejných peňazí sa neuveriteľne posunula, neuveriteľne.
Čiže nie je ani pravdou to, čo ste hovorili, že je tu za 500-700 mil. Väčšia, väčšina z tých rezerv je absolútne pomenovaných. Jediná, ktorá je taká okrúhla, ktorú neviete chytiť, je tých 100 mil., ale už dneska budeme vedieť pomenovať, o chvíľu, že na zdravotníctvo možno niečo proste zarezervujeme z takejto, z takejto kapacity. Možnože to kolektívne vyjednávanie si vyžiada, aby sa odtiaľ niečo odčerpalo. To znamená, to nie je možné použiť na proste, neviem, na, na socdem školenia pre Marťanov, ak si myslíte, alebo ja neviem, čo by sme, jak by sme to vedeli zneužiť. To nefunguje.
Takže proste to je princíp, je pravda, že rezervy prišli viac-menej s nami, ale zatiaľ som nám proste ako potvrdili, rezervy, proste, neviem, opýtajte sa, v tomto, v tomto som možno staromódny, ale s rezervami to nejak akože by som povedal, že nie je nejaký nefunkčný prístup. Hej? Samozrejme, dali by sa určite rezervy nejak sofistikovane pomenovať, skryť, zamontovať, hovoríme o rezervách a viac-menej väčšina z nich je pomenovaných. Ja sa poradím s kolegami a možno v záverečnej reči vám ich všetkých ešte akože absolútne do detailu vysvetlím tak, ako, ako sú vnímané, a robíme to nielen vám poslancom Národnej rady, ale aj tým, ktorí nás prídu kontrolovať, a nás teda veľa ľudí kontroluje, či je to NKÚ, či je to misia Medzinárodného menového fondu, či to je misia OECD, či je to misia z Európskej komisie, či je to raz za dva roky misia z Eurostatu, hej, takže... A, samozrejme, nezabúdam na rozpočtovú radu, takže všetkým vysvetlíme, vysvetlíme, vysvetlíme aj vám.
Takže v tomto duchu som vám chcel v podstate len odpovedať na otázky, ktoré ste vzniesli, a ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo a za možnosť vystúpiť s úvodným slovom k rozpočtu verejnej správy. Čas je 14.26 hod., začíname.
Ďakujem za možnosť v tejto intímnej atmosfére začať debatu, ktorá bude určite trvať niekoľko hodín, niekoľko dní, a vypočujeme si rôzne názory, tak ako je to každý rok, a ja si len prajem, aby to dobre dopadlo. A nielen, samozrejme, s rokovaním o tomto dokumente, ale aj s rozpočtom, s plnením rozpočtu za tento rok a, samozrejme, aj s plánmi, ktoré sú pretavené do návrhu rozpočtu na rok budúci.
Dámy a páni, prestupujem pred vás so svojím v poradí piatym rozpočtom verejnej správy. Každý z nich bol iný a jedinečný, a tak to aj je v tomto prípade. Uplynul síce iba jeden rok, odkedy som tu s obdobným materiálom stál, ale z politického pohľadu došlo k zásadným zmenám. Preto pre niektorých z vás, ktorí ste parlamentní nováčikovia, je rokovanie o zákone roka, ako ho my na ministerstve financií nazývame, ako takto nazývame tento, rokovanie o tomto bode, je to vaša prvá skúsenosť. Pre iných rovnako ako pre mňa piate, ale už určite by sme tu našli zopár matadorov, ktorí takýchto podobných rokovaní zažili oveľa viac. Že?
Verím, že debata o tomto najdôležitejšom zákone pre našu krajinu bude dôstojná, odborná a vecná a zaobíde sa bez hádok, invektív či iných nevhodných príspevkov. Myslím si, že pri vzájomnej komunikácii na tieto témy sme na to aj tak zvyknutí.
Vrátim sa ale naspäť k samotnému rozpočtu. Ako iste všetci viete, po marcových voľbách vznikla nová koaličná vláda, a preto aj rokovania o rozpočte boli iné. Naozaj boli iné ako tie predtým, kedy strana SMER-sociálna demokracia bola vo vláde sama. Dalo by sa povedať, že rokovania a diskusie o rozpočte začínajú spravidla už začiatkom nového roka a trvajú niekoľko mesiacov. To je zaužívaná prax bez ohľadu na farbu vlády, ktorú kedy-vtedy vidíte. Tentokrát sa rokovania práve kvôli marcovým parlamentným voľbám o nejaký čas posunuli a nemali sme preto toľko času ako po iné roky. Musím však svojich kolegov vo vláde pochváliť, poďakovať sa im, pretože diskusie boli naozaj vecné a zmysluplné, aj keď viem, že mnoho z nich by uvítalo pre svoje kapitoly viac peňazí. Ale to je každoročný evergrín, pretože vždy chce každý viac, ale nie všetkým je možné vyhovieť. Predpokladám, že aj z vašich diskusných príspevkov, to je moja predpoveď, viac pripomienok bude smerovať práve k objemu výdavkových, výdavkových obálok, to znamená to, objem peňazí, ktorý má pokrývať tú-ktorú prioritu v tej-ktorej kapitole, ktorej sa venujete, alebo tú, ku ktorej sa chcete vyjadriť. Rozpočet totiž nie je bezodný a okrem toho musíme plniť aj záväzné pravidlá, ktoré pri rozpočte platia.
S koaličným rozpočtom to je ako s rodinnými financiami. Každý člen rodiny má svoje predstavy, ako s peniazmi naložiť, treba však pamätať na to, že zo spoločného je treba najprv zaplatiť to všetko, za čo sa, čo sa stroví spoločne, a okrem toho jeden chce to, druhý zase hento a ideálne všetko naraz a hneď. Ale tak ako je obmedzený rodinný rozpočet, tak je to aj v prípade štátneho rozpočtu či rozpočtu verejnej správy. Máme stanovené mantinely, v ktorých môžeme manévrovať. Sú to pravidlá o výške deficitu a dlhu či povinnom povolenom raste výdavkov. Mám teraz na mysli tzv. výdavkové pravidlo, ktoré musíme dodržať, a podľa tohto môžeme aj peniaze rozdeľovať.
Tu chcem povedať, že predkladaný rozpočet verejnej správy po prvýkrát obsahuje analýzy projektu Hodnota za peniaze. Ich poslaním je hľadať vnútorné rezervy a zvyšovať kvalitu štátnych služieb. V predkladanom návrhu nájdete správy, ktoré sa zamerali na oblasť zdravotníctva, dopravy a informatizácie. Zámerom však nie je iba škrtať výdavky, ale využiť dostupné zdroje čo najlepšie a ponúknuť za ne občanom čo možno najlepšie služby štátu.
Predkladám vám návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až roky 2019, ktorý plne zohľadňuje predstavy a vízie novej vládnej koalície pretavené do programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Tento rozpočet je založený na makroekonomických fundamentoch, o ktorých môžem povedať, že sú priaznivé a sú aj realistické. Poďme sa teda spolu pozrieť na niekoľko čísiel.
Rast slovenskej ekonomiky bude v porovnaní s krajinami eurozóny nadpriemerný, keď rast hrubého domáceho produktu na budúci rok porastie na základe našich prognóz o 3,5 % a v roku 2019, čo je koniec prognózovaného obdobia, až cez 4 %, odhadujeme rast 4,4. Tu si dovolím pripomenúť, že takisto odhadujeme rast ekonomiky v tomto roku na úrovni 3,6, tak ako to bolo minulý rok tiež 3,6 %, čo je skoro dvojnásobok rastu alebo dynamiky rastu, ktorý zaznamenalo napríklad Nemecko. Ale je to prirodzené, vyplýva to z potenciálu, z prirodzeného potenciálu ekonomiky, ktorá, ktorá dobieha a má schopnosť ďalej rásť, čo je určite dobrá správa pre nás všetkých a kľúčové pre náš trh práce. V tomto roku vzniklo 50-tisíc pracovných miest. V budúcom roku budeme svedkami ďalšieho rastu zamestnanosti o 1,5 %, čo predstavuje prírastok ďalších približne 34-tisíc pracovných miest. Je to veľmi konzervatívny odhad. Takto pred rokom som odhadoval... alebo odhadoval, naši analytici odhadovali v zhode s externými analytikmi nárast počtu pracovných miest o 18-tisíc, o 18-tisíc. Realita sa bude blížiť k 50 tisícom. Takže a ja pevne verím, že aj číslo 34-tisíc, čo je náš konzervatívny odhad na budúci rok, bude prekonané. V roku 2017 klesne miera nezamestnanosti na historicky najnižšiu úroveň, 8,5 %, pričom v nasledujúcich rokoch sa očakáva jej ďalší pokles. Rast nominálnych miezd zrýchli na 3,5 %, čo predstavuje medziročný nárast o 32 eur a priemerná mzda v budúcom roku dosiahne úroveň 940 eur. To je náš, náš odhad.
Musím priznať, že v takýchto priaznivých podmienkach sa rozpočet zostavuje dobre, ale treba vždy myslieť aj na budúcnosť a zohľadňovať nielen domáce, ale aj zahraničné dianie. Tu musíme sledovať riziká, ktorými môže byť napríklad pretrvávajúci konflikt na Ukrajine aj s prítomnosťou obchodných sankcií voči Ruskej federácii, samozrejme, aj s dávkou neistoty z hľadiska vnútropolitickej situácie na samotnej Ukrajine. Či do úvahy treba zobrať napríklad nestabilitu, možnú nestabilitu časti bankového sektora niektorých krajín eurozóny, ale aj situáciu, ktorá, ktorú očakávame a ktorú v priamom prenose zažívame z hľadiska scenárov Brexitu, to znamená opustenia Veľkej Británie Európskej únie. Ale máme pred sebou o pár dní aj referendum v Taliansku, máme pred sebou politický cyklus, parlamentné voľby v Holandskom kráľovstve, v Nemecku, vo Francúzsku. A dúfajme, že nie v Taliansku teda. Takže naozaj, naozaj búrlivý rok z hľadiska politických cyklov aj spojený, samozrejme, s možnými ekonomickými dopadmi.
Rozpočet, ktorý predkladám, zahŕňa dva hlavné ciele. Prvým je cieľ dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. V tomto duchu rozpočet predpokladá postupné znižovanie deficitu verejnej správy. V budúcom roku je cieľová hodnota stanovená na úrovni, ktorá je vám známa. Je známa z programu stability, z dokumentu, ktorý prijala vláda hneď po svojom sformovaní v apríli. Ten cieľ je na úrovni 1,29 %, 29 stotín percenta hrubého domáceho produktu, zaokrúhlene 1,3. V porovnaní s plánom tohto roku, ten plán je na úrovni tesne pod 2 %, 1,96, ak si dobre pamätám. Očakávaná, očakávaný výsledok je podľa nás, podľa všetkých známych údajov okolo 2 %, to znamená, v podstate sme v cieli z hľadiska, z hľadiska plnenia fiškálneho cieľa. To hovorím o roku ’16.
Ak hovoríme ešte o ďalších rokoch, ktoré sú súčasťou toho dokumentu, tak cieľ je v roku 2018 dosiahnuť deficit 0,44 % hrubého domáceho produktu. A v roku 2019 by mal byť historicky prvýkrát dosiahnutý rozpočtový prebytok vo výške 0,16 % hrubého domáceho produktu. Prečo tieto čísla? Tieto čísla vychádzajú z dnešných minimálnych, minimálnych cieľov, ktoré potrebujeme z hľadiska dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, Two-pack-u, Six-pack-u a všetkých tých medzinárodných pravidiel, ktoré nás zaväzujú, ktorých, ku ktorým nás zaväzuje naše členstvo v eurozóne. Preto aj dopredu hovorím, že ak sa... a určite spomeniete naše pôvodné ciele, tak treba povedať, že tie sa každoročne v podstate prekalibrujú podľa, podľa výšky potencionálneho ekonomického rastu, tzv. output gapu, produkčnej medzery a tým pádom aj minimálnych hodnôt, ktoré treba dosiahnuť. Veľa sa popísalo o tom, že sa tento cieľ posúva, ako nie sme schopní dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Dovolím si všetkým oponentom povedať dopredu, že okrem vyrovnaného rozpočtu je pre nás dôležité aj financovať priority a veci, ktoré ľudia potrebujú. Teda školstvo, zdravotníctvo, cesty, ale aj ďalšie priority. Áno, veľa sa hovorilo a písalo aj o tom, ako každoročne vyberieme viac na daniach a odvodoch a ako aj napriek tomu nevieme dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Chcem podotknúť, že vyrovnané hospodárenie v tejto krajine nikdy zatiaľ dosiahnuté a dodržané nebolo. Toto je prvý plán rozpočtu, ktorý si dáva jasný cieľ ho dosiahnuť už v roku 2019 formou prebytkového hospodárenia.
Odhad daňových a odvodových príjmov na rok 2016 sa zvyšuje oproti júnovej prognóze o takmer 400 mil. eur. To znamená o skoro polovicu percenta hrubého domáceho produktu. Najväčší podiel na zvýšení týchto príjmov, až tri pätiny, majú na základe našich analýz, má daň z príjmov právnických osôb vďaka rýchlemu rastu ziskovosti v ekonomike. Výrazné zlepšenie úspešnosti výberu si pripísala aj daň z pridanej hodnoty, ktorej výber bol v druhom kvartáli tohto roku najlepší v pokrízovom období, to znamená od roku 2008. Tieto pozitívne výsledky sú premietnuté aj v nasledujúcich rokoch. Ale každý schopný ekonóm vie, že ak chceme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, resp. rozpočet prebytkový, musia byť príjmy a výdavky vyrovnané, v tom lepšom prípade musia byť, dokonca príjmy prevyšovať výdavky. Zatiaľ je však potreba na strane výdavkov vyššia než príjmy.
Výšky schodku, ktoré sme v predkladanom rozpočte navrhli, sú tiež plne v súlade s Programom stability Slovenska na roky 2016 až 2019, to je dokument, na ktorý som sa v úvode odvolal. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 zohľadňuje aj aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2016, kde sa predpokladá dosiahnutie deficitu na úrovni 1,97 %. To je posledná známa skutočnosť. Zároveň na základe aktuálneho odhadu ekonomického vývoja a fiškálneho rámca očakávame aj postupný pokles hrubého dlhu verejnej správy až k úrovni 49,1 % hrubého domáceho produktu v roku 2019.
Ďalším historickým okamihom je, že vývoj verejného dlhu bude od budúceho roka pozitívne ovplyvnený aj primárnym prebytkom, takže prvýkrát v budúcom roku by sme sa mali dožiť primárneho prebytku. Ide o rozdiel, pre laikov, ide o rozdiel medzi príjmami a výdavkami bezúrokových nákladov na dlh. Čiže skutočné príjmy mínus skutočné výdavky bez obsluhy dlhu.
Poďme ale naspäť k cieľom, o ktorých som hovoril. Tým druhým je realizácia vládnych priorít deklarovaných v programovom vyhlásení vlády. To prvé bola udržateľnosť verejných financií definovaná cieľmi, ktoré treba dosiahnuť. Tým druhým je realizácia vládnych priorít deklarovaných v programovom vyhlásení vlády, tak ako sa na nich dohodla koaličná vláda a koaličná zostava, ktorá je reprezentovaná aj väčšinou v tejto Národnej rade.
Podstatou a zámerom prijatých legislatívnych zmien a vládnych opatrení je aj podpora ekonomiky a rastu, pričom si treba uvedomiť, že tieto opatrenia ovplyvňujú príjmovú aj výdavkovú stranu rozpočtu v kontexte s našimi domácimi a zahraničnými záväzkami. Tie domáce sú kľúčovo zahrnuté v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Tie zahraničné v spomenutom Pakte stability a rastu. Sa musíme v súlade s týmito pravidlami, sa musíme usilovať o vyváženosť medzi týmito dvoma hlavnými zámermi. Medzi udržateľnosťou a vládnymi prioritami. Ale o tom som už hovoril pred chvíľou.
Popri príjmoch nemôžeme pozerať iba na pozitívny vplyv lepšieho výberu daní. Na príjmovú stranu rozpočtu má opačný vplyv zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 22 % na 21 %, zvýšenie paušálnych výdavkov z úrovni 40 % na úroveň 60 % z úhrnu príjmov a zároveň zmena maximálnej výšky paušálnych výdavkov z 5 040 eur ročne na 20-tisíc eur ročne, tak ako sme to pred chvíľou vlastne v zákone o dani z príjmov práve svojím rokovaním z hľadiska ukončenej rozpravy spomenuli. Tu hovoríme o výpadku 155 mil. pre rok 2017. To znamená, to je to, čo som spomínal pri prerokovaní zákona o dani z príjmov, to je rozpočtový dopad na rok 2017. Zrušenie daňových licencií vezme z rozpočtu na základe dynamických prepočtov v roku ’18 ďalších necelých 70 mil. eur. To znamená summa summarum 155 a ďalších 70 negatívnych z hľadiska dopadu na zníženie príjmov.
V rámci novely zákona o dani z príjmov sa okrem toho zavádza zrážková daň z dividend so sadzbou 7 %, tak ako sme tu pred chvíľou preberali, a aj vieme, že aj toto opatrenie síce vyvolalo vášne, prekvapivo aj u opozície a najhlasnejšie práve u poslancov SaS, a tu im chcem preto pripomenúť, že táto daň nahrádza iba doteraz platný zdravotný odvod na úrovni 14 %, to znamená dvojnásobnej výšky a, samozrejme, zastropovaný tak, aby sa nedotkol ľudí s vyššími príjmami. To je pôvodný koncept, ktorý v návrhu zákona meníme na úroveň 7 % bez stropu. To znamená, pre všetkých tých, ktorí mali menšie príjmy, by to mala byť určite lepšia správa, o polovicu menej a pre všetkých ostatných správa horšia. Ale podľa našich štatistík hovoríme o niekoľko tisíc ľuďoch, ktorých by sa to malo naozaj dotknúť. Takže toho kriku bolo vzhľadom na takúto malú skupinu ľudí až príliš, príliš veľa.
Pri zdaňovaní dividend by som ešte zostal z hľadiska štandardnosti a úplne civilizovanom prístupe z hľadiska, z hľadiska najvyspelejších krajín sveta je to úplne bežná prax a v porovnaní so sadzbami 35 krajín OECD, ktoré uplatňujú takúto daň z dividend, ministerstvo financií, tak ako to bolo aj v rozprave, bolo uznané, navrhuje najnižšiu sadzbu okrem Estónska, kde je ale úplne iný systém. Tá sadzba 7 %, druhá najvyššia je potom v podstate..., druhá najnižšia je, je v Grécku, 10 %, naše okolité krajiny majú sadzbu z dividend 15 a 19 %, Rakúsko dokonca 25 %. Takže toľko k tejto téme, ktorá ale je súčasťou, samozrejme, tohto príbehu.
Zároveň príjmová strana rozpočtu počíta s pokračovaním uplatňovania a so zmenami v osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Tak ako to kriticky bolo takisto tu prehodnotené dnes a aj o osobitnom odvode vybratých finančných inštitúcii, to je tzv. bank levy, ktorý sme, ktorý sme už schválili ešte na minulej schôdzi.
Pozrime sa teraz na druhú stranu rozpočtu, na výdavky. Ak hovoríme o významných výdavkových tituloch v rozpočte verejnej správy na rok 2017, hovoríme o medziročnom raste celkových výdavkov ministerstva školstva a vnútra smerujúci do oblasti školstva, pretože časť nášho vzdelávacieho systému je financované cez ministerstvo vnútra. Preto spomínam tieto dve kapitoly. Takže ešte raz, medziročné navýšenie do oblasti školstva je na úrovni 287 mil. eur. To je odpoveď iba na otázku, či je to dosť alebo málo, a toto je suma, ktorá sa týka medziročného navýšenia tejto kapitoly alebo s dopadom na, na, na fungovanie nášho školstva. Najvýznamnejší vplyv tohto rastu predstavuje zabezpečenie celoročného dopočtu valorizácie vo výške 6 % pre pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl. Dohromady je to skupina asi 100-tisíc zamestnancov štátnej a verejnej správy, učiteľov a odborných zamestnancov školstva a v tomto prípade vlastne je to už schválený zákon, valorizované platy o 6 % formou tarifných platov od 1. septembra 2016. Samozrejme, s presunom až aj do budúceho roku.
O 86 % medziročne rastú výdavky ministerstva školstva na podporu športu a budovania športovej infraštruktúry. To je, samozrejme, výsledok aj, aj už fungujúceho zákona o športe, ktorý bol prijatý v minulom roku, ale, samozrejme, aj rozhodnutie rezortu školstva, že časť tej svojej kapacity nasmeruje práve do tejto oblasti. V tejto kapitole je vyčlenených aj 20 mil. eur na financovanie škôl v prírode a financovanie lyžiarskych kurzov, tak ako to zaviedla predchádzajúca vláda v prospech našich detí a študentov. Ďalších 5 mil. eur pôjde na rozširovanie kapacít materských škôl. Tu zároveň dopovedám, že z tohto pohľadu je to stále len kvapka v mori, ale materské školy zo zákona z rozdelenia kompetencií patria do kompetencie našich miest a obcí. Takže to je len na také prilepšenie z hľadiska situácie, v ktorej sa mestá a obce nachádzajú, a tá je naozaj tiež dobrá. Ako a viem, o čom hovorím z hľadiska medziročných nárastov príjmov miest, obcí aj našich žúp.
Zároveň hovoríme o sume 215 mil. v rezerve rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa určenej na významné investície súvisiace s výstavbou priemyselného parku Nitra - Mlynárce, ktorej, samozrejme, súčasťou je aj výstavba infraštruktúry a všetky súvisiacej, súvisiacej infraštruktúry s aj spojenou, aj s výstavbou priemyselného parku, ale aj priemyselného... fabriky Jaguaru Land Rover, aj, samozrejme, aj subdodávateľov, ktorí sú na tento projekt už napojení. A súčasťou tejto obálky je ale aj dofinancovanie prípravnej fázy obchvatu D4 R7. Takže to sú investičné peniaze umiestnené, zaparkované, ak chcete povedať, vo Všeobecnej pokladničnej správe.
Ďalej je to obrana, kde celkové obranné výdavky v roku 2017 rastú na úroveň 1,2 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje dodatočných vyše 100 mil. eur.
V rámci návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne je napríklad sumou 112 mil. eur zabezpečené krytie výdavkov z titulu stanovenia minimálneho valorizačného percenta dôchodkových a úrazových dávok vo výške 2 %. Ak si pamätáte debatu, ktorá bola ukončená tuším na minulej schôdzi Národnej rady, išlo vlastne vzhľadom na uvedenú situáciu, do ktorej sme sa dostali tretí rok v deflačnom prostredí, a aby sme sa vyhli situácii z minulého roku, garantujeme minimálnu valorizáciu dôchodkov na úrovni 2 % nielen dôchodkov, ale aj ďalších úrazových dávok, čo znamená dodatočný výdavok, toto nie je zadarmo, dodatočný výdavok na úrovni 112 mil. eur oproti pôvodnej legislatíve. Zároveň je zabezpečených 40 mil. na podporu bývania prostredníctvom dodatočného, dedač..., prepáčte, dotačného systému rezortu dopravy a 38 mil. eur na výstavbu a rekonštrukciu ciest I. triedy pre Slovenskú správu ciest.
Výdavky Štátneho fondu rozvoja bývania na poskytovanie úverov určených na výstavbu bytov, kúpu bytov, obnovu bytových domov, ale aj na výstavbu zariadení sociálnych služieb rastú medziročne o vyše 70 mil. eur. Toto financovanie je nasmerované opäť predovšetkým pre naše mestá a obce. Rastie aj podpora investičných projektov v kapitole ministerstva hospodárstva medziročne o 41 mil. eur.
V kapitole ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny je rozpočtované zvýšenie výdavkov súvisiacich s novelou zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v sume okolo 30 mil. eur. To je legislatíva, ktorá tiež, si myslím, že získala širokú podporu v Národnej rade, lebo je nasmerovaná hlavne na opatrovateľov ťažko zdravotne postihnutých.
V kapitole ministerstva životného prostredia sa zvyšujú výdavky na protipovodňové opatrenia prostredníctvom transferu pre Slovenský vodohospodársky podnik až o 27 mil. eur, z čoho pôvod 20 mil. je práve z práve prerokovávaného nového poisťovacieho odvodu pre neživotné poistenie a o 21 mil. eur sa na budúci rok zvýšia výdavky v Environmentálnom fonde na zatepľovanie a schémy štátnej pomoci.
V limite kapitoly ministerstva spravodlivosti sú zabezpečené výdavky súvisiace s novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii nového zákona o súdnych exekútorov, ako aj vplyvy vyplývajúce zo zákona o upomínacom konaní a zákona o registri partnerov, partnerov verejného sektora. To je ten známy zákon o schránkových firmách. Celkovo sú tieto opatrenia v objeme 13 mil. eur a sú súčasťou, samozrejme, výdavkov spojených s reformou našej justície. Okrem uvedených legislatívnych zmien sú zvýšené aj výdavky na investície a rekonštrukcie v oblasti väzenstva v objeme 10 mil. eur.
V rámci ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka rastú medziročné výdavky na podporu rozvoja v živočíšnej a rastlinnej výroby o skoro 10 mil. eur. Zároveň sa zvyšujú výdavky rezortu určené na rekonštrukciu a modernizáciu nehnuteľného majetku, ktorého má tento rezort naozaj požehnane v objeme skoro 14 mil. eur. Ministerstvo kultúry má v rozpočte zapracované prostriedky na projektové výdavky poskytované prostredníctvom dotačného systému, ktoré medziročne rastú o 6 mil. eur. Zároveň rastú výdavky na podporu audiovízie o 5,5 mil. eur.
V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtové prostriedky na pokračovanie podpory najmenej rozvinutých okresov, a to začíname s rezervou, ktorá má objem 10 mil. eur, tak to bolo aj v tomto roku. V kapitole ministerstva zdravotníctva je zabezpečené pokračovanie financovania rezidentského programu v sume 5 mil. eur.
V kapitole ministerstva zahraničných vecí dochádza z dôvodu plánovaných rekonštrukcií zastupiteľských úradov v zahraničí, čo má priamu podporu rezortu financií, pretože ide o náš nehnuteľný majetok v zahraničí, často v žalostnom stave. To znamená, začíname postupne rekonštruovať náš majetok, pretože náš majetok má byť v dobrom stave. Inak si žiada ďalšie a ďalšie výdavky. Medziročný nárast týchto investícií je o 4,7 mil. eur a je nasmerovaný na opravu nehnuteľností napríklad v Ženeve alebo v Londýne.
Ako zodpovedná, ako vláda sme si zároveň vytvorili rezervu vo výške 100 mil. eur na elimináciu prípadných rizík ohrozujúcich dosiahnutie rozpočtovaného cieľa na rok 2017.
Na záver by som rád upozornil, že v gestorskom výbore bol prijatý aj pozmeňujúci návrh k predkladanému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017. Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je reagovať na zmeny v oblasti sociálnych a zdravotných odvodov. Vďaka týmto zmenám sa vytvoril priestor na zvýšenie výdavkov kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v objeme skoro 31 mil. eur, z čoho 10 mil. eur smeruje na zvýšené výdavky na rodičovský príspevok a necelých 22 mil. eur na výdavky aktívnej politiky trhu práce a zvýšenia zamestnanosti, a v kapitole zdravotníctva dochádza k zvýšeniu kapitálových výdavkov v objeme vyše 70 mil. eur. To je priamy možný dopad prijatej, prijatej legislatívy alebo v budúcnosti prijatej, lebo je to v programe Národnej rady tejto schôdze, zo zrušenia stropov platenia zdravotných odvodov. To je nasmerovanie tých peňazí z hľadiska medziročného, medziročnej zmeny.
A určite bude debata k zdravotníctvu oveľa širšia ešte. Ja len avizujem, že ak sme hovorili o rezerve, tak časť tej rezervy budeme pripravení, samozrejme, použiť aj na uistenie rezortu zdravotníctva, ktoré prechádza vážnymi zmenami.
Treba povedať, a pozastavím sa pri projekte Hodnota za peniaze, a že hovorím úplne otvorene, že ak som zatiaľ s pilotnými projektami spokojný, tak som spokojný za rezort financií s výsledkami za zdravotníctvo, kde sa nám podarilo kvantifikovať v položkách od miliónov po státisíce v jednotlivých položkách v podstate sa dohodnúť konsenzom s ministerstvom zdravotníctva na tom, aká bude cestovná mapa šetrenia v oblasti hospodárenia nemocníc v menšej časti, ale kľúčovo hospodárenia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Ten celkový apetít na vnútorné úspory je v objeme okolo 180 mil. eur v budúcom roku a to je o riziko, ktoré, samozrejme, realisticky môže byť pretavené aj do..., v prípade nesplnenia takéhoto plánu sa môže pretaviť do potreby ďalšieho dofinancovania.
Chcem podotknúť, že toto riziko si uvedomujeme, kľúčovo to riziko je na bremenách, je na ramenách a je to bremenom pre, pre..., aj politické, ale aj manažérske ministra Tomáša Druckera, ktorý ale, myslím si, že veľmi transparentne si, si bol ochotný dať tento záväzok a všetci ho, samozrejme, tento odpočet budeme môcť, môcť kontrolovať, takže predpokladám ešte aj počas rozpravy aj k situácii v zdravotníctve, kde, o ktorej, konkrétnej legislatíve ešte aj dokonca budú rokovať aj výbory, predpokladám formulácie, ktoré budú smerovať k ubezpečeniu. Takto to je každý rok, že sme presvedčení o tom, že nateraz vzhľadom na to, v akom, aký je stav poznania situácie vo verejnom zdravotníctve, je financovanie postačujúce, a hlavne ak hovoríme o celkovom medziročnom náraste verejných zdrojov v zdravotníctve, ktoré, ako veľmi dobre viete, sa skladajú z dvoch zdrojov, z platených odvodov ekonomicky aktívnym obyvateľstvom a potom transferom zo štátneho rozpočtu formou vlastne krytia poistencov štátu. Takže to je téma, ktorá tu určite zaznie, len dopredu hovorím, že si uvedomujeme jej vážnosť a že na ňu budeme aj reagovať počas tejto rozpravy.
Ak sa ešte pristavím pri projekte Hodnota za peniaze, tak viete, že sme v podstate si dali ambiciózny plán pilotných projektov v troch oblastiach, tak ako som to bol čítal, zdravotníctvo som vám popísal, potom je tu rezort dopravy a nadrezortná oblasť informatizácie. Tu musím povedať, že sú len čiastkové výsledky, a aj v oblasti dopravy a aj v oblasti informatizácie sú tu aspoň ale stanovené ciele. Nová informácia je asi pre vás, že vláda sa zaviazala každý IT projekt nad 10 mil. eur hodnotiť tímom Value for many alebo Hodnoty za peniaze, analytikmi, a zverejniť ho, v prípade iných kľúčových infraštruktúrnych projektov je tá, je tá, ten benchmark, tá hranica na hodnotenia stanovená dohodou na úrovni zatiaľ na úrovni 40 mil. eura pri jednom projekte.
V oblasti ani dopravy, ani informatizácie nekončíme, to znamená, ten projekt pokračuje, a ak by som mal brániť výsledky možno správy, ktorú máte pred sebou, tak vám len chcem povedať, že aj našou prioritou bolo dohodnúť sa, to znamená, ísť formou konsenzu, keďže, keďže ide o pilotné projekty, a je naozaj pre nás dôležité, aby sme si získali dôveru s týmto projektom, teda nielen na verejnosti a nielen pri časti kritikov, ale aj pri tej časti ľudí, ktorí majú zodpovednosť a ktorí možno nie úplne s radosťou prijímajú šticovanie zo strany analytikov, že mali by sa veci hýbať takým alebo onakým smerom. Okrem toho, v mnohých oblastiach sú, zápasíme aj s nedostatkom dát, pretože hovoríme o analytickej činnosti, hovoríme o benchmarkovaní, hovoríme o..., o..., o tom, že kombinujeme dáta, ktoré často nemáme, to znamená, že musíme sa dohodnúť na tom, ktorý druh informácie je relevantný napríklad na to, aby sme mohli ten-ktorý projekt potopiť alebo, naopak, vysvietiť. Takže to je téma, téma trvalá.
Zároveň je tu dohoda a plánovaná a začiatok prác na ďalších projektoch v oblasti Hodnoty za peniaze, a to vlastne budeme pokračovať v rezorte školstva, v rezorte sociálnych vecí a životného prostredia. Veľmi farebná paleta výdavkov z hľadiska aj cieľov, sú to obrovské kapitoly, takže to vlastne film, ktorý budete vidieť a bude sa premietať takto možno o rok, ale určite tie čiastkové výstupy budú k dispozícii aj počas roka a určite to nebude jednoduché a to už nie sú, to už nebudú pilotné projekty, to by mali byť ostré, ostré správy, ktoré, ktoré by mali smerovať opäť, ak hovoríme o všetkých troch rezortoch, kľúčovo k vnútorným úsporám, nikto zrejme v oblasti ani práce a sociálnych vecí, ani školstva, ani životného nechce tým kapitolám brať, predpokladám, že množstvo príspevkov aj z vašej strany bude smerovať na to, že je tam málo peňazí. Ale sme asi, asi tušíme, že, že v každej oblasti sa dá, dá, dajú využívať peniaze aj lepšie, lepším spôsobom. Takže to je plán na budúci rok.
Potom úplne aktuálna novinka, ktorá je hodinu stará, práve pred ukončením obednej prestávky sa nám podarilo ukončiť vlastne kolektívne vyjednávanie so zástupcami odborov, ktorí zastupujú, zastupujú zamestnancov štátnej a verejnej správy. Tu tá situácia bola, aby bola jasná, dohoda padla v oblasti všetkých zamestnancov štátnej a verejnej správy mimo pedagógov. To znamená 350-tisíc mínus 100, takže hovoríme o dohode, ktorá kryje 250-tisíc ľudí. Dohoda spočíva v tom, že dôjde k nárastu tarifných platov o 4 % a o dodatočných 2 % mzdového nárastu formou napríklad odmeny v mesiacoch september, október, november a december, to znamená štyri mesiace v budúcom roku, ale nie do tarifných platov, ale iným spôsobom. Má sa to týkať každého zamestnanca. A táto dohoda je memorandovo podchytená aj pre rok 2018, to znamená, prvýkrát v histórii by sme mohli mať na svete dohodu so zástupcami zamestnancov na dva roky. S tým, že je tu právny problém, že nevieme podpísať kolektívnu dohodu na dva roky, takže rok 2017 budeme kryť klasickou kolektívnou dohodou, výsledkom kolektívneho vyjednávania.
Rok ’18 bude založený memorandovou položkou, ktorý bude vyhodnotený v priebehu budúceho roku z hľadiska udržiavania roku 2017 pri udržaní podobných ekonomických podmienok, to znamená ekonomického rastu, inflácie, nárastu nominálnych miezd v súkromnom sektore, pri očakávaných výsledkoch makroekonomických by toto memorandum malo z oboch strán platiť, aspoň odhodlanie vlády je určite, aby platilo, a tým pádom tento rast miezd bude veľmi transparentne už potom zakomponovaný aj do rozpočtu roku 2018. Toto asi nemôžme očakávať v tomto dokumente, ktorý máme teraz na stole, ale hneď pri realizácii rozpočtu v januári, februári budúceho roku sa tak udeje aj na budúce roky. A táto dohoda predstavuje sumu 170 mil. eur pre budúci rok a podobnú sumu pre rok ’18, čiže hodnota, hodnota dohody spred hodiny je asi 340 mil. eur, čo je dosť veľa peňazí, a musím tu povedať, že teda musím poďakovať partnerom aj, aj zo strany odborárov, ale aj partnerov zo strany vyšších územných celkov a miest a obcí, že s takouto dohodou súhlasili.
Otázka vyjednávania v oblasti učiteľov trvá a majú ju na starosti minister školstva, takže predpokladám, že v najbližších dňoch dôjde aj tam k dohode, a tam platí stav, ktorý bol pomenovaný. Tarifné platy našich učiteľov sa zvýšili od 1. septembra, zvýšili sa najprv o 4 % od 1. januára tento rok, o ďalších 6 % od septembra a v platnosti sú, samozrejme, ďalej a to krytie, krytie tejto dohody aj o učiteľoch, aj o neučiteľoch je, samozrejme, aj reprezentované cez rezervy v návrhu tohto dokumentu.
Asi všetko na úvod bez nejakých veľkých emócií a tie emócie ešte len prídu, lebo to je normálna súčasť života, a dovoľte mi teda zopakovať, že sme vám k dispozícii aj s kolegami z ministerstva financií na debatu, na odpovedanie na otázky, na výzvu.
S úctou a poďakovaním, ďakujem.